Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Pc/21/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava so sídlom v Bratislave sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner v rodinnoprávnej veci navrhovateľa/oprávneného: O. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. cesta XXXX/XX, O., štátny občan SR, zast. Advokátskou kanceláriou ŠČURY, s.r.o., so sídlom v Čadci, M. R. Štefánika 2618, proti odporkyni/ povinnej: M. Y., rod. I. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. cesta XXXX/XX, Pezinok, štátny občan SR, zast. Mgr. Ivanou Majerníkovou, LL.M, advokátkou so sídlom v Pezinku, L. Novomeského 24, o určenie vyživovacej povinnosti dieťaťa k rodičovi, takto

rozhodol:

I. Súd návrh zamieta.

II. Súd priznáva povinnej proti oprávnenému 100% nárok na náhradu trov konania, o ktorej výške nároku rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohoto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 28.9.2023, podaným na súd dňa 6.11.2023, sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil odporcovi vyživovaciu povinnosť odporkyne na navrhovateľa vo výške 200,- eur mesačne. 2. Návrh odôvodnil tvrdením, že odporkyňa, narodená z jeho spolužitia s družkou I. M., žila v ich spoločnej domácnosti do svojich troch rokov, potom si družka našla inú známosť a odsťahovala sa, odporkyňa zostala bývať s ním. Od svojich troch rokov do štrnástich rokov odporkyňa bývala s ním u jeho starých rodičov, súdnym rozhodnutím bola zverená do starostlivosti jeho rodičov, jemu bolo určené výživné vo výške 500,- Sk a matke odporkyne vo výške 200,- Sk. V štrnástich rokoch odporkyňa utiekla k svojej matke a bývala s ňou až do svojej plnoletosti; dovtedy jej prispieval výživným vo výške 500,- Sk, 1-2 x v mesiaci. Následne jej už výživné neplatil V jej sedemnástich rokoch boli spolu na dovolenke, čo stálo 10 000,- Sk, po dovŕšení plnoletosti jej kúpil motorové vozidlo za sumu 11 000,- Sk, na čo si vzal pôžičku Pracoval ako auto klampiar, mal založenú živnosť, v 90-tych rokoch mal príjem okolo 5 000,- Sk - 7 000,- Sk v čistom. Odporkyňa po ukončení stredného odborného vzdelávania pracovala ako kaderníčka, neskôr ako predavačka. V súčasnej dobe je vydatá a má 3 deti: dcéry L. /6 rokov/, I. /3 roky/ a syna Y. /1 rok/. Príjem manžela odporkyne je 1 300,- eur mesačne, príjem odporkyne je 180,m- eur mesačne /prídavky na deti/. V roku 2014 utrpel mozgovú príhodu, po nej zostal pripútaný na vozíku, čo trvá doposiaľ. Je ochrnutý, nehybný na polovicu tela. Pomocou vtedajšej priateľky sa dostal do domova sociálnych služieb v K.. V roku 2015 spolu so svojimi bratmi /N. a M./, každý v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1, darovali darovacou zmluvou zo dňa 6.7.2015 odporkyni nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXX, kat. územie Pezinok: stavba so súp. č. XXXX, rodinný dom a pozemky parcely reg. „C“: č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 370m2, č. 1006 záhrada o výmere 153m2, č. XXXX záhrada o výmere XXXmX a č. XXXX/X záhrada o výmere 74m2. Na základe tejto darovacej zmluvy daroval odporkyni aj ďalšie nehnuteľnosti v kat. území Pezinok, vedené na LV č. XXXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX a nehnuteľnosti v kat. území L., vedené na LV č. XXXX, pričom o darovaní týchto nehnuteľností odporkyni on vôbec nevedel, nedal k tomu súhlas, odporkyňa ho oklamala a doplnila darovaciu zmluvu bez jeho vedomia /zmluvu pripravoval jej právnik/. Hoci to na notárskom úrade namietal, darovaciu

