Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/70/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: Fond národného majetku Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava, IČO 17 333 768, proti žalovanému: Slovenská autobusová doprava Poprad, akciová spoločnosť, so sídlom Wolkerova 466, Poprad 058 49, IČO 36 479 560, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Kvetoslavou Draganovskou, so sídlom Prešov 080 05, Palackého 7, o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. -132 zo dňa 27.6.2013, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o určenie, že uznesenie č. 4 prijaté na riadnom valnom zhromaždení žalovaného konaného dňa 30.6.2011 v znení: „RVZ udeľuje predchádzajúci súhlas na uzavretie Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy na prevod vlastníctva k nehnuteľnému majetku pri predaji nehnuteľnosti s firmou BAU - land, s.r.o., Poprad“, je neplatné.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalobca je akcionárom žalovaného v podiele 39,68 % a spoločnosť TROLIGA BUS spol. s r.o. v podiele 60,32 %. Jedná sa o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k. ú. G., ktoré tohto času sú vlastníctve Železnice Slovenskej republiky, Bratislava. Na Okresnom súde Poprad sa vedie súdny spor o určenie

vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam pod č. k. , ktorý nie je právoplatne skončený. Jeho predmetom sú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom Zmluvy o budúcej zmluve. Žalovaný (zrejme žalobca) nepreukázal, že by v niečom bol porušený zákon a Stanovy a že by porušením práv došlo k ujme. V danom prípade ide len o súhlas na podpísanie zmluvy o budúcej zmluve, a nie o podpis kúpno - predajnej zmluvy. Nehnuteľnosť, ktorá by bola odpredaná, sa nepredávala pod trhovú hodnotu a je nelogické, aby väčšinový vlastník nekonal vo svojom záujme. Menšinový akcionár by nemal konať proti právam väčšinového akcionára. Nový znalecký posudok sa nemohol dať urobiť na cudziu nehnuteľnosť, keďže vlastníkom nehnuteľnosti sú podľa listov vlastníctva Železnice Slovenskej republiky. Žalovaný namietal rozpor prijatého uznesenia so zákonom a Stanovami z dôvodu záväznosti ceny nehnuteľnosti, ktorá je na ujmu menšinového akcionára. Po citácii § 131 ods. 2, § 176b ods. 1, 2 a § 183 Obchodného zákonníka, ako aj časti III. článok VI. ods. 3, 4 písm. e), článok VI. ods. 11 Stanov žalovaného, dospel súd k záveru, že nie je dôvod na vyhovenie podanej žalobe, nakoľko nedošlo k porušeniu zákona a Stanov a práv žalobcu ako menšinového akcionára. V danom prípade postačovala na prijatie uznesenia nadpolovičná väčšina prítomných hlasov. A aj keď žalobca podal protest proti prijatému uzneseniu č. 4, nie je tu preukázaná naliehavosť právneho záujmu a dôvodnosť podania takejto žaloby. V danom prípade nedošlo k žiadnej ujme žalobcu, a nie je dôvod na vyslovenie neplatnosti uvedeného uznesenia.

Predstavenstvo spoločnosti dalo súhlas k takémuto úkonu a žalobca mal možnosť aj iným spôsobom uplatňovať si svoje práva, avšak mal by konať v záujme všetkých akcionárov a spoločnosti.

