Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/11/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.12.2014, v trestnej veci obž. Y. C. pre zločin sprenevery podľa § 213 ods.1, ods. 3 Tr. zák., o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, obžalovaného Y. C. a poškodeného Geis SK s.r.o., proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 19.11.2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa , , z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe Obžalovanému Y. C., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom J., H. X

u k l a d á

Podľa § 213 ods.3 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 /troch/ rokov.

Podľa § 51 ods.1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 49 ods.1 písm. a/ Tr. zák. výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. u r č u j e skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia vo výmere 5 /piatich/ rokov.

Podľa § 51 ods.4 písm. c) Tr. zák. u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa odvolanie obžalovaného Y. C. a poškodeného GEIS SK s.r.o. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného Y. C. za vinného zo zločinu sprenevery podľa § 213 ods.1, ods. 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

-ako splnomocnený zástupca spoločnosti ABENA s.r.o., Prešov po uzavretí mandátnej zmluvy dňa 18.12.2007 medzi spoločnosťou TEN Expres Slovakia, spol. s.r.o., Banská Bystrica ako mandantom a spoločnosťou ABENA, s.r.o., Prešov ako mandatárom, predmetom ktorej zmluvy bolo zabezpečenie a predaj distribúcie diaľničných nálepiek v mene a na účet mandanta v dobe od 31.1.2008 do 26.3.2008 na podklade spolu troch faktúr splatných od 9.2.2008 do 9.4.2008 prevzal od mandanta tieto nálepky rôznej nominálnej hodnoty v celkovej výške sumy prevzatých nálepiek 5.393.050,- Sk. Napriek tomu, že prevzaté nálepky ďalej predal, v rozpore so zmluvou na účet mandanta, neodviedol výťažok z predaja nálepiek v lehote splatnosti faktúr ani neskôr, čím po započítaní vzájomných pohľadávok spoločnosti TEN Expres Slovakia, spol. s.r.o., Banská Bystrica, v súčasnosti spoločnosti GEIS SK s.r.o., Zvolenská cesta 175, Banská Bystrica spôsobil celkovú škodu vo výške najmenej 2.056.996,95 Sk, t.j. 68.279,79 €.

Za to mu súd uložil podľa § 213 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods.2 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 /troch/ rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 3 /troch/ rokov.

Podľa poškodeného spoločnosť GEIS SK s.r.o. IČO: 31324428 so sídlom Zvolenská cesta č. 175, 974 01 Banská Bystrica, zastúpeného JUDr. Gabrielou Matúškovou PhD., advokátkou, odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal v neprospech obžalovaného odvolanie okresný prokurátor, a to čo do výroku o treste. V písomných dôvodoch svojho odvolania prokurátor poukázal na to, že obžalovaný sa dopustil zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Tr. zák. s trestnou sadzbou odňatia slobody v trvaní 3 až 10 rokov, a to pri spôsobení škody vo výške najmenej 2.056.996,95 Sk (68.279,79 Eur), išlo o spreneveru v značnom rozsahu, pričom značný rozsah je v rozpätí od 800.000,- Sk až 4.000.000,- Sk, škoda teda výrazne prekračovala spodnú hranicu značného rozsahu a je takmer v polovici zákonného rozsahu, aj napriek značnému časovému odstupu od spáchania skutku až doteraz obžalovaný neuhradil ani časť škody a spoločnosť previedol na bezdomovca, z čoho je zrejmé, že poškodená spoločnosť nemá reálnu šancu, že si náhradu spôsobenej škody niekedy vymôže. Tieto skutočnosti spolu s doteraz spáchanými priestupkami ako aj postojom obžalovaného, ktorý sa k spáchaniu trestného činu nepriznal, konanie neoľutoval, podľa jeho názoru nedovoľujú vyslovenie záveru, že na nápravu obžalovaného postačí iba uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s odložením jeho výkonu na skúšobnú dobu ako trestu samostatného, takéto postihnutie obžalovaného považuje za nedostačujúce a nezabezpečujúce v dostatočnej miere účel trestu uvedený v ust. § 34 Tr. zák. už s ohľadom na tú skutočnosť, že poskytuje jednoduchý návod pre páchateľov takejto trestnej činnosti, ako sa zbaviť akýchkoľvek svojich záväzkov na úkor poškodených beztrestne, resp. len s podmienečným trestom odňatia slobody. Pre naplnenie účelu trestu uvedeného v § 34 ods. 1 Tr. zák., aby trest odradil aj iných od páchania trestných činov, bude podľa jeho názoru potrebné uložiť trest odňatia slobody, ktorý by nemal byť podmienečne odložený a uložiť aj peňažný trest vo výške zodpovedajúcej spôsobenej škode, keďže je nepochybné, že obžalovaný svojím konaním získal nemalý majetkový prospech. Zároveň, keďže sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou vyslovil názor, že za účelom ochrany riadnych vzťahov v podnikateľskom prostredí, ako aj v rámci preventívneho pôsobenia do budúcnosti je potrebné obžalovanému uložiť aj trest zákazu podnikateľskej činnosti v strede zákonom stanovenej sadzby. Poukázal ďalej aj na pochybenie prvostupňového súdu, ktorý nepostupoval podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého pri podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky uloží súd zároveň probačný dohľad nad správaním páchateľa v skúšobnej dobe, a teda v danom prípade mal súd uložiť obžalovanému tento dohľad. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie alternatívne navrhol, aby krajský súd rozhodol vo veci sám tak, že uloží obžalovanému prísnejší trest odňatia slobody než bol uložený napadnutým rozsudkom (vrátane uloženia probačného dohľadu, ak pôjde o podmienečný trest) ako aj o uložení ďalších druhov trestov popri uloženom treste odňatia slobody.

