Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Co-153-2014.pdf
PDF · 80.07 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/153/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu L. P. J. J..S..Z.. so sídlom v T., Ú. Č.. X, proti žalovanému Š. Q., bytom v P., S. Č.. XX, za účasti vedľajšieho účastníka W. F. Z. Z. J. U. J. J. R. H., R. Č.. XX, o zaplatenie 2.477,03 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 31.5.2013 č.k. 28C 308-2012-65 takto
rozhodol:
Z r u š u je uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal a rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku žalobcovi v sume 141,87 eura prostredníctvom C. Ú. T..
Týmto uznesením rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu v sume 2.477,03 eura s prísl. titulom poskytnutého úveru.
Výrok o zastavení konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 96 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na to, že žalobca bez bližšieho zdôvodnenia vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu.
Pri rozhodovaní o trovách konania žalovaného a vedľajšieho účastníka vychádza súd z ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. majúc za to, že za zastavenie konania procesne zodpovedá žalobca, ktorý zobral návrh na začatie konania späť. Žalovanému preto vzniklo právo na náhradu trov konania, ktorému však žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhradu nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov nepriznal majúc za to, že trovy vynaložené v súvislosti s účasťou vedľajšieho účastníka v konaní spojenou so zastúpením vedľajšieho účastníka advokátom podľa názoru súdu nespĺňajú podmienky potrebnosti a účelnosti (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Podľa názoru súdu nemožno nevnímať, že vedľajší účastník vstupuje do stoviek konaní za situácie, keď pre všetky tieto prípady (súdne konania) je bezo zbytku príznačné, že vedľajší účastník do nich vstúpil v krátkom časovom úseku hromadne bez akéjkoľvek nadväznosti na osobu žalovaného ako spotrebiteľa alebo povahu spotrebiteľského sporu len podľa jediného kritéria ktorým bola osoba žalobcu, ďalej že do každého z týchto konaní vedľajší účastník vstúpil neadresne, oznámením o vstupe do konania so žiadosťou o doručenie návrhu a jeho príloh bez akejkoľvek znalosti predmetu konania, len predpokladajúc podľa žalobcu, že sa jedná o spotrebiteľský spor. Ďalej, že obrana vedľajšieho účastníka v týchto konaniach spočívala len v paušálnej námietke premlčania nároku žalobcu bez akejkoľvek nadväznosti na postoj žalovaného k plneniu, prípadne premlčanému dlhu predstavujúceho naturálne obligačný záväzok a takisto v neadresnom poukazovaní na spotrebiteľský charakter veci a nutnosť skúmať prítomnosť neprijateľných podmienok bez akýchkoľvek konkrétnosti, vzťahujúcich sa len na ten ktorý prípad. Podľa názoru súdu trovy vynaložené v súvislosti s procesnými úkonmi, ktorými dochádza k zneužitiu práva nespĺňajú požiadavku účelnosti podľa § 142 ods. 1 O.s.p., preto napriek tomu, že žalovanému v dôsledku procesného zavinenia zastavenia konania žalobcom
vznikol nárok na náhradu trov konania, súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia ako neúčelne vynaložených, nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania podal odvolanie vedľajší účastník. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách zmenil tak, že žalobcu zaviaže nahradiť mu trovy prvostupňového a odvolacieho konania. V odvolaní uviedol, že argumentácia súdu prvého stupňa trpí predovšetkým logickou rozpornosťou čo sa týka vzťahu, príčin a následku. Poukazuje na to, že pre sudcu nie je prioritne zhodnotiť, že vedľajší účastník s pomocou advokáta zachráni pred častým doživotným splácaním úžery občana skoro vo všetkých konaniach, do ktorých združenie vstúpi, nakoľko ich úspešnosť je skoro stopercentná, ale sa zaoberá predovšetkým zisťovaním, či advokát na tom nezarobí. Hmotnoprávny alebo procesný úspech spotrebiteľa a tým aj združenia je pre sudcu druhoradý. Vyslovuje otázku, prečo sa sudca vôbec zaoberá pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou zárobku advokáta a prečo mu to vadí, keď advokát zarába v súlade so zákonom o advokácii a jeho vykonávacími predpismi. Zákon o advokácii ukladá advokátovi poskytovať právne služby za odmenu, sudcovi to zjavne prekáža az jeho argumentácie nevyplýva, že by mu to prekážalo z dôvodov právnych, ale iných, aj keď chápe, že z ľudských, najmä ak si uvedomujeme, že spomína v odôvodnení rozhodnutia stovky prípadov. Súdu zjavne vadí, že advokát by legálne zarobil poskytovaním právnych služieb v agende, kde nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že stojí na strane pravdy, čestnosti a spravodlivosti. Na druhej strane ten istý sudca nerozpakuje priznávať v tisícoch prípadoch náhradu trov právneho zastúpenia inkasným spoločnostiam, nebankovým subjektom a telefónnym operátorom a ďalším dodávateľom, za úkony právnej služby v konaniach, v ktorých sú uplatňované úžerné úroky plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok a používané nekalé obchodné praktiky, ktorými sú masovo ožobračovaní občania Slovenskej republiky. Rozsah ich pomoci spotrebiteľom nie je možné zvládnuť bez právnych služieb sociálne cítiacich advokátov, a preto je treba ekonomicky znemožniť možnosť poskytovania služieb týmito advokátmi, ktorí sú na to vybavení materiálne aj personálne. Združeniu sa nepriznáva náhrada trov konania tam, kde sa priznať má, združenie nemá z čoho advokátovi zaplatiť a cieľ, paralizovanie ochrany spotrebiteľov, tým ochrana hospodárskych záujmov dodávateľov je dosiahnutý. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvoru Európskej únie, ktorý judikoval, že posilenie ochrany spotrebiteľa predstavuje opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného spoločenstvu na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom spoločenstve. Taktiež poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorý zdôraznil, že sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu ustupujú niektoré klasické (rímske) právne zásady dôležitého princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľov (Najvyšší súd SR 6 Cdo 1/2012, 6 MCdo 9/2012). V tejto súvislosti uviedol, že v prejednávanej veci vstúpili do súdneho konania v procese v pozícii vedľajšieho účastníka v súlade so zásadou legality a taktiež v súlade so zásadou legitimity. Na základe doterajších skúseností nemá ilúzie, že späťvzatím žaloby začal žalobca vykonávať charitu. Je jedno z akých dôvodov vzal žalobca svoju žalobu späť, pretože späťvzatie neodôvodnil a nepreukázal že spotrebiteľ po podaní žaloby pohľadávku zaplatil. Procesné zavinenie zastavenia konania preto musí byť pričítané žalobcovi. Pravidlá formulovanej logiky mu dávajú však jednoznačnú odpoveď na otázku, čo bolo dôvodom späťvzatia žaloby. Pri rozhodovaní o trovách v konaní, ktoré bolo skončené zastavením v dôsledku späťvzatia žaloby je nevyhnutné posudzovať zásadne len procesné kritéria úspechu či neúspechu účastníkov. Nebolo preukázané, aby žalovaný svojím správaním zapríčinil späťvzatie žaloby. Na druhej strane žalobca vzal späť bez akéhokoľvek odôvodnenia žalobu v celom rozsahu späť, čím procesne zavinil zastavenie konania. Žalobca pritom nedosiahol v súdnom konaní to, čo od žalovaného žiadal, preto tento stav je potrebné považovať za jeho procesný neúspech.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.
Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania vedľajšieho účastníka vec nesprávne právne posúdil, ak vychádzal z názoru, že trovy konania vynaložené v súvislosti s účasťou vedľajšieho účastníka nespĺňajú podmienky potrebnosti a účelnosti.
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Citované ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. umožňuje vstúpiť do konania ako vedľajšiemu účastníkovi takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu je účinné od 15.10.2008 a bolo zavedené do Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 384/2008 Z.z.. Cieľom novej právnej úpravy podľa dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia.
Takto založené združenie sa môže na súde podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav, rovnako ako sám spotrebiteľ. Práva spotrebiteľov, teda môže združenie chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže podľa § 26 ods. 5 O.s.p. zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p..
Vzhľadom na to, že ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne stanovuje, že vedľajší účastník v konaní má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno z toho vyvodiť záver, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná aj náhrada trov konania za predpokladu, kedy právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval.
Článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky priznáva každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi. Pod pojem „každý“ spadá aj vedľajší účastník konania. Vedľajší účastník nie je vylúčený z voľby, akým spôsobom si toto základné právo (na právnu pomoc v konaní pred súdmi) uplatní, ale musí počítať s tým, že aj vo vzťahu k nemu bude súd skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené a či je dôvod na priznanie náhrady trov proti neúspešnému účastníkovi.
Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Súd má preto možnosť posúdiť účelnosť vynaloženia jednotlivých trov konania vedľajšieho účastníka prostredníctvom advokáta.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
V prejednávanej veci nie je sporné, že súd zastavil konanie po tom, čo žalobca vzal návrh späť v celom rozsahu a potom, čo vedľajší účastník vstúpil do konania. Je preto nesporné, že žalobca zavinil zastavenie konania, preto má znášať aj trovy konania podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p.. V tejto súvislosti treba vychádzať z ust. § 93 ods. 4 O.s.p. podľa ktorého vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník teda, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom.
S poukazom na vyššie uvedené je odvolací súd toho názoru, že sa nemožno stotožniť s argumentáciou súdu o nadbytočnosti a nehospodárnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a rovnaké povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ust. § 93 ods. 4 O.s.p.. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť aj advokát. Procesný predpis upravujúci občianske súdne konanie vo
svojich ustanoveniach nevylučuje možnosť účastníka odborne spôsobilého hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom nechať sa zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu nemala mu byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Takto vynaložené náklady je preto potrebné považovať za účelné. Aj vedľajší účastník má teda právo na právnu pomoc pred súdom, čo je základné ústavné právo, ktoré sa v rámci civilného konania realizuje možnosťou zabezpečiť kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil ak nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, preto odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1,2 O.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v tomto zrušujúcom uznesení a opätovne rozhodnúť o trovách konania vedľajšieho účastníka.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Uvedené uznesenie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.