Posledným výrokom rozsudku bolo oznámené, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Postupom žalovaného ako väčšinového akcionára bol porušený a Stanovy žalovaného a obmedzené akcionárske práva žalobcu. Je neprijateľné odôvodnenie súdu, že nebola preukázaná naliehavosť právneho záujmu. V prípade určovacej žaloby podľa § 131 Obchodného zákonníka existenciu naliehavého právneho záujmu zákon predpokladá. V ustanovení § 176b sa stanovuje zásada zákazu zneužitia práva a zásada rovnakého zaobchádzania. Právnym následkom pozastavenia výkonu práv, ktorým akcionár privodzuje ujmu (nielen v zmysle škody) na právach a oprávnených záujmoch ostatných akcionárov, a to prostredníctvom § 265. Nie je podstatná intenzita porušenia Obchodného zákonníka. Dôvodom na vyslovenie neplatnosti je porušenie Obchodného zákonníka bez ohľadu na to, či ide o závažné alebo nepodstatné nedostatky. Protest môže obsahovať označenie dôvodov nesúhlasu s rozhodnutím valného zhromaždenia, nie je však jeho obligátornou súčasťou. Žalobca mal právo poznať aktuálnu hodnotu nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom rozhodovania o súhlase s uzavretím Zmluvy o budúcej zmluve, ako aj ich účtovnú hodnotu a ďalšie okolnosti týkajúce sa zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy. Žalobca nekonal v rozpore so záujmami všetkých akcionárov - t. j. druhého akcionára. Bolo v záujme oboch, aby bol predložený aktuálny znalecký posudok. Žalovaný tvrdil, že nový znalecký posudok sa nemohol dať urobiť na cudziu nehnuteľnosť, keďže vlastníkom sú Železnice SR. Ten istý vlastník bol však aj v roku 2005, kedy bol znalecký posudok vypracovaný. Druhý akcionár

musel vedieť, že rozhodne aj o povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, lebo z tejto zmluvy vznikne právny nárok na jej uzavretie. Tým, že riadne valné zhromaždenie udelilo predchádzajúci súhlas na uzavretie zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy na prevod vlastníckeho k nehnuteľnému majetku pri predaji nehnuteľnosti s firmou BAU - land, s.r.o. Poprad, zaviazalo žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu s predmetom konania, ktorý je presne určený. Neobstojí tvrdenie, že súhlasom k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve sa nedá súhlas k prevodu majetku a preto nemohlo dôjsť k porušeniu zákona, či Stanov. Podľa zmluvy sa žalovaný dohodol s kupujúcim na kúpnej cene za pozemky vo výmere 2069 m2 16,- eur za m2, čo predstavuje 33.104,- eur, vedľajšej, drobnej stavby spevnenej komunikácie 1,- eur a vedľajšej drobnej stavby - oplotenia 1,- eur, spolu 33.106,- eur. Znalecký posudok č. 115/2005 bol vypracovaný ešte v roku 2005. Neobsahoval ocenenie „vedľajších drobných stavieb“, ktoré sú tiež predmetom budúcej kúpnej zmluvy. Nehnuteľnosti nie sú vo vlastníctve žalovaného a v prípade, ak by súdny spor vyhral, je povinný predať spoločnosti BAU - land, s.r.o. za cenu, ktorá je v nej uvedená. Žalobca sa zúčastnil na riadnom valnom zhromaždení dňa 30.6.2011 a podal protest do zápisnice, keď komunikoval pred uskutočnením valného zhromaždenia s predsedníčkou predstavenstva K. a žiadal informácie k uvedenému bodu, aktuálny znalecký posudok. Dôkazom toho je e-mailová komunikácia predložená súdu. V prípade ukončenia sporu môže byť cena nehnuteľnosti iná, čím môže dôjsť k poškodeniu akcionárov, a to aj žalobcu. Žalobca považuje názor súdu, že mal možnosť si uplatňovať svoje práva aj iným spôsobom, za nesprávny. Listom zo dňa 31.3.2011 žalobca vyzval žalovaného, aby z dôvodu pripravovaného predaja majetkového podielu, neprijímal rozhodnutia, ktoré by v podstatnej miere zaväzovali spoločnosť voči tretím osobám a tiež aby nevstupoval do nových zmluvných vzťahov, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné na zabezpečovanie základného chodu spoločnosti. Žalobca je ďalej toho názoru, že odôvodnenie rozsudku nezodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľné, v dôsledku čoho sa žalobcovi odňala možnosť konať pred súdom, čo je opodstatneným odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Postup žalovaného a väčšinového akcionára je možné považovať za rozpor s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Zneužitie situácie, v ktorej sa druhý účastník právneho vzťahu objektívne nemôže brániť, je v rozpore so zásadami poctivosti, ale aj všeobecnými etickými normami a zásadami rešpektovanými v demokratickej spoločnosti, tvoriacimi súhrne pojem dobré mravy.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Ako dôvod uviedol, že ustanovenie § 176b ods. 1 Obchodného zákonníka uvádza, že sa nesmú vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov, čo zakladá len jeden z predpokladov, a to, že by mohlo dôjsť k jeho ujme, no to by musel žalobca preukázať. Konkrétna ujma musí byť spôsobená porušením konkrétneho zákona, či Stanov (napr. hlasovanie), čo žalobca nepreukázal. Žalobca sa odvoláva na netransparentnosť predaja a takáto námietka nemôže byť a nie je námietkou, z ktorej by sa dalo vyvodzovať porušenie zákona. Žalobca nepreukázal, ktorým konkrétnym ustanovením zákona, či Stanov došlo k jeho prípadnej ujme. Súd správne svoj výrok odôvodnil, keď konštatoval, že nedošlo k porušeniu zákona alebo Stanov, a to menšinového akcionára. V danom prípade postačovalo na prijatie uznesenia nadpolovičná väčšina prítomných hlasov a je nelogické, že ak nie je prijatie uznesenia na ujmu väčšinového akcionára a spoločnosti, nemôže byť ani na ujmu menšinového akcionára. Ak štatutárny