Proti uvedenému rozsudku prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj poškodený, a to proti výroku, ktorým prvostupňový súd odkázal poškodeného so svojim nárokom

na náhradu škody na konanie o veciach občianskoprávnych, nakoľko je takýto výrok rozsudku v rozpore s ust. Poukázal na to, že už zo samotnej skutkovej vety vyplýva, že konaním obžalovaného bola poškodenému spôsobená škoda vo výške najmenej 68.279,79 Eur, ktorú konajúci súd kvalifikoval ako škodu značnú, má za to, že sú splnené všetky podmienky na to, aby bola poškodenému priznaná náhrada škody, ktorá bola riadne a včas uplatnená a preukázaná poškodeným a vyplýva aj z listinných dôkazov, ktoré tvorili prílohu samotného trestného oznámenia. Namietal ďalej, že pokiaľ bolo prvostupňovým súdom dôvodené, že obžalovanému nebola vyplatená provízia a z tohto dôvodu by bolo potrebné viesť ďalšie dokazovanie ohľadom výšky škody, má zato, že uvedené nekorešponduje so zisteným skutkovým stavom a to najmä so znením mandátnej zmluvy, z ktorej je zrejmé, že provízia má byť vyplatená výlučne v prípade, ak došlo k riadnemu splneniu povinností zo strany spoločnosti ABENA s.r.o., t.j. ak by bol výťažok z predaja poškodenému riadne uhradený, k tomu však zo strany spoločnosti ABENA s.r.o. nedošlo a preto ani nemohlo vzniknúť právo na zaplatenie akejkoľvek provízie. Preto navrhli, aby krajský súd rozhodol tak, že prizná poškodenému právo voči obžalovanému na náhradu škody vo výške 68.279,79 Eur.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj obžalovaný prostredníctvom obhajcu, ktoré odôvodnil tým, že neboli splnené podmienky na vydanie napadnutého rozsudku. Namietal, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový a nesprávne posúdil právny stav veci, v tomto konaní nebolo unesené dôkazné bremeno, ktoré malo spočívať v preukázaní sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. Namietal, že súd vôbec nezohľadnil to, že obžalovaný mandátnu zmluvu nepodpísal a ani sa s jej obsahom neoboznámil, pritom z tejto zmluvy vôbec nevyplýva, že by nebola spoločnosť ABENA s.r.o., v ktorej bol obžalovaný štatutárom, oprávnená predávať diaľničné nálepky na faktúru, ale iba v hotovosti, vonkoncom nebolo preukázané, aby obžalovaný ako konateľ použil výťažok z predaja diaľničných známok na svoju podnikateľskú činnosť a pre toto tvrdenie ani súd neuviedol žiadne dôkazy. Uviedol, že výťažok z priameho predaja známok bol odvedený poškodenému a z predaja známok na faktúru od svojich dlžníkov, ktorí tieto faktúry nezaplatili ani obvinený kúpnu cenu neobdržal, takže nemohol túto kúpnu cenu poškodenému odviesť. Zvyšné diaľničné známky boli poškodenému vrátené, preto sa obžalovaný s napadnutým rozsudkom nestotožňuje. Hnuteľné veci v čerpacej stanici spoločnosti ABENA s.r.o. vrátane pohonných hmôt či predmetných nálepiek sa bežne predávali na faktúru, keďže ich odoberali obchodné spoločnosti ako zmluvní partneri spoločnosti ABENA s.r.o. vlastniace desiatky automobilov. To, že títo dlžníci nezaplatili niekoľko miliónov Sk spoločnosti ABENA s.r.o., vyplýva podľa neho aj zo znaleckého posudku, ktorý ju označil za platobne neschopnú už od roku 2008. Obžalovaný priamo nepredával diaľničné známky, ale túto činnosť vykonávali zamestnanci spoločnosti ABENA s.r.o., takže sa obžalovaný nemohol dopustiť zločinu sprenevery. Toto sa zakladá aj na skutočnosti, že na rozdiel od tvrdenia súdu, obžalovaný nikdy ani známky neprevzal ani neodpredal, fyzicky sa s nimi nestretol. Okrem toho z výpovede zástupcu poškodeného plynie, že spoločnosť ABENA s.r.o. si províziu nikdy nevyúčtovala, čo by malo byť tiež zohľadnené. Obžalovaný sa nestotožnil ani s výškou údajnej škody spôsobenej poškodenému, keď do spisu predložil doklad o tom, že pohľadávka poškodeného zanikla zmluvou o započítaní. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Na základe takto podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia , podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je sčasti dôvodné.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané dokazovanie takmer v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné, krajský súd ešte doplnil dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to dobropisu k faktúre, splnomocnení udelených obžalovanému ako aj listiny predložené poškodenou stranou v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody. Prvostupňový súd ním vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v ust. a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým záverom.

Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a že ho spáchal práve obžalovaný, a to aj napriek tomu, že jeho spáchanie poprel.

Obžalovaný Y. C. však vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom nepoprel, že spoločnosť ABENA s.r.o., ktorej vedením bol on poverený, a to svojou manželkou U. C. a dcérou Y. F., rod. C. ako konateľkami, obchodovala s poškodenou spoločnosťou Ten Expres Slovakia, spol. s r.o. a to tým spôsobom, že prevádzkovali čerpaciu stanicu, kde predávali diaľničné známky. Niektoré diaľničné známky predávali aj na faktúry a zmluvní partneri im neuhradili záväzky z týchto faktúr, preto sa dostali do druhotnej platobnej neschopnosti a nemohli uhrádzať pohľadávky poškodenej spoločnosti. S poškodenou spoločnosťou sa dohodli aj tak, že im budú dlh splácať a to aj započítaním pohľadávok tým spôsobom, že budú zmluvným partnerom poškodenej spoločnosti poskytovať pohonné hmoty. Obžalovaný ďalej uviedol aj to, že zmluvu medzi spoločnosťou ABENA s.r.o. a poškodenou spoločnosťou Ten Expres Slovakia on nepodpísal, priznal však, že mal vedomosť o tom, že išlo o mandátnu zmluvu. Keďže sa spoločnosť ABENA s.r.o. dostala do finančných problémov, došlo k jej predaju, ktorú zmluvu podpísala dcéra obžalovaného.

Svedkyne Y. F., rod. C., dcéra obžalovaného a U. C., manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní využili právo vo veci nevypovedať.

Zo spáchania skutku tak, ako je tento uvedený v rozsudku súdu prvého stupňa, je obžalovaný usvedčovaný predovšetkým výpoveďou splnomocnenca poškodeného Ing. A. M., ktorý uviedol, že spoločnosť ABENA s.r.o. podpísala so spoločnosťou TEN Expres Slovakia, spol. s r.o. mandátnu zmluvu na predaj diaľničných známok na benzínovom čerpadle konečným spotrebiteľom za hotovosť, získané prostriedky z predaja mali byť zasielané na ich účet podľa mesačného výkazu, za čo si mala spoločnosť ABENA s.r.o. vyúčtovať províziu, čo nikdy neurobili. Spoločnosť ABENA s.r.o. nikdy nepožiadala o možnosť predávať diaľničné známky na faktúru, so žiadnou inou spoločnosťou na Slovensku takýto problém nemali.

