Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4To-97-2024.pdf
PDF · 87.02 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/97/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Petra Hunáka, PhD. v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného a poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn.: 6T/27/2024 zo dňa 24. 05. 2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 02. 10. 2024, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp.zn.: 6T/27/2024 zo dňa 24. 05. 2024 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX v C. C., trvale bytom D. XX,
u k l a d á
Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona peňažný trest v sume 200 (dvesto) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie poškodeného Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn.: 6T/27/2024 zo dňa 24. 05. 2024 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 11. 09. 2023 v čase okolo 19:00 h. v obci Sebechleby, zo zadnej strany neoploteného pozemku rodinného domu č XX, okres E. po predchádzajúcom verbálnom konflikte fyzicky napadol F. B., nar. XX. XX. XXXX tým spôsobom, že ju udrel trikrát otvorenou dlaňou do oblasti tváre, následne jej vyšklbol vlasy a po tom ako táto spadla po sotení na zem, tak ju kopol do pravej nohy, čím spôsobil F. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX, zranenia, a to podvrtnutie krčnej chrbtice ľahkého stupňa, pomliaždenie hlavy v oblasti za pravou ušnicou, pomliaždenie tváre v oblasti pravého líca, pomliaždenia hornej pery vľavo, povrchovú odreninu hlavy v čelovej oblasti, odreninu pravého kolena a pomliaždenie pravého predkolenia, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní 21 dní.
Za toto konanie bol obžalovanému uložený podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov, výkon ktorého bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bol obžalovaný zaviazaný nahradiť poškodeným F. B., škodu vo výške 1 304 eur, Dôvere zdravotnej poisťovni a.s., škodu vo výške 357,56 eur a Sociálnej poisťovni, škodu vo výške 1 687,50 eur. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku bol poškodený Sociálna poisťovňa so zvyškom nároku odkázaná na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, a to hneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní a v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj poškodený Sociálna poisťovňa.
Obžalovaný písomne odôvodnil odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu, v ktorom odvolaní poukázal na to, že vykonaným dokazovaním pred súdom prvého stupňa nebolo bez pochybností preukázané, že skutok spáchal. Súd prvého stupňa rozhodoval o jeho vine na základe troch dôkazov. Priamym dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní bola výpoveď poškodenej B., ktorá okrem iného uviedla, že v čase príchodu svedka E. G. mala viditeľné zranenia, kráčala krívajúc, mala natrhnuté ucho aj peru, rozbité koleno a bola celá zaprášená od prachu; zo zranení podľa jej vyjadrenia dokonca krvácala. Nepriamym dôkazom potvrdzujúcim, podľa súdu prvého stupňa výpoveď poškodenej bol znalecký posudok potvrdzujúci jej poranenia. Priebeh hádky s poškodenou, počas ktorej ju mal fyzicky napádať, nepočuli ani nevideli žiadni svedkovia. V čase vzájomnej výmeny názorov sa na mieste skutku nachádzali iba on s poškodenou a až na konci potýčky sa v ich blízkosti objavil svedok E. G., ktorý uviedol že po príchode na miesto incidentu si na poškodenej všimol rozstrapatené vlasy, žiadne zranenia ani to, že by bola zaprášená si však na nej nevšimol. Ďalej z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či a do akej miery vzal súd prvého stupňa do úvahy vyjadrenia svedka E. G., v odôvodnení absentuje akákoľvek úvaha, resp. vysvetlenie, prečo napriek existencii opačných vyjadrení vo výpovediach poškodenej a svedka považoval súd prvého stupňa za rozhodujúcu práve výpoveď poškodenej. Vyjadril úvahu, že pokiaľ by akákoľvek osoba utrpela zranenia popísané poškodenou, je doslova vylúčené, aby iná osoba nachádzajúca sa v blízkosti takto poškodenej osoby si takéto znaky na jej tele nevšimla, o to viac ak ich samotná zranená osoba označuje ako viditeľné. Pochybnosti o jeho vine nebolo možné podľa jeho presvedčenia odstrániť ďalšími dôkazmi keďže dva nepriame dôkazy ktoré mal súd prvého stupňa k dispozícii, a to znalecký posudok a výpoveď svedka G. potvrdzujú rozdielne skutočnosti. Vypracovaný znalecký posudok v žiadnom rozsahu nepreukázal, že aktérom fyzického útoku bol práve on, obžalovaný. Obvinenia poškodenej zostávajú aj naďalej iba v rovine tvrdenia proti tvrdeniu. Poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v uznesení, sp.zn.: 2Tdo/82/2016, z ktorého vyplýva, že v prípade ak má slúžiť výpoveď poškodeného (svedka) ako jediný priamy dôkaz preukazujúci vinu obvineného, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený. V danom prípade výpoveď poškodenej bola jasne spochybnená výpoveďou svedka G.. Vo vzťahu k napadnutému výroku o náhrade škody Sociálnej poisťovne uviedol, že predmetný výrok rozsudku súdu prvého stupňa napáda odvolaním z dôvodu, že náhrada škody v uvedenej výške mala byť podľa písomného potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 22. 02. 2024 zo strany poisťovne poškodenej vyplácaná z titulu dávky nemocenského poistenia od 11. 09. 2023 do 31. 12. 2023, teda za obdobie jej dočasnej pracovnej neschopnosti. Poukázal na vyjadrenie všeobecného lekára, v ktorom obdobie práceneschopnosti poškodenej stanovil od 11. 09. 2023 do 16. 10. 2023. Obdobný záver vyplýva aj zo znaleckého posudku, v ktorom znalec nevyhnutnú dobu liečby utrpených zranení stanovil iba na 3 týždne od úrazu. Vyplácanie dávky nemocenského poistenia poškodenej po dátume 16. 10. 2023 vyhodnotil ako neopodstatnené. Dodal, že pokiaľ Sociálna poisťovňa vyplácala nemocenskú dávku poškodenej po tomto dátume, dôvodom nemohli byť zranenia, ktoré poškodená utrpela dňa 11. 09. 2023 ale nemocenské dávky poisťovňa poškodenej pravdepodobne vyplácala na základe iných zdravotných ťažkostí. Nárok na náhradu škody priznaný Sociálnej poisťovni preto namieta ako nenáležitý a nepreukázaný. Záverom navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s tým, aby krajský súd rozhodol vo veci sám tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí.
Poškodený Sociálna poisťovňa v podanom odvolaní žiadal zrušiť výrok o náhrade škody v napadnutom rozsudku a uložiť obžalovanému povinnosť nahradiť Sociálnej poisťovni škodu vo výške 2 606,60 eur z
titulu vyplatených dávok nemocenského poistenia poškodenej F. B. za obdobie jej dočasnej pracovnej neschopnosti od 11. 09. 2023 do 31. 03. 2024 vrátane.
K odvolaniu obžalovaného a poškodeného sa prokurátorka okresnej prokuratúry nevyjadrila.
Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 05. 09. 2024.
Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané za účasti prokurátora krajskej prokuratúry, obžalovaného, obhajkyne a splnomocnenca poškodenej F. B.. Splnomocnenec poškodeného Sociálnej poisťovne sa na verejné zasadnutie odvolacieho súdu nedostavil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil, preto bolo verejné zasadnutie vykonané v jeho neprítomnosti.
Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla napadnutý rozsudok zrušiť, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný a zároveň navrhla, aby krajský súd rozhodol sám a oslobodil obžalovaného spod obžaloby.
Prokurátorka na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu považovala odvolanie obžalovaného za nedôvodné a navrhla ho zamietnuť, rovnako ako aj odvolanie poškodeného.
Splnomocnenec poškodenej na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že podniká, má príjem okolo 1 000 eur. Poškodenej neublížil, čo potvrdil aj svedok, poškodená sa mu vyhrážala aj včera, že ho dostane do basy, že ho zabije, otca bodla nožom a na neho zaútočila rovnako s nožom.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, a preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou že na chyby ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.
Preskúmaním napadnutého rozsudku a spisového materiálu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd pri ukladaní trestu uložil obžalovanému neprimeraný trest.
Z predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že prokurátorka okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 13. 03. 2024 pod č. 1Pv 579/23/6611 obžalobu na obvineného A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že sa cíti nevinný zo žalovaného skutku, následne okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne-poškodenej F. B., výsluchom svedka E. G., prečítaním znaleckého posudku, listinných dôkazov a správ k osobe obžalovaného.
Vina obžalovaného bola preukázaná výpoveďou poškodenej, ktorá konanie obžalovaného popísala. Popísanému konaniu zodpovedali aj zranenia, ktoré poškodená utrpela a ktoré boli potvrdené znaleckým posudkom spolu s mechanizmom ich vzniku. Vo vzťahu k svedkovi G. je potrebné uviesť, že tento svedok počul len hádku medzi obžalovaným a poškodenou a nevšimol si na poškodenej žiadne zranenia, iba rozstrapatené vlasy. Z uvedeného však nemožno prijať záver, že skutok sa nestal, prípadne že ho nespáchal obžalovaný. Nie je zrejmé z akej vzdialenosti svedok G. poškodenú videl. Nie je nevyhnutné, aby si zranenia poškodenej tento svedok všimol najmä, ak išlo o zranenia drobnejšie a na miestach, ktoré nie sú hneď viditeľné, ako vnútorná strana pery a odrenina za uchom poškodenej. Z výpovede obžalovaného jednoznačne vyplýva, že v čase hádky sa nachádzal na mieste iba obžalovaný a poškodená. Svedok G. prišiel na miesto až neskôr. Z uvedeného rezultuje záver, že žiadna iná osoba, okrem obžalovaného a poškodenej sa na mieste činu v čase hádky nenachádzala, preto nie je ani možné, že zranenia poškodenej spôsobil niekto iný ako obžalovaný. Z uvedeného dôvodu námietky obžalovaného, že nebolo preukázané, že skutok spáchal nemožno akceptovať.
Pri určovaní druhu a výmery trestu vychádzal okresný súd zo zásad pre ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona, správne prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj na osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy. Z vyjadrenia obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu vyplýva, že medzi ním a poškodenou ide o konfliktný vzťah, v ktorom konflikty vyvolávaj aj samotná poškodená.
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva jeden záznam, a to rozhodnutie Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 24. 01. 2024 o schválení zmieru medzi obžalovaným a poškodenou B., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona.
V Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný štyri záznamy, pre priestupky na úseku cestnej premávky a v jednom prípade pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu vo vzťahu k poškodenej F. B..
Obžalovaný je podnikateľ, vlastní spoločnosť s ručením obmedzeným s príjmom 1 000 eur mesačne, je slobodný, bezdetný, doposiaľ nebol súdom trestaný.
Po zavážení všetkých vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného je dostatočný peňažný trest, pri ukladaní ktorého súd zobral do úvahy aj zárobkové pomery obžalovaného, ako aj skutočnosť, že obžalovaný bol zaviazaný na náhradu škody poškodeným F. B., zdravotnej poisťovni Dôvera, a.s. a Sociálnej poisťovni. Pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu krajský súd obligatórne uložil obžalovanému aj náhradný trest odňatia slobody v primeranej výmere k uloženému peňažnému trestu, a to na jeden mesiac.
Vo vzťahu k nároku Sociálnej poisťovne na náhradu škody je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že Sociálna poisťovňa si uplatnila nárok na náhradu škody do skončenia vyšetrovania resp. skráteného vyšetrovania vo výške 1 687,50 eur, za vyplatené dávky nemocenského poistenia, a to za obdobie od 11. 09. 2023 do 31. 12. 2023 vrátane. Zároveň vo svojom odvolaní proti rozsudku poškodený Sociálna poisťovňa navýšila požadovanú sumu, ako náhradu spôsobenej škody, a to za výplatu ďalších dávok poškodenej, pretože podľa jej vyjadrenia vyplácanie dávok trvalo do 31. 03. 2024. Nárok na náhradu škody je potrebné uplatniť do skončenia vyšetrovania, respektíve skráteného vyšetrovania, a preto ďalšie zvyšovanie sumy už nie je možné priznať ako náhradu škody. O výške náhrady škody uplatnenej poškodeným riadne a včas, čo do dôvodu a výšky nemal pochybnosti ani krajský súd. Z uvedeného dôvodu okresný súd správne rozhodol, keď poškodenému Sociálnej poisťovni priznal náhradu škody vo výške 1 687,50 a so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal poškodeného na civilný proces.
Neuniklo pozornosti krajského súdu, že okresný súd nesprávne čítal zápisnice o výsluchu poškodených ako listinný dôkaz podľa § 269 Trestného poriadku, pričom tieto mali byť čítané podľa § 263 ods. 2 Trestného poriadku, keďže prokurátorka navrhla zápisnice o výsluchoch poškodených prečítať a obžalovaný po doručení výzvy podľa § 240 ods. 3 nenavrhol ich osobne vypočuť. V takomto prípade stačí súhlas prokurátora. Uvedené pochybenie však nespôsobuje nesprávnosť, ani nezákonnosť výroku o vine napadnutého rozsudku.
Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil vo výroku o treste, rozhodol vo veci sám a zároveň odvolanie poškodeného Sociálnej poisťovne zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Banská Bystrica pomerom hlasov 3:0
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.