Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/329/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu JUDr. Evy Behranovej a JUDr. Kataríny Slováčekovej, v právnej veci žalobcov: 1. T. H., nar.XX.XX.XXXX, bytom P. XX, T., 2. O. H., nar.XX.XX.XXXX, bytom P. XX, T., obaja zastúpení advokátkou JUDr. Barbora Šruteková, Hlavná 44, Trnava, proti žalovanému: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, Trnava, zastúpený advokátskou kanceláriou In Medias Res, s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 36 863 351, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -201 zo dňa 25. júna 2013 v spojení s opravným uznesením č.k. -222 zo dňa 23.08.2013 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania za právne zastúpenie v sume 81,46 eura na účet právneho zástupcu žalovaného do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalobcov zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 510,52 eura k rukám právneho zástupcu a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Predmetom konania je určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu zo dňa 04.03.2011, ktorá podľa zhodných tvrdení účastníkov konania bola dňa 29.03.2011 riadne doručená žalobcom. Dňa 23.05.2011 bola podaná žaloba o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, teda v lehote v zmysle ustanovenia . Súd prvého stupňa mal za preukázané, že od 22.10.2010 je úpadca Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník bytu č. XX v celosti na X. nadzemnom podlaží v bytovom dome b. j. XX, na ul. P. XX, v T., označenom súp. č. XXXX, postavenom na parcele č. 8673/1. Žalobca v 1. rade uzavrel dňa 11.09.2003 ako nájomca s TAZ a.s. v likvidácii ako prenajímateľom zmluvu o nájme predmetného bytu na dobu neurčitú od 03.09.2003, predmetný byt žalobcovia užívajú najneskôr od 03.09.2003. Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. -70 zo dňa 12.09.2007 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. Peter Ondreička. Uznesením č. k. -823 zo dňa 12.12.2007 súd odvolal z funkcie správcu Mgr. Petra Ondreičku a do funkcie správcu ustanovil Mgr. Ing. Pavla Korytára. Žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, zahrnul dňa 16.10.2007 okrem iného bytový dom, v ktorom sa nachádza aj predmetný byt, do súpisu

