Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_20CoP-149-2014.pdf
PDF · 100.84 KB
Case nature
Subarea
20CoP/149/2014
Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov, matky: R. Y., trvale bytom H., Š. Y. XX, zastúpená Advokátskou kanceláriu Jurika & Keltoš, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mickiewiczova 2, a otca: S. Y., trvale bytom N., F. XX, zastúpený JUDr. Dušanom Repákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Krížna 47, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní matky maloletého proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P/380/2014-5 zo dňa 21.11.2014, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 21.11.2014 nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletého F. Y., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti otca do právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu otca na zmenu zverenia maloletého a matke uložil povinnosť platiť výživné na maloletého v sume 80,- eur mesačne od 21.11.2014 a vo zvyšnej časti návrh zamietol. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že maloletý je v osobnej starostlivosti otca od 26.08.2014 na adrese F. XX, N. po dohode s matkou maloletého. Otec podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia žiadal uložiť matke povinnosť odovzdať maloletého F. do osobnej starostlivosti otca a zároveň matke uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 120,- eur mesačne počnúc mesiacom september 2014. Otec dňa 14.03.2014 podal na Okresný súd Trnava návrh na začatie konania vo veci zmeny zverenia maloletého, ktorý v tom čase bol v osobnej starostlivosti matky v Trnave. Otec zo strachu pred exekúciou platí výživné matke na maloletého v sume 120,- eur mesačne. Matka na maloletého v súčasnej dobe keď je v starostlivosti otca výživným neprispieva. S poukazom na uplynutie času od podania návrhu, je podľa názoru otca nepochybné, že existuje potreba dočasnej úpravy práv a povinností účastníkov konania. Konanie o návrhu otca vo veci zmeny zverenia maloletého je vedené iba od 04.11.2014 pod sp. zn. 17P/373/2014 a doteraz nebolo rozhodnuté. Okresný súd rozhodol v súlade s ust. § 102 ods. 1 O.s.p. a § 76 ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p., podľa ktorého zákon umožňuje, aby predbežným opatrením súd uložil účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere a aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov, alebo do starostlivosti toho koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti. V odôvodnení uznesenia okresný súd poukázal na to, že úpravou predbežných opatrení sa umožňuje pružné riešenie takej situácie, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu. Predbežné opatrenia majú len predbežnú povahu a možno ich nariadiť len do splnenia podmienok pre konečné rozhodnutie súdu. Dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu a z písomných dôkazov k nemu pripojených. Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia účastník konania nemôže sledovať dosiahnutie urýchleného rozhodnutia vo veci samej, keďže účelom predbežného opatrenia je len dočasne upraviť jeho pomery, ktoré sú nejakým spôsobom ohrozené. Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Okresný súd z obsahu spisu zistil, že maloletý sa
nachádza v starostlivosti otca po dohode s matkou a to od 26.08.2014. Súd preto ex offo o predbežnom zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca rozhodol, keďže maloletý sa už v jeho starostlivosti nachádza a to od 26.08.2014 a je preto bezpredmetné, aby rozhodol v zmysle návrhu otca tak, aby matke uložil povinnosť maloletého do starostlivosti otca odovzdať. Súd zároveň matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 80,- eur mesačne, nakoľko sa podľa tvrdenia otca matka na výžive maloletého nepodieľa, napriek tomu, že sa o zmene zverenia maloletého spoločne dohodli. Súd uložil matke povinnosť platiť výživné v sume 80,- eur vzhľadom k tomu, že výživné v predbežnom opatrení je možné určiť iba v nevyhnutnej miere, teda nie až v takom rozsahu ako v konaní vo veci samej pri skúmaní možností, schopností a majetkových pomerov povinného. Súd preto považoval návrh za čiastočne dôvodný, rozhodol o dočasnom zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca, ako aj o povinnosti matky platiť na maloletého výživné v nevyhnutnej miere a vo zvyšnej časti a to v časti uloženia povinnosti matke odovzdať maloletého do otcovej osobnej starostlivosti ako nedôvodný zamietol.