zmluvu podpísal v nádeji, že odporkyňa splní, na čom sa spolu s ňou a bratmi dohodli, tiež z dôvodu svojho psychického a zdravotného stavu. Pred podpisom darovacej zmluvy sa dohodli, že ich odporkyňa nechá v darovanom rodinnom dome bývať a splní dohodnutú podmienku doživotného bývania jeho a jeho bratov v tomto dome. Odporkyňa ich oklamala, v roku 2017 predala všetky nehnuteľnosti svojej matke, pričom dohodnutú podmienku doživotného bývania do darovacej zmluvy nedala; jej matka v roku 2019 nehnuteľnosti zaťažila záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne. O predaji rodinného domu sa dozvedel v roku 2022 od susedky. Odvtedy má s odporkyňou veľmi zlé vzťahy, pričom s najmladším bratom sú imobilní, prostredný brat má 60 rokov a zdravotné problémy. Odporkyňa ho po mozgovej príhode v roku 2014 v Domove sociálnych služieb v Báhoni, kde bol umiestnený až do roku 2021, navštívila iba 2 krát; v roku 2015 v súvislosti s darovacou zmluvou a potom predstaviť svojho priateľa, terajšieho manžela. V roku 2021 na vlastnú žiadosť odišiel z Domova sociálnych služieb v Báhoni a začal bývať s bratmi na adrese M. cesta XXXX/XX, Pezinok. V tom čase /od roku 2021 až do svojej smrti v roku 2023/ sa o nich starala ich 80-ročná teta M. G., primerane podľa svojich možností. Po jej smrti sa o nich nemá kto postarať, ako pripútaní na invalidný vozík s bratom museli niekoľkokrát cestovať na Úrad práce a sociálnych vecí v Pezinku žiadať o poskytnutie pomoci. Úrad im zabezpečil osoby z charity, ktoré k nim chodia upratať, variť, oprať. Žijú v neprijateľných podmienkach, bez hygieny, sprchy, niekedy aj celý mesiac. V septembri 2023 požiadal Úrad práce o prebudovanie kúpeľne na bezbariérový prístup , ktorý sa v súčasnosti realizuje. Odporkyňa sa o neho vôbec nezaujíma, myslí si, že ho a jeho bratov len využila, aby prišla k majetku a keď sa tak stalo, už sa o nich vôbec nezaujíma, nesplnila to, čo sľúbila, že sa bude o nich starať, že opraví a zabezpečí bezbariérový prístup do domu, bezbariérovú sprchu, že im bude pomáhať, variť a bývať s nimi. Jeho mesačné príjmy v súčasnosti sú: 21,76 eur dávka na ošatenie, opotrebovanie šatstva, bielizne a obuvi; 150,- eur dávka v hmotnej núdzi; 179,40 eur príspevok na osobného asistenta /jeho čistý príjem je 171,76 eur mesačne/. Jeho mesačné náklady /v 1/3 nakoľko sa na nich podieľajú aj jeho 2 bratia sú: 70,- eur strava, 7,- eur elektrina v spoločnom dome na adrese M. cesta XX, Pezinok 30,- eur na plyn. Za vodu spoločne platia ročne sumu 70,- eur, čistenie plynového kotla 1x ročne 110,- eur, čerpanie septiku 1x ročne 60,- eur. Nemá na to peniaze, uhrádzajú to jeho bratia. Okrem toho si mesačne kupuje kredit u mobilného operátora v hodnote 50,- eur - 60,- eur /prostredníctvom mobilného telefónu komunikuje s Úradom práce, objednáva lieky, u lekára, pracovníka z charity a komunikuje so svojím osobným asistentom, ktorý ho sprevádza k lekárovi a na orgány štátnej správy a samosprávy. Ďalej má mesačné výdavky na lieky /srdce a proti upchávaniu ciev spolu 15,- eur mesačne a v mesiaci júl 2023 si kupoval v optike okuliare s rámom v sume 89,- eur. Určenia výživného sa teda domáha z dôvodu, že jeho príjmy vo výške 171,76 eur mesačne nepostačujú ani len na úhradu liekov, základných životných potrieb a zvyšujúcich sa nákladov na bývanie, tiež z dôvodu, že odporkyni, ktorá sa o neho nestará, nezaujíma, nezabezpečuje mu potrebnú pomoc a starostlivosť, daroval majetok nie malej hodnoty. 3. Navrhovateľ v návrhu za dôkazné prostriedky označil /a k návrhu pripojil/: potvrdenia o poberaní dávok v hmotnej núdzi, príspevku na osobného asistenta a na kompenzáciu zvýšených výdavkov, súvisiacich s hygienou, opotrebovaním šatstva, bielizne, bytového zariadenia za roky 2022, 2023, darovacia zmluva zo dňa 6.7.2015, rozhodnutie o povolení vkladu, listy vlastníctva k. ú. Pezinok, W., L. a doklad o kúpe okuliarov. 4. Odporkyňa sa k návrhu /s prílohami/, ktorý jej bol doručený dňa 29.11.2023, vyjadrila písomne zo dňa 14.12.2023 tak, že žiadala návrh zamietnuť s tým, že celý návrh je založený na nepravdivých a zavádzajúcich tvrdeniach navrhovateľa. Popiera údajný nárok, nesúhlasí s ním, považuje konanie navrhovateľa za šikanózne a rozporné s dobrými mravmi. Navrhovateľ je alkoholik, ktorý všetky svoje peniaze minul na alkohol, cigarety, zodpovedajúci životný štýl. Osobne sa o ňu nikdy nestaral, výživné na ňu riadne neuhrádzal, akurát jej svojou /ne/ starostlivosťou spôsobil psychickú traumu, s ktorou sa dodnes nevyrovnala. Je na rodičovskej dovolenke s 3 maloletými deťmi /najmladšie má 1 rok/ a jej jediný príjem tvoria rodičovské dávky. V predmetnom prípade je splnená iba jediná podmienka nároku navrhovateľa na výživné od nej a to je rodinnoprávny vzťah, ktorý je však výlučne formálny, založený na biologickej stránke rodičovstva bez existencie akéhokoľvek prvku vzájomnej lásky, starostlivosti a porozumenia, aký by mal existovať medzi otcom a dcérou. Ako vyučená kaderníčka by za normálnych okolností bola samozrejme schopná sa sama živiť avšak v súčasnej situácii, keď sa stará o 3 maloleté deti a jej jediným príjmom sú rodičovské príspevky /345,20 eur mesačne/ a rodinné prídavky na 3 deti /180,- eur mesačne, je s výživou seba a detí závislá na príjme manžela. Náklady na spoločnú domácnosť s manželom špecifikuje nasledovne: hypotéka na nehnuteľnosť 647,58 eur, strava pre 5 členov 500,- eur, náklady na služby spojené s užívaním nehnuteľnosti 170,- eur, plienky 40,- eur, oblečenie pre deti 50,- eur, palivo 300,- eur, škôlka + strava pre 2 deti v škôlke 60,- eur, televízor, telefón, internet 70,- eur, poistky 200,- eur, spolu 2 037,58 eur mesačne. Nespĺňa tak podmienku reálnej

