Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sp/15/2014

Potvrdené rozhodnutím 9So/69/2015
„Identifikačné číslo spisu: 7014200763 Dátum vydania rozhodnutia: 26.07.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7014200763.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľa: S. N., nar. XX.septembra XXXX, bytom U. č. XXX, W., právne zastúpeného Mgr. Jankou Krakovskou, advokátkou so sídlom Čajakova č. 1, Košice, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 10377-18/2014-BA zo dňa 10.júna 2014, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 22.decembra 2014, č.k. 4Sp/15/2014-23, takto rozhodol: I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 22.decembra 2014, č.k. 4Sp/15/2014-23, p o t v r d z u j e . II. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

V právnej veci navrhovateľa S. N. I. F. Y. R. I. U. L. C. P. , bytom U. XXX, zast. advokátkou Mgr. Jankou Krakovskou, Čajakova č.1, Košice, proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.augusta č.8 - 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne 10377-18/2014-BA zo dňa 10.06.2014, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. 10377-18/2014-BA z 10.06.2014.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Odporkyňa rozhodnutím č. 10377-18/2014-BA zo dňa 10.06.2014 podľa , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vyslovila, že navrhovateľ nemá nárok na zmenu sumy úrazovej renty.

V odôvodnení svojho rozhodnutia odporkyňa uviedla, že navrhovateľovi v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 17.10.2011 bol rozhodnutím č. 35164-2/2012-BA zo dňa 13.08.2012 priznaný nárok na úrazovú rentu odo dňa 17.10.2011 po zvýšení podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení vo výške 490,90 eur mesačne pri poklese pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty určenej v rozsahu 50 %. Suma úrazovej renty bola ďalej zvyšovaná v zmysle platných právnych predpisov a ku dňu vydania tohto rozhodnutia patrí navrhovateľovi v sume 517,60 eur mesačne. V súvislosti s touto chorobou z povolania podal poškodený dňa 28.11.2013 žiadosť o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty. Podľa lekárskej správy pobočky Sociálnej poisťovne v Rožňave vystavenej dňa 26.05.2014, ktorá je prílohou rozhodnutia, má poškodený naďalej pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 50 %. Poškodený pracoval ako plynár na rizikovom pracovisku, pričom pre postupné zhoršovanie sluchu z hluku sa podrobil ambulantnému vyšetreniu a následne hospitalizácii na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, kde mu bola zistená choroba z povolania - profesionálna choroba sluchu z hluku. Pri poslednom vyšetrení v rámci hospitalizácie na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v mesiaci máj 2014 bola konštatovaná symetrická porucha na hornej hranici strene ťažkej nedoslýchavosti, teda nejde ani o ťažkú nedoslýchavosť a ani o praktickú alebo úplnú hluchotu profesionálneho pôvodu. Posudkový lekár určil mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty naďalej v rozsahu 50 %. Preto poškodený podľa § 12 ods.4 zákona o sociálnom poistení nemá nárok na menu sumy úrazovej renty.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia odporkyne a jeho vrátenia odporkyni na nové konanie. Tvrdil, že rozhodnutie odporkyne z 13.08.2012 č. 35164-2/2012- BA o priznaní nároku na úrazovú rentu od 17.10.2011 je ničotné, pretože má v odškodniteľnom stupni priznanú chorobu z povolania odo dňa 21.05.2012, kedy bolo vystavené hlásenie choroby z povolania ako aj bol vydaný lekársky posudok pre účely sťaženia spoločenského uplatnenia.

Poukázal na stanovisko Asociácie fakultných nemocníc SR, v zmysle ktorého dátum prvého zistenia choroby z povolania ešte neznamená chorobu z povolania, ide o neodškoditeľnú formu. Poruchu sluchu z hluku možno hlásiť až po dosiahnutí určitej sluchovej straty, pri veku nad 50 rokov je to nad 50 % celkovej sluchovej straty podľa Fowlera, rovnako dátum prvého zistenia neznamená chorobu z povolania. Navrhovateľ má priznanú chorobu z povolania v roku 2012, a preto pri určení sumy úrazovej renty sa má vychádzať z denného vymeriavacieho základu z rozhodného obdobia v roku 2011 v sume 48,4526 eur z úhrnného základu v sume 14.535,63 eur a 300 dní rozhodného obdobia. Takto navrhovateľ je poškodzovaný každý mesiac o časť úrazovej renty počítanej z rozdielu 10,1011 eur. Navrhovateľ uviedol, že tvrdením o priznanej chorobe z povolania v odškodniteľnom stupni v roku 2012 preukázal dôvod na zmenu nároku na dávku, zmeny v nároku na výplatu dávky a zmeny sumy dávky podľa § 112 zákona o sociálnom poistení, pričom odporkyňa sa v rozhodnutí s touto otázkou vôbec nevyporiadala.

