Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-15-2008.pdf
PDF · 124.65 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17C/15/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD., v právnej veci žalobcu: EuroMeka, s.r.o., so sídlom v Košiciach - Šaci, Železiarenská č. 1, IČO: 36 205 567, zastúpený JUDr. Andreou Tkáčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Magurská č. 3, proti žalovanému: Q. U., nar. X.X.XXXX, bytom v S., G. č. 5, zastúpený JUDr. Petrom Sklenárom, advokátom so sídlom v Košiciach, Rázusova č. 21, v konaní o zaplatenie 2.675,06 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý n a h r a d i ť žalovanému trovy konania v sume 160,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za odpor a 936,11 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.7.2007 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 80.589,- Sk (2.675,06 eur) so 6% úrokom z omeškania od 1.7.2005 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že účastníci uzatvorili dňa 19.6.2002 pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalovaný vykonával pre žalobcu zámočnícke práce. Dňa 10.12.2004 požiadal obchodný partner žalobcu, p. Y. E., 91 avenue X. F., 10150 V. W. Q., o vyslanie kvalifikovaných pracovníkov v odbore zámočník. Dňa 3.1.2005 , na základe dohody účastníkov o zahraničnej pracovnej ceste, vycestoval žalovaný do Francúzska. Žalobca uhradil žalovanému na cestovných výdavkoch sumu 332,90 eur (10.029,- Sk), za bývanie vo Francúzsku zaplatil za žalovaného 1.465,84 eur (44.160,- Sk), poskytol žalovanému finančnú hotovosť vo výške 876,32 eur (44.160,- Sk), teda spolu 2.675,06 eur (80.589,- Sk). Žalovaný pre žalobcu prácu nevykonal a s účinnosťou od 5.1.2005 sa zamestnal u francúzskeho zamestnávateľa Y. E., pracovnú cestu žalobcovi nevyúčtoval, preto žalobca žiada predmetnú sumu vrátiť.
Okresný súd Košice II vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 29Ro/260/2007-23 zo dňa 19.7.2007, proti ktorému podal žalovaný dňa 28.12.2007 odpor, v ktorom uviedol, že s platobným rozkazom nesúhlasí, pretože údaje uvedené v návrhu sa nezakladajú na pravde.
V písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 1.4.2008 žalovaný uviedol, že žalobcom uplatnený nárok nie je dostatočne špecifikovaný čo do skutkových okolností, ktoré by tento nárok zakladali. Mal za to, že nárok žalobcu nie je opodstatnený z dôvodu, že žalovaný, tak ako aj ostatní zamestnanci, prácu pre žalobcu odviedli v plnom rozsahu. Je pravdou, že formálne k ukončeniu pracovného pomeru medzi účastníkmi konania došlo jednostranným právnym úkonom - okamžitým skončením zo strany
žalobcu, pravým dôvodom však bola skutočnosť, že v mesiaci január 2005, neposkytol žalobca svojim zamestnancom žiadne plnenie (údajne z dôvodu nevyplatenia faktúr zo strany francúzskeho partnera), ktorí ostali bez akéhokoľvek príjmu, finančnej hotovosti a situáciou boli prinútení prijať ponuku a zamestnať sa priamo vo francúzskej spoločnosti. Žalobcom poskytnuté finančné prostriedky boli spotrebované v plnom rozsahu a adekvátne s výkonom práce pre zamestnávateľa. Vzhľadom na uvedené, navrhol žalovaný, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol a uplatnil si náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, zástupcu žalobcu, žalovaného, zástupcu žalovaného, svedka, listinnými dôkazmi, oboznámením sa obsahom spisov Okresného súdu Svidník, sp. zn. 3Cb/69/2007 a 3Cb/68/2007 a zistil tento skutkový stav:
Dňa 19.6.2002 uzatvoril žalovaný so žalobcom Pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalovaný vykonával prácu zámočníka, s dňom nástupu do práce 19.6.2002 a hodinovým platom 60,- Sk. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú, so skúšobnou trojmesačnou dobou.
