Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cob/66/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej, sudkyne spravodajkyne, v spore žalobcu: A. B., s miestom podnikania C. XXX/XX, XXX XX D. E., IČO: XXXXXXXX, právne zastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU – JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., so sídlom Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034, proti žalovanému: SABMAR, s.r.o., so sídlom 082 56 Červenica pri Sabinove 43, IČO: 36 190 721, právne zastúpenému JUDr. Jánom Tajtákom, advokátom, so sídlom Ondavská 17, 040 11 Košice, IČO: 42096014, o zaplatenie 1.936,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -86 z 31. mája 2022 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. -86 z 31. mája 2022 v I. výroku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.936,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.936,- eur od 1. septembra 2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v II. výroku priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ sa v Zmluve o dielo č. 58 (ďalej len „zmluva o dielo“) dohodli, že v priebehu platnosti zmluvy bude žalobca pre žalovaného vykonávať dielo vo forme realizácie elektroinštalačných prác pri realizácii exteriérov a interiérov. Zo zmluvy o dielo súd prvej inštancie poukázal na znenie

článku I. bod 2., podľa ktorého práce bude zhotoviteľ vykonávať podľa realizačnej projektovej dokumentácie predloženej zhotoviteľovi pred začatím výkonu prác a podľa písomných, resp. neformálnych pokynov objednávateľa, v súlade s požiadavkami na prvotriednu akosť stanovenú príslušnými záväznými smernými normami, s ďalšími požiadavkami na akosť stanovenú platným právom, s medzinárodne prijatou úrovňou akosti, ktorá objednávateľovi umožní riadne užívanie diela, so všetkými opatreniami požiarnej ochrany vzťahujúcej sa k príslušným stavebným prácam, so stavebným povolením, ak bolo zhotoviteľovi odovzdané.

článku II. bod 1, podľa ktorého ak zhotoviteľ vykoná dielo uvedené v čl. I. tejto zmluvy v rozsahu, kvalite a lehotách podľa tejto zmluvy, má nárok na dohodnutú zmluvnú cenu, ktorá je 16,- eur za jednu efektívne odpracovanú hodinu. článku II bod 2., podľa ktorého zmluvné strany sa dohodli, že cena diela na výplatu zhotoviteľovi môže byť znížená o sumu, ktorú si voči objednávateľovi uplatní tretia osoba pre prípad náhrady škody, prípadne inej sankcie, ktorú by mal objednávateľ tretej osobe zaplatiť v dôsledku porušenia povinnosti zhotoviteľa pri realizácii diela alebo príslušných noriem či predpisov v súvislosti s výkonom realizácie diela zhotoviteľa podľa tejto zmluvy. článku IV., podľa ktorého miesto vykonávania prác je Nemecká spolková republika. článku VI. bod 2., podľa ktorého úhrada ceny za práce, môže byť realizovaná aj platením skutočne vykonaných prác v jednotlivých kalendárnych mesiacoch písomne potvrdených nemeckým riadiacim pracovníkom, ktorý dozerá na realizáciu prác na stavbe, na ktorej zhotoviteľ vykonáva práce v prospech objednávateľa a je zamestnancom spoločnosti, ktorá si objednala práce od objednávateľa, pričom objednávateľ nie je povinný túto odplatu uhradiť v prípade, ak bude mať akékoľvek pochybnosti o skutočnej realizácii týchto prác alebo o hodnovernosti priloženého písomného potvrdenia. článku VI. bod 3., podľa ktorého faktúry za vykonané práce bude zhotoviteľ odosielať objednávateľovi do 7 dní po uplynutí turnusu, ak nie je počas prác dohodnuté inak a objednávateľ je povinný ich zaplatiť do 30 dní od prijatia faktúry formou poštovej zásielky. článku VII. bod 5., podľa ktorého zhotoviteľ je povinný pred výkonom činnosti poistiť sa voči škodám spôsobeným výkonom činnosti, o čom je povinný preukázať objednávateľovi doklad. Objednávateľ nie je povinný uhrádzať zhotoviteľovi odplatu dovtedy, dokedy zhotoviteľ preukázateľne nepredloží objednávateľovi potvrdenie o jeho poistení. článku VII. bod 7., podľa ktorého zhotoviteľ zodpovedá za všetky veci, ktoré mu boli zverené objednávateľom na výkon prác, nesie plnú zodpovednosť za ich stratu alebo zničenie. článku VII. bod 11., podľa ktorého zhotoviteľ počas celej doby trvania tohto zmluvného vzťahu preberá na seba v plnom rozsahu zodpovednosť za akékoľvek ním spôsobené škody alebo za akékoľvek svoje protiprávne konania uskutočnené aj mimo výkonu činnosti podľa tejto zmluvy, ktoré by mohli privodiť alebo privodia akékoľvek negatívne následky objednávateľovi, najmä v podobe pokút, náhrad škôd a ušlého zisku ako aj poškodenia dobrej povesti. Všetky tieto negatívne dôsledky znáša zhotoviteľ priamo sám a v prípade ich prenesenia na objednávateľa je zhotoviteľ povinný takto vzniknutú škodu objednávateľovi nahradiť a zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške dvadsať násobku svojej poslednej odmeny vyplatenej mu objednávateľom na základe tejto zmluvy, a to za každý jednotlivý prípad.

Ďalej súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil nasledovné:

žalobca má podľa výpisu zo živnostenského registra v predmete podnikania montáž, rekonštrukcia a údržba vyhradených technických zariadení - elektrických s dňom vzniku oprávnenia 01.02.2015, faktúrou č. 71202 vystavenou dňa 31.07.2020 s dátumom splatnosti dňa 31.08.2020 žalobca žalovanému fakturoval elektroinštalačné práce prevedené na stavbe v Nemecku s uvedením, že nie je platcom DPH v celkovej sume 1.936 eur, výzvou na zaplatenie sumy 1.936 eur zo dňa 23.11.2020 žalobca vyzýval žalovaného v lehote piatich dní od doručenia výzvy zaplatenie tejto sumy, vo výzve na úhradu sumy 1.936 eur zo dňa 18.03.2021 adresovanej žalobcovi, právny zástupca žalovaného uvádzal, že si uplatňuje pohľadávku vo výške 136,- eur, ktorá predstavuje škodu vzniknutú na náradí objednávateľa podľa faktúry č. 102014261 zo dňa 27.05.2020 znejúca na sumu 510,50 eur a to zapríčinené v súvislosti s konaním žalobcu ako zhotoviteľa v zmysle Zmluvy o dielo č. 58 zo dňa 03.06.2020 v súlade s čl. VII. bod 7. a bod 11. zmluvy a zároveň bol vyzvaný na úhradu pohľadávky vo výške 1.800,- eur, ktorá bola uplatnená s odôvodnením titulom zmluvnej pokuty uplatňovanej objednávateľom voči zhotoviteľovi v zmysle Zmluvy o dielo č. 58 zo dňa 03.06.2020 a to v súlade s čl. VII. bod 11. tejto zmluvy, z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti v podobe spôsobenia vyššie uvedenej škody objednávateľovi, v oznámení o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 18.03.2021 (realizované po podaní žaloby 23.02.2021), ktoré adresoval žalobcovi, žalovaný uvádzal, že zasiela oznámenie o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok a to faktúra zhotoviteľa č. 7/2020 zo dňa 31.07.2020 na sumu 1.936,- eur a pohľadávka vzniknutá na náradí objednávateľa podľa faktúry č. 102014261 zo dňa 27.05.2020 znejúca na sumu 510,50 eur a to v príčinnej súvislosti s konaním zhotoviteľa v sume 136,- eur a zmluvná pokuta vo výške 1.800,- eur uplatnená objednávateľom voči zhotoviteľovi v zmysle Zmluvy o dielo č.

58 zo dňa 03.06.2020 v súlade s čl. VII. bod 11. tejto zmluvy z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti zhotoviteľa v podobe spôsobenia vyššie uvedenej škody objednávateľovi. podľa faktúry č. 102014261 odberateľom je F. D., G. E. D. XX, vystavená je spoločnosťou SCHIPRO SK s. r. o., predmetom ktorej bolo fakturovanie dodávky - pištoľ teplovzdušná 2000W MAKITA v sume s DPH 87,90 eur a sada aku náradia MAKITA v sume 419,- eur s DPH, doprava 3,60 eur znejúca na sumu 510,50 eur, žalobca vystavil žalovanému faktúry č. 5/2020 vyhotovenú 15.06.2020 znejúcu na sumu 800,- eur, č. 6/2020 vystavenú dňa 29.06.2020 znejúcu na sumu 1.936,- eur, č. 7/2020 vystavenú 11.07.2020 znejúcu na sumu 968,- eur, č. 8/2020 vystavenú dňa 18.08.2020 znejúcu na sumu 1.936,- eur, ktoré všetky boli fakturované za elektroinštalačné práce vykonané na stavbe v Nemecku a žalovanému boli žalobcom uhradené na jeho účet evidovaný v E. B. D. H. .

