Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7SaZ-8-2022.pdf
PDF · 137.12 KB
Case nature
Area
Subarea
7SaZ/8/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci žalobcu: S. J., narodený dňa XX.XX.XXXX, pakistanskej štátnej príslušnosti, posledný trvalý pobyt mesto K., sídlisko A. (bez bližšieho udania ulice alebo čísla domu), K., toho času bytom K. tábor V., N. republika, zastúpeného: Mgr Viera Orichová, advokátka, so sídlom Kláštorská 131, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonkova 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a ČAS:MU-PO-31-17/2022-Ž zo dňa 30.06.2022 o neudelení azylu a o neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného: Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu ČAS: MU- PO-31-17/2022-Ž zo dňa 30.06.2022 v časti jeho druhého výroku, ktorým nebola žalobcovi S. J. poskytnutá doplnková ochrana podľa §13 ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Vo zvyšku súd správnu žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Argumenty žalobcu
1. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 25.08.2022, sa žalobca domáhal zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia o neudelení azylu a o neposkytnutí doplnkovej ochrany (napadnuté rozhodnutie). 2. Žalobca správnou žalobou napadol rozhodnutie žalovaného v časti jeho prvého a druhého výroku, ktorými žalovaný rozhodol o neudelení azylu žalobcovi podľa § 13 ods. l písm. a) a ods.4 písm. d) zákona o azyle, a o neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi podľa § 13c ods. l písm. a) a § 20 ods.4 zákona o azyle. 3. Napadnuté rozhodnutie žalobca považoval za nezákonné z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), e) a f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP). 4. Skutkovo a právne žalobca žalobné dôvody vymedzil nasledovne: 5. Žalobca poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z toho, že podľa informácii o krajine pôvodu je v Pakistane funkčná polícia, prokuratúra aj súdnictvo a neexistujú informácie o tom, že by zo strany štátnych orgánov boli závažné trestné činy ako vražda a nebezpečné vyhrážanie tolerované.V administratívnom spise sa však žiadne informácie, ktoré by deklarovali funkčnosť polície, prokuratúry a súdnictva a ich činnosť pri objasňovaní vrážd zo cti, nenachádzajú. Z polytematickej správy, spracovanej pod č. MU-ODZS- 2022/000198-004, nie je možné vyvodiť záver o funkčnosti polície a súdov a už vôbec nie záver o tom, ako a či vôbec sa vyšetrujú závažné trestné činy.
6. Vraždy zo cti sú podľa žalobcu špecifickým typom trestných činov. Žalovaný v konaní vôbec nezisťoval, či polícia obete a poškodených týchto trestných činov chráni a či im je poskytnutá účinná súdna ochrana. Jediné informácie o vraždách zo cti a postavení obetí a poškodených, sú tie informácie, ktoré do konania predložil žalobca - ide o správy z dvoch dôveryhodných zdrojov: EASO a Austrálsky odvolací tribunál pre utečencov. Podľa smernice EP a rady 2013/32/EÚ a zákona o azyle sú informácie o krajine pôvodu EASO relevantným zdrojom a správny orgán je povinný na ne prihliadať. 7. Žalobca poukázal na obsah správ o krajine pôvodu:
- Austrália: Refugee Review Tribunál, Pakistan: 1. Literatúre on honour killings in Pakistan refers mainly to the killing of women. Is there any evidence that wholefamilies are killed over a matter of honour? 2. Is there any information specifically on Peshawar?, 16 November 2006, PAK30909 dostupné na: <https:// www.refworld.org/docid/4b6fe2d7d.html> [accessed 22 May 2022]
- EUAA - European Union Agency f or Asylum (formerly: European Asylum Support Office, EASO): Pakistan; Honour killings in Pakistan, with afocus on Punjab province [Q4-2022], 17 January 2022 dostupné na: <https://www.ecoi.net/en/file/local/2066666/2022> 01 Q4 EASO COI Querv Response PAKISTAN honour killinas.Ddf (accessed on 22 May 2022) ktoré mal predložiť do administratívneho konania. 8. Informácie zo skôr označených správ sú podľa žalobcu v priamom rozpore so záverom žalovaného o efektívnej policajnej a súdnej ochrane, ktorej sa mal, podľa rozhodnutia, žalobca domáhať a ktorá by mu podľa názoru žalovaného (nepodloženého žiadnymi správami) zaručila v Pakistane bezpečný život. 