Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/49/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Eriky Tischlerovej, v právnej veci žalobkyne: A. A. B., nar.X.X.XXXX, bytom C., D. E. XXX/XX, v konaní zastúpená advokátom: JUDr. Peter Árendacký, Bratislava, Železničiarska 13, proti žalovanej: Obec Močenok, so sídlom Močenok, Sv. Gorazda 629/82, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 750/2018/SÚ/4318 zo dňa 29.11.2018, t a k t o

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobkyne zo dňa 06.04.2021 o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 6.4.2021 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 750/2018/SÚ/4318 zo dňa 29.11.2018, ktorým žalovaná ako stavebný úrad predĺžila platnosť stavebného povolenia (rozhodnutia o vydaní stavebného povolenia zo dňa 8.12.2016), čo odôvodnila tým, že sa predlžila príprava realizácie stavby zo štrukturálnych fondov EÚ. Nakoľko sa nezmenili predpoklady, za ktorých bolo stavebné povolenie vydané, najmä zostali v platnosti resp. bola predlžená platnosť stanovísk dotknutých orgánov a organizácii, stavebný úrad žiadosti vyhovel. Žalobkyňa v žalobe namietala, že žalovaná napadnuté rozhodnutie doručovala ako účastníkom konania len Mestu Šaľa a Slovenskému pozemkovému fondu, pričom rozhodnutie nebolo doručené žalobkyni ako účastníčke konania. Stavebným povolením zo dňa 8.12.2016 bola povolená stavba „Tematické ihrisko v Šali ako replika historickej pamiatky MAJK“ na pozemku parc. č. 2529/6, pričom v čase vydania stavebného povolenia bola žalobkyňa vlastníčkou pozemkov parc. č. 2553, 2554/1, 2554/2, 2555/1, 2555/2 a rodinného domu súp. č. XXX postaveného na p.č. 2553 a hospodárskej budovy postavenej na p.č. 2555/2. Uvedené nehnuteľnosti susedia s pozemkom, na ktorom bola stavebným povolením zo dňa 8.12.2016 povolená vyššie uvedená stavba, a teda je susednou stavbou v zmysle o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Napriek tomu žalovaná nekonala so žalobkyňou ako s účastníkom konania ani v konaní o povolení stavby ani v konaní o predĺžení platnosti stavebného povolenia. Žalobkyňa sa teda považuje za opomenutého účastníka konania, ktorému boli odopreté jeho zákonné práva, pričom vydaním stavebného povolenia bola priamo dotknutá na svojich právach. Žalobkyňa ďalej namietala, že jej ako vlastníčke susednej stavby nebolo zo strany stavebného úradu umožnené, aby sa ako účastník stavebného konania vyjadrila k zámeru realizácie stavby a aby vzniesla prípadné námietky. Žalobkyňa sa o začatí konania vôbec nedozvedela a nemala teda ani reálnu možnosť do prebiehajúceho správneho konania žiadnym spôsobom zasahovať a využívať všetky oprávnenia, ktoré jej stavebný zákon, ako aj správny poriadok ako účastníkovi konania priznávajú. Nemohla podávať námietky, vysvetlenia, predkladať vlastné pripomienky, zistenia podložené odbornými posudkami a nemohla podávať ani riadne opravné prostriedky proti rozhodnutiam v správnom konaní. Je nesporné a preukázané, že realizovanou stavbou sa kvalita bývania významne znížila a produkovaný hluk je takej intenzity, že vlastnícke a iné práva (právo na kvalitné a zdravie neohrozujúc životné prostredie) žalobkyne k pozemkom a stavbám sú rozhodnutiami priamo dotknuté. Právo byť