Žalobca pred súdom uviedol, že sumu 136,- eur za poškodenú vŕtačku si žalovaný uplatnil u troch osôb a jemu nie je jasné, ako mohli jedinú vec poškodiť v podstate naraz dvaja alebo traja, pričom pracovali v júni na jednej stavbe, avšak následne boli poslaní na druhú stavbu, kde išlo o opravu a uvádzal, že na stavbe, kde vykonávali opravu boli vo štvrtok piati a vŕtačku odovzdali ďalším dvom pracovníkom, ktorí s ňou pracovali v piatok a sobotu a následne až v pondelok približne o týždeň sa štatutárny zástupca žalovaného dopytoval, čo sa stalo vŕtačke. Tiež žalobca dodal, že ak teda by naozaj pokazili vŕtačku, mala by byť škoda rozdelená medzi 5 osôb. Žalobca dostal SMS správu od štatutárneho zástupcu žalovaného, že má vystaviť faktúru znejúcu na sumu 1.800,- eur, s čím nesúhlasil. K poisteniu žalobca uviedol, že poistku nemá uzatvorených 90 % ľudí, pričom ostatné faktúry, až do momentu, kedy odmietol vystaviť faktúru na znejúcu na sumu 1.800,- eur, mu boli zo strany žalovaného riadne uhrádzané a nikdy nebol žiadny doklad o poistení.

Štatutárny zástupca žalovaného vo veci uviedol, že predmetom sporu je poškodenie vŕtačky, ktorú škodu si uplatnil voči trom osobám a dvaja si ponížili svoju fakturáciou o príslušnú čiastku. Výška škody ustálil konateľ žalovaného na sumu 419,- eur - za set novej vŕtačky, ktorú rozdelil na 3 časti. Štatutárny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že vŕtačka bola poškodená v záručnej dobe, avšak oprava nebola uznaná ako záručná, a pokiaľ ide o celú súpravu, v tejto boli tri batérie, flexa a ďalšie príslušenstvo uviesť nevedel, pričom poškodená bola len vŕtačka. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či škoda bola preukazovaná faktúrou, ktorá znela na meno F. D., konateľ žalovaného túto skutočnosť potvrdil. K poisteniu dodal, že nie je povinný ho skúmať, či sú pracovníci poistení, alebo nie a uvádzal, že sa to následne skúma, až keď k nejakej škode dôjde a vtedy je problém. Súčasne potvrdil, že všetky faktúry, ktoré doteraz boli fakturované zo strany žalobcu za vykonané práce žalovaný žalobcovi uhradil a neuhradená ostala iba faktúra, ktorá je predmetom sporu.

Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia a to: , , , , , , , , až 3, , , a ustanovenia a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Súd prvej inštancie nepovažoval za sporné, že sa žalobca ako zhotoviteľ zmluvou zaviazal objednávateľovi na výkon elektroinštalačných prác za zmluvne dohodnutú cenu 16,- eur za jednu efektívne odpracovanú hodinu a že by žalobca práce v ním označenom období, ako si uplatňoval faktúrou č. 7/2020 neboli vykonávané. Ako sporné súd prvej inštancie ustálil otázku, či došlo k splneniu dlhu žalovaného voči žalobcovi započítaním vzájomných pohľadávok, keďže si žalovaný voči žalobcovi uplatňoval titulom náhrady škody sumu 136,- eur a titulom zmluvnej pokuty sumu 1.800,- eur, keďže žalobca poprel tvrdenia žalobcu o tom, že by žalovanému spôsobil škodu poškodením vŕtačky. V tomto smere podľa súdu prvej inštancie žalovaný mal dôkazné bremeno preukázať, že žalobca osobne porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovo právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil žalovanému škodu.

Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný nepreukázal vznik škody, ani jej výšku, pričom faktúra č. 102014261 túto nepreukazovala a znela na sumu 510,50 eur a jej súčasťou bola účtovaná položka „sada náradia“, ktorá obsahovala okrem vŕtačky aj iné súčasti, ktoré poškodené nemali byť, a navyše podľa faktúry odberateľom bola fyzická osoba F. D. a nie žalovaná právnická osoba. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný žiadnym z dôkazov nepreukázal, že práve žalobca poškodil náradie

- vŕtačku, ktorú tvrdenú skutočnosť žalobca poprel, a preto pohľadávku uplatňovanú. Na základe týchto zistení súd prvej inštancie konštatoval, že pohľadávku uplatňovanú žalovaným vo vzťahu k žalobcovi titulom náhrady škody nie je možné považovať za preukázanú teda existujúcu.

Pokiaľ išlo o pohľadávku uplatnenú titulom zmluvnej pokuty vo výške 1.800,- eur s poukazom na ustanovenie v čl. VII. bodu 11 zmluvy, ktorá bola odôvodnená porušením zmluvnej povinnosti v podobe spôsobenia vyššie uvedenej škody objednávateľovi, aj túto súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko spôsobenie škody žalobcom, ani výška škody neboli preukázané, teda v logickej súvislosti z tohto dôvodu nemohol vzniknúť nárok žalovaného na zmluvnú pokutu. K námietke žalovaného, že nárok žalobcu nenadobudol splatnosť, pretože zhotoviteľ nepreukázal objednávateľovi potvrdenie o jeho poistení, súd prvej inštancie poukázal, že ako to vyplynulo aj z výpovede samotného štatutárneho zástupcu žalovaného, uvedené potvrdenie ani reálne nepožadoval a tento dôvod bol použitý účelovo. Žalobca navyše podľa súdu prvej inštancie preukázal, že žalovaný mu bez preukázania tohto potvrdenia vyplácal faktúry bežne a súčasne mu uhradil aj faktúru, ktorá bola vyhotovená po spornej faktúre. Súd prvej inštancie uviedol názor, že uplatnenie sankcie nevyplatenia odmeny za vykonanú prácu pre nepredloženie potvrdenia o poistení by predstavovalo neprimeranú sankciu a opačný výklad by bol v rozpore s ratio legis , ktorý sankcionuje neplatnosťou také zmluvné dojednanie týkajúce sa splatnosti peňažného záväzku, ktoré je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby na to existoval spravodlivý dôvod. Súd prvej inštancie vychádzajúc z obsahu a zmyslu označeného ustanovenia je toho názoru, že predmetné zmluvné ustanovenie je neplatné pre nekalosť tejto zmluvnej podmienky založenej na hrubom nepomere povinností uložených týmto ustanovením žalobcovi k právam žalovaného, ktoré z neho z neho vyplývajú, v dôsledku čoho na toto ustanovenie by nebolo možné vôbec prihliadať. V tejto súvislosti opäť poukázal aj na skutočnosť, že tvrdenie žalobcu v tom smere, že skoršie faktúry žalovaný žalobcovi uhradil, a teda, že v ich prípade žiadne potvrdenie žalovaný nepožadoval, neboli zo strany žalovaného spochybnené.

Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením (ďalej len „“) v spojení s ustanovením , , a keďže žalobca bol v konaní úspešný, preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

V odvolaní žalovaný namietal, že vznik škody, jej právny základ ako aj výšku a rovnako aj príčinnú súvislosť preukázal listinnými dôkazmi, a to faktúrou za poškodené náradie a čestným vyhlásením svedka - ďalšieho zo škodcov, ktorý potvrdil jeho tvrdenia o vzniku škody, predmete, spôsobe a pôvodcoch, ktorý dôkaz riadne predložil súdu na pojednávaní, ale podľa jeho názoru súd prvej inštancie ho vôbec nevzal do úvahy, v napadnutom rozsudku sa o ňom vôbec nezmienil a nevysporiadal sa s ním a v skutočnosti ho ani vôbec nevykonal aj napriek tomu, že sa jednalo o jeho kľúčový dôkaz. Žalovaný tiež dodal, že súd prvej inštancie faktúru za sadu náradia čo do výšky škody spochybnil s poukazom na to, že sa jednalo o sadu náradia a nie len o vŕtačku, avšak nekompletná sada náradia, ktorej hlavným komponentom je vŕtačka, je bezcenná, v dôsledku čoho uplatnenie si škody za celú túto sadu nebolo

v rozpore so skutkovým ani právnym stavom. Ak by aj mal súd prvej inštancie za to, že škoda je uplatnená vo vyššej sume ako by podľa jeho názoru mala byť, podľa žalovaného nemohol by na základe toho existenciu škody úplne vylúčiť, ale musel by konštatovať jej nižšiu výšku ako bola uplatnená. Taktiež žalovaný namietal, že fakt, že vŕtačku kúpil iný subjekt ako on, nemení nič na tom, že škoda vznikla jemu, lebo on toto náradie na základe dohody s jeho vlastníkom riadne užíval a niesol plnú hmotnú zodpovednosť. Preto sa žalovaný tiež nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie ohľadom logickej nemožnosti uplatniť si zmluvnú pokutu, čo nemá podľa jeho názoru oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. je príčinou nedostatočne vykonaného dokazovania.

Zároveň žalovaný v odvolaní namietal nesprávne posúdenie otázky splatnosti uplatnenej pohľadávky súdom prvej inštancie podľa ust. , ktorý považoval dojednanie zmluvných strán o tom, že splatnosť faktúry nenastane skôr ako sa žalobca nepoistí a poistenie mu nepreukáže, za dojednanie hrubo nepomerné k právam a povinnostiam zo záväzkového vzťahu. Podľa žalovaného súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nezdôvodnil, prečo považoval toto dojednanie za hrubo nepomerné, hoci na to, aby mohol niektoré z ustanovení zmluvy vyhodnotiť ako nekalé, musel by sa nutne najprv podrobne zaoberať celým zmluvným vzťahom a všetkými právami a povinnosťami z neho vyplývajúcimi. Toto súd prvej inštancie podľa žalovaného neurobil, aj keď žalovaný na plnú dôvodnosť a opodstatnenosť tohto dojednania v zmluve opakovane pred súdom upozorňoval.

Žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta a žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % alebo aby tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný v odvolaní bagatelizuje najdôležitejšie skutkové zistenie z dokazovania, a to že vŕtačka nepatrila žalovanému, ale inému subjektu, čo potvrdil aj žalovaný na pojednávaní. Ak žalovaný poukázal na nejakú dohodu medzi vlastníkom a ním, žalobca vo vyjadrení zdôraznil, že z dokazovania nemožno zistiť z „akej dohody“ malo vyplývať právo užívania náradia pre žalovaného, lebo žiadna takáto dohoda nebola žalovaným v priebehu prvoinštančného konania spomínaná a navyše nebola vôbec preukázaná. Žalobca ďalej poukázal na protirečivú obranu žalovaného, keď na jednej strane žalovaný v odvolaní uvádza, že došlo k započítaniu dvoch splatných pohľadávok a na strane druhej uvádza, že je predčasné uvažovať o splatnosti pohľadávky žalobcu pre nepreukázanie poistenia žalobcu. Žalovaný na otázku, či žalobcom uplatňovaná pohľadávka z faktúry je splatná, v odvolaní raz tvrdí, že splatná bola (keď chce presadiť svoj názor o účinnom vykonaní zápočtu pohľadávok) a druhýkrát tvrdí, že splatná ešte nebola (keď chce presadiť svoj názor, že pohľadávku žalobcu ešte nemožno v súdnom konaní priznať). Ďalej vo svojom vyjadrení žalobca tiež zdôraznil, čo už žalovaný opomenul, že žalovaný predošlé žalobcom vystavené faktúry riadne uhrádzal, pričom na pojednávaní žalovaný sám uviedol, že všetko bolo v poriadku, preto ich uhradil. Podľa žalobcu prax medzi podnikateľskými subjektmi a ich reálny spôsob spolupráce, ktorý si praxou zaviedli, je tiež „prameňom práva“ s rovnakou vážnosťou a záväznosťou ako majú písomné dohody medzi spolupracujúcimi subjektmi, a to určite minimálne v rozsahu posudzovania otázky splatnosti faktúr vystavovaných za vykonané činnosti (plnenia, dodávky). Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.

Ďalšie vyjadrenia strany sporu v odvolacom konaní nepodali.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( (ďalej len „“) oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil pojednávanie podľa (a contrario). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ). Po prieskume napadnutého rozsudku (, , ) dospel

odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa , a .

Čo sa týka námietky žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd uvádza, že nielen súdnou praxou, ale aj teóriou práva je ustálené, že dokazovanie v súdnom spore prebieha vo viacerých fázach - od navrhnutia dôkazu, cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených a navrhnutých dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán sporu na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Ak však súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. (pozri nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 30.09.2010)

Čo sa týka hodnotenia dôkazov upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov v , v zmysle ktorej dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Voľné hodnotenie dôkazov súdom neznamená ľubovôľu hodnotenia, ale dôkazy hodnotí z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, čo znamená, že zistenie súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), a poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení o dokazovaní. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého súdneho spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a na skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Skutkový stav, ktorý zistil súd prvej inštancie, vyplýva z listín, ktoré predložili obe strany sporu, a tiež z výsluchov strán sporu. Hoci žalovaný navrhol vypočutie svedkov, počas konania pred súdom prvej inštancie týchto svedkov bližšie nekonkretizoval a ani ich účasť na pojednávaniach nezabezpečil, ale až na druhom pojednávaní predložil čestné vyhlásenie p. C., ktorý dôkaz považuje žalovaný za kľúčový a ktorom sa žalovaný vyjadril, že tento súd prvej inštancie nevykonal. Odvolací súd k vykonaniu dôkazu čestného vyhlásenia poukazuje, že zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 31.05.2022 vyplýva, že súd nariadil vykonanie dokazovania aj týmto čestným vyhlásením, hoci žalovaný bol aj na predošlom pojednávaní dňa 03.05.2022, ale aj v uznesení zo dňa 02.06.2021 upozornený na včasné predkladanie a navrhovanie dôkazov s upozornením na aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania podľa ust. v spojení s .

Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Z vykonaného dokazovania rovnako aj odvolaciemu súdu vyplýva, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola uzatvorená písomná zmluva o dielo, ktorej predmetom bol výkon prác s miestom výkonu prác v Nemecku a na základe tejto zmluvy si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej odmeny vo výške 1.936,- eur fakturovanú fak. č. 7/2020 z 31.7.2020. Žalovaný sa proti uplatnenému nároku bránil, pričom svoju obranu postavil na dvoch skutočnostiach, a to na jednej strane uvádzal, že jeho povinnosť zaplatiť žalobcovi odmenu zanikla započítaním vzájomných a splatných pohľadávok, keďže si voči žalobcovi uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 136,- eur a nárok na zmluvnú pokutu vo výške 1.800,- eur a na strane druhej sa bránil tým, že žaloba je predčasná, pretože pohľadávka žalobcu na zaplatenie odmeny nie je splatná, keďže žalobca si nesplnil povinnosť podľa čl. VII ods. 5 zmluvy o dielo preukázaním dokladu o poistení voči škode.

Správne preto súd prvej inštancie vyvodil, že nie je sporné, že žalobca dohodnuté práce v dohodnutom rozsahu vykonal a žalovaný ich cenu neuhradil. Tiež súd prvej inštancie správne ustálil, že sporný je úkon žalovaného, ktorý si voči pohľadávke žalobcu započítal svoj nárok na náhradu škody a zmluvnú pokutu, keďže žalobca sa bránil, že žiadny nárok žalovaného na náhradu škodu neuznal a neuznal ho ani v súdnom konaní. Dôkazné bremeno tak bolo na strane žalovaného, aby preukázal nárok na náhradu škody, ktorá existencia bola tiež dôležitá pre posúdenie vzniku nároku na zmluvnú pokutu podľa čl. VII bodu 11 zmluvy o dielo.

Podľa ust. (ďalej len ako „“), kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Predpokladom úspešnosti žaloby na náhradu škody je preukázanie predpokladov pre vznik zodpovednosti a to 1) porušenie povinností zo záväzku alebo inej právnej povinnosti stanovenej v , 2/) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený. Škodou sa rozumie skutočná škoda ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk ako zisk, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť. Vzniknutá škoda však musí byť v príčinnej súvislosti s porušením povinností, preto nie každé porušenie povinností zo záväzku alebo inej povinnosti stanovenej v spôsobí škodu. Povinný subjekt môže porušiť viac povinností, ale nie každé porušenie povinností je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, pretože škoda nebude následkom (dôsledkom) porušenia povinností.

Podľa žalovaného vznik škody, jej právny základ ako aj výšku a príčinnú súvislosť preukázal listinnými dôkazmi a to faktúrou za poškodené náradie a čestným vyhlásením svedka, ktorý bol tiež škodcom. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uvádza, že škoda vznikla na jeho náradí vo výške podľa faktúry č. 102014261 zo dňa 27.05.2020 znejúca na sumu 510,50 eur v príčinnej súvislosti s konaním žalobcu v súlade so zmluvou podľa čl. VII bodu 7 a 11. V ďalšom vyjadrení žalovaný uvádza, že sa jedná o poškodenú vŕtačku, ku ktorej poškodeniu došlo po jej kúpe zo strany žalobcu. Konateľ žalovaného vo svojom výsluchu uviedol, že došlo k poškodeniu vŕtačky, ktorú k práci odovzdal žalobcovi, p. C. a p. D., pričom škodu si uplatnil voči týmto trom osobám, a výška škody predstavuje 419,- eur za set novej vŕtačky a túto čiastku rozdelil na tri osoby, pričom p. C. mu uviedol, že táto vŕtačka spadla a že tam bol aj žalobca. Tiež dodal, že táto vŕtačka bola na fyzickú osobu, neskôr bola odcudzená a bola po oprave, pričom doklady o oprave boli v kufríku, ktorý bol odcudzený tiež.

Aj podľa odvolacieho súdu zo strany žalovaného nedošlo k uneseniu dôkazného bremena, čo znamená, že nepreukázal všetky predpoklady pre vznik nároku na škodu vo výške 136,- eur voči žalobcovi. V prvom rade treba podotknúť, že poškodená vŕtačka nebola vo vlastníctve žalovaného, ale vo vlastníctve

konateľa žalovaného a v tomto smere žalovaný až v odvolacom konaní tvrdí skutočnosti o dohode medzi ním a fyzickou osobou konateľa žalovaného o používaní tejto vŕtačky, ale v súdnom konaní nebolo preukázané oprávnenie žalovaného uplatňovať nároky zo škôd na veci za vlastníka tejto vŕtačky. Preto čo sa týka listiny predloženej žalovaným a to faktúra č. 102014261 vystavenej 27. mája 2020 na sumu 510,50 eur (č. l. 24 súdneho spisu), tak touto preukázal len to, že jeho konateľ si kúpil sadu „aku náradia MAKYTA“ za 419,- eur s DPH. Preto odvolací súd aj konštatuje, že konateľ žalovaného vynaložil sumu 419,- eur na kúpu nového náradia, pričom z jeho výsluchu je zrejmé, že príčinou nebolo pokazenie vŕtačky, ale jej odcudzenie. Preto odvolací súd je aj toho názoru, že žalovaný nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a škodou.

Vo vzťahu k druhej listine, ktorou žalovaný preukazoval nárok na náhradu škody, odvolací súd akceptuje jeho námietku, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nezmienil o čestnom vyhlásení A. C., aj keď ho na pojednávaní vykonal. Podľa odvolacieho súdu však nejde o takú vadu konania, ktorá by spôsobila nesprávne vyhodnotenie všetkých ostatných dôkazov. V tomto čestnom vyhlásení A. C. deklaruje len to, že k poškodeniu vŕtačky pána D. a jeho firmy SABMAR, s. r. o. došlo v okamihu, keď spoločne s dvoma ďalšími kolegami A. B. a C. D. s vŕtačkou pracovali na stavbe, a to tak, že im vŕtačka spadla na zem a pokazil sa na nej príklep, čím sa stala ďalej nepoužiteľná a on svoj diel škody pánovi D. zaplatil. Aj z obsahu tohto čestného vyhlásenia však vyplynulo len to, čo už uviedol na pojednávaní konateľ žalovaného, že vlastníkom vŕtačky bol konateľ žalovaného F. D., ktorému A. C. spôsobenú škodu aj uhradil. Potom sa vyjadrenie p. C. ohľadom použiteľnosti vŕtačky odlišuje od toho, čo uviedol konateľ žalovaného, keď konateľ žalovaného uviedol, že vŕtačka bola opravená. Preto je odvolací súd tiež toho názoru, že nebola preukázaná ani výška škody, ktorá nemôže byť rovnajúca sa výške jej kúpnej ceny, pretože škoda mohla spočívať len v nákladoch na jej opravu, prípadne v škode, ktorá žalovanému vznikla nemožnosťou jej používania počas toho, ako nebola funkčná.

