Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6C-43-2022.pdf
PDF · 134.38 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/43/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, A., právne zastúpená: AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., IČO: 36 868 108, so sídlom v Martine, Škultétyho 472/10, proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, A., právne zastúpený: JUDr. Katarína Turanská, advokátka so sídlom v Martine, Štúrovo námestie 10520/13B, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súde dňa 24.06.2022, doplnenou podaním zo dňa 28.06.2022, sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam:
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4/6-iny k celku k bytu č. XX, vo vchode 12, na prízemí bytového domu súpisného čísla XXXX, C. XX-XX, postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 652 m2 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 8577/455668, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva XXXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre katastrálne územie A., mesto Martin, okres A. a
- spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 652 m2 o veľkosti 2859/227834, nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva XXXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre katastrálne územie A., mesto Martin, okres Martin (ďalej len „nehnuteľnosti“ alebo „predmet daru“). Zároveň sa domáhala aj náhrady trov konania. Uviedla, aby súd posúdil ako predbežnú otázku platnosť právneho úkonu - Darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 09.06.2017 medzi žalobkyňou ako darkyňou a žalovaným ako obdarovaným vo forme notárskej zápisnice N 125/2017, NZ 19895/2017, NCRIs 20308/2017, ktorá bola povolená Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom pod V 2830/2017, vklad zo dňa 27.06.2017, a ktorej predmetom je darovanie nehnuteľností. Zároveň bolo v bode VII. Darovacej zmluvy uvedené: Obdarovaný sa formou osobného záväzku zaväzuje poskytnúť darkyni úplné zaopatrenie, najmä potrebnú pomoc v starobe a chorobe, pozostávajúci z upratovania, prania, varenia, potrebnej opatery v bezvládnosti a zabezpečenia lekárskej pomoci. Zároveň bolo v bode V. Darovacej zmluvy uvedené: Hodnota daru bola účastníkmi ustálená osobným záväzkom obdarovaného. Predmetnú Darovaciu zmluvu žalobkyňa považuje za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že tento nebol žalovaným urobený vážne a zrozumiteľne. Absolútna neplatnosť pôsobí priamo (automaticky) zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc) a bez ohľadu, či sa tejto neplatnosti niekto dovolá. Žalovaný žalobkyni tvrdil, že jej poskytne úplné zaopatrenie, no nemal tým vôbec v úmysle nechať v byte žalobkyňu pokojne „dožiť". Pri právnom úkone
žalovaný prejavil vôľu postarať sa o žalobkyňu v starobe a chorobe, ale len ako osobný záväzok a teda nie vo forme zriadenia vecného bremena - práva dožitia. Žalobkyňa tak nadobudla dojem, že bude o ňu náležite v starobe postarané, pričom v skutočnosti sa jedná o nevynútiteľný záväzok zo strany žalovaného. Pri uzatváraní Darovacej zmluvy bolo žalobkyni tvrdené, že jej žalovaný poskytne náležité zaopatrenie v starobe a chorobe a teda že v byte bude môcť žalobkyňa pokojne dožiť. No už pri uzatváraní Darovacej zmluvy žalovaný vôbec nemal v úmysle nechať žalobkyňu v byte „dožiť" a teda absentovala skutočná vážnosť takejto vôle žalovaného. Forma osobného záväzku pre žalobkyňu znamenalo skutočnosť, že v byte bude žiť do konca svojho života, pričom jej bolo povedané, že sa o ňu v byte bude žalovaný riadne a zodpovedne starať. Žalovaný veľmi dobre vedel, že žalobkyňa je pôvodne Maďarka a teda nie všetkému v slovenčine riadne rozumie a už vôbec nie takýmto špecifickým slovným výrazom, ako boli evidentne použité pri jednaní o podmienkach v Darovacej zmluve. Navyše žalobkyňa mala v čase uzatvorenia Darovacej zmluvy 67 rokov, pričom je všeobecne známe, že starí ľudia už nie sú takí vnímaví a nie sú schopní sa v takýchto stresujúcich situáciách účinne brániť. V ponímaní žalobkyne osobný záväzok znamenalo pokojnú starobu v jej vlastnom byte, čo objektívne slovo „osobný" aj evokuje. Žalovaný jej neoznámil/neozrejmil skutočnosť, že v takýchto prípadoch je možné, obvyklé, priam nevyhnutné zriadiť vecné bremeno v prospech jej osoby - právo doživotného užívania bytu, ktoré je riadne evidované v katastri nehnuteľností a teda bráni v ďalšom nakladaní s bytom. Skrátka žalobkyňa nadobudla dojem a bolo jej žalovaným uvedené, že bude o ňu v byte náležite v starobe postarané, pričom v skutočnosti to žalovaný pri uzatváraní Darovacej zmluvy nemyslel vážne a seriózne. Z pohľadu žalobkyne slovné spojenie - hodnota daru bola ustálená osobným záväzkom obdarovaného
