Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Cb-197-2011.pdf
PDF · 79.85 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/197/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred samosudkyňou JUDr. Marianou Gavalierovou v právnej veci žalobcu: Fond národného majetku Slovenskej republiky, Trnavská cesta 100, Bratislava, IČO 17 333 768 proti žalovanému: Slovenská autobusová doprava Poprad, akciová spoločnosť, Wolkerova 466, Poprad, IČO 36 479 560, zast. JUDr. Kvetoslavou Draganovskou, advokátkou, Jarková 73, Prešov o určenie neplatnosti uznesenia č. 4 riadneho valného zhromaždenia s prísl. takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 30.8.2011 žiadal, aby súd určil, že uznesenie č. 4 prijaté na riadnom valnom zhromaždení žalovaného, konaného dňa 30.6.2011 v znení: „RVZ udeľuje predchádzajúci súhlas na uzavretie Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy na prevod vlastníctva k nehnuteľnému majetku pri predaji nehnuteľností s firmou BAU-land, s.r.o., Poprad“ je neplatné a nahradil trovy konania dôvodiac, že žalovaný podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia a väčšinový akcionár rozhodol o prijatí uznesenia, ktoré umožňuje predať majetok pod trhovú hodnotu v rozpore s vôľou menšinového akcionára a došlo k rozporu so zákonom a stanovami.
Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že dňa 30.6.2011 sa konalo riadne valné zhromaždenie žalovaného a žaloba bola podaná dňa 30.8.2011, to znamená, že v zákonnej lehote. Dôvodom neplatnosti je, že zmluva o uzavretí budúcej zmluvy stanovuje záväznú výšku kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorá bola určená dohodou bez ohľadu na to, že účtovná hodnota nehnuteľnosti a aktuálna hodnota nehnuteľnosti nie je známa a znalecký posudok, ktorý predložil žalovaný je z roku 2005 a neobsahuje ocenenie vedľajších drobných stavieb a žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností. Listom zo dňa 31.3.2011 žalobca vyzval žalovaného a požiadal ho, aby predstavenstvo neprijímalo rozhodnutia, ktoré by zaväzovali spoločnosť voči tretím osobám a nevstupovalo do nových zmluvných vzťahov, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho chodu spoločnosti a došlo k porušeniu § 176b ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a stanov III. časť, článok VI. ods. 3, ods. 4e) a 11. Protest bol podaný v zákonnej lehote a tým, že žalovaný udelil súhlas na podpis takejto zmluvy, vznikol by právny záväzok v budúcnosti. V prípade, ak by sa stal žalovaný vlastníkom nehnuteľnosti, je povinný uzavrieť zmluvu s uvedeným tretím subjektom a aj keď nebola potrebná 2/3 väčšina hlasov, bol porušený zákon a stanovy a to III. časť, článok VI. ods. 3, keďže nebola zrejmá účtovná hodnota nehnuteľnosti, ktorá je predmetom zmluvy o budúcej zmluve. Žalovaný nevyhotovil aktuálny znalecký posudok. Podstatou sporu je, že žalobca nebol oboznámený s aktuálnym znaleckým posudkom o cene nehnuteľnosti. V prípade podpisu zmluvy o budúcej zmluve by cena nehnuteľností bola záväzná a to by mohlo obmedziť práva žalobcu.
V prípade, ak by odmietlo valné zhromaždenie dať súhlas na uzavretie zmluvy, mohol by tretí subjekt si uplatniť náhradu škody, lebo by vznikli práva zo zmluvy o budúcej zmluve.
Na pojednávaní právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žaloba nie je dôvodná, aj keď bola podaná včas, pretože žalobca napadá ako menšinový vlastník netransparentnosť predaja a to, že stanovená cena nehnuteľnosti v zmluve o budúcej zmluve na predaj nehnuteľnosti je nedôvodná a nízka. Netransparentnosť predaja nie je námietkou, z ktorej možno vyvodiť, že bol porušený zákon. Žalobca dostal pozvánku na valné zhromaždenie a nenamietal program a nevzniesol námietku proti tomuto programu a obdŕžal aj materiál, ktorý sa mal prejednávať a mohol dať podnet dozornej rade na netransparentný predaj. V zmysle článku X. ods. 3 písm. f) stanov sa pri nakladaní s majetkom rozhoduje jednoduchou väčšinou a v danom prípade nejde o nakladanie s majetkom vo verejnom záujme. Väčšinový akcionár návrh predstavenstva schválil a súčasťou materiálu bola aj správa predstavenstva, ktorú obdŕžal žalobca. Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy nie je rozhodnutím o prevode majetku, ale ide o bežnú operatívnu agendu, ktorú by mohlo vyriešiť predstavenstvo bez schválenia valného zhromaždenia. V proteste nebolo uvedené, prečo sa podáva a v čom je rozpor so stanovami a v stanovách je uvedené, že sa protest musí odôvodniť. Na Okresnom súde v Poprade č.k. 21C/84/2011 sa vedie súdny spor o určenie vlastníckeho práva , kde sú účastníkmi konania Železnice Slovenskej republiky a žalovaný a týka sa to nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy o budúcej zmluve, ktorý nie je právoplatne skončený. Žalovaný nepreukázal, žeby v niečom bol porušený zákon a stanovy, a žeby porušením práv došlo k ujme. V danom prípade ide len o súhlas na podpísanie zmluvy o budúcej zmluve a nie o podpis kúpno-predajnej zmluvy. Nehnuteľnosť, ktorá by bola odpredaná sa nepredávala pod trhovú hodnotu a je nelogické, aby väčšinový vlastník nekonal vo svojom záujme a menšinový akcionár by nemal konať proti práva väčšinového akcionára. Žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem a menšinový akcionár by mal konať v záujme všetkých akcionárov. Nový znalecký posudok sa nemohol dať urobiť na cudziu nehnuteľnosť, keďže vlastníkom nehnuteľnosti podľa listu vlastníctva sú Železnice Slovenskej republiky. K odpredaju nehnuteľnosti resp. k uzavretiu kúpnej zmluvy by bola potrebná väčšina.
Vykonaným dokazovaním a to výsluchom žalobcu a právnej zástupkyne žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä: výpisom z obchodného registra žalovaného, zápisnicou zo zasadnutia riadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 30.6.2011, pozvánkou na riadne valné zhromaždenie, znaleckým posudkom č. 115/2005, výpisom z LV k.ú. G. Č.. XXX, stanovami žalovaného, zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy na prevod vlastníctva k nehnuteľnému majetku, notárskou zápisnicou č. Nz XXX/XXXX, dôvodovou správou predstavenstva, spisom OS Poprad č. 21C/84/2011 a ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, súd zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca je akcionárom žalovaného v podiele 39,68 % a spoločnosť TROLIGA BUS spol. s r.o. v podiele 60,32 %. Dňa 30.6.2011 sa uskutočnilo zasadnutie riadneho valného zhromaždenia žalovaného, na ktorom bolo prijaté uznesenie č. 4 v znení: „RVZ udeľuje predchádzajúci súhlas na uzavretie zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy na prevod vlastníctva k nehnuteľnému majetku pri predaji nehnuteľností so spoločnosťou BAU-land s.r.o. Poprad“. Jedná sa o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX T..Ú.. G., ktorých tohto času sú vlastníkom Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, pričom sa vedie na Okresnom súde Poprad súdny spor o určenie vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam pod č.k. 21C/84/2011, ktoré nie je právoplatne skončené. Žalobca podal protest do zápisnice proti prijatému uzneseniu bez uvedenia dôvodu, pričom v zmysle stanov je potrebný väčšinový počet prítomných hlasov pri prijatí uvedeného rozhodnutia. Žalovaný namietal rozpor prijatého uznesenia so zákonom a stanovami z dôvodu záväznosti ceny nehnuteľností, ktorá je na ujmu menšinového akcionára. Žalovaný bol oboznámený s programom valného zhromaždenia, nedal podnet dozornej rade a nevetoval program valného zhromaždenia a nepreukázal naliehavý právny záujem.
Podľa § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.
Podľa § 183 Obchodného zákonníka O vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia § 131. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa § 131 ods. 1 iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.
Podľa § 176b ods. 1, 2 Obchodného zákonníka Akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov. Spoločnosť musí zaobchádzať za rovnakých podmienok so všetkými akcionármi rovnako.
Podľa časti III. Čl. VI. ods. 3, 4 písm. e) stanov Základnými právami akcionára je podieľať sa podľa zákona a týchto stanov na riadení spoločnosti, na jej zisku a na likvidačnom zostatku spoločnosti po zrušení spoločnosti s likvidáciou. Právo zúčastňovať sa na riadení spoločnosti si akcionár uplatňuje prostredníctvom svojich oprávnení - požiadať o zvolanie valného zhromaždenia, zúčastniť sa na valnom zhromaždení spoločnosti, hlasovať na ňom, uplatňovať na ňom návrhy a požadovať informácie a vysvetlenia za podmienok ustanovených zákonom a za podmienok určených týmito stanovami takto: e) Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je toto v rozpore so zákonom alebo týmito stanovami, v lehote ustanovenej zákonom iba vtedy, ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.
Podľa časti III. Čl. VI. ods. 11 stanov Akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd je toho názoru, že nie je dôvod na vyhovenie žalobe žalobcovi, nakoľko nedošlo k porušeniu zákona a stanov a práv žalobcu ako menšinového akcionára a v danom prípade postačovala na prijatie uznesenia nadpolovičná väčšina prítomných hlasov a aj keď žalobca podal protest proti prijatému uzneseniu č. 4 na uvedenom riadnom valnom zhromaždení nie je tu preukázaná naliehavosť právneho záujmu a dôvodnosť podania takejto žaloby. Je nelogické, aby väčšinový akcionár konal v rozpore so svojimi záujmami a záujmami spoločnosti, a aby menšinový akcionár mal viac práv ako väčšinový a v danom prípade nedošlo k žiadnej ujme žalobcu a nie je dôvod na vyslovenie neplatnosti uvedeného uznesenia.
Na margo veci je potrebné ďalej uviesť, že aj samotné predstavenstvo spoločnosti dalo súhlas k takémuto úkonu a žalobca mal možnosť aj iným spôsobom uplatňovať si svoje práva, avšak mal by konať vždy v záujme všetkých akcionárov a spoločnosti, a preto súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v 2 vyhotoveniach.
Ak nebude povinnosť uložená v rozhodnutí dobrovoľne splnená, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 - t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a dátované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa to rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).