Dňa 10.12.2004 uzatvorili účastníci konania Dohodu o služobnej ceste, predmetom ktorej bola realizácia zákazky vo Francúzsku a zamestnávateľ v zmysle Dohody vyslal zamestnanca na pracovnú cestu do zahraničia na prevedenie zámočníckych prác v zahraničí s miestom výkonu práce vo Francúzsku, s tým, že cestovné a ubytovacie náklady hradí zamestnávateľ. V zmysle bodu 2. Dohody, zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že zamestnancovi patrí mesačná odmena vo výške 1.050 eur (pozostávajúca z minimálnej mzdy 160 eur (6.500,- Sk) a diét 890 eur). Doba prác bola dohodnutá na 3-oj mesačný turnus a mesačný fond odpracovaných hodín bol dohodnutý podľa požiadaviek zákazníka na danom pracovisku. Podľa bodu 5. Dohody, cestovné náklady spojené s cestou tam, činia 6.000,- Sk, ktorá suma bude zamestnancovi stiahnutá z dohodnutej odmeny.
Z Výdavkového pokladničného dokladu (na ktorom nie je uvedené číslo ani dátum) vyplýva, že žalobca vyplatil žalovanému zálohu na služobnú cestu vo výške 2.800 eur. Z poukazu „Mandat cash urgent“ vyplynulo, že dňa 16.2.2005 (č.l. 18) poslal žalobca žalovanému sumu 800 eur. V pripojenom liste (č.l. 19), na ktorom sú rukou napísané mená osôb, okrem iných aj žalovaného, ktorým mali byť vyplatené sumy 25 eur + 62,50 eur + 12,50 eur.
Z Čestného prehlásenia pána Y. E. zo dňa 23.11.2007 (preloženého z francúzskeho jazyka; č.l. 61) vyplynulo, že pán Y. E. prehlásil, že pracovníci spol. EuroMeka pracovali niekoľko mesiacov na jeho pracovisku Papeterie de Champagne (Papierne v krajine Chanpagne), priemyselná zóna Guignon, 10000 Nognet sur Siene. Dňa 24.2.2005 uvedení pracovníci mu navrhli, že budú pracovať priamo pre neho za francúzskych mzdových podmienok, následkom čoho uzatvoril zmluvu s každým z nich. Dňa 31.1.2005 pán E. U. zaplatil jednotlivým pracovníkom nasledovné sumy: p. X. W. 300 eur, p. D. Q. 500 eur, p. Q. U. 2.800 eur pre zaistenie nákladov spoločnosti a p. R. B. 357 eur. V priebehu februára pán U. odovzdal sumu 1.000 eur, ktorú pán O. Q., vedúci pracoviska, rozdelil medzi pracovníkmi spol. EuroMeka. Uvedení pracovníci používali vozidlá spol. EuroMeka do mesiaca apríl, kedy im riaditeľ odobral vozidlá Peugeot 206, Chrysler Voyager a Škoda Fabia. Náklady na palivo a údržbu vozidiel boli hradené pánom U.. Nájomné bolo zaplatené nasledovne: mesiac január v hoteli Le Lerry Saigon v Méry sur Seine: suma 8.657 eur + 1.200 eur, zaplatil (R. E.) svojim šekom a sumu odpočítal z faktúry spol. EuroMeka, avšak saldo bolo zaplatené spoločnosti EuroMeka. Nájomné za február a marec vo francúzskych ubytovniach - Gites de France - pani O. v O. sur R., zaplatil pán U., on zaplatil (p. E.) za mesiac apríl a za ďalšie mesiace až do konca prác na pracovisku. P. E. zaplatil všetky mzdy robotníkom, pričom nebral do úvahy rôzne zálohy, ktoré dostali od spol. EuroMeka.
Z Pracovnej zmluvy (preklad z francúzskeho jazyka; č.l. 66) uzatvorenej medzi zamestnávateľom, pánom Y. E., 91 avenue Jules Guesde, 10150 Pont Saint Marie a námezdným pracovníkom, pánom U. Q. vyplynulo, že medzi účastníkmi Zmluvy bolo dohodnuté, že námezdný pracovník je prijatý do práce počínajúc od 5.1.2005, aby vykonával prácu montéra zámočníka. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú 3 mesiacov od 5.1.2005 do 4.4.2005. Skúšobná doba: Zmluva bude definitívna len po uplynutí skúšobnej doby, čiže doby trvania práce na jednom stavenisku. Odmeňovanie: Počas pracovných
období, námezdný pracovník dostane ako odmenu za vykonanú prácu čistú mesačnú mzdu 1.250 eur + úhradu cestovných výdavkov 500 eur mesačne. Zároveň sa dohodli na ďalších podmienkach (platená dovolenka, absencia a práceneschopnosť, služobné povinnosti, ukončenie zmluvy, rôzne ustanovenia).