majetku patriaceho do podstaty. V konaní vedenom na súde prvého stupňa pod sp. zn. bola žaloba JUDr. Dušana Pohoveja, správcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii voči Mgr. Petrovi Ondreičkovi, správcovi konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii o vylúčenie bytového domu, v ktorom sa sporný byt nachádza, z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii rozsudkom súdu prvého stupňa č. k. -653 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. -767 zo dňa 23.09.2008 (právoplatnosť nadobudol dňom 20.11.2008) v spojení dopĺňacím rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -915 zo dňa 29.10.2009, zamietnutá. Medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. a správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p. prebieha viacero súdnych sporov ohľadom vlastníckych práv, ohľadom vecí patriacich do podstaty toho - ktorého správcu a ohľadoch iných vzájomných vzťahov. V konaní sp. zn. sa Okresný súd Trnava zaoberal otázkou vlastníctva predmetných nehnuteľností a dospel k záveru, že JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty TAZ, a.s. nepreukázal existenciu platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, teda aj k predmetnému bytu č. 33, ktorý užívajú žalobcovia. Z uvedeného je zrejmé, že ohľadom vecí patriacich do konkurznej podstaty spoločnosti TAZ, š.p. teda existuje doposiaľ jediné právoplatné rozhodnutie, ktoré súd akceptoval, nakoľko logickým výkladom nie je možné dospieť k inému záveru ako takému, že ak bola zamietnutá žaloba o vylúčenie vecí (vrátane predmetného bytu) z konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p., nemôže byť v budúcnosti ohľadom v podstate rovnakej veci, t.j. o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty TAZ, a.s., rozhodnuté zásadne odlišne. Z uvedeného vyplýva, že vlastníctvo k predmetnému bytu svedčí správcovi konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p., teda žalovanému. Predpokladom rozhodovania o žalobe o určenie neplatnosti výpovede zo dňa 04.03.2011, bolo vyriešenie otázky existencie nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania. V prejednávanej veci bola teda sporná otázka, či žalobcom svedčí právo nájmu predmetného bytu. V tejto súvislosti súd vychádzal zo zistenia, že v konaní vedenom pod sp.zn. bola žaloba JUDr. Dušana Pohoveja o vylúčenie bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, rozsudkom súdu prvého stupňa č.k. -653 zo dňa 26.03.2008 v spojení s rozsudkom KS v Trnave č. -767 zo dňa 23.09.2008 (právoplatnosť nadobudol dňom 20.11.2008) a dopĺňacím rozsudkom KS v Trnave č. k. -915 zo dňa 29.10.2009 (právoplatný dňa 09.11.2009) zamietnutá. Z uvedeného vyplýva, že vlastníkom, resp. osobou oprávnenou nakladať s predmetným bytom bol v čase uzavretia zmluvy o nájme bytu zo dňa 11.09.2003, ako aj v čase 29.05.2008 Trnavské automobilové závody, štátny podnik, resp. od vyhlásenia konkurzu na jeho majetok (12.09.2007) je to správca konkurznej podstaty. I keď po určitú dobu bola v katastri nehnuteľností vedená ako vlastníčka obchodná spoločnosť TAZ, a.s. v likvidácii, úpadca Trnavské automobilové závody štátny podnik v likvidácii (od 05.10.2007 v konkurze) neprestal byť vlastníkom predmetného bytu a obchodnej spoločnosti TAZ SIPOX a.s. nikdy nesvedčalo vlastnícke právo k predmetnému bytu. Ak teda obchodná spoločnosť TAZ a.s. v likvidácii uzavrela zmluvu o nájme predmetného bytu so žalobcami, je tento právny úkon od počiatku absolútne neplatný pre nedostatok jej dispozičného oprávnenia nakladať s predmetom zmluvy v čase jej uzavretia. Zmluva o nájme bytu zo dňa 11.09.2003 ako aj Zmluva o nájme bytu zo dňa 29.05.2008 sú od samého počiatku absolútne neplatnými právnymi úkonmi pre rozpor so zákonom. Nakoľko nájomné zmluvy sú podľa absolútne neplatné, nájomné právo bolo zriadené k nehnuteľnosti, ktorá nepatrila obchodnej spoločnosti TAZ a. s. v likvidácii, tak nájomné právo k predmetnému bytu z uvedených zmlúv o nájme bytu nevzniklo a neexistuje. Zo skutkových tvrdení vyplynulo, že žalobcovia byt užívali aj pred novembrom 2008, kedy od tohto mesiaca začali platiť žalovanému nájomné a služby spojené s užívaním bytu. Žalobca uvedené potvrdil a zároveň uviedol, že dôvodom, prečo neplatil nájom v roku 2009 bol ten, že tam mal veľký preplatok. Dňa 18.03.2009 bola medzi TAZ - správa a predaj bytov nájomcom, s.r.o. a žalobcami podpísaná zmluva o prevode vlastníctva k bytu č. 33 (rozhodnutím Správy katastra Trnava zo dňa 08.02.2010 bolo konanie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností číslo V 1074/09 zastavené), teda žalobcovia sa nestali vlastníkmi predmetného bytu. Správca obytného domu S. I. - Správa domových bytov vyhotovil vyúčtovanie zálohových platieb za rok 2009 (apríl - december). Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v zmysle ustanovení a a vznikol medzi účastníkmi konania nájom bytu a to nájomnou zmluvou. platnosť nájomnej zmluvy neviaže na určitú formu, z čoho potom vyplýva že písomná forma nájomnej zmluvy nie je pre jej platnosť nevyhnutná (hoci je vhodná). Neexistencia písomnej nájomnej zmluvy v zmysle ustanovenia nespôsobuje jej neplatnosť a tým nezabraňuje vzniku nájmu. Súd mal za to, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú konkludentne, keď v konaní bolo nepochybne preukázané,