9. Žalobca mal za to, že v priebehu správneho konania podrobne opísal a odôvodnil svoju obavu, že bude zavraždený svojim švagrom alebo svojim strýkom, tak ako jeho manželka, pričom v prípade jej vraždy išlo o typickú tzv. „vraždu zo cti" (rodina ženy dohodla na jej vražde, pretože nesúhlasili s jej sobášom, najmä kvôli náboženským dôvodom, a so sobášom nesúhlasil ani strýko žiadateľa, a to z dôvodu, že žiadateľ odmietol uzavrieť dohodnutý sobáš s jeho dcérou). Žalobca tvrdil, že do konania predložil dôkazy- informácie o krajine pôvodu z relevantných zdrojov, ktoré jeho obavy objektivizujú. „Vraždy zo cti" sa v Pakistane podľa dostupných informácii stále vyskytujú, a týkajú sa nielen žien, ale aj mužov. Príbeh žalobcu správny orgán v konaní nespochybňuje a žalobcu ako nedôveryhodného nevyhodnotil. V konaní sa však vôbec nezoberal dôvodmi žiadosti o medzinárodnú ochranu, ale namiesto toho sa sústredil iba na obhájenie možnosti vnútroštátneho presídlenia. Možnosť vnútroštátneho presídlenia však vôbec neskúmal s ohľadom na individuálne okolnosti žalobcu, ktorý má obavu o život z dôvodu obavy z „vraždy zo cti“. 10. Podľa žalobcu žalovaný v konaní došiel k nesprávnym záverom o existencii vnútroštátnej ochrany, ktorej sa mohol žalobca domáhať a ktorá ho vylučuje z možnosti udelenia medzinárodnej ochrany. Takýto záver nevyplýva zo žiadnych informácii o krajine pôvodu. Správny orgán sa okrem toho nezaoberal informáciami, ktoré je povinný posúdiť (správa EASO) a na ktorých existenciu ho žalobca upozornil v stanovisku. 11. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že spĺňa podmienky na udelenie medzinárodnej ochrany z dôvodu prenasledovania neštátnymi aktérmi - rodinnými príslušníkmi, keďže štátne orgány mu nevedia/nechcú poskytnúť ochranu. Žalobca bol názoru, že spĺňa aj podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu hrozby vážneho bezprávia v podobu mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania páchaného neštátnymi subjektami. 12. Na základe uvedeného navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému orgánu na ďalšie konanie. Priebeh administratívneho konania 13. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca prvýkrát požiadal o medzinárodnú ochranu na území SR dňa 31.07.2020. Po podaní vyhlásenia bol zaslaný do Záchytného tábora Humenné, kde s ním boli vykonané prvotné úkony súvisiace so vstupom do azylovej procedúry. Následne bol 02.09.2020 presunutý do Pobytového tábora Rohovce, ktorý však 17.09.2020 svojvoľne opustil a mimo azylového zariadenia sa zdržiaval viac ako 7 dní. Na základe uvedenej skutočnosti bolo konanie vo veci jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu rozhodnutím migračného úradu ČAS: MU-PO-192-13/2 Ú20-Ž z 25.09.2020 podľa § 19 ods. 1 písm. r) zákona o azyle zastavené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 05.10.2020. 14. Dňa 20.10.2020 bol žalobca vrátený na územie SR z členského štátu Európskej únie (Rakúska), pričom po vykonaní všetkých potrebných azylových úkonov bol presunutý dňa 10.11.2020 do PT Rohovce, ktorý však 14.12.2020 opäť svojvoľne opustil a mimo azylového zariadenia sa zdržiaval viac ako 7 dní. Na základe uvedenej skutočnosti bolo aj toto konanie vo veci jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu rozhodnutím migračného úradu ČAS: MU-PO-285-9/2020-Z z 22.12.2020 podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle zastavené, pričom právoplatnosť nadobudlo 08.01.2021.
15. Dňa 26.01.2022 bol žalobca opätovne na základe Dublinského dohovoru vrátený z Talianskej republiky na územie SR. Podľa § 4 ods. 6 zákona o azyle sa považuje za žiadateľa o azyl, nakoľko ide o cudzinca, ktorý bol na územie SR vrátený z členského Stálu Európskej únie z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná SR. 16. Následne bolo začaté v prípade žalobcu v poradí tretie azylové konanie, počas ktorého s ním bol dňa 16.3.2022 vykonaný pohovor, v rámci ktorého uviedol, že v meste Attock chodil asi 10 rokov do školy. Ďalej v štúdiu nepokračoval, nakoľko v domácnosti nikto nepracoval a nemal na to potrebné financie. Po ukončení školskej dochádzky v období rokov 2006 a 2007 sa zamestnal v predajni arašidov, kde pracoval asi 2 roky ako administratívny/pracovník. Od roku 2009 nemal stabilnú prácu, hľadal si rôzne brigády na stavbách a tiež vykonával pomocné práce ako maliar. V roku 2010 si urobil počítačový kurz a následne získal aj vodičský preukaz na bager, aby rozšíril svoje možnosti uplatnenia sa na pracovnom trhu. V roku 2011 odišiel do Saudskej Arábie, kde pracoval až do roku 2017, no nakoľko nemal pracovnú zmluvu, zamestnávateľ mu robil posledné dva roky problémy s platením mzdy a žalobca nemal z čoho žiť. Preto sa asi v polovici roka 2017 vrátil späť do Pakistanu, kde si v meste Peshawar našiel prácu vodiča pre dodávateľa tovaru na zeleninový trh. V tejto práci zotrval až do svojho odchodu do Európy, a to do roku 2019. 17. Dôvody, kvôli ktorým sa žalobca rozhodol opustiť krajinu pôvodu, nastali 16.10.2019, a to asi 3 mesiace po jeho svadbe, keď sa ako príslušník sunnitskej vetvy islamu oženil so ženou paštúnskej národnosti, patriacej k šiitskej vetve islamu. Keďže uvedená skutočnosť bola v príkrom rozpore s náboženským presvedčením rodiny jeho manželky, jej vlastný brat ju usmrtil. O uvedenom incidente sa žalobca dozvedel od matky zavraždenej manželky, ktorá ho zároveň informovala o tom, aby domov nechodil, nakoľko môže byť ohrozená aj jeho bezpečnosť. Túto udalosť žalobca ani nikto z jeho rodiny na polícii nenahlásil. Na základe týchto skutočností sa rozhodol z Pakistanu odísť, pričom krajinu pôvodu opustil dňa 26.11.2019 v sprievode prevádzača. Na územie SR sa dostal nelegálne. Rodinného príslušníka v členskom štáte EU nemá. Ako dôvod žiadosti o azyl uviedol obavu o svoj život v krajine pôvodu. Je presvedčený, že by ho tam mohol zabiť manželkin brat. Iné dôvody alebo problémy nemal. Ďalšie dôvody svojej žiadosti o azyl žalobca pri výsluchu dňa 16.3.2022 neuviedol. 18. Podľa polytematickej správy o krajine pôvodu zo dňa 9.5.2022, Č.p.: MU-ODZS-2022/000198-004 v krajine pôvodu:
- neexistujú žiadne formálne ani právne prekážky pre uzavretie manželstva medzi šiitmi a sunnitmi. Takéto manželstvá sa vyskytujú po celej krajine, najčastejšie vo veľkých mestách.
- polícia poskytuje v krajine bezpečnostné služby pod dohľadom ministerstva vnútra
- UNHCR a EUAA nevydali žiadne odporúčania a postoj pri posudzovaní žiadostí o medzinárodnú ochranu žiadateľov, pochádzajúcich z Pakistanu. 19. Žalobca do administratívneho konania doručil stanovisko zo dňa 20.5.2022, v ktorom uviedol, že vo svojom pohovore podrobne popísal, že má obavy, že bude zavraždený svojim švagrom alebo strýkom z dôvodu ich nesúhlasu so sobášom žalobcu a jeho manželky. Ide o tzv. vraždu zo cti, ktoré sa v krajine jeho pôvodu stále vyskytujú a týkajú sa nielen žien, ale aj mužov. Žalobca v tejto súvislosti odkázal na:
- Správu Odvolacieho tribunálu pre utečencov, ktorá uvádzala štatistiky takýchto vrážd v období rokov 2004-2006. Praktika týchto vrážd bola v roku 2005 zakázaná. Počet evidovaných obetí tejto praktiky bol v roku 2004 2774 ženských obetí, v roku 2006 celkovo 1017 obetí.
- Správu EASO zo 17.1.2022- podľa tejto správy bolo evidovaných v roku 2020 430 obetí tejto praktiky (z toho 237 v Pandžábe), v roku 2019 bolo evidovaných 197 obetí v Pandžábe, v roku 2021 do 14.júla 81 obetí. Žalobca poukázal aj na to, že podľa tejto správy vo vzťahu k implementácii zákona o trestných činov súvisiacich s vraždami zo cti je presadzovanie spravodlivosti často laxné v prípadoch násilia páchaného na ženách, pričom konanie sa naťahuje, kým obvinení vrahovia boli prepustení na kauciu a ich prípady vybledli, najmä v odľahlých oblastiach. Polícia sa často zdráha postupovať voči sťažnostiam za zločiny na ženách, vrátane takzvaných zločinov zo cti. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 20. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol prvými dvoma výrokmi (správnou žalobou napadnutá časť), že žalobcovi: 1.) neudeľuje azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) a ods. 4 písm. d) zákona o azyle; neposkytuje doplnková ochrana podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle;
21. Napadnuté rozhodnutie bolo v dotknutej časti odôvodnené nasledovne: „Z pohovoru so žiadateľom, je zrejmé, že svoju žiadosť o azyl zakladá na obave o svoju bezpečnosť pred svojím švagrom, ktorý mu zabil ženu a ktorý chcel údajne ublížiť aj jemu. Dôvodom uvedených incidentov malo byť uzatvorenie manželstva v prípade dvoch rozdielnych náboženských identít, a to sunnitskej v
prípade manžela a šiítskej v prípade manželky. Keďže rodina manželky považovala uzavretie takéhoto manželského zväzku za nezlučiteľné s ich náboženským presvedčením, rozhodol sa jej vlastný brat manželku menovaného usmrtiť a následne sa chcel pomstiť aj menovanému. Ak sa teda menovaný obával, že v prípade zotrvania v regióne bydliska by sa aj on mohol stať terčom útoku svojho Švagra, bolo potrebné skúmať mieru opodstatnenosti takéhoto strachu. V konaní bolo potrebné predovšetkým posúdiť, či strach, ktorý menovaný subjektívne cítil, mal oporu aj v objektívnej situácii. Bližšie to špecifikuje aj rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 10Sžak/15-2019 z 25.09.2019... V prípade menovaného teda bolo potrebné skúmať jeho individuálne okolnosti v kontexte so situáciou v jeho krajine pôvodu. Keďže v jeho prípade išlo o problémy so súkromnými osobami, migračný úrad poukazuje v tejto súvislosti aj na ďalší rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sža 17/2008 z 19.08.2008, v zmysle ktorého problémy so súkromnými osobami nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi. V