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala odvolanie matka, ktorá žiadala uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a návrh zamietnuť v celom rozsahu. Namietala, že v odôvodnení uznesenia súd vôbec neuviedol všetky skutočnosti, ktoré mali spočívať v dôvodnosti potreby zmeny dočasnej úpravy pomerov maloletého a v odôvodnení uznesenia sa nevysporiadal s tým, prečo aj napriek tomu, že otec nepredložil žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení, vyhovel v časti návrhu otca na vydanie predbežného opatrenia. Namietala, že uznesenie okresného súdu je nesprávne, nakoľko súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a závery súdu v napadnutom uznesení vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Namietala, že súd vyhovel návrhu otca i napriek tomu, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nebol preukázaný žiadnymi relevantnými dôkazmi. Matka namietala, že sa nikdy dobrovoľne nedohodla na tom, že maloletý bude žiť trvalo u otca. Súčasný stav je dôsledkom toho, že otec od marca 2014 nahuckáva maloletého proti svojej matke a to tým, že maloletému sľubuje rôzne výhody v prípade, ak sa maloletý rozhodne bývať s otcom a nie s matkou. Toto konanie malo za následok, že zo strany maloletého dochádzalo k ignorovaniu pokynov matky, súvisiacich s jeho výchovou a taktiež maloletý po svojej matke niekoľkokrát kričal a urážal ju. Preto matka umožnila maloletému dočasne žiť u otca, aby sa nevyostrovali vzťahy medzi matkou maloletým a otcom. Matka nesúhlasí s tým, že otec sa o maloletého osobne stará, pretože je zamestnaný ako vodič v spoločnosti Slovenská pošta, a.s. a jeho pracovná doba je rozdielna, s ohľadom na pracovné zmeny a jeho pracovná doba môže byť v časoch od 07.00 hod. do 16.00 hod., od 10.00 hod. do 18.00 hod., od 23.00 hod. do 11.00 hod. a v čase od 02.00 hod. do 12,00 hod. S prihliadnutím na povahu práce otca nedokáže otec riadne zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého a v súčasnej dobe sa maloletý zdržiava u svojho otca, nie z dôvodu dohody medzi rodičmi, ale z dôvodu snahy matky o upokojenie napätej situácie, ktorú úmyselne vyvoláva otec tým, že popudzuje maloletého proti matke. V odvolaní matka tiež namietala, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je odôvodnené v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Okresný súd v odôvodnení uznesenia neuviedol, z ktorých dôkazov pri rozhodnutí vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Súd preto nedostatočne odôvodnil rozhodnutie, nakoľko v odôvodnení absentuje bezprostredne hroziaca ujma a dôvodnosť potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého a súd tiež neuviedol, ktoré tvrdenie otca a ktoré dôkazy mal za rozhodujúce pri určení výroku uznesenia.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého je dôvodné.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložil účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal.
Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania alebo po začatí konania, v oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov
predbežných opatrení je ich predbežný a dočasný charakter. Už v návrhu na vydanie predbežného opatrenia podaného pred začatím konania musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ v budúcom konaní domáhať. Pri zisťovaní skutočností potrebných pre nariadenie predbežného opatrenia nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Neznamená to však, že predbežné opatrenie možno vydať len na základe návrhu bez osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie o tom, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený.
Účelom predbežného opatrenia v konaní o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov budúcich účastníkov konania, resp. ochrana potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený. Osobitosť inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto.
V predmetnej veci otec maloletého podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 7.11.2014 žiadal nariadiť predbežné opatrenie, že matka je povinná odovzdať maloletého Romana do osobnej starostlivosti otca a zároveň je matka povinná prispievať na výživu maloletého sumou 120 eur mesačne. Otec ako rozhodujúcu skutočnosť, z ktorej odvodzoval uplatnené právo uviedol, že od 26. 8. 2014 maloletý žije u otca.
Z pripojeného spisu vo veci sp. zn. 17P 373/2014 vyplýva, že otec maloletého dňa 18.3.2014 podal návrh na zmenu rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.10.2010 č.k. 21C 133/2010-21, (ktorým bola schválená rodičovská dohoda o úprave práv a povinností k maloletému F. Y. tak, že maloletý sa zveruje do osobnej starostlivosti matky) a v tomto konaní otec žiadal maloletého zveriť do jeho osobnej starostlivosti a matke uložiť povinnosť platiť výživné.
Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysle i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody, alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Vydanie predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Predbežné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu.
Odvolací súd považuje za potrebné predovšetkým upozorniť súd prvého stupňa na skutočnosť, že o úprave práv a povinností rodičov maloletému bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.10.2010 č.k. 21C 133/2010-21 tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Preto je nepochopiteľné, z akého dôvodu súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie a v odôvodnení nevysvetlil, z akého dôvodu predbežným opatrení (ktoré má iba dočasnú úpravu, oproti právoplatnému rozsudku súdu, v danom prípade zo dňa 15.10.2010), znovu rozhodoval o zverení maloletého do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, keď práva a povinnosti rodičov maloletého sú upravené právoplatným a vykonateľným rozsudkom a okrem toho treba zdôrazniť, že v návrhu otec nežiadal zveriť maloletého do jeho osobnej starostlivosti, ale žiadal uložiť matke povinnosť „odovzdať“ maloletého do jeho osobnej starostlivosti. Preto je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, čo namietala aj matka maloletého v podanom odvolaní a rozhodnutie je aj nedostatočne odôvodnené a nie je možné zistiť, na základe čo a najmä prečo tak súd rozhodol, čo odôvodňuje aj zmätočnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Pre účely preskúmavanej veci treba zdôrazniť, že v dôsledku osobitnej povahy konania a rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je potrebné dbať na tie formálne požiadavky, ktoré zákon predpisuje pre proces dokazovania vytvárajúci podklady pre rozhodnutie vo veci samej. Keďže sa procesné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia iba osvedčujú, a to spravidla listinami, nie je súd pred rozhodnutím o predbežnom opatrení povinný vytvoriť účastníkom konania procesnú možnosť vyjadriť sa k obsahu listín, z ktorých vyvodzuje závery o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia.
Podľa §76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Predbežným opatrením môže súd z hľadiska riadnej výchovy dieťaťa nariadiť povinnosť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča, alebo do starostlivosti toho, koho označí súd podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p., ďalej môže súd dočasne zveriť dieťa do starostlivosti fyzickej osoby, alebo právnickej osoby, ak sa dieťa ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti, alebo ak je jeho život, zdravie, alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený, alebo narušený podľa ust. § 75a ods. 1 O.s.p. a tiež nevstupovať dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je povinný dôvodne podozrivý z násilia podľa ust. § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. a tiež inú povinnosť, keďže výpočet výrokov podľa § 76 ods. 1 O.s.p. je uvedený len príkladom. Výrokom predbežného opatrenia by sa nemalo priznávať právo, iba ukladať povinnosť. Súd nemôže predbežným opatrením rozhodnúť o zverení dieťaťa na čas do skončenia konania do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, ale musí rozhodnúť o tom, že je jeden z rodičov povinný odovzdať dieťa druhému rodičovi, čím dochádza prakticky k rozhodnutiu o tom, komu bude dieťa na čas do skončenia konania zverené. V zmysle ust. § 75 ods. 2 O.s.p. návrh na nariadenie predbežného opatrenia má okrem iných náležitostí obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Občiansky súdny poriadok v § 76 ods. 1 písm. b/ používa pojem „odovzdanie“ (nie o „zverenie“) dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča. Táto dikcia zodpovedá tomu, že daný obsah predbežného opatrenia spravidla postačí a pritom ničím neprejudikuje konečné rozhodnutie o výchove dieťaťa.