že žalobcovia od novembra 2008 do decembra 2008 uhrádzali pravidelne platby nájomného a preddavky na úhradu plnenia poskytované za užívanie bytu, a to na účet žalovaného. Žalovaný listom zo dňa 20.04.2009 okrem iného žalobcom označil čísla účtov, na ktoré mali uhrádzať nájomné a platby spojené s užívaním bytu. Žalovaný sám vyzýval užívateľov bytov, aby platili nájomné v rovnakej výške ako doteraz, platby nájomného a preddavkov na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu prijímal, ich výšku nespochybňoval. Správca bytového domu na základe zmluvy o výkone správy vyhotovoval pre žalovaného ročné vyúčtovania zálohových platieb. Za toto obdobie žalovaný žiadnu platbu prijatú od žalobcov nevrátil, nevykonal (okrem žaloby na vypratanie bytu vedená na tunajšom súde pod sp. zn. ) žiaden právny krok, ktorým by nájomný/užívací vzťah žalobcov k predmetnému bytu spochybnil napriek tomu, že vlastnícke právo spoločnosti TAZ a.s. v likvidácii (s ktorou mali žalobcovia uzavretú nájomnú zmluvu) bolo spochybnené (a následne vyvrátené), bola žalovanému známa minimálne od právoplatnosti rozhodnutia tunajšieho súdu vo veci vedenej pod sp.zn. , t.j. od 20.11.2008. Súd prvého stupňa mal za to, že bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu tak na strane žalobcov, ako aj žalovaného. Medzi účastníkmi bolo zrejmé, ktorý byt žalobcovia užívajú, a v akej výške majú platiť nájomné a preddavky na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu žalovanému. K obojstrannému súhlasu s obsahom zmluvy tak došlo najneskôr dňom 18.03.2009, kedy došlo k vyriešeniu jednej z podstatných náležitostí nájomnej zmluvy a to označenia bytu a rozsahu jeho užívania, keď ďalšia náležitosť a to výška nájomného a preddavkov na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu bola vyriešená už skôr, a to ich uhrádzaním, vo výške akceptovanej dlhodobo oboma účastníkmi nájomnej zmluvy. Medzi účastníkmi konania došlo ku konsenzu o obsahu podstatných obsahových náležitostí novej nájomnej zmluvy, ktorá bola medzi nimi uzavretá na dobu neurčitú, keďže doba nájmu nebola dohodnutá.

Pokiaľ ide samotnú výpoveď zo dňa 04.03.2010, súd prvého stupňa vychádzal z jej obsahu, keď aj predmetnou výpoveďou žalovaný potvrdil, že disponuje právom prenajímateľa vo vzťahu k predmetnému bytu, na základe ktorého sa domáha výpovede z nájmu bytu v zmysle . Predmetná výpoveď podľa názoru súdu prvého stupňa spĺňa požiadavku určitosti v zmysle , keď žalovaný vo výpovedi konkretizoval dôvod výpovede obdobím, za ktoré vznikol žalobcom nedoplatok na nájomnom a to od apríla 2009 do novembra 2009 a čiastočne za december 2009, výškou nedoplatku vo výške 410,37 eura, keď konkretizoval aj platby, resp. neplatenie nájomného v jednotlivých mesiacoch a čiastkovú platbu v decembri 2009. Výpoveď obsahuje výpovedný dôvod, ktorý je skutkovo vymedzený tak, že ho nie je možné zameniť s iným dôvodom.

Pokiaľ ide o obranu žalobcov, ktorí poukazovali na skutočnosť, že v roku 2009 neplatili nájom z dôvodu, že nemali vedomosť, komu majú platiť, súd prvého stupňa uvedené považoval za účelové tvrdenie s poukazom na vyššie uvedenú skutočnosť, keď v konaní č.k. bola žaloba JUDr. Dušana Pohoveja, správcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii voči Mgr. Petrovi Ondreičkovi, správcovi konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, o vylúčenie bytového domu, v ktorom sa sporný byt nachádza, z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, právoplatne zamietnutá (20.11.2008). Ďalšia obrana žalobcov ohľadom preplatku, resp. skutočnosti, že žalovaný dlhuje sumu 930 eur v zmysle písomnosti žalobcov zo dňa 11. 10. 2010 (č.l. 131), nespĺňa náležitosti prejavu smerujúceho k započítaniu v zmysle ustanovenia a nasl. , keď nie je zrejmé, ktorá pohľadávka, resp. pohľadávky sa uplatňujú na započítanie a v akej výške. Ani písomnosť zo dňa 20.10.2010 (na čl. 132) nemožno považovať za úkon žalobcov na započítanie, keď podľa obsahu žalobcovia sa domáhajú od žalovaného zaplatenia sumy 360,69 eura ako nedoplatok. Započítací prejav možno urobiť aj v rámci základného občianskeho súdneho konania ako obranu proti žalobe, avšak aj v tomto prípade musí spĺňať požiadavku určitosti v zmysle ustanovenia . Žalobca v 1. rade založil do spisu písomnosť na čl. 99, na ktorú sa aj v konaní odvolával, v zmysle ktorej uvádzal vznik preplatku v sume 39,17 eura a preplatku v sume 106,31 eura. Aj v prípade, že by predmetný úkon spĺňal náležitosti započítania, takéto započítanie voči žalovanému nie je možné v zmysle ustanovenia a ohľadom uvedeného súd prisvedčil argumentácii žalovaného a mal za to, že voči žalovanému nemôžu žalobcovia uplatniť započítanie na pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu na TAZ, š.p. Súd prvého stupňa mal za to, že žalobcovia nepreukázali, že v období, ktoré je predmetom výpovede zo dňa 04.03.2011 uhradili žalovanému nájomné na predmetný byt, teda nepreukázali, že nemajú dlh na nájomnom. Na základe