Podľa navrhovateľa je druhou podstatnou skutočnosťou odôvodňujúcou zmenou nároku na úrazovú rentu výška poklesu jeho pracovnej schopnosti. Odporkyňa v rozhodnutí stručne cituje posudkového lekára a konštatuje 50 % pokles pracovnej schopnosti, ale vôbec sa nevyporiadala s tým, že ak navrhovateľ je vyradený z pracovného procesu v rozsahu 100 %, priznala mu iba polovičný nárok na úrazovú dávku nahrádzajúcu stratu na zárobku. Rozhodnutie odporkyne preto považuje za rozporné s ustanovením § 209 ods.4 zákona o sociálnom poistení.

Navrhovateľ považoval stručnú citáciu z lekárskeho posudku zo dňa 26.05.2014 za neodborný postup odporkyne („porucha na hornej hranici stredne ťažkej nedoslýchavosti, teda nejedná sa ani o ťažkú nedoslýchavosť a ani o praktickú alebo úplnú hluchotu profesionálneho pôvodu“). Takýto argument podľa navrhovateľa je použiteľný iba pre účely posúdenia invalidného dôchodku, pre účely ktorého sa strata sluchu hodnotí na iných (nižších) prahových hodnotách ako je to pri chorobe z povolania. Profesionálne poškodenie sluchu pri ohrození alebo priznaní chorobou z povolania je založené na hodnotení poškodeného sluchu v úrovni 4000 Hz, čím sa v celom rozsahu odlišuje od klasifikačného modelu svetovej zdravotníckej organizácie MKCH-10. Tvrdil, že bol z pracovného procesu vyradený v rozsahu 100 %, pričom pre sociálny aspekt existuje svetovou zdravotníckou organizáciou vyvinutý iný klasifikačný systém pod názvom Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia - MKF. Podľa jeho názoru bol trvale poškodený na svojom zdraví v takom rozsahu, že musel byť vyradený z pracovného procesu bez možnosti zamestnať sa.

Navrhovateľ považoval postup odporkyne ako aj vydané rozhodnutie za nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené, pretože z neho vôbec nie je zrejmý ďalší postup odporkyne v posúdení odškodniteľného stupňa choroby z povolania (21.05.2012) a tým aj použitia správneho rozhodného obdobia, ktorým je rok 2011 a suma denného vymeriavacieho základu vo výške 48,4526 eur. Odporkyni vytýkal, že nedostatočne zhodnotil listinu - hlásenie choroby z povolania.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 12.09.2014 uviedla, že navrhovateľovi bol priznaný nárok na úrazovú rentu odo dňa 17.10.2012 rozhodnutím č. 35164-2/2012-BA zo dňa 13.08.2012, pričom proti rozhodnutiu navrhovateľ nepodal opravný prostriedok a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 21.09.2012. Dňa 29.11.2013 bola pobočke Sociálnej poisťovne v Bratislave doručená žiadosť o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti podľa § 89 ods.4 zákona o sociálnom poistení zo dňa 25.11.2013. Z dôvodu miestnej príslušnosti posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca pre účely prehodnotenia úrazovej renty podľa § 89 ods.4 zákona o sociálnom poistení vykonal posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne v Rožňave dňa 26.05.2014, ktorý konštatoval, že u navrhovateľa ide naďalej o 50 % mieru poklesu pracovnej schopnosti. Do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 09.06.2014 spísanej pobočkou Sociálnej poisťovne v Rožňave navrhovateľ uviedol, že sa mu zhoršil zdravotný stav oproti pôvodným lekárskym nálezom - celková strata sluchu 71,3 % podľa Fowlera. Po podaní opravného prostriedku posudkový lekár ústredia dňa 26.08.2014 vyhotovil lekársku správu, podľa ktorej miera poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa trvá naďalej v rozsahu 50 %.

Odporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľ taktiež podal žiadosť o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona o sociálnom poistení (doručená pobočke Sociálnej poisťovne v Bratislave dňa 03.10.2013). Pretože navrhovateľ nevyhovel výzve odporkyne zo dňa 27.11.2013 na odstránenie nedostatkov žiadosti, odporkyňa rozhodnutím č. 10871-10/2013-BA zo dňa 12.12.2013 konanie vo veci zastavila. Generálny riaditeľ odporkyne ako príslušný orgán na rozhodovanie podľa § 215 ods.4 zákona o

sociálnom poistení rozhodnutím č. 10377-15/2014-BA zo dňa 05.03.2014 rozhodnutie odporkyne zo dňa 12.12.2013 potvrdil. Navrhovateľ proti týmto rozhodnutiam podal žalobu, o ktorej koná Krajský súd v Košiciach v konaní pod sp.zn. .

Na pojednávaní konanom dňa 22.12.2014 zástupkyňa navrhovateľa zotrvala na právnom názore, že pre priznanie nároku na úrazovú rentu je rozhodujúca skutočnosť, kedy choroba z povolania dosiahla odškodniteľný stupeň. Odporkyňa poukázala na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý napr. v rozsudku č.k. z 11.01.2011, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. z 11.02.2010, dal za pravdu odporkyni, ktorá priznala úrazovú rentu poškodenému od dátumu zistenia choroby z povolania. Tomuto záveru podľa jej názoru nasvedčuje aj zákonná úprava v ustanovení § 84 ods.1 zákona o sociálnom poistení. Dodala, že v prípade prijatia argumentácie navrhovateľa by u navrhovateľa došlo k vzniku preplatku na úrazovej rente, pretože navrhovateľ by ju potom nedôvodne poberal po dobu takmer jedného roka.

Krajský súd v konaní podľa a nasl. po preskúmaní opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia odporkyne a oboznámení sa s administratívnym spisom odporkyne a posudkovým spisom pobočky odporkyne v Rožňave dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Na základe hlásenia choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania vystaveného Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice L.Pasteura v Košiciach zo dňa 21.05.20112 bola navrhovateľovi priznaná choroba z povolania - diagnóza MKCH-10 kód č. H 83.3 s dátumom prvého zistenia 17.10.2011. Na základe žiadosti o priznanie úrazovej renty doručenej pobočke Sociálnej poisťovne v Rožňave 26.06.2012 odporkyňa rozhodnutím č. 35164-2/2012-BA zo dňa 13.08.2012 rozhodla, že navrhovateľ má podľa § 88 a § 89 zákona o sociálnom poistení nárok na úrazovú rentu od 17.10.2011 do 31.10.2011 v sume 230,- eur a od 01.11.2011 v sume 475,20 eur mesačne, pričom po zákonnom zvýšení od 01.01.2012 sa mu zvyšuje suma úrazovej renty na celkovú sumu 490,90 eur mesačne.

Podľa lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Rožňave zo dňa 01.08.2012 bol navrhovateľ uznaný poškodeným na účely § 88 ods.1 zákona o sociálnom poistení od 17.10.2011, pričom bola stanovená miera poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 50 %, a to na základe hospitalizačného vyšetrenia navrhovateľa v dňoch 12.01.2012 až 19.01.2012 na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach (celková strata sluchu podľa Fowlera 64,7 %).

Žiadosťou zo dňa 25.11.2013 navrhovateľ požiadal o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti podľa § 89 ods.4 zákona o sociálnom poistení.

Podľa lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Rožňave zo dňa 26.05.2014 je navrhovateľ poškodený na účely § 88 ods.1 zákona o sociálnom poistení naďalej s mierou poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 50 %, a to na základe vyšetrenia na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice L.Pasteura v Košiciach zo dňa 06.05.2014 (celková strata sluchu podľa Fowlera 71,3 %). Podľa zdôvodnenia posudku navrhovateľ ako plynár pracujúci na rizikovom pracovisku pre hluk sa pre postupované zhoršovanie sluchu podrobil ambulantnému vyšetreniu a následnej hospitalizácii na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, ktorá mu po došetrení priznala chorobu z povolania: porucha sluchu z hluku. Po zhodnotení doby expozície, state sluchu i veku je pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty naďalej 50 %, pretože po poslednom prešetrení v rámci hospitalizácie v máji 2014 sa konštatuje symetrická porucha na hornej hranici stredne ťažkej nedoslýchavosti, teda nejedná sa ani o ťažkú nedoslýchavosť a ani praktickú alebo úplnú hluchotu profesionálneho pôvodu.