orgán žalovaného dal súhlas k napadnutému úkonu, proti čomu nemal námietky väčšinový akcionár, nemohlo byť prijaté uznesenie na ujmu žalobcu ako menšinového akcionára.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok aj s konaním, ktoré mu prechádzalo bez toho, že by na nariadenom odvolacom pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Právnym dôsledkom takéhoto preskúmavania veci je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 2014 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Nakoľko rozsudok o veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Žalobca svoje odvolanie v podstate zdôvodnil tým, že Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, ku ktorej bol daný napadnutým uznesením valného zhromaždenia súhlas, stanovila záväznú výšku kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorá bola určená dohodou zmluvných strán, bez ohľadu na to, že „účtovná hodnota nehnuteľnosti a aktuálna, znalcom určená hodnota nehnuteľnosti, nebola známa“. V prípade úspešného ukončenia sporu vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. by hodnota predávaných nehnuteľností mohla byť iná, zrejme vyššia, než aká bola dohodnutá v Zmluve o budúcej zmluve. Ako druhý odvolací dôvod označil nedostatočné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Pre rozhodnutie v preskúmavanej veci bolo nevyhnutné v prvom rade vyriešiť, či žalobca prítomný na valnom zhromaždení konanom dňa 4.1.2011 podal protest proti rozhodnutiu valného zhromaždenia do zápisnice z valného zhromaždenia, a či tento protest mal náležitosti stanovené zákonom. Len v prípade, že akcionár podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia, vzniká mu právo podať žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Právna úprava nekladie žiadne požiadavky na obsah protestu. Protest by mal obsahovať aspoň určenie uznesenia, po prípade niektorých z viacerých uznesení, voči ktorým akcionár podáva protest. Dôvody podania protestu nie sú jeho obligátornou súčasťou. Právo podať žalobu na určenie neplatnosti uznesenia vzniká akcionárovi prítomnom na valnom zhromaždení, pokiaľ po hlasovaní akcionárov podá protest proti niektorému, či niektorým konkrétnym uzneseniam odhlasovaným na valnom zhromaždení. Akcionár však musí na valnom zhromaždení výslovne požiadať o uvedenie jeho protestu do zápisnice z valného zhromaždenia. Nestačí len inými slovami vyjadriť svoj nesúhlas s uznesením. Protest podľa § 183 Obchodného zákonníka sa môže týkať len rozhodnutia valného zhromaždenia a preto sa môže relevantne uskutočniť až po prijatí rozhodnutia na valnom zhromaždení.

Domáhať sa vyslovenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti súdom môžu iba osoby uvedené v ustanovení § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to iba v lehote a z dôvodov v ňom uvedených.

Uznesenie valného zhromaždenia nie je právnym úkonom. Hoci valné zhromaždenie

akciovej spoločnosti tvoria akcionári, ktorí majú spôsobilosť na práva a povinnosti a uznesenie z valného zhromaždenia je výsledkom ich konania (hlasovania), uznesenie valného zhromaždenia nie je právnym úkonom akcionárov. Nie je však ani úkonom akciovej spoločnosti. Uznesenie valného zhromaždenia je výsledkom procesu tvorby kolektívnej vôle obchodnej spoločnosti a je záväzné pre ostatné orgány spoločnosti. Právnym úkonom sa vôľa obchodnej spoločnosti stane až tým, že ju spoločnosť navonok prejaví (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 1.1.1998). Takýmto právnym úkonom by bolo podpísanie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ku ktorej valné zhromaždenie dalo predchádzajúci súhlas.