- znamenalo, že za to, že žalobkyňa daruje žalovanému svoj byt, bude v ňom môcť spokojne dožiť. Žalobkyňa má vedomosť o tom, že žalovaný byt aktuálne predáva tretej osobe (čo vyplýva aj z predloženého výpisu z príslušného LV - vyznačenie plomby), pričom trhová cena takýchto bytov sa v súčasnosti pohybuje minimálne okolo 150 tisíc €. Žalobkyňa teda skončí v jej pokročilom veku doslova na ulici (aj vzhľadom na výšku jej starobného a vdovského dôchodku - 543,70 € mesačne, z ktorého si v súčasnej dobe nebude môcť dovoliť ani prenájom malej garsónky), napriek všetkej starostlivosti a obete, ktorú žalobkyňa počas života žalovaného nezištne a s láskou poskytovala a poskytuje. Predmetnú Darovaciu zmluvu žalobkyňa považuje za absolútne neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 OZ. Podľa názoru súdnej praxe v rozpore s dobrými mravmi je taký právny úkon. ktorý nezodpovedá právnym zásadám, resp. spoločenským normám, ktoré sú všeobecne akceptované spoločnosťou. Neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi nastáva bez ohľadu na to, kto tento rozpor spôsobil a bez ohľadu na to, či druhá strana bola pri vzniku právneho úkonu v dobrej viere. Na tomto mieste žalobkyňa uvádza, že morálnou všeobecne akceptovanou zásadou každej spoločnosti je starostlivosť detí o svojich rodičov v starobe a chorobe. Jedná sa o elementárnu slušnosť a zodpovednosť každého jedného dieťaťa - syna/dcéry. Uzatvorením Darovacej zmluvy v znení, ako bola uzatvorená však žalobkyňa doslova príde o strechu nad hlavou a zároveň si zo svojho príjmu nebude môcť dovoliť dôstojné, hoci skromnejšie bývanie. Takúto skutočnosť nemôže dopustiť žiadny syn/ dcéra, nakoľko takéto správanie je spoločnosťou neakceptovateľné a nemôže požívať právnu ochranu. Žalovaný konal v rozpore so záujmami žalobkyne, ktorá má snahu na zachovaní svojho vlastníckeho práva k bytu, pretože si zachraňuje strechu nad hlavou. Naliehavý právny záujem je daný dlhotrvajúcim stavom právnej neistoty vo vzťahu k jednému zo základných práv garantovaným Ústavou Slovenskej republiky, t.j. právu vlastniť majetok a zároveň nemožnosťou dosiahnuť stav právnej istoty mimosúdnymi prostriedkami. V dôsledku vykonania takých úkonov, ktorých platnosť je sporná, vzniká automaticky spornosť o tom, kto je skutočne vlastníkom nehnuteľností s tým, že je nevyhnutné, aby bola táto neistota a spornosť čo najskôr odstránená a právne vzťahy k nehnuteľnostiam usporiadané. Naliehavý právny záujem je daný na strane žalobkyne tým, že pokiaľ by nebola napadnutá Darovacia zmluva posúdená ako neplatná a nebolo by určené vlastnícke právo žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam, tak by bolo ohrozené jej vlastnícke právo garantované Ústavou SR. Bez tohto určenia je právne postavenie žalobkyne právne neisté. Súčasne so žalobou vo veci samej žalobkyňa podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému zakázal previesť alebo inak scudziť, založiť, zaťažiť, prenajať, vložiť do majetku obchodnej spoločnosti alebo družstva, použiť na zabezpečenie svojho záväzku, zriadiť právo v prospech tretej osoby alebo vykonať taký úkon, dôsledkom ktorého by bola zmena vlastníctva nehnuteľností, predmetu daru. V doplnení podania uviedla, že žalovaný sa jej niekoľkokrát vyhrážal, že nehnuteľnosti prevedie na svojho syna. Žalobkyňa teraz žije v strachu, či nepríde o strechu nad hlavou. Keď prevádzala nehnuteľnosti, žalovaný jej dal sám prísľub dožitia a teraz koná pravý opak.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav:
3. Podaním zo dňa 18.07.2022 sa žalovaný vyjadril k podanej žalobe. Uviedol, že so žalobou nesúhlasí. Žalobkyňa svoje tvrdenia ničím nepreukázala. Darovacia zmluva s osobným záväzkom spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu. Bola zo strany žalobkyne riadne podpísaná. Uzavretie zmluvy sama iniciovala a všetky potrebné kroky na jej uzavretie zabezpečila na notárskom úrade. Žalovaný nemá povinnosť žalobkyni vysvetľovať, či presvedčovať ju, aby zriadila vecné bremeno. Zároveň žalovaný nie je ani osobou, ktorá je znalá práva. Žalobkyňa sa mohla pri spisovaní darovacej zmluvy poradiť s notárom, keďže zmluva bola spisovaná vo forme notárskej zápisnice, pokiaľ mala akúkoľvek pochybnosť o jej uzavretí. Žalovaný si je vedomý svojho osobného záväzku a tento aj v minulosti plnil, v súčasnosti plní, resp. pokiaľ bude v budúcnosti potrebné, plniť bude. Svojho