Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Svk/23/2023

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobkyne (sťažovateľka): I.. I. U., T.. X. G. XXXX, H. M. Č.. XXX/XX, Š., zastúpenej JUDr. Petrom Árendackým, advokátom so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, proti žalovanému: Obec Močenok, so sídlom Sv. Gorazda 629/82, Močenok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 750/2018/SÚ/4318 z 29. novembra 2018, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. -120 z 11. januára 2023, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. -120 z 11. januára 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Žalovaný - obec Močenok v pozícii stavebného úradu podľa a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) rozhodnutím č. 509/2016/SU/3696 z 08.12.2016 (právoplatným a vykonateľným 18.01.2017) o žiadosti stavebníka - mesta Šaľa o stavebné povolenie jednoduchej stavby v spojenom územnom a stavebnom konaní na stavbu „Tematické ihrisko v Šali ako replika historickej pamiatky MAJK“ rozhodol tak, že predmetnú stavbu podľa a vyhlášky č. povolil.

2. Rozhodnutím č. 750/2018/SÚ/4318 z 29.11.2018 žalovaný podľa a v nadväznosti na , a Správneho poriadku predĺžil platnosť v bode jeden uvedeného rozhodnutia o vydaní stavebného povolenia, čo odôvodnil tým, že sa predĺžila príprava realizácie stavby zo štrukturálnych fondov EÚ. Uviedol, že sa nezmenili predpoklady, za ktorých bolo stavebné povolenie vydané, tieto zostali v platnosti, bola predĺžená platnosť stanovísk dotknutých orgánov a organizácií, a preto žiadosti stavebníka o predĺženie platnosti stavebného povolenia vyhovel.

II. Konanie pred správnym súdom

3. Žalobou z 06.04.2021, označenou ako „Všeobecná správna žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 750/2018/SÚ/4318 zo dňa 29.11.2018“, sa žalobkyňa v navrhovanom petite domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd zruší rozhodnutie žalovaného zo dňa 29.11.2018 č.750/2018/SÚ/4318 a vec mu vráti na ďalšie konanie. Žalobkyňa namietala, že žalovaný rozhodnutie zo dňa 29.11.2018 doručoval iba mestu Šaľa a Slovenskému pozemkovému fondu a nebolo doručované jej ako vlastníčke nehnuteľností susediacich s pozemkom, na ktorom bola stavebným povolením zo dňa 08.12.2016 povolená vyššie uvedená jednoduchá stavba v zmysle . Žalovaný so žalobkyňou nekonal ako s účastníčkou v konaní o povolení stavby ani v konaní o

predĺžení platnosti stavebného povolenia a žalobkyňa sa tak považuje za opomenutého účastníka, ktorému boli odopreté jeho základné práva. Ako vlastníčka rodinného domu nachádzajúceho sa v tesnej blízkosti stavby detského ihriska bola zo strany žalovaného nezákonne opomenutá, nemohla vyjadriť svoju vôľu, podávať námietky, vysvetlenia, zistenia podložené odbornými posudkami a súčasne sa nemohla oboznámiť s tým, či vplyv hluku kreovaného z detského ihriska bude alebo nebude presahovať jeho prípustnú hodnotu. Po zrealizovaní stavby z vykonaných meraní hluku a podľa vypracovaného akustického posudku vyplývajú závery svedčiace o výraznom znížení zvukového komfortu na pozemkoch okolitých rodinných domov a hladina A zvuku, generovaná prevádzkou ihriska MAJK vo vonkajšom prostredí priľahlej obytnej zóny presahuje prípustnú hodnotu hluku v referenčnom intervale dňa. Rovnako stavba veže o výške 8 metrov, ktorá je súčasťou ihriska, ruší užívanie nielen nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne, ale aj okolitých nehnuteľností tým, že z veže na ihrisku je vidieť do okolitých dvorov a domov.

4. Uviedla, že pri rozhodovaní o predĺžení platnosti stavebného povolenia išlo o samostatné konanie a stavebný úrad bol povinný o začatí daného konania upovedomiť všetkých účastníkov konania, čo sa v danom prípade nestalo.