Po podaní opravného prostriedku navrhovateľom posudzoval pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa na účely úrazovej renty posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Prešove dňa 26.08.2014. Takisto konštatoval, že navrhovateľ je poškodený na účely § 88 ods.1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu pracovnej schopnosti naďalej v rozsahu 50 %. V zdôvodnení svojho posudku posudkový lekár konštatoval, že navrhovateľ pracoval v plynárenskom priemysle ako montér potrubných systémov, mal zistenú chorobu z povolania na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, ktorá je dokumentovaná hlásením choroby z povolania alebo ohrozenia

chorobou z povolania s dátumom prvého zistenia choroby z povolania 17.10.2011 a dátumom priznania choroby z povolania 21.05.2012. Začiatok miery poklesu pracovnej schopnosti 50 % je zhodný s dátumom prvého zistenia choroby z povolania. Podrobné záznamy zo šetrenia pracoviska, a prevádzkového poriadku, popisu činnosti a merania hlučnosti počas pracovnej zmeny v ťažkej údržbe Regionálnym úradom verejného zdravotníctva bolo dokumentované, že počas pracovnej doby činila expozícia nadmerným hlukom približne 50 % pracovnej doby (nadmerne hlučné je pracovisko vtedy, keď hladina zvuku presiahne 85 decibelov a trvá aspoň dve tretiny pracovného času). U navrhovateľa je dokumentovaná symetrická porucha sluchu oboch uší v hornom pásme stredne ťažkej nedoslýchavosti. Nie je dokumentovaná ťažká nedoslýchavosť, praktická ani úplná hluchota profesionálneho pôvodu ( podľa subjektívneho udania posudzovaného sa mu začal sluch zhoršovať po prekonanom zápale stredného ucha roku 2002). Posudkový lekár zistil, že po zhodnotení expozičnej doby, straty sluchu, veku posudzovaného je primeraná miera poklesu pracovnej schopnosti v profesii plynár naďalej 50 % odôvodnená, a preto ju nemení. Podľa pracovnej rekomandácie je navrhovateľ spôsobilý vykonávať prácu na pôvodnom pracovisku ako plynár s vylúčením rizika hluku, a to: diagnostika plynárenských rozvodov, montáž plynomerov, lokalizácia únikov plynu na potrubných systémoch a sledovanie únikov, oprava vysokotlakových plynovodov objímkami, oprava izolačných povlakov, nástreky nemrznúcej zmesi do potrubia, vysadenie odbočiek VTL plynovodov za prevádzky, meranie hrúbky steny v ohyboch, údržba filtrov FS I. a II. stupňa, oprava, údržba a čistenie plynovodov, kontrolný dohľad (asistencie), optimalizácia - fyzické vyvažovanie DS, vytýčenie trasy plynovodov, kontrola a čerpanie VTL odvodňovačov, prípravné a manipulačné práce, vedenie motorového vozidla, presuny po cestnej komunikácii. Navrhovateľ môže vykonávať prácu len v prostredí bez rizika hluku, môže vykonávať prácu na nerizikovom pracovisku pre hluk, ako napr. opravár, údržbár, pomocné práce v dielni a taktiež práce ako je vyššie dokumentované.

Podľa § 89 ods.4 zákona o sociálnom poistení ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti.

Podľa § 112 ods.4 zákona o sociálnom poistení výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

Podľa zoznamu chorôb z povolania (príloha č.1 k ) chorobou z povolania je aj porucha sluchu z hluku, pri ktorej dosahuje strata sluchu podľa Fowlera pri poškodených mladších ako 30 rokov najmenej 40 %, pri poškodených nad 30 rokov sa uvedená hranica každé dva roky zvyšuje od 1 % až do dosiahnutia 50 rokov veku poškodeného, od kedy už musí prevyšovať strata sluchu 50 % (poradové číslo 38 zoznamu chorôb z povolania).

Súčasťou lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia je aj úrazové poistenie, ktoré okrem iného zahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu, pričom túto lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods.1 písm.c/, ods.4 písm.a/, b/, ods.5 zákona o sociálnom poistení).

Podľa , a o zdravotnej starostlivosti, v službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov lekársky posudok na účely tohto zákona je okrem iného výsledok posúdenia zdravotného stavu v súvislosti s uznaním choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, vydáva ho poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a posudzovanie zdravotného stavu vykonáva poskytovateľom určený lekár, pričom sa vydáva na žiadosť osoby, ktorej sa má posudzovanie týkať alebo na žiadosť právnickej osoby so súhlasom takejto osoby. Prílohu č.1 tohto zákona tvorí zoznam chorôb špecifikovaných príslušným kódom a názvom choroby ( pod kódom č. H83.3 je uvedená choroba: vplyv hluku na vnútorné ucho).

