Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/71/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcov v 1. rade: G.. H. Q., W. Q. XX, F., v 2. rade: E. Q., W. O. X. XX F., v 3. rade: Y. Q., W. F. XX, F., proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, takto

rozhodol:

žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobou súdu doručenou dňa 10.4.2012 navrhli žalobcovia, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 121,61 EUR, žalobcovi v 2. rade 27,79 EUR a žalobcovi v 3. rade sumu 39,07 EUR, ako aj trovy konania. V rámci žaloby žalobcovia poukázali na to, že dňa 9.11.2011 podali Okresnému súdu Prešov návrh na vydanie platobného rozkazu voči neplatičke nájomného Ľ. W., ktoré bolo vedené pod sp. zn. a súd na základe platobného rozkazu uložil žalovanej zaplatiť žalobcom 45,15 EUR a trovy konania 49,50 EUR. Pri podaní návrhu na exekúciu pracovníčka exekútora upozornila žalovaných, že F.. W. sa nepíše s mäkčeňom na „ľ“, preto dňa 16.3.2011 požiadali žalobcovia o vydanie opravného uznesenia, avšak toto súd odmietol vydať, pričom exekútor stále trval na vydaní opravného uznesenia, pretože po dlhoročných skúsenostiach s okresným súdom, súd exekúciu zamietne. Z tohto dôvodu podali opätovne druhýkrát žiadosť o vydanie opravného uznesenia dňa 16.5.2011, pričom uznesením zo dňa 16.6.2011 bola ich žiadosť zamietnutá ako nedôvodná. Vzhľadom na tieto okolnosti, teda nemôže platiť neplatička, preto to má zaplatiť súd, ktorý to zapríčinil.

Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 16.6.2011, právoplatným 9.7.2011 súd zamietol návrh žalobcu na vydanie opravného uznesenia. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že Okresný súd Prešov vydal dňa 18.1.2011 platobný rozkaz, na základe ktorého rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 11,29 EUR, žalobcovi v 2. rade sumu 11,29 EUR a žalobcovi v 3. rade sumu 22,57 EUR a taktiež nahradiť trovy konania v sume 49,50 EUR. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, žalobca v 1. rade písomným podaním súdu doručeným dňa 16.5.2011 žiadal aby súd opravil označenie žalovanej z dôvodu, že žalovaná sa nevolá W., Y. W.. Súd v uznesení citoval ustanovenie a poukázal na to, že v danej veci nezistil žiadnu chybu v písaní, počítaní a ani inú zrejmú nesprávnosť, ktorá by sa odrazila v uvedení nesprávneho mena žalovanej. V danom prípade nie sú splnené podmienky na postup podľa , pretože meno žalovanej, ktoré bolo uvedené v platobnom rozkaze sa plne zhoduje s menom uvedeným v návrhu na začatie konania, ako aj v listinných dôkazoch pripojených k návrhu. Z týchto dôvodov preto súd považoval žiadosť o vydanie opravného uznesenia za nedôvodnú.

Žalovaná sa k predmetnej žalobe vyjadrila podaním súdu dňa 11.6.2012, v rámci ktorého poukázala na to, že zodpovednosť štátu za škodu je upravená v a je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu, pričom štát zodpovedá za škodu podľa citovaného zákona za súčasného splnenia zákonných podmienok, ktorými sú:

- existencia škody

- nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup

- príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. nesprávnym úradným postupom