Vzhľadom k záveru, že žalovaný nepreukázal nárok na náhradu škody voči žalobcovi, správny je aj záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní nároku na zmluvnú pokutu, keďže pre jej uplatnenie sa podľa zmluvy o dielo vyžaduje konanie žalobcu voči žalovaného, ktorého následkom by bola škoda vzniknutá žalovanému. Preto odvolací súd hodnotí námietky žalovaného v tomto smere za neopodstatnené a teda nemohlo dôjsť k zániku pohľadávky žalobcu voči žalovanému započítaním vzájomných pohľadávok.

Žalobca tiež v odvolaní namietal naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h), podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to čo sa týka splatnosti pohľadávky žalobcu a jeho posúdenia vzhľadom na zmluvné dojednanie strán sporu preukázaní dokladu o poistení žalobcu.

Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa ust. zmluvné dojednanie týkajúce sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby preň existoval spravodlivý dôvod (ďalej len „“), je neplatné.

Podľa zmluvy o dielo článku VII. bod 5. zhotoviteľ je povinný pred výkonom činnosti poistiť sa voči škodám spôsobeným výkonom činnosti, o čom je povinný preukázať objednávateľovi doklad, pričom

objednávateľ nie je povinný uhrádzať zhotoviteľovi odplatu dovtedy, dokedy zhotoviteľ preukázateľne nepredloží objednávateľovi potvrdenie o jeho poistení.

Odvolací súd sa neprieči názoru žalovaného o potrebe zabezpečenia poistenia zhotoviteľov, ktorí vykonávajú pre objednávateľa dielo, pri výkone ktorého môže dochádzať aj ku škodám. Avšak odvolací súd sa stotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, že sankcia v podobe odmietnutia vykonania úhrady za riadne vykonané a odovzdané práce bez predloženia potvrdenia o jeho poistení je v tomto konkrétnom prípade neprimeraná, keďže je zrejmé, že žalovaný potvrdenie o poistení nevyžadoval pri kontraktácii zmluvného vzťahu, ani v priebehu jeho trvania, ale až túto skutočnosť namieta až v súdnom konaní. Žalobca správne poukazuje a obranu žalovaného hodnotí ako protirečivú a účelovú, keď skutočne žalovaný na jednej strane uvádza, že existujú dve splatné proti sebe stojace pohľadávky a na strane druhej sa žalovaný bráni nesplatnosťou žalovanej pohľadávky, voči ktorej vykonal započítanie. Žalobca preukázal prax medzi stranami sporu, podľa ktorej žalovaný potvrdenie o poistení od žalobcu nevyžadoval, čo potvrdil konateľ žalovaného vo svojom výsluchu, keďže vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané že žalovaný uhrádzal žalobcovi odmenu za vykonané práce aj bez toho, aby požadoval splnenie zmluvnej povinnosti podľa článku 7 bod 5 zmluvy o dielo. Podľa názoru odvolacieho súdu obdobné zmluvné dojednanie by bolo akceptovateľné, ak by sa preukázanie poistenia zhotoviteľa vyžadovalo pred samotným začatím výkonu diela resp. by sa požadovalo do určitej doby od vzniku zmluvného vzťahu pre pokračovania zmluvného vzťahu v budúcnosti, nemôže byť však ako podmienka akceptovaná pre vyplatenie odmeny za dielo, ktoré zhotoviteľ už v čase splatnosti jeho odmeny preukázateľne vykonal.

Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený. Keďže súd prvej inštancie žalobe vyhovel, správny je aj jeho výrok o trovách konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. a a v zmysle zásady úspechu v súdnom konaní právo na ich náhradu priznal žalobcovi.

K trovám odvolacieho konania

Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

Podľa a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení, podľa ktorých žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa ust. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( )

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - a )) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.