V liste (preloženom z francúzskeho jazyka dňa 16.5.2005; č.l. 72) zo dňa 26.1.2005 vyplynulo, že Gites de France Aube (Francúzske ubytovne departamentu Eube), Poľnohospodárska komora - 2 Bis rue Jeanne d´Arc, dostala úhradu za celý pobyt, 1.612 eur za ubytovanie od 31.1.2005 do 26.2.2005.
Z listu (preloženom z francúzskeho jazyka dňa 23.11.2007; č.l. 70) zo dňa 26.5.2005 vyplynulo, že francúzska ubytovňa - Gites de France - Marcelle et James Baudnet - Ferme du Chateau - 15 rue Principale - 10400 Bouy sur Orvin, potvrdila, že firma EuroMeka zaplatila sumu 3.896 eur - ubytovanie, 1.903 eur - iné náklady ako nájomné v ubytovni pre slovenských pracovníkov.
Listom zo dňa 11.4.2005 (č.l. 132) oznámil žalobca žalovanému okamžité skončenie pracovného pomeru pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny, pretože ako zamestnanec žalobcu podpísal zmluvu u nového zamestnávateľa, ku ktorému ho žalobca vyslal, zmluvu uzatvoril bez ukončenia pracovného pomeru vo firme žalobcu, čím žalobcovi spôsobil nemalé škody a z dôvodu nedodržania dohody o služobnej ceste, ktorá v bode 4 písm. i) stanovuje, že nedodržiavanie mlčanlivosti a predávanie informácií konkurenčným firmám je hrubé porušenie voči firme. Uvedené konanie považoval žalobca za závažné porušenie pracovnej disciplíny a preto so žalovaným ku dňu 11.4.2005 skončil pracovný pomer.
Dňa 31.5.2010 (č.l. 126) predložil žalobca súdu výpočet nákladov na cestu a ubytovanie (č.l. 128) v celkovej sume 1.968,20 eur, faktúru (č.l. 167) za stravu zo dňa 26.1.2005, v Bar - Hotel - Rešataurácia, francúzsko - vietnamský, 1, Rue du professeur Pinard, 10170, Méry sur Seine v celkovej sume 8.675 eur, potvrdenie o ubytovaní pracovníkov spol. EuroMeka Slovensko v období od 4.1.2005 do 31.1.2005 (zo dňa 15.7.2009), ktoré má slúžiť ako úradný doklad, potvrdenie vyhotovené dňa 16.7.2009 (č.l. 178), ktorým Ubytovňa schválená Národnou federáciou francúzskych ubytovní potvrdila, že zamestnanci spol. EuroMeka boli ubytovaní v ubytovni pani O., ubytovňa č. 195 s menovitým zoznamom zamestnancov, vo februári a marci 2005, smenovky (č.l.133 a nasl.), rukou písaný zoznam zamestnancov a im vyplatené mzdy.
Z Uznesenia Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 22.11.2005 vyplynulo, že v trestnej veci vedenej proti obvinenému Q. U. pre trestný čin sprenevery bola sťažnosť poškodeného Mgr. U. Q., podaná v zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ Košice II, sp. zn. ORP-631/OEK-K2-2005 zo dňa 4.10.2005, ktorým zastavil trestné stíhanie vo veci trestného činu sprenevery, ktorého sa dopustil obvinený Miroslav U. na tom skutkovom základe, že dňa 3.2.2005 vycestoval, ako zamestnanec spol. EuroMeka spol. s r.o. Košice, na služobnú cestu do Francúzska, na ktorú mu bola poskytnutá záloha vo výške 2.800 eur a dňa 2.2.2005 mu bola poštovou poukážkou zaslaná suma vo výške 800 eur, ktorú prevzal, pričom po skončení pracovnej cesty v mesiaci marec 2005 ani na výzvu zamestnávateľa, poskytnutú zálohu na pracovnú cestu nevyúčtoval a zálohu nevrátil, čím spôsobil spol. EuroMeka, s.r.o. Košice, škodu vo výške 140.400,- Sk, zamietnutá, pretože nie je dôvodná.
Zo spisu Okresného súdu Svidník, sp. zn. 3Cb/68/2007, kde sa žalobca domáhal proti žalovanému Vladimírovi V. zaplatenia sumy 2.832,11 eur, súd zistil, že v predmetnej veci sa jedná o návrh na tom istom skutkovom základe ako proti žalovanému v tomto konaní. Zo zápisnice v uvedenom konaní zo dňa 23.3.2010 vyplynulo, že štatutárny zástupca žalobcu upozornil pracovníkov, ktorí boli vo Francúzsku, že mu bola v mesiaci marec 2005 spôsobená škoda a upozornil ich aj na výšku škody.
Štatutárny zástupca žalobcu, Mgr. Q. U. vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaný bol v jeho spoločnosti zamestnaný od roku 2002, predtým chodil aj do Francúzska, naposledy bol vo Francúzsku v decembri 2004. Približne o dva týždne sa vrátil domov na sviatky, následne šli s kolegami naspäť do Francúzska, na stavbu do firmy Rémi Florenceau. Žalovaný bol vedúcim skupiny. Zamestnanci dostali auto,
ubytovanie, dvakrát jedlo. So žalovaným a ostatnými zamestnancami sa dohodli na výplate 1.200 eur čo bola minimálna mzda a diéty. Celý január platil ubytovanie a jedlo, celý január sa zamestnanci stravovali v hoteli, kde mali zabezpečené raňajky a večeru. Pred vycestovaním do Francúzska dostali zálohu, týždeň na to bol vo Francúzsku, 10.1.2005, okolo polnoci sa stretol so žalovaným, dal mu peniaze, aby mali do konca januára. Následne 31.1.2005 sa opäť stretol so žalovaným a opäť mu dal peniaze. Potom začiatkom februára poštovou poukážkou z Francúzska poslal žalovanému 800 eur. Všetky peniaze ako aj telefón vzal žalovaný. Pracovníci pracovali pre francúzskeho partnera celý január. Okolo 20.2.2005 sa rozhodli, že odchádzajú z firmy žalobcu a nastupujú do firmy jeho zákazníka, teda do Francúzska. Pracovnú zmluvu podpísali 24.2.2005 so spiatočnou platnosťou od začiatku januára 2005. Žalovaný sa na Slovensko do firmy žalobcu nevrátil, nevyúčtoval peniaze, zálohy a iné náklady na cestu. Nakoľko pracovnú zmluvu s francúzskou stranou podpísal žalovaný 24.2., v zmluve však uviedol zamestnávanie od začiatku januára 2005, francúzska strana od toho času odmietala preplácať žalobcovi faktúry s tým, že od začiatku pracovali títo zamestnanci pre francúzsku firmu, nie pre žalobcu. Uviedol, že investoval do ubytovania, jedla, užívali jeho auto, a týmto konaním mu spôsobili veľké škody.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že je pravdou, že v decembri 2004 bol dva týždne vo Francúzsku, predtým vo Francúzsku robil celkovo 4 mesiace. V januári 2005, po dohode so žalobcom, odchádzali viacerí do Francúzska, kde žalobca vybavil zákazku, on sa stal ich predákom. Bolo stanovené koľko hodín denne odrobia, žalovaný mal pravidelne oboznamovať žalobcu s vykonanými prácami a každý týždeň posielať faxom zmenovku. V januári 2005 odrobili celý mesiac, pričom žalobca, keď mu telefonovali kedy príde do Francúzska a vyplatí im mzdu, sa neozval. Telefonovali spolu dosť často, o výplate však nebola reč, žalobca stále uviedol „jen čekejte, já přídu“. Chlapom sa peniaze, ktoré mu dal konateľ žalobcu po svojom príchode do Francúzska na parkovisku, aby ich rozdal, míňali, nepostačovali. Peniaze boli určené na zálohy a palivo pre 16 ľudí. Peňazí bolo tak málo, že požiadal žalobcu o ďalšie. Následne žalobca poslal poštou ešte 800 eur, po odpočítaní na palivo ostalo na hlavu 12,50 eur a to na dobu, keď opäť príde žalobca, čo nevedeli kedy bude. Táto situácia trvala až do februára 2005. Začali si požičiavať peniaze medzi sebou, nemali ani na stravu. Na to prišiel od Francúza návrh, či nechcú pracovať pre neho, keďže slovenský zamestnávateľ nemá o nich záujem. Koncom februára prišiel žalobca, mysleli, že s výplatou, namiesto toho im však povedal, aby sa zbalili a išli domov. Na otázku, prečo im nevyplatil mzdu neodpovedal. Chlapi domov ísť nechceli a zo strany francúzskeho zamestnávateľa dostali sľub, že výplaty budú pravidelné, nie každé 3 mesiace a budú zasielané na účet, čo bolo pre nich prekvapením, lebo žalobca tvrdil, že účet vo Francúzsku si otvoriť nemôžu. Ďalej uviedol, že v januári bývali v hoteli. V cene ubytovania bola aj strava, raňajky a večera. Uviedol, že za nimi na stavbu prišiel žalobca a od každého zamestnanca žiadal 10 eur denne za stravu s tým, že vyplatí len hotel, s čím nesúhlasili oni ani hoteliérka. Od vtedy im hľadal iné ubytovanie, aby nemusel platiť stravu. Následne sa ubytovali na „židáku“, kde si stravu platili sami. Keď odchádzali, prišla za nimi majiteľka „židáku“, že na ubytovaní je dlh približne 9.000 eur, firma teda za ubytovanie neplatila. Či to bolo neskôr zaplatené, uviesť nevedel.
Svedok Q. I. vo svojej výpovedi uviedol, že po príchode do Francúzska pracovali prvé 3 mesiace za spol. EuroMeka, výplatu však nedostali ani za jeden mesiac. Potom im Francúz povedal, že keď nastúpia k nemu, zaplatí im mzdu. Januárovú výplatu im nezaplatil, poslal faktúru žalobcovi, mzdu za mesiac február, marec im zaplatil. Pokiaľ ide o ubytovanie, žalobca zaplatil jeden mesiac, ďalej museli platiť zo svojho, lebo Vietnamec (u ktorého boli ubytovaný) chcel hneď „cash“ na ruku. Z peňazí, ktoré žalobca poslal žalovanému, žalovaný dával ostatným zamestnancom, ako zálohu, čo si svedok značil do notesa. Žalovaný mu odovzdal dňa 2.2.2005 zálohu 120,- eur, 6.2.2005 zálohu 50,- eur, 27.2.2005 zálohu 62,- eur, 3.3. zálohu 25,- eur a 4.3. zálohu 12,50 eur. Uviedol, že do práce dochádzali autami, najprv žalobcovými, naftu si museli platiť sami, niekedy im dal peniaze Francúz. Keď jedno auto išlo kratšiu cestu k miestu výkonu práce, druhé dlhšiu, niekto platil viac niekto menej, podľa vzdialenosti, v aute boli po 2 - 3. Na benzín sa začali skladať už po 2 až 3 týždňoch od príchodu do Francúzska, pretože žalobca prestal posielať peniaze. Peniaze dávali tomu, kto bol v tom čase šofér. Autami žalobcu chodili viac ako mesiac. Keď sa žalobca dozvedel, že pracujú u iného zamestnávateľa, prišiel za nimi s tým, že sú to jeho autá. Kedy žalobca prišiel do Francúzska si nespomínal, mohlo to byť po Veľkej noci. Uviedol, že keď pracovali u žalobcu bývali na ubytovni, kde mali zabezpečenú večeru, obed si kupovali v reštaurácii, neskôr obedy preplácal nový zamestnávateľ. Pokiaľ ide o zmenovky, tie robil žalovaný a pán D., podpisovali ich na konci mesiaca. Uviedol, že on pracoval u žalobcu na živnosť, mali dohodnutú mzdu vo výške 1.200 eur, od žalobcu však žiadne peniaze nedostal. U nového zamestnávateľa zarábal
1.250,- eur, zamestnávateľ im vyplácal mzdu pravidelne. To, že odchádza k inému zamestnávateľovi, svedok žalobcovi neoznámil, ani nevypovedal zmluvu o dielo.