záväzku sa ničím nezbavuje. Nie je zrejmé, na základe akých skutočností žalobkyňa uvádza, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy nemal žalovaný úmysel nechať žalobkyňu v byte pokojne dožiť. Platnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho urobenia. V období, keď mala žalobkyňa zdravotné problémy, žalovaný jej pomáhal, chodil s ňou k lekárovi, pomáhal a pomáha jej aj po finančnej stránke. V súčasnosti je žalobkyňa plne aktívna, riadne sa pohybuje, nemá akýkoľvek viditeľný hendikep. Veľmi aktívne sa stará o predzáhradku pri bytovom dome, venuje jej náležitú starostlivosť. Vykonáva upratovacie práce v Matici slovenskej, chodí na bicykli. Nejedná sa u žalobkyne o stav bezvládnosti alebo vážnej choroby. Na chod domácnosti, na nájom, či inkaso, od žalobkyne nežiadal a ani nežiada akékoľvek finančné prostriedky. Tieto náklady, ktoré sú vo výške cca 330 € mesačne, hradí výlučne on. Žalobkyňa na to neprispieva žiadnou sumou. Žalobkyňa v rámci bytu plne užíva 2 izby, a to spálňu a obývaciu izbu, do ktorých ostatní členovia rodiny nevstupujú, resp. do obývacej izby chodia len veľmi výnimočne, pokiaľ majú nejakú návštevu. Nie je ani pravdou, že by sa žalovaný žalobkyni vyhrážal, že byt prevedie na syna. Žalovaný je zo správania žalobkyne prekvapený a zároveň ho aj veľmi mrzí, že matka – žalobkyňa takto koná, aj napriek tomu, že žalovaný jej pomáha. V predmetnom byte spolu so žalobkyňou a žalovaným žijú aj manželka žalovaného a syn žalovaného spolu s priateľkou. Žalovaný je oprávnený s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať, osobný záväzok, ktorý so žalobkyňou uzavrel, mu nebráni v nakladaní s nehnuteľnosťou a prípadné porušenie tohto osobného záväzku nezakladá neplatnosť darovacej zmluvy. Žalovaný sa voči žalobkyni ako svojej matke správal a správa vždy s úctou, slušnosťou, pomáhal jej tak ako aj sama uviedla a je na toto aj pripravený. Žalobkyňa chcela previesť vlastnícke právo k bytu na žalovaného, svoju vôľu riadne prejavila, pričom žalovaný svoj záväzok voči žalobkyni plní. V rozpore s dobrými mravmi by bol právny úkon, ktorý nezodpovedá mravným zásadám, príp. kultúrnym a spoločenským normám, ktoré sú všeobecne prijímané. Žalobkyňa nepreukázala podmienku splnenia naliehavého právneho záujmu. Žalobu podala až po takmer 5 rokoch od uzavretia právneho úkonu.
4. Podaním zo dňa 09.08.2022 sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného. Žalovaný pri uzatvorení darovacej zmluvy žalobkyni sľuboval, že sa o ňu „postará v starobe a chorobe”, čo si žalobkyňa vyložila tak, že okrem potrebnej osobnej starostlivosti o jej osobu bude zabezpečené aj jej doživotné bývanie v byte, ktorý žalovanému daruje. Žalobkyňa mala v čase uzatvorenia zmluvy takmer 67 rokov. Žalobkyňa nepopiera starostlivosť žalovaného o ňu v minulosti, v čase kedy mala zdravotné problémy. Väčšinu finančných nákladov na to potrebných vynaložila zo svojich prostriedkov. Žalovaný ju odviezol na lekárske vyšetrenia, avšak na aute, ktoré kúpila žalobkyňa ešte so svojim manželom, pričom žalobkyňa hradila aj náklady na pohonné hmoty. Žalovaný žalobkyni oznámil, že darovaný byt predáva, a teda žalobkyňa sa nemá do budúcnosti spoliehať na to, že by v ňom mohla bývať. Bola to žalobkyňa ktorá bola z tohto postoja zarazená, lebo bola presvedčená, že na predmetnom byte je vecné bremeno — doživotné právo bývania, aj keď toto nevedela pomenovať pre jazykovú bariéru. Bola v tom, že keď byt v 4/6 darovala, v byte bude podľa sľubu žalovaného bývať až do svojej smrti. Bol to samotný žalovaný, ktorý jej povedal, že byt predáva svojmu synovi, vnukovi žalobkyne, pričom jej vyslovene povedal, že sa má z bytu odsťahovať. Žalobkyňa žalovanému oznámila že ona sa z bytu sťahovať nechce, avšak žalovaný jej povedal, že byt predáva a nech file_0.jpg
file_1.wmf
si hľadá bývanie. V tomto smere žalobkyňa aj v prvej chvíli z dôvodu strachu hľadala nájom. Pre žalobkyňu je dôležitá aj sociálna väzba vo vzťahu k bytu, kde dlhé roky žila, pozná jeho okolie a okolie pozná ju. Rovnako sa zhoršil aj vzťah medzi žalobkyňou a jej vnukom, synom žalovaného, ktorý by
mal predmetný byt kúpiť od žalovaného, tento tiež v súčasnosti býva v predmetnom byte, a to aj so svojou partnerkou. Vnuk žalobkyne so svojou partnerkou si bez vedomia berú veci patriace žalobkyni v čase, keď táto nie je doma a následne ich užívajú. Ako príklad možno uviesť mrazničku, ktorú žalobkyňa nadobudla ešte spolu so svojim nebohým manželom, a ktorú si jej vnuk s partnerkou bez vedomia žalobkyne opakovane vzali. Po jej námietkach mrazničku vrátili do bytu, kde ju však postavili do inej miestnosti, než bývala, v dôsledku čoho do nej žalobkyňa po tme narazila. Žalovaný a jeho syn s partnerkou komunikujú so žalobkyňou zriedka, rozhovory na bežné témy spolu nevedú. Keď už k nejakej komunikácii dôjde, reagujú zväčša konfliktne. Syn žalovaného navyše voči nej už vystupuje akoby byt vlastnil, rozpráva o rekonštrukcii a hovorí žalovanej, čo všetko má z bytu odstrániť.file_2.jpg
