Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/166/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: P. M., A.. XX.X.XXXX, W. N. XX, O., zastúpený JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou, so sídlom Bajzova 2, Košice, proti žalovanému: P. M., A.. X.X.XXXX, W. N. XX, O., zastúpená JUDr. Jaroslavom Martiňukom, advokátom, so sídlom Branisková 7, Košice, v konaní o zapl. 3.547,47 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2.744,39 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,5% zo sumy 2.005,37 eur od 2.10.2013 do zaplatenia a vo výške 5,05% ročne zo sumy 739,02 eur od 17.12.2014 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa svojím návrhom zo dňa 30.10.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.005,37 eur s 5,50%. úrokmi z omeškania vo výške 5,5% odo dňa 15.8.2013. Taktiež požadoval priznať náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel manželstvo dňa 24.6.1970. Toto bolo rozvedené dňa rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 19.11.2009, sp.zn. -23, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2009. Počas manželstva nadobudli byt č. I vo vchode 20 na prízemí obytného domu N. XX,XX,XX Q. O., postaveného na parcele č. XXX, XXX, XXX, spolu so spoluvlastníckym podielom na uvedených parcelách a na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 238/10000. Všetky nehnuteľnosti sa nachádzajú v okrese Košice I, obec Košice - Staré mesto, katastrálne územie Letná. Po rozvode neuzavreli dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov ani v lehote troch rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode nebol podaný návrh na jeho vyporiadanie, uplynutím trojročnej lehoty od zániku manželstva tak došlo k vyporiadaniu nášho bezpodielového spoluvlastníctva zo zákona ( ) Tento stav je v súlade aj s údajmi zapísanými na D. Q. Č.. XXXXX, O.. Ú.. D.. Napriek zániku ich manželstva predmetný byt naďalej nepretržite obýva aj žalovaná. Náklady za služby, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu však platí len žalobca. Celkové ním uhradené náklady na služby, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu za obdobie 08/2011 - 07/2013 boli nasledovné: rok 2011 966,11 eur, rok 2012 2.337,69 eur - od tejto sumy je potrebné odpočítať preplatok na nákladoch za služby, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu v sume 322,37 eur spolu 2.015,32 eur, rok 2013 1.364,17 eur od tejto sumy je potrebné odpočítať preplatok na nákladoch za služby, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu v sume 334,87 eur spolu 1.029,30 eur, celkovo 4.010,73 eur, z toho 1 pripadajúca na žalovanú je 2.005,37 eur. Žalovaná sa užívaním predmetných nehnuteľností bezdôvodne obohatila podľa ustanovení

a nasl. a tento názor zastáva aj ustálená judikatúra - napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. .

Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp.zn. -26 zo dňa 19.9.2013, voči ktorému žalovaná v zákonnej lehote podala odpor s odôvodnením, že uplatnený nárok neuznáva, nakoľko sa účastníci po rozvode dohodli, že vzhľadom na značný rozdiel vo výške svojich príjmov bude žalobca uhrádzať to, čo preukázal v prílohách svojho návrhu a žalovaná zvyšok a zároveň bude kupovať dezinfekčné, hygienické a iné prostriedky do domácnosti. Žalobca sa v domácnosti nestará absolútne o nič. Žalovaná priložila niekoľko kópií SIPO platieb, ktoré vykonala s tým že ďalšie doplní na pojednávaní, spolu so sumárom. Uplatnený nárok považuje za v rozpore s dohodou a dobrými mravmi.

Žalobca k odporu žalovanej prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že jej tvrdenie, že sa po rozvode v roku 2009 dohodli na úhradách jednotlivých položiek súvisiacich so starostlivosťou o domácnosť nie je pravdivé. Žalovaná s ním už niekoľko rokov nekomunikuje a jeho snahy o akúkoľvek formu dohody ohľadom prerozdelenia úhrad spojených s užívaním bytu boli neúspešné. V zmysle zákona platí, že predmetná nehnuteľnosť prešla dňom zániku bezpodielového spoluvlastníctva do podielového spoluvlastníctva ich oboch s tým, že naše podiely ako spoluvlastníkov sú rovnaké. Podľa ust. je podiel vyjadrený ako miera, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. Z uvedeného žalovanej vyplýva povinnosť podieľať sa rovnakým pomerom k výške svojho nadobudnutého podielu aj na úhradách za služby spojené s bývaním, čo však riadne neplní. Vzhľadom na to, že žalobca sa chcel vyhnúť akýmkoľvek nedoplatkom súvisiacim s užívaním nášho podielového spoluvlastníctva, hradil po celý čas platby SIPO. Nie sú pravdivé ani tvrdenia žalovanej o tom, že sa dohodli o úhrade dezinfekčných, hygienických a iných prostriedkov do domácnosti prostredníctvom jej osoby. Od rozvodu manželstva nevedú spoločnú domácnosť a každý sa stará len o tie časti nehnuteľnosti, ktoré užíva. Spoločne užívané priestory upratuje aj žalobca a okrem toho v celom byte zabezpečuje výlučne on všetky opravy, údržbu a mnohé ďalšie činnosti nevyhnutné pre riadny chod domácnosti. Žalobca prostredníctvom zástupcu v konaní ďalej uviedol, že nízky príjem žalovanej nie je dôvod na nepriznanie uplatneného nároku. Žalovaná užíva byt aj nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu a tiež záhradnú chatku a záhradu a je povinná sa podieľať na nákladoch spojených s užívaním tohto bytu za roky 2011-2014. Tento nárok nebol žiadnym spôsobom spochybnený.

Právny zástupca žalovanej v konaní taktiež uviedol, že žiada započítať oproti uplatnenému návrhu sumu 828,79 eur, nakoľko žalovaná uhrádzala elektrinu a plyn v rokoch 2010-2014. Žalovaná má nízky dôchodok. Medzi účastníkmi došlo k dohode, podľa ktorej konali, o čom svedčia tieto platby žalovanej. Pokiaľ ide o nepriznanie vlastníctva garáže zo strany žalovanej, nešlo o úmyselné konanie. Priestory garáže sú úplne zapratané a nedajú sa riadne užívať. Taktiež byt a pivnica. Z toho je zrejmé, že žalobca užíva tento byt vo väčšom rozsahu, než tvrdí. Zo zapratanej časti podlahovej plochy je zrejmé, že žalobca byt užíva vo veľkom nepomere vo vzťahu k jeho spoluvlastníckemu podielu. Žiadal rozhodnúť o trovách tak, že žiadnemu z účastníkov súd neprizná náhradu trov konania so zohľadnením sociálnej situácie žalobkyne. Žalovanej sú právne služby poskytnuté pro bono.

Dňa 14.11.2014 bol súdu doručený vzájomný návrh žalovanej, v ktorom žiada zrušiť a vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov k predmetnému bytu i ďalším nehnuteľnostiam v ich spoluvlastníctve.

Na pojednávaní dňa 16.12.2014 súd uzneseniami vylúčil vzájomný návrh na samostatné konanie a pripustil zmenu návrhu v znení : Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 3.547,47 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 2.005,37 eur od 15.8.2013 do zaplatenia, vo výške 5,25% ročne zo sumy 2.005,37 eur od 14.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.005,37 eur od 12.6.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.005,37 eur od 11.9.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.542,10 eur od 12.12.2014 do zaplatenia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav veci: Manželstvo účastníkov bolo rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 19.11.2009, sp.zn. -23, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2009, rozvedené.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že za trvania manželstva účastníci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudli W. Č.. X A. N. XX Q. O. so spoluvlastníckym podielom na F. Č.. XXX, XXX, XXXa na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 238/10000 Q. O..Ú.. D., N. A. D. Č.. XXXXX ako aj chatu na F. Č.. XXX X. N. - F. Č.. XXX Q. O..Ú.. Č. E. O. G. zapísanú na D. Č.. XX a garáž X..Č.. XXXX A. F. Č.. XXX Q. O..Ú.. D. E. O. G. zapísanú na D. Č.. XXXX. Po rozvode neuzavreli dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov ani v lehote troch rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode nebol podaný návrh na jeho vyporiadanie. Uvedené nehnuteľnosti sú v súčasnosti zapísané v ich podielovom spoluvlastníctve tak, že každý vlastní 1. Byt užívajú obaja. Z predložených dokladov SIPO a ústrižkov poštových poukazov a faktúr súd zistil, že žalovaný v roku 2011: uhradil za 8-12/2011 SIPO za byt vo výške 857,30 + odpad 31,35 eur, daň z nehnuteľnosti 73,11 eur a poistenie nehnuteľnosti 25,89 eur; za rok 2012 uhradil SIPO za byt vo výške 2.094,31 eur + odpad 94,29 eur a elektrina 25,72 eur, daň z nehnuteľnosti 97,48 eur, za poistenie nehnuteľnosti 25,89 eur a obdržal preplatok 322,37 eur; v roku 2013: za 8-12/2013 uhradil SIPO za predmetný byt vo výške 1.175,44 eur + 885,53 eur + odpad 62,70 eur a elektrina 11,70 eur, v 7-10/2013 daň z nehnuteľnosti 93,10 eur, za poistenie domácnosti 21,24 eur, za poistenie chaty 4,65 eur a za elektrinu 24,98 eur a obdržal preplatok 334,87 eur; v roku 2014 uhradil SIPO za byt vo výške 2.143,41 eur, daň z nehnuteľnosti 124,13 eur, za poistenie domácnosti 21,24 eur, za poistenie chaty 4,65 eur a za elektrinu 25,22 eur a obdržal preplatok vo výške 263,95 eur. Z dokladov SIPO a poštového ústrižku predložených žalovanou súd zistil, že žalovaná uhradila za elektrinu a plyn po odrátaní preplatkov v roku 2010 159,45 eur, v roku 2011 332,04 eur, v roku 2012 413,74 eur, v roku 2013 350,92 eur a v roku 2014 350 eur. Žalobca v konaní vypovedal, že to, že od roku 2010 platila niečo manželka sa dozvedel až na pojednávaní, pretože v roku 2006 mal dohodu s dcérou, na ktorú prepísal elektrinu a plyn, keďže na ňu chcel previesť aj svoj podiel na byte s tým, že ona to bude uhrádzať a on jej to potom preplatí a tak aj bolo do roku 2010. K prevodu bytu zatiaľ nedošlo, pretože dcéra ho o to požiadala, keďže mala nejaké dlhy a bála sa exekúcie. Po rozvode požiadal bývalú manželku - žalovanú, nech pripraví rozdelenie BSM a nech začne platiť inkaso v polovičnej výške. Tri roky sa však nedialo nič. K prepisu elektriny z dcéry na manželku došlo poza jeho chrbát bez toho, aby bol o tom informovaný. Je živnostník, potreboval k svojej činnosti kopec materiálu, techniky. Keďže zrušil kanceláriu, časť vecí si musel preniesť do bytu, garáže a pivnice, pričom v byte sú tieto veci len v jednej z dvoch komôr. Žalobca má vyhradenú jednu izbu, kde má počítač, kopírku a papiere. Garáž je v zlom stave, je treba do nej zainvestovať aspoň 1.000 eur, záhradný domček tiež potrebuje rekonštrukciu, avšak do toho nemieni investovať, keďže vie, že manželka by asi polovicu nákladov neuhradila. Manželka v byte užíva obývačku a spálňu. Kuchyňu a kúpeľňu užívajú spoločne s tým, že mu je neustále vytýkaný spôsob užívania. chladničku má vlastnú. Celkom je asi osem skríň, on užíva jednu skriňu, jeden šuflík. Nechcel z bytu odísť a úplne prestať platiť, lebo byt by išiel do exekúcie. So žalovanou sa nevedeli dohodnúť na ničom. Pokiaľ ide o to neplatenie elektriny, k tomu došlo tým spôsobom, že manželka vyberá poštu skoro v 95%-tách a ale lístky od elektriny nikdy nevidel. Keď sa pýtal dcéry, ako je to s tou elektrinou, vravela, nech sa nestará. Prepis elektriny považuje za účelový, keďže ku prepisu elektriny v garáži a záhrade nedošlo. Izbu, ktorú žalobca užíva, zrekonštruovala dcéra, ktorá keď príde domov (pracuje v zahraničí), tak spí so žalovanou v spálni. Kľúče od garáže a záhrady sú na chodbe. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že žalobca s ňou nekomunikoval. Musela nakúpiť chladničku, sporák, nové matrace, nič do bytu neinvestoval, ani čistiace prostriedky. Už od roku 1997 ju uráža a fyzicky napáda. Bola onkologický pacient. Žalobca v SIPO musel vidieť, že tam už nie je elektrina a plyn. Chcel prepísať na dcéru svoj podiel na byte, avšak s právom dožitia, s čím dcéra nesúhlasila, pretože manžel robí bordel, nevetrá, keď varí. Záhradnú garáž nemohla nikdy užívať pre jeho bordel a veci, ktoré má v byte, nemohla vyhodiť, pretože by musela zaplatiť ten kontajner. Žalobca má na skrini zámku. V byte dala vymeniť eurookná, podlahy, omietky spraviť. Žalobca nič v byte neurobil, pivnica aj komora sú úplne zapratané vecami žalobcu. Z predložených fotografií súd zistil, že chodba k izbe žalobcu a jeho izba, komora v byte, garáž a pivnica sú vrchovate zapratané vecami.

Podľa (v znení platnom do 31.3.2010), o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku. Podľa (v znení platnom do 31.3.2010), ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov a a osobitné predpisy.

Podľa (v znení platnom do 31.3.2010), o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak. Podľa (v znení platnom do 31.3.2010), o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd. Podľa (v znení platnom do 31.3.2010), o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome a osoby, ktoré s ním žijú v domácnosti, majú právo užívať byt alebo nebytový priestor v dome, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, príslušenstvo a pozemok, ktorých užívanie je spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome, a priľahlý pozemok. Podľa (v znení platnom do 31.3.2010), o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak je byt alebo nebytový priestor v spoluvlastníctve, majú spoluvlastníci bytu alebo nebytového priestoru postavenie vlastníka bytu alebo nebytového priestoru a zodpovedajú voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome podľa osobitného predpisu.

Podľa o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, daň z nehnuteľností zahŕňa a) daň z pozemkov, b) daň zo stavieb, c) a z nebytových priestorov v bytovom dome (ďalej len ""). Podľa cit. zákona daňovníkom dane z bytov je vlastník bytu alebo nebytového priestoru alebo správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve štátu, správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve obce, alebo správca bytu alebo nebytového priestoru vo vlastníctve vyššieho územného celku (ďalej len "vlastník bytu"). Podľa cit. zákona ak sú byty alebo nebytové priestory v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane z bytov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane z bytov zastupuje jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani. Ak je byt alebo nebytový priestor v bytovom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňovníkom dane z bytov sú obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločne a nerozdielne. Podľa a cit. zákona poplatok sa platí za komunálne odpady okrem elektroodpadov a drobné stavebné odpady, ktoré vznikajú na území obce. Ak ďalej nie je ustanovené inak, poplatok platí poplatník, ktorým je a) fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo ktorá je na území obce oprávnená užívať alebo užíva byt, nebytový priestor, pozemnú stavbu alebo jej časť, alebo objekt, ktorý nie je stavbou, alebo záhradu, vinicu, ovocný sad, trvalý trávny porast na iný účel ako na podnikanie, pozemok v zastavanom území obce okrem lesného pozemku a pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha (ďalej len "nehnuteľnosť"), b) právnická osoba, ktorá je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na iný účel ako na podnikanie, c) podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území obce na účel podnikania.

Podľa (ďalej len ), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Podľa a podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. Podľa a z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Podľa bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Podľa ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. nariadenia vlády č. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva účastníkov dňa 14.12.2009 zaniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a teda i bezpodielové spoluvlastníctvo k ich bytu na N. XX Q. O., ku garáži i k chate so záhradou. Nakoľko účastníci po rozvode neuzavreli dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov ani v lehote troch rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode nepodali návrh na jeho vyporiadanie, uplynutím trojročnej lehoty podľa platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa; o ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Podľa podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. V prípade, že sa účastníci ako spoluvlastníci nevedeli dohodnúť o hospodárení so spoločnou vecou, mohol ktorýkoľvek z nich podľa podať návrh na súd. Byt po rozvode naďalej užívali obaja účastníci, na hospodárení so spoločnými nehnuteľnosťami sa nevedeli dohodnúť, no nežiadali ani súd, aby o hospodárení rozhodol. Účastníci sú podľa veľkosti svojich podielov, ktoré sú rovnaké (každý má 1), povinní uhrádzať náklady za služby, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu ako aj ďalšie náklady vyplývajúce s ich vlastníctva - daň z nehnuteľnosti, poplatok za komunálne odpady, poistenie nehnuteľností t.j. každý v polovici. Žalobca v konaní preukázal, že v súvislosti s tým mal v rokoch 2011 až 2014 po odrátaní preplatkov náklady v celkovej výške 7.094,94 eur, z čoho polovica činí 3.547,47 eur a žalovaná preukázala, že v rokoch 2010 až 2014 po odrátaní preplatkov mala náklady v celkovej výške 1.606,15 eur, z čoho polovica je 803,08 eur. Rozdiel tak predstavuje sumu 2.744,39 eur, ktorú za žalovanú uhradil žalobca. Bezdôvodným obohatením je určitý majetkový prospech predstavujúci buď veci ako také alebo spočíva v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu by došlo, ak by plnil svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť vyjadriteľné v peniazoch. Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa ust. je na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej) na plnenie u toho, za koho sa plnilo a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil. Z vyššie uvedeného je zrejmé,

že žalovaná mala podľa svojho spoluvlastníckeho podielu uhrádzať náklady spojené s vlastníctvom a užívaním predmetných nehnuteľností v 1 a naopak žalobca nebol povinný tieto uhrádzať nad výšku svojho spoluvlastníckeho podielu (v 1). Ak teda žalobca uhradil za žalovanú sumu 2.744,39 eur, došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinná vydať aj s príslušenstvom. Preto ju na splnenie uvedenej povinnosti zaviazal súd.

Súd mal za to, že žalovaná sa preukázateľne dozvedela o výške uplatneného bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi vo výške 2.005,37 eur až prevzatím žaloby dňa 1.10.2013 a vo výške ďalších 1.542,10 eur až dňa 16.12.2014. Nasledujúcim dňom sa dostala do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu voči žalobcovi. Základná úroková sadzba ECB bola od 8.5.2013 do 12.11.2013 vo výške 0,50 %, čo po navýšení o 5 percentuálnych bodov predstavuje úroky z omeškania vo výške 5,5% ročne a od 10.9.2014 je základná úroková sadzba ECB vo výške 0,05%, čo predstavuje úroky z omeškania vo výške 0,5% ročne.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nárok žalobcu voči žalovanej je v časti o zaplatenie sumy 2.744,39 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 2.005,37 eur od 2.10.2013 do 16.12.2014 a vo výške 0,05% ročne zo zostávajúcej sumy 739,02 eur (2.744,39 eur mínus 2.05,37 eur) od 17.12.2014 do zaplatenia dôvodný a v tej časti mu vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa prvá veta ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Nakoľko žalobca žiadal v návrhu poskytnúť žalovanej lehotu na splnenie povinnosti uloženej rozsudkom do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, súd určil túto dlhšiu lehotu.

Podľa ust. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Výnimočnosť prípadu môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Žalobca by mal podľa pomeru úspechu nárok na zaplatenie časti účelne vynaložených trov konania a to vo výške 54% (odčítajúc percentá neúspechu 23% v konaní od percent jeho úspechu 77%), avšak súd mu podľa náhradu trov konania nepriznal, aj keď u neho s prihliadnutím na úspech v konaní, boli naplnené predpoklady na priznanie náhrady časti trov konania. Súd totiž dospel k záveru, že v danom prípade sú na strane žalovanej dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, spočívajúce v osobných pomeroch žalovanej (ktorá má príjem len so starobného dôchodku vo výške 355,60 eur), ktoré už v priebehu konania odôvodnili rozhodnutie súdu o jej oslobodení od súdnych poplatkov, ako aj spočívajúce v skutočnosti, že žalobca jej znepríjemňuje bývanie neporiadkom v niektorých častiach predmetných nehnuteľností. Ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov konania. Je to odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa také rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom. Pojem „dobré mravy“ nie je definovaný v žiadnom právnom predpise, vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a

rešpektovanie, je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Súd má zato, že nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi v porovnaní so žalovanou nezasiahne výrazne nepriaznivo do jeho finančnej sféry, keďže má príjem z podnikateľskej činnosti aj starobný dôchodok vo výške 702,30 eur (t.j. v dvojnásobnej výške oproti žalovanej).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.