5. Namietala, že v spojenom územnom a stavebnom konaní konal a rozhodnutie o predĺžení platnosti stavebného povolenia vydal nepríslušný stavebný úrad - obec Močenok, keď v administratívnom spise absentuje rozhodnutie podľa o tom, ktorý orgán má vo veci rozhodnúť ako príslušný stavebný úrad, ak mesto Šaľa je zároveň stavebníkom aj stavebným úradom. Aj z tohto dôvodu je napadnuté rozhodnutie podľa žalobkyne nulitným správnym aktom a podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.07.2013 musí byť táto skutočnosť deklarovaná v rozhodnutí správneho orgánu o zrušení nulitného rozhodnutia.

6. Žalovaný žalobu žalobkyne považoval za nedôvodnú a neopodstatnenú. Stavebné povolenie vydané v intenciách zo dňa 08.12.2016, ktorým bola stavebníkovi povolená stavba: ,,Tematické ihrisko v Šali ako replika historickej pamiatky MAJK“ nestratilo platnosť a z dôvodu realizácie príprav stavby zo štrukturálnych fondov EÚ požiadal stavebník o predĺženie jeho platnosti. Žalovaný ako správny orgán opätovne nerozhodoval o podmienkach uskutočnenia a užívania stavby, tieto boli určené právoplatným stavebným povolením a s výnimkou lehoty na dokončenie stavby ostali platné a záväzné. V zmysle sa stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní. Žalovaný predmetnú zákonnú podmienku splnil v intenciách vyššie uvedeného ustanovenia zákona, konal so všetkými účastníkmi správneho konania a rozhodnutie o predĺžení stavebného povolenia sa doručovalo (oznamovalo) rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní. Zákon neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého je povinnosťou správneho orgánu opätovne skúmať v rámci konania o predĺžení stavebného povolenia účastníkov konania a žalobkyňa nebola účastníčkou konania v rámci začatia stavebného konania.

7. Pokiaľ žalobkyni vyplývali v čase začatia stavebného konania a vydania stavebného povolenia akékoľvek práva byť účastníčkou konania, zákon jej priznával spôsoby, ako svoje práva uplatniť. Skutočnosť, že účastník, resp. opomenutý účastník, túto svoju možnosť nápravy nevyužije, nemôže byť kladené na ťarchu iným osobám, resp. štátnym orgánom. Nakoľko žalobkyňa nebola v čase vydania stavebného povolenia účastníčkou konania, nemožno jej toho času priznať postavenie opomenutého účastníka, keď v konaní o predĺžení platnosti stavebného povolenia neexistuje žiadna zákonná podmienka s ňou konať, ak v konaní na začiatku stavebného konania s ňou ako účastníčku konané nebolo. Z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Šaľa, obec Šaľa, katastrálne územie Š. je podľa názoru žalovaného zrejmé, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k ňou uvádzaným nehnuteľnostiam titulom Darovacej zmluvy zavkladovanej pod č. V-1523/2020 zo dňa 27.08.2020 - č. z. 1638/20, teda v čase, kedy už bolo vydané stavebné povolenie zo dňa 08.12.2016. Z uvedeného dôvodu existuje dôvodná pochybnosť o žalobnej legitimácii žalobkyne v rámci podanej žaloby, keď nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti žalobkyňa tvrdí, že mala byť účastníčkou administratívneho konania o predĺžení platnosti stavebného povolenia, pokiaľ nebola účastníčkou konania o vydanie stavebného povolenia a ktoré ani v zákonnej lehote predchádzajúci vlastník (vlastníci) nenamietali. Rozhodnutie o predĺžení platnosti stavebného povolenia neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom určovali podmienky stavby (priestorového umiestnenia, výškového osadenia stavby) a nie je zrejmé, akým spôsobom takéto rozhodnutie zasiahlo do práv a oprávnených záujmov žalobkyne, čo je

obligatórna podmienka na podanie správnej žaloby o vzťahu k žalobnej legitimácii v zmysle . 8. K námietke, že stavba veže o výške 8 metrov ruší užívanie okolitých nehnuteľností, žalovaný uviedol, že v bezprostrednej blízkosti ihriska bola vybudovaná protihluková stena, brániaca akémukoľvek výhľadu na okolité nehnuteľnosti.