praxi to teda znamená, že ak sa aj v konaní zistí súvislosť problémov s náboženským alebo politickým presvedčením danej osoby, je potrebné skúmať dostupnosť vnútroštátnej ochrany. Z hľadiska .ochrany je potrebné uviesť, že vnútroštátna ochrana má vždy prednosť pred medzinárodnou ochranou, K udeleniu medzinárodnej ochrany je možné pristúpiť až po tom, ak sa preukáže, že osoba, ktorá zakladá dôvody svojej žiadosti na jednom z kritérií, uvedených v § 8 zákona o azyle, nemá v krajine pôvodu dostupnú vnútroštátnu ochranu alebo možnosť vnútroštátneho presídlenia. Za účelom posúdenia dostupnosti vnútroštátnej ochrany si v prípade menovaného zaistil migračný úrad aktuálne informácie o krajine jeho pôvodu, podľa ktorých v Pakistane fungujú tzv. oddiely miestnej polície, ktoré sú pod správou provinčných vlád, a ktoré majú primárnu zodpovednosť za riešenie domácej bezpečností, rodinných a tiež pozemkových sporov. Pri zaisťovaní individuálnej bezpečnosti obyvateľov Pakistanu zohráva významnú úlohu aj bežná poriadková polícia, spadajúca pod správu ministerstva vnútra. Ozbrojené zložky Pakistanu a tiež prokuratúra a súdnictvo sú funkčné a nejestvujú žiadne informácie o tom, že by zo strany štátnych orgánov boli tak závažné trestné činy, akými je vražda a nebezpečné vyhrážanie, tolerované. Kapacitne silná policajná základňa a funkčná prokuratúra sú dostatočnou zárukou zaistenia individuálnej bezpečnosti obyvateľov Pakistanu. Uvedené informácie svedčia jednoznačne o tom, že v Pakistane existuje reálne dokázateľná ochrana štátu, o ktorú môžu požiadať všetci bežní občania bez rozdielu. Ak sa teda menovaný skutočne obával o svoju bezpečnosť, mohol incident so svojim švagrom nahlásiť na polícii a požiadať o ochranu svojej osobnosti. Toto však neurobil, incident so svojim švagrom na polícii nehlásil a krajinu pôvodu urýchlene opustil bez toho, aby využil možnosť vnútroštátnej ochrany. Migračný úrad má tiež za to, že na základe zaobstaraných informácií a verejne dostupných zdrojov možno konštatovať, že menovaný nebol nútený bezprostredne po smrti jeho ženy krajinu pôvodu opustiť, nakoľko mohol okrem dostupnej vnútroštátnej ochrany využiť aj alternatívu vnútroštátneho presídlenia. V Pakistane totiž neprebieha žiadny vnútroštátny, ani medzinárodný konflikt, ani neexistujú žiadne také skutočnosti, ktoré by mu v presídlení v rámci krajiny bránili. V krajine pôvodu ani nevykonával žiadne aktivity, ktoré by po využití vnútroštátneho presídlenia akokoľvek ohrozovali jeho bytie, alebo ho akokoľvek stavali do nebezpečenstva. Nasvedčuje tomu aj jeho výpoveď, podľa ktorej počas jeho pobytu v krajine pôvodu absolvoval viacero odborných kurzov rôzneho typu, ako napríklad počítačový kurz či vodičský kurz na vedenie bagra, aby mal širšie spektrum uplatnenia sa na trhu práce, vždy si vedel nájsť prácu aj brigádu, ktorá ho živila, a to aj mimo Pakistanu. Takisto v neposlednom rade, menovaný sa identifikuje ako moslim, smmitskej vetvy islamu, tvoriacej väčšinu pakistanského obyvateľstva, a preto ani z náboženského hľadiska nie je dôvod domnievať sa, že by mal mať po využití vnútroštátneho presídlenia akékoľvek problémy. Na základe komplexného posúdenia žiadosti menovaného a všetkých relevantných informácií dospel migračný úrad k záveru, že krajinu pôvodu síce opustil z obavy o svoju bezpečnosť, avšak bez toho, aby využil možnosť vnútroštátnej ochrany alebo vnútroštátneho presídlenia. Na základe uvedenej skutočnosti nepristúpil migračný úrad v jeho prípade k udeleniu azylu. 2) Vzhľadom na to, že v prípade menovaného neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu na území SR, bolo potrebné tiež posúdiť, či spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. ... Napriek tomu, že v pakistanskom trestnom zákonníku naďalej figuruje aj trest smrti, krajina postupne upúšťa od výkonu takejto formy trestu, pričom tento je aplikovaný iba v obmedzenom rozsahu. Podľa dostupných informácií, takýto trest aktuálne hrozí len tým, ktorí sa previnili skutočne veľmi závažnými trestnými činmi, ako napríklad podnecovaním k vzbure voči štátu, prepravou a distribúciou drogových látok, terorizmom či unášaním ľudí a podobne, pričom menovaný v Pakistane nevyvíjal žiadne také
