Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Csp/6/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát s miestom výkonu advokácie Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, právne zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 47 445 092, v konaní o zaplatenie 2.797,77 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.333,07 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne:

- zo sumy 2.646,57 EUR od 27.07.2018 do 27.04.2021,

- zo sumy 2.533,07 EUR od 28.04.2021 do 16.02.2022,

- zo sumy 2.483,07 EUR od 17.02.2022 do 14.10.2022,

- zo sumy 2.383,07 EUR od 15.10.2022 do 14.12.2022,

- zo sumy 2.333,07 EUR od 15.12.2022 do dňa zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa konanie z a s t a v u j e.

III. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 26.02.2021 pôvodne domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.797,77 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 27.07.2018 do zaplatenia. Na základe čiastočných späťvzatí žaloby doručených súdu dňa 02.07.2021, 13.09.2021 a 16.12.2022 zobral žalobca žalobu čiastočne späť a v konečnom dôsledku sa domáhal sumy 2.333,07 EUR, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.646,57 EUR od 27.07.2018 do 27.04.2021, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.533,07 EUR od 28.04.2021 do 16.02.2022, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.483,07 EUR od 17.02.2022 do 14.10.2022, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.383,07 EUR od 15.10.2022 do 14.12.2022, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.333,07 EUR od 15.12.2022 do dňa zaplatenia a priznania nároku na náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s.), je právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „Consumer Finance Holding“), z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s pôvodným žalobcom. Consumer Finance Holding a žalovaný uzatvorili spolu dňa 17.03.2016 zmluvu o pôžičke č. 6229470/184256932 (evidenčné číslo zmluvy / príp. autorizačný kód) (ďalej len „Zmluva o

spotrebiteľskom úvere“), na základe ktorej poskytol Consumer Finance Holding žalovanému pôžičku vo výške 5.000 EUR. Podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach po 140,57 EUR, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 8.452,20 EUR. Túto pôžičku splatil žalovaný len čiastočne. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a podmienkami k zmluve, pôvodný žalobca (ešte ako Consumer Finance Holding) listom zo dňa 26.05.2018, označeným ako Predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne právny predchodca žalobcu žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, pôvodný žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Pôvodný žalobca dňa 19.07.2018 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 21.07.2018, označeným ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Neuhradením splátky uvedenej v predžalobnej upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne pôvodnému žalobcovi vzniklo oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje čl. 9.2 zmluvných podmienok. Žalobca si uplatnil aj zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní. V zmysle čl. 15.2 sa zásielka považuje za doručenú piatym dňom od podania na poštovú prepravu. Zmluvnú pokutu si žalobca v konaní neuplatnil. Pôvodne uplatňovaný nárok na úhradu nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, zobral žalobca späť.

3. Žalovaný uviedol, že žalobcom uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu a žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania.

4. Žalovaný odôvodnil svoje stanovisko tým, že žalobca neskúmal a ak skúmal, tak nedostatočne bonitu žalovaného. Z uvedeného dôvodu by nemal mať žalobca nárok vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie úveru a tiež by mal byť takýto úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný považoval ročnú úrokovú sadzbu vo výške 25,55% rozpornú s dobrými mravmi z dôvodu, že podstatne presahovala úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú. V marci 2016 bola priemerná úroková sadzba poskytovaná pre obdobné úvery vo výške 8,64 % ročne. Z uvedeného dôvodu považoval žalovaný Zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaný tiež poukazoval na to, že žalobca nepreukázal, že žalovanému doručil, resp. dostal do jeho sféry, oznámenie o okamžitej splatnosti úveru a preto neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru pôvodný žalobca nepoužil do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky v dôsledku čoho neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Po postúpení žalovanej pohľadávky z pôvodného žalobcu na súčasného žalobcu, žalovaný tiež poukazoval na to, že v čase uvedeného postúpenia pohľadávky neboli splnené podmienky pre platné postúpenie a preto je takéto postúpenie pohľadávky neplatné. Žalovaný sa tiež bránil tým, že mu žalobca nezaslal výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z uvedených dôvodov preto žalobca uplatňovanú pohľadávku nenadobudol a nemá preto aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore.

5. Súd vydal dňa 20.05.2021 pod č.k. -48 platobný rozkaz. Nakoľko žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor, súd uznesením zo dňa 14.06.2021 platobný rozkaz zrušil.

6. Uznesením č. k. -148 zo dňa 16.09.2021 súd pripustil, aby na strane žalobcu z konania vystúpil pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka a.s.) a na jeho miesto ako žalobca vstúpil súčasný žalobca.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis.

8. Podľa : (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je

spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa prvá veta o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa <aspi://module='ASPI'&link=' %25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

9. Medzi stranami nebolo sporné, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľskou zmluvou a ňou založený vzťah medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľským vzťahom. Nebolo sporné, že Consumer Finance Holding ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 17.03.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 5.000 EUR, pričom žalovaný sa zaviazal úver uhradiť formou 60 mesačných splátok vo výške 140,87 EUR. Nebola sporná výška uskutočnených úhrad.

10. Bolo preukázané, že pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding zanikol jeho zlúčením s pôvodným žalobcom (Všeobecná úverová banka a.s.) a na pôvodného žalobcu prešli všetky práva a povinnosti zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

11. Podľa účinného ku dňu uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere: Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

12. Žalovaný sa bránil tým, že zo strany Consumer Finance Holding neboli dostatočne preverené jeho príjmy a výdavky ako predpoklad pre poskytnutie úveru s odbornou starostlivosťou a že tieto informácie žalobca neanalyzoval. To, že žalobca skúmal príjmy a výdavky žalovaného vyplýva zo samotnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej je uvedený základ dane žalovaného, jeho ročné príjmy podľa daňového priznania ako aj mesačné finančné výdavky (splátky úverov, hypoték, lízingov) ako aj iné mesačné výdavky (SIPO, telefón, náklady na bývanie). Žalovaný aj v samotnej Zmluve o spotrebiteľskom úvere (čl. VIII bod 1) prehlásil, že tieto údaje o ňom s pravdivé. Skúmanie bonity žalovaného žalobca preukázal aj predložením výpisu z účtu žalovaného v Raiffeisen banke za mesiace január a február 2016, daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby žalovaného za rok 2015. Pokiaľ žalovaný namietal, že neboli podrobne skúmané jeho výdavky, tak súd poukazuje, že tieto výdavky sú zrejmé z predložených výpisov z účtu žalovaného. Pokiaľ mal žalovaný aj iné výdavky, tak tieto objektívne mohol a mal poskytovateľovi úveru uviesť. Subjekt poskytujúci úvery má len určité a značne obmedzené možnosti ako zistiť skutočné výdavky žiadateľa o úver, nedisponuje vyšetrovacím a s tým spojeným aj vynucovacím oprávnením a ani personálnym a materiálnymi kapacitami na to, aby preveroval výdavky a pravdivosť tvrdení klienta. Zisťovanie bonity klienta poskytovateľom úveru je založené vo veľkej miere na spolupráci klienta s poskytovateľom úveru ( v znení účinnom ku dňu uzavretia

Zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a pokiaľ klient zamlčí resp. uvedie skresľujúce informácie o svojich výdavkoch, o ktorých väčšinou z ich podstaty vie len on, nemožno túto skutočnosť považovať za porušenie povinnosti poskytovateľa úveru primerane skúmať bonitu klienta. Vychádzajúc z údajov, ktoré mal pôvodný veriteľ k dispozícii v čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa javí, že žalovaný mal kapacitu na úhradu pravidelnej mesačnej splátky vo výške 140,87 EUR. Postupy a miera rizika, ktorú na seba preberá poskytovateľ úveru pri posudzovaní schopnosti potenciálneho dlžníka splácať úver, sú jeho obchodným rozhodnutím, ktorého dôsledok spočíva v hrozbe reálnej nevymožiteľnosti pohľadávky veriteľa a nie v nemožnosti domôcť sa ochrany práv prostredníctvom súdu. Na základe uvedeného, tak súd konštatuje, že bonita žalovaného bola zo strany poskytovateľa úveru skúmaná a vyhodnocovaná v dostatočnom rozsahu a nie je na mieste uplatňovať .

13. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime , resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už tým okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah (uznesenie najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , R4/2021, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , R 27/2011)

14. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti žalovanému. Súd konštatuje, že žalobca naozaj takýto dôkaz do spisu nedoložil a sám uviedol, že ním ani nedisponuje, avšak podmienka dôjdenia uvedeného oznámenia do sféry žalovaného bola splnená jeho doručením spolu s platobným rozkazom a žalobou dňa 31.05.2021. Tento deň možno považovať za deň kedy sa žalovaný o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru dozvedel.

15. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa prvá veta , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Podľa bodu článku IX. bodu 9.2 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere: Vyhlásenie okamžitej splatnosti Pôžičky: Spoločnosť (pozn. súdu: Consumer Finance Holding) je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania Splátok Pôžičky žiadať od Klienta (pozn. súdu: žalovaného) zaplatenie celej pohľadávky Spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť Pôžičky), ak je Klient v omeškaní s úhradou jednej Splátky alebo čiastočného plnenia jednej Splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v a .

16. Žalovaný tiež poukazoval na to, že právny predchodca žalobcu postupoval v rozpore s poslednou vetu Občianskeho zákonník, keďže právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nepoužil do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Súd zistil, že žalobca upozornil žalovaného podľa na jeho omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia úveru predžalobnou upomienkou zo dňa 26.05.2018, ktorú žalovaný na adrese, ktorú uviedol ako svoju adresu na doručovanie neprevzal (č.l. 35, 36). Predčasnú splatnosť žalobca vyhlásil ku dňu 21.07.2018. Tu je však potrebné uviesť, že ustanovenie je pri spotrebiteľskom úvere splácanom v mesačných splátkach ustanovením špeciálnym (lex specialis) vo vzťahu k ustanoveniu druhá veta . Nie je totiž možné postupovať podľa oboch zákonných ustanovení súčasne a vtedy je potrebné aplikovať ustanovenie majúce povahu špeciality k prejednávanej veci. Aplikujúc na prejednávaný prípad, v ktorom boli dohodnuté splátky úveru vždy k 20. dňu v mesiaci, t.j. v mesačnej periodicite, by podľa mal veriteľ počkať s vyhlásením predčasnej splatnosti úveru až kým bude žalovaný v omeškaní viac ako tri mesiace. Ak by sme použili aj ustanovenie druhá veta , tak možnosť vyhlásiť okamžitú splatnosť v súlade s by veriteľovi uplynula ešte počas tejto trojmesačnej lehoty. Za použitia súčasnej aplikácie oboch ustanovení by tak vôbec nebolo možné vyhlásiť okamžitú splatnosť

úveru. V súdenom prípade ide o spotrebiteľský vzťah a preto je na mieste aplikovať prioritne ustanovenie , ktoré modifikuje podmienky vyhlásenia predčasnej splatnosti vo vzťahu k úveru poskytnutému na základe spotrebiteľskej zmluvy, súd preto neaplikoval druhá veta . Súd si je vedomí, že existujú aj iné výklady kolízie týchto dvoch ustanovení ( a ), avšak tie súd po zohľadnení podmienok podľa (3 mesiace omeškania, 15 dňová lehota na zaplatenie), momentu, kedy nastávajú účinky jednostranných právnych úkonov (dôjdením do dispozičnej sféry druhej strane) a lehôt na doručovanie, považuje za nesplniteľné, čím by bolo v spotrebiteľských veciach veriteľovi fakticky znemožnené uplatnenie si práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.