V správnom súdnictve je predmet súdneho prieskumu právoplatného správneho rozhodnutia (druhá hlava piatej časti ) ako aj neprávoplatného správneho rozhodnutia (tretia hlava piatej časti ) určený obsahom napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 10.06.2014 odporkyňa rozhodovala o žiadosti navrhovateľa o prehodnotenie vyplácanej sumy

úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti v zmysle § 89 ods.4 zákona o sociálnom poistení. Odporkyňa v konaní dospela k záveru, že u navrhovateľa nedošlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti (zvýšeniu miery poklesu pracovnej schopnosti) v súvislosti s poškodením zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej u navrhovateľa dňa 17.10.2011, a preto navrhovateľ nemá nárok na zmenu sumy úrazovej renty. Napadnutým rozhodnutím odporkyňa nerozhodovala o vzniku nároku navrhovateľa na úrazovú rentu, t.j. ani o určení, od ktorého dňa navrhovateľovi vznikol nárok na úrazovú rentu, ani o určení sumy úrazovej renty v súvislosti s chorobou z povolania zistenou u navrhovateľa dňom 17.10.2011 (hlásenie choroby z povolania zo dňa 21.05.2012). O nároku navrhovateľa na priznanie úrazovej renty a určenie jej sumy rozhodla odporkyňa už uvedeným rozhodnutím zo dňa 13.08.2012, ktoré bolo navrhovateľovi doručené 21.08.2012 a ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 21.09.2012. Dosiahnuť zmenu rozhodnutia odporkyne zo dňa 13.08.2012 mohol navrhovateľ dosiahnuť iba na základe opravného prostriedku v zmysle zákona o sociálnom poistení, o ktorom by rozhodoval súd v konaní podľa až Odporkyňa v konaní o zmene

- zvýšení sumy úrazovej renty podľa § 89 ods.4 zákona o sociálnom poistení nebola oprávnená sa zaoberať otázkou vzniku nároku na úrazovú rentu a ani túto otázku opätovne neposudzovala. Preto ani súd v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 10.06.2014 neskúmal, či navrhovateľovi mal byť priznaný nárok na úrazovú rentu odo dňa 17.10.2011 alebo odo dňa priznania choroby z povolania - vystavenia hlásenia choroby z povolania Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.

Vzhľadom na uvedené sa preto súd v konaní o preskúmanie napadnutého rozhodnutia odporkyne zo dňa 10.06.2014 mohol zaoberať iba otázkou, či došlo k zmene - zvýšeniu poklesu pracovnej schopnosti u navrhovateľa v súvislosti s chorobou z povolania dokumentovanej už uvedeným hlásením choroby z povolania.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku namietal, že splnil podmienky pre zmenu sumy úrazovej renty v zmysle § 89 ods.4 zákona o sociálnom poistení z dôvodu zmeny poklesu jeho pracovnej schopnosti. Podľa jeho názoru došlo uňho k poklesu schopnosti vykonávať pôvodnú profesiu plynára v rozsahu 100 %. Je nesporné, že u navrhovateľa bola určená miera poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 50 % posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne dňa 01.08.2012 pri celkovej strate sluchu podľa Fowlera 64,7 % (vyšetrenie na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnie L. Pasteura v Košiciach zo dňa 19.01.2012, kým rovnaká miera poklesu pracovnej schopnosti posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Prešove dňa 26.08.2014 bola stanovená pri celkovej strate sluchu podľa Fowlera 71,3 % (vyšetrenie v tom istom zdravotníckom zariadení zo dňa 06.05.2014). Pri určení miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa naďalej vykonávať profesiu plynára však posudkový lekár sociálneho poistenia v posudku zo dňa 26.08.2014 nezohľadňoval iba celkovú stratu sluchu, ale zhodnotil aj rozsah pracovnej doby, počas ktorej bol navrhovateľ vystavený nadmernému hluku (približne 50 % pracovnej doby), ako aj vek navrhovateľa. Posudkový lekár sociálneho poistenia v posudku zo dňa 26.08.2014 konštatoval, že navrhovateľ je spôsobilý vykonávať prácu na pôvodnom pracovisku ako plynár s vylúčením rizika hluku, pričom podrobne špecifikoval jednotlivé pracovné činnosti, ktoré navrhovateľ v pracovnom zaradení plynár môže vykonávať napriek poškodeniu sluchu. Navrhovateľ v konaní neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by preukazoval úplnú stratu pracovnej schopnosti vykonávať prácu v zaradení plynár.