aktivity, ktoré by sa dali subsumovať pod veľmi závažné trestné činy a z toho dôvodu má migračný úrad za to, že mu takáto hrozba vážneho bezprávia z dôvodu uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu v krajine pôvodu nehrozí, Keďže počas pobytu v krajine pôvodu menovaný nikdy nečelil mučeniu, krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu, nie je objektívne sa domnievať, že by mu takáto forma trestu hrozila v prípade jeho návratu. Takáto forma trestu mu nehrozí ani za opustenie krajiny, nakoľko ústava a zákony v Pakistane zabezpečujú slobodu vnútorného pohybu, zahraničného cestovania, emigrácie a repatriácie a vláda väčšinu týchto práv rešpektuje. Čo sa týka tretej formy vážneho bezprávia, teda vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného, alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, možno skonštatovať, že aj táto forma vážneho bezprávia je v prípade návratu menovaného do krajiny pôvodu vylúčená. V Pakistane totiž aktuálne neprebieha žiaden ozbrojený ani vnútroštátny konflikt. Na základe uvedenej skutočnosti nemožno bezpečnostnú situáciu v tejto krajine hodnotiť vtom zmysle, že by tu prebiehal medzinárodný alebo vnútroštátny konflikt takého rozmeru, že by pre menovaného v prípade návratu do krajiny pôvodu predstavoval individuálnu hrozbu vážneho bezprávia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel migračný úrad k záveru, že v prípade. návratu menovaného do krajiny pôvodu neexistujú žiadne také indície, ktoré by svedčili o. tom, že by mohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 13a zákona o azyle, a preto mu doplnkovú ochranu na území SR neposkytne. Navyše v zmysle ustanovenia § 13c ods. 4 písm. b) zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu, ak žiadateľ nie je vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v inej časti krajiny pôvodu alebo má v nej prístup k ochrane pred vážnym bezprávím, môže bezpečne a oprávnene vycestovať a vstúpiť do tejto časti krajiny pôvodu, pričom sa v nej môže usadiť; pri posudzovaní reálnej hrozby vážneho bezprávia alebo prístupu k ochrane ministerstvo prihliada na všeobecné okolností prevládajúce v tejto časti krajiny pôvodu a na osobné pomery žiadateľa. Migračný úrad má teda za to, že jednoznačne existuje účinná možnosť vnútroštátnej formy riešenia tohto problému, a to aj v prípade menovaného, teda presídlenie na iné miesto v rámci krajiny jeho pôvodu. Pred vydaním rozhodnutia sa právna zástupkyňa Mgr. Viera Odchová, ktorú si do konania žiadateľ splnomocnil, oboznámila s kompletným spisovým materiálom menovaného a na migračný úrad zaslala stanovisko k prípadu. V ňom uviedla, že menovaný opustil krajinu pôvodu, teda Pakistan, kvôli tomu, že mu strýko so švagrom zabili ženu a má strach, že by aj jemu mohli ublížiť. Právna zástupkyňa do konania zaslala aj aktuálne informácie o bezpečnostnej situácii v Pakistane, časť Peshawar, taktiež informácie o tzv. „vraždách zo cti" a navrhuje pod túto kategóriu subsumovať aj žiadateľov prípad. Právna zástupkyňa navrhuje menovanému udeliť medzinárodnú ochranu z dôvodu prenasledovania neštátnymi aktérmi, teda rodinnými príslušníkmi jeho manželky, nakoľko štátne orgány mu nechcú alebo nevedia poskytnúť ochranu. Z informácií, poskytnutými právnou zástupkyňou, je zrejmé, že aj v dnešnej dobé v Pakistane stále dochádza ku vraždám zo cti, pričom tieto akty sa dotýkajú ako žien, tak aj mužov, V poskytnutých správach sa spomína aj skutočnosť, že sa miestna polícia a administratíva zdržiava zatýkania v prípadoch súvisiacich s vraždami zo cti. Migračný úrad vzal uvedené informácie na vedomie, avšak zároveň verejne dostupné zdroje hovoria o skutočnosti, že vláda v Pakistane sa snaží o sprísnenie trestnej sadzby pre trestné činy vrážd- zo cti. Funkčné policajné zložky a skutočnosť, že sa v tejto krajine sprísňujú trestné sadzby pre uvedené trestné činy svedčí o dostatočnej forme vnútroštátnej ochrany osôb, ktorých bezpečnosť je ohrozená v súvislosti s Vraždami zo cti. K prípadu, menovaného je však potrené uviesť, že incident so svojim švagrom na polícii vôbec nehlásil, a preto sa nemožno stotožniť s tvrdením právnej zástupkyne, že mu štátne orgány nechcú alebo nevedia poskytnúť ochranu. Migračný úrad obavu menovaného pred jeho švagrom v konaní objektívne posúdil a dospel k záveru, že v jeho prípade neboli splnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Právna zástupkyňa vo svojom stanovisku taktiež navrhuje, aby bola menovanému v prípade neudelenia azylu poskytnutá doplnková ochrana, a to z dôvodu hrozby vážneho bezprávia v podobe mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania páchaného neštátnymi subjektami. K uvedenému je potrebné uviesť, že migračný úrad v prípade menovaného dôsledne preskúmal aj alternatívu vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle, pričom v konaní vylúčil, že by menovaný v prípade návratu do Pakistanu čelil akémukoľvek trestu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, a preto v jeho prípade nepristúpil ani k poskytnutiu doplnkovej ochrany.
