Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27Sas-2-2023.pdf
PDF · 224.69 KB
Case nature
Area
Subarea
27Sas/2/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Soukupovou, v právnej veci žalobkyne: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., konajúca prostredníctvom zákonnej zástupkyne: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpená: h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hollého 3, 040 01 Košice, IČO: 44 323 760, proti žalovanej: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, o preskúmanie zákonnosti Stanoviska žalovanej zo dňa 14. septembra 2023, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovanej, označené ako „Stanovisko k úhrade kategorizovaného lieku nezaradeného v Zozname kategorizovaných liekov“ zo dňa 14.09.2023, ako aj rozhodnutie žalovanej, označené ako „Stanovisko k úhrade kategorizovaného lieku nezaradeného v Zozname kategorizovaných liekov“ zo dňa 16.08.2023 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Dňa 26.07.2023 podala žalobkyňa prostredníctvom ošetrujúcej lekárky G. H. I., J. zo zdravotníckeho zariadenia - Detská klinika NÚDCH, Limbová 1, 833 40 Bratislava, ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, žiadosť o úhradu lieku podľa § 88 ods. 7 zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení 2 27Sas/2/2023
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 363/2011 Z. z.“), a to lieku Voxzogo (vosoritid), kód lieku: 8536D, ATC skupina, M05BX07 (ďalej len „Liek“ alebo „Voxzogo“), ktorý je indikovaný na liečbu achondroplázie u pacientov vo veku dvoch rokov a starších, ktorých epifýzy nie sú uzavreté, pričom diagnóza maloletej bola potvrdená geneticky (ďalej len Žiadosť“).
2. Žiadosť bola žalovanej doručená dňa 01.08.2023, pričom dňa 16.08.2023 žalovaná vydala Stanovisko k úhrade registrovaného lieku nezaradeného v Zozname kategorizovaných liekov, ktorým rozhodla o nesúhlase s úhradou, evidenčné číslo nesúhlasu: LN236203758 (ďalej aj „Stanovisko 1“). Svoje Stanovisko 1 odôvodnila tým, že poukázala na ust. § 3 a § 88 zákona č. 363/2011 Z. z. a uviedla, že žalovaná je povinná konať spôsobom a v rozsahu, ktorý jej ukladajú zákonné normy. V zmysle uvedených skutočností, keďže poistencovi nevznikol právny nárok, žalovaná nesúhlasila s úhradou.
3. Proti rozhodnutiu žalovanej podal odvolanie poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, a to s písomným súhlasom zákonnej zástupkyne žalobkyne, o ktorom rozhodla žalovaná Stanoviskom k úhrade registrovaného lieku nezaradeného v Zozname kategorizovaných liekov zo dňa 14.09.2023 tak, že vydala nesúhlas s úhradou, evidenčné číslo nesúhlasu: LN236204016 (ďalej aj „Stanovisko 2“; prípadne v texte ďalej „stanoviská žalovanej“ pre obe napadnuté rozhodnutia – pozn. správneho súdu). Svoje Stanovisko 2 odôvodnila tým, že poukázala na ust. § 3 a § 88 zákona č. 363/2011 Z. z. a uviedla, že nesúhlasí s úhradou lieku, nakoľko uhradením tohto lieku by bola ohrozená finančná udržateľnosť systému verejného zdravotného poistenia zdravotnej starostlivosti v zmysle prekročenia možnosti obchodno-finančného plánu na úhradu liekov pre príslušný kalendárny rok. Žalovaná ďalej uviedla, že spravuje verejné finančné zdroje a musí ich vynakladať účelne, hospodárne, spôsobom a v rozsahu, ktorý jej ukladajú zákonné normy. V zmysle uvedených skutočností, keďže poistencovi nevznikol právny nárok, žalovaná v súlade s platnými právnymi predpismi vyjadrila nesúhlas s úhradou z prostriedkov verejného zdravotného poistenia a zotrvala na závere pôvodného Stanoviska 1 zo dňa 16.08.2023.
Správna žaloba – žalobné body 4. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 15.11.2023, podanou v zákonom stanovenej lehote, domáhala preskúmania zákonnosti Stanoviska 2 žalovanej spolu so Stanoviskom 1. Žalobkyňa v správnej žalobe stručne uviedla priebeh administratívneho konania a uviedla, že Stanovisko 1 a Stanovisko 2 považuje za nezákonné z dôvodov, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 3 27Sas/2/2023
5. Na úvod správnej žaloby uviedla vo vzťahu ku svojej aktívnej legitimácii na podanie žaloby, že zákon č. 363/2011 Z. z. v ustanovení § 88 ods. 9 a 10 stanovuje povinné zákonné zastúpenie poistencov v konaní o odsúhlasení úhrady pred zdravotnou poisťovňou. Žalobkyňa mala za to, že prostredníctvom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podala Žiadosť a následne aj odvolanie proti Stanovisku 1. Bola tak ako účastník administratívneho konania rozhodovaním žalovanej priamo ukrátená na svojich subjektívnych právach, v dôsledku čoho považuje podmienky aktívnej žalobnej legitimácie za splnené. Podľa žalobkyne, za účastníkov administratívneho konania je potrebné považovať tie subjekty, ktorých subjektívne práva boli rozhodnutím orgánu verejnej správy priamo dotknuté, a to bez ohľadu na to, či sú tieto subjekty osobitným predpisom formálne za účastníkov konania označené alebo nie. Správnou žalobou napadnuté Stanovisko 2, ktorému predchádzalo Stanovisko 1, považovala za individuálne správne akty vydané v administratívnom konaní, ktorými bolo negatívnym spôsobom zasiahnuté do jej subjektívnych práv. Stanovisko 1 a Stanovisko 2 podľa žalobkyne nepatria medzi správne akty vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).
6. Ďalej v správnej žalobe žalobkyňa podrobne popísala prejavy ochorenia achondroplázia a jej zdravotné, sociálne a emocionálne dôsledky. Predmetný Liek považuje za jediný vhodný spôsob liečby pre pacientov trpiacich achondropláziou a poukázala na benefity liečby. Uviedla, že Liek je od 27.08.2021 registrovaný Európskou liekovou agentúrou (EMA) a je jediným kauzálnym liekom, ktorým sa dajú liečiť kostné zmeny a porucha rastu u pacientov trpiacich achondropláziou, avšak nie je zaradený v Zozname kategorizovaných liekov podľa § 8 zákona č. 363/2011 Z. z..
7. Žalobkyňa namietala, že Stanovisko 1 a Stanovisko 2 vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom svoju námietku odôvodnila tým, že splnila hmotnoprávne podmienky určené zákonom č. 363/2011 Z. z. a žalovanou, a ďalej tým, že podmienky určené žalovaným sú v rozpore s právnymi predpismi. Splnenie hmotnoprávnej podmienky stanovenej v § 88 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z. žalobkyňa vyvodila z tvrdenej skutočnosti, že aktuálne neexistuje iný spôsob liečby ako Liek, ktorý nemá alternatívu a je jediným liekom svojho druhu na svete. Uviedla, že žalovaná v zmysle § 88 ods. 11 zákona č. 363/2011 Z. z. stanovila Kritériá, na základe ktorých rozhoduje o vydaní rozhodnutia o súhlase s úhradou liečby a zverejnila ich na svojom webe. Mala za to, že v celom rozsahu splnila hmotnoprávne a procesnoprávne Kritéria stanovené zdravotnou poisťovňou. Ďalej poukázala na jednotlivé body Kritérií
žalovanej, ktoré zo strany žalobkyne nie sú splnené, a preto žalovaná mala vydať rozhodnutie o súhlase s úhradou liečby.
8. Vyjadrila svoje presvedčenie, že Kritériá žalovanej, ktoré sú prijaté a zverejnené na jej webovom sídle, sú v rozpore so zákonom č. 363/2021 Z. z., ako aj s Ústavou SR, pričom navrhla, aby správny súd preskúmal ich zákonnosť podľa § 27 ods. 2 SSP (správne § 27 ods. 1 SSP - pozn. správneho súdu). Návrh odôvodnila tým, že jej právo na ochranu zdravia a na bezplatnú zdravotnú starostlivosť podľa čl. 40 Ústavy SR bude naplnené až vydaním súhlasného stanoviska k Žiadosti, pričom neoprávnené nepriznanie úhrady za Liek 4 27Sas/2/2023
predstavuje zásah do osobnostnej sféry žalobkyne a jej práva na súkromie garantovaného čl. 16 Ústavy SR a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“).
9. Ďalej v žalobe poukázala na ňou uvedenú správnosť stanovených Kritérií, pričom bližšie sa vyjadrila k jednotlivým limitom, ktoré bola podľa žalobkyne žalovaná povinná zohľadniť v kreačnom procese, najmä preto, že žalovaná zodpovedá za zodpovednosť a spravodlivosť, ako aj naplnenie očakávaní zákonodarcu. Žalobkyňa následne všeobecne poukázala na viaceré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúce sa otázok poskytovania zdravotnej starostlivosti v kontexte porušovania práva na život a práva na zamedzenie neľudského zaobchádzania.
10. V závere žaloby, v časti VI. Žalobný návrh, žalobkyňa zhrnula dôvody, pre ktoré mala za to, že splnila požiadavky podľa § 88 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z. a Kritéria žalovanej na vydanie rozhodnutia o súhlase s úhradou. S poukazom na špecifiká uvedené v žalobe, právne a skutkové východiská žalovanej, Stanovisko 1 a Stanovisko 2 žalovanej považovala za nezákonné. Žalobkyňa nesúhlasila s odôvodnením Stanoviska 2 žalovanej, ktorá len konštatovala, že „nesúhlasí s úhradou lieku, nakoľko uhradením tohto lieku by bola ohrozená finančná udržateľnosť systému verejného zdravotného poistenia zdravotnej starostlivosti v zmysle prekročenia možnosti obchodno-finančného plánu na úhradu liekov pre príslušný kalendárny rok ". Ustanovenie § 88 ods. 18 v spojení s § 98h ods. 6 písm. a) zákona č. 363/2011 Z. z. síce stanovuje, že zdravotná poisťovňa neodsúhlasí úhradu lieku, avšak len v prípade, ak by prevýšila 3,9 % z výšky verejných prostriedkov určených na úhradu liekov za príslušný kalendárny rok, čo vzhľadom na cenu Lieku Voxzogo žalobkyňa nepovažovala za splnenú podmienku. Žalobkyňa následne všeobecne poukázala na viaceré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúce sa otázok poskytovania zdravotnej starostlivosti v kontexte porušovania práva na život a práva na zamedzenie neľudského zaobchádzania.
11. Kritériá žalovanej nie sú podľa žalobkyne spravodlivé a nezohľadňujú uvedené princípy, pričom zároveň tvrdila, že žalovaná v dôsledku zle nastavených pravidiel nekonala spravodlivo a zákonne a mala za to, že do jej práv nemôže byť zasiahnuté pre zlyhanie žalovanej. Žalovaná sa vydaním Kritérií podľa žalobkyne dopustila porušenia povinnosti podľa § 25 ods. 2 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.“), podľa ktorého je príslušná zdravotná poisťovňa povinná zabezpečiť poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise.
12. Žalobkyňa ďalej namietala, že zistenie skutkového stavu žalovanou bolo nedostatočné pre riadne posúdenie veci. Tvrdila, že žalovaná v konaní nezisťovala, a ani sa nezaoberala skutkovým stavom opísaným v Žiadosti a vydala správnou žalobou napadnuté Stanoviská 1 a 2 bez toho, aby riadne posúdila všetky dokumenty predložené žalobkyňou. Taktiež namietala, že skutkový stav, ktorý vzala žalovaná za základ napadnutých Stanovísk 1 a 2, je 5 27Sas/2/2023
v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu. Podľa žalobkyne z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa splnila všetky podmienky na priznanie úhrady Lieku, keďže splnila zákonné podmienky podľa zákona č. 363/2011 Z. z. a aj Kritérií určených žalovanou, pričom žalovaná napriek tomu vydala nesúhlasné stanovisko s úhradou Lieku.
13. Žalobkyňa vzhliadla v konaní žalovanej podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci, a to v tom, že Stanovisko 1, a ani Stanovisko 2 neobsahujú podstatné náležitosti rozhodnutia podľa § 81 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z. z., najmä označenie účastníkov konania, výrok a ani odôvodnenie. Žalovaná mala aplikovať zásadu analogia legis a v konaní postupovať podľa § 81 a nasl. zákona č. 363/2011 Z. z.. Podľa žalobkyne taktiež ani pri aplikovaní zásady analogia iuris Stanovisko 1, a ani Stanovisko 2 neobsahujú podstatné náležitosti rozhodnutia podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“).
14. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa žiadala, aby správny súd zrušil Stanovisko 2 spolu so Stanoviskom 1 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe 15. Žalovaná uviedla, že v zmysle čl. 40 Ústavy SR má žalobkyňa právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, ktorá okrem iného spočíva aj v poskytovaní liekov za podmienok, ktoré stanovuje zákon č. 363/2011 Z. z.. V ustanovení § 3 ods. 3 zákona č. 363/2011 Z. z. sa konkretizuje právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, vo vzťahu k úhrade liekov poskytovaných v rámci ambulantnej zdravotnej starostlivosti alebo lekárenskej starostlivosti, pričom obligatórne vymedzuje, že na základe verejného zdravotného poistenia sa plne alebo čiastočne uhrádzajú lieky zaradené v zozname kategorizovaných liekov. Liek Voxzogo však v Zozname kategorizovaných liekov zaradený nie je. S poukazom na absenciu práva, resp. právom chráneného záujmu na plnú alebo čiastočnú úhradu lieku, na základe verejného zdravotného poistenia, je žalovaná toho názoru, že právomoc správneho súdu, ktorá vyplýva z ust. § 6 ods. 1 SSP v spojení s § 2 ods. 1 SSP, nie je daná. Žalovaná súčasne považovala za potrebné poukázať aj na to, že z dikcie ustanovenia § 88 ods. 7 písm. a) zákona č 363/2011 Z. z. vyplýva, že ani vopred udelený súhlas by u žalobkyne Nezakladal právo na úhradu lieku na základe verejného zdravotného poistenia, keďže z textácie tohto ustanovenia je zrejme slovné spojenie „... môže po vopred udelenom súhlase...“.
16. Žalovaná sa nestotožnila s argumentáciou žalobkyne, že pri podaní Žiadosti bola zastúpená poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Písomný súhlas poistenca na podanie odvolania poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa § 88 ods. 10 zákona č. 363/2011 Z. z. nie je možné považovať za udelenie plnomocenstva na zastupovanie podľa príslušných procesných predpisov upravujúcich inštitút právneho zastúpenia. Žalovaná je toho názoru, že 6 27Sas/2/2023
u žalobkyne absentuje aktívna žalobná legitimácia, a teda existuje dôvod na odmietnutie žaloby v zmysle § 98 ods. 1 písm. e) SSP.
17. Ďalej žalovaná uviedla, že žiadne ustanovenie zákona č. 363/2011 Z. z., a ani zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“), ktorý okrem iného vymedzuje právomoci a povinnosti žalovanej, nezveruje žalovanej právomoc ani povinnosť vydávať akékoľvek rozhodnutia alebo opatrenia pri vykonávaní pôsobnosti podľa § 88 ods. 7 písm. a) zákona č. 363/2011 Z. z.. Opačný názor by bol v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, keďže ustanovenie § 88 ods. 7 písm. a) zákona č. 363/2011 Z. z. nezakladá medzi žalovanou a žalobkyňou verejnoprávny vzťah, v ktorom by mala žalovaná vrchnostenské (autoritatívne) postavenie voči žalobkyni. Žalovaná považovala žalobu za neprípustnú vzhľadom k tomu, že žaloba smeruje voči Stanovisku žalovanej, pri ktorého vydaní nemala žalovaná postavenie orgánu verejnej správy. S poukazom na § 84 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z. z. žalovaná považovala argumentáciu žalobkyne týkajúcu sa náležitosti rozhodnutia za zavádzajúcu, keďže vydávanie rozhodnutí podľa § 81 zákona č. 363/2011 Z. z. patrí do výlučnej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva SR.
18. Ďalej sa žalovaná vyjadrila k argumentácii žalobkyne ohľadom práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť garantovanú Ústavou SR, pričom poukázala na príslušnú judikatúru. Podľa žalovanej nemožno hovoriť o diskriminácii žalobkyne a s jej argumentáciou uvedenou v žalobe sa žalovaná nestotožnila. Pri posudzovaní Žiadosti o udelenie súhlasu na úhradu nekategorizovaného lieku žalovaná
postupovala v súlade s § 88 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z. a v súlade s Kritériami, ktorých stanovenie je v pôsobnosti zdravotnej poisťovne. Žalovaná kritéria zverejnila na svojej webovej stránke. Podľa žalovanej sa zásada rovnakého zaobchádzania podľa prvej vety § 29 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. uplatňuje len v spojení s právami poistencov vyplývajúcimi zo vzniku zdravotného poistenia a s právami poistencov pri výkone zdravotného poistenia. Podľa žalovanej, ak právo alebo právom chránený záujem na plnú alebo čiastočnú úhradu Lieku na základe verejného zdravotného poistenia u žalobkyne od počiatku neexistuje, nemohla sa žalovaná dopustiť diskriminácie žalobkyne.
19. Žalovaná uviedla že úhrada liekov nad rámec verejného zdravotného poistenia (tzv. výnimkový režim) je zákonom limitovaná, čo pripúšťa aj Ústavný súd SR. Žalovaná, ako ostatné zdravotné poisťovne pôsobiace v Slovenskej republike, sú povinné nakladať so zdrojmi verejného zdravotného poistenia hospodárne a účelne, a pri tom zabezpečiť čo najlepšiu distribúciu zdrojov verejného zdravotného poistenia. Výber a kumulácia zdrojov verejného zdravotného poistenia nepredstavujú samoúčelné hromadenie bohatstva, ale ide o prostriedky účelovo určené na ďalšiu distribúciu v prospech čo najväčšieho počtu príjemcov (poistencov) za súčasného dosiahnutia čo najvyššej miery zdravotnej starostlivosti pre všetkých poistencov. Žalovaná uviedla, že v súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. je povinná brať do úvahy aj finančnú stránku, ktorá predstavuje náklady na akýkoľvek liek, ktorého úhrada sa uskutočňuje vo výnimkovom režime. Preto nesúhlasila s argumentáciou žalobkyne, že na ich strane sú splnené všetky Kritériá na úhradu lieku Voxzogo. Jedným zo 7 27Sas/2/2023
všeobecných Kritérií pri posudzovaní úhrady je aj podmienka, že uhradením lieku nebude ohrozená finančná udržateľnosť systému verejného zdravotného poistenia zdravotnej starostlivosti v zmysle prekročenia možnosti obchodno-finančného plánu na úhradu liekov pre príslušný kalendárny rok. Žalovaná uviedla, že uvedená podmienka je obsahom 1. až 6. časti Kritérií. Žalovaná sa nestotožnila so žalobnými námietkami týkajúcimi sa transparentnosti rozhodovania o úhrade výnimkových liekov, pričom uviedla, že žalobkyňa výslovne klame a zavádza súd.
20. Žalovaná uviedla, že pri posudzovaní všetkých žiadostí o úhradu lieku, zdravotné pomôcky a dietetickej potraviny je povinná skúmať, či odsúhlasenie úhrady lieku, zdravotnej pomôcky a dietetickej potraviny na výnimku nebude mať vplyv na úhradu zdravotnej starostlivosti, na ktorej úhradu je povinná z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, a teda, či nebude ohrozený princíp solidarity, na ktorom je systém Slovensko zdravotného poistenia založení, čo môže viesť k diskriminácii iných poistencov žalovanej, ak im žalovaná nebude schopná uhradiť poskytnutú zdravotnú starostlivosť, na ktorú majú nárok na základe verejného zdravotného poistenia. Žalovaná považovala za dôležité brať na zreteľ to, že plní svoje zákonné povinnosti spojené s úhradou poskytnutej zdravotnej starostlivosti, nielen voči žalobkyni, ale aj voči ostatným svojim poistencom.
21. Žalovaná sa nestotožnila s tvrdeniami žalobkyne, že žalovaná svoj nesúhlas v Stanovisku neodôvodnila práve dopadom požadovanej úhrady lieku Voxzogo na udržateľnosť finančných prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Žalovaná nepochybne svoje Stanoviská 1 a 2 vydala v súlade so stanovenými Kritériami, ktoré zohľadňujú aj povinnosti zdravotnej poisťovne (žalovanej) ustanovené v § 2 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. v spojení s § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 14 ods. 1 a § 15 ods. 1 písmena g) zákona č. 581/2004 Z. z. a § 88 ods. 18 v spojení s § 98h ods. 6 zákona č. 363/2011 Z. z..
22. Žalovaná ďalej uviedla, že regulácia zdrojov verejného zdravotného poistenia pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti je upravená vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 100/2023 Z. z., ktorou sa ustanovuje percento určené pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti a minimálna celková suma z celkovej sumy výdavkov určenej na zdravotnú starostlivosť v rozpočte pre jednotlivé zdravotné poisťovne na rok 2023 (ďalej len „vyhláška“). Vyhláška v prílohe stanovuje minimálnu celkovú sumu na lieky a dietetické potraviny pre žalovanú v roku 2023 vo výške 870 934 000 eur. Strop na výnimkové lieky z minimálnej celkovej sumy na lieky a dietetické potraviny cez výpočet použitím 3,9 % (podľa § 88 ods. 18 v spojení s § 98h ods. 6 zákona č. 363/2011 Z. z. účinného do 31.07.2023) na rok 2023 je u žalovanej 33 966 426 eur. Ďalej žalovaná poukázala na skutočné náklady žalovanej na úhradu výnimkových liekov za prvý polrok 2023, ktoré dosiahli hodnotu 31 974 759 eur, čo predstavuje vyčerpanie celkovej sumy
určenej na výnimkové lieky na cca 94 %. Pri zachovaní rovnakých priemerných mesačných nákladov aj v druhom polroku 2023 vo vzťahu k už rozliečeným pacientom, sú podľa žalovanej odhadované náklady na výnimkové lieky v roku 2023 v hodnote 63 949 518 eur, čo je o 29 983 092 eur nad strop určený na výnimkové 8 27Sas/2/2023
lieky v maximálnej celkovej sume na lieky a dietetické potraviny. Vzhľadom na uvedené žalovaná argumentovala, že pre úhradu lieku Voxzogo nebola splnená podmienka uvedená v 1. a 6. časti Kritérií, a to, že uhradením Lieku nebude ohrozená finančná udržateľnosť systému verejného zdravotného poistenia zdravotnej starostlivosti v zmysle prekročenia možnosti obchodno-finančného plánu na úhradu liekov pre príslušný kalendárny rok.
23. V ďalšej časti vyjadrenia sa žalovaná vyjadrila k ochoreniu achondroplázia, ktoré je vrodené, nevyliečiteľné ochorenie s mutáciu génu nazývaného receptor 3 rastového faktora fibroplastov (FGFR3) a vyjadrila sa, že pacientom s daným ochorením je poskytovaná zdravotná starostlivosť v štandardnom rozsahu, a preto sa žalovaná nemohla stotožniť s tvrdeniami žalobkyne, že poskytnutie lieku Voxzogo je s prihliadnutím na zdravotný stav žalobkyne jedinou vhodnou možnosťou. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaná poukázala na rozsiahlu judikatúru ESĽP, ktorou podporila svoje tvrdenia uvedené vo vyjadrení k správnej žalobe žalobkyne.
24. Vzhľadom na uvedené mala žalovaná za to, že správna žaloba nie je dôvodná a žiadala, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovanej (replika) 25. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedla, že žalovaná, ako subjekt vykonávajúci verejné zdravotné poistenie, mala pri schvaľovaní úhradu lieku Voxzogo žalobkyni, postavenie orgánu verejnej správy. Počas tohto administratívneho konania konala v pozícii nadradenosti voči žalobkyni a jej postup mal vrchnostenský charakter. Konanie žalovanej o schválení/neschválení úhrady nekategorizovaného lieku má charakter administratívneho konania, ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutých rozhodnutí (Stanovisko 1 a Stanovisko 2), ktoré predstavujú individuálne správne akty. Preto je podľa žalobkyne daná právomoc správneho súdu podľa § 6 ods. 1 SSP v spojení s § 2 SSP.
26. Žalobkyňa mala za to, že Stanovisko 1 a Stanovisko 2 majú charakter individuálneho správneho aktu, keďže z § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z. výslovne vyplýva, že zdravotná poisťovňa odsúhlasuje úhradu výnimkového lieku formou rozhodnutia. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžak/3/2017, podľa ktorého je pojem „rozhodnutie“ technickým označením a je potrebné pristupovať k nemu vždy z hľadiska jeho obsahu a nie formy. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy. Ďalej žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 91/2016, podľa ktorého v zmysle princípu generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon z prieskumu výslovne vylučuje, a na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 21/2008, podľa ktorého nie je podstatné to, ako je príslušný právny akt formálne označený, ale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom práva a zakladá im priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti. 9 27Sas/2/2023
Žalobkyňa v tomto ohľade poukázala aj na Stanovisko verejného ochrancu práv k dodržiavaniu práv pacientov a poistencov na inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky v rozhodovacej činnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. V prípade, ak by napadnuté rozhodnutia žalovanej neboli individuálnymi správnymi aktmi, neexistoval by žiadny prostriedok procesnej ochrany žalobkyne. Napadnuté rozhodnutia žalovanej tiež nepatria medzi správne akty vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 SSP.
27. K vyjadreniu žalovanej ohľadom nedostatku aktívnej žalobnej legitimácie žalobkyne uviedla, že zákon č. 363/2011 Z. z. stanovuje v § 88 ods. 9 a 10 povinné zákonné zastúpenie poistencov (teda aj
žalobkyne) v konaní pred zdravotnou poisťovňou o odsúhlasení úhrady výnimkového lieku. Žalobkyňa preto podala Žiadosť a aj odvolanie proti Stanovisku 1 prostredníctvom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podáva žiadosť o úhradu lieku, prípadne odvolanie, v mene a na účet poistenca. Žalovaná však predmetné ustanovenia zákona č. 363/2011 Z. z. vykladala reštriktívne a bez ohľadu na ich účel. Podľa žalobkyne zákonodarca predpokladal, že poistenec (žalobkyňa) bude účastníkom konania, čo vyplýva z § 88 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z. z., podľa ktorého „Zdravotná poisťovňa poskytne poistencovi príspevok na úhradu liekov, zdravotníckych pomôcok alebo dietetických potravín...“ Skutočnosť, že zákonodarca upravil v § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z. povinné zákonné zastúpenie poistencov v konaniach o schválení úhrady výnimkových liekov, neznamená, že je vylúčené, aby žalobkyňa bola oprávnená podať správnu žalobu na príslušný správny súd. V opačnom prípade by bolo žalobkyni odňaté jej ústavné právo na súdnu ochranu. Podľa žalobkyne za účastníka administratívneho konania v materiálnom zmysle a aktívne vecne legitimovaného v súdnom konaní o správnej žalobe je potrebné považovať ten subjekt, ktorého subjektívne práva boli rozhodnutím orgánu verejnej správy priamo dotknuté bez ohľadu na formálne označenie za účastníka konania podľa osobitného predpisu. Žalobkyňa preto považovala podmienku svojej aktívnej žalobnej legitimácie za splnenú.
28. Ďalej uviedla, že z § 88 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z. síce vyplýva, že žalovaná môže rozhodnutím odsúhlasiť úhradu Lieku, avšak pri rozhodovaní nemôže postupovať svojvoľne. Žalobkyňa je presvedčená, že ak boli splnené všetky zákonné požiadavky na priznanie úhrady Lieku a boli splnené aj podmienky stanovené žalovanou v kritériách, žalobkyni vznikol právny nárok na schválenie úhrady Lieku. Ak by žalovaná pri vydávaní napadnutých rozhodnutí aj nezohľadnila skutočnosť, že žalobkyňa splnila požadované podmienky, podľa žalobkyne bolo dôvodné očakávať, že žalovaná odklon od zákonnej úpravy náležite odôvodní. V napadnutých rozhodnutiach žalovanej chýba riadne odôvodnenie, a preto je žalobkyňa toho názoru, že žalovaná konala svojvoľne a zasiahla do práv žalobkyne, predovšetkým do práva na ochranu zdravia, práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a práva na súkromie. Zákonodarca zveril žalovanej právomoc prostredníctvom posudzovania žiadosti o schválenie úhrady výnimkového lieku „materializovať“ právo pacienta na ochranu jeho zdravia a právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, avšak rozhodovanie zdravotnej poisťovne „nie je výrazom akéhosi blahosklonného zvažovania „dám/nedám,“ ale má byť postavené na transparentných a spravodlivých kritériách umožňujúcich eticky a citlivo určiť, 10 27Sas/2/2023
v akom rozsahu budú vyššie uvedené ústavné práva naplnené.“ Žalobkyňa mala za to, že po splnení zákonných podmienok a kritérií jej vznikol právny nárok na schválenie úhrady Lieku, pričom tým, že žalovaná jej nárok neuznala, porušila práva žalobkyne.
29. Vo vzťahu k procesnej úprave konania žalovanej pri schvaľovaní úhrady výnimkového lieku žalobkyňa zotrvala na svojich záveroch uvedených v správnej žalobe a doplnila, že zákonodarca vynechal v § 88 zákona č. 363/2011 Z. z. komplexnú procesnú úpravu, avšak pri určovaní podstatných náležitostí rozhodnutia je potrebné uplatniť prístup podľa analógie legis, prípadne analógie iuris.
30. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v ustanovení § 88 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z. zákonodarca ako jedinú zákonnú podmienku explicitne stanovil, že požadovaná liečba je s ohľadom na zdravotný stav jedinou vhodnou liečbou. Zákon žiadne iné podmienky nestanovuje, pričom zdravotné poisťovne sú oprávnené doplniť ďalšie kritériá. Predmetný Liek je jediným kauzálnym liekom, ktorým je možné liečiť achondropláziu. Žalobkyňa je tiež toho názoru, že v dôsledku toho, že zákonodarca použil v ustanovení § 88 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z. časticu „najmä,“ je potrebné dané ustanovenie vykladať tak, že zdravotná poisťovňa má pri rozhodovaní o súhlase s úhradou výnimkového lieku prihliadať na „stanovenú podmienku“ a nakláňať sa v prospech vydania kladného stanoviska. Žalobkyňa trvala na závere, že spĺňa hmotnoprávne a procesné podmienky na vydanie rozhodnutia o súhlase s úhradou Lieku podľa § 88 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z..
31. Žalobkyňa sa v ďalšej časti vyjadrenia vyjadrila k skutkovým otázkam ohľadom ceny Lieku a dosiahnutia finančných limitov úhrad z verejného zdravotného poistenia. Ďalej tvrdila, že žalovaná neschválením liečby významným spôsobom zasiahla do práva žalobkyne na súkromie, ktoré je chránené čl. 8 Dohovoru, pričom poukázala na viaceré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach
práva na súkromie vo vzťahu k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti. Podľa žalobkyne neoprávnené nepriznanie liečby ovplyvnilo jej právo na osobný rozvoj a právo nadväzovať a rozvíjať vzťahy s inými ľudskými bytosťami a vonkajším svetom. Žalobkyňa poukázala na pozitívny záväzok štátu prijať primerané opatrenia na ochranu života a zdravia osôb a okolnosti liečby achondroplázie prostredníctvom Lieku.
32. Žalobkyňa vo vyjadrení navrhla vykonanie dokazovania výsluchom ošetrujúcej lekárky žalobkyne G. H. I., J. k časti Žiadosti „Alternatívne lieky pre dané ochorenie a odôvodnenie nevhodnosti ich podania“ a k časti „Epikríza a odôvodnenie žiadosti.“ Vzhľadom na uvedené žalobkyňa zotrvala na dôvodoch a návrhu podanej správnej žaloby.
Vyjadrenie žalovanej k vyjadreniu žalobkyne (duplika) 33. Žalovaná sa vo vyjadrení nestotožnila s názorom žalobkyne, že žalovaná má autoritatívne postavenie voči žalobkyni v prípade, ak posudzuje Žiadosť o úhradu lieku. 11 27Sas/2/2023
Uvedené žalovaná odôvodnila tým, že oprávnenie na podanie Žiadosti o úhradu lieku nemá pacient (žalobkyňa), ale výlučne len poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Ďalej žalovaná uviedla, že Žiadosť nie je v žiadnom prípade prísne formalizovaná a opakovane žalovaná považovala za potrebné zdôrazniť, že jednou zo zákonných podmienok pri posudzovaní Žiadosti o úhradu lieku, sú aj vydané Kritériá, na ktorých vydanie je zdravotná poisťovňa (žalovaná) splnomocnená ustanovením § 88 ods. 9 a 11 zákona č. 363/2011 Z. z..
34. Žalovaná poukázala na účelové vyjadrenia žalobkyne vo vzťahu k povinnosti žalovanej pri vydávaní Stanovísk aplikovať prístup analógia legis, a teda vydávať stanoviská s náležitosťami rozhodnutia podľa § 81 ods. 1 a nasl. zákona č. 363/2011 Z. z., prípadne analógia iuris, resp. vydávať Stanoviská s náležitosťami rozhodnutia podľa § 47 ods. 1 a nasl. Správneho poriadku. Podľa žalovanej si žalobkyňa zjavne protirečila, ak na jednej strane tvrdila, že Stanovisko žalovanej má obsahovať všetky formálne a materiálne náležitosti rozhodnutia, a na strane druhej argumentuje tým, že predmetom preskúmania sú všetky rozhodnutia a postupy bez ohľadu na ich označenia a formu.
35. Žalovaná citáciu žalobkyne z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/3/2017 zo dňa 27.03.2017 považovala za neadekvátnu, nakoľko citácie boli vytrhnuté z kontextu. Žalovaná poukázala na odlišnosť predmetného súdneho prípadu, ktorá spočívala práve v tom, že ak by žalobkyňa bola uznaná za obeť obchodovania s ľuďmi, vzniklo by jej právo byť zaradená do programu podpory a ochrany obetí obchodovania, avšak uvedenia nie je možné analogicky aplikovať na prípad žalobkyne v predmetnej súdenej veci, keďže právo žalobkyne na úhradu výnimkou jeho lieku od počiatku neexistuje, podľa žalovanej žalobkyňa nemá právny nárok na úhradu výnimkového lieku.
36. Žalovaná sa nestotožnila s názorom žalobkyne, že pri posudzovaní Žiadosti o úhradu výnimkového lieku bola povinne zastúpená poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, nik iný ako iba poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nebol oprávnený podať Žiadosť o úhradu výnimkového lieku a odvolanie voči nesúhlasnému Stanovisku žalovanej. Žalovaná uviedla, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nie je vo vzťahu k pacientovi jeho zákonným zástupcom, ani zástupcom na základe plnomocenstva, keďže písomný súhlas poistenca s podaním odvolania podľa § 88 ods. 10 zákona č. 363/2011 Z. z. nie je možné považovať za udelenie plnomocenstva. Pre úplnosť žalovaná poukázala na to, že ak by žalovaná považovala pri posudzovaní Žiadosti o úhradu lieku žalobkyňu za účastníčku konania, tak by jej Stanoviská oznamovala. Doplnila, že úkon žalovanej spočívajúci v tom, že žalobkyni doručila týmto konaním napadnuté rozhodnutia, nemá právny základ v zákone č. 363/2001 Z. z., ale výlučne v zákone č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
37. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaná vo všeobecnosti poukázala na zdravotnú starostlivosť poskytovanú v Slovenskej republike a jej financovanie, ďalej na predmet činnosti žalovanej a oprávnenia a povinnosti žalovanej vyplývajúcej jej zo zákona č. 363/2011 Z. z. v súvislosti s kategorizáciou liekov, zdravotníckych pomôcok, špeciálnych 12 27Sas/2/2023
zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, v zmysle ktorých považovala za splnené zákonné podmienky (vrátane kritérií) pri posudzovaní úhrady lieku.
38. V závere vyjadrenia poukázala na liečbu Liekom Voxzogom a uviedla, že v júli 2022 bola schválená liečba týmto liekom jednej pacientke s čiastočnou úhradou, pričom výška úhrady za predmetný liek bola o výške 5 148,10 eur, čo predstavovalo úhradu na úrovni 60 % z konečnej ceny lieku 8 580,17 eur. Na základe referencovania európskej referenčnej ceny predmetného lieku od 26.01.2023 klesla európska referenčná cena (7 659,45 eur) približne o 16 % na cenu 6 480,67 eur, čo bolo zohľadnené následne na výške úhrady za predmetný liek, ktorá klesla na sumu 4 356,10 eur, čo predstavovalo úhradu na úrovni 60 % z konečnej ceny lieku 7 260,17 eur. Maximálny doplatok pacienta za jedno balenie Lieku Voxzogo bol v období od januára 2023 vo výške 3 432,07 eur. Po znížení výrobnej ceny Lieku Voxzogo od 26.01.2023 maximálny doplatok pacienta klesol na sumu 2 940,07 eur. Zo strany rodičov bol doplatok pacientky akceptovaný.
39. Následne žalovaná opätovne poukázala na stav čerpania finančných prostriedkov na úhradu schválenej liečby liekmi výnimkového režimu, ktorý zohľadňoval skutočný stav za prvý polrok 2023 a za celý rok 2023, pričom v ostatných súvislostiach žalovaná zotrvala v celom rozsahu na svojich vyjadreniach prezentovaných vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 11.12.2023.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 40. Správna žaloba žalobkyne je správnou žalobou fyzickej osoby v sociálnej veci (§ 199 ods. 1 písm. e) SSP), správny súd preto preskúmal správnou žalobou napadnuté Stanovisko 1 zo dňa 16.08.2023 i Stanovisko zo dňa 14.09.2023 žalovanej a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, a to nielen v rozsahu a z dôvodu správnej žaloby, ale v celom rozsahu v zmysle ustanovenia 134 ods. 1 a ods. 2 písm. d) a § 203 ods. 2 SSP.
41. Správny súd vo veci nariadil na žiadosť žalobkyne pojednávanie na deň 04.07.2024. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní v stručnosti uviedol, že považuje za dôležité ohľadom systému úhrady za zdravotnú starostlivosť, úhrad z verejného zdravotného poistenia poukazujúc na ústavné právo uvedené v čl. 40 Ústavy SR, v spojitosti s vydávaním individuálnych správnych aktov žalovanou voči poistencom, teda aj voči žalobkyni. Ďalej sa vyjadril k aktívnej vecnej legitimácii žalobkyne na podanie správnej žaloby. Následne poukázal na ochorenie žalobkyne a výnimkový liek Voxzogo, ktorý podľa právneho zástupcu žalobkyne je jediný liek na ochorenie žalobkyne. Kritéria žalovanej považoval za vágne, nejasné, všeobecné až arbitrárne a netransparentné. V stručnosti poukázal na princíp právnej istoty, nakoľko inému pacientovi žalovaná uvedený Liek dala s odôvodnením, že pacient je rozliečený. Navrhol, aby správny súd Stanovisko 1 a Stanovisko 2 zrušil ako nezákonné, a aby vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a zároveň, aby súd zaviazal žalovanú nahradiť trovy právneho zastúpenia. 13 27Sas/2/2023
42. Poverená zamestnankyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že zotrváva na všetkých svojich vyjadreniach v predmetnej veci, pričom uviedla, že nárok žalobkyne na úhradu Lieku neexistuje. Poukázala na kategorizáciu výnimkových liekov, pričom Liek Voxzogo v tejto kategorizácii nie je. Vyjadrila sa k nároku žalobkyne na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, ktorú nepoprela, avšak liečba Liekom Voxzogo nepatrí medzi štandardnú liečbu, je to liečba doplnková, ktorá závisí od Kritérií, pričom poukázala na Kritérium finančnej stránky, v zmysle ktorej žalovaná, ako aj všetky zdravotné poisťovne skúmajú, či majú finančné prostriedky na použitie doplnkovej liečby. V stručnosti sa vyjadrila k rozliečenej pacientke, ktorej bola poskytnutá čiastočná úhrada na Liek Voxzogo, pričom táto bola poskytnutá podľa starej právnej úpravy. Zároveň súdu žalovaná predložila Protokol č. 2219/2023 o vykonanom dohľade na diaľku zo dňa 24.06.2024, v zmysle ktorého bol postup žalovanej súladný so zákonom, žalovaná neporušila žiadne ustanovenia pri rozhodovaní o Žiadosti žalobkyne na úhradu lieku.
43. V reakcii na prednes poverenej zamestnankyne žalovanej sa právny zástupca žalobkyne vyjadril k predloženému dôkazu na pojednávaní, vo vzťahu ku ktorému poukázal na výsledok výkonu dohľadu na diaľku, kde síce Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nezistil porušenie zákona na strane žalovanej, ale súčasne citoval: „Dohliadaný subjekt by mal zároveň pri rozhodovaní o jednotlivých
žiadostiach postupovať podľa vypracovaných pravidiel, na základe ktorých musí prijať rozhodnutia, ktoré sú v súlade so zákonnými normami. Odôvodnenie rozhodnutí by malo byť argumentačne presvedčivé, aby z neho bolo zrejmé, ktoré z podmienok, či kritérií určených dohliadaným subjektom neboli splnené a z akého dôvodu úhrada požadovanej liečby nebola schválená.“ Poukázal, že napadnuté Stanoviská žalovanej nespĺňajú náležitosti, ktoré by mali mať.
44. Poverená zamestnankyňa žalovanej v reakcii považovala výsledok Protokolu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za podstatný pre danú vec, nakoľko pri nevydaní súhlasu s úhradou lieku zákon stanovuje právnickú osobu, ktorá ma voči žalovanej sankčnú právomoc, preto toto rozhodnutie o nepochybení žalovanej považovala za relevantné.
45. Právny zástupca žalobkyne v reakcii poukázal na nepreskúmateľnosť rozhodnutí žalovanej a zotrval na správnej žalobe a písomnom vyjadrení.
46. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, čo vyústilo do zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 14.09.2023 v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP a zároveň aj rozhodnutia žalovanej zo dňa 16.08.2023 v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP analogicky a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 prvá veta SSP.
47. Správna žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti SSP. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z 14 27Sas/2/2023
tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Keďže pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP) správny súd je oprávnený preskúmať správnou žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, v celom rozsahu, t. j. aj v prípade, ak žalobca v správnej žalobe konkrétnu nezákonnosť rozhodovania a postupu žalobcu nenamieta.
48. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 49. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
50. Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
51. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
52. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
53. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj 15 27Sas/2/2023
rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
54. Podľa § 199 ods. 1 písm. e) a ods. 2 a 3 SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie zdravotných poisťovní.
V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 55. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
56. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
57. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z. z., všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konania podľa tohto zákona okrem konania podľa § 97 a § 98i.
58. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 59. Podľa § 88 ods. 9, 10, 11 a 12 zákona č. 363/2011 Z. z., úhradu podľa odsekov 7 a 8 môže zdravotná poisťovňa odsúhlasiť rozhodnutím v odôvodnených prípadoch najmä vtedy, ak je poskytnutie lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny s prihliadnutím na 16 27Sas/2/2023
zdravotný stav poistenca jedinou vhodnou možnosťou; úhradu odsúhlasuje zdravotná poisťovňa vydaním stanoviska na základe písomnej žiadosti poskytovateľa. Zdravotná poisťovňa rozhodne o
žiadosti do 15 pracovných dní od doručenia úplnej žiadosti zdravotnej poisťovni alebo do 10 pracovných dní od doručenia úplnej žiadosti zdravotnej poisťovni, ak ide o opakovanú žiadosť; žiadosť je úplná, ak obsahuje všetky náležitosti a prílohy, ktoré zdravotná poisťovňa zverejňuje na svojom webovom sídle.
Ak zdravotná poisťovňa úhradu podľa odseku 9 rozhodnutím neodsúhlasí, poskytovateľ môže do 15 dní od doručenia nesúhlasu podať zdravotnej poisťovni odvolanie proti nesúhlasu zdravotnej poisťovne s úhradou liečby. Poskytovateľ môže podať odvolanie podľa predchádzajúcej vety výlučne s písomným súhlasom poistenca, ktorý je uvedený v odvolaní alebo je jeho súhlas k odvolaniu priložený. O odvolaní proti nesúhlasu zdravotnej poisťovne s úhradou lieku rozhodne priamy nadriadený zamestnanca zdravotnej poisťovne, ktorý nesúhlas vydal, a to najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia odvolania zdravotnej poisťovni. Ak zdravotná poisťovňa odvolaniu nevyhovie, poistenec je oprávnený požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vykonanie dohľadu podľa osobitného predpisu. Zdravotná poisťovňa zverejňuje kritériá rozhodovania podľa odseku 9 na svojom webovom sídle. Zdravotná poisťovňa na svojom webovom sídle zverejňuje štatistické informácie o rozhodnutiach podľa odseku 9 v rozsahu podľa odseku 13 vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení každého kalendárneho štvrťroka. 60. Predmetom súdneho prieskumu podľa správnej žaloby žalobkyne zo dňa 20.11.2023 sú Stanovisko 1 a Stanovisko 2 žalovanej, ktoré žalovaná vydala v konaní o schválení úrady Lieku z prostriedkov verejného zdravotného poistenia podľa § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z. na základe Žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti žalobkyne. Žalobkyňa považovala správnou žalobou napadnuté rozhodnutia – Stanovisko 1 a Stanovisko 2 žalovanej za nezákonné, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) SSP a žiadala, aby ich správny súd zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
61. Správny súd v danej veci prioritne skúmal, či je daná jeho právomoc na konanie a rozhodovanie, pričom dospel k záveru, že správnou žalobou napadnuté Stanoviská 1 a 2 žalovanej sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu a je daná právomoc správneho súdu na konanie a rozhodnutie o správnej žalobe žalobcu. Podľa citovaného ustanovenia § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom, pričom uvedené platí za predpokladu, že napadnutý akt orgánu verejnej správy alebo jeho postup nie je vylúčený zo súdneho prieskumu podľa § 7 SSP. Ustanovenie § 6 ods. 1 SSP je zákonným rozvedením tzv. princípu generálnej klauzuly, ktorý je vyjadrený v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého sa môže každý, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví 17 27Sas/2/2023
inak. Princíp generálnej klauzuly zakotvený v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ďalej rozvádza SSP v ustanovení § 2 ods. 2, v zmysle ktorého každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Z ústavných základov správneho súdnictva vyplýva, že právomoc správneho súdnictva je poňatá široko a je daná vždy, keď rozhodovaním a postupmi orgánov verejnej správy došlo k nezákonnému zásahu do subjektívnych práv jednotlivca (generálna klauzula), za predpokladu, že zákon výslovne súdny prieskum činnosti orgánov verejnej správy nevylučuje (princíp tzv. negatívnej enumerácie ako obmedzenie generálnej klauzuly). Zákonné obmedzenie prieskumu rozhodovania a postupov orgánov verejnej správy správnym súdom sa nachádza predovšetkým v ustanovení § 7 SSP, ale aj v osobitných predpisoch, ktoré vylučujú súdny prieskum konkrétnych rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, pričom takéto obmedzenie môže byť stanovené len zákonom.
62. Z uvedeného vyplýva, že správnou žalobou napadnuté Stanovisko 1 a Stanovisko 2 žalovanej sú spôsobilými predmetmi súdneho prieskumu v správnom súdnictve a právomoc správneho súdu na preskúmanie ich zákonnosti je daná v prípade, ak sa jedná o rozhodnutia (1) vydané orgánom verejnej správy (2), ktorými došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobcu (3), pričom ich súdny prieskum nie je výslovne zákonom vylúčený (4).
63. Čo sa týka pojmu „rozhodnutie orgánu verejnej správy“, správny súd poukazuje na ustanovenie § 3 ods. 1 písm. b) SSP, v zmysle ktorého sa na účely tohto zákona rozumie „rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.“ V ustanovení § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z. je upravený základný procesný rámec konania o schválení úhrady výnimkového lieku z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, pričom neukladá povinnosť zdravotnej poisťovni jej akt, ktorým rozhoduje o žiadosti o schválenie úhrady výnimkového lieku, výslovne označiť ako rozhodnutie, keďže v tejto súvislosti používa nie celkom jednoznačne tak pojem „rozhodnutie“ ako aj „stanovisko“. Z predmetnej procesnej úpravy je zrejmé, že zákon takýto akt zdravotnej poisťovne za rozhodnutie považuje, čo vyplýva z formulácie „Úhradu podľa odsekov 7 a 8 môže zdravotná poisťovňa odsúhlasiť rozhodnutím v odôvodnených prípadoch...,“ ako aj z formulácie „Zdravotná poisťovňa rozhodne o žiadosti do 15 pracovných dní od doručenia úplnej žiadosti zdravotnej poisťovni...“ Skutočnosť, že žalovaný pre správnou žalobou napadnuté rozhodnutia použil označenie „stanovisko“ (čo vzhľadom na predmetnú procesnú úpravu v zákone č. 363/2011 Z. z. mohol urobiť), neznamená, že tieto akty žalovaného nie sú rozhodnutiami orgánu verejnej správy. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) SPP je ďalej potrebné, aby daný akt zakladal, menil, zrušoval alebo deklaroval práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýkal. 18 27Sas/2/2023
64. Správnou žalobou napadnuté Stanoviská (rozhodnutia) žalovanej sa priamo dotýkajú postavenia žalobkyne, keďže ich predmetom je posúdenie Žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti žalobkyne o schválenie úhrady Lieku z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. To, či úhrada ceny Lieku z prostriedkov verejného zdravotného poistenia bude schválená alebo nie, má zásadný a priamy vplyv na postavenie žalobkyne, keďže je to práve žalobkyňa, ktorej má byť Liek z indikácie jej poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podaný, pričom skutočnosť, či jeho cena bude uhradená z prostriedkov verejného zdravotného poistenia má bezprostredný vplyv na jej finančnú dostupnosť pre žalobkyňu, a tým aj na spôsob a priebeh jej poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Keďže osobitný predpis (zákon č. 363/2011 Z. z.) Stanovisko 1 a Stanovisko 2 za rozhodnutia nepochybne považuje a tieto stanoviská sa zároveň žalobkyne priamo dotýkajú, prvá podmienka v zmysle vyššie uvedeného je splnená.
65. Ďalšou podmienkou pre spôsobilosť Stanoviska 1 a Stanoviska 2 byť predmetom súdneho prieskumu správnym súdom je skutočnosť, že tieto správne akty (rozhodnutia) sú vydané orgánom verejnej správy. Pojem „orgán verejnej správy“ definuje na účely správneho súdneho konania SSP v ustanovení § 4, v zmysle ktorého sa orgánmi verejnej správy „na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.“ Žalovaná je zdravotnou poisťovňou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z., v zmysle ktorého: „Zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia na základe povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia (ďalej len „povolenie“).“ Z citovanej úpravy vyplýva, že účelom založenia zdravotnej poisťovne je vykonávanie verejného zdravotného poistenia, ktorým sa podľa § 2 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. rozumie: „a) povinné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia (ďalej len „poistenec“) za podmienok ustanovených týmto zákonom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zdravotná starostlivosť“) v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, b) individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom individuálneho zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve podľa osobitného predpisu.“ Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z.: „Vykonávanie verejného
zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Verejné zdravotné poistenie vykonávajú zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.“ Zákon č. 581/2004 Z. z. je 19 27Sas/2/2023
verejnoprávnym predpisom, ktorý žalovanej ako zdravotnej poisťovni v § 2 ods. 1 výslovne ukladá povinnosť vykonávať verejné zdravotné poistenie, ktoré je činnosťou vo verejnom záujme, a pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Podľa správneho súdu je preto vykonávanie verejného zdravotného postenia potrebné považovať za oblasť verejnej správy, keďže zdravotná poisťovňa na základe zákona rozhoduje o používaní nie jej vlastných súkromných prostriedkov, ale verejných prostriedkov povinného verejného zdravotného poistenia, ktoré sú poistencami povinne (na základe zákona č. 580/2004 Z. z. – pozn. správneho súdu) uhrádzané. Zákon č. 363/2011 Z. z. umožňuje uhradiť z prostriedkov verejného zdravotného poistenia aj cenu lieku, ktorý nie je zaradený v Zozname kategorizovaných liekov, a za týmto účelom zveruje zdravotnej poisťovni v § 88 ods. 9 a 10 rozhodovaciu právomoc. Možno teda skonštatovať, že rozhodovanie zdravotnej poisťovne o žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o úhradu tzv. výnimkového lieku z prostriedkov verejného zdravotného poistenia je verejnoprávnym vzťahom a týka sa rozhodovania zdravotnej poisťovne v oblasti verejnej správy. Rozhodovanie zdravotnej poisťovne podľa § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z. je rozhodovaním v oblasti verejnej správy, pričom toto rozhodovanie sa týka práv a právom chránených záujmov fyzickej osoby, v danom prípade poistenca, ktorému má byť podaný výnimkový liek, o ktorého úhradu žiada poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poistenca, na riadne posúdenie žiadosti jeho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v súlade s podmienkami stanovenými zákonom č. 363/2011 Z. z.. Vzťah medzi zdravotnou poisťovňou a poistencom, ktorému má byť podľa indikácie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podaný výnimkový liek, o ktorého úhradu žiada, je vzťahom verejnoprávnym, v ktorom zdravotná poisťovňa na základe zákonného zmocnenia autoritatívne rozhoduje o právach a právom chránených záujmoch poistenca. Predmetný vzťah nemožno považovať za vzťah súkromnoprávny, v ktorom sú jeho subjekty navzájom rovné, keďže zdravotná poisťovňa rozhoduje o schválení úhrady výnimkového lieku na základe zákona a nie na zmluvnom základe, pričom jej rozhodnutie je po využití riadneho opravného prostriedku záväzné pre každého, koho sa rozhodnutie týka. Keďže žalovaná je právnickou osobou, ktorej osobitný predpis (zákon č. 363/2011 Z. z. spolu so zákonom č. 580/2004 Z. z. a zákonom č. 581/2004 Z. z.) zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby (žalobkyne ako poistenca žalovanej) v oblasti verejnej správy, žalovaná je podľa § 4 písm. d) SSP v predmetnej veci orgánom verejnej správy.
66. Ďalšou podmienkou pre spôsobilosť správnou žalobou napadnutých stanovísk žalovanej byť predmetmi súdneho prieskumu v správnom súdnictve je, že ich prostredníctvom došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobkyne. Tu správny súd poukazuje na ustanovenie § 88 zákona č. 363/2011 Z. z., ktoré upravuje tzv. osobitné prípady úhrad, pričom v ods. 9 a 10 stanovuje možnosť zdravotnej poisťovne na základe osobitnej žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti poistenca za zákonom stanovených podmienok uhradiť aj cenu tzv. výnimkového lieku, resp. lieku, ktorý nie je zaradený v Zozname kategorizovaných liekov vedenom Ministerstvom zdravotníctva SR. Žiadosť o úhradu takéhoto lieku z prostriedkov verejného zdravotného poistenia podáva v zmysle predmetného ustanovenia zákona poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poistenca, avšak zo zmyslu a účelu 20 27Sas/2/2023
predmetnej úpravy je zrejmé, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti prostredníctvom danej Žiadosti neuplatňuje svoje práva a právom chránené záujmy, ale práva a právom chránené záujmy poistenca, ktorému má byť podaný liek, o ktorého úhradu z prostriedkov verejného zdravotného poistenia žiada. Ako bolo uvedené vyššie, finančný dopad zaplatenia ceny lieku, ktorý nie je zaradený v Zozname kategorizovaných liekov, zaťažuje v konečnom dôsledku poistenca. Rozhodnutie zdravotnej poisťovne o úhrade daného lieku z prostriedkov verejného zdravotného poistenia tak ovplyvňuje postavenie poistenca, ktorý v prípade, ak nemá vlastné finančné prostriedky na úhradu nekategorizovaného lieku a jeho zaplatenie z prostriedkov verejného zdravotného poistenia mu nie je jeho zdravotnou poisťovňou schválené, nedostane zdravotnú starostlivosť, ktorú mu jeho poskytovateľ zdravotnej starostlivosti indikuje. Keďže ale indikácia určitého lieku je odbornou medicínskou otázkou, ktorú neposudzuje samotný poistenec, ale jeho poskytovateľ zdravotnej starostlivosti ako odborne spôsobilá osoba podľa
zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je logické, že zákon č. 363/2011 Z. z. zveruje podanie Žiadosti o úhradu výnimkového, resp. nekategorizovaného lieku „do rúk“ poskytovateľa zdravotnej starostlivosti poistenca. Neznamená to však, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pri podaní Žiadosti o osobitnú úhradu nekategorizovaného lieku podľa § 88 zákona č. 363/2011 Z. z. uplatňuje svoje práva. Táto skutočnosť je zrejmá aj z výslovnej úpravy v ustanovení § 88 ods. 10 prvá a druhá veta zákona č. 363/2011 Z. z., v zmysle ktorého „Ak zdravotná poisťovňa úhradu podľa odseku 9 rozhodnutím neodsúhlasí, poskytovateľ môže do 15 dní od doručenia nesúhlasu podať zdravotnej poisťovni odvolanie proti nesúhlasu zdravotnej poisťovne s úhradou liečby. Poskytovateľ môže podať odvolanie podľa predchádzajúcej vety výlučne s písomným súhlasom poistenca, ktorý je uvedený v odvolaní alebo je jeho súhlas k odvolaniu priložený.“ Z citovanej právnej úpravy je zrejmé, že opravný prostriedok proti rozhodnutiu zdravotnej poisťovne o nesúhlase s úhradou liečby nemôže poskytovateľ podať sám, ale musí disponovať súhlasom poistenca, keďže je to práve samotný poistenec, o ktorého právach a právom chránených záujmoch zdravotná poisťovňa rozhoduje. Niet žiadneho opodstatnenia domnievať sa, že v prípade podania samotnej Žiadosti o úhradu výnimkového, resp. nekategorizovaného lieku by poskytovateľ zdravotnej starostlivosti bez toho, aby zákon výslovne požadoval súhlas poistenca aj v tomto prípade, na rozdiel od podania opravného prostriedku podľa § 88 ods. 10 zákona č. 363/2011 Z. z., uplatňoval svoje práva a právom chránené záujmy. Zákon síce nehovorí, že v prípade podania žiadosti o úhradu výnimkového, resp. nekategorizovaného lieku ide o povinné zákonné zastúpenie poistenca jeho poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, avšak z materiálneho hľadiska zákonná konštrukcia podávania Žiadosti o úhradu lieku a prípadného odvolania proti rozhodnutiu zdravotnej poisťovne o nesúhlase s úhradou tomu zodpovedá, a preto možno prisvedčiť argumentácii žalobkyne v tomto ohľade, ktorú uviedla v replike k vyjadreniu žalovanej.
67. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že správnou žalobou napadnuté Stanovisko 1 a Stanovisko 2 podliehajú súdnemu prieskumu správneho súdu, ktorého právomoc je tak daná. Žalobkyňa bola preto oprávnená vo vlastnom mene podať predmetnú 21 27Sas/2/2023
správnu žalobu, pričom podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach, keďže správnou žalobou napadnuté Stanoviská žalovanej sú výsledkom jej rozhodovacej právomoci v zmysle § 199 ods. e) SSP.
68. Správny súd má za to, že žalobkyňa je aktívne legitimovaná na podanie predmetnej správnej žaloby. Žalobkyňa v správnej žalobe tvrdila, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pričom zároveň využila riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa. Administratívne konanie vedené žalovanou, ako orgánom verejnej správy, v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy, sa týkalo práv a právom chránených záujmov žalobkyne napriek skutočnosti, že v zmysle osobitnej právnej úpravy § 88 zákona č. 363/2011 Z. z. nevystupovala v administratívnom konaní vedenom žalovanou priamo, ale prostredníctvom jej poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Žalovaná je pasívne legitimovaná v správnom súdnom konaní vedenom na podklade správnej žaloby žalobkyne, keďže ako orgán verejnej správy druhého stupňa (Stanovisko 2) rozhodla o riadnom opravnom prostriedku proti Stanovisku 1, ako rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa. Tvrdenia žalovanej vo vyjadrení k správnej žalobe, že sa nepovažuje za pasívne legitimovanú v danej veci, vzhľadom na uvedené nie je dôvodná. Tvrdenie žalovanej, že pod pojem sociálne veci v zmysle § 199 ods. 1 písm. e) SSP možno zaradiť len také rozhodovanie zdravotnej poisťovne, ktoré je jej základnou činnosťou podľa § 6 zákona č. 581/2004 Z. z., je nesprávne a je výsledkom neprimerane zužujúceho výkladu. Rozhodovanie zdravotnej poisťovne je upravené nielen v zákone č. 581/2004 Z. z., ale aj v osobitnom predpise, ktorým je zákon č. 363/2011 Z. z.. Ustanovenie § 88 tohto zákona výslovne predpokladá rozhodovanie zdravotnej poisťovne o schválení úhrady výnimkového, resp. nekategorizovaného lieku, a teda nemožno konštatovať, že rozhodovanie zdravotnej poisťovne sa týka len nárokov poistencov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Skutočnosť, že zákon č. 363/2011 Z. z. nezakladá nárok poistenca na úhradu nekategorizovaného lieku, nič nemení na tom, že zdravotná poisťovňa v postavení orgánu verejnej správy autoritatívne a na základe zákona rozhoduje o Žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti poistenca o úhradu takéhoto lieku. Zákon č. 363/2011
Z. z. neukladá zdravotnej poisťovni povinnosť priznať poistencovi úhradu nekategorizovaného lieku z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, avšak zdravotná poisťovňa je podľa výslovnej úpravy v zákone povinná rozhodnúť o Žiadosti o takú úhradu. Správny súd uvádza, že podľa § 4 písm. d) SSP sa za orgán verejnej správy považuje aj akákoľvek právnická osoba (teda aj obchodná spoločnosť založená podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka akou je žalovaná), ktorej osobitný predpis (zákon č. 363/2011 Z. z.) zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej a právnickej osoby v oblasti verejnej správy (rozhodovanie o Žiadosti o úhradu výnimkového, resp. nekategorizovaného lieku z prostriedkov verejného zdravotného poistenia). Rovnako na pasívnej žalobnej legitimácii žalovanej nič nemení ani skutočnosť, že žalobkyňa má podľa § 88 ods. 10 štvrtá veta zákona č. 363/2011 Z. z. v prípade, ak žalovaná ako zdravotná poisťovňa odvolaniu nevyhovie, právo požiadať Úrad o vykonanie dohľadu podľa osobitného predpisu. Konanie Úradu nie je konaním o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu zdravotnej poisťovne o odvolaní podľa § 88 ods. 10 štvrtá veta 22 27Sas/2/2023
zákona č. 363/2011 Z. z. a Úrad nemá podľa zákona č. 581/2004 Z. z. ani právomoc preskúmavať zákonnosť takého rozhodnutia zdravotnej poisťovne, nakoľko túto právomoc má len správny súd, ktorý v prípade zistenia nezákonnosti rozhodnutia zdravotnej poisťovne je oprávnený rozhodnutie zdravotnej poisťovne zrušiť. Dohľad Úradu nie je efektívnym prostriedkom právnej ochrany proti nezákonnosti rozhodovania zdravotnej poisťovne ako orgánu verejnej správy, ktorý predpokladá čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pokiaľ žalovaná poukazovala na Protokol č. 2219/2023 o vykonanom dohľade na diaľku zo dňa 24.06.2024 správny súd uvádza, že predložený dôkaz nevylučuje právo žalobkyne na súdnu ochranu proti nezákonnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Treba uviesť, že ustanovenie § 88 ods. 10 poslednej vety zákona č. 363/2011 Z. z. dáva poistencovi – žalobkyni, oprávnenie požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vykonanie dohľadu podľa osobitného predpisu, ktorým je postup podľa ustanovenia § 43a a nasl. zákona č. 581/2004 Z. z.. Rozhodnutie Úradu o podnete poistenca však nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovanej o nesúhlase s úhradou Lieku. Správny súd uvádza, že sa jedná o samostatné administratívne konanie, ktoré taktiež je spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve na základe podanej správnej žaloby v sociálnych veciach podľa § 199 ods. 1 písm. f) SSP.
69. Správny sú poukazuje na ustanovenie § 84 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z. z., ktoré vylučuje použitie Správneho poriadku na konania podľa tohto zákona okrem konania podľa § 97 a § 98i, teda aj na konanie o Žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti poistenca o schválenie úhrady nekategorizovaného lieku z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Ustanovenia § 88 ods. 9 a 10 zákona č. 363/2011 Z. z. obsahujú len stručnú procesnú úpravu konania, pričom zákon č. 363/2011 Z. z. nemá takú vlastnú komplexnú procesnú úpravu, ktorá by sa vzťahovala na všetky konania podľa tohto zákona. Uvedené však neznamená, že konanie zdravotnej poisťovne o Žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti poistenca o schválenie úhrady nekategorizovaného lieku z prostriedkov verejného zdravotného poistenia je ponechané na uváženie konajúcej zdravotnej poisťovne. Z rozhodovacej praxe správnych súdov (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/150/2015 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/10/2016) vyplýva, že aj v prípade vylúčenia aplikácie Správneho poriadku za situácie, keď osobitný predpis nemá komplexnú procesnú úpravu rozhodovania orgánu verejnej správy, je potrebné aplikovať minimálne procesné štandardy, ktoré upravuje Správny poriadok v ustanoveniach § 3 a 4 (Základné pravidlá konania), a to v kontexte ochrany základných práv účastníka konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky taktiež v obdobnej veci v rozhodnutí sp. zn. 1Sžr/68/2011 uviedol, že „Napriek právnej skutočnosti, že samotný zák. č. 326/2005 Z. z. priamo vylúčil aplikáciu Správneho poriadku na rozhodovací proces týkajúci sa vydania súhlasu, Najvyšší súd nielen v zmysle čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, ale aj v zmysle Rezolúcie č. (77)31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní zastáva názor, že zásady správneho konania sa musia vzťahovať aj na osobitné správne konania, ktoré subsidiárne pôsobenie Správneho poriadku výslovne vylúčili.“ Rozhodovanie zdravotnej poisťovne o Žiadosti o schválenie úhrady nekategorizovaného lieku z prostriedkov verejného zdravotného poistenia je aj napriek 23 27Sas/2/2023
absencii komplexnej procesnej úpravy v zákona č. 363/2011 Z. z. aplikovateľnej na dané konanie, rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach účastníka konania, a teda ide o správne konanie v najširšom zmysle, v rámci ktorého je daná pôsobnosť Správneho poriadku v rozsahu Základných pravidiel konania, samozrejme v rozsahu, v ktorých to povaha veci pripúšťa. Žalovaná vzhľadom na uvedené mala povinnosť v konaní dodržať v primeranom rozsahu predovšetkým zásadu legality (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku), zásadu súčinnosti s účastníkmi konania (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku) a zásadu spoľahlivého zistenia skutkového stavu (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku). Žalovaná bola preto povinná zadovážiť si pre rozhodnutie dostatok podkladov tak, aby mohla bez dôvodných pochybností rozhodnúť o Žiadosti a tieto podklady vyhodnotiť v súlade so zásadami logického uvažovania tak, aby jej rozhodnutia boli preskúmateľné.
70. Podľa správneho súdu žalobkyňa v správnej žalobe dôvodne namietala, že napadnuté Stanoviská 1 a 2 žalovanej sú nezákonné z dôvodu, že sú zaťažené vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, keďže žalovaná ich vydala bez náležitého odôvodnenia. Podľa § 3 ods. 2 prvej vety Správneho poriadku „Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy.“ Žalovanej zákon neukladá povinnosť vydať rozhodnutie s konkrétnymi formálnymi náležitosťami, avšak z citovanej úpravy § 3 ods. 2 prvej vety Správneho poriadku vyplýva, že žalovaná je povinná konať tak, aby účastníkovi konania dala vždy príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať. Žalobkyňa môže svoje práva v konaní o schválení úhrady nekategorizovaného lieku z prostriedkov verejného zdravotného poistenia účinne obhajovať len vtedy, ak rozhodnutia žalovanej obsahujú také odôvodnenie, z ktorého bude zrejmé aké podklady si žalovaná pre svoje rozhodnutia zadovážila, ako tieto podklady vyhodnotila, ako na zistený skutkový stav aplikovala relevantné právne predpisy, resp. Kritériá vydané na základe zákona a ako sa tak vysporiadala so Žiadosťou o schválenie úhrady nekategorizovaného lieku z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Bez riadneho odôvodnenia rozhodnutí žalovanej nemôže žalobkyňa náležite zhodnotiť svoje postavenie, realizáciu svojich práv a v prípade, ak rozhodnutia vykazujú vady, adekvátne reagovať využitím opravných prostriedkov a prostriedkov súdnej ochrany jeho práv. Správny súd uvádza, že uvedené nakoniec podporil i Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „Úrad“) vo svojom Protokole č. 2219/2023 o vykonanom dohľade na diaľku zo dňa 24.06.2024. Úrad na jednej strane postup žalovanej považoval za zákonný, čo sa týka povinnosti žalovanej prihliadať na reálne dostupné finančné prostriedky a povinnosti žalovanej hospodáriť s prostriedkami verejného zdravotného poistenia účelne, efektívne a hospodárne tak, aby finančné prostriedky postačovali na realizáciu úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pre všetkých jej poistencov. Avšak na strane druhej Úrad za podstatné tiež uviedol: „Dohliadaný subjekt (žalovaná) by mal zároveň pri rozhodovaní o jednotlivých žiadostiach postupovať podľa vypracovaných pravidiel (Kritérií zverejnených na webovom sídle – pozn. správneho súdu), na základe ktorých musí prijať rozhodnutia, ktoré sú v súlade so zákonnými normami. Odôvodnenie rozhodnutí by malo byť argumentačne presvedčivé, aby 24 27Sas/2/2023
z neho bolo zrejmé, ktoré z podmienok, či kritérií určených dohliadaným subjektom neboli splnené a z akého dôvodu úhrada požadovanej liečby nebola schválená.“
71. Žalovaná v Stanovisku 1 uviedla len to, že môže za predpokladu splnenia Kritérií rozhodovania zverejnených na jej webovom sídle uhradiť registrovaný liek nad rámec platnej kategorizácie. Ďalej uviedla, že na úhradu predmetného lieku nevznikol poistencovi právny nárok, a preto žalovaná nesúhlasila s úhradou. Žalovaná v Stanovisku 2 doplnila do odôvodnenia svojho rozhodnutia, že spravuje verejné finančné zdroje a musí ich vynakladať účelne a hospodárne, spôsobom a v rozsahu, ktorý jej ukladajú zákonné normy. Následne vo vyjadreniach doplnila, že jedným z Kritérií žalovanej pre schvaľovanie neregistrovaného lieku je neohrozenie finančnej udržateľnosti systému verejného zdravotného poistenia zdravotnej starostlivosti v zmysle prekročenia možností obchodno-finančného plánu na úhradu liekov pre príslušný kalendárny rok. Správny súd však takéto odôvodnenie z hľadiska zákonnosti nepovažoval za udržateľné, nakoľko žalovaná sa obmedzila len na všeobecné konštatovanie o potrebe prihliadať na finančnú udržateľnosť verejného zdravotného poistenia zdravotnej starostlivosti, pričom nejasne až arbitrárne nekonkretizovala, ako aplikovala Kritériá žalovanej vo vzťahu ku skutkovému stavu žalobkyne, ktorý bola žalovaná povinná náležite zistiť. Žalovaná neuviedla ako
na zistený skutkový stav aplikovala relevantné ustanovenia zákona č. 363/2011 Z. z. (a osobitných predpisov) spolu s Kritériami, ktoré je povinná pri svojom rozhodovaní zohľadniť a aj náležite vyhodnotiť ich splnenie. Správny súd mal z odôvodnení Stanovísk žalovanej preukázané, že žalovaná vyhodnocovala len jedno z Kritérií – predovšetkým finančnú stránku úhrady Lieku Voxzogo. Treba uviesť, že žalovaná nakoniec ani riadne neodôvodila svoje tvrdenie o efektivite vynakladania finančných prostriedkov, keďže v Stanovisku 2 absentuje vyhodnotenie účelnosti a hospodárnosti verejných finančných zdrojov vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam navrhovanej liečby žalobkyne.
72. Správny súd uvádza, že v ustanovení § 88 ods. 11 zákona č. 363/2011 Z. z. nie je uvedený ani len rámcovo obsah Kritérií rozhodovania podľa § 88 ods. 9, ktoré je zdravotná poisťovňa povinná podľa § 88 ods. 11 vydať a zverejniť ich na svojom webovom sídle, a teda je na úvahe žalovanej, aké konkrétne podmienky zvolí, avšak po zverejnení týchto podmienok zdravotná poisťovňa musí pri rozhodovaní stanovené Kritériá zohľadňovať, čomu zodpovedá aj náležité odôvodnenie ich splnenia vo vydanom rozhodnutí. Žalovaná sa v napadnutých rozhodnutiach nezaoberala splnením jednotlivých podmienok v zmysle Kritérií zo strany žalobkyne, pričom bez takéhoto vyhodnotenia nemožno napadnuté stanoviská považovať za riadne odôvodnené.