Žalobu na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti môže podať hociktorý z akcionárov, člen dozornej rady spoločnosti a člen predstavenstva. Tieto subjekty môžu dať na súd v zákonom stanovenej lehote návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom alebo so stanovami (§ 131 ods. 1 Obchodného zákonníka). Podmienkou na podanie takejto žaloby nie

je naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., pretože právo podať takúto žalobu priznáva oprávnenej osobe priamo zákon.

Lehota 3 mesiacov na podanie žaloby je lehota prekluzívna. Po jej uplynutí nie je možné účinne podať žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ale ani nie je možné účinne rozširovať dôvody tvrdenej neplatnosti tohto uznesenia.

Pre záver o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia nestačí, že žalovaná spoločnosť porušila zákon alebo vlastné stanovy, ale v súlade s § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka je nevyhnutné, aby týmto porušením obmedzila konkrétne právo akcionára.

Práva akcionárov sú uvedené v ustanoveniach § 176a až v § 183a Obchodného zákonníka a v článku VI. stanov žalovaného. Žalobca v tejto súvislosti tvrdil, že boli porušené jeho práva akcionára upravené v ustanovení § 176b ods. 1 Obchodného zákonníka a v článku VI. ods. 11 stanov žalovaného. Podľa týchto ustanovení akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov. Jedná sa o tzv. pravidlo lojality medzi akcionármi a pravidlo rovnakého zaobchádzania s akcionármi, ktoré sú osobitnými formami prejavu zákazu zneužívania práva ovládajúceho v zmysle § 56a Obchodného zákonníka (zneužite práv spoločníka, najmä zneužitie väčšiny alebo menšiny hlasov spoločnosti, sa zakazuje). Najčastejším nežiaducim prípadom zneužívania práva akcionára je znemožnenie prijatia určitého uznesenia valného zhromaždenia, v dôsledku čoho ostatným akcionárom vznikne škoda. Jedná sa však aj o prípady tzv. šikanóznych návrhov menšinových akcionárov na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Z obsahového hľadiska povinnosť pri výkone práv akcionára brať do úvahy aj záujmy

ostatných akcionárov znamená, že aj pri výkone práv akcionára musia byť dodržané medze, ktoré vyplývajú zo všeobecného zákazu ľubovoľného alebo nepomerného výkonu práva. Predaj majetku spoločnosti zrejme nepotrebného pre súčasný výkon predmetu činnosti spoločnosti proti vôli menšinového akcionára nemusí mať za dôsledok obmedzenie práva menšinového akcionára. Takéto dôsledky nemožno dôvodne predpokladať, ak v čase dania predchádzajúceho súhlasu k Zmluve o budúcej kúpnej zmluve nie je budúci predávajúci vlastníkom predávaných vecí.

Pre rozhodnutie v preskúmavanej veci je za zisteného stavu podstatné, či udelenie súhlasu k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve týkajúcej sa predaja označených nehnuteľností, ktoré nie sú vo vlastníctve žalovaného, „mohlo obmedziť práva“ žalobcu ako menšinového spoločníka tejto spoločnosti. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že kúpna cena dojednaná v Zmluve o budúcej zmluve zo dňa 3.6.2011, je pre účastníkov tejto zmluvy, záväzná. Keďže rozhodnutie súdu vo veci sp. zn. o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, môžu nadobudnúť právoplatnosť aj po viacerých rokoch od uzavretia tejto zmluvy, môže to v prípade úspechu žalovaného v uvedenom spore mať za dôsledok obmedzenie práva oboch spoločníkov, teda aj žalobcu, podieľať sa

na zisku spoločnosti v zmysle článku VI. ods. 3 Stanov žalovanej spoločnosti a § 123 ods. 1 a § 178 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Časový rozdiel medzi uzavretím Zmluvy o budúcej zmluve (3.6.2011) a právoplatným skončením konania vo veci sp. zn. , sa s najväčšou pravdepodobnosťou prejaví na hodnote nehnuteľností, ktoré sú predmetom tejto zmluvy. Tá môže byť však nielen vyššia, ako bola cena dohodnutá v zmluve, ale môže ísť aj o cenu porovnateľnú s takto dohodnutou cenou, ba dokonca o hodnotu nižšiu, ako bola dohodnutá cena. Ku obmedzeniu práv žalobcu na podiel zo zisku žalovanej spoločnosti by však došlo len v prípade, keď by cena dohodnutá v zmluve bola zjavne nižšia, než by bola hodnota týchto nehnuteľností v čase uzatvárania samotnej kúpnej zmluvy. Keďže uznesením valného zhromaždenia bol daný súhlas na uzavretie Zmluvy o budúcej zmluve na predaj nehnuteľností, ktoré žalovaná spoločnosť mohla, no nemusela v budúcnosti získať do vlastníctva, je dojednanie akejkoľvek konkrétnej kúpnej ceny, s najväčšou pravdepodobnosťou, iné, než aká bude hodnota týchto nehnuteľností v čase, keď sa bude môcť takáto kúpna zmluva uzavrieť. Keďže takáto budúca hodnota nehnuteľností môže byť porovnateľná, či dokonca nižšia, než je cena dohodnutá v Zmluve o budúcej zmluve zo dňa 3.6.2011, nemožno samotné dojednanie takejto ceny označiť za obmedzenie práva spoločníka v zmysle § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Za takéto obmedzenie práva žalobcu ako spoločníka žalovanej spoločnosti nie je možné označiť ani samotné uzavretie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nehnuteľností, keď sa žalovaná v podstate zaviazala odpredať nehnuteľnosti, ktoré ku dňu uzavretia Zmluvy o budúcej zmluve nevlastnila a u ktorých nadobudnutie vlastníckeho práva bolo neisté.

Kým v prípade neúspechu žalovanej spoločnosti v spore sp. zn. by došlo k zániku účinnosti Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy podľa § 292 Obchodného zákonníka, v prípade úspechu žalovanej by tejto vznikla povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu za vopred dohodnutú kúpnu cenu, ktorej trhová hodnota mohla byť tak porovnateľná, ale aj vyššia, či nižšia, ako je cena dohodnutá v zmluve zo dňa 3.6.2011. Tento stav by sa nezmenil ani v prípade, že by žalovaná spoločnosť vyhovela návrhu žalobcu a pred zasadnutím riadneho valného zhromaždenia dňa 3.6.2011 si zabezpečila posudok s vtedy aktuálnou hodnotou nehnuteľností.

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. -201 zo dňa 15.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. -230 zo dňa 26.5.2014, bola zamietnutá žaloba podaná Slovenskou autobusovou dopravou Poprad, akciová spoločnosť o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam k pozemkom KN 2462/9, KN 2462/11, KN 2462/13, KN 2462/26, KN 2462/10, KN 2462/12, KN 2462/72, KN 2462/73,

KN 2462/8, KN 2462/14 a KN 2462/15 zapísaných na LV č. XXX k. ú. G.. Podľa odôvodnenia týchto rozhodnutí uvedené parcely sú vo vlastníctve Slovenskej republiky - Železnice Slovenskej republiky Bratislava.

Podľa článku III. bod 2 Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 3.6.2011 sa žalovaný zaviazal, že po právoplatnom rozhodnutí súdu o tom, že výlučný vlastník nehnuteľností vymenovaných v článku I. a II. tejto zmluvy, uzavrie s kupujúcim BAU - land, spol. s r.o., Poprad kúpnu zmluvu do 60 dní od zápisu získaného vlastníctva do katastra nehnuteľnosti. Podľa obsahu tejto časti návrhu zmluvy sa jedná o odkladaciu podmienku podľa § 36 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho, že žalovaná spoločnosť bola neúspešná v spore vedenom pod sp. zn. , nenastali následky predpokladané v Zmluve o budúcej zmluve, a teda žalovanej spoločnosti nevznikla povinnosť uzavrieť so spoločnosťou BAU - land, spol. s r.o., Poprad kúpnu zmluvu týkajúcu sa skôr označených nehnuteľností.

Aj v prípade, že by túto časť Zmluvy o budúcej zmluve bolo možné považovať za vedľajšie dojednanie v zmysle § 610 Občianskeho zákonníka, ktorého aplikácia závisí od vôle účastníka zmluvy a nenastáva priamo zo zákona, vylučuje neúspech žalovanej spoločnosti v súdnom spore vedenom pod sp. zn. uzavretie kúpnej zmluvy medzi touto spoločnosťou a spoločnosťou BAU - land, s.r.o., Poprad.

Za tohoto stavu prvostupňový súd nepochybil, keď žalobu o určenie neplatnosti uznesenia č. 4 riadneho valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti konanej dňa 30.6.2011, zamietol. Prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď síce aplikoval správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, avšak tento nesprávny výklad normy nemá vplyv na konečné rozhodnutie v tejto veci. Naviac v dôsledku nesplnenia odkladacej podmienky dohodnutej medzi žalovaným a spoločnosťou BAU - land, s.r.o., Poprad nenastala účinnosť tejto zmluvy, v dôsledku čoho nevznikla žalovanej spoločnosti povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu so spoločnosťou BAU - land, s.r.o., Poprad.

Ako už bolo konštatované, podmienkou k vyhoveniu žaloby na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia v zmysle § 132 ods. 1 Obchodného zákonníka, nie je splnenie podmienky naliehavého právneho záujmu. Stačí, aby v konaní pred súdom žalobca preukázal porušenie zákona alebo Stanov. V prípade, že takúto žalobu podáva spoločník, musí byť preukázaná aj reálna možnosť obmedzenia práv takéhoto spoločníka. V danom prípade reálna možnosť takéhoto obmedzenia práv žalobcu nebola preukázaná. Naviac nenastala účinnosť Zmluvy o budúcej zmluve právoplatného rozhodnutia vo veci sp. zn. .

Prvostupňový súd pochybil, keď sa nevyporiadal s dojednaním tejto odkladacej podmienky Zmluvy o budúcej zmluve. Bolo jeho povinnosťou tak urobiť vzhľadom k tomu, že prvostupňový súd považoval Zmluvu o budúcej zmluve zo dňa 3.6.2011 za platne uzavretú a predchádzajúci súhlas valného zhromaždenia k uzavretiu tejto zmluvy, za daný opodstatnene.

Odvolací súd zo skôr uvedených dôvodov je toho názoru, že prvostupňový súd rozhodol v konečnom dôsledku vecne správne, keď podanú žalobu zamietol, nakoľko dôvod neplatnosti tvrdený v podanej žalobe, nemohol mať za dôsledok obmedzenie práv žalobcu ako menšinového spoločníka v žalovanej spoločnosti. Naviac odvolací súd skonštatoval, že

v dôsledku nesplnenia odkladacej podmienky dojednanej v Zmluve o budúcej zmluve, nenadobudla táto zmluva účinnosť, v dôsledku čoho udelenie predchádzajúceho súhlasu valným zhromaždením žalovanej spoločnosti k uzavretiu tejto zmluvy stratilo na právnom význame.

Keďže podmienkou vyhovenia žalobe na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia v zmysle § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je nesplnenie podmienky naliehavého právneho záujmu, nemá zánik účinnosti Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 3.6.2011, ku ktorému došlo až následne právoplatnými súdnymi rozhodnutiami, žiaden právny význam pre rozhodnutie súdu o podanej žalobe.

Ďalší odvolací dôvod tvrdený žalobcom sa stal v súvislosti s odôvodnením tohoto rozhodnutia odvolacím súdom, bezpredmetným.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny.

Pretože prvostupňový súd o náhrade trov konania rozhodne, že bude o nej rozhodované samostatným uznesením po právoplatnom skončení konania vo veci samej, nie je oprávnený odvolací súd rozhodovať o náhrade trov odvolacieho konania a o týchto rozhodne prvostupňový súd v súlade s § 224 ods. 4 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.