Existencia týchto podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nestačí len pravdepodobný záver o splnení niektorej z nich, pričom dôkazné bremeno v tomto smere leží na poškodenom Z vyjadrenia ďalej vyplýva, že predmetný platobný rozkaz bol vydaný v súlade s návrhom na začatie konania. Taktiež bol správne zamietnutý návrh žalobcu v 1. rade na vydanie opravného uznesenia, keďže meno a priezvisko odporkyne sa plne zhoduje s menom uvedeným v návrhu na začatie konania, ako aj v listinných dôkazoch pripojených k návrhu. Žalovaná poukázala taktiež na to, že proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vydanie opravného uznesenia nepodali žalobcovia odvolanie, hoci boli o tejto možnosti riadne a včas poučení. V tomto ohľade je teda nedôvodné očakávať náhradu pomyselnej škody v prípade ak účastník nevyužil všetky zákonom predpokladané prostriedky na realizáciu svojho práva. V danom prípade preto nemožno konštatovať existenciu nesprávneho úradného postupu. Žalovaná poukázala aj na to, že k spísaniu dohody o vykonaní exekúcie došlo 18.7.2011 a 20.7.2011, t.j. v čase keď už bolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na vydanie opravného uznesenia a žalobcom bolo zrejmé, nakoľko ich na to upozornil aj sám exekútorský úrad, že existuje rozpor medzi označením žalovanej v exekučnom titule a jej reálnym priezviskom, ktorý znemožňuje vydanie poverenia. Bolo rozhodnutím žalobcov spísať návrh na vykonanie exekúcie a uviesť v ňom priezvisko žalovanej vo forme, ktorá bola v rozpore s exekučným titulom, pričom si v tom čase boli vedomí dôsledkov z toho vyplývajúcich a teda museli rátať s tým, že vynaloženie týchto prostriedkov bude neúčelné. Z vyjadrenia taktiež vyplýva, že zodpovednosť za to, že pri realizácii svojho práva pochybili nesprávnym označením žalovanej, nemôžu prenášať na súd, ktorý postupoval pri rozhodnutí o ich nárokoch v súlade so zákonom a ani na štát, nakoľko ten nie je univerzálnym sukcesorom akejkoľvek vzniknutej škody najmä v prípade ak bola zavinená samotnými poškodenými.

Žalobcovia v rámci výsluchu pred súdom poukázali na to, že sa dostali do patovej situácie a nevedia ako túto situáciu vyriešiť, pričom majú za to, že im v danej veci vznikla škoda, za ktorú zodpovedá štát, pretože viacnásobne žiadali Okresný súd Prešov aby odstránil chybu v písaní, ktorá nastala tým, že dali do návrhu mäkčeň, ktorý tam nemal byť. Zároveň poukázali na to, že je paradoxné, že ten istý súd im na jednej strane nechce vydať opravné uznesenie a na druhej strane pre vykonanie exekúcie žiada predloženie tohto opravného uznesenia.

Podľa v platnom znení o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 5 zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa § 6 zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a .

Podľa , pri oprave chýb v písaní a počítaní, ako aj iných zrejmých nesprávností v platobnom rozkaze sa postupuje podľa .

Podľa , súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O návrhu na opravu súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru, že návrh žalobcov nie je dôvodný, keďže nebola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu a z tohto dôvodu sa súd už podrobne nezaoberal existenciou škody, resp. príčinnou súvislosťou medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, pretože všetky tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. V prejednávanej veci žalobcovia odvíjali svoj nárok od skutočnosti, že Okresný súd Prešov nevyhovel ich návrhu, resp. návrhu žalobcu v 1. rade na vydanie opravného uznesenia, konkrétne označenia odporkyne v rámci platobného rozkazu č.k. -14 zo dňa 18.1.2011. Súd v prejednávanej veci, obdobne ako bolo konštatované už v uznesení o zamietnutí návrhu na vydanie opravného uznesenia č.k. -20 zo dňa 16.6.2011, konštatuje, že Okresný súd Prešov postupoval správne pokiaľ nevyhovel návrhu žalobcov na opravu platobného rozkazu, keďže v rámci platobného rozkazu neboli žiadne chyby v písaní a počítaní, resp. iné zrejmé nesprávnosti, ktoré by boli zapríčinené súdom pri vydávaní platobného rozkazu, pretože súd vydal platobný rozkaz úplne v súlade s návrhom žalobcov, a to aj čo sa týka označenia priezviska odporkyne, pretože žalobcovia navrhli uložiť povinnosť Ľ. W. a takto súd aj vydal platobný rozkaz. Z tohto dôvodu teda nemožno konštatovať, že súd vydal nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávne postupoval pri vydaní uznesenia zo dňa 16.6.2011, navyše žalobca v 1. rade, aj keď bol v uznesení riadne poučený o možnosti podať voči tomuto uzneseniu odvolanie, toto nepodal a predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť, preto nie je ani splnená podmienka ustanovenia § 6 ods. 2 zákona a aj z tohto dôvodu nemožno priznať právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Keďže žalobcovia nepreukázali existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu štátu (Okresného súdu Prešov), súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom neúspešní žalobcovia nemajú právo na náhradu trov konania a úspešná žalovaná si s poukazom na ustanovenie , trovy konania nevyčíslila a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.