Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1213-2001.pdf
PDF · 92.44 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/1213/2001
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávnenej 1) N. K., K. K. XX, XXX XX K. K., Š. U. A. a oprávnenej 2) N. L., K. P. X, XXX XX K. K., Š. U. A., proti povinnému 1) L. O., G.. XX. XX. XXXX, J.. XX. XX. XXXX, G. K. E. XX, XXX XX K. K., Š. U. A.; povinnej 2) Ľ. P., K. M. X, XXX XX K. K., Š. U. A. a povinnému 3) T. C., G.. XX. XX. XXXX, K. Ľ.. Y. X/X, XXX XX J., Š. U. A., na vymoženie pohľadávky vo výške 9.768,97 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Liščákom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 330/2001, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného 3) na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
Súd exekúciu proti povinnej 2) z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Oprávnené podali návrh na vykonanie exekúcie proti povinným na vymoženie pohľadávky vo výške 9.768,97 eura s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 35Cb/114/96-60 zo dňa 23. 01. 2001.
Poverením č. 5601 022293 * zo dňa 28. 09. 2001 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Bc. Magdalénu Liščákovú, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Skuteckého 16, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju viedol pod sp. zn. EX 330/2001. Dňom 01. 05. 2007 bol za súdneho exekútora Bc. Magdalénu Liščákovú ustanovený zástupca JUDr. Jozef Liščák, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, ktorý v súčasnosti exekúciu vedie pod rovnakou sp. zn. EX 330/2001.
Dňa 23. 09. 2014 súdny exekútor tunajšiemu súdu doručil na rozhodnutie podanie povinného 3) zo dňa 24. 08. 2014 označené ako "Námietky povinného 3/ voči exekúcii a trovám exekúcie". Povinný 3) vo svojom podaní uviedol, že dňa 06. 08. 2008 sa dostavil do kancelárie povereného súdneho exekútora, kde bola za prítomnosti súdneho exekútora a oprávnenej 2) spísaná zápisnica, v ktorej bolo uvedené: "Povinný 3) splácal pomernou časťou pohľadávku zrážkami zo mzdy. Súdny exekútor podľa prepočtov zvážil, že povinný 3) svoju čiastku pomernými splátkami splatil, preto bolo navrhnuté, aby zvyšok splátok bol presunutý na povinného 1) a povinnú 2) a zároveň bolo trestné oznámenie smerované voči povinným 1) a 2)." Na základe uvedeného mal povinný 3) za to, že exekúcia bola voči nemu ukončená, pretože súdny exekútor už ďalšie zrážky zo mzdy u neho nevykonával a nevykonával exekúciu ani iným zákonným spôsobom. Povinný 3) ďalej uviedol, že keďže exekúcia voči nemu bola začatá dňa 24. 09. 2001 vznáša námietku premlčania. Vzhľadom na uvedené povinný 3) navrhol, aby súd predmetnú exekúciu zastavil.
V podaní zo dňa 11. 09. 2014 sa k podaniu povinného 3) vyjadrili oprávnené. Uviedli, že naďalej trvajú na tom, aby si povinní splnili povinnosť uhradiť dlžnú sumu vrátane úrokov z omeškania a trov exekúcie. Nesúhlasia s námietkami povinného 3), ani s jeho tvrdením. Ďalej uviedli, že v zmysle právnych predpisov SR sú oprávnené požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z povinných, nakoľko dlžná suma vrátane príslušenstva nebola stále splatená. Oprávnené ďalej uviedli, že po vydaní exekučného titulu povinní svoj majetok previedli, predali prípadne darovali príbuzným, a preto žiadajú, aby súd takéto prevedenie majetku, predanie, prípadne darovanie vyhlásil za neplatné a taktiež, aby bolo preskúmané, či sa svojim konaním povinní nedopustili trestného činu podvodu. Na základe uvedeného oprávnené navrhli, aby súd námietky povinného 3) zamietol a aby bola dlžná suma naďalej vymáhaná od všetkých troch povinných.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 41 ods. ods. 2 OSP každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
Súd posudzuje úkony účastníkov, ich zástupcov či iných osôb zúčastnených na konaní dôsledne podľa ich obsahu, a nie podľa toho, ako ich pomenovali. Vzhľadom na uvedené súd po preskúmaní obsahu podania povinného 3) zo dňa 24. 08. 2014 označeného ako "Námietky povinného 3/ voči exekúcii a trovám exekúcie" dospel k záveru, že predmetné podanie je potrebné posudzovať ako návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko voči upovedomeniu o spôsobe vykonania exekúcie nie je prípustné podať námietky proti exekúcii.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré nie sú upravené inými ustanoveniami § 57 ods.1 Exekučného poriadku.
Povinný 3) vo svojom návrhu uviedol, že svoju časť dlhu už uhradil prostredníctvom zrážok zo mzdy, ktoré mu boli súdnym exekútorom vykonávané, a teda zvyšná časť vymáhanej pohľadávky má byť ďalej vymáhaná od povinného 1) a povinnej 2).
Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 35Cb/114/96-60 zo dňa 23. 01. 2001, ktorým súd zaviazal povinného 1), povinnú 2) a povinného 3), aby spoločne a nerozdielne zaplatili oprávnenej 1) a 2) sumu 9.768,97 eura (294.300,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 3 % od 08. 08. 1995 do zaplatenia a trovy konania vo výške 392,09 eura (11.812,- Sk).
Podľa § 293 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "ObZ") ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.