Svedok Ing. Y. F. zhodne potvrdil, že od mája 2008 sa stal riaditeľom pobočky Ten Expres Slovakia, spol. s r.o. Prešov, kedy dostal plnú moc na zastupovanie spoločnosti vo veci podpísania notárskej zápisnice o uznaní záväzku s exekučnou doložkou medzi spoločnosťou TEN Expres Slovakia a ABENA s.r.o. ako povinným subjektom, dňa 26.5.2008 síce konateľka U. C. podpísala uznanie záväzku, no na notársky úrad sa na dohodnuté stretnutie nedostavila a nedostavil sa ani obžalovaný ako poverený zástupca spoločnosti ABENA. Svedok bol poverený riešením dlhu spoločnosti ABENA s.r.o. voči poškodenej spoločnosti, ktorý vznikol z dôvodu neodvedenia finančných prostriedkov, ktoré získala spoločnosť ABENA s.r.o. z tržby z predaja diaľničných známok, v tejto veci vždy komunikoval výlučne s obžalovaným Y. C., snažil sa situáciu riešiť tým spôsobom, že s obžalovaným sa dohodol, že bude dodávať pohonné hmoty pre kuriérov spoločnosti Ten Expres Slovakia, a tým spôsobom dôjde k postupnému započítaniu pohľadávky, čím sa ale dlh znížil len o malú časť, pretože obžalovaný im povedal, že viac pohonných hmôt nemá, ďalším spôsobom riešenia bolo to, že obžalovaný mal každý deň zaplatiť 30.000,- Sk, čo sa dialo týždeň alebo dva. Okrem obžalovaného svedok v súvislosti s pohľadávkou komunikoval aj s manželkou obžalovaného U. C., ktorá mu niekedy vydávala dennú hotovosť na splácanie dlhu. So žiadnym iným odberateľom diaľničných známok takýto problém nemali.

Svedok D. G. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že s obžalovaným sa stretol v F. a v J., kde niekde na ulici podpisoval nejaké doklady, kde oni prevádzali nejakú firmu a za podpis dostal zopár drobných, aj keď mu sľúbili viac.

Z mandátnej zmluvy uzavretej medzi mandantom spoločnosťou TEN Expres Slovakia, spol. s r.o. a mandatárom ABENA s.r.o. zastúpenou U. C. dňa 18.12.2007 plynie, že táto bola uzatvorená podľa a nasl. , jej predmetom bol záväzok mandatára zabezpečiť predaj a distribúciu nálepiek, ktorými sa preukazuje zaplatenie úhrady na rok 2008 za užívanie pozemných komunikácií v mene a na účet mandanta a záväzok mandanta mu za to zaplatiť odplatu, v článku 2, bode 2 písm. b) sa mandatár zaviazal dbať o záujmy mandanta a rešpektovať jeho pokyny, samotným predajom, sa rozumie odovzdanie nálepky užívateľovi pozemnej komunikácie a prevzatie peňažnej sumy zodpovedajúcej nominálnej hodnote nálepky a sumu prevzatú predajným miestom pri predaji bol mandatár povinný uviesť vo výkaze predajných nálepiek za príslušný kalendárny mesiac, podľa článku

3 bol mandatár povinný podávať mandatárovi mesačné hlásenia o všetkých predaných nálepkách za príslušný kalendárny mesiac a doručiť ich mandatárovi do 3.dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca do sídla mandanta, príjmy z predaja nálepiek v plnej výške podľa mesačného výkazu uhradiť na účet mandanta na základe vystavenej faktúry do 14 dní od vystavenia faktúry, nepredané nálepky bol mandatár povinný odovzdať do 20.11.2008. Podľa článku 5 zmluvy sa zaviazal mandant zaplatiť mandatárovi za činnosť odplatu (províziu) vo výške 3,9 % zo súčtu cien bez dane nálepiek vykázaných podľa čl. 3 ods. 1, s tým, že právo na odplatu vznikne mandatárovi na základe ním vystavenej faktúry len ak mandant neeviduje voči nemu pohľadávku z predaja nálepiek na základe výkazov.

Dňa 1.3.2006 písomne splnomocnila konateľka spoločnosti ABENA s.r.o., Y. C. (teraz F.) na zastupovanie spoločnosti ABENA s.r.o. pred inými právnickými i fyzickými osobami, orgánmi štátnej správy aj samosprávy ako aj na všetky úkony s tým spojené obžalovaného Y. C.. V rovnakom rozsahu bol splnomocnený obžalovaný, ako to plynie z plnomocenstva podpísaného tak obžalovaným ako aj druhou konateľkou spoločnosti ABENA s.r.o. U. C., rod. L. dňa 21.2.2007.

Na základe faktúr vystavených dodávateľom TEN Expres Slovakia, spol. s r.o., číslo 7800091 zo dňa 5.2.2008 na sumu 1.773.800,- Sk (58.879,37 Eur) splatnú dňa 19.2.2008, číslo 7800163 zo dňa 10.3.2008 na sumu 1.668.890,- Sk (55.397,- Eur) splatnú dňa 24.3.2008 a číslo 7800174 zo dňa 26.3.2008 na sumu 2.174.360,- Sk (72.175,53 Eur) splatnú dňa 9.4.2008, ktorá po dobropise číslo 4800730 zo dňa 2.6.2008 predmetnej faktúry z dôvodu vrátenia diaľničných nálepiek vo výške 224.000,- Sk (7.435,44 Eur) znie na sumu 1.950.360,- Sk (64.740,09 Eur), mal príjemca ABENA s.r.o. uhradiť predmetné sumy dodávateľovi v lehote splatnosti.

Súčasťou spisu sú aj výkazy o predaji slovenských nálepiek za mesiace december 2007 vystavený 3.1.2008, za mesiace január až marec 2008 vystavené obžalovaným Y. C., dodacie listy, kde v dodacom listu číslo 13 dňa 21.12.2007 potvrdil obžalovaný prijatie známok v sume 1.731.500,- Sk, dňa 15.1.2008 (číslo dodacieho listu 106) potvrdil obžalovaný prijatie známok v hodnote 221.000,- Sk, a dňa 18.1.2008 (dodací list číslo 119) potvrdil obžalovaný prijatie známok v hodnote 440.000,- Sk.

Z listiny označenej ako uznanie záväzku v zmysle ust. zo dňa 26.5.2008 plynie, že dlžník ABENA s.r.o. zastúpený konateľkou U. C. uznal v plnom rozsahu dlh vo výške 5.617.050,- Sk (186.451,90 Eur), ktorý vznikol neuhradením faktúr vystavených spoločnosťou TEN Expres Slovakia spol. s r.o. č. 7800091, 7800163,7800174.

Po vyhodnotení takto vykonaných dôkazov aj odvolací súd dospel k záveru, že skutok tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku sa stal a že ho spáchal práve obžalovaný, ktorý napokon ani nepoprel, že mal vedomosť o tom, že k predaju diaľničných známok dochádzalo na základe mandátnej zmluvy uzavretej v mene spoločnosti ABENA s.r.o. jeho manželkou konateľkou U. C., napokon samotný obžalovaný aj časť týchto známok prevzal a sám aj podpísal výkaz o predaji diaľničných nálepiek, zo spáchania skutku tak, ako bol ustálený v obžalobe obžalovaného usvedčili aj svedkovia Ing. A. M. a svedok Ing. Y. F., ktorý navyše uviedol, že ohľadom úhrady dlhu komunikoval výhradne s obžalovaným Y. C.. Výpovede uvedených svedkov boli pritom v plnom súlade s listinnými dôkazmi vykonanými v tomto konaní a to predovšetkým v súlade s obsahom mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou ABENA s.r.o. a TEN Expres Slovakia spol. s r.o., z ktorej jednoznačne plynie, že spoločnosť ABENA s.r.o. mohla diaľničné známky predávať len za hotové peniaze, nie na faktúru. Taktiež bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že obžalovaný bol v čase spáchania skutku, t. j. v čase splatnosti faktúr vystavených poškodenou spoločnosťou splnomocnený vykonávať všetky úkony v mene spoločnosti ABENA s.r.o. a tieto aj skutočne vykonával, ako to plynie z výpovede svedka Ing. F. ale aj z výkazov o predaji známok a napokon aj z výpisov z účtu, ktoré predložila poškodená spoločnosť a z ktorého plynie, že dňa 28.1.2008 vložil obžalovaný Y. C. za spoločnosť ABENA s.r.o. na účet poškodenej spoločnosti vtedy TEN Expres Slovakia spol. s r.o. vedený v UniCredit Bank Slovakia a.s. sumu 77.300,- Sk. Keďže krajský súd je viazaný obžalovacou zásadou, nie je možné vyjadrovať sa k prípadnej spoluzodpovednosti aj ďalších osôb, ktoré boli oprávnené konať v mene spoločnosti.

Podľa mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych

úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Podľa mandatár je povinný odovzdať bez zbytočného odkladu mandantovi veci, ktoré za neho prevzal pri vybavovaní záležitosti.