73. Za dôvodnú považoval správny súd i námietku žalobkyne, ktorou tvrdila, že žalovaná nezisťovala a ani sa nezaoberala skutkovým stavom opísaným v Žiadosti. Správny súd zistil, že žalovaná v napadnutých stanoviskách vôbec nepopísala skutkový stav, ktorý vzala za základ daných rozhodnutí, pričom zo žalovanou predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že by žalovaná vôbec skutkový stav akokoľvek zisťovala. Obsah administratívneho spisu tvorí samotná Žiadosť žalobkyne podaná poskytovateľom zdravotnej 25 27Sas/2/2023
starostlivosti (bez priloženej prílohy – pozn. správneho súdu), Stanovisko 1 žalovanej spolu s fotokópiou doručenky, odvolanie voči rozhodnutiu o neodsúhlasení úhrady lieku zo dňa 24.08.2023 a Stanovisko 2 žalovanej spolu s fotokópiou doručenky. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalovaná zisťovala skutkové okolnosti potrebné pre posúdenie Žiadosti a náležité vyhodnotenie splnenia podmienok pre schválenie úhrady Lieku z prostriedkov verejného zdravotného poistenia tak v zmysle zákona č. 363/2011 Z. z., ako aj v zmysle Kritérií. V prípade, keď žalovaná na základe zákonného zmocnenia stanovila konkrétne Kritériá pre posúdenie žiadostí poskytovateľov zdravotnej starostlivosti jej poistencov o schválenie úhrady nekategorizovaných liekov z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, musí pri svojom rozhodovaní aj riadne zistiť skutkový stav pre posúdenie splnenia jednotlivých konkrétnych kritérií, pričom podklady pre rozhodnutie žalovanej zabezpečené v konaní musia byť súčasťou administratívneho spisu, aby z neho bolo zrejmé, aké skutočnosti boli v konaní zistené. Bez náležitého zistenia skutkového stavu žalovaná nemôže pristúpiť k právnemu posúdeniu veci, teda k vyhodnoteniu splnenia podmienok pre úhradu Lieku z prostriedkov verejného zdravotného poistenia a k vydaniu rozhodnutia. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe, ani vo vyjadrení zo dňa 09.02.2024 neuviedla skutočnosti ani informácie o žalobkyni, ktoré by zohľadnila pri posudzovaní Žiadosti. Správny súd z predloženého administratívneho spisu ani z obsahu súdneho spisu nezistil žiadne také dokumenty, resp. podklady, z ktorých by vyplynulo, že žalovaná zisťovala zdravotný stav žalobkyne. S uvedenou žalobnou námietkou súvisí i dôvodnosť námietky žalobkyne, že skutkový stav, ktorý vzala žalovaná za základ napadnutých Stanovísk 1 a 2, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu, keďže z administratívneho spisu žalovanej vôbec nevyplýva, aký skutkový stav vzala žalovaná za základ napadnutých Stanovísk 1 a 2. Pri absencii riadneho zistenia skutkového stavu žalovanou, je posúdenie tejto otázky predčasné. Rovnako je predčasné posúdenie zákonnosti napadnutých stanovísk žalovanej pre vytýkanú vadu podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP aj pre absenciu náležitého odôvodnenia napadnutých stanovísk, keďže žalovaná v nich nepopisuje skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzala tak, aby bolo možné posúdiť súlad tohto skutkového stavu s obsahom administratívneho spisu. Pre absenciu riadneho odôvodnenia rozhodnutí žalovanej by nebolo možné posúdiť ich zákonnosť pre vadu podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP ani v prípade, ak by administratívny spis žalovanej obsahoval podklady, z ktorých by skutkový stav veci vyplýval.
74. Čo sa týka ďalších námietok žalobkyne, najmä čo sa týka námietky, že napadnuté Stanoviská 1 a 2 žalovanej trpia vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, správny súd uvádza, že vzhľadom na absenciu riadneho odôvodnenia napadnutých Stanovísk 1 a 2 žalovanej je ich posúdenie v tomto ohľade
predčasné. Námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a súčasne uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia veci popri sebe neobstoja, keďže arbitrárne rozhodnutie už zo svojej podstaty vylučuje posúdenie jeho zákonnosti pre nesprávne právne posúdenie veci, ak v ňom právne úvahy orgánu verejnej správy absentujú. Vo všeobecnosti však možno uviesť, že žalobkyňa sa mýli, keď tvrdí, že po splnení podmienky podľa § 88 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z. a súčasnom splnení Kritérií jej vzniká právny nárok na úhradu Lieku z prostriedkov verejného 26 27Sas/2/2023
zdravotného poistenia. Takémuto záveru bráni výslovné znenie § 88 ods. 9 prvej vety pred bodkočiarkou, podľa ktorého „Úhradu podľa odsekov 7 a 8 môže zdravotná poisťovňa odsúhlasiť rozhodnutím v odôvodnených prípadoch najmä vtedy, ak je poskytnutie lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny s prihliadnutím na zdravotný stav poistenca jedinou vhodnou možnosťou.“ Zákonodarca neukladá v citovanom ustanovení zákona povinnosť uhradiť cenu nekategorizovaného lieku z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, čo je zrejmé z použitého slovesa „môže.“ Ak by zákonodarca chcel zvoliť takú úpravu, v zmysle ktorej po splnení stanovených podmienok vzniká poistencovi právny nárok na úhradu nekategorizovaného lieku z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, zvolil by formuláciu „Úhradu podľa odsekov 7 a 8 zdravotná poisťovňa odsúhlasí rozhodnutím v odôvodnených prípadoch ...,“ čo však neurobil. Z obsahu podanej správnej žaloby mal správny súd za to, že podstatou podanej správnej žaloby sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanej rozhodnúť v jej prospech, teda po splnení Kritérií žalovanej vydať súhlas s úhradou Lieku. Správny súd však uvádza, že nie je oprávnený rozhodnúť o uložení povinnosti žalovanej vydať súhlas na úhradu Lieku žalobkyni. Ako už správny súd uviedol, predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve je len zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a postupu, ktorý ich vydaniu predchádzať. Nemožno však prisvedčiť argumentácii žalobkyne v správnej žalobe a v replike, že úhrada nekategorizovaných liekov z prostriedkov verejného zdravotného poistenia je po splnení stanovených podmienok automaticky právne nárokovateľná.
75. Žalobkyňa v správnej žalobe žiadala (rovnako aj právny zástupca žalobkyne na pojednávaní) správny súd, aby preskúmal zákonnosť Kritérií, keďže mala za to, že tieto sú v rozpore so zákonom č. 363/2011 Z. z. a s Ústavou SR. V konaní pred správnym súdom o správnej žalobe je možné preskúmať aj zákonnosť iného aktu orgánu verejnej správy ako je správnou žalobou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, avšak len za splnenia podmienok podľa § 27 ods. 1 prvej vety SSP, v zmysle ktorého: „Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2.“ Žalovaná vydala Kritériá pre rozhodovanie o schválení úhrady nekategorizovaných liekov z prostriedkov verejného zdravotného poistenia ako osobitný a špecifický správny akt, keďže túto povinnosť mu ukladá ustanovenie § 88 ods. 11 zákona č. 363/2011 Z. z.. Zákon v predmetnom ustanovení bližšie nešpecifikuje formálne a obsahové náležitosti daných kritérií rozhodovania, avšak aj z tejto stručnej zákonnej úpravy je zrejmé, že sa nejedná o rozhodnutie orgánu verejnej správy (§ 3 ods. 1 písm. b) SSP) a ani opatrenie orgánu verejnej správy (§ 3 ods. 1 písm. c) SSP), keďže práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby nie sú v dôsledku takýchto kritérií priamo dotknuté. Kritériá rozhodovania zdravotnej poisťovne vydané podľa § 88 ods. 11 zákona č. 363/2011 Z. z. nemajú povahu individuálneho správneho aktu, ktorý by bol výsledkom aplikácie práva na konkrétne skutkové okolnosti v jednotlivom prípade, ale majú povahu aktu 27 27Sas/2/2023
všeobecnej povahy vzťahujúceho sa na vopred neobmedzený počet prípadov, teda ide skôr o akt normatívnej povahy sui generis vydaný na základe zákona. Samotné Kritériá sa tak priamo nedotýkajú práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobkyne a nemôžu byť považované ani za rozhodnutie orgánu verejnej správy, a ani za opatrenie orgánu verejnej správy. Keďže nie je splnená ani prvá z vyššie uvedených podmienok preskúmateľnosti zákonnosti Kritérií podľa § 27 ods. 1 SSP, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne, považoval správny súd skúmanie ďalších podmienok za bezpredmetné.
76. Na záver, a to vzťahu k viacerým skutkovým tvrdeniam žalobkyne a žalovanej, ktoré sú súčasťou ich písomných podaní, ako aj prednesov na pojednávaní pred správnym súdom (skutkové otázky ohľadom kategorizácie Lieku, jeho ceny, dosiahnutia finančných limitov úhrad z verejného zdravotného poistenia, zdravotného stavu žalobkyne a pod.) správny súd uvádza, že v zmysle § 135 ods. 1 SSP je „na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy,“ čo znamená, že správny súd nemôže v konaní sám skúmať skutkové otázky, ktoré sú predmetom konania pred orgánom verejnej správy a ani skutkový stav zistený orgánom verejnej správy dopĺňať a akokoľvek korigovať. Účelom správneho súdnictva je poskytovať ochranu fyzickým a právnickým osobám pred nezákonnosťou v rozhodovaní a postupoch orgánov verejnej správy, teda správny súd sa pri svojom prieskume obmedzuje, pokiaľ zákon výslovne neustanoví inak, na právnu stránku veci (ujma na subjektívnych právach účastníka konania nezákonným rozhodnutím a postupom orgánu verejnej správy) a nevystupuje ako ďalšia inštancia v administratívnom konaní, v rámci ktorého je potrebné dostatočne zistiť skutkový stav veci konajúcim orgánom verejnej správy. V prípade, ak by správny súd skúmal skutkové otázky, zistenie ktorých je predmetom administratívneho konania, nahrádzal by činnosť orgánov verejnej správy ako zložiek výkonnej moci, čo by predstavovalo z ústavnoprávneho hľadiska neprípustný zásah súdnej moci do moci výkonnej.
77. Správny súd vzhľadom na uvedené nevykonal žalobkyňou navrhovaný výsluch svedka - ošetrujúcej lekárky žalobkyne G. H. I., J., keďže žalobkyňa výsluch navrhovala k časti Žiadosti „Alternatívne lieky pre dané ochorenie a odôvodnenie nevhodnosti ich podania“ a k časti „Epikríza a odôvodnenie žiadosti,“ teda k skutkovým otázkam, ktoré správny súd nie je oprávnený skúmať a hodnotiť. Rovnako správny súd nie je oprávnený hodnotiť odborné otázky týkajúce sa zdravotného stavu žalobkyne. Medicínske aspekty predmetnej veci môže posúdiť len odborne kvalifikovaná osoba, a to v konaní pred orgánom verejnej správy.
78. Keďže správny súd po preskúmaní zákonnosti Stanoviska 1 a Stanoviska 2 na základe správnej žaloby žalobkyne a aj nad rámec uplatnených žalobných bodov zistil, že správna žaloba je dôvodná, pričom Stanovisko 1 a Stanovisko 2 trpia vadami nezákonnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a g) SSP spolu s § 191 ods. 3 písm. a) SSP, správny súd napadnuté stanoviská žalovanej zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 28 27Sas/2/2023
79. V ďalšom konaní orgán verejnej správy prvého stupňa opätovne posúdi Žiadosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti žalobkyne, pričom riadne a dostatočne zistí skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci tak, aby zistený skutkový stav mal oporu v administratívnom spise a svoje rozhodnutie riadne odôvodní v súlade s aplikovateľnými procesnými predpismi. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).
80. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).