vyššie uvedených skutočností súd žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle tak, že plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania ako náhradu trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie dňa 13.08.2012, vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 13.08.2012, účasť na pojednávaní dňa 13.11.2012, účasť na pojednávaní dňa 15.01.2013, účasť na pojednávaní dňa 12.03.2013, účasť na pojednávaní dňa 30.04.2013 účasť na pojednávaní dňa 25.06.2013) 3 x á 58,69 eura, 3 x á 60,07 eura, 1 x á 15,02 eura, 3 x á režijný paušál á 7,63 eura, 4 x á 7,81 € v zmysle ustanovení , , , , , , , vyhlášky č. Priznanú odmenu vo výške 425,43 eura (371,30 + 22,89 + 31,24) súd zvýšil o 20% DPH 85,09 eura. Celkovo súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 510,52 eura, ktorú zaviazal podľa ustanovenia zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovaného.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. S napadnutým rozsudkom nesúhlasia, nakoľko rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, na nesprávnych skutkových zisteniach a nevyhodnotení všetkých skutočností relevantných pre rozhodnutie. Súd prvého stupňa svojím rozhodnutím neposkytol právnu ochranu nájomnému vzťahu, ale naopak rozhodol tak, že priznal ochranu žalovanému a špekulatívnemu posudzovaniu nájomného vzťahu ako takého. Žalovaný popiera vznik nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania. S uvedenou argumentáciou sa však súd nevysporiadal. Súd v odôvodení konštatuje, že nájomný vzťah vznikol medzi účastníkmi konania a žalovaný za obdobie od novembra 2008 nevykonal žiaden právny krok, ktorým by nájomný vzťah spochybnil. Žalobcom potom nie je zrejmé, aký právny krok by spochybnil nájomný vzťah, ak to nie je návrh žalovaného na vypratanie bytu z dôvodu neexistencie nájomného vzťahu vedený pod č.k. . Uvedené spôsobuje nepreskúmateľnosť a zmätočnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalej žalobcovia zopakovali, že boli neustále zo strán oboch správcov (žalovaný a JUDr. Pohovej) zavádzaní a dezorientovaní v tom, kto je prenajímateľom, nakoľko obaja požadovali platenie nájomného ako aj platby za služby. Následne prišlo k nedorozumeniam z dôvodu uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva bytu, vo vzťahu ku ktorej bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva, avšak konanie o povolenie vkladu bolo prerušené. Ohľadom priznania náhrady trov konania žalobcovia uviedli, že zásadne s tým nesúhlasia, pretože na pojednávaniach sa zúčastňovala JUDr. Mária Hlavatá, ktorá nie je advokátskou koncipientkou právneho zástupcu žalovaného spoločnosti In Medias Res s.r.o., ale advokátskou koncipientkou spoločnosti Advokátska kancelária Korytár s.r.o. Ak sa pojednávaní nezúčastnil za spoločnosť In Medias Res s.r.o. JUDr. Miloslav Kukučka, mohol splnomocniť len iného advokáta, nie advokátskeho koncipienta iného advokáta. Žalobcovia zdôraznili, že žalovaný je správcom konkurznej podstaty a teda sám má právnické vzdelanie a navyše je aj advokát, preto nebolo potrebné ani účelné nechať sa zastupovať a v zmysle by mu náhrada trov právneho zastúpenia nemala byť priznaná. Žalobcovia teda navrhli zmenu napadnutého rozsudku tak, že výpoveď žalovaného z nájmu bytu zo dňa 04.03.2011 daná žalobcom je neplatná a žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy právneho zastúpenia.

K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a navrhuje jeho potvrdenie. Súd prvého stupňa sa podľa jeho názoru dostatočne vyporiadal s otázkou vzniku nájomnej zmluvy. Je bez právneho významu, že argumentácia žalovaného o vzniku nájomného vzťahu konkludentným spôsobom je opačná, súd prvého stupňa danú otázku posúdil rovnako ako v ďalších cca 50 konaniach o vypratanie bytu. Aj samotní žalobcovia trvali na tom, že boli splnené všetky podmienky na vznik nájomnej zmluvy. Nie je sporné, že suma nájomného nebola autoritatívne určená žalovaným, žalovaný však listom uvádzal žalobcom, že majú platiť nájomné v rovnakej výške ako doteraz, žalobcom bola táto skutočnosť známa, žalobcovia nájomné v tejto výške v období november - december 2008 žalovanému aj platili, žalobca v 1. rade bol členom petičného výboru, a sám uviedol, že s ostatnými členmi sa dohodli, že platby budú poukazovať na účet žalovaného. K tvrdeniam žalobcov, že zo strany oboch správcov boli zavádzaní, komu majú platiť, sa súd prvého stupňa vysporiadal, keď uviedol, že ak by žalobcovia voči správcovi konkurznej podstaty TAZ a.s. aj nejaký preplatok mali, tento sa nemôže započítať s nedoplatkom, ktorý vznikol žalobcom voči žalovanému, nakoľko ide o iný subjekt, a dokonca ani proti pohľadávke žalobcov voči úpadcovi TAZ š.p., nakoľko to § 54 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zakazuje. K náhrade trov právneho zastúpenia uviedol, že JUDr. Mária Hlavatá vystupovala v konaní ako advokátsky koncipient spoločnosti Advokátska kancelária Korytár s.r.o., pričom právny zástupca žalovaného advokátska kancelária In Medias Res s.r.o. substitučne splnomocnila na zastupovanie v predmetom konaní advokátsku kanceláriu Advokátska

kancelária Korytár s.r.o. z dôvodu PN JUDr. Miloslava Kukučku alebo kolízie s iným pojednávaním. K potrebe zastúpenia v konaní uviedol, že v súčasnosti prebieha asi 100 sporov vyvolaných a súvisiacich s konkurzom, kde žalovaný vystupuje ako účastník konania, preto je objektívne nemožné, aby vo všetkých vystupoval osobne.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( - ďalej len ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho účastník konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), a to v zákonom stanovenej lehote - včas ( ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že je dôvodné rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne ( ).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne ( posledná veta ).

Podľa a odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa za zrozumiteľné, preskúmateľné a aj dostatočne odôvodnené, pričom sa stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa. Žalobcovia okrem poukázania na nezrozumiteľnosť a zmätočnosť rozhodnutia neuvádzajú žiadnu vecnú alebo právnu argumentáciu, s ktorou by bolo potrebné sa v odvolacom konaní vyrovnať.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd však dodáva nasledovné.

Jednou z možností zániku nájmu bytu je výpoveď daná prenajímateľom nájomcovi, pričom zákon taxatívne stanovuje dôvody, z ktorých môže dať prenajímateľ nájomcovi výpoveď. Prenajímateľ môže dať nájomcovi výpoveď aj z dôvodu, že nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, pričom zákon za takéto hrubé porušenie povinností nájomcu považuje aj nezaplatenie nájomného alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace. Pre platnosť výpovede z nájmu bytu z tohto dôvodu musia byť teda splnené podmienky, že nájomca nezaplatil prenajímateľovi nájomné za čas dlhší ako 3 mesiace, pričom v čase výpovede tento dlh stále existuje. Pri tomto výpovednom dôvode zákonodarca poskytol nájomcovi určitú dodatočnú ochranu - ochrannú lehotu v dĺžke šiestich mesiacov, o ktorú sa predlžuje výpovedná trojmesačná lehota, ale len v tom prípade, ak nájomca prenajímateľovi preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov. Ak by nájomca prenajímateľovi preukázal, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi, výpovedná lehota by sa mu predĺžila o 6 mesiacov. Stav hmotnej núdze však musí preukázať najneskôr do konca výpovednej lehoty. Ak by nájomca preukázal svoj stav hmotnej núdze a zároveň by pred uplynutím ochrannej lehoty zaplatil dlžné nájomné, alebo by sa dohodol s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, dôvod výpovede by zanikol, a teda nájomný vzťah by ďalej trval.