Vyššie citované ustanovenie upravuje tzv. pasívnu solidaritu (solidaritu dlžníkov). Je charakterizovaná viacerými subjektmi na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne. Právne následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka, t.j. od jedného, niekoľkých, alebo od všetkých z nich podľa vlastného uváženia, a dlžník je povinný poskytnúť celé plnenie. Splnením dlhu jedným z dlžníkov povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi zanikne, pričom následne má ten dlžník, ktorý dlh plnil, právo regresu. Z uvedeného vyplýva, že pri pasívnej solidarite veriteľ nie je oprávnený požadovať od každého dlžníka len pomernú časť plnenia, ale môže požadovať od každého dlžníka celé plnenie. Uvedené platí aj v exekučnom konaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že návrh povinného 3) na zastavenie exekúcie z dôvodu uhradenia na neho pripadajúcej časti vymáhanej pohľadávky nie je dôvodný.
Povinný 3) vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol aj námietku premlčania.
Podľa § 261 ods. 1 ObZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 8 ObZ pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
S ohľadom na to, že pohľadávka priznaná oprávneným exekučným titulom vznikla z obchodnoprávneho vzťahu, súd na posúdenie premlčania aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka.
Podľa § 387 ods. 1 ObZ právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 391 ods. 1 ObZ pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 408 ods. 1 ObZ bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.
Obmedzenie premlčacej doby je upravené v záujme právnej istoty účastníkov obchodných vzťahov, najmä v prípadoch nárokov, ktorých trvanie je v dôsledku všeobecného obmedzenia premlčacej doby jednoznačne limitované. Maximálna dĺžka premlčacej doby je ustanovená na desať rokov. Začiatok sa počíta odo dňa, keď premlčacia doba začala plynúť po prvý raz. Túto dobu nemôžu strany v žiadnom prípade meniť ani ju vylúčiť, je záväzná. Ak sa súdne alebo rozhodcovské konanie skončí rozsudkom, ktorým sa žalobe vyhovelo, alebo schválením zmieru, premlčacia doba v tomto prípade prestala plynúť v dôsledku uplatnenia práva (§ 402, 403 ObZ). Súdom priznané právo sa premlčí až uplynutím všeobecnej desaťročnej premlčacej doby. Táto desaťročná premlčacia doba začne plynúť odo dňa, keď premlčacia doba začala plynúť po prvý raz. Premlčanie nastane uplynutím desaťročnej doby.
Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 35Cb/114/96-60 zo dňa 23. 01. 2001, ktorý je v predmetnej exekúcii exekučným titulom, vyplýva že premlčacia doba začala v danom prípade prvýkrát plynúť dňa 08. 08. 1995, a teda 10 ročná premlčacia doba by uplynula dňa 08. 08. 2005. Keďže však predmetné exekučné konanie v súlade s ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňa 24. 09. 2001, kedy bol u súdneho exekútora do zápisnice spísaný návrh oprávnených na začatie exekúcie, nemožno s ohľadom na ust. § 408 ods. 1 ObZ námietke premlčania vznesenej povinným 3) vyhovieť, nakoľko predmetné exekučné konanie začalo ešte pred uplynutím 10 ročnej premlčacej doby.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že návrh povinného 3) na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, a preto o ňom rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Pokiaľ oprávnené vo svojom vyjadrení žiadali súd, aby právne úkony, ktorými sa po vydaní exekučného titulu mali povinní zbavovať svojho majetku, vyhlásil za neplatné, k tomuto súd uvádza, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať právne úkony, ktorými povinný disponuje so svojím majetkom a ani ich vyhlasovať za neplatné. Rovnako exekučný súd nie je oprávnený ani preskúmavať či konanie povinných nenaplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. V týchto prípadoch musia oprávnené využiť iné právne inštitúty upravené právnym poriadkom SR.
Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 86/2010). Podstatou tohto preskúmavania je preverenie materiálnej a formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu. Súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 306/07-18).
V priebehu exekučného konania vznikla pochybnosť ohľadne totožnosti povinného subjektu vystupujúceho v druhom rade. V rozsudku, na základe ktorého sa predmetná exekúcia vedie, je ako odporkyňa 2) označená Ľ. P., M. X, XXX XX K. K.. Lustráciou v Registri obyvateľov SR súd zistil, že v Registri obyvateľov SR nie je evidovaná osoba s menom a priezviskom Ľ. P..
Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
Podľa § 7 ods. 1 vety prvej zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník") spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Podľa ods. 2 smrťou táto spôsobilosť zaniká.
Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá určitú povinnosť. Právna teória rozlišuje medzi formálnou vykonateľnosťou a materiálnou vykonateľnosťou rozhodnutia. Formálna vykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní (alebo nepodaní) opravného prostriedku. Potvrdenie o vykonateľnosti, ktoré na rozhodnutí vyznačí orgán, ktorý dané rozhodnutie vydal, je potvrdením o formálnej vykonateľnosti. Okrem skúmania splnenia podmienok formálnej vykonateľnosti exekučný súd skúma tiež to, či je rozhodnutie vykonateľné aj materiálne. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú napríklad, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú (resp. či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia), teda či nejde o rozhodnutie voči non subjektu, alebo, či sú dostatočne individualizovaní, teda či sú účastníci označení natoľko určito, zrozumiteľne a presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná.
V danom prípade súd nemá pochybnosť o formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, avšak má za to, že toto rozhodnutie trpí nedostatkom čiastočnej materiálnej vykonateľnosti, nakoľko bolo zistené, že osoba v rozhodnutí označená ako Ľ. P. neexistuje.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení súd exekúciu proti povinnej 2) zastavil, nakoľko z obsahu exekučného spisu, mal v konaní preukázanú skutočnosť, že rozhodnutie, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom, nie je v tejto časti vykonateľné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v štyroch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.