17. Ak žalovaný považoval dojednaný úrok za rozporný s dobrými mravmi, tak súd sa s touto argumentáciou nestotožnil. Právny poriadok limituje náklady spotrebiteľa na úver prostredníctvom najvyššej prípustnej odplaty ( ). Tento ukazovateľ je smerodatnejším a objektívnejším ukazovateľom nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, nakoľko sú v ňom zahrnuté všetky náklady a nie len jeden z nich, ktorým je úrok. Najvyššia prípustná výška odplaty bola v čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 25,58 % (vychádzajúc z údajov za 4. štvrťrok 2015, zdroj: www.fininfo.sk - Ministerstvo financií SR). Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z predložených listín ani z tvrdení strán nebolo zistené, že by s úverom boli spojené nejaké poplatky, prípadne úhrada poistného a preto výška RPMN zodpovedala aj výške dohodnutého úroku. Odplata za posudzovaný úver preto neprekročila právnym poriadkom stanovenú hranicu. Zároveň súd dodáva, že úrok je cena peňazí, t.j. základný parameter odplaty za poskytnutý statok, ktorý vie zhodnotiť každý priemerný spotrebiteľ a na základe neho sa rozhodnúť či daný produkt/služba je pre neho výhodná, resp. či uprednostní iného poskytovateľa/dodávateľa. Výška úroku bol dohodnutá jasne a zrozumiteľné na prvej strane Zmluvy o spotrebiteľskom úvere hrubým písmom. Nemožno preto konanie pôvodného veriteľa hodnotiť ako rozporné s dobrými mravmi.

18. Podľa 217 ods. 1 : Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

19. Súd rozhoduje podľa stavu v čase vyhlásenie rozsudku. V tomto čase boli splnené všetky podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Okrem iného žalovanému bolo doručené aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úvere a to najneskôr spolu s platobným rozkazom, kedy bola žalovanému doručená aj žaloba, ktorej prílohou bolo toto oznámenie.

20. Podľa prvej vety o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“): Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.

Podľa : Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa , banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa , veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia v tomto rozsahu:

a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a.

21. Po postúpení žalovanej pohľadávky z pôvodného žalobcu na súčasného žalobcu žalovaný namietal neexistenciu pasívnej vecnej legitimácie súčasného žalobcu z dôvodu, že neboli splnené zákonné požiadavky pre postúpenie pohľadávky. Na základe predložených listín bolo preukázané, že uplatnená pohľadávka bola na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok v znení jej neskorších dodatkov postúpená z pôvodného žalobcu na súčasného žalobcu ku dňu 18.08.2021. Voči žalovanému účinky postúpenia nastúpili najneskôr 23.09.2021, kedy mu bolo doručené uznesenie č.k. zo dňa 16.09.2021 o zmene žalobcu. Napriek tej skutočnosti, že úver poskytoval ešte Consumer Finance Holding, ktorý nebol bankou, mal súd za to, že postupovaná (uplatnená) pohľadávka je pohľadávkou banky. Ustanovenie nešpecifikuje na akú pohľadávku banky sa dané ustanovenie použije, je preto na mieste ho aplikovať minimálne na všetky pohľadávky banky voči jej klientom, čo bol aj posudzovaný prípad. Navyše právnym nástupcom Consumer Finance Holding sa na základe zániku zlúčením s pôvodným žalobcom stal pôvodný žalobca, čiže uplatnenú pohľadávku je aj z tohto dôvodu potrebné považovať priamo za pohľadávku pôvodného veriteľa, ktorý bol bankou. Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že aj na postupovanú (uplatnenú) pohľadávku sa musí aplikovať . Súd zistil, že žalovaný sa o tej skutočnosti, že je v omeškaní so splácaním úveru dozvedel už na základe predžalobnej upomienky, hoc aj fikciou doručenia (čl. IX bod 11.2. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere) v júni 2018. Následne sa o tom, že je v omeškaní dozvedel aj z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti a doručenej žaloby dňa 31.05.2021. Ustanovenie umožňuje banke postúpiť svoju pohľadávku aj osobe, ktorá nie je bankou za podmienky, že klient je aj napriek písomnej výzve banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Z uvedeného ustanovenia nemožno žiadnym spôsobom vyčítať, to čo tvrdí žalovaný, t. j. že by postupujúca banka mala vypracovať osobitnú výzvu podľa a túto opäť doručovať žalovanému. Zmyslom daného ustanovenia je, aby bolo možné postúpiť len takú pohľadávku, o ktorej klient vie, že je s ňou v omeškaní. Z predložených listín možno za takúto výzvu považovať aj predžalobnú upomienku doručenú žalovanému fikciou doručenia v júni 2018. Za takúto výzvu nemožno považovať oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko toto bolo žalovanému doručené menej ako 90 dní pred postúpením pohľadávky. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že predžalobnú upomienku vystavenú Consumer Finance Holding nemožno pre účely považovať za výzvu banky. Nakoľko sa pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka a.s.) stal právnym nástupcom Consumer Finance Holding, súd považuje všetky právne úkony Consumer Finance Holding, vrátane predžalobnej upomienky z 26.05.2018, priamo za úkony pôvodného žalobcu, ktorý je bankou. Výklad, ktorý by požadoval opakovanie právnych úkonov, by popieral podstatu univerzálneho právneho nástupníctva, ku ktorému došlo v dôsledku zániku Consumer Finance Holding jeho zlúčením s pôvodným žalobcom (Všeobecná úverová banka a.s.). Žalobca je podľa verejne dostupných registrov Národnej banky Slovenska (https:// subjekty.nbs.sk/?c=1174) subjektom finančného trhu, ktorý môže poskytovať spotrebiteľské úvery bez obmedzenia ich rozsahu ( a ). Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že uplatnená pohľadávka bola platne postúpená v zmysle a a žalobca je aktíve vecne legitimovaný v tomto konaní.