Za účelom objektívneho posúdenia žiadosti menovaného bolí využité informácie z databázy migračného úradu ku krajine pôvodu Pakistan č. p.: MU-ODZS-2022/000198-004 z 09.05.2022, informácie poskytnuté právnou zástupkyňou, ako aj ďalšie informácie z verejne dostupných zdrojov.“ Vyjadrenie žalovaného 22. Podaním zo dňa 27.09.2022 sa vyjadril žalovaný k správnej žalobe tak, že túto ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. 23. Vo vyjadrení žalovaný zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom doplnil nasledovné: 24. K námietke o nefunkčnosti polície a súdnictva a o zlej bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu žalobcu žalovaný poukázal na skutočnosť, že v niektorej krajine existuje autoritársky a nedemokratický systém, ktorý v mnohých prípadoch pošliapava ľudské práva, resp. nie je schopný zabezpečiť ochranu ľudských, neznamená to však automaticky, že ktorýkoľvek občan takejto krajiny je tomuto negatívnemu vplyvu priamo alebo sprostredkovane vystavený. Vyššie uvedené vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR 2Azs 31/2011-69. Žalovaný zdôraznil, že žalobca sa vnútroštátnej ochrany ani len nedomáhal. Zabitie manželky, on ani členova rodiny nenahlásili. 25. Udelenie azylu je podľa § 8 zákona o azyle objektívne viazané na prítomnosť prenasledovania, ako skutočnosti, uvedenej § 2 písm. d) zákona o azyle, čo žalobca nepreukázal, keďže ochrany sa ani len nedomáhal. 26. K správe EASO: Informácie o krajine pôvodu, na základe ktorej žalobca tvrdí, že informácie z tejto správy o efektívnej a súdnej ochrane sú v priamom rozpore so záverom žalovaného, žalovaný uviedol, že si vyžiadal doplňujúce informácie o krajine pôvodu č. p.: MU-ODZS2022/000198-008, ktoré okrem iného zahŕňajú aj spomínanú správu EASO. Z predmetnej správy vyplýva, že polícia je aktívna, od 31. januára 2019 do 30. januára 2020 bolo zatknutých 126 osôb podozrivých z účasti na vraždách zo cti. Podľa štúdie „na súdy boli predložené obžaloby v 81 prípadoch týkajúcich sa vrážd zo cti, pričom 32 prípadov sa stále vyšetruje“. V čase uverejnenia správy polície v provincii Sindh súdy prejednávali 73 prípadov tohto trestného činu, pričom tri boli zamietnuté. Vyššie uvedené poukazuje na skutočnosť, že polícia a súdy sú účinné. Vražda zo cti je v pakistanských právnych predpisoch definovaná ako trestný čin, no žalobca aj napriek tomu trestný čin nenahlásil a nedomáhal sa svojich práv, jednoducho sa bez akejkoľvek snahy v krajine pôvodu rozhodol z krajiny utiecť. 27. Podľa žalovaného však otázka vnútroštátnej ochrany bola v napadnutom rozhodnutí dôkladne posúdená a odôvodnená. Nesúhlasil teda s vyjadrením právnej zástupkyne, že štátne orgány žalobcovi nevedia/ nechcú poskytnúť ochranu. 28. K námietke, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neskúmal možnosť vnútorného presídlenia s ohľadom na individuálne okolnosti žalobcu, žalovaný doplnil, že z doplňujúcich informácií o krajine pôvodu žalobcu vyplýva, že vnútorná migrácia je rozšírená a bežná a všetky hlavné mestá sú prepojené hlavnými diaľnicami, no závisí tiež od toho či má človek finančné prostriedky a rodinné, kmeňové a/ alebo etnické siete, aby sa mohol usadiť na novom mieste. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že žalobca absolvoval viacero odborných kurzov rôzneho typu, aby mal širšie spektrum uplatnenia sa na trhu práce. Vždy si vedel nájsť prácu aj brigádu, ktorá ho uživila, a to aj mimo Pakistanu. V správe je tiež uvedené, že vo všeobecnosti je pravdepodobné, že osoba, ktorá sa obáva „nepoctivých“ štátnych a neštátnych aktérov, sa bude môcť vnútorne relokovať do inej oblasti Pakistanu, hoci to, či by to bolo primerané a nie neprimerane tvrdé, bude závisieť od povahy a pôvodu hrozby, ako aj od individuálnej situácie danej osoby. V zmysle individuálnej situácie danej osoby mal za to, že žalobca sa po smrti svojej manželky ešte 10 dní nachádzal v meste Queta, nespomenul, aby ho niekto v tejto veci kontaktoval, nikto sa mu ani fyzicky ani telefonicky nevyhrážal. 