V predmetnom konaní nie je sporné, že vlastníkom a prenajímateľom predmetného bytu je žalovaný.

V prvom rade je k námietkam odvolateľov - žalobcov potrebné uviesť, že súd prvého stupňa sa dostatočne zaoberal existenciou nájomného vzťahu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nájomný vzťah vznikol konkludentne tým, že správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ š.p. prvý krát od žalobcu prijal platbu za užívanie bytu a túto mu následne nevrátil (november 2008). Bol teda zrejmý predmet nájmu, jeho subjekty a aj nájomné. Skutočnosť, že žalovaný neskôr (podaním žaloby o vypratanie bytu v roku 2011) spochybňoval konkludentný vznik nájomného vzťahu, nemá na jeho vznik žiaden dopad.

V konaní bolo preukázané, že žalobcovia mali dlh na nájomnom za obdobie od apríla 2008 do novembra 2008 a čiastočne za december 2008 vo výške 410,37 eura, ktorý pred doručením výpovede, rsp. doposiaľ existoval, žalobcovia neprejavili žiaden skutočný záujem ho vyrovnať a neplatenie nájomného v uvedenej výške adekvátne nezdôvodnili. Ako už správne uviedol súd prvého stupňa, nakoľko žalovaný (úpadca TAZ š.p.) je od 12.09.2007 v konkurze, v zmysle § 54 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nie je možné voči úpadcovi započítať pohľadávky, ktoré neboli prihlásené do konkurzu. Žalobcovia nepreukázali, že by dlžné nájomné následne zaplatili, v čase doručenia výpovede žalobcovia mali stále dlh na nájomnom za obdobie dlhšie ako 3 mesiace. Boli teda splnené všetky zákonné predpoklady na platnosť výpovede z nájmu bytu z dôvodu neplatenia nájomného.

Odvolací súd sa stotožňuje s napadnutým rozhodnutím aj v časti náhrady trov prvostupňového konania. Súd prvého stupňa správne rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania, keď priznal náhradu trov právneho zastúpenia v spore plne úspešnému žalovanému a trovy určil v správnej výške. K námietke žalobcov v odvolaní, že žalovaný má právnické vzdelanie, preto nebolo potrebné a účelné právne zastúpenie, a sú to dôvody hodné osobitného zreteľa podľa na nepriznanie náhrady trov konania, odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Názor, podľa ktorého nie je možné považovať za účelne vynaložené trovy konania pozostávajúce z odmeny advokáta v prípade, ak právnická osoba, ktorá udelila plnú moc na zastupovanie v konaní advokátovi, zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo má aj vlastný právny útvar, by v konečnom dôsledku znamenala, že účastník konania, ktorý zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo sám má právnické vzdelanie, musí znášať aj trovy právneho zastúpenia sám. Takýto výklad je v rozpore nielen s ustanovením , ale aj v rozpore s ústavným princípom rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania. K uvádzaným skutočnostiam o substitučnom splnomocnení treba dať za pravdu žalovanému, že JUDr. Mária Hlavatá sa pojednávaní zúčastňovala ako advokátsky koncipient advokátskej kancelárie AK Korytár s.r.o., pričom táto advokátska kancelária bola substitučne splnomocnená advokátskou kanceláriou In Medias Res s.r.o., o čom svedčia aj plnomocenstvá na jednotlivé pojednávania založené v spise. V zmysle splnomocnený advokát sa môže dať ďalej zastupovať advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva, alebo iným advokátom ako substitútom. Žiadne ustanovenie právneho poriadku Slovenskej republiky následne substitúta (ako advokáta vo všeobecnosti) nelimituje v možnosti poveriť týmto substitučným úkonom advokátskeho koncipienta na základe ZoA. Inými slovami - substituujúci advokát nie je bezvýhradne povinný konať osobne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa a ďalej poukazuje na jeho odôvodnenie.

Z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a odvolací súd ho v zmysle a potvrdil.

V odvolacom konaní bol fakticky plne úspešný žalovaný, v dôsledku čoho mu v zmysle v spojení s vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným žalobcom. Odvolací súd priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 81,46 eura, ktorá pozostáva z odmeny za úkon vyjadrenie k odvolaniu vo výške 60,07 eura, 7,81 eura režijný paušál a k tomu DPH 13,58 eura.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.