účastníkom konania má takú povahu, že v prípade, ak správne orgány opomenú niektorých účastníkov konania, je nutné také rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádza, považovať za nezákonné. Žalobkyňa tiež namietala, že žalobou napadnuté rozhodnutie o predĺžení platnosti stavebného povolenia vydal nepríslušný stavebný úrad Obec Močenok, nakoľko v administratívnom spise nie je rozhodnutie podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona o tom, ktorý orgán je príslušný vo veci rozhodnúť namiesto príslušného stavebného úradu Mesta Šaľa, nakoľko navrhovateľom stavby je Mesto Šaľa. Aj z tohto dôvodu je napadnuté rozhodnutie nulitným správnym aktom, avšak v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.7.2013 musí byť táto skutočnosť deklarovaná rozhodnutí správneho orgánu o zrušení nulitného rozhodnutia. Žalobkyňa sa vzhľadom na tieto dôvody domáhala zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že predmetnú žalobu považuje za neopodstatnenú, nakoľko stavebné povolenie vydané v intenciách stavebného zákona zo dňa 8.12.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.1.2017 a ktorým bola stavebníkovi povolená stavba: ..Tematické ihrisko v Šali ako replika historickej pamiatky MAJK- na pozemku KN-C pare. č. 2529/6 k. ú. C. nestratilo platnosť, nakoľko z dôvodu realizácie príprav stavby zo štrukturálnych fondov EÚ žiadal stavebník o predĺženie platnosti stavebného povolenia, pričom až uplynutím lehoty bez predĺženia stavebného povolenia na dokončenie stavby by došlo k neplatnosti stavebného povolenia. Žalovaná ako správny orgán opätovne nerozhodovala o podmienkach uskutočnenia a užívania stavby. Tie boli určené právoplatným stavebným povolením a s výnimkou lehoty na dokončenie stavby ostali platné a záväzné. V zmysle ustanovenia § 69 ods. 1 stavebného zákona sa stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní. Žalovaná predmetnú zákonnú podmienku splnila v intenciách vyššie uvedeného ustanovenia zákona, a teda konala so všetkými účastníkmi správneho konania a teda predmetné rozhodnutie o predĺžení stavebného povolenia sa doručovalo (oznamovalo) rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní. Zákon vo svojej koncepcii neobsahuje ustanovenie, ktorým je povinnosťou správneho orgánu opätovne skúmať v rámci konania o predĺžení stavebného povolenia účastníkov konania, pričom žalobkyňa nebola účastníčkou konania v rámci začatia stavebného konania. Pokiaľ žalobkyni vyplývali v čase začatia stavebného konania a vydania stavebného povolenia akékoľvek práva byť účastníčkou konania, zákon jej priznával spôsoby, ako svoje práva uplatniť. Spôsobov, ako spochybniť správnosť toho ktorého správneho aktu je množstvo, počnúc riadnymi opravnými prostriedkami, cez mimoriadne, až po súdny prieskum. Skutočnosť, že účastník, resp. opomenutý účastník, túto svoju možnosť nápravy nevyužije, nemôže byť kladené na ťarchu iným osobám, resp. štátnym orgánom. Nakoľko žalobkyňa nebola v čase vydania stavebného povolenia účastníčkou konania, nemožno jej toho času priznať postavenie opomenutého účastníka, nakoľko ako už bolo uvedené, v konaní o predĺžení platnosti stavebného povolenia neexistuje žiadna zákonná podmienka s ňou konať ako s účastníkom administratívneho konania o predĺžení platnosti stavebného povolenia, keď s ňou nebolo konané v konaní na začiatku stavebného konania. Opätovne poukázala na skutočnosť, že zákon v danej súvislosti explicitne neukladá povinnosť pri konaní o predĺžení platnosti stavebného povolenia skúmať účastníkov konania, ale výlučne rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti oznámiť rovnakým spôsobom, ako začatie stavebného konania, t. j. tým účastníkom konania, ktorý boli účastníkmi, prípadne dotknutými orgánmi stavebného konania. Žalovaná poukázala na to, že v zmysle výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Šaľa, obec C., katastrálne územie C., časť B je zrejmé, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k ňou uvádzaným nehnuteľnostiam v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku a ktoré sú predmetom listu vlastníctva č. XXXX titulom Darovacej zmluvy podľa č. V-1523/2020 zo dňa 27.08.2020 – č. z. 1638/20, teda v čase kedy už bolo vydané stavebné povolenie zo dňa 08.12.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.01.2017 a ktorým bola povolená stavba „Tematické ihrisko v Šali ako replika historickej pamiatky MAJK“ na pozemku KN-C parc. č. 2529/6 k. ú. C.. Z uvedeného dôvodu existuje dôvodná pochybnosť o žalobnej legitimácii žalobkyne v rámci podanej žaloby, nakoľko nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti žalobkyňa tvrdí, že mala byť účastníčkou administratívneho konania o predĺžení platnosti stavebného povolenia, pokiaľ nebola účastníčkou konania o vydanie stavebného povolenia a ktoré ani v zákonnej lehote prechádzajúci vlastník (vlastníci) nenamietali. Rozhodnutie o predĺžení platnosti stavebného povolenia, ktoré je predmetom tohto konania neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti. ktoré by akýmkoľvek spôsobom určovali podmienky stavby (priestorového umiestnenia, výškového osadenia stavby) a teda nie je zrejmé, akým spôsobom takéto rozhodnutie zasiahlo do práv a oprávnených záujmov žalobkyne. čo je obligatórna podmienka na podanie správnej žaloby o vzťahu k žalobnej

legitimácii v zmysle . Žaloba je podaná v rozpore s ustanovením , nakoľko žalobkyňa nepreukázala žalobnú legitimáciu, v rozpore s , nakoľko žalobkyňu nemožno v rámci napádaného rozhodnutia považovať za opomenutého účastníka administratívneho konania a s , nakoľko žaloba bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie žaloby a z tohto dôvodu by ju mal správny súd v zmysle ustanovenia SPP odmietnuť, prípadne zastaviť konanie v zmysle .