9. V kontexte so žalobkyňou uvedenou argumentáciou o nulitnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že 28.01.2004 Krajský stavebný úrad v Nitre pod číslom konania -002 na základe žiadosti mesta Šaľa určil obec Močenok v súlade s ustanovením za príslušný stavebný úrad, ktorý vykoná konania vyplývajúce zo a vydá príslušné rozhodnutia v prípadoch, keď mesto Šaľa bude stavebníkom, navrhovateľom alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré budú predmetom konania.

10. Na vyjadrenie žalovaného žalobkyňa reagovala v replike z 24.02.2022, ku ktorej sa v duplike dňa 04.05.2022 vyjadril žalovaný.

11. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. -120 z 11.01.2023 žalobu žalobkyne dôvodiac, že žalobkyňa nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, a teda nespĺňa podmienku aktívnej procesnej legitimácie podľa , podľa odmietol s tým, že žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

12. Súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 750/2018/SÚ/4318 zo dňa 29.11.2018 podala žalobkyňa, ktorá nebola účastníčkou predmetného administratívneho konania ( ), z obsahu administratívneho spisu a z ochrany jej subjektívnych práv vyjadrených v žalobe nevyplýva, že je žalobkyňa v postavení zainteresovanej verejnosti ( ), a s prihliadnutím na petit žaloby, túto nie je možné posúdiť ako žalobu opomenutého účastníka konania, keďže žalobkyňa žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť, a nie doručiť. Vzhľadom k tomu, že predmetné stavebné konanie už bolo právoplatne ukončené, stavba bola právoplatne skolaudovaná (rozhodnutie o povolení užívania stavby č. OcUMOC-539/2019/3102 zo dňa 24.09.2019) a odovzdaná do užívania, bolo by podľa správneho súdu bezpredmetné posudzovať zákonnosť procesného rozhodnutia o predĺžení právoplatného stavebného povolenia k uvedenej stavbe.

13. Pokiaľ žalobkyňa s poukazom na výsledky merania hluku v dotknutom území realizované v októbri 2019 a akustický posudok z novembra 2019 namieta nadmernú hlučnosť povolenej stavby - detského ihriska, táto argumentácia by nebola spôsobilá privodiť priaznivejšie, resp. iné rozhodnutie vo veci predĺženia platnosti stavebného povolenia, pretože ide o merania učinené po právoplatnom skolaudovaní stavby a pri súdnom prieskume zákonnosti napadnutého administratívneho rozhodnutia súd vychádza zo skutkového stavu zisteného správnym orgánom v čase vydania rozhodnutia, teda zo skutkového stavu, z ktorého vychádzal správny orgán pri jeho rozhodovaní.

III. Kasačná sťažnosť žalobkyne, stanovisko účastníkov

14. Voči uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. -120 z 11.01.2023 podala žalobkyňa (ďalej aj „sťažovateľka“) z tvrdeného dôvodu, že správny súd pochybil, keď žalobu nezákonne odmietol podľa (správne malo byť pravdepodobne uvedené podľa , pozn. kasačného súdu) (ďalej aj ,P“), kasačnú sťažnosť, navrhujúc uznesenie správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 15. Sťažovateľka poukázala na to, že z dotknutých ustanovení vyplýva, že všeobecnou správnou žalobou sa opomenutý účastník domáha preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a ak sa v takej žalobe uvádza, že rozhodnutie, ktorého preskúmania sa účastník domáha, mu nebolo doručené, súd túto skutočnosť overí, ako aj to, či od napadnutého rozhodnutia neuplynula doba viac ako tri roky. Ak tieto dve podmienky sú splnené, súd bez toho, aby to účastník musel navrhovať rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

16. Z ustanovení podľa sťažovateľky nevyplýva, že by petit mal znieť iba na doručenie rozhodnutia, ako to tvrdí krajský súd vo svojom rozhodnutí a aj v prípade, že by tomu tak bolo, ak v podanej žalobe sa namieta, že rozhodnutie, ktorého preskúmania sa účastník domáha, nebolo účastníkovi doručené,

bol by príliš formalistický výklad zákona vedúci k odmietnutiu žaloby, keď žaloba sa posudzuje podľa obsahu a nie podľa petitu.

