Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18C-338-2013.pdf
PDF · 93.31 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/338/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG., so sídlom Alpenstrasse 2, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, právne zast JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcovi: O. T.Ň., L.. XX.XX.XXXX, J. X. XXX/XX, D., o zaplatenie 5.098,31 Eur s prísl.,
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 5.098,31 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.098,31 Eur od 21.04.2012 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 305,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 452,98 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 26.07.2013 doručeným Okresnému súdu v Žiline dňa 02.08.2013 domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 5.098,31 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol odporcovi úver, pričom odporca sa zaviazal úver splatiť do 20.04.2012, avšak to nesplnil. Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o postúpení pohľadávky.
Následne súd v danej veci nariadil ústne pojednávania. Na pojednávania sa nedostavil nikto, preto súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
Z predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XX-XXXXXXXXXX mal súd preukázané, že danú zmluvu uzavrel právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ a odporca ako dlžník dňa 09.05.2007, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru. Výška úveru bola 200.000 Sk s úrokovou sadzbou 15,9 % a výškou RPMN 19,64 %. Odporca sa zaviazal splácať úver v 60 splátkach po 4.880,- Sk s poistným 54,- Sk mesačne. Bola dohodnutá konečná splatnosť do 5 rokov od splatnosti 1.splátky a termín splatnosti pravidelných mesačných splátok bol do 20.dňa príslušného mesiaca, t.j. od 20.05.2007 do 20.04.2012.
Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 25 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 4 ods.1 zák.č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Náležitosti zmluvy sú vymenované v § 4 ods.2 cit. zákona.
Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ zmluvy sa nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), a je nutné aplikovať smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu. To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporcom porušené. Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Na základe uvedených skutočností súd má za to, že účastníci konania platne uzavreli predmetnú zmluvu, ktorú súd zároveň posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu.
Z predmetnej zmluvy vyplýva, že splatnosť prvej splátky bola určená 20.dňom príslušného mesiaca, t.j. 20.05.2007.
Z platobnej histórie vyplýva splácanie úveru odporcom.
Podľa uvedenia navrhovateľa odporca zaplatil celkovo sumu 1.540,47 Eur z celkovej výšky úveru 6.638,78 Eur, teda je v omeškaní so sumou 5.098,31 Eur s prísl.
Navrhovateľ si uplatnil v konaní len nesplatenú istinu úveru bez nároku na zaplatenie nesplatených úrokov z úveru.
Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. v znení od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodno-záväzkový vzťah, ktorý je absolútnym obchodom, súd posudzoval prípadné premlčanie podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Vzhľadom na právnu úpravu v čase rozhodovania, súd posúdil, že vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná na súde dňa 02.08.2013, nárok navrhovateľa je premlčaný do 01.08.2009, teda do toho dňa súd neprihladia na prípadné nesplatené splátky. Teda zo 60 splátok je 33 splátok nepremlčaných, za ktoré si navrhovateľ uplatňuje iba sumu 5.098,31 Eur, čo je nižšia suma, než na aký má nárok, keďže odporca sa zaviazal splatiť úver v 60 splátkach po 4.880,- Sk/161,99 Eur. Teda navrhovateľov nárok v uplatnenej časti nie je premlčaný. Je nepochybné, že odporca z celkového poskytnutého úveru splatil sumu 30.308,60 Sk/1.006,06 Eur + 534,41 Eur, teda spolu 1.547,11 Eur, čo vyplýva z predložených listín. Navrhovateľ v tomto konaní si uplatňuje iba nesplatenú istinu bez úrokov z úveru, teda rozdiel sumy 200.000,- Sk a splatenej sumy 1.540,47 Eur, t.j. 5.098,31 Eur, teda uplatňuje si nižšiu sumu, než na akú má nárok. Je logické, že odporca, hoci mu bol poskytnutý úver vo výške 200.000,- Sk, má vrátiť vyššiu sumu, a to navýšenú minimálne o úroky z úveru. Navrhovateľ si však napriek tomu uplatňuje iba rozdiel splatenej sumy a nesplatenej istiny.
Odporca vo svojom písomnom podaní zo dňa 30.01.2014 potvrdil uzavretie zmluvy o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 6.638,78 Eur. Uviedol, že ide o bezúročný úver, čo však v žiadnom prípade nevyplýva zo zmluvy, keďže v zmluve bola riadne uvedená výška úrokovej sadzby, čo bolo dokonca aj zvýraznené tučným písmom. Taktiež poskytnutie úveru bezúročného, ako tvrdil odporca, by bolo nelogické, nakoľko práve to je tá odplata bankového subjektu. Súd však poukazuje na to, že v zmluve je uvedené, že sa jedná o bezúčelový úver. Odporca teda zmluvu nenamietal, ale namietal výšku dlžnej sumy, nakoľko má za to, že dlhuje iba 3.455,31 Eur s tým, že doklady o úhradách doloží do pojednávania. Žiadne doklady však nepredložil, hoci boli nariadené 3 pojednávania. Navrhovateľ však predložil listiny, ako je platobná história, ..., z ktorých vyplýva splatenie úveru iba vo výške 1.547,11 Eur.
Taktiež odporca tvrdil, že žaloba bola podaná predčasne, nakoľko rokoval s právnym predchodcom žalobcu o povolení splátok, s odložením termínu pôvodnej splatnosti a vraj mal predbežný prísľub.
Súd však poukazuje na to, že k žiadnej zmene zmluvy nedošlo, pričom v danom prípade by muselo ísť o zmenu v písomnej forme a taktiež pohľadávka navrhovateľa bola postúpená na základe zmluvy zo dňa 22.08.2012. Odporca svoje tvrdenia ničím nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno, a to s poukazom na zásadu kontradiktórnosti konania.
Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že v dôsledku vyššie uvedeného nárok navrhovateľa je opodstatnený.
Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodno-záväzkový vzťah, ktorý je absolútnym obchodom, súd posúdil úroky z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení v čase vzniku omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 3 ods.2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, dostal sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Súd uznal úrok požadovaný navrhovateľom vo výške 9 % ročne, a to od 21.04.2012, teda od nasledujúceho dňa po splatnosti celého úveru, teda po splatnosti poslednej splátky. Súd výšku úrokovej sadzby osobitne nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.
Tvrdenia navrhovateľa neboli nikým a ničím relevantným spochybnené a navrhovateľ preukázal svoje tvrdenia predloženými listinami. Pokiaľ odporca tvrdil, že mal prísľub na odloženie splátok a že žaloba je predčasne podaná, prísľub je nepostačujúci a teda irelevantný, nakoľko je potrebný konkrétny právny úkon, z ktorého by vznikli konkrétne povinnosti, avšak v danom prípade pravdepodobne došlo len k nejakým rokovaniam bez „dotiahnutia“ dokonca, avšak odporca nič z toho nepreukázal, teda žiadne rokovanie, žiadny prísľub, žiadnu dohodu. Dokonca uviedol, že predloží na pojednávaní listiny, avšak boli nariadené tri pojednávania, ospravedlnil svoju neúčasť iba na jedno pojednávanie a žiadne listiny nepredložil. Odporca neuniesol dôkazné bremeno, pričom v tejto spojitosti súd poukazuje na kontradiktórnosť konania. Taktiež nemožno súhlasiť s odporcom o predčasnosti žaloby, nakoľko aj keby došlo k odloženiu splátok, pokiaľ niektoré predtým neboli uhradené, každá sa stáva splatnou 20.dňa príslušného mesiaca, a preto navrhovateľ by aj tak mal nárok za neuhradené splátky podľa ich splatnosti.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, na základe čoho súd návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia.
V konaní bol úspešný navrhovateľ v celom rozsahu, preto súd rozhodol o trovách podľa § 142 ods.1 O.s.p., na základe čoho zaviazal odporcu na náhradu trov konania.
Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ si uplatnil trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 305,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia za 2 úkony - prevzatie a príprava; podanie žalobného návrhu, a to po 180,93 Eur + 2x režijný paušál 7,81 Eur + DPH, spolu 452,98 Eur.
Súd mal preukázané zaplatenie súdneho poplatku vo výške 305,50 Eur.
Trovy právneho zastúpenia súd posúdil v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., na základe čoho priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 452,98 Eur za 2 úkony:
- prevzatie a príprava - 180,93 Eur + réžia 7,81 Eur + DPH
- žalobný návrh - 180,93 Eur + réžia 7,81 Eur + DPH.
Súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu § 150 O.s.p.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).