V preskúmavanom prípade preto matka maloletého opodstatnene vytýka, že procesný postup súdu bol nesprávny, súd neuviedol, z ktorých skutočností pri nariadení predbežného opatrenia vychádzal, akými úvahami sa riadil, z akých dôkazov vychádzal a ako vec právne posúdil a ktoré tvrdenie otca maloletého odôvodňovalo nariadiť predbežné opatrenie.
Pokiaľ súd svoje rozhodnutie neodôvodní, je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné a odôvodnenie je v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p., pretože súd svojim postupom odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na závažnosť predmetu konania, v ktorom ide o rozhodnutie o právach a povinnostiach k maloletému dieťaťu, bolo potrebné rozhodnutie odôvodniť.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
V zmysle uvedeného ustanovenia je súd povinný riadne a presvedčivo odôvodniť svoje rozhodnutie. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť náležite skutkovo aj právne reagovať na rozhodnutie súdu, v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda možnosť riadne konať pred súdom. Podľa nálezu Ústavného súdu SR II.ÚS 6/03 jasné a jednoznačne odôvodnené meritórne rozhodnutie alebo rozhodnutie procesnej povahy tvorí súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jedným z týchto princípov predstavujúcim súčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozsudky odôvodniť (§ 157 ods. 1 O.s.p.), a to spôsobom zakotveným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Ak sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Všeobecne pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.
Občiansky súdny poriadok v § 1 upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Podľa § 3 Občianskeho súdneho poriadku občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej uplatňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.
Citované zákonné ustanovenia sú vyjadrením základného poslania občianskeho súdneho procesu. V jeho zmysle je prvoradou povinnosťou súdu zabezpečiť svojou činnosťou výkon spravodlivosti tak, aby nedošlo k jej odopreniu. Súdny proces musí byť jednou zo záruk zákonnosti, v rámci ktorej musí byť zabezpečená právna istota pri aplikácii práva súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom na plnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv účastníkov konania v zmysle čl. 46 Ústavy SR, resp. čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a základných slobôd.
Matka maloletého dôvodne namietala, že postupom súdu došlo k porušeniu jej základného ústavného práva na súdnu ochranu, vzhľadom na nepreskúmateľnosť rozhodnutia a nedostatočné odôvodnenie.
Vzhľadom na ustanovenie § 221 ods. 3 O.s.p., ktoré odvolaciemu súdu bráni nezákonné, nesprávne a nedostatočne odôvodnené rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
V danej veci je ešte potrebné zdôrazniť, že pokiaľ otec žiadal predbežným opatrením uložiť matke povinnosť „odovzdať“ ( § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p.) maloletého do jej starostlivosti, návrh otca nemôže
byť dôvodný, pretože maloletý v čase rozhodovania súdu bol v starostlivosti otca, že otec tvrdil a nenamietala to matka v podanom odvolaní. Pokiaľ ide o úpravu pomerov rodičov maloletého v otázke, komu má byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti, o tom rozhodol súd právoplatným a vykonateľným rozsudkom, ktorý je záväzný a je potrebné ho rešpektovať, pokiaľ nebude odôvodnená zmena úpravy práv a povinnosti rodičov k maloletému. Inštitút predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p., ktorým je možné uložiť rodičovi povinnosť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča, alebo toho, koho označí súd, alebo do striedavej starostlivosti, by bol dôvodne účinný iba v prípade, že ak je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a druhý rodič odmieta rodičovi, ktorému bolo dieťa zverené, odovzdať dieťa a úmyselne bráni rodičovi v osobnej starostlivosti, priznanej súdnym rozhodnutím.
Pokiaľ však nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu právoplatného rozhodnutia súdu, je možné na základe návrhu žiadať, aby súd rozhodol o právach a povinnostiach rodičov k maloletému na základe vykonaného dokazovania.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa nemôže obstáť z hľadiska požiadavky správnosti rozhodnutia súdu.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.