17. Sťažovateľka má zároveň za to, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, pretože správny súd vo svojom rozhodnutí neuviedol, na základe ktorého procesného ustanovenia alebo ustanovenia hmotného práva zaujal stanovisko, že je bezpredmetné preskúmavať žalobou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak stavebné konanie bolo právoplatne skončené, stavba postavená a právoplatne skolaudovaná. Tvrdenia žalobkyne ohľadom posudkov preukazujúcich hlučnosť stavby správny súd vyložil účelovo, keď tieto skutočnosti nemienila namietať v konaní o predĺženie platnosti stavebného povolenia, ale chcela nimi preukázať, že bola nedôvodne opomenutá ako účastník stavebného konania a následne konania o povolenie predĺženia platnosti stavebného povolenia, ktoré sú konaniami samostatnými, upravenými v ust. § až 70 .

18. Správny súd podľa sťažovateľky vo svojom rozhodnutí nijak nezdôvodňuje, že je v súlade so zákonom, že žalobkyňa nemala byť účastníčkou konania o predĺženie platnosti stavebného povolenia len preto, že s ňou ako účastníčkou nekonal stavebný úrad pri vydávaní stavebného povolenia. Z administratívneho spisu vyplýva, že stavebné povolenie ako aj rozhodnutie o predĺžení stavebného povolenia boli doručované tým istým účastníkom a ak stavebný úrad nekonal s každým, kto účastníkom mal byť, nemôže byť prekážkou toho, aby sa ten, kto bol opomenutý ako účastník nemohol domáhať preskúmania stavebného povolenia alebo rozhodnutia o predĺžení stavebného povolenia, ak na podanie žaloby mal zachovanú zákonnú lehotu na podanie všeobecnej správnej žaloby čo len v jednom z týchto prípadov.

19. Správny súd sa podľa sťažovateľky tiež nijako nevyjadril k namietanej nepríslušnosti orgánu, vydávajúcemu preskúmavané rozhodnutia a namietanej nezákonnosti nulitných rozhodnutí, s poukazom na to, že podľa má správny súd rozsudkom zrušiť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený.

20. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobkyne rozhodnutie správneho súdu navrhol ako vecne správne potvrdiť v ďalšom sa pridržiavajúc svojho vyjadrenia predloženého k správnej žalobe.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (, , , , , ), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (, ) a že ide o uznesenie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná ( ), po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

22. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti považuje za relevantné pre posúdenie dôvodnosti kasačnej sťažnosti vysporiadať sa s otázkou, či je správny právny záver správneho súdu, ktorý žalobu sťažovateľky vychádzajúc iba z navrhovaného petitu neposúdil ako žalobu opomenutého účastníka, ale túto kvalifikujúc ju ako všeobecnú správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia postupom podľa odmietol s odôvodnením, že sťažovateľka nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby a nespĺňa podmienku aktívnej procesnej legitimácie podľa . Kasačný súd poznamenáva, že hoci sťažovateľka formálne označila ako dôvod kasačnej sťažnosti , kasačná sťažnosť svojím obsahom smerovala proti formalistickému výkladu zákona správnym súdom a voči jeho záveru o nutnosti odmietnutia žaloby sťažovateľky.

23. Sťažovateľka v žalobe aj v kasačnej sťažnosti konzistentne argumentuje, že sa považuje za opomenutú účastníčku konania o predĺžení stavebného povolenia vyúsťujúceho do vydania napadnutého rozhodnutia č. 750/2018/SÚ/4318 z 29.11.2018 o predĺžení platnosti rozhodnutia o vydaní stavebného povolenia na stavbu ,,Tematické ihrisko v Šali ako replika historickej pamiatky MAJK“, v ktorom administratívnom konaní mal s ňou žalovaný ako s účastníčkou konať.