Podľa (ďalej len „“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

Samotné konanie v správnom súdnictve má kontradiktórnu povahu, preto sú účastníkmi konania v zásade žalobca a žalovaný. Okrem týchto osôb sú účastníci konania vždy vymedzení zákonom. Okruh osôb, ktoré môžu vystupovať na strane žalobcu upravuje , z ktorého vyplýva obmedzenie procesnej legitimácie len na tie fyzické a právnické osoby, ktoré boli účastníkmi administratívneho konania a ktoré o sebe tvrdia, že ako účastníci administratívneho konania boli rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátené na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, t.j. že im takýmto rozhodnutím bola spôsobená ujma. Samotné tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch však nepostačuje. S takýmto tvrdením musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu. Pokiaľ sa žalobca domáha ochrany cudzích práv alebo ak žiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde, žaloba je podaná neoprávnenou osobou. Keďže žiaden iný subjekt nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v prospech inej osoby, nemôže byť aktívne legitimovaný na podanie žaloby ani v jej neprospech. Správny súd preto v každej veci posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie správnej žaloby v správnom súdnictve. V prípade, ak správny súd zistí, že žalobca nebol účastníkom administratívneho konania alebo ako účastník administratívneho konania nebol ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, rozhodne, že nebol oprávnený ani na podanie správnej žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu následne uznesením podľa správny súd správnu žalobu odmietne. Aktívna procesná legitimácia na podanie žaloby v správnom súdnictve je inštitútom práva procesného, na rozdiel od všeobecného súdnictva, kde všeobecný súd posudzuje predovšetkým aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ako aj pasívnu vecnú legitimáciu. Posudzuje teda, či sú účastníci konania nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva. Tieto inštitúty nie je možné zamieňať.

V predmetnej právnej veci správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 750/2018/SÚ/4318 zo dňa 29.11.2018, ktorým stavebný úrad predĺžil platnosť stavebného povolenia (rozhodnutia o vydaní stavebného povolenia zo dňa 8.12.2016) podala žalobkyňa, ktorá nebola účastníčkou predmetného administratívneho konania ( ), z obsahu administratívneho spisu a z ochrany jej subjektívnych práv vyjadrených v žalobe nevyplýva, že je žalobkyňa v postavení zainteresovanej verejnosti ( ) a s prihliadnutím na petit žaloby, túto nie je možné posúdiť ako žalobu opomenutého účastníka konania, keďže žalobkyňa žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť, a

nie doručiť. Vzhľadom k tomu, že predmetné stavebné konanie už bolo právoplatne ukončené a stavba bola aj právoplatne skolaudovaná (rozhodnutie o povolení užívania stavby č. OcUMOC-539/2019/3102 zo dňa 24.09.2019) a odovzdaná do užívania, bolo by taktiež bezpredmetné posudzovať zákonnosť procesného rozhodnutia o predĺžení právoplatného stavebného povolenia k predmetnej stavbe. Pokiaľ žalobkyňa s poukazom na výsledky merania hluku v dotknutom území v októbri 2019 a s poukazom na akustický posudok z novembra 2019 namieta nadmernú hlučnosť povolenej stavby - detského ihriska, táto by nebola spôsobilá privodiť priaznivejšie, resp. iné rozhodnutie vo veci predĺženia platnosti stavebného povolenia, pretože ide o merania učinené po právoplatnom skolaudovaní stavby a pri súdnom prieskume zákonnosti napadnutého administratívneho rozhodnutia súd vychádza zo skutkového stavu zisteného správnym orgánom v čase vydania rozhodnutia, teda zo skutkového stavu, z ktorého vychádzal správny orgán pri jeho rozhodovaní. Len na okraj správny súd dodáva, že riešenie otázky, resp. sporov z dôvodu nadmernej hlučnosti spôsobenej užívaním predmetnej stavby patrí do pôsobnosti súdov v občianskoprávnom konaní ( v spojení s ).

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody žalobkyňa nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, a teda nespĺňa podmienku aktívnej procesnej legitimácie podľa , v zmysle ktorého žalobcom môže byť iba fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Správny súd preto žalobu žalobkyne podľa odmietol z dôvodu, že žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca od doručenia uznesenia na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.