Z uvedeného potom plynie, že spoločnosť ABENA s.r.o. bola povinná vykonávať predaj diaľničných známok v mene poškodenej spoločnosti a na jej účet, a všetky prostriedky bola povinná riadne odovzdať poškodenej spoločnosti, keďže jednak známky ako aj prostriedky získané z ich predaja boli vo vlastníctve poškodenej spoločnosti. Pokiaľ obžalovaný na základe tzv. generálnej plnej moci nakladal so zverenými diaľničnými známkami, resp. s prostriedkami získanými z ich predaja v rozpore s mandátnou zmluvou, naplnil všetky pojmové znaky prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1,ods. 3 Tr. zák., pričom tak konal minimálne vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zák., keďže ako osoba poverená vykonávaním všetkých úkonov spoločnosti ABENA s.r.o. po lehote splatnosti nezaplatil poškodenej spoločnosti peniaze za predaj diaľničných nálepiek, resp. tieto poškodenej spoločnosti nevrátil. Bolo pritom bez významu, že spoločnosť ABENA s.r.o. sa mala dostať do platobnej neschopnosti v dôsledku neuhradených faktúr a to či už zo strany odberateľov nálepiek alebo iných odberateľov.

Pri ukladaní trestu správne súd prvého stupňa zistil u obžalovaného Y. C. poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., keďže vychádzajúc z odpisu registra trestov obžalovaného, tento doposiaľ nebol súdne trestaný.

Zohľadňujúc potom zásady ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 ods.4 Tr. zákona, ktorými sú najmä spôsob spáchania činu, jeho následok, ale predovšetkým prihliadajúc na zavinenie, pohnútku, kde hodnotiac dôkazy v prospech obžalovaného, ktorý uviedol, že sa dostal do druhotnej platobnej neschopnosti v dôsledku neuhrádzania faktúr od odberateľov, čo v tomto konaní nebolo žiadnym spôsobom vyvrátené, ako aj zohľadňujúc priaznivú prognózu nápravy obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný, dospel krajský súd k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, teda na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá je v prípade zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 3 Tr. zák. vo výmere od 3 do 10 rokov, je trestom tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie, teda tak na nápravu obžalovaného ako aj ochranu spoločnosti trestom primeraným. Taktiež krajský súd nevidel pochybenie súdu prvého stupňa v tom smere, že tento výkon uloženého trestu podmienečne odložil. Pochybil však súd prvého stupňa pokiaľ pri ukladaní trestu obžalovanému aplikoval iba ust. § 49 ods.1 písm. a/ Tr. zák., podľa ktorého súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný a neaplikoval aj ust. § 51 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého súd môže podmienečne za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa názoru krajského súdu je však potrebné obžalovanému vzhľadom na závažný následok trestného činu uložiť maximálne dlhú skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia a uložiť mu aj povinnosti a obmedzenia. Preto napadnutý rozsudok na základe odvolania podaného prokurátorom postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. zák. vo výroku o treste zrušil a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, teda že obžalovanému uložil podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. skúšobnú dobu vo výmere piatich rokov ako aj, že mu uložil povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Keďže bola obžalovanému uložená aj povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, považoval krajský súd ukladanie peňažného trestu za kontraproduktívne.

Odvolanie obžalovaného krajský súd ako nedôvodné z dôvodov vyššie uvedených podľa zamietol.

Rovnako tak zamietol odvolanie poškodeného proti výroku, ktorým bol poškodený Geis SK s.r.o. s jeho nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Je treba súhlasiť s tým, že v súlade s ust. veta druhá ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného. V tejto súvislosti je

treba uviesť, že škoda spôsobená obžalovaným bola v skutku uvedená ako škoda vo výške najmenej 2.056.996,95 Sk (68.279,79 €), pričom škoda, vychádzajúc z listinných dôkazov mohla byť vyššia, čo však v dôsledku toho, že odvolanie nebolo podané vo výroku o vine v neprospech obžalovaného, nie je možné v tomto štádiu konania upraviť. Z dokladov predložených splnomocnenkyňou poškodenej spoločnosti Geis SK s.r.o. ako nástupcu spoločnosti TEN Expres Slovakia, spol. s r.o. plynie, že si táto spoločnosť uplatnila škodu aj za faktúry, ktoré neboli súčasťou skutku obžaloby (faktúru č. 7700138 a č. 3809932), a na upresnenie výšky dlžnej sumy spôsobenej trestným činom by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, preto bolo odvolanie poškodenej ako nedôvodné zamietnuté.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.