Právna zástupkyňa žalobcu pred súdom uviedla, že žalobca trvá na podanom návrhu v plnom rozsahu, svoj nárok si uplatňuje titulom náhrady škody. Uviedla, že žalobca a žalovaný mali uzatvorenú pracovnú zmluvu a na základe dohody o zahraničnej pracovnej ceste, vyslal žalobca žalovaného vykonávať prácu do Francúzska. Poukázala na to, že nie všetky osoby, ktoré pracovali vo Francúzsku boli v pracovno- právnom pomere, ako žalovaný, niektorí pracovali ako živnostníci a mala za to, že skutkový stav v konaniach vedených na Okresnom súdu vo Svidníku nie je totožný, nakoľko žalovaní, ktorí boli žalovaní v konaní pred Okresným súdom vo Svidníku boli živnostníci a pracovali na základe zmluvy o dielo, nie na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej s navrhovateľom. Žalovaný bol v pracovnom pomere u žalobcu do 11.4.2005. Po tom, čo sa žalovaný zamestnal u francúzskeho zamestnávateľa, nedal výpoveď, žalobcovi neoznámil, že končí pracovný pomer, žalobca zaňho platil odvody do sociálnej poisťovne i zdravotnej poisťovne. Žalobca si v konaní uplatňuje nárok na cestovné výdavky za bývanie a za užívanie auta, ktoré žalovaný užíval aj v období, keď už pre žalobcu nepracoval. Žalobca mu poskytol 10.029,- Sk na cestovné výdavky, sumu 44.160,- Sk za bývanie vo Francúzsku a 26.400,- Sk finančnú hotovosť z dôvodu pracovnej cesty, celkovo tak žalovanému poskytol 80.589,- Sk. Právny zástupkyňa ďalej uviedla, že žalobca poskytol žalovanému sumu 2.800 eur a 800 eur, ktorú sumu prerozdelil medzi ostatných zamestnancov, ďalej žalobca poskytol žalovanému telefón Nokia za 250 eur, ktorý žalovaný do dnešného dňa nevrátil.
Právny zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že nárok žalobcu je sporný, nie je jednoznačne preukázaný, žalobca nepredložil dôkazy o úhradách. Poukázal na konania vedené na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 3Cb/68/2007 a 3Cb/69/2007 a uviedol, že uvedené konania veci sú identické, sú tam rovnaké skutkové i právne okolnosti. Poukázal na to, že v uvedených konaniach žalobca uviedol, že o škode a jej výške sa dozvedel už v marci 2005 a vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti vzniesol námietku premlčania.
I napriek tomu, že žalobca svoj nárok uplatňoval titulom náhrady škody, súd mal za to, že tento nárok je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, a to formou plnení z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
Podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Na základe vykonaného dokazovania a s použitím citovanej právnej úpravy súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je potrebné zamietnuť z dôvodu márneho uplynutia trojročnej premlčacej doby na uplatnenie práva. V danom prípade je nesporné, že účastníci konania uzatvorili dňa 19.6.2002 pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalovaný vykonával pre žalobcu zámočnícke práce. Dňa 10.12.2004 uzatvorili účastníci konania Dohodu o služobnej ceste, predmetom ktorej bola realizácia zákazky vo Francúzsku a žalovaný mal vykonávať pre žalobcu zámočnícke práce vo Francúzsku, podľa požiadavky žalobcu v dohodnutej lehote na 3-oj mesačný turnus. Dňa 3.1.2005 na základe vzájomnej dohody účastníkov, vycestoval žalovaný, za žalobcu do Francúzska na výkon prác. V dohode bolo dohodnuté, že žalobca zabezpečí pre žalovaného ubytovanie a cestovné. V bode 2. Dohody, zamestnávateľ a zamestnanec
sa dohodli, že zamestnancovi patrí mesačná odmena vo výške 1.050 eur (pozostávajúca z minimálnej mzdy 160 eur (6.500,- Sk) a diét 890 eur).
Žalobca si v konaní uplatňoval voči žalovanému sumu 2.675,06 eur so 6% úrokom z omeškania od 1.7.2005 do zaplatenia. Istina pozostáva z výdavkov na cestovné v sume 332,90 eur (10.029,- Sk), výdavkov za bývanie vo Francúzsku v sume 1.465,84 eur (44.160,- Sk) a poskytnutej finančnej hotovosti vo výške 876,32 eur (44.160,- Sk). Žalobca si uplatňoval svoj nárok titulom náhrady škody.
Právny zástupca žalovaného v priebehu konania vzniesol námietku premlčania, ktorú odôvodnil tým, že žalobca už v marci 2005 upozornil osoby, ktoré boli vo Francúzsku, že mu bola spôsobená škoda, a upozornil ich aj na výšku škody. Predmetné vyjadrenie štatutárneho zástupcu žalobcu je uvedené v zápisnici o pojednávaní zo dňa 23.3.2010 vo veci sp. zn. 3Cb/68/2007, ktorú si súd pripojil do spisu. Konania vo veci 3Cb/68/2007 a 3Cb/69/2007, sú konania toho istého žalobcu EuroMeka, s.r.o. proti žalovaným B. V. (3Cb/68/2007 o zaplatenie sumy 2.832,11 eur) a G. X. (3Cb/69/2007 o zaplatenie 2.602,67 eur), na tom istom skutkovom základe, ktorí žalovaní tiež v tom istom čase, ako žalovaný, pracovali pre žalobcu vo Francúzsku. Žalovaný vzniesol námietku premlčania a keďže súd zistil, že nárok žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia je premlčaný, nakoľko premlčacia doba začala plynúť najskôr od 1.4.2005 (keďže žalobca neuviedol konkrétny dátum, kedy sa v marci 2005 o škode a jej výške dozvedel), pretože žalobca už v marci v 2005 upozornil zamestnancov, ktorých vyslal do Francúzska, a teda i žalovaného (ktorý bol ich predákom), že mu vznikla škoda a upozornil ich aj na výšku škody a dvojročná premlčacia doba uplynula dňa 1.4.2007, pričom žaloba bola na súd podaná až dňa 16.7.2007, teda po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nárok žalobcu ako premlčaný zamietol.
Navyše súd poukazuje na to, že listom zo dňa 11.4.2005 (č.l. 132) oznámil žalobca žalovanému okamžité skončenie pracovného pomeru pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny, pretože ako zamestnanec žalobcu podpísal zmluvu u nového zamestnávateľa, ku ktorému ho žalobca vyslal, zmluvu uzatvoril bez ukončenia pracovného pomeru vo firme žalobcu, čím žalobcovi spôsobil nemalé škody a z dôvodu nedodržania dohody o služobnej ceste, ktorá v bode 4 písm. i) stanovuje, že nedodržiavanie mlčanlivosti a predávanie informácií konkurenčným firmám je hrubé porušenie voči firme. Uvedené konanie považoval žalobca za závažné porušenie pracovnej disciplíny a preto so žalovaným ku dňu 11.4.2005 skončil pracovný pomer. Teda najneskôr o tom, že mu bola žalovaným spôsobená škoda sa žalobca dozvedel dňom okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Pokiaľ ide o námietku právnej zástupkyne žalobcu, že skutkový stav v konaniach vedených na Okresnom súdu vo Svidníku nie je totožný so skutkovým stavom v tomto konaní, nakoľko žalovaní, ktorí boli žalovaní v konaní pred Okresným súdom vo Svidníku pracovali pre žalobcu ako živnostníci, na základe zmluvy o dielo, nie na základe pracovnej zmluvy ako žalovaný v tomto konaní, poukazuje súd na rozsudky Krajského súdu v Prešove 7Cob/26/2012 a 7Cob/27/2012, ktorými bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu proti rozsudkom Okresného súdu vo Svidníku (3Cb/68/2007 a 3Cb/69/2007) z odôvodnenia ktorých vyplýva, že „... z obsahu zmluvy o dielo odvolací súd zisťuje, že táto zmluva nemá náležitosti zmluvy o dielo. V prevažnej väčšine má prvky zmluvy o pracovnom pomere. V danom prípade predmet zmluvy je označený na prevedenie prác, nie na vykonanie diela. Doba plnenia je turnusová a cena za dielo a platobné podmienky sú dohodnuté mesačne v odmene 1.200 eur. Zároveň objednávateľ sa zaväzuje zabezpečiť ubytovanie a cestovné pre žalovaného. Určuje mu počet odpracovaných hodín 190 až 200 a následne splatnosť faktúry. Taktiež poukazuje na odstúpenie od zmluvy, a to z dôvodu nesplnenia normy, čiže z dôvodov neodborných, alebo opakovaných nedostatkov v práci, krádež materiálu, nedodržanie protipožiarnych predpisov a pod.. Takáto zmluva nemôže privodiť pre žalovaného následky zmluvy o dielo. Je pravdou, že žalovaný má živnostenský list, ale s poukazom na citovanú zmluvu o dielo, odvolací súd musel konštatovať, že vo Francúzsku pracoval pre žalobcu ako zamestnanec. Túto skutočnosť odvolací súd zisťoval aj vyťažovaním právneho zástupcu v odvolacom konaní, kde bolo konštatované, že u žalobcu pracovali zamestnanci aj živnostníci. V podstate tu žiaden rozdiel v spôsobe vykonania prác odvolací súd nezistil. Z tohto dôvodu ustálil právny nárok, ako nárok vyplývajúci z pracovného pomeru a na takýto nárok sa nevzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka ...“ (7Cob/27/2012) a „... V danom prípade
prvostupňový súd správne posúdil nárok bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ, že tento nárok je potrebné subsumovať pod občianskoprávny vzťah a nie pod obchodnoprávny vzťah, a to s poukazom na to, že prácu, ktorú vykonával žalovaný pre žalobcu, nevykonával v postavení podnikateľa, ale v postavení zamestnanca, čo vyplýva z obsahu zmluvy, ako aj z postavenia žalovaného v pracovnej činnosti, ktorú vykonával pre zamestnávateľa. Prácu vykonával na základe pokynov predáka. Nevystupoval ako podnikateľ - živnostník, ktorý mal vykonať určité dielo, za ktoré mal mať zaplatené, ale prácu vykonával na základe každodenného pridelenia práce na pracovisku. Z tohto dôvodu odvolací súd posúdil predmetnú zmluvu o dielo ako zmluvu, ktorá nesie prvky pracovnoprávne a nespĺňa podmienky pre posúdenie zmluvy z hľadiska obchodnoprávneho vzťahu...“ (7Cob/26/2012). Odvolací súd teda uzavrel, že na premlčanie nároku sa vzťahuje premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka, a nie podľa Obchodného zákonníka, keďže zmluvy o dielo vykazovali znaky pracovných zmlúv a teda medzi žalobcom a žalovanými sa jednalo pracovnoprávny vzťah.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalobu zamietol, keďže žalobca podal žalobný návrh po uplynutí premlčacej doby.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Preto súd žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 27.50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a 936,11 eur, a to podľa § 10 1 v spojení s ust. § 14 ods. 3, 5 vyhl. 655/2004 Z.z. za tri úkony právnej služby á 111,20 eur (príprava a prevzatie zastupovania zo dňa 7.1.2008, písomné vyjadrenie zo dňa 1.4.2008, účasť na pojednávaní dňa 8.9.2008), za tri úkony právnej služby á 25,46 eur (účasť na pojednávaní dňa 9.3.2009, dňa 24.5.2010 a dňa 24.11.2011, ktoré boli odročené bez prejednania veci) a za tri úkony právnej služby á 101,84 eur (účasť na pojednávaní dňa 12.6.2014, dňa 18.9.2014 a dňa 15.12.2014) + režijný paušál za tri úkony právnej služby á 6,30 eur, za jeden úkon á 7,21 eur, za jeden úkon á 7,41 a za tri úkony právnej služby á 8,04 eur, t.j. spolu 780,09 eur + 20% DPH vo výške 156,02 eur.
Súd upravil výšku vyčíslených trov právneho zastúpenia vzhľadom na to, že právny zástupca žalovaného si uplatnil trovy zastúpenia vo výške 1.369,17 eur a nepriznal žalovanému trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby a to za účasť na pojednávaní dňa 5.1.2009, ktoré bolo zrušené (z dôvodu nástupu zákonnej sudkyne na materskú dovolenku, č.l. 96). Zároveň krátil trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a to za účasť na pojednávaní dňa 9.3.2009 (č.l. 105), dňa 24.5.210 (č.l. 125) a dňa 24.10.2011 (č.l.201), ktoré boli odročené bez prejednania veci samej.
Keďže právny zástupca žalovaného vyčíslil trovy právneho zastúpenia za obdobie od marca 2009 do decembra 2014 vo výške 101,84 eur (nie vo výške 111,20 eur), priznal mu súd trovy konania v sume, ktorú uviedol vo vyčíslení trov právneho zastúpenia.
Podľa ust. § 149 ods. O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V zmysle § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.