file_3.wmf
O svojho syna aj vnuka sa v minulosti zaujímala, starala sa o nich a podporovala ich. Všetky nevyhnutné investície na opravy a údržbu bytu, v ktorom spolu bývajú, hradila v minulosti žalobkyňa. Opakovane im v prípade potreby poskytla finančné prostriedky, napríklad za účelom kúpy auta. Vrátenie týchto prostriedkov pritom neočakávala ani nežiadala. Žalobkyňa dokonca dala žalovanému sumu 6.500 €, ktorú potreboval na vyplatenie 1/6 podielu na predmetnom byte voči druhému synovi žalobkyne E.. V súčasnosti je žalobkyňa v dobrom zdravotnom stave, pohybuje sa bez väčších problémov, file_4.jpg
file_5.wmf
ostáva aktívna a aj keď je na dôchodku, vykonáva upratovacie práce. Z toho je zjavná jej snaha file_6.jpg
file_7.wmf
samostatne sa o seba postarať a nespoliehať sa len na starostlivosť iných. Žalobkyňa v súčasnosti poberá starobný a vdovský dôchodok vo výške 543,70 € mesačne. Možnosť zarobiť si popri dôchodku nejaké peniaze upratovaním nie je vzhľadom na jej vek dlhodobo perspektívna. Preto nutnosť hľadať si nové bývanie by bola pre žalobkyňu neriešiteľným problémom ako z pohľadu financií, tak aj z pohľadu neúmernej stresovej záťaže. Uvedenie žalobkyne do takejto situácie je podľa nášho názoru v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ako aj so všeobecnou spoločenskou zásadou, že deti poskytujú starostlivosť svojim rodičom v starobe. Naliehavý právny záujem žalobkyne je daný tým, že rozhodnutie o určovacej žalobe bude mať zásadný vplyv pre právne postavenie žalobkyne a jej právnu istotu, a bude tiež podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností.
5. Podaním zo dňa 09.09.2022 sa žalovaný vyjadril k vyjadreniu žalobkyne. Žalovaný, ako aj jeho rodina sa k žalobkyni správajú úctivo, keď žalobkyňa potrebuje odviezť na vyšetrenie do zdravotníckeho zariadenia, toto žalovaný zabezpečí. Vždy, keď žalovaný a jeho manželka niečo navaria, napečú, toto ponúknu žalobkyni a je to aj naopak. Rovnako jej pomôžu napr. zapnúť práčku, zabezpečovali odvoz žalobkyne k jej rodine do Dvorov nad Žitavou, v podstate jej po celú dobu pomáhajú. Je pravdou i to, že žalobkyňa na náklady spojené s užívaním bytu neprispieva a nikdy to žalovaný od žalobkyne ani nepožadoval.
6. Okresný súd Martin uznesením zo dňa 30.06.2022, č.k. 6C/43/2022-31, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.09.2022, č.k. 7Co/152/2022-112, návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa neosvedčila naliehavosť úpravy pomerov so žalovaným tak, ako to požadovala v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
7. Dňa 09.06.2017 uzatvorili strany sporu žalobkyňa ako darkyňa a oprávnená z osobného záväzku a žalovaný ako obdarovaný a povinný z osobného záväzku Darovaciu zmluvu s osobným záväzkom formou notárskej zápisnice pod č. N 125/2017, NZ 19895/2017, NCRls 20308/2017, ktorou žalobkyňa ako darkyňa darovala svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4/6-iny k celku k bytu č. XX, vo vchode 12, na prízemí bytového domu súpisného čísla XXXX, C. XX-XX, postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 652 m2 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 8577/455668, nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva XXXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre katastrálne územie A., mesto Martin, okres A. a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 652 m2 o veľkosti 8577/455668, nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva XXXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre katastrálne územie A., mesto Martin, okres A., svojmu synovi, žalovanému, ktoré žalovaný ako obdarovaný s vďakou prijal. Hodnota daru bola medzi účastníkmi ustálená osobným záväzkom obdarovaného. V čase uzavretia darovacej zmluvy bol žalovaný ako obdarovaný podielovým spoluvlastníkom prevádzaných nehnuteľností vo veľkosti 1/6 k celku. Súčasťou notárskej zápisnice bol súčasne aj osobný záväzok žalovaného, ktorým sa zaviazal poskytnúť žalobkyni úplné zaopatrenie, najmä potrebnú pomoc v starobe a chorobe, pozostávajúcu z upratovania, prania, varenia, potrebnej opatery v bezvládnosti a zabezpečenia lekárskej pomoci.
8. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 02.05.2022 vyplýva, že žalobkyňa je poberateľkou starobného a vdovského dôchodku v celkovej výške 543,70 €.
9. Z výpisu z LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre katastrálne územie A., mesto Martin, okres A., vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu č. XX, vo vchode 12, na prízemí bytového domu súpisného čísla XXXX, C. XX-XX, postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 652 m2 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti 8577/455668. Ako titul nadobudnutia je uvedená predmetná darovacia zmluva s osobným záväzkom a kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený dňa 01.08.2022 pod V 3363/22.
10. Kúpnou zmluvou zo dňa 29.10.2021 žalobca nadobudol do svojho vlastníctva spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/6 k predmetnému bytu od svojho brata E. B., nar. XX.XX.XXXX. Kúpna cena bola dojednaná vo výške 16.000 €.
11. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že žalobkyňa ešte nie je odkázaná na pomoc žalovaného, ale neskôr môže byť. Môže nastať nepriaznivý zdravotný stav. Možno bude imobilná. Povedali jej, že do septembra musí odísť. Ocitla sa v stave neistoty. Nevie, ako im má dôverovať, keď do budúcna bude potrebovať opateru. V byte sa s ňou nikto nerozpráva. Zle to znáša. Má za to, že sa starala o deti dobre. Chce len, aby ju rešpektovali. Preto má za to, že predmetná darovacia zmluva je absolútne neprávny právny úkon a žiada, aby súd určil, že je vlastníčkou predmetného bytu, resp. spoluvlastníckeho podielu vo výške 4/6 k celku. Keby nedošlo k tomu vyhadzovaniu z domácnosti, žalobkyňa by ani nepodala možno žalobu. Denne sa však stretáva s tým, že ju vyhadzujú z bytu. To, že zmluva bola uzatvorená formou notárskej zápisnice neznamená, že notár nemôže pochybiť. Nesúhlasíme so stanoviskom protistrany, že si mylne žalobkyňa vysvetlila vyznačenie plomby na liste vlastníctva. Žalobkyňa výslovne dostala ultimátum, že si má hľadať bývanie. Bála sa. Bolo jej uvedené, že predmetný byt sa ide predať vnukovi. Ak súd dospeje k inému právnemu názoru, navrhuje, aby súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa a stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa vychádzajú zo skutočností uvádzaných v priebehu celého konania. Žalobkyňa by si nevymýšľala, že ju chceli vyhodiť z bytu. Nerešpektovala sa ani ústna dohoda.
12. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že rozumie a tlmočníka nežiada. Ak nebude rozumieť, spýta sa. Žalovaný je na invalidnom dôchodku. Po celý čas bývali odjakživa spolu. Nikdy ani s nevestou nepomáhali. Neinvestovali nič. Keďže aj tak žili a žijú spolu, rozhodla sa, že byt, resp. svoj spoluvlastnícky podiel daruje svojmu synovi. Zašla za notárkou JUDr. Kolcunovou, keďže inú osobu nepoznala. Táto notárka prejednávala dedičstvo po nebohom manželovi. Povedala jej, že chce synovi darovať byt. Ona to napísala na papier. Prečítala im to. Rozumela a podpísala. Po uzavretí darovacej zmluvy mala aj rakovinu. Párkrát po ňu syn prišiel, keď bola na chemoterapii. Inak pomoc nepotrebuje. Má pokoj aj s rakovinou, len doma nemá pokoj. Chodí aj do roboty. Upratuje v Slovenskej národnej knižnici. Syn vedel, že musí vyplatiť druhého syna E., že vraj chcel za svoj podiel 16.000 €. Na to mu poskytla sumu 6.500 €. Pomohla mu s tým, že tam budú spolu bývať. Myslí, že mal vyplatiť túto sumu do mája 2022. Dovtedy bolo všetko v poriadku. V júni, júli tohto roku jej povedal, že sa ide byt predať, že to dá vnukovi, svojmu synovi a ten, že následne kúpi rodičom, žalovanému a neveste, trojizbový byt. Vnuk jej dal ultimátum do septembra bývať. Povedal, že keď chce môže ísť do trojizbového bytu, ale, že, keď nie, nech robí, čo chce. Vnuk býval necelých 30 rokov s nimi. Keď sa ho spýtala, čo so ňou urobia, ak nebude chcieť odísť, povedal, že zavolá žandárov, a že ju vyhodia. Povedal, že ide byt prerábať, že
toto všetko pôjde do riti. To je vďaka za to, že sa o nich starala po nočnej, varila im. Aj keď sa pokazila práčka, chcela ju dať opraviť. Vnuk kúpil novú. Dala mu na to 200 €. Keď si chcela oprať a nikto nepral, spýtala sa, či jej pustia práčku, aby ju nepokazila a vnuk na to „a čo tak poprosiť“. Okrem dobrý deň, nič nikto, každý je zavretý vo svojej izbe. Ona si len pozrie televízor v obývačke. Odvtedy, čo povedal vnuk, že do septembra má odísť, je ticho, lebo sa rozhodla ísť za advokátkou. Do bytu sa vždy dostane, kľúče má. Na bývanie neprispieva. Obýva jedni izbu a v obývačke si len televízor pozrie. Nevie si ani SMS otvoriť, prečítať. Teda nevie ani odfotiť a prehrať. Je sama. Nemá svedka. Nikto vás nebude urážať, keď tam je niekto cudzí. Prestalo to, keď bola podaná žaloba na súd. Žalovaný povedal, že ako tam chcem byť, keď vnuk bude prerábať byt. Myslela si, že celý život bude bývať s nimi v byte. Nevie, čo je vecné bremeno. Nenapadlo ju to. Ak by vedela, že idú byt predať, dávno by to riešila. Nie 5 rokov čakať. O predaji bytu jej povedal syn. Ani nevedela, že ako sa volá vnukova priateľka. Prišla, ani jej ju nepredstavili a až zo žaloby sa dozvedela, že sa volá F. G.. V živote si nemyslela, že takto dopadne. Oni štyria sa dohodli odvtedy, keď má vnuk partnerku.
13. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že zmluva bola uzavretá formou notárskej zápisnice. Jedná sa o platný právny úkon a strana žalobkyne nepreukázala ničím takú skutočnosť, ktorá by tento úkon robila neplatnou. Celý proces spísania notárskej zápisnice a darovacej zmluvy zorganizovala žalobkyňa a žalovaný sa len dostavil. Nikto ju k ničomu nútil. S poukazom aj na rozhodnutie krajského súdu tento spor považuje za zbytočný. Nič z toho ohľadne nejakého správania alebo niečo podobné nie je ani pravdou, a preto sa to ani preukázať nedá. Nikto nikdy nikoho z bytu ani nevyhadzoval ani nič. Žalobkyňa chodí do práce, chodí na bicykli, obhospodaruje záhradku. Ona cíti nejakú krivdu, ale tá krivda sa nezakladá na ničom. Žaloba nespĺňa kritéria, ktorých sa žalobkyňa domáha a z tohto dôvodu ju navrhuje zamietnuť. Nepovažuje za nevyhnutné vykonať výsluch žalovaného, nakoľko by zopakoval len to, čo uviedla.
14. Žalobkyňa súdu predložila aj písomné prehlásenia zo dňa 19.12.2022 a dňa 04.01.2023, v ktorých zopakovala svoju argumentáciu prezentovanú aj na pojednávaniach.
15. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Podľa § 628 ods. 2 OZ Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Podľa § 628 ods. 3 OZ Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti. Podľa § 630 OZ Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Podľa § 51 OZ Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. Podľa § 37 ods. 1 OZ Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
16. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP je existencia naliehavého právneho záujmu. Tento je daný buď z pravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo, ak by sa bez tohto určenia stalo právne postavenie neistým. Súd konštatuje, že v tomto prípade naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný, nakoľko rozhodnutím súdu sa postavenie medzi žalobkyňou a žalovaným vyjasní. Odstráni sa spor o vlastníctvo (darovaného) spoluvlastníckeho podielu.
17. Pre absolútnu neplatnosť právnych úkonov podľa platnej právnej úpravy je charakteristické, že táto nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť ratihabície či konvalidácie vadného
právneho úkonu, nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej môže dovolať každý, pretože táto neplatnosť pôsobí voči všetkým (erga omnes). Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolávať dokonca aj ten, kto ju sám spôsobil. Vo všetkých prípadoch neplatnosti právnych úkonov, ktoré nie sú uvedené v § 40 OZ sa jedná o absolútnu neplatnosť. Absolútna neplatnosť právnych úkonov vyjadruje verejný záujem, pričom za rozlišovacie kritérium absolútnej a relatívnej neplatnosti možno označiť charakter chránených záujmov a ich intenzitu spojenú s primeranosťou aplikácie právnych noriem, ktoré tieto záujmy vyjadrujú. Platnosť právneho úkonu je potrebné posudzovať iba podľa stavu, ktorý tu bol v čase jeho uskutočnenia. Nie je preto možné prihliadať na skutočnosti, ku ktorým došlo následne po uskutočnení právneho úkonu.
18. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu k bytu, ktorý darovala svojmu synovi, žalovanému, titulom absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy. Je potrebné uviesť, že žalobkyňa sa nedomáhala určenia vlastníckeho práva titulom vrátenia daru v zmysle ust. § 630 OZ. Žiadna zo strán netvrdila existenciu jednostranného právneho úkonu, ktorým by sa žalobkyňa domáhala vrátenia daru. Predmetnú Darovaciu zmluvu žalobkyňa považuje za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že tento nebol žalovaným urobený vážne a zrozumiteľne a aj pre rozpor s dobrými mravmi. V prvom rade sa súd zaoberal tým, či sú splnené všetky zákonom vyžadované náležitosti zmluvy v súlade s ust. 628 OZ. Ich absencia by spôsobovala absolútnu neplatnosť zmluvy. Z ustanovení OZ o darovacej zmluve vyplýva, že darca prenecháva alebo sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, že by mal na to právnu povinnosť a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Základnými znakmi darovacej zmluvy sú predmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť. Predmetom darovacej zmluvy nemusí byť len vec, ktorú obdarovaný prijíma do vlastníctva, ale môže ním byť aj poskytnutie iného majetkového prospechu, napr. odpustenie dlhu, vykonanie nejakej činnosti v prospech obdarovaného a podobne. Pojmový znak darovacej zmluvy bezplatnosť je splnený vtedy, ak obdarovanému nevzniká nijaká právna povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu, t. j. hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch. Darovacia zmluva je z majetkového hľadiska pre darcu jednostranne nevýhodná, lebo majetková výhoda poskytnutá obdarovanému nesie so sebou stratu v majetkových pomeroch darcu. Pri posúdení, či ide o zmluvu bezplatnú alebo nie, je rozhodujúci prejav vôle zmluvných strán v čase, kedy bola darovacia zmluva uzavretá. Nie je vylúčené a neodporuje požiadavke bezplatnosti darovania, ak by s darovaním bol spojený aj záväzok obdarovaného k protislužbe, ktorá sama o sebe majetkovú povahu nemá. Nie je ani vylúčené, aby zmluva označená ako darovacia obsahovala aj inú nepomenovanú zmluvu podľa § 51 OZ, napr. zaopatrovacia zmluva a podobne. V takomto prípade je však potrebné skúmať, či ide o právne úkony od seba navzájom oddeliteľné a spôsobilé samostatnej existencie alebo treba zmluvu chápať ako jeden celok. Ak by dve zmluvy obsiahnuté v jednej zmluvnej listiny tvorili jeden neoddeliteľný celok, tak by neplatnosť jednej z nich spôsobila neplatnosť zmluvy druhej. Dobrovoľnosť znamená, že sa niečo poskytuje inému bez právnej povinnosti mu to poskytnúť. (Rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/302/2009) Sporná darovacia zmluva obsahuje aj zmluvný záväzok týkajúci sa podmienok zaopatrenia darkyne žalovaným (potrebná pomoc v starobe a chorobe, pozostávajúca z upratovania, prania, varenia, potrebnej opatery v bezvládnosti a zabezpečenia lekárskej pomoci). Tieto dva právne úkony nie sú vzájomne podmienené a je možné ich navzájom oddeliť. Sú spôsobilé samostatnej existencie. Preto súd vychádzal z toho, že darovaciu zmluvu možno považovať za bezplatnú, čím došlo k naplneniu zákonných podmienok stanovených pre jej platnosť v zmysle ust. § 628 OZ.
19. Argumentáciu žalobkyne o absencii vážnosti a zrozumiteľnosti prejavu vôle žalovaného pri uzatváraní zmluvy a jej rozpor s dobrými mravmi považuje súd za nedôvodnú. Ako už súd uvádzal, darovacia zmluva je z majetkového hľadiska pre darcu jednostranne nevýhodná, lebo majetková výhoda poskytnutá obdarovanému nesie so sebou stratu v majetkových pomeroch darcu. Je to jeden z pojmových znakov darovacej zmluvy. Samotné vzdanie sa majetkového prospechu bez protiplnenia (vecného bremena) nemôže znamenať rozpor s dobrými mravmi, keďže by bol popretý účel darovacej zmluvy. Sama žalobkyňa sa rozhodla, že svoj spoluvlastnícky podiel daruje svojmu synovi. Bolo to jej slobodné rozhodnutie. Nikto ju k tomu nenútil, ani ju o tom nepresviedčal. Navštívila notárku, ktorá prejednávala dedičstvo po jej nebohom manželovi. Otázka, či úkon bol urobený vážne, je predovšetkým skutkovou otázkou, a to zistením okolností, za ktorých bol úkon urobený. Teda, či konajúci sledoval vyvolanie takých účinkov, ktoré s prejavom spája právny poriadok. K vnútornej výhrade konajúceho sa pri posudzovaní platnosti právneho úkonu z pohľadu vážnosti vôle neprihliada. Existenciu vážnej vôle k právnemu úkonu možno usúdiť z objektívnych skutočností, za ktorých bol urobený, najmä, ak bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal
privodiť právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája. Všetky žalobkyňou uvádzané okolnosti sa týkajú obdobia po uskutočnení právneho úkonu. Nebol produkovaný ani jeden dôkaz, ktorý by aspoň nasvedčoval skutočnosti, že v čase uskutočnenia právneho úkonu vôľa žalovaného nesmerovala k uzavretiu darovacej zmluvy, t.j. k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Nebolo preukázané ani tvrdenie žalobkyne, že žalovaný už pri uzatváraní Darovacej zmluvy vôbec nemal v úmysle nechať žalobkyňu v byte „dožiť". Záväzok „dožitia“ v byte ani nebol dojednaný. Žalovaný sa zaviazal poskytnúť žalobkyni potrebnú pomoc v starobe a chorobe, pozostávajúcu z upratovania, prania, varenia, potrebnej opatery v bezvládnosti a zabezpečenia lekárskej pomoci, avšak nie v predmetnom byte. Navyše, v čase uzavretia darovacej zmluvy žalovaný nebol výlučným vlastníkom bytu, aby s ním mohol bez obmedzenia nakladať. Čo sa týka zrozumiteľnosti právneho úkonu, prejav je nezrozumiteľný, ak vôľa nebola vyjadrená dostatočne jasne a ani výkladom nie je možné zistiť, čo malo byť prejavom vôle. V danom prípade boli prejavy vôle oboch zmluvných strán vyjadrené v notárskej zápisnici a ich zrozumiteľnosť je nepochybná. Tvrdenia žalobkyne o neznalosti inštitútu vecného bremena nespôsobujú absolútnu neplatnosť zmluvy. Zriadenie vecného bremena nie je podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy. Vecné bremeno je možné zriadiť kedykoľvek, nielen pri prevode vlastníckeho práva. Tvrdenia žalobkyne o jej maďarskej národnosti a neznalosti práva sú podľa názoru súdu účelové. Darovacia zmluva bola uzatvorená formou notárskej zápisnice, do ktorej obe zmluvné strany zhodne vyhlásili, že zmluvu uzavreli po vzájomnej dohode, slobodne, vážne, neuzavreli ju v tiesni, ani za obzvlášť nevýhodných podmienok a že ich zmluvná voľnosť nebola a nie je nikým a ničím obmedzená. Zápisnica bola účastníkom prečítaná a vysvetlená, nimi schválená a na znak súhlasu podpísaná. Zo zápisnice nevyplývajú žiadne námietky žalobkyne viažuce sa na jej maďarský pôvod a vysoký vek, ani iné dôvody, pre ktoré uzavretej darovacej zmluve a konaniu na notárskom úrade, ktoré jej uzavretiu predchádzalo, nerozumela. Aj na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že tlmočníka si nežiada. Ak nebude rozumieť, spýta sa. Nič jej nebránilo, aby sa opýtala aj notárky, keď ako tvrdí, nie znalá práva. Pripustením opačného záveru by právne úkony mohli uzatvárať len osoby znalé práva, čo je neprípustné. K absolútnej neplatnosti dvojstranného právneho úkonu podľa § 39 OZ dôjde iba vtedy, keď je takéto konanie možno pripísať účastníkom zmluvy. Preto aj samotné správanie sa ďalších osôb v spoločnej domácnosti nemôže zakladať neplatnosť zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu súd ani nepristúpil na výsluch navrhovaných svedkov. Žalobkyňou uvádzané skutočnosti, ktoré podľa nej potvrdzujú absolútnu neplatnosť zmluvy, nastali po uzatvorení darovacej zmluvy. Žalobkyňa neuviedla ani jednu okolnosť, ktorá mala nastať v čase uzavretia zmluvy a preukazovať, že žalovaný prejavil svoju vôľu prijať bezodplatne spoluvlastnícky podiel nie vážne a nezrozumiteľne a v rozpore s dobrými mravmi. Prípadne, že by už v čase svojho prejavu vôle kalkuloval s tým, že by po nadobudnutí výlučného vlastníctva k bytu, tento predal. Pritom v čase uzatvárania zmluvy bol ďalším spoluvlastníkom (1/6) jeho brat, syn žalobkyne. Na odkúpenie tohto podielu do vlastníctva žalovaného dokonca prispela aj sama žalobkyňa. To, že žalobkyňa sa mylne domnievala, že v byte budú všetci bývať, nezakladá absolútnu neplatnosť zmluvy. Pri posudzovaní absolútnej neplatnosti právneho úkonu sú právne významné len skutočnosti, ktoré tu boli v čase, keď bol právny úkon urobený. Okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemožno zohľadňovať. Vo vzťahu k osobnému záväzku zaopatrenia sama žalobkyňa uvádzala, že žalovaný sa o ňu v prípade potreby postaral. Nebolo sporné, že žalovaný jej v čase nepriaznivého zdravotného stavu poskytol potrebnú pomoc a nežiada od nej žiadne úhrady spojené s bývaním. Pripravenosť splniť svoj záväzok aj v budúcnosti opakovane deklaroval aj v priebehu konania. V súčasnej dobe je žalobkyňa sebestačná. Poberá dôchodok a zároveň aj pracuje. Nie je odkázaná na zaopatrenie. Ak sa žalobkyňa domnieva, že žalovaný svojim správaním k nej hrubo porušil dobré mravy, mala sa domáhať vrátenia daru. Na tento účel slúži práve ust. § 630 OZ. V čase uskutočnenia právneho úkonu súdu nebola preukázaná existencia okolností, ktoré by mali za následok absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy. Na základe uvedených skutočností bol súd nútený žalobu zamietnuť.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 CSP Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd nemal preukázanú existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému. Žalovaný nezavinil podanie (nedôvodnej) žaloby. Skutočnosti, pre ktoré žalobkyňa považuje zmluvu za absolútne neplatný právny úkon a zároveň majú byť aj dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, súd za také nepovažuje. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.