Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/142/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne : M. M.,

bývajúca v K., zastúpená JUDr. O. L., advokátom v K., proti žalovanému : S.,

o zaplatenie náhrady majetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.

, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 16. júna

2011 sp.zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom z 8. októbra 2009 č.k. -138 zamietol

návrh žalobkyne v časti istiny 19 916,35 €, ohľadne istiny 70 706,03 € konanie zastavil

a vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. Vykonaným dokazovaním mal

za preukázané, že žalobkyňa pri preukázaní svojich tvrdení neuniesla dôkazné bremeno,

pretože okrem toho, že uviedla, že nehnuteľnosti, ktorých je spoluvlastníčka a za ktoré

požaduje finančné odškodnenie sa nachádzajú v ochrannom pásme druhého stupňa –

vonkajšej vodárenskej nádrže S., nevedela identifikovať svoje pozemky, kde sa nachádzajú

a ktoré z nich v akej výmere príp. užíva žalovaný titulom zriadenia vodnej nádrže S..

Nesplnila ani ďalšie nevyhnutné podmienky stanovené nariadením vlády SR č.

ustanovení § 1 ods. 2 citovaného nariadenia. Totižto nepreukázala ani základný predpoklad

stanovený v ustanovení o vodách, a to že je preukázateľne

obmedzená v užívaní pozemkov, ani to, že práve jej pozemky užíva žalovaný.

Doplňujúcim rozsudkom z 24. februára 2011 č.k. -164 Okresný súd

Košice I v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (týkalo sa to nároku žalobkyne na pravidelné

ročné odškodnenie od roku 2006 v sume 4 119,20 €). Uviedol, že žalobkyňa ani v tejto časti

2

neuniesla dôkazné bremeno, pretože jednak nevedela identifikovať pozemky, nepreukázala

ani to, ktoré z nich a v akej výmere žalovaný užíva titulom zriadenia vodnej nádrže S..

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobkyne rozsudkom zo 16. júna 2011 č.k.

-185 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v znení dopĺňacieho rozsudku.

Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, že

podmienky pre priznanie náhrady majetkovej ujmy podľa § 32 ods. 6 vodného zákona splnené

neboli. Žalobkyňa len tvrdí, že jej pozemky sa nachádzajú v druhom vonkajšom ochrannom

pásme vodnej nádrže a sama ich nevie celkom presne identifikovať. Za najpodstatnejšie však

odvolací súd považuje, že náhrada majetkovej ujmy podľa § 32 ods. 6 vodného zákona

prichádza do úvahy len za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach

vodárenských zdrojov. K obmedzeniu užívania mohlo dôjsť v súvislosti s postavením

vodárenskej nádrže v roku 1983. Vtedy ale pozemky neboli užívané vlastníkmi – právnymi

predchodcami žalobkyne, ale boli odovzdané do družstva. Žalobkyňa ani len netvrdila, že by

sa ujala ich užívania titulom vlastníckych práv, resp. že by sa ich užívania mienila ujať, tak

neuniesla dôkazné bremeno ohľadne obmedzenia užívania pozemkov v súvislosti s ich

zaradením do druhého ochranného pásma, pretože nepreukázala, že by svoje pozemky bola

nejakým spôsobom obhospodarovala pred obmedzením užívania a že by bola pripravená

obhospodarovať ich v súčasnosti. Výška náhrady majetkovej ujmy sa odvíja už od stupňa

obmedzenia pri užívaní pozemkov. Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno už ani

vo vzniku nároku.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Namietala, že odvolací

súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu bez nariadenia pojednávania, takže nemala

možnosť použiť dôkazné doklady. Zároveň požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov.

V doplnenom dovolaní žalobkyňa namietala odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle

ustanovenia tým, že odvolací súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia

pojednávania, pričom nemala možnosť predložiť ďalšie dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Nesúhlasí so záverom odvolacieho súdu, že pozemky nachádzajúce sa v druhom

ochrannom pásme vodného zdroja S. neužívala alebo že by bola pripravená ich

obhospodarovať. Trvá naďalej na odškodnení za obdobie od roku 1985 do roku 2009, t.j.

24 rokov, keďže v tejto časti nebol ani vzatý návrh späť. Navrhla rozsudok odvolacieho súdu

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne sa stotožnil s rozhodnutiami

okresného ako aj krajského súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ a proti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil, prípustnosť dovolania ani

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 a nešlo ani o prípad, že by sa odvolací

súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu. Keďže dovolaním napadnutý

potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedených v § 138

ods. 1, 2 a 3 je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom dovolanie podľa

citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku, ale sa

zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska

ustanovenia pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v , ale nastáva až

vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

So zreteľom na žalobkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľky, že

v prejednávanej veci jej postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/

).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Žalobkyňa namietala, že nenariadením pojednávania pred odvolacím súdom,

na ktorom chcela navrhnúť vykonanie dôkazov jej bola odňatá možnosť konať pred

odvolacím súdom.

Dohovor o ľudských právach a základných slobodách nevyžaduje a ani z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva nemožno vysledovať, že by sa malo na všetkých súdnych

inštanciách pojednávanie vykonať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa

na pojednávaní, odvolací súd v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd môže

rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, len ak je rozhodnutie nesprávne výlučne po právnej

stránke. Odvolací súd však vždy môže nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Bez

pojednávania nemôže odvolací súd meritórne rozhodnúť veci, ak :

- zistí, že je potrebné na účely správneho zistenia skutkového stavu vykonať

(zopakovať) dôkazy,

- ak súd prvého stupňa rozhodoval bez pojednávania,

- ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolací súd neopakoval dôkazy, súd prvého stupňa

nerozhodol bez pojednávania o predmetnej veci, a ani to nevyžadoval dôležitý verejný

záujem, aby bolo nariadené pojednávanie. Uvedené skutočnosti vedú dovolací súd k tomu, že

tým, že odvolací súd nenariadil v predmetnej veci pojednávanie pred odvolacím súdom,

svojím konaním neodňal možnosť žalobkyni konať pred odvolacím súdom.

Na námietku dovolateľky, spochybňujúcu správnosť zistenia skutkových záverov

nižších súdov, či nedostatočné zistenie skutkového stavu vo veci možno uviesť len to, že

v zmysle ustanovenia dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe

nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je ďalším „odvolaním“ ale je mimoriadnym

opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241

ods. 2 písm.a/ a b/ ) a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa

dovolaním nemožno úspešne domáhať ako revízie skutkových zistení urobených súdmi

prvého a druhého stupňa, tak ani prieskumom nimi vykonaného dokazovania.

Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové

závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže

vykonávať dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou,

v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať

správnosť a úplnosť skutkových zistení a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci

nemôže dovolací súd už len z tohto dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať

vykonané dôkazy, pretože – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá

možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám

vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa

ustanovenia in fine (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).

Nakoľko prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238

, ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie v súlade

s ustanovením v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti a námietok dovolateľky.

V dovolacom konaní nebola žalobkyňa úspešná a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalovanému ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, lebo

6

v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. septembra 2012

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová