Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/691/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG., so sídlom Alpenstrasse 2, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, právne zast JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom T. X, J., proti odporcovi: O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, D., o zaplatenie 5.098,31 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -55 zo dňa 19.6.2014 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. -70 zo dňa 4.8.2014, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 226,76 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 5.098,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.098,31 eur od 21.4.2012 do zaplatenia a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 305,50 eur titulom trov právneho zastúpenia vo výške 452,98 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Z predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 00-0000752158 mal súd preukázané, že danú zmluvu uzavrel právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ a odporca ako dlžník dňa 09.05.2007, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru. Výška úveru bola 200.000 Sk s úrokovou sadzbou 15,9 % a výškou RPMN 19,64 %. Odporca sa zaviazal splácať úver v 60 splátkach po 4.880,- Sk s poistným 54,- Sk mesačne. Bola dohodnutá konečná splatnosť do 5 rokov od splatnosti 1.splátky a termín splatnosti pravidelných mesačných splátok bol do 20.dňa príslušného mesiaca, t.j. od 20.05.2007 do 20.04.2012. Podľa , touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (), zmluvy o úvere (), zmluvy o kontrolnej činnosti (), zasielateľskej zmluvy (), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (), zmluvy o tichom spoločenstve (), zmluvy o otvorení akreditívu (§

682), zmluvy o inkase (), zmluvy o bankovom uložení veci (), zmluvy o bežnom účte () a zmluvy o vkladovom účte (). Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa , právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Náležitosti zmluvy sú vymenované v cit. zákona. Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ zmluvy sa nevzťahujú ustanovenia ( a nasl.), a je nutné aplikovať smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa alebo iného predpisu. To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporcom porušené. Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz. Na základe uvedených skutočností súd má za to, že účastníci konania platne uzavreli predmetnú zmluvu, ktorú súd zároveň posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Z predmetnej zmluvy vyplýva, že splatnosť prvej splátky bola určená 20.dňom príslušného mesiaca, t.j. 20.05.2007. Z platobnej histórie vyplýva splácanie úveru odporcom. Podľa uvedenia navrhovateľa odporca zaplatil celkovo sumu 1.540,47 Eur z celkovej výšky úveru 6.638,78 Eur, teda je v omeškaní so sumou 5.098,31 Eur s príslušenstvom. Navrhovateľ si uplatnil v konaní len nesplatenú istinu úveru bez nároku na zaplatenie nesplatených úrokov z úveru. Podľa v znení od 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodno-záväzkový vzťah, ktorý je absolútnym obchodom, súd posudzoval prípadné premlčanie podľa ustanovení . Podľa , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Vzhľadom na právnu úpravu v čase rozhodovania, súd posúdil, že vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná na súde dňa 02.08.2013, nárok navrhovateľa je premlčaný do 01.08.2009, teda do toho dňa súd neprihladia na prípadné nesplatené splátky. Teda zo 60 splátok je 33 splátok nepremlčaných, za ktoré si navrhovateľ uplatňuje iba sumu 5.098,31 Eur, čo je nižšia suma, než na aký má nárok, keďže

odporca sa zaviazal splatiť úver v 60 splátkach po 4.880,- Sk/161,99 Eur. Teda navrhovateľov nárok v uplatnenej časti nie je premlčaný. Je nepochybné, že odporca z celkového poskytnutého úveru splatil sumu 30.308,60 Sk/1.006,06 Eur + 534,41 Eur, teda spolu 1.547,11 Eur, čo vyplýva z predložených listín. Navrhovateľ v tomto konaní si uplatňuje iba nesplatenú istinu bez úrokov z úveru, teda rozdiel sumy 200.000,- Sk a splatenej sumy 1.540,47 Eur, t.j. 5.098,31 Eur, teda uplatňuje si nižšiu sumu, než na akú má nárok. Je logické, že odporca, hoci mu bol poskytnutý úver vo výške 200.000,- Sk, má vrátiť vyššiu sumu, a to navýšenú minimálne o úroky z úveru. Navrhovateľ si však napriek tomu uplatňuje iba rozdiel splatenej sumy a nesplatenej istiny. Odporca vo svojom písomnom podaní zo dňa 30.01.2014 potvrdil uzavretie zmluvy o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 6.638,78 Eur. Uviedol, že ide o bezúročný úver, čo však v žiadnom prípade nevyplýva zo zmluvy, keďže v zmluve bola riadne uvedená výška úrokovej sadzby, čo bolo dokonca aj zvýraznené tučným písmom. Taktiež poskytnutie úveru bezúročného, ako tvrdil odporca, by bolo nelogické, nakoľko práve to je tá odplata bankového subjektu. Súd však poukazuje na to, že v zmluve je uvedené, že sa jedná o bezúčelový úver. Odporca teda zmluvu nenamietal, ale namietal výšku dlžnej sumy, nakoľko má za to, že dlhuje iba 3.455,31 Eur s tým, že doklady o úhradách doloží do pojednávania. Žiadne doklady však nepredložil, hoci boli nariadené 3 pojednávania. Navrhovateľ však predložil listiny, ako je platobná história, ..., z ktorých vyplýva splatenie úveru iba vo výške 1.547,11 Eur. Taktiež odporca tvrdil, že žaloba bola podaná predčasne, nakoľko rokoval s právnym predchodcom žalobcu o povolení splátok, s odložením termínu pôvodnej splatnosti a vraj mal predbežný prísľub. Súd však poukazuje na to, že k žiadnej zmene zmluvy nedošlo, pričom v danom prípade by muselo ísť o zmenu v písomnej forme a taktiež pohľadávka navrhovateľa bola postúpená na základe zmluvy zo dňa 22.08.2012. Odporca svoje tvrdenia ničím nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno, a to s poukazom na zásadu kontradiktórnosti konania. Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že v dôsledku vyššie uvedeného nárok navrhovateľa je opodstatnený. Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodno-záväzkový vzťah, ktorý je absolútnym obchodom, súd posúdil úroky z omeškania v zmysle , podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa nariadenia vlády SR č. v znení v čase vzniku omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa nariadenia vlády SR č. ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka. Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, dostal sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Súd uznal úrok požadovaný navrhovateľom vo výške 9 % ročne, a to od 21.04.2012, teda od nasledujúceho dňa po splatnosti celého úveru, teda po splatnosti poslednej splátky. Súd výšku úrokovej sadzby osobitne nedokazoval v zmysle Tvrdenia navrhovateľa neboli nikým a ničím relevantným spochybnené a navrhovateľ preukázal svoje tvrdenia predloženými listinami. Pokiaľ odporca tvrdil, že mal prísľub na odloženie splátok a že žaloba je predčasne podaná, prísľub je nepostačujúci a teda irelevantný, nakoľko je potrebný konkrétny právny úkon, z ktorého by vznikli konkrétne povinnosti, avšak v danom prípade pravdepodobne došlo len k nejakým rokovaniam bez "dotiahnutia" dokonca, avšak odporca nič z toho nepreukázal, teda žiadne rokovanie, žiadny prísľub, žiadnu dohodu. Dokonca uviedol, že predloží na pojednávaní listiny, avšak boli nariadené tri pojednávania, ospravedlnil svoju neúčasť iba na jedno pojednávanie a žiadne listiny nepredložil. Odporca neuniesol dôkazné bremeno, pričom v tejto spojitosti súd poukazuje na

kontradiktórnosť konania. Taktiež nemožno súhlasiť s odporcom o predčasnosti žaloby, nakoľko aj keby došlo k odloženiu splátok, pokiaľ niektoré predtým neboli uhradené, každá sa stáva splatnou 20.dňa príslušného mesiaca, a preto navrhovateľ by aj tak mal nárok za neuhradené splátky podľa ich splatnosti. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, na základe čoho súd návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia. V konaní bol úspešný navrhovateľ v celom rozsahu, preto súd rozhodol o trovách podľa , na základe čoho zaviazal odporcu na náhradu trov konania. Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ si uplatnil trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 305,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia za 2 úkony - prevzatie a príprava; podanie žalobného návrhu, a to po 180,93 Eur + 2x režijný paušál 7,81 Eur + DPH, spolu 452,98 Eur. Súd mal preukázané zaplatenie súdneho poplatku vo výške 305,50 Eur. Trovy právneho zastúpenia súd posúdil v zmysle vyhl. MS SR č. , na základe čoho priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 452,98 Eur za 2 úkony:

- prevzatie a príprava - 180,93 Eur + réžia 7,81 Eur + DPH

- žalobný návrh - 180,93 Eur + réžia 7,81 Eur + DPH. Súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Prvostupňový súd vydal dňa 4.8.2014 opravné uznesenie č.k. -70 v súlade s ust. , ktorým opravil chybu v písaní, uvedenú v rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -55 zo dňa 13.6.2014, kde bol chybne uvedený dátum vyhlásenia rozsudku tak, že správne má znieť dátum vyhlásenia rozsudku č.k. -55 dňa: 13.6.2014.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal odporcom navrhnuté dôkazy a následne rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvostupňovom konaní namietal zostatok dlžnej istiny, keď podľa jeho evidencie dlhuje právnemu nástupcovi banky - navrhovateľovi len sumu 3.455,31 Eur. Namietal premlčanie zostatku istiny, nakoľko nárok navrhovateľa bol premlčaný do 1.8.2009, t.j. v čase, kedy sa stal celý dlh splatným. V tomto smere prvostupňový súd pochybil, keď posudzoval premlčanie len vo vzťahu k jednotlivým splátkam a nie k celému zostatku nesplatnej istiny.

K odvolaniu odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie navrhovateľ. Vo svojom vyjadrení navrhol odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle ust. potvrdiť ako vecne správny a zaviazať odporcu na náhradu trov odvolacieho konania v sume 226,76 eur. Uviedol, že prvostupňový súd sa dostatočne vysporiadal s právnou aj skutkovou stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k právnym skutkovým zisteniam a s jeho rozhodnutím, ktoré je vecne správne, sa v plnej miere stotožnil. S poukazom na zásadu kontradiktórnosti konania odporca neuniesol dôkazné bremeno a ním uplatnenú pohľadávku nijakým relevantným spôsobom nespochybnil a do dnešného dňa ju neuhradil. Výšku a právny dôvod pohľadávky riadne preukázal predloženou platobnou históriou splácania úveru. Tvrdenie odporcu o premlčaní pohľadávky je nesprávne, bez opory v zákone a v skutkovom stave. Pohľadávka sa stala splatnou v celom rozsahu prirodzeným spôsobom dňom splatnosti poslednej zmluvne dojednanej splátky úveru k 20.4.2012, kedy nastala konečná splatnosť úveru, čo je okamih rozhodný pre začiatok plynutia premlčacej doby. Od tohto dátumu si navrhovateľ uplatňuje aj nárok na úroky z omeškania.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením v súlade s intenciami uvedenými v ust. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením okresného súdu potvrdil v súlade s ust. 9 ods. 1,2

V zmysle ust. , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, opravného uznesenia a prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania navrhovateľ a odporca, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a nasl. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. , keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

Pokiaľ ide o námietku premlčaniu vznesenú odporcom, tak odvolací súd konštatuje, že pohľadávka navrhovateľa nie je premlčaná, námietka premlčania bola vznesená zo strany odporcu bezdôvodne, nakoľko dlh, ktorý je predmetom konania, je splatný až rokom 2012 a nie ako uvádza odporca vo svojom odvolaní rok 2009.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením potvrdil ako vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. , v spojení s ust. Navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi v odvolacom konaní odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené v súlade s vyhl. MS SR č. v sume 226,76 eur (jeden úkon právnej pomoci

- vyjadrenie k odvolaniu - § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky: 180,93 eur, režijný paušál 8,04 eur, 20 % DPH: 37,79 eur).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.