29. Podľa žalovaného v prípade žalobcu nie je možné hovoriť o prenasledovaní v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle, keďže nebolo naplnené ani závažné ani opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom. Bol presvedčený, že skutočnosti uvedené žalobcom v priebehu azylového konania sa javia ako neodôvodnené z hľadiska bezprostredného ohrozenia žalobcu pri zotrvaní v krajine a nasvedčujú iným pohnútkam žalobcu v žiadosti o udelenie azylu než aké sú dôvody na udelenie azylu podľa Ženevského dohovoru a zákona o azyle, ako aj pre poskytnutie doplnkovej ochrany podľa zákona o azyle. Žalovaný zotrval na tom, že v prípade žalobcu nie sú splnené podmienky pre udelenie medzinárodnej ochrany, či už vo forme udelenia azylu alebo poskytnutia doplnkovej ochrany. Skutkové a právne závery správneho súdu 30. Medzinárodnoprávnu ochranu žiadateľov o azyl upravuje zákon č. 480/2002 Z.z. o azyle. 31. Podľa § 2 písm. a) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany.
32. Podľa § 2 písm. b) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve alebo v osobitnom predpise. 33. Podľa § 2 písm. c) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie doplnkovou ochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu. 34. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia 1. štát, 2. strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. 35. Podľa § 8 písm. a) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. 36. Podľa § 8 písm. b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 37. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 38. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia. 39. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k). 40. Podľa § 206 ods. 1 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 41. Podľa § 119 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 42. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. 43. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis. 44. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 45. Podľa § 220 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti. 46. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu vzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 47. Zákon o azyle ustanovuje obligatórne (§ 8 a 10 zákona o azyle) a fakultatívne (§ 9 zákona o azyle) dôvody udelenia azylu. 48. Predmetom tohto súdneho konania je rozhodnutie žalovaného o žiadosti žalobcu o udelenie azylu z dôvodu tvrdených opodstatnených obáv žalobcu z prenasledovania bez špecifikovania zákonného dôvodu prenasledovania podľa § 8 zákona o azyle (obligatórny dôvod). 49. Žalobca sa obáva, že v krajine pôvodu by mu mohla hroziť tzv. vražda zo cti (honour killing) zo strany jeho švagra, ktorý zavraždil z rovnakého dôvodu jeho manželku, alebo zo strany jeho strýka, ktorý s dotknutým sobášom žalobcu nesúhlasil. 50. Správny súd považuje za dôležité zdôrazniť, že azyl je výnimočný inštitút konštruovaný za účelom poskytnutia ochrany tomu, kto z dôvodov v zákone stanovených pociťuje oprávnenú obavu z prenasledovania v krajine, ktorej je občanom. Azyl ako právny inštitút nie je a nikdy nebol univerzálnym nástrojom pre poskytnutie ochrany pred bezprávím postihujúcim jednotlivca alebo celé
skupiny obyvateľov. Dôvody poskytnutia azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušenia ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom stanovených dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené. 51. Zákonným predpokladom udelenia azylu je preukázanie existencie opodstatnenosti obáv žiadateľa o azyl z prenasledovania z dôvodu rasy, národnosti, náboženstva, z dôvodu zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. 52. V administratívnom konaní nebola sporná dôvodnosť obavy žalobcu z možného prenasledovania v krajine jeho pôvodu, avšak samotná takáto obava nezakladá dôvod na udelenie azylu, ako to vyžaduje § 8 zákona o azyle. K dôvodnej obave z prenasledovania musí pristúpiť aj zákonom vymedzený dôvod prenasledovania (kvalifikačné kritérium), ktorým môže podľa zákona o azyle byť prenasledovanie z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Žiadne takéto dôvody prenasledovania žalobca v administratívnom konaní ani netvrdil, ani nepreukázal. 53. Vražda zo cti je podľa Správy EASO (citovanej v správnej žalobe) označovaná aj ako „trestný čin v mene alebo pod zámienkou cti“. Uskutočňuje sa voči členom rodiny/príbuzným, o ktorých sa predpokladá, že zneuctili rodinu napr. tým, že odmietli dohodnuté manželstvo, vytvorili si romantický vzťah, ktorý rodina neschválila, alebo v prípade dievčat pre oblečenie alebo správanie, ktoré sa považuje za nedostatočne skromné alebo nemorálne. Jedná sa o tradičný zvyk, cieľom ktorého je obnovenie cti rodiny. 