Súd považuje za nedôvodnú aj námietku navrhovateľa, podľa ktorej odporkyňa pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľa si zamieňala posudzovanie úrazovej renty postupom podľa § 88 ods.1 a 3 zákona o sociálnom poistení postupom podľa § 71 zákona o sociálnom poistení a prílohy č. 4, kapitola 7, oddiel B slúžiacej pre účely posúdenia invalidného dôchodku. Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí iba citovala obsah posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Rožňave zo dňa 26.05.2014, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia odporkyne, a v ktorom posudkový lekár sociálneho poistenia na základe objektívne zistenej celkovej straty sluchu u navrhovateľa konštatoval, že takto zistená celková strata sluchu je na hornej hranici stredne ťažkej nedoslýchavosti a nedosahuje úroveň ťažkej nedoslýchavosti a nejde ani o praktickú alebo úplnú hluchotu profesionálneho pôvodu, V tomto smere teda išlo iba zhodnotenie intenzity straty sluchu navrhovateľa v dôsledku choroby z povolania a nie o posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti podľa kritérií rozhodných pre posudzovanie invalidity.

Ako nedôvodnú hodnotí súd aj argumentáciu navrhovateľa, podľa ktorého chorobu z povolania u navrhovateľa - porucha sluchu z hluku bolo potrebné klasifikovať nielen podľa medzinárodnej klasifikácie

chorôb MKCH-10, ale aj podľa ďalšieho klasifikačného systému Svetovej zdravotníckej organizácie, a to MKF - medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia. Medzinárodná klasifikácia chorôb - oficiálne úplný názov - Medzinárodná štatistická klasifikácia chorôb a príbuzných zdravotných problémov v poslednej platnej desiatej revízii je systém položiek, ktorými sa označujú jednotlivé choroby a ich varianty podľa dohodnutých a ustanovených kritérií (zdroj: webové sídlo Národného centra zdravotníckych informácií, ww.nczik.sk). Medzinárodná klasifikácia chorôb tvorí súčasť o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako príloha č. 1. Medzinárodnú klasifikáciu chorôb - zoznam chorôb tvoriacich prílohu č.1 je povinný rešpektovať aj poskytovateľ zdravotnej starostlivosti ( ) pri vydávaní lekárskeho posudku podľa Medzinárodná klasifikácia funkčných schopností, dizability a zdravia - MKF nepredstavuje medzinárodne uznanú klasifikáciu chorôb, ale je určená pre meranie zdravotného postihnutia na individuálnej a populačnej úrovni. je určená pre účely hodnotenia stupňa dizability, posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu (pokiaľ je fyzická osoba dizabilná), posudzovanie v špeciálnych potrieb vo vzdelávaní, predpisovaní a preplácaní zdravotníckych prostriedkov, pre účely zdravotných poisťovní, pre zisťovanie zdravotného stavu ako podkladu pre posúdenie vo veciach dávok a služieb sociálneho zabezpečenia, zamestnanosti, pre posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu vo veciach sociálneho zabezpečenia a zamestnanosti a pre štatistické účely pre hodnotenie zdravotného stavu (zdroj: Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky ČR, www.uzis.cz).

Súd považuje rozhodnutie odporkyne za súladné s ustanovením § 209 ods.4 zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutie odporkyne nemožno považovať za nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené z dôvodu, že sa v ňom odporkyňa nezaoberala otázkou dátumu priznania úrazovej renty v rozhodnutí zo dňa 13.08.2012, pretože ako už bolo v rozsudku odôvodnené , odporkyňa napadnutým rozhodnutím nerozhodovala o vzniku nároku na úrazovú rentu, ale o žiadosti o zmenu sumy priznanej úrazovej renty. Súd považuje napadnuté rozhodnutie odporkyne za dostatočne odôvodnené aj vo vzťahu k nesplneniu zákonných podmienok navrhovateľom pre zvýšenie sumy vyplácanej úrazovej renty. V napadnutom rozhodnutí odporkyňa citovala podstatnú časť posudku - lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Rožňave zo dňa 26.05.2014.

Pretože rozhodnutie odporkyne bolo vydané v súlade so zákonom, súd ho podľa potvrdil.

Neúspešnému navrhovateľovi nevzniklo právo na náhradu trov konania ( za použitia ustanovenia ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.