Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_2T-132-2011.pdf
PDF · 81.96 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/132/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a prísediacich J. V. C. P. E., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. novembra 2012 v Prešove, takto
rozhodol:
Š. C., X.. XX.XX.XXXX Y. J., trvale bytom J.S., H. Č.. X
Š. C., X.. XX.XX.XXXX v Prešove, trvale bytom J., H. Č.. X
j e v i n n ý, ž e
ako splnomocnený zástupca spoločnosti C., R.. K.. S.., J. po uzavretí mandátnej zmluvy dňa 18.12.2007 medzi spoločnosťou V. U. R., R.. R.. K.. S.., L. L. ako mandantom a spoločnosťou C., R.. K.. S.., J. ako mandatárom predmetom ktorej zmluvy bolo zabezpečenie a predaj distribúcie diaľničných nálepiek v mene a na účet mandanta v dobe od 31.1.2008 do 26.3.2008 na podklade spolu troch faktúr splatných od 1 ods. 9.2.2008 do 9.4.2008 prevzal od mandanta tieto nálepky rôznej nominálnej hodnoty v celkovej výške sumy prevzatých nálepiek 5.393.050,-Sk. Napriek tomu, že prevzaté nálepky ďalej predal v rozpore so zmluvou na účet mandanta, neodviedol výťažok z predaja nálepiek v lehote splatnosti faktúr ani neskôr, čím po započítaní vzájomných pohľadávok spoločnosti V. U. R., R.. R.. K.. S.., L. L. v súčasnosti spoločnosti D. R., R.. K.. S.., B. M. Č.. XXX, XXX XX L. L. spôsobil celkovú škodu vo výške najmenej 2.056.996,95 Sk, t. j. 68.279,79 €.
t e d a
prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu
č í m s p á c h a l
zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona
XT XXX/XX-XXX-
Z a t o m u s ú d u k l a d á
Podľa § 213 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j/ Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 /troch/ rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 /troch/ rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného spoločnosť D. R., R.. K.. S.., A.: XXXXX XXX so sídlom B. M. Č.. XXX, XXX XX L. L., zastúpeného E.. D. H. J.., advokátkou s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na konanie vo veciach občiansko- právnych.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove podal dňa 29.12.2011 obžalobu na obvineného Š. C. pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, poškodeného, svedkov, prečítal znalecký posudku, oboznámil listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise a zistil nasledujúci skutkový stav:
Obžalovaný Š. C. vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Uviedol, že k celej tejto situácii došlo tým spôsobom, že oni obchodovali so spoločnosťou V. U., predávali diaľničné známky, pričom niektoré diaľničné známky predávali na faktúru, pričom im zmluvný partneri neuhradili záväzky z faktúr a preto sa dostali do druhotnej platobnej neschopnosti a nehli uhrádzať ich záväzky so spoločnosťou V. U. R., preto sa s touto spoločnosťou dohodli, že budú ich dlh postupne splácať. Dohodli sa pritom aj tak, že poskytnú pre ich zmluvných partnerov pohonné hmoty a tým spôsobom dôjde k vzájomnému započítaniu pohľadávok. Obžalovaný ďalej uviedol, že z dôvodu, že ich zmluvný partneri im neuhradili zmluvné záväzky, nemohli oni ďalej poskytovať tieto pohonné hmoty. Obžalovaný ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že on bol splnomocnený konať v mene spoločnosti C., pričom zmluvu s touto spoločnosťou podpisovala jeho dcéra, on nevie o akú zmluvu išlo. Predaj uvedených diaľničných nálepiek trval asi rok, kde predali diaľničné nálepky v hodnote asi 10 000 000,-Sk. Obžalovaný ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že k úhradu uvedenej pohľadávky formou odpredaja pohonných hmôt došlo v čase, keď sa dostali do omeškania a trvalo to asi rok až rok a pol. Uviedol, že k odpredaju ich obchodnej spoločnosti došlo z dôvodu, že mali dosť veľké problémy, nevedeli vymôcť od ich dlžníkov splatenie pohľadávok, pričom k odpredaju došlo pred rokom, kde zmluvu podpisovala jeho dcéra.
Poškodený A.. A. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že zastupuje firmou V. U. R., pričom mali uzavretú mandátnu zmluvu s národnou diaľničnou spoločnosťou na predaj a distribúciu diaľničných známok, pričom s firmou. C., tak ako aj s ďalšími spoločnosťami, mali uzavretú mandátnu zmluvu na ďalšiu distribúciu týchto známok. Uviedol, že zo začiatku prebiehala ich spolupráca štandardne, neskôr prestali dochádzať platby od tejto spoločnosti, pričom z ich strany bol poverený pán F., aby s touto spoločnosťou jednal. Uviedol, že sa dosiahol čiastočný úspech pri rokovaní a to, že firma C. mala dodávať ich šoférom naftu na vzájomné započítanie pohľadávok. Uviedol, že to nechceli riešiť súdnou cestou pretože bola medzi nimi aká taká komunikácia, potom tá komunikácia však prestala. Uviedol, že so spoločnosťou C. mali podpísanú mandátnu zmluvu, na presné detaily zmluvy si však nepamätal. Poškodený ďalej uviedol, že predaj diaľničných známok prebiehal na pumpách určite v hotovosti a nemá vedomosť o tom, aby spoločnosť C. požiadala o predaj diaľničných známok formou faktúry.
Svedok A.. Š. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že o tejto pohľadávke sa dozvedel v roku 2008, keď sa stal vedúcim pobočky spoločnosti V. U. R.. Uviedol, že sa snažil úhradu tejto pohľadávky riešiť najprv s obžalovaným a to tým spôsobom, že budú dodávať pohonné hmoty pre kuriérov V. U. R. a tým dôjde k postupnému započítaniu pohľadávky. Svedok uviedol, že týmto spôsobom sa pohľadávka ponížila len o veľmi malú sumu, pretože obžalovaný mu povedal, že viac pohonných hmôt nemá. Ďalším spôsobom riešenia bolo, že obžalovaný bude túto pohľadávku splácať, pričom sa dohodli na splátke 30 000,-Sk denne, kde obžalovaný túto pohľadávku takýmto spôsobom splácal asi jeden alebo dva týždne, aj to nie každý deň, podľa vyjadrenia svedka. Svedok ďalej uviedol, že si nie je istý či videl zmluvu, ktorá bola uzavretá medzi spoločnosťou C. a Ten Expres Slovakia a nevie sa vyjadriť prečo došlo k vzniku takejto pohľadávky tejto spoločnosti voči spoločnosti V. U. R.. Uviedol, že okrem obžalovaného prichádzal v tejto spoločnosti do kontaktu aj s U. C., ktorá mu vydávala dennú hotovosť na splácanie dlhu. Svedok ďalej uviedol, že si pamätá na jednu situáciu, keď poslal kuriérov natankovať do spoločnosti C., pričom sa vrátili s tým, že im bolo povedané, že nemajú naftu. Uviedol, že keď si to išiel on osobne preveriť, tak videl, že iné vozidlá naftu tankovali. Po prečítaní výpovede z prípravného konania, svedok uviedol, že je pravdou, že chceli túto pohľadávku riešiť aj cestou uznania dlhu, podpísaním notárskej zápisnice, k tomu však nedošlo, pretože obžalovaný tam neprišiel. Svedok ďalej uviedol, že čo sa týka úhrady dlhu komunikoval výlučne s obžalovaným. Ďalej uviedol, že potom, čo mu obžalovaný povedal, že už nie sú peniaze na to, aby tento dlh splácať formou finančnej hotovosti, táto pumpa ešte určitý čas fungovala.
Svedok D. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného spoznal pred jeden až dvoma rokmi, stretol ho v Košiciach, pričom ho spoznal cez nejakého kamaráta. Uviedol, že oni previedli nejakú firmu, pričom on podpisoval nejaké doklady, ktoré nečítal a mal za to dostať nejakú finančnú odmenu. Uviedol, že s obžalovaným sa stretol ešte v Prešove, kde bol aj jeho kamarát Z., presnejšie meno uviesť nevedel, kde on vystúpil na autobusovej stanici, oni sa potom rozišli C. Z. mu dal na podpis nejaké papiere, ktorým prevádzali nejakú firmu. Bližšie podrobnosti svedok uviesť nevedel.
Zo záverov znaleckého posudku z odboru ekonómie číslo 8/2009 znalca A.. E. V. vyplýva, že účtovná evidencia spoločnosti C. bola vedená dodávateľským spôsobom, pričom znalec nezistil žiadne rozdiely resp. nepresnosti v poskytnutom účtovníctve. Znalec uviedol, že spoločnosť C. bol v prvotnej platobne neschopnosti, mala vyššie záväzky ako pohľadávky. Svoju činnosť financovala predovšetkým z poskytnutých kontokorentných úverov, ktoré boli stále vyčerpané na hranici povoleného debetu. Znalec ďalej uviedol, že prioritu uhrádzania záväzkov on nedokáže posúdiť. Z predložených dokladov znalec nezistil žiadne neoprávnené výdavky.
Súčasťou spisu je aj mandátna zmluva medzi spoločnosťou V. U. R., R.. s.K..S.. a spoločnosťou C. R..K..S.., kde predmetom tejto zmluvy je záväzok mandatára zabezpečiť predaj a distribúciu diaľničných nálepiek na rok 2008 v mene a na účet mandanta a záväzok mandanta mu za to zaplatiť odmenu. V článku 3 predmetnej zmluvy je uvedené, že mandatár podáva mandantovi mesačné hlásenia o všetkých predaných nálepkách za príslušný kalendárny mesiac s uvedením ich zostatku a s prehľadom koľko zásob nálepiek sa nachádza na jednotlivých predajných miestach. Príjmy z predaja nálepiek v plnej výške podľa mesačného výkazu mandatár uhradí na účet mandanta na základe vystavenej faktúry mandanta a to do 14 dní od vystavenia faktúry.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach uznal obžalovaného Š. C.Í. za vinného zo spáchania zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, pričom sa riadil nasledovnou úvahou:
Obžalovaný Š. C. vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený za vinu. Uviedol, že záväzky voči spoločnosti V. U. R. nesplácali z dôvodu, že sa dostali do druhotnej platobnej neschopnosti, pretože ani im ich zmluvný partneri neuhrádzali ich záväzky. Z výpovede poškodeného ako aj svedka A.. Š. F. ako aj listinného dôkazu a to mandátnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou V. U. R. ako mandatárom a spoločnosťou C. ako mandantom, jednoznačne vyplýva, že diaľničné nálepky, ktoré mala spoločnosť C. predávať na základe tejto zmluvy, boli majetkom spoločnosti V. U. R. C. O. C. bola len mandantom na ich predaj, pričom celý výťažok z predaja mala poukázať na účet mandatára, ktorému mala taktiež pravidelne zasielať výkaz o množstve ich predaja za príslušný kalendárny mesiac. Až následne jej spoločnosť V. U. R. ako mandant mala vyplatiť províziu za odpredaj týchto diaľničných nálepiek. V čase spáchania skutku ako to vyplýva aj zo samotnej výpovede obžalovaného bol on poverený konať za firmu C. R..K..S.. neobstojí tu tvrdenie obžalovaného, ktorý uviedol, že tento záväzok voči firme V. U. R., ako poškodenej strany, vznikol z dôvodu, že sa dostali do druhotnej platobnej neschopnosti, pretože v zmysle spomínanej mandátnej zmluvy tieto diaľničné nálepky a výťažok z ich predaja boli majetkom firmy ten U. R. a firma, ktorú obžalovaný zastupoval a mene ktorej konal bola len distributérom ich predaja a to mala dohodnutú províziu. Taktiež tu neobstojí obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že on túto mandátnu zmluvu nečítal, pretože ju podpisovala jeho dcéra, ktorá mu zverila zastupovanie firmy, keďže odišla na materskú dovolenku, bolo by teda nepochopiteľné, aby ho detailne nezoznámila s celým chodom firmy. Zároveň je potrebné uviesť, že obžalovaný sa podľa tejto zmluvy riadil, keďže ako je to zrejmé z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu boli spoločnosťou C. zasielané mesačné výkazy o predaji týchto diaľničných nálepiek firme V. U. R.. Už zo samotného správania sa obžalovaného popísaného predovšetkým svedkom Ing. Š. F. je zrejmý jeho úmysel svojím konaním spôsobiť poškodenému škodu a to napríklad tým, že po tom, čo bola medzi spoločnosťou C. spoločnosťou V. U. R. uzavretá dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok tým, že kuriéri spoločnosti V. U. budú tankovať naftu na čerpacej stanici firmy C., nastala situácia, keď túto naftu týmto kuriérom nevydal a po preverení tejto situácie osobne svedkom F. tento uviedol, že videl ako iné motorové vozidlá v tom čase naftu na tejto čerpacej stanici tankovali. Sporným je taktiež zmluva o prevode obchodného podielu spoločnosti, kde obžalovaný uviedol, že k odpredaju spoločnosti došlo z dôvodu, že mali veľké problémy a nevedeli vymôcť od ich dlžníkov zaplatenie pohľadávok. Z výpovede svedka D. G. však vyplýva, že k prevodu obchodného podielu došlo za veľmi zvláštnych podmienok, kde uviedol, že on tieto papiere o prevode spoločnosti podpisovali na ulici, pričom
sa k podrobnostiam vyjadriť nevie a mal za tento podpis sľúbenú finančnú odmenu, pričom u tohto svedka ide o nemajetnú osobu žijúcu v chatke v záhradkárskej oblasti.
Súd teda na základe týchto dôkazov uznal obžalovaného za vinného zo spáchania vyššie uvedeného skutku, pričom z hľadiska stránky subjektívnej mal za to, že ide o nepriamy úmysel obžalovaného, ktorý konal s vedomím, že svojím konaním môže na cudzom majetku spôsobiť škodu, pričom pre prípad, že sa tak stane bol s tým uzrozumený.
Obžalovaný sa doposiaľ v rokoch 2005, 2006 a 2009 dopustil štyroch priestupkov, súdne trestaný doposiaľ nebol.
Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní troch rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu troch rokov. Súd vzhľadom k osobe obžalovaného mal za to, že mu nie je potrebné uložiť nepodmienečný trest, ale postačí podmienečný trest na spodnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu. Súd vzhľadom k tomu, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol, trestnému stíhaniu sa nevyhýbal mu neuložil probačný dohľad počas skúšobnej dobe, pretože k týmto okolnostiam ho nepovažoval za potrebný.
Súd poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych, vzhľadom k vyjadreniu poškodeného, že tam došlo k nejakému započítaniu pohľadávky, ktoré presne upresniť nevedel a taktiež k tomu, že doposiaľ nebolo obžalovanému vyplatená provízia za odpredaj diaľničných nálepiek a ďalšie konanie ohľadne určenia presnej výšky škody by zbytočne predlžovalo trestné konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.