22. Súd z úradnej povinnosti preskúmal aj ostatné, žalovaným nenamietané, podmienky poskytnutia úveru a jeho predčasného zosplatnenia, avšak nedospel k záveru, že by žalobca, resp. jeho právny predchodcovia pochybili takým spôsobom, ktorý by mal mať vplyv na konečné rozhodnutie súdu.

23. Na základe zisteného skutkového stavu a vyššie uvedených úvah súd dospel k záveru, že žalovaný riadne a včas nesplácal úver, ktorý mu bol poskytnutý právnym predchodcom žalobcu. Právny predchodca žalobcu následne platne vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a požadoval od žalovaného uhradenie celej žalovanej sumy. V priebehu konania došlo k trom čiastočným späťvzatiam žaloby z dôvodu čiastkových úhrad žalovaného. Nakoľko žalovaný bol povinný podľa poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a nespravil tak, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

24. Popri istine si žalobca nárokoval vo vzťahu k istine aj úrok z omeškania. Iné úroky a nároky si žalobca neuplatňoval. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola v čase kedy došlo prvý krát k omeškaniu žalovaného vo výške 0,00%. Zákonná výška úroku z omeškania v zmysle a nariadenia vlády č. je preto 5,00%, čo je výška totožná s

výškou uplatňovanou žalobcom. Úver bol predčasne zosplatnený ku dňu 19.07.2018 (č.l. 37 - prehľad splátok a úhrad), žalovaný sa do omeškania dostal od nasledujúceho dňa, t.j. od 20.07.2018. Na rozdiel od účinnosti úkonu zosplatnenia úveru voči žalovanej (viď ods. 14 a 15 odôvodnenia tohto rozsudku) k samotnému zosplatneniu a teda aj dokonaniu jednostranného právneho úkonu pôvodným žalobcom došlo v konkrétny pôvodným žalobcom určený deň, t.j. 19.07.2018. Zosplatnenie a teda aj jeho následky, t.j. strata výhody splátok, spôsob úročenia zmluvného úroku a možnosť uplatňovať si úrok z omeškania z celej pohľadávky je preto potrebné odvíjať od tohto dňa. Žalobca si úrok z omeškania uplatňoval až od 27.07.2018. Počas konania žalovaný vykonal čiastočné úhrady, ktoré boli zohľadnené vo výškach istín, ku ktorým bol úrok z omeškania žalobcovi priznaný. Z uvedených dôvodov súd priznal úrok z omeškania, tak ako si ho žalobca uplatnil.

25. Podľa : Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

26. V časti, v ktorej zobral žalobca žalobu späť, súd konanie zastavil. Žalovaný späťvzatia nerozporoval a súd ho na vyjadrenia k nim ani nevyzýval, nakoľko z povahy veci to ani nebolo potrebné, keďže žalobca len znižoval uplatnený nárok, ktorý nárok žalovaný v celosti neuznával.

27. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Po zohľadnení späťvzatí bol žalobca z procesného hľadiska úspešný v celom rozsahu uplatneného nároku. Súd preto zaviazal žalovaného k náhrade trov súdneho konania, ktoré vznikli žalobcovi, vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa a ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ().