Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13C-375-2013.pdf
PDF · 82.79 KB
Case nature
Subarea
13C/375/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnej veci navrhovateľky: P. P., nar. X.X.XXXX, bytom Košice, O. XX proti odporcovi: Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, Odštepný závod Košice, Ďumbierska 14 v konaní o obnovu konania takto
rozhodol:
Z a m i e t a návrh navrhovateľky na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 25C/158/2005 v spojení s konaním na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 1Co/157/2011.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka vo svojom návrhu, ktorý písomne doplnila dňa 16.10.2013, 13.2.2014, 27.6.2014 a na pojednávaní dňa 17.12.2014 žiadala, aby súd povolil obnovu konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 25C/158/2005 v spojení s konaním na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 1Co/157/2011. Pre prípad ak by súd povolil obnovu konania, žiadala priznať od odporcu finančnú náhradu vo výške 98.860,- EUR a od 1.1.2010 ročne sumu 6.865,- EUR s úrokmi z omeškania. Svoj návrh odôvodnila tým, že vo vyššie uvedenom súdnom konaní na Okresnom súde Košice I jej bolo zamietnuté odškodnenie za pozemky v bývalej obci N., kde je vlastníčkou pozemkov vo výmere 4 ha 13 ár 65 m2, ktoré vybudovaním vodnej nádrži X. sa stali pre ňu úplne nedostupné na poľnohospodárske využitie z dôvodu ochranného pásma od roku 1985. O majetkovú ujmu žiadala na základe zákona č. 364/2004 Z.z., pretože v jej prípade sa jedná o úplné obmedzenie možnosti užívania pôdy v kat. území N.. Odvolací súd okrem iného odôvodnil zamietnutie jej majetkovej ujmy aj tým, že neprejavila záujem o obhospodarovanie pozemkov a že jej pozemky boli odovzdané družstvu. O pozemky však ona neustále prejavovala záujem, o čom svedčí aj to, že už v roku 2004 požiadala Pozemkový úrad v M. o pridelenie náhradných pozemkov. Z dôvodu, že nemohla predložiť ďalšie dôkazy v konaní, ktoré by mohli priviesť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci majetkovej ujmy, podala tento návrh na obnovu konania. Priložila k svojmu návrhu na obnovu konania dôkazy, ktoré nemohla použiť v pôvodnom konaní: odpoveď Obvodného pozemkového úradu v M. zo dňa 29.11.2004, potvrdenie Lesopoľnohospodársko-urbárskej spoločnosti N. zo dňa 10.8.2011, ďalšie potvrdenie Lesopoľnohospodársko-urbárskej spoločnosti N. zo dňa 27.7.2013, list Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 3.7.2013, stanovisko Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 16.5.2005, list vlastníctva z registra obnovenej evidencie zo dňa 15.9.2004. Dňa 24.2.2014 pripojila ďalšie dôkazy, ktoré nemohla použiť v pôvodnom konaní a na základe ktorých žiadala povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 25C/158/2005 a to žiadosť o poskytnutie údajov z katastra z Katastrálneho úradu v O. pre kat. územie N. a uznesenie Okresného súdu v Humennom sp. zn. 14D/2765/93, Dnot 1738/93 zo dňa 10.5.1995.
Navrhovateľka podala návrh, aby po povolení obnovy konania jej Okresný súd Košice I priznal majetkovú ujmu voči odporcovi a to od roku 1985 do roku 2009 v sume 98.861,- EUR a od roku 2010 po 6.639,- EUR ročne.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 4.9.2014 žiadal žalobu zamietnuť pre neprípustnosť a to bez nariadenia pojednávania. Poukázal na to, že navrhovateľka neuviedla žiadne nové skutočnosti a ani nepredložila hodnoverné a kvalifikované právne listiny, ktoré by jednoznačne preukazovali oprávnenosť jej nároku. Uvádzané „nové skutočnosti“ sú právne irelevantné, nemajú žiadnu reálnu hodnotu a sú len formálno-účelové. Odporca sa stotožnil s právnou kvalifikáciou a postupom prvostupňového a odvolacieho súdu, ktoré preukázali zmätočnosť návrhu navrhovateľky už v predchádzajúcom konaní 25C/158/2005, pretože navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno už ani vo vzniku nároku, nakoľko vôbec nepreukázala, teda nevedela identifikovať nehnuteľností, ktorých je spoluvlastníčkou a ktoré z nich a v akej výmere užíva odporca titulom vybudovania vodnej nádrže Starina.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 25C/158/2005-138 zo dňa 8.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.7.2011, súd zamietol návrh navrhovateľky v časti istiny 19.916,35 EUR, ohľadne istiny 70.706,03 EUR konanie zastavil a vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že navrhovateľka pri preukázaní svojich tvrdení neuniesla dôkazné bremeno, pretože okrem toho, že uviedla, že nehnuteľností, ktorých je spoluvlastníčkou a za ktoré požaduje finančné odškodnenie, sa nachádzajú v ochrannom pásme 2. stupňa - vonkajšej vodárenskej nádrže Starina, nevedela identifikovať svoje pozemky, kde sa nachádzajú a ktoré z nich v akej výmere prípadne užíva odporca titulom zriadenia vodnej nádrže Starina. Nesplnila ani ďalšie nevyhnutné podmienky stanovené nariadením vlády SR č. 438/2005 Z.z. ustanovených v § 1 ods. 2 cit. nariadenia. Totižto nepreukázala ani základný predpoklad ustanovený v ust. § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a to, že je preukázateľne obmedzená v užívaní pozemkov, ani to, že práve jej pozemky užíva odporca. Doplňujúcim rozsudkom č.k. 25C/158/2005-164, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.7.2011, Okresný súd Košice I v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (týkalo sa to nároku navrhovateľky na pravidelné ročné odškodnenie od roku 2006 v sume 4.119,20 EUR). Uviedol, že navrhovateľka ani v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno, pretože jednak nevedela identifikovať pozemky, nepreukázala ani to, ktoré z nich a v akej výmere odporca užíva titulom zriadenia vodnej nádrže X.. Krajský súd v Košiciach na odvolanie navrhovateľky rozsudkom zo dňa 16.6.2011 č.k. 1Co/157/2011-185, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.7.2011, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v znení dopĺňacieho rozsudku. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, že podmienky pre priznanie náhrady majetkovej ujmy podľa § 32 ods. 6 Vodného zákona splnené neboli. Navrhovateľka len tvrdí, že jej pozemky sa nachádzajú v 2 vonkajšom ochrannom pásme vodnej nádrže a sama ich nevie celkom presne identifikovať. Za najpodstatnejšie však odvolací súd považoval, že náhrada majetkovej ujmy podľa § 32 ods. 6 Vodného zákona prichádza do úvahy len za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov. K obmedzeniu užívania mohlo dôjsť v súvislosti vodárenskej nádrže v roku 1983. Vtedy ale pozemky neboli užívané vlastníkmi - právnymi predchodcami navrhovateľky, ale boli odovzdané do družstva. Navrhovateľka ani len netvrdila, žeby sa ujala ich užívania titulom vlastníckych práv, resp. žeby sa ich užívania mienila ujať, tak neuniesla dôkazné bremeno ohľadne obmedzenia užívania pozemkov v súvislosti s ich zaradením do druhého ochranného pásma, pretože nepreukázala, že by svoje pozemky bola nejakým spôsobom obhospodarovala pred obmedzením užívania a že by bola pripravená obhospodarovať ich v súčasnosti. Výška náhrady majetkovej ujmy sa odvíja už od stupňa obmedzenia pri užívaní pozemkov. Navrhovateľka teda neuniesla dôkazné bremeno už ani vo vzniku nároku. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolanie. Namietala, že odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu bez nariadenia pojednávania, takže nemala možnosť použiť dôkazné doklady. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o dovolaní navrhovateľky tak, že dovolanie odmietol uznesením č.k. 2Cdo 142/2012-235 zo dňa 27.9.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11.2012.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 25C/158/2005 súd zistil, že z dôkazov, ktoré navrhovateľka uvádzala, že nemohla použiť v pôvodnom konaní, boli v tomto konaní použité:
- odpoveď Obvodného pozemkového úradu v M. z 29.11.2004 - navrhovateľka toto predložila súdu dňa 30.8.2011
- potvrdenie Lesopoľnohospodárskej urbárskej spoločnosti N. z 10.8.2011 - mohla predložiť v pôvodnom konaní a aj predložila dňa 30.8.2011
- stanovisko Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 16.5.2005 - mohla v pôvodnom konaní použiť
- list vlastníctva z 15.9.2004 - mohla v pôvodnom konaní použiť a aj predložila prvostupňovému súdu dňa 16.11.2005
- žiadosť o poskytnutie údajov z katastra nehnuteľnosti z 28.5.1993 - mohla tento dôkaz v pôvodnom konaní použiť uznesenie Okresného súdu Humenné sp. zn. 14D/2765/93 z 10.5.1995 - takisto mohla použiť v pôvodnom konaní.