54. Z uvedeného vymedzenia podľa správneho súdu nemožno vyvodiť, že vražda zo cti, ktorej sa žalobca v krajine svojho pôvodu obáva je založená na niektorom z klasifikačných kritérií, vymedzených v § 8 zákona o azyle, preto správny súd žalobu žalobcu voči prvému výroku napadnutého rozhodnutia (o neudelení azylu) vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže obava z prenasledovania žalobcu neplynie z dôvodov, ktoré sú pre udelenie azylu právne relevantné. 55. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. 56. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. 57. Žalobca tvrdil, že spĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu hrozby vážneho bezprávia, definovaného v § 2 písm. f) bod 2 zákona o azyle, t.j. z dôvodu hrozby vážneho bezprávia v podobe mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania páchaného neštátnymi subjektami (švagor, strýko). 58. Neposkytnutie doplnkovej ochrany z tohto dôvodu žalovaný v napadnutom rozhodnutí odôvodnil nasledovne: „Keďže počas pobytu v krajine pôvodu menovaný nikdy nečelil mučeniu, krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu, nie je objektívne sa domnievať, že by mu takáto forma trestu hrozila v prípade jeho návratu. Takáto forma trestu mu nehrozí ani za opustenie krajiny, nakoľko ústava a zákony v Pakistane zabezpečujú slobodu vnútorného pohybu, zahraničného cestovania, emigrácie a repatriácie a vláda väčšinu týchto práv rešpektuje.“ 59. Žalovaný sa teda v súvislosti s vážnym bezprávnym, definovaným v § 2 písm. f) bod 2 zákona o azyle obmedzil na bezprávie vo forme štátom uloženého trestu, avšak ustanovenie § 2 písm. f) bod 2 zákona o azyle zahŕňa aj na bezprávie vo forme zaobchádzania, vrátane zaobchádzania, ktorého pôvodcom sú neštátne subjekty. Vo vzťahu k tomuto druhu zaobchádzania sa v napadnutom rozhodnutí žiadne dôvody, pre ktoré sa žalobcovi doplnková ochrana neposkytla nenachádzajú. Preto ak žalovaný v napadnutom rozhodnutí uzavrel, že dôvody poskytnutia doplnkovej ochrany voči vážnemu bezpráviu podľa § 2 písm. f) bod 2 zákona o azyle nie sú dané, je tento záver žalovaného nepreskúmateľný. Z uvedeného dôvodu správny súd podľa § 220 SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného v časti jeho druhého výroku zrušil a vec vrátil podľa § 190 ods. 4 SSP žalovanému na ďalšie konanie. 60. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne riadne vyhodnotiť existenciu dôvodov na poskytnutie doplnkovej ochrany žalobcovi z dôvodu hrozby vážneho bezprávia podľa § 2 písm. f) bod 2 zákona o azyle, za týmto účelom, ak to bude potrebné doplniť dokazovanie, vyhodnotiť k tejto otázke všetky argumenty žalobcu, vrátane tých, ktoré uplatnil v tomto súdnom konaní a opätovného vyhodnotenia možnosti presídlenia žalobcu v jeho krajine pôvodu a poskytnutia ochrany zo strany
štátnych orgánov žalobcovi. Správny súd v súvislosti s možnosťou presídlenia žalobcu dáva do pozornosti žalovaného, že k tejto otázke nevykonal žiadne dokazovanie v tom zmysle, či táto alternatíva je spôsobilá ochrániť život žalobcu pred existujúcou hrozbou. Čo sa týka efektívnosti pomoci/ochrany zo strany štátnych orgánov v krajine pôvodu žalobcu správny súd poukazuje na správu o krajine pôvodu žalobcu, ktorú predložil žalovaný v priebehu tohto súdneho konania a z ktorej vyplýva okrem iného to, že počet vrážd zo cti v krajine pôvodu žalobcu rastie, ako aj na to, že iba 5,4 % týchto vrážd bolo objasnených zo strany štátnych orgánov a skončilo odsúdením v rokoch 2019-2020. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti bude povinnosťou žalovaného vyhodnotiť, či takáto pomoc resp. efektívnosť štátnych orgánov reálne poskytuje záruku ochrany zo strany štátu pre žalobcu. 61. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP. Žalobca bol v konaní úspešný iba čiastočne, keď správnou žalobou namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v časti jeho dvoch výrokov (zo štyroch), avšak úspešný bol iba vo vzťahu k jednému z napadnutých výrokov, t.j. v rozsahu 1, resp. 50 %. Preto správny súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).