Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Cob-93-2014.pdf
PDF · 103.48 KB
Case nature
Subarea
5Cob/93/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v obchodnej veci žalobcu: Bratislavská dražobná a.s., so sídlom Bratislava, Mostová 2, IČO: 47 701 056, zastúpeného spoločnosťou Studio Legale, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mostová 2, IČO: 36 811 874, proti žalovaným: 1/ Prvá metropolitná, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kladnianska 20, IČO: 35 961 341, 2/ EuroFinancovanie s.r.o., so sídlom Bratislava, Nové Záhrady I 13/A, IČO: 44 731 906, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 18.10.2014 pod č. k. 8Cb/110/2014-31, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
N e p r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania súvisiacich s konaním o predbežnom opatrení.
odôvodnenie:
Okresný súd Kežmarok vyššie označeným uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal uložiť žalovaným v 1. a 2. rade akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťami:
- C-KN parcela č. 1219/34 (ostatné plochy), výmera C-KN parcely 488 m2,
- C-KN parcela č. 1219/331 (zastavané plochy a nádvoria), vo výmere 145 m2,
- C-KN parcela č. 1219/332 (zastavané plochy a nádvoria), vo výmere 54 m2,
- rodinný dom, súp. č. XXX na C-KN parcele č. 1219/331,
- garáž, súp. č. XXX, na C-KN parcele č. 1219/332,
zapísanými v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Kežmarok, katastrálny odbor, nachádzajúce sa v okrese S., obec W. J., k. ú. W. J., na LV č. XXX, a to najmä tieto nehnuteľnosti scudziť, t.j. predať, vymeniť, vložiť do majetku inej právnickej osoby, zaťažiť, prenajať na dobu určitú alebo darovať tretej osobe, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.
Vychádzal z odôvodnenia návrhu, v ktorom žalobca uviedol, že dňa 18.12.2012 pán I. S. vystavil a podpísal vlastnú zmenku bez protestu na zmenečnú sumu vo výške 85.000,- eur v prospech Ing. Q. W., pričom dátum splatnosti zmenky bol určený na 18.12.2013. Zmenka sa následne avalovala obchodnou spoločnosťou Prvá Metropolitná, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kladnianska 20, IČO: 35 961 341, obchodnou spoločnosťou HUGO AGENCY, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kladnianska 20, Bratislava, IČO: 45 846 707, a obchodnou spoločnosťou MISS agency, s.r.o., sídliacou na tej istej adrese ako
predchádzajúci dvaja avalisti, IČO: 46 377 671. Napriek uplynutiu lehoty splatnosti dlhu dlžník ani avalisti dlh vyplývajúci zo zmenky veriteľovi ani len čiastočne neuhradili. Zmenka bola následne postúpená na rad - v tomto konaní o nariadenie predbežného opatrenia žalobcovi. V máji 2014 všetky povinné strany súhlasili so zabezpečením dlhu vo forme notárskej zápisnice, pričom táto bola u notára JUDr. Miroslava Kováča spísaná a schválená dňa 13.5.2014 pod č. N 383/2014, Nz 17896/2014, NCRIs 18255/2014. V tejto notárskej zápisnici - exekučnom titule eminent a avalisti ako osoby povinné uznali dlh vo výške 85.000,- eur voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky. Spoločne a nerozdielne sa ho zaviazali zaplatiť žalobcovi ako oprávnenej osobe v lehote do 27.5.2014, pričom súhlasili, aby sa tento exekučný titul v prípade nesplnenia dlhu stal podkladom pre výkon rozhodnutia. Keďže emitent ani avalisti dlh vyplývajúci z tohto exekučného titulu neuhradili, žalobca podal na základe neho návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý sa vedie pod č. EX 2965/14 pred Exekútorským úradom JUDr. Martina Hermanovského, so sídlom Bratislava, Moskovská 18. Súdnym exekútorom bolo 26.6.2014 vydané upovedomenie o začatí exekúcie predajom, okrem iných, i nehnuteľností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia. V tom čase žalobca (v konaní o predbežnom opatrení) zistil, že žalovaný v 1. rade zaťažil svoje nehnuteľnosti v k. ú. W. J., evidované na LV č. XXX, v prospech žalovaného v 2. rade ihneď, ako sa dlh stal splatným podľa zmenky a zároveň prebiehali intenzívne rokovania o spôsobe úhrady dlžnej sumy. Z uvedeného LV č. XXX, k. ú. W. J., zistil, že na tomto liste vlastníctva je v prvom rade vedený žalovaný, v druhom rade ako záložný veriteľ žalovaného v 1. rade, pričom bola zároveň zapísaná v ňom poznámka o výkone záložného práva žalovaného v 2. rade, a to priamym predajom zaťažených nehnuteľností. Z tohto dôvodu žalobca má za to, že zriadenie záložného práva v prospech žalovaného v 2. rade v kontexte všetkých udalostí, najmä jeho rýchleho výkonu, vykazuje znaky absolútnej neplatnosti, a preto má v úmysle požiadať súd o predbežné opatrenie, pokiaľ nebude právoplatne o tomto úkone (zriadenie záložného práva) súdne rozhodnuté. Podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana predbežným opatrením, žalobca právne odôvodnil ustanovením § 151a, § 151j, § 151ma a § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti uviedol, že žalobou vo veci samej sa mieni domáhať určenia neplatnosti Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnosti z 22.1.2014, uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako záložcom, ktorý je zároveň aj dlžníkom, a žalovaným v 2. rade ako záložným veriteľom. Touto záložnou zmluvou je zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa - žalovaného v 2. rade vo výške 280.000,- eur, ktorá vznikla na základe Zmluvy o úvere č. 14010003 z 22.1.2014. Zmluva o záložnom práve k nehnuteľnosti bola dodatkovaná Dodatkom č. 1 z 10.3.2014 a nakoniec povolená do Katastra nehnuteľností Okresného úradu Kežmarok, odbor katastrálny, dňa 17.3.2014. Zálohom sú nehnuteľnosti z LV č. XXX pre k. ú. W. J.. V tejto súvislosti žalobca vyslovil názor, že cieľom žalovaného v 1. rade nebolo zabezpečenie svojho dlhu, ale znemožniť žalobcovi výkon rozhodnutia, prípadne zamedziť mu uspokojiť právny nárok z majetku žalovaného v 2. rade. Takéto konanie označil za obchádzanie zákona.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia žalobca uzavrel tým, že je možné, že žalovaný v 1. rade a 2. rade konajú v zhode, keďže podľa žalobcu predbežného opatrenia:
1. Existuje pochybnosť nad sumou úveru, ktorú žalovaný v 2. rade bol ochotný poskytnúť žalovaný v 1. rade, nakoľko žalobca od odborne spôsobilých osôb zistil, že trhová cena týchto konkrétnych nehnuteľností je cca o štvrtinu nižšia ako samotná istina. Pohybuje sa v rozpätí od 180.000,- eur do 200.000,- eur a v cene úveru pritom nie je započítaný zmluvný úrok, ktorý sa pri úverovej zmluve predpokladá, pretože ide o odplatný typ zmluvy.
2. "Rýchly" výkon záložného práva. Podľa žalobcu predbežného opatrenia, ak bol úver poskytnutý, tak s vysokou pravdepodobnosťou v marci tohto roku, keď bolo záložné právo právoplatne povolené (17.3.2014) do KN. Zo záložnej zmluvy nie je zrejmé, či žalovaný v 1. rade mal splatiť úver v splátkach alebo jednorazovo. Každopádne výkon záložného práva nastal po 6 mesiacoch doby trvania úveru, čo je pri výške úveru 280.000,- eur neštandardné.
3. Pohľadávka žalovaného v 2. rade (záložného veriteľa), ak vznikla, nemusí byť splatná, a tak došlo medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade k dohode o výkone záložného práva, ktorá je postihnutá neplatnosťou pre jej rozpor so zákonom (§ 151j ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Na základe týchto skutočností sa žalobca domnieva, že navrhované predbežné opatrenie je dôvodné, a že právny nárok domáhať sa neplatnosti záložnej zmluvy z jeho strany je osvedčený a má mu byť poskytnutá predbežná ochrana, pokiaľ súd nerozhodne v merite veci. Obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy ďalej zdôvodnil tým, že na uvedených nehnuteľnostiach sa začal výkon záložného práva v prospech žalovaného v 2. rade, pričom táto skutočnosť je zapísaná na LV č. XXX pre k. ú. W. J.. Teda už z údajov zapísaných na uvedenom liste vlastníctva (v časti Poznámky) tak počnúc 17.10.2014 môže žalovaný v 2. rade uskutočniť výkon záložného práva priamym predajom označených nehnuteľností. Ak dôjde k výkonu záložného práva tak, ako je zapísané na uvedenom liste vlastníctva, jeho práva ostanú natrvalo neuspokojené. Uvedené je však neakceptovateľné, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľ predbežného opatrenia už disponuje exekučným titulom, avšak svoje práva si musí aj naďalej uplatňovať súdnou cestou a z tohto dôvodu považuje konanie žalovaného v 1. rade za nezákonné. V dôsledku akéhokoľvek ďalšieho nakladania s nehnuteľnosťami, či už zo strany žalovaného v 1. rade alebo v 2. rade, jednoznačne dôjde k zmareniu výkonu exekučného konania, čím mu bezprostredne hrozí škoda vo výške dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Zároveň nie je možné vyvrátiť predpoklad, že konanie oboch žalovaných prebieha vo vzájomnej zhode a aj z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby súd nariadil predbežné opatrenie na základe návrhu vo vzťahu k obom žalovaným.
Súd prvého stupňa aplikáciou ustanovenia § 102 ods. 1, § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 2 O.s.p., uzavrel, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je možné vyhovieť. V prvom rade skúmal, či žalobca tvrdil a osvedčil, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi konania o vydanie predbežného opatrenia. V tejto súvislosti zdôraznil, že predbežné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných, než právnych vzťahov medzi účastníkmi. Ak medzi účastníkmi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. žalobca ani netvrdí, že taký vzťah tu je, ďalšie predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia ani netreba skúmať, pretože chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí prípadná opodstatnenosť predbežného opatrenia. Z tvrdení žalobcu ohľadom nariadenia predbežného opatrenia nevyplýva právny vzťah, na základe ktorého by bolo možné konštatovať existenciu konkrétneho právneho vzťahu medzi ním a žalovaným v 2. rade, voči ktorému sa domáha zákazu zdržať sa akýchkoľvek úkonov pri nakladaní s nehnuteľnosťami špecifikovanými vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.
Ďalej skúmal, či žalobca predbežného opatrenia tvrdil a osvedčil nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. V tejto súvislosti zistil, že žalobca existenciu svojho tvrdeného práva (práva na zaplatenie uvedenej sumy peňažných prostriedkov voči žalovanému v 2. rade) neoprel o žiadne ustanovenie, či už hmotného, prípadne procesného práva. Pre účely rozhodovania o predbežnom opatrení nepostačuje vyslovenie domnienky, podľa ktorej cieľom žalovaného v 1. rade nebolo zabezpečenie svojho dlhu, ale znemožnenie žalobcovi realizovať výkon rozhodnutia, resp. zamedziť mu uspokojenie právneho nároku z majetku žalovaného v 1. rade, s poukazom na bežnú prax, v rámci ktorej dochádza k zneužitiu inštitútu záložného práva, kedy dlžník v právnom postavení záložcu zaťaží majetok v prospech záložného veriteľa (tzv. prednostného veriteľa) s cieľom vyhnúť sa exekúcii a v rámci výkonu záložného práva nadobudnúť vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktorej je zriadené záložné právo, avšak už nezaťaženej žiadnymi cudzími právami. Teda žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenie neosvedčil existenciu právne relevantných skutočností spôsobilých vyvolať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V tejto súvislosti žalobca poukázal len na počínanie žalovaného v 2. rade spočívajúce v realizácii konkrétneho právneho úkonu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade (dlžníkovi veriteľa). Z týchto uvedených dôvodov návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia v navrhnutom znení v celom rozsahu zamietol.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bolo v celom rozsahu vyhovené. V odvolaní predovšetkým namietal, že súd v konaní o nariadení predbežného opatrenia prejudikoval právny názor na meritórne rozhodnutie, pričom v tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13.12.2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012. Trval na tom, že má judikovanú pohľadávku voči žalovanému v 1. rade, ktorý hneď po splatnosti pohľadávky založil svoj majetok, o ktorom sa pojednáva v tomto súdnom konaní, a nielen tento majetok (aj nehnuteľnosti v V.), tam dokonca pred splatnosťou pohľadávky, údajne, aby zabezpečil jemu poskytnutý úver od žalovaného v 2. rade. Pritom ale žalobcovi z poskytnutých úverových prostriedkov nič nevyplatil. Ak aj intenzívne rokoval so žalobcom o splatení dlhu, tak to iba
na vyvolanie dojmu, že jeho pohľadávka bude zaplatená. Dokonca žalobcovi poskytol vyššie uvedený exekučný titul (notársku zápisnicu), ale už s vlastným vedomím, že celý jeho majetok je pokrytý záložným právom. Aj súdny exekútor vydal správu, že bez speňaženia dotknutého majetku, ale bez zaťaženia tohto konkrétneho záložného práva žalovaného v 2. rade, nebude pohľadávka veriteľa uspokojená. Taktiež aj žalovaný v 2. rade už začal výkon záložného práva ohľadom dotknutých nehnuteľností, a to priamym predajom. Teda žalobca i naďalej tvrdí, že žalovaný v 1. rade založil nehnuteľnosti v prospech žalovaného v 2. rade, aby sa vyhol speňaženiu majetku v exekučnom konaní v prospech žalobcu, pričom nie je vylúčené, že obaja žalovaní konajú v zhode. Rád by predložil súdu aj úverovú zmluvu, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo medzi žalovanými, avšak túto k dispozícii nemá, pretože nie je jej účastníkom.
Ak okresný súd tvrdí, že svoje tvrdenia neoprel o žiaden hmotný základ, v tejto súvislosti poukázal na § 151j Občianskeho zákonníka. Akákoľvek dohoda uzavretá pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktorú je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak. I napriek tomu, že nemá k dispozícii úverovú zmluvu, preto nedisponuje ani informáciou, či bol vôbec žalovanému v 1. rade úver skutočne poskytnutý. Preto žalobca svoj právny názor v súvislosti s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia opiera hlavne o skutkové udalosti a z chovania oboch žalovaných. Z ich vzájomných súvislostí len vznikol záver, že žalovaný v 1. rade obchádzal zákon a tento záver je vysoko pravdepodobný. To stačí na to, aby žalobca osvedčil svoj právny nárok, pričom tento nárok nemusí byť judikovaný. O samotnej žalobe sa predsa bude pojednávať neskôr s využitím všetkých zákonných prostriedkov, vrátane dokazovania, a to vo veci samej.
Taktiež súd opomenul, že žalobca sa so žalovaným v 2. rade dostal nedobrovoľne do právneho vzťahu tým, že záložná zmluva medzi žalovaným v 1. a 2. rade je absolútne neplatným právnym úkonom, z čoho aj pre žalobcu, ale aj samotných účastníkov tohto protiprávneho úkonu vyplývajú určité práva a povinnosti. Žalobca môže svoj peňažný nárok uspokojiť z majetku žalovaného v 1. rade a žalovaný v 2. rade nesmie v mene žalovaného v 1. rade previesť majetok na tretiu osobu, resp. sebe alebo žalovanému v 1. rade blízku osobu, kúpnou zmluvou, ako v tejto fáze zamýšľal, pretože záložná zmluva je neplatná, a teda bude neplatný každý jeden právny úkon, ktorý vzíde v súvislosti s ňou. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu na nariadení predbežného opatrenia, v tejto súvislosti žalobca dôvodil tým, že jeho právne postavenie sa zmení, ak by sa rozhodlo, že záložná zmluva je neplatná, pretože tak by to znamenalo, že nehnuteľnosti sú súčasťou exekučnej podstaty a je ich možné speňažiť. Preto konanie o veci samej (o neplatnosť záložnej zmluvy medzi žalovaným v 1. a 2. rade) by stratilo význam, ak by žalovaný v 2. rade predal majetok žalovaného v 1. rade tretej osobe, pretože takéto konanie by úplne zmarilo výkon rozhodnutia, čo predstavuje reálnu hrozbu. Uzavrel, že je preto namieste vyhovieť predbežnému opatreniu, aby sa poskytla zákonná ochrana jeho oprávnených práv a záujmov, a to aj s poukazom na to, že ak je právny nárok aspoň pravdepodobný a na druhej strany nemá vzniknúť škoda, má sa predbežné opatrenie nariadiť, aby splnilo svoj účel. Práve jeho nenariadením môže vzniknúť stav, ktorý už nebude možné zvrátiť.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia v požadovanom znení zamietol, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie uznesenia okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k dôvodom odvolania žalobcu odvolací súd dopĺňa:
Predbežné opatrenie v zmysle § 74 a § 102 O.s.p. možno vydať pred začatím konania alebo po jeho začatí. Podmienky pre jeho nariadenie, obsah a dôsledky sú v podstate rovnaké. Rozdiel spočíva predovšetkým v tom, že po začatí konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie aj bez návrhu. Dôvodmi pre nariadenie predbežného opatrenia v oboch uvedených prípadoch je dočasná úprava
pomerov účastníkov a zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Znakom predbežného opatrenia je jeho predbežný - dočasný charakter, t.j. že upravuje pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie vo veci.
V danom prípade žalobca podal osobitný návrh na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, v ktorej chce uplatniť žalobu proti žalovaným v 1. a 2. rade o neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva aj k tým nehnuteľnostiam, ktoré majú byť postihnuté navrhnutým predbežným opatrením. Je pritom nepochybné, že žalobcom navrhované predbežné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku však musí osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu rozhodnutia musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne.
Existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môže byť len skutočnosť, ktorá opodstatňuje obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné poskytnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
V súvislosti s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia žalobca poukazuje iba na to, že žalovaný v 1. rade (ako ručiteľ zo zmenky, zároveň záložca) uzavrel so žalovaným v 2. rade ako záložným veriteľom Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam dňa 22.1.2014 (č. l. 11). Touto zmluvou podľa jej čl. II bola zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa proti záložcovi ako dlžníkovi zo Zmluvy o úvere č. 14010003, na základe ktorej záložný veriteľ mal poskytnúť záložcovi finančné prostriedky vo výške 280.000,- eur. Predmetom záložného práva čl. III zmluvy sú nehnuteľnosti, ktoré žalobca v návrhu žiadal postihnúť predbežným opatrením, a to vrátane garáže súp. č. XXX na parc. č. 1219/332 v znení Dodatku č. 1 k zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 10.3.2014 (č. l. 20). Navrhovateľ predbežného opatrenia účastníkom tohto zmluvného vzťahu nie je, čo ani v odvolaní nepopiera.
Z LV č. XXX, k. ú. W. J. (č. l. 28) vyplýva, že vlastníkom v návrhu označených nehnuteľností je žalovaný v 1. rade, pričom v časti „C“ - ŤARCHY je uvedená záložná zmluva na tieto nehnuteľnosti v prospech žalovaného v 2. rade č. 14010003. Zároveň v časti Poznámok je poznamenané začatie výkonu záložného práva v prospech žalobcu formou ich priameho predaja.
V súvislosti so zamietnutím navrhovaného predbežného opatrenia súd prvého stupňa správne konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade ako záložným veriteľom zo záložnej zmluvy neexistuje žiaden právny vzťah, teda vzťah taký, na základe ktorého by bolo možné vyhovieť navrhovanému predbežnému opatreniu aj proti tomuto žalovanému. Záložná zmluva bola uzavretá výlučne medzi žalovaným v 2. rade ako záložným veriteľom a žalovaným v 1. rade ako záložným dlžníkom.
Čo sa týka vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade je nesporné, že žalobca je veriteľom nadobudnutej zmenky, pričom žalovaný v 1. rade je v poradí prvým avalistom. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že ani fotokópiu nadobudnutej zmenky žalobca ku konaniu nedoložil. Nepripojil ani Notársku zápisnicu, ktorú považuje za exekučný titul č. N 383/2014, Nz 17896/2014, NCRIs 18255/2014. Pripojil iba Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 22.1.2014, uzavretú medzi žalovaným v 1. rade ako záložcom a žalovaným v 2. rade ako záložným veriteľom vrátane jej Dodatku zo dňa 10.3.2014, tvrdiac, že vo veci samej mieni žalovať absolútnu neplatnosť tejto zmluvy.
Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvého stupňa je taktiež toho názoru, že pre účely rozhodovania o predbežnom opatrení nepostačujú výslovne domnienky, podľa ktorých cieľom žalovaného v 1. rade nebolo zabezpečenie svojho dlhu vo vzťahu k záložnému veriteľovi, ale znemožnenie žalobcovi realizovať výkon rozhodnutia, resp. zamedziť mu uspokojenie právneho nároku jeho majetku. Ak sa aj žalovaný v 2. rade ako záložný veriteľ domáha uspokojenia svojho záložného práva, táto skutočnosť
nemôže nič meniť na vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade, a to či už z titulu nezaplatenia zmenky, resp. z titulu už začatého exekučného konania. Ak by platil opak, ustanovenia o záložnom práve by nemali pre záložného veriteľa absolútny význam. Inými slovami, nemožnosť konať v práve žalovaného v 2. rade ako záložného veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky proti žalovanému v 1. rade ako záložnému dlžníkovi s nárokom žalobcu ako zmenkového veriteľa vo vzťahu k žalovanému v 1. rade ako zmenkovému dlžníkovi, nemá nič spoločné.
Nakoniec, ako už bolo vyššie uvedené, okrem existencie nároku musí žalobca v konaní o predbežnom opatrení osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu rozhodnutia musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Samotná existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môže byť len skutočnosť, ktorá opodstatňuje obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Uzavretie záložnej zmluvy záložným dlžníkom z titulu zabezpečenia poskytnutého úveru žalovanému v 2. rade ešte takouto dôvodnou skutočnosťou, ktorá by zakladala dôvod na nariadenie predbežného opatrenia v požadovanom znení, nie je. Ak žalobca poukazuje v súvislosti s návrhom na predbežné opatrenie na ust. § 151j ods. 3 Obč. zákonníka, toto ustanovenie s dôvodmi návrhu nemá žiaden súvis. Záložná zmluva bola totiž uzavretá dňa 22.1.2014 a splatnosť zmluvy (podľa Notárskej zápisnice a tvrdenia žalobcu) nastala až dňom 27.5.2014. Preto správne rozhodol súd prvého stupňa, ak návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania v súvislosti s konaním o predbežnom opatrení odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže žalobca v tomto konaní úspešný nebol a obom žalovaným trovy nevznikli, ich náhrada im priznaná nebola.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.