Na pojednávaní dňa 17.12.2014 k týmto jednotlivým dokladom navrhovateľka uviedla, že ich prevzala v tých rokoch, ktoré sú uvedené na jednotlivých týchto dokladoch. Z dôkazov, ktoré údajne navrhovateľka nemohla predložiť v pôvodnom konaní, tak zostali len 2 doklady a to potvrdenie Lesopoľnohospodárskej urbárskej spoločnosti N. zo dňa 27.7.2013. Z tohto potvrdenia súd zistil, že uvedená urbárska spoločnosť potvrdila, že poľnohospodárska pôda v kat. území Zvala, ktorej vlastníčkou je navrhovateľka, sa nachádza v pásmach hygienickej ochrany vodárenskej nádrže X., t.j. v blízkosti vodných zdrojov a taktiež v 3 ochrannom stupni ochrany v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z., v dôsledku čoho je znemožnené vlastníkovi pozemkov uvedenú poľnohospodársku pôdu využívať na záhradkárske účely a to z toho dôvodu, že súčasne platná legislatíva a režimové opatrenia v pásmach hygienickej ochrany vodnej nádrže X. nedovoľujú narúšať pôvodný kryt v kat. území N..
Ďalší dôkaz, ktorý nemohla použiť v pôvodnom konaní a ktorý navrhovateľky použila pri návrhu na povolenie obnovy konania je list Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 3.7.2013, z ktorého súd zistil, že ministerstvo životného prostredia oznámilo navrhovateľke, že investorom výstavby vodnej stavby X. bola Vodohospodárska výstavba š.p. W., ktorú by mala požiadať navrhovateľka o poskytnutie relevantných informácií ohľadne uplatnenia odškodného za nemožnosť užívania jej pozemkov po realizácii vodnej stavby X..
Po zhodnotení obsahu oboch týchto dôkazov, ktoré navrhovateľka nemohla použiť v pôvodnom konaní, súd dospel k záveru, že tieto dôkazy nemôžu privodiť pre navrhovateľku priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Podľa ust. § 228 ods. 1 písm. a), b) O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Podľa ust. § 230 ods. 1 cit. zákona, návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
Podľa ust. § 234 ods. 1 cit. zákona, návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí.
Podľa ust. § 232 ods. 1, 2 cit. zákona, návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni. Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.
Spôsobilým dôvodom obnovy konania je nový listinný dôkaz, ktorý nemohol účastník bez svoje viny použiť v pôvodnom občianskomsúdnom konaní, a ak ním možno preukázať skutočnosť, ktorá môže pre účastníka privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu. Skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy môžu byť dôvodom obnovy konania v zmysle citovaného ust. § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. len vtedy, ak ich účastník, ktorý obnovu navrhuje, nemohol bez svojej viny
použiť v pôvodnom konaní, sú pre účastníka v porovnaní s pôvodným konaním nové a súčasne môže pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nový dôkaz je spôsobilým dôvodom obnovy vtedy, ak je ním možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre navrhovateľa obnovy priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a ktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Pri novom dôkaze nie je rozhodujúce, že sa týka skutočnosti, ktorá je súdu už známa. Nemožnosť použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená len možnosť označiť dôkaz, ale aj nemožnosť predložiť ho účastníkom konania súdu.
V preskúmavanej veci súd dospel k záveru, že z dôkazov, ktoré predložila navrhovateľka, ktoré podľa nej nemohla použiť v pôvodnom konaní, použila v pôvodnom konaní odpoveď Obvodného pozemkového úradu v M. z 29.11.2004, potvrdenie Lesopoľnohospodárskej urbárskej spoločnosti N. z 10.8.2011, stanovisko Ministerstva životného prostredia SR zo 16.5.2005, list vlastníctva z 15.9.2004, žiadosť o poskytnutie údajov z katastra nehnuteľnosti z 28.5.1993 a uznesenie Okresného súdu v Humennom sp. zn. 14D/2765/93 z 10.5.1995. Dôkazy, ktoré nemohla použiť v pôvodnom konaní sú: potvrdenie Lesopoľnohospodárskej urbárskej spoločnosti Zvala z 27.7.2013 a list z Ministerstva životného prostredia SR z 3.7.2013, po oboznámení s obsahom ktorých súd dospel k záveru, že tieto nemôžu priviesť priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre navrhovateľku, keďže nepreukazujú jej nárok na priznanie majetkovej ujmy v zmysle zákona č. 364/2004 Z.z. Z uvedeného dôvodu preto súd návrh na obnovu konania navrhovateľky zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., navrhovateľka bola v konaní neúspešná, odporca bol úspešný, mala by preto zaplatiť trovy konania odporcovi, ktorému však žiadne trovy konania v tomto konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 2 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.