Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17Co-617-2014.pdf
PDF · 133.44 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/617/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti odporkyni: M. O., bytom J., C. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, za účasti vedľajších účastníkov na strane odporkyne: 1/ Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, 2/ Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, Skalica, Petrovská 10, IČO: 42 264 154, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom v Chorvátskom Grobe, Nám. Josipa Andriča 1, o zaplatenie 6 756,29 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 06. februára 2014, č.k. 5C/147/2012 - 104, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo veci samej p o t v r d z u j e .
Vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozsudok okresného súdu m e n í tak, že navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi 1/ náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške vo výške 927,25 Eur k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja Cifru, do troch dní.
Odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 126,71 Eur, na účet ich právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v prvom výroku návrh zamietol, v druhom výroku navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni k rukám jej právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 459,43 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v treťom výroku navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi v 1/ rade na strane odporkyne náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu v sume 704,38 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo štvrtom výroku navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi v 2/ rade na strane odporkyne náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu v sume 55,10 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľ je na podklade zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009
právnym nástupcom pôvodného veriteľa GE Money a.s., Bratislava. Pôvodný veriteľ a odporkyňa uzavreli dňa 4.8.2008 Zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch, predmetom ktorej bol úver v sume 4 979,09 Eur splatný v 72 mesačných splátkach po 106,59 Eur. Dátum prvej splátky bol dohodnutý do 1.9.2008. Ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve je vo výške 16,63 %. V zmluve sa nenachádza dátum konečnej splatnosti úveru, ani priemerná ročná percentuálna miera nákladov pre príslušný typ úveru platná ku dňu uzavretia zmluvy. Navrhovateľ predložil ako listinný dôkaz Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, z ktorej vyplýva, že zmluvnými stranami dohody sú navrhovateľ a odporkyňa označená ako dlžník. V bode 2 listiny sa nachádza Uznanie záväzku, podľa ktorého dlžník uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom GE MONEY, a.s., číslo zmluvy / číslo zákazníka XXXXXXXXXX zo dňa 5.8.2008. Dlžná suma pozostáva z istiny 4 647,81 Eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 150 Eur. V bode 3 listiny sa účastníci dohodli na splatení zväzku v mesačných splátkach. V bode 3.1. je v poslednej vete uvedené, že osoby dlžníka (a osoba pristupujúca k záväzku) majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Listina bola podpísaná dňa 26.8.2010 a nachádza sa na nej podpis podobný s podpisom odporkyne, ktorý sa nachádza na doručenke na č.l. 43 spisu. Z Platobnej histórie vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa vyhlásil úver za splatný v celom rozsahu pre neplatenie splátok riadne a včas dňa 21.3.2009. Z prezenčnej pečiatky súdu na návrhu na začatie konania vyplýva, že konanie sa začalo dňa 24.8.2012. Odporkyňa a vedľajší účastník v 1. rade na strane odporkyne prostredníctvom svojho spoločného právneho zástupcu vzniesli námietku premlčania žalovaného nároku. Vedľajší účastník v 2. rade na strane odporkyne vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení dospel k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť. Súd návrh zamietol z toho dôvodu, že žalovaný nárok je premlčaný a v konaní bola vznesená námietka premlčania. V posudzovanej veci z listinných dôkazov vyplýva, že k vzniku splatnosti dlhu pre nezaplatenie splátky došlo dňa 21.3.2009 (č.l. 12). Uvedená skutočnosť medzi účastníkmi nie je sporná. Premlčacia doba v občianskoprávnych vzťahoch je trojročná. V právnom vzťahu medzi účastníkmi začala plynúť najneskôr 21.3.2009 a uplynula najneskôr 21.3.2012. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 24.8.2012. V čase podania návrhu na začatie konania teda žalovaný nárok už bol premlčaný. Súd sa zaoberal aj argumentáciou navrhovateľa, že medzi účastníkmi nejde o vzťah občianskoprávny, ale o vzťah obchodnoprávny, a teda všeobecná premlčacia doba nie je trojročná ale štvorročná. K tomu súd uvádza, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na podklade typovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa 4.8.2008. Že ide o zmluvu spotrebiteľskú, vyplýva z povahy jej účastníkov - na jednej strane veriteľ konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane druhej dlžník, ktorý nekoná v rámci obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Postúpením pohľadávky sa povaha predmetnej právnej veci ako spotrebiteľskej nezmenila. Spotrebiteľské zmluvy sú občianskoprávnymi vzťahmi. Zmluva o úvere je síce absolútnym obchodnoprávnym vzťahom, ale zmluva o spotrebiteľskom úvere je upravená v osobitných predpisoch. Jednak v zákone č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a jednak v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa je potrebné aplikovať na právny vzťah účastníkov inštitúty občianskeho práva. Ďalej sa súd zaoberal aj tvrdením navrhovateľa, že uznanie záväzku z 26.8.2010 spôsobilo predĺženie premlčacej doby na 10 rokov. K tomu súd uviedol, že súd v prvom rade posudzoval predmetnú dohodu ako právny úkon - z hľadiska jeho platnosti. Na platnosť právneho úkonu sa v prvom rade vyžaduje, aby bol právny úkon slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný. Uznanie dlhu (§ 558 Občianskeho zákonníka) vyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu a označenie uznávaného dlhu čo do dôvodu a výšky. Uznanie záväzku z 26.8.2010 podľa názoru súdu nespĺňa podmienku určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Uznávaný dlh je určený len odkazom na zmluvu uzavretú s pôvodným veriteľom GE Money a.s. číslo 1101727181 zo dňa 5.8.2008. Zmluva predložená navrhovateľom však bola uzavretá dňa 4.8.2008. Uznávaný dlh musí byť jasne a určite špecifikovaný čo do výšky aj čo do právneho dôvodu. V predloženom uznaní nie je vôbec špecifikované, aká suma tvorí istinu 4647,81 Eur (aké splátky ide, respektíve aké poplatky sú v istine zahrnuté). Nešpecifikované je aj príslušenstvo čo do jeho výšky. Súd musí poukázať aj na tú skutočnosť, že právnym predchodcom navrhovateľa poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu náležitostí zmluvy o úvere podľa § 4 ods. 2 písm. g), h), k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Všetky zaplatené splátky započítané na inú časť úveru ako na istinu boli teda započítané právnym predchodcom navrhovateľa nesprávne. Z toho vyplýva, že v čase uznania dlhu nemohla byť skutočná výška istiny v sume uvedenej v uznaní. Z uvedených dôvodov nemohlo uznanie dlhu spôsobiť predĺženie plynutia premlčacej doby na 10 rokov tak, ako to uvádza navrhovateľ. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, O.s.p. tak, že v konaní úspešnej odporkyni a vedľajším účastníkom v 1. a v 2. rade priznal plnú náhradu trov konania. Trovy konania odporkyne
pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby po 237,34 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 6.2.2014, z toho účasť na pojednávaní priznaná do výšky 1/2 podľa § 153 ods. 1 O.s.p.) a z dvoch režijných paušálov po 8,04 Eur, z toho jeden priznaný do výšky 1/2, pretože sa týka zastupovania na pojednávaní, na ktorom právny zástupca zastupoval zároveň aj vedľajšieho účastníka. Okrem toho patrí odporkyni aj náhrada hotových výdavkov právneho zástupcu za cestovné Lučenec - Partizánske a späť dňa 6.2.2014 v sume 75,51 Eur a náhrada za stratu času za 8 polhodín po 13,40 Eur v sume 107,20 Eur. Keďže právny zástupca vykonal úkon účasť na pojednávaní dňa 6.2.2014 zastupujúc ako odporkyňu, tak aj vedľajšieho účastníka, patrí odporkyni náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času právneho zástupcu do výšky 1/2-ice, t.j. v sume 91,36 Eur. Spolu teda súd priznal odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 459,43 Eur. Trovy konania vedľajšieho účastníka v 1. rade pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby po 237,34 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie vo veci samej, účasť na pojednávaní dňa 6.2.2014, z toho účasť na pojednávaní priznaná do výšky 1/2 podľa § 153 ods. 1 O.s.p., z dvoch režijných paušálov po 7,81 Eur, z jedného režijného paušálu 8,04 Eur, ktorý bol priznaný len do výšky 1/2, pretože sa týka zastupovania na pojednávaní, na ktorom právny zástupca zastupoval zároveň aj odporkyňu. Okrem toho patrí vedľajšiemu účastníkovi aj náhrada hotových výdavkov právneho zástupcu za cestovné Lučenec - Partizánske a späť dňa 6.2.2014 pri vzdialenosti 266,4 km v sume 75,51 Eur a náhrada za stratu času za 8 polhodín po 13,40 Eur v sume 107,20 Eur. Keďže právny zástupca vykonal úkon účasť na pojednávaní dňa 6.2.2014 zastupujúc ako odporkyňu, tak aj vedľajšieho účastníka, patrí vedľajšiemu účastníkovi náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času právneho zástupcu do výške 1/2-ice, t.j. v sume 91,36 Eur. Spolu teda súd priznal vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade náhradu trov právneho zastúpenia v sume 704,38 Eur. Trovy konania vedľajšieho účastníka v 2. rade pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby po 237,34 Eur, priznané podľa § 153 ods. 2 O.s.p. do výšky 19,92 Eur za úkon (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej) a z dvoch režijných paušálov po 7,63 Eur, spolu v sume 55,10 Eur.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu tak, že odvolací súd vyhovie jeho návrhu v plnom rozsahu. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 294,46 Eur. Nesúhlasil s názorom súdu, že pohľadávka je premlčaná, nakoľko v predmetnej veci sa jedná o tzv. absolútny obchod, čo znamená, že tento právny vzťah sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. Použitie ustanovení Občianskeho zákonníka pri premlčaní neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práva, konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. Na daný vzťah je tak potrebné aplikovať 4-ročnú premlčaciu dobu, ktorá začala plynúť dňa 22.03.2009 (deň kedy došlo k zosplatneniu úveru) a uplynula dňa 22.03.2013, pričom žaloba bola podaná 24.08.2012, teda v premlčacej dobe. V tejto súvislosti dal navrhovateľ do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6M Cdo/4/2012. Dodal, že trvá na tom, že Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku došlo k platnému uznaniu dlhu, pričom však za podstatné považoval, že pohľadávka vo vzťahu k pôvodnej zmluve o úvere premlčaná nie je.
K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník 1/ a odporkyňa spoločne prostredníctvom ich právneho zástupcu. Navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať odporkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 122,69 Eur a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 122,69 Eur. Dal do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 402/2013 zo dňa 19.06.2013, ktorým bolo vyslovené, že aplikácia Občianskeho zákonníka na spotrebiteľský úverový vzťah je ústavne konformná a nie je spôsobilá spochybniť ústavnú udržateľnosť daného záveru. V prejedávanej veci sa jedná o právny vzťah zo stavebného úveru a bez ohľadu na to, či dodávateľ uzatváral zmluvu podľa ustanovení Obchodného zákonníka, predmetná zmluva je jednoznačne spotrebiteľská v zmysle článku 2 Smernice Rady 93/13/EHS a § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv uvedené v Občianskom zákonníku, ako aj v ostatných spotrebiteľských normách,vo vzťahu k ostatným súkromnoprávnym predpisom slovenského právneho poriadku sú ustanoveniami špeciálnymi a v prevažnej miere kogentnými, čo je dané tým, že implementujú záväzné európske spotrebiteľské predpisy priamo v našom právnom poriadku. Teória absolútneho obchodu je v kontexte kogentnej a špeciálne spotrebiteľskej úpravy za dnešného stavu spoločenského vývoja prekonaná. Dojednanie o použití všeobecnej úpravy záväzkov podľa Obchodného zákonníka je potrebné posúdiť ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Súd prvého stupňa správne posúdil Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ako absolútne neplatný právny úkon, pričom sa zjavne netýka predmetného uplatneného nároku, keďže v dohode sa uvádza ako právny titul vzniku uznávaného záväzku zmluva o úvere zo dňa 05.08.2008, pričom v predmetnej veci je nesporné, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere dňa 04.08.2008. V dohode je taktiež neurčito a nezrozumiteľne uvedená suma 4.647,81 Eur, ktorá mala byť zo strany odporkyne uznaná. Dohoda je formulár, ktorý vopred pripravil dodávateľ pre spotrebiteľa a spotrebiteľ nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej doby formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Dohoda ako právny úkon, je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva neplatná (§ 39, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Nesúhlasil s argumentom navrhovateľa, že vedľajší účastník musí mať zo svojej podstaty odborný aparát na poskytnutie právnej pomoci spotrebiteľom. Uvádza, že vedľajší účastník, ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov a vystupovať proti dodávateľovi na základe princípu "rovnosť zbraní".
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vo veci samej ako vecne správny potvrdiť a podľa § 220 O.s.p. v časti, týkajúcej sa náhrady trov konania zmeniť .
V prejednávanej veci vyplýva zo spisu, že odporkyňa bola dlžníkom GE Money, a.s., a to na základe zmluvy o úvere zo dňa 04.08.2008. Navrhovateľ na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2009 nadobudol pohľadávku.
Medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 26.08.2010, ktorou odporkyňa uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči navrhovateľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom, pričom dlžná suma pozostáva z istiny 4.647,81 Eur a nákladov na inkasné konanie vo výške 150 Eur.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v ust. § 205 ods. 2 pod písmenami a) - f) O.s.p..
V danom prípade navrhovateľ vo svojom odvolaní výslovne necituje ani jeden z týchto dôvodov, avšak z vymedzenia dôvodov na odvolanie je zrejmé, že uplatňuje dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.(súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) .
Podstata odvolacieho dôvodu, kedy súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
Za nesprávne právne posúdenie veci sa považuje mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.
Navrhovateľ súdu prvého stupňa vyčíta, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil, pričom uvedené spočívalo v tom, že úverovú zmluvu zo dňa 04.08.2008, ktorú uzavrela odporkyňa s právnym predchodcom navrhovateľa, považoval za spotrebiteľskú zmluvu, následne, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je vyhlásenie spotrebiteľa, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv, ktoré vznikli dodávateľovi v súvislosti s poskytnutím peňažných prostriedkov spotrebiteľovi a to na dobu 10-tich rokov odo dňa, kedy premlčacia lehota začala plynúť po prvý raz, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a napokon, že súd prvého stupňa použil pri posúdení premlčania ustanovenia Občianskeho zákonníka napriek tomu, že v danej veci sa jedná o tzv. absolútny obchod, čo znamená že tento právny vzťah sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom.
Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa na danú vec aplikoval príslušný právny predpis, ktorý správne vyložil, v dôsledku čoho nie je možné konštatovať, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Bolo jednoznačne preukázané, že zmluva o úvere, na základe ktorej navrhovateľ uplatňuje svoj nárok, bola uzavretá 04.08.2008. Podmienky uzavretia zmluvy o spotrebiteľských úveroch upravoval zákon č. 258/2001 Z.z.. Citovaný zákon v znení aktuálnom v čase uzavretia zmluvy v § 3 ods. 1 upravoval definíciu veriteľa spotrebiteľského úveru tak, že veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a podľa odseku 2 za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona za zmluvu o spotrebiteľskom úvere sa považuje zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Za správny je predovšetkým potrebné považovať záver súdu prvého stupňa týkajúci sa predmetnej úverovej zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy. Zmluva je v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch svojou povahou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom - oprávneným ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov ako podnikanie a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Ide zároveň o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Takisto zo zmluvy nevyplýva, že by sa jednalo o prípady upravené v ust. § 1 ods. 2 a 3 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, teda o prípady, kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou teda spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemôže, nakoľko sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.
Z týchto dôvodov súd prvého stupňa na uvedený právny vzťah správne použil ustanovenia o spotrebiteľskom práve, a to konkrétne zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách -§§ 52 - 54, t.j. právne normy spotrebiteľského práva a ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní § 100 - § 101.
V súvislosti s vyššie uvedeným, nakoľko v danej veci vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou je vzťahom spotrebiteľským, súd prvého stupňa správne, pri posudzovaní premlčania uplatneného nároku, vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka o všeobecnej premlčacej dobe. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa, že zmluva o úvere je síce absolútnym obchodnoprávnym vzťahom, ale zmluva o spotrebiteľskom úvere je upravená v osobitných predpisoch. Jednak v zákone č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a jednak v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa je potrebné aplikovať na právny vzťah účastníkov inštitúty občianskeho práva. Spotrebiteľské zmluvy sú občianskoprávnymi vzťahmi a
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.
Súd prvého stupňa taktiež opodstatnene považoval dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku v časti, v ktorej dohoda obsahuje uznanie záväzku, za neprijateľnú podmienku, ktorá zjavne spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, keď dlžník na rozdiel od všetkých ostatných záväzkových vzťahov umožňuje predĺžiť lehotu na premlčanie o 7 rokov, čo je v rozpore so zásadami právnej istoty, zabezpečenými inštitútom premlčania.
Pokiaľ sa jedná o uznanie dlhu, súdna prax vychádza zo stanoviska, že dohoda o splátkach je typickým formulárovým ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s podsunutou rozhodcovskou klauzulou. Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa súd prihliada na úroveň priemerného spotrebiteľa (Smernica Rady a EP 2005/29, bod 18 preambuly), kedy hrozí nebezpečenstvo, že takýto spotrebiteľ podpíše dokument, sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide podľa citovanej Smernice o nekalú obchodnú praktiku a nie o odbornú starostlivosť dodávateľa v záujme zvýšenia kvality života ľudí. Aj v danom prípade dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku treba považovať za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok navrhovateľa vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Z jej textu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Na základe prípadov z praxe možno konštatovať, že ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť.
Takáto dohoda je považovaná v praxi súdov Slovenskej republiky za rozpornú s dobrými mravmi. Text dohody je podpísaný na dopredu navrhovateľom pripravený formulár, vytlačený drobným písmom, ktorého obsah nemôže druhá strana ovplyvniť. Zároveň je vždy potrebné prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých takýto úkon vznikol. Dohoda, týkajúca sa uznania dlhu, nebola iniciovaná odporkyňou ako spotrebiteľom, ktorá jej uzavretím nič nezískala, ale naopak zhoršila svoje postavenie.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa pre účel zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie aj konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky, uznávanej pri predaji výrobku alebo poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a výraznú nerovnosť zmluvných strán, ako aj porušovanie zmluvnej slobody.
Keďže dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku v časti, v ktorej obsahuje uznanie záväzku, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nie je možné podľa nej posudzovať uplatňovaný nárok. Súd prvého stupňa preto správne neposudzoval námietku premlčania s prihliadnutím na premlčaciu dobu dohodnutú v úverovej zmluve, ale podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka ustanovené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok okresného súdu vo veci samej podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V prípade rozhodovania o náhrade trov pri zodpovednosti za výsledok je rozhodujúcou okolnosťou miera úspechu účastníka vo veci, ktorá v prípade, ak účastník má plný úspech, znamená, že mu súd prizná celú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (§ 142 ods. 1 O.s.p.).
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. V predmetnej veci bol návrhu navrhovateľa zamietnutý v celom rozsahu, v dôsledku čoho aj podľa názoru odvolacieho súdu táto skutočnosť zakladá nárok vedľajšieho účastníka a hlavného účastníka (odporkyne) na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie jeho práva voči navrhovateľovi v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
V danom prípade však na strane odporkyne vystupovali dvaja vedľajší účastníci, každý zastúpený vlastným právnym zástupcom( odporkyňa je zastúpená rovnakým právnym zástupcom ako vedľajší účastník 1/). Obaja vedľajší účastníci doručili v danom prípade súdu vyjadrenie k veci, v ktorom totožne vzniesli námietku premlčania. Odvolací súd má na rozdiel od súdu prvého stupňa za to, že účelne vynaložené trovy konania pred súdom prvého stupňa súd len trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane odporkyne, ktorý vstúpil do konania ako prvý v poradí.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v občianskom súdnom konaní. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že vedľajší účastník 1/ do konania riadne vstúpil, jeho právny zástupca zastúpenie riadne prevzal, dňa 06.12.2013 doručil súdu podanie, v ktorom právne kvalifikovane vzniesol námietku premlčania. Preto nie je dôvod na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane odporkyne.
Pokiaľ ide o trovy konania vedľajšieho účastníka 2/ na strane odporkyne, ktorý do konania vstúpil ako druhý v poradí a rovnako vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa, nepovažuje odvolací súd trovy tohto vedľajšieho účastníka za účelne vynaložené. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo v danej veci nadbytočné, aby na strane odporkyne vystupovali dvaja vedľajší účastníci, ktorých obsah činnosti je totožný (ochrana práv spotrebiteľa) a totožné boli i ich úkony v tomto súdnom konaní. Vychádzajúc z princípu účelnosti vynaložených trov konania, dospel preto odvolací súd k záveru, že vedľajšiemu účastníkovi 2/ na strane odporkyne náhradu trov prvostupňového konania nie je dôvodné priznať.
V danom prípade vedľajší účastník 1/ a odporkyňa sú zastúpený tým istým právnym zástupcom, ktorý si uplatnil náhradu trov konania za zastupovanie odporkyne za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a účasť na pojednávaní dňa 6.2.2014 a náhradu trov konania za zastupovanie vedľajšieho účastníka 1/ za 3 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie vo veci samej a účasť na pojednávaní dňa 6.2.2014. Odvolací súd považuje v tejto súvislosti za nevyhnutné prihliadať na hľadisko účelnosti trov konania, ktoré bolo potrebné posudzovať osobitne pri odporkyni a osobitne pri vedľajšom účastníkovi 1/. Je totiž potrebné mať na zreteli, že tieto subjekty vystupujú v konaní samostatne, každý sám za seba. V prípade vedľajšieho účastníka 1/, odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia zistil, že súd prvého stupňa opodstatnene považoval trovy vedľajšieho účastníka za účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva. Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby ako vedľajší účastník sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastnila občianskeho súdneho konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. S účinnosťou od 15. októbra 2008 zákon zaviedol druhú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. K tejto tzv. druhej skupine subjektov vedľajšieho účastníctva, na rozdiel od prvej skupiny vedľajšieho účastníctva, v ktorej musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania, sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon, keď ako vedľajší účastník vystupuje právnická osoba. Sú to aj prípady sporov o ochrane spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Do konania môže v zmysle ust. § 93 ods. 3 O.s.p. vstúpiť buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu. Podľa odseku 4 citovaného zákonného ustanovenia má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, avšak koná iba sám za seba. Vychádzajúc z výkladu Ústavy a zákona o ochrane spotrebiteľov o tom, že súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je aj účasť vedľajšieho účastníka opodstatňuje záver, že združenie spotrebiteľov, keď uplatní základné právo na súdnu ochranu, má zásadne právo aj na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou
poskytovanou advokátom. Takáto náhrada by mohla byť nepriznaná len v prípade, ak niektoré úkony právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom, boli zbytočné, resp. neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť nepriznaná len na základe toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom.
Vo vzťahu k odporkyni však už odvolací súd otázku účelnosti ním vynaložených trov konania posúdil inak. Vedľajší účastník 1/ vstúpil do konania dňa 08.10.2012 od počiatku zastúpený právnym zástupcom a následne podal vo veci samej vyjadrenie doručené súdu prvého stupňa dňa 06.12.2013. Po týchto úkonoch odporkyňa udelila dňa 05.02.2014 všeobecnú plnú moc na zastupovanie rovnakému právneho zástupcovi JUDr. Andrejovi Cifrovi, ktorý v konaní háji aj záujmy vedľajšieho účastníka 1/. Následne dňa 06.02.2014 na súdnom pojednávaní zastupoval vedľajšieho účastníka 1/ i odporkyňu Mgr. Radoslav Kulich -zástupca JUDr. Andreja Cifru. Odvolací súd za uvedenú účasť právneho zástupcu na pojednávaní dňa 06.02.2014 v mene vedľajšieho účastníka 1/ i odporkyne nepovažuje za účelné priznať náhradu trov konania za 2 úkony právnej služby, keďže by išlo o duplicitnú odmenu za totožný úkon právnej služby. Z uvedeného je zrejmé, že za situácie, kedy už na strane odporkyne vystupovalo na ochranu jej práv spotrebiteľské združenie zastúpené advokátom, si odporkyňa sama zvolili advokáta, teda využili kvalifikovanú právnu pomoc. Odporkyňa si tak zvolila advokáta za situácie, kedy mala právnu pomoc advokáta už zabezpečenú prostredníctvom vedľajšieho účastníka vystupujúceho v konaní na jeho podporu. Keďže odporkyňa požadovala náhradu trov právneho zastúpenia, je zrejmé, že sa svojmu advokátovi zaviazala za poskytnutú právnu pomoc zaplatiť. Pritom sa však odporkyni identickej právnej pomoci dostávalo sprostredkovane cez vedľajšieho účastníka a odporkyňa sa tak svojmu právnemu zástupcovi zaviazala zaplatiť za službu, ktorej obsah sa odporkyni už dostal inou cestou. Pokiaľ sa teda odporkyňa zaviazala zaplatiť za právnu pomoc, ktorej identický obsah jej bol na jej podporu poskytovaný prostredníctvom vedľajšieho účastníka, boli tieto trovy odporkyne neúčelné. Postup odporkyne, ktorá si volí platenú právnu pomoc v situácii, kedy sa jej identická služba dostáva bezplatne prostredníctvom vedľajšieho účastníka je z pohľadu odporkyne ekonomicky iracionálny, a tak sa javí, že v danej situácii nie je účelom právneho zastúpenia odporkyne poskytnutie právnej pomoci, pretože tá sa jej už dostala, ale iba násobenie trov právneho zastúpenia za tú istú službu prostredníctvom zvyšovania počtu zastúpených v tom istom konaní. V konaní, kde na strane účastníka vystupuje ako vedľajší účastník združenie na ochranu spotrebiteľa a účastník i združenie využívajú platenú právnu pomoc advokáta s identickým obsahom, sú účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia len na strane toho, komu bola právna pomoc v konaní poskytnutá skôr. Vzhľadom na uvedené taktiež pokiaľ ide o úkon prevzatia a prípravy zastúpenia nemožno právnemu zástupcovi z dôvodu účelnosti priznať náhradu trov konania za tento úkon dvakrát, teda za právne zastupovanie odporkyne a vedľajšieho účastníka 1/.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania nebolo vecne správne a odvolací súd ho preto zmenil podľa ust. § 220 O.s.p. tak, že odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi 2/ náhradu trov konania nepriznal pre ich neúčelnosť (§ 142 ods. 1 O.s.p.) a priznal náhradu trov konania iba vedľajšiemu účastníkovi 1/.
Pôvodne v konaní pred súdom prvého stupňa právny zástupca vedľajšieho účastníka 1/ žiadal priznať náhradu trov konania za právne zastupovanie, vrátane náhrady za cestovné a stratu času v celkovej sume 1 173,51 eur (aj vrátane uplatňovanej náhrady za právne zastupovanie odporkyne).
Náhrada trov konania vedľajšieho účastníka 1/ v prvostupňovom konaní pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej výške 927,25 eur. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 6.756,29 Eur s príslušenstvom, preto základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby sa určuje len z istiny a podľa ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase vykonania úkonov právnych služieb, predstavuje 237,34 Eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka 1/ vykonal tri úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky), vyjadrenie k žalobnému návrhu (§ 14 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky) a účasť na pojednávaní dňa 06.02.2014, za ktoré mu patrí tarifná odmena v celkovej výške 712,02 Eur. Podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka 1/ aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1 x 7,63 Eur ( nesprávne si uplatňoval v sume 7,81 eur, keď úkon
príprava a prevzatie zastúpenia bol vykonaný v roku 2012, kedy patrila náhrada v uvedenej výške), 1 x 7,81 Eur a 1 x 8,04 Eur, spolu 23,48 Eur. Zároveň bola právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka 1/ priznaná podľa § 15 písm. a/ vyhlášky náhrada cestovného na pojednávanie pred okresným súdom dňa 06.02.2014 z Lučenca do Partizánskeho a späť v sume 85,25 eur ( osobným motorovým vozidlom VW Golf, 296 km, náhrada za 1 km 0,183 eur, pri spotrebe 7 l/ 100 km a cene paliva 1,5 eur/1 l) a podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. náhrada za stratu času za cestu na toto pojednávanie za 8 polhodín po 13,40 eur, teda spolu 107,20 eur. Trovy právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa tak spolu predstavujú sumu vo výške 927,95 eur.
Právny zástupca zastupujúci v predmetnom konaní odporkyňu i vedľajšieho účastníka 1/ si vo vyjadrení k odvolaniu uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za 2 úkony právnej služby, spolu v sume 245,38 eur, keďže vyjadrenie k odvolaniu vykonal v prospech odporkyne i v prospech vedľajšieho účastníka 1/. Odvolací súd nepovažuje za účelné priznať náhradu trov odvolacieho konania za 2 úkony právnej služby, nakoľko by išlo o duplicitné odmenenie totožného právneho úkonu s rovnakým obsahom. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 3, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi 1/ priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 126,71 Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 6.756,29 Eur predstavujúca žalovanú sumu a preto odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi 1/ patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 237,34 Eur, znížená na polovicu základnej sadzby, t.j. 118,67 Eur za podanie vyjadrenia odvolania dňa 10.04.2014 a k tomu režijný paušál 8,04 Eur, spolu 126,71 Eur.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .