Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6Co-118-2013.pdf
PDF · 89.53 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/118/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcov v 1. rade: Ing. H. Q., bytom Q. XX, F., v 2. rade: E. Q., bytom O. X. XX F., v 3. rade: Y. Q., bytom F. XX, F., proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C 71/2012-69 zo dňa 10.4.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby žalobcu Y. Q., v tejto časti rozsudok z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.
II. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade.
III. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že „na základe vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru, že návrh žalobcov nie je dôvodný, keďže nebola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu a z tohto dôvodu sa súd už podrobne nezaoberal existenciou škody, resp. príčinnou súvislosťou medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, pretože všetky tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. V prejednávanej veci žalobcovia odvíjali svoj nárok od skutočnosti, že Okresný súd Prešov nevyhovel ich návrhu, resp. návrhu žalobcu v 1. rade na vydanie opravného uznesenia, konkrétne označenia odporkyne v rámci platobného rozkazu č.k. 28Ro/193/2010-14 zo dňa 18.1.2011. Súd v prejednávanej veci, obdobne ako bolo konštatované už v uznesení o zamietnutí návrhu na vydanie opravného uznesenia č.k. 29Ro/193/2010-20 zo dňa 16.6.2011, konštatuje, že Okresný súd Prešov postupoval správne pokiaľ nevyhovel návrhu žalobcov na opravu platobného rozkazu, keďže v rámci platobného rozkazu neboli žiadne chyby v písaní a počítaní, resp. iné zrejmé nesprávnosti, ktoré by boli zapríčinené súdom pri vydávaní platobného rozkazu, pretože súd vydal platobný rozkaz úplne v súlade s návrhom žalobcov, a to aj čo sa týka označenia priezviska odporkyne, pretože žalobcovia navrhli uložiť povinnosť S. W. a takto súd aj vydal platobný rozkaz. Z tohto dôvodu teda nemožno konštatovať, že súd vydal nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávne postupoval pri vydaní uznesenia zo dňa 16.6.2011, navyše žalobca v 1. rade, aj keď bol v uznesení riadne poučený o možnosti podať voči tomuto uzneseniu odvolanie, toto nepodal a predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť, preto nie je ani splnená
podmienka ustanovenia § 6 ods. 2 zákona a aj z tohto dôvodu nemožno priznať právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Keďže žalobcovia nepreukázali existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu štátu (Okresného súdu Prešov), súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.“
O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia namietajúc, že im nečinnosťou súdu vznikla škoda. Súd mal poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Opravné uznesenie nebolo vydané, hoci o jeho vydanie požiadali.
Žalovaná navrhla rozsudok ako správny potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Odvolací súd rozhodol o odvolaní postupom podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu.
Žalobca v 3. rade podaním zo dňa 2.10.2014 vzal podanú žalobu späť. Žalobca vzal svoj žalobu späť po tom, čo prvostupňový súd vo veci rozhodol, ale jeho rozhodnutie nebolo právoplatné. Ako dôvod späťvzatia žaloby uviedol svoj zlý zdravotný stav.
S ohľadom na uvedený procesný úkon žalobcu v 3. rade odvolací súd späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok prvostupňového súdu v tejto časti zrušil a konanie zastavil (§ 208 O.s.p.).
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 5 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.
Podľa § 6 zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú
predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobcovia dňa 9.11.2010 podali na Okresný súd Prešov návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhali voči žalovanej S. W. plnenia titulom dlžného nájomného.
Okresný súd Prešov návrhu v celom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz č.k. 29Ro 193/2010-14 zo dňa 18.1.2011. Ako žalovaná bola označená S. W.. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.2.2011.
Podaním zo dňa 16.3.2011 žalobca v 1. rade požiadal Okresný súd Prešov o vydanie opravného uznesenia, keďže došlo k nesprávnemu označeniu žalovanej. Správne priezvisko žalovanej znie W.. Nesprávnosť spočívala v mäkčeni (l - ľ).
Okresný súd Prešov podaním zo dňa 19.4.2011 oznámil, že podmienky na vydanie opravného uznesenia nie sú splnené.
Dňa 16.5.2011 žalobca v 1. rade opätovne požiadal o vydanie opravného uznesenia, opravy priezviska žalovanej.
Uznesením zo dňa 16.6.2011 č.k. 29Ro 193/2010-20 Okresný súd Prešov návrh žalobcu na vydanie opravného uznesenia zamietol.
Dňa 20.7.2011 žalobcovia spísali na Exekútorskom úrade JUDr. Radovana Ferenca zmluvu o vykonaní exekúcie.
Okresný súd Prešov podaním zo dňa 1.8.2011 vyzval súdneho exekútora na označenie mena povinnej osoby, či ňou má byť S. W. alebo S. W.. V prípade, ak je povinnou osobou S. W., vyzval na predloženie právoplatného opravného uznesenia spolu s opraveným návrhom na vykonanie exekúcie a opravenou žiadosťou o udelenie poverenia.
Následne podaním zo dňa 16.8.2011 súdny exekútor žalobcovi v 1. rade predložil výzvu súdu na správne označenie povinnej alebo predloženie opravného uznesenia k exekučnému titulu.
Okresný súd Prešov žiadosť o udelenie poverenia zamietol.
Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 6Co 118/2013-87 zo dňa 11.6.2014 dal podnet Okresnému súdu Prešov na opravu zrejmej nesprávnosti v platobnom rozkaze č.k. 29Ro 193/2010-14 zo dňa 18.1.2011.
Okresný súd Prešov opravným uznesením zo dňa 27.7.2014 č.k. 29Ro 193/2010-31 opravil zrejmú nesprávnosť v záhlaví platobného rozkazu Okresného súdu Prešov zo dňa 18.1.2011 č.k. 29Ro 193/2010-14 ohľadne označenia žalovanej tak, že jej správne označenie je: „S. W., N. X, XXX XX F..“
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok, a to: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho úradného postupu. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie postup, ktorým štátny orgán porušil určitú konkrétnu povinnosť vyplývajúcu mu z právnej normy a postupoval nie tak, ako mu to prikazoval alebo umožňoval ten-ktorý všeobecne záväzný právny predpis, ale v rozpore s pravidlom vyplývajúcim z tohto právneho predpisu (porov. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3M Cdo 18/2011).
Odvolací súd pri posudzovaní splnenia predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu je rovnakého názoru ako prvostupňový súd, že v danom prípade nie je splnená prvá podmienka zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia nesprávneho úradného postupu.
Je nepochybné, že Okresný súd Prešov opravil zrejmú nesprávnosť spočívajúcu v označení žalovanej, keďže takémuto postupu vo svetle materiálneho výkonu spravodlivosti nebránilo predchádzajúce uznesenie zo dňa 16.6.2011 č.k. 29Ro 193/2010-20 o zamietnutí návrhu na vydanie opravného uznesenia.
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím nemožno založiť pre nedostatok, ktorý bol v neskoršom súdnom procese odstránený. Odstránením zrejmej nesprávnosti spočívajúcej v správnom označení žalovanej v platobnom rozkaze nič nebráni následnému nútenému výkonu rozhodnutia. Žalobcom nevznikla škoda, keďže sa plnenia právoplatne priznaného platobným rozkazom môžu domáhať súdnou cestou v exekučnom konaní, ak žalovaná dobrovoľne nesplní, čo jej bolo uložené právoplatným platobným rozkazom zo dňa 18.1.2011 č.k. 29Ro 193/2010-14 v spojení s opravným uznesením 27.7.2014 č.k. 29Ro 193/2010-31. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že vznik ujmy (škody), t.j. v danom prípade ušlý majetkový prínos (právoplatne priznané plnenie), predpokladá definitívnu stratu, nie iba oddialenie možnosti jeho získania (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 2846/2008 zo dňa 25. 1.2011). Ako odvolací súd vyššie konštatoval, vydanie opravného uznesenia a správne označenie žalovanej zhojilo nesprávny úradný postup. Nemožno preto ani tvrdiť, že žalobcovia definitívne stratili ušlý majetkový prospech.
Majúc na zreteli uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Odvolatelia boli v odvolacom konaní neúspešní a úspešnému žalovanému v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli, čomu zodpovedá i výrok o náhrade trov odvolacieho konania, ktorá sa účastníkom nepriznáva (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.