24. Správna žaloba opomenutého účastníka je normatívne vymedzená ako osobitná súčasť všeobecnej správnej žaloby, ktorej procesná úprava je obsiahnutá v . Konanie o správnej žalobe opomenutého účastníka je čiastočne odlišné od „bežného“ konania o všeobecnej správnej žalobe, predmetom posudzovania je tu totiž len procesné postavenie žalobcu a nie samotné preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018, 886 s., uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 10.12.2018, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -13 z 11.06.2019).

25. Za opomenutého účastníka sa podľa považuje ten, kto mal byť účastníkom administratívneho konania, ale orgán verejnej správy s ním nekonal. Ak takáto osoba podá správnu žalobu, už z jej znenia musí byť zrejmé, že ide o tento prípad. Rovnako z vyplýva, že v žalobe má byť pri opomenutom účastníkovi konania uvedené, že žalobca sa považuje za opomenutého účastníka konania. Správny súd následne zisťuje dve skutočnosti: 1. či je tvrdenie žalobcu o jeho opomenutí pravdivé a 2. či od vydania namietaného rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky. Ak sú tieto podmienky splnené, správny súd uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi doručiť. pri posudzovaní správnej žaloby opomenutého účastníka ustanovuje tri možné procesné výsledky - rozhodnutie o povinnosti doručiť ( ), zastavenie konania ( ) a pokračovanie v konaní ( ), čo poväčšine končí odmietnutím žaloby alebo zastavením konania z iných dôvodov.

26. Odôvodnenie správneho súdu uvedené v napadnutom uznesení, že s prihliadnutím na navrhovaný petit žaloby túto nie je možné posúdiť ako žalobu opomenutého účastníka konania, keďže žalobkyňa žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť, a nie doručiť, nemôže podľa kasačného súdu samo o sebe obstáť a nie je možné ho považovať za dostatočné vysporiadanie sa správneho súdu s argumentáciu sťažovateľky tvrdiacej, že je opomenutou účastníčkou administratívneho konania.

27. Ako už bolo uvedené, žaloba opomenutého účastníka je normatívne vymedzená ako osobitná súčasť všeobecnej správnej žaloby. Žaloba sťažovateľky obsahovala náležitosti správnej žaloby definované v a z jej obsahu i v súvislosti s bolo zrejmé, že ide o žalobu opomenutého účastníka, keď sťažovateľka vo viacerých bodoch (bod 4, , , ) žaloby uviedla, že sa považuje za opomenutého účastníka administratívneho konania. Správny súd preto podľa kasačného súdu mal vo veci konať ako o žalobe opomenutého účastníka a v prípade existencie pochybností o tom, čo podanou žalobou sťažovateľka sleduje, ju mohol vyzvať na ich odstránenie postupom podľa . V napadnutom uznesení správneho súdu však absentujú úvahy týkajúce sa vyhodnotenia pravdivosti tvrdenia sťažovateľky o jej opomenutí ako i vyhodnotenie, či od vydania namietaného rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky ( ods. 1 ). Na základe uvedeného je možné zhrnúť, že správny súd nesprávne iba formalisticky podľa navrhovaného výroku rozhodnutia a nie podľa obsahu žaloby vyhodnotil žalobu sťažovateľky ako všeobecnú žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a túto následne nezákonne odmietol ( ).

28. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu žalobu sťažovateľky posúdiť ako správnu žalobu opomenutého účastníka a následne ustáliť (i) či žalobkyni patrí postavenie účastníčky administratívneho konania, v ktorom tvrdí, že bola opomenutá, a či je tvrdenie sťažovateľky o jej opomenutí pravdivé a (ii) či od vydania namietaného rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky ( ), s následným procesným postupom v zmysle .

29. Kasačný súd v tomto štádiu konania vzhľadom na zrušenie napadnutého uznesenia správneho súdu nepovažuje za relevantné venovať sa zvyšným sťažnostným bodom sťažovateľky. V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie uznesenia v časti trov

30. Vzhľadom na vyššie uvedené závery kasačný súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. - 120 z 11.01.2023 podľa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave, na ktorý v zmysle o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva vo vzťahu ku konaniam vo veciach, v ktorých dovtedy konal Krajský súd v Trnave.

31. Podľa , ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie a v kontexte s vyššie citovaným ustanovením o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne správny súd.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.