príjmovej situácie, odôvodňujúcej záver, že ako potomok je schopná samostatne si uhrádzať svoje osobné potreby. Zároveň z judikatúry vyplýva, že vyživovacia povinnosť, ktorú má matka k dieťaťu predchádza vyživovacej povinnosti, ktorú má k svojím rodičom /R 102/1967/. Skutočnosť, že jej jediným príjmom sú len rodičovské dávky a prídavky potvrdil aj navrhovateľ vo svojom návrhu. Navrhovateľom označený príjem jej manžela považuje za irelevantný, nakoľko do úvahy prichádza posudzovanie príjmov dieťaťa, nie spolu žijúcich osôb. Vzťah navrhovateľa k jeho vnúčatám ilustruje fakt, že nesprávne uviedol ich mená. S manželom a 3 maloletými deťmi žije v rekreačnej chate o rozlohe 65m2 v záhradkárskej oblasti. Všetky listy vlastníctva, ktoré navrhovateľ priložil k návrhu sa vzťahujú k parcelám, ktoré majú s manželom iba v spoluvlastníctve s ďalšími spoluvlastníkmi, pričom ide o parcely mimo zastavaného územia obce, vzťahujú sa na ne obmedzenia, týkajúce sa nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov podľa zákona.. Pokiaľ ide o ďalšiu podmienku nároku /potreba na strane rodiča, kvalifikovaný stav odkázanosti osoby, ktorá na základe svojich príjmov nie je schopná si zabezpečiť úhradu životných potrieb a zároveň tento stav nevyhnutne/naliehavo vyžaduje riešenie v podobe výživného zo strany detí/, sám navrhovateľ v návrhu uvádza, že mal ubytovanie a starostlivosť zabezpečenú v domove sociálnych služieb, ktorý sám dobrovoľne opustil, nakoľko tam nemal povolené užívanie alkoholu. Uvádzané zdravotné problémy si privodil sám nestriedmou konzumáciou alkoholu. V domove bolo o navrhovateľa výborne postarané po všetkých stránkach, mal k dispozícii stravu, ubytovanie, lieky, zdravotnú starostlivosť, čiže nepotreboval osobnú ani finančnú pomoc. Návrh navrhovateľa považuje aj za nesúladný s dobrými mravmi, keď navrhovateľ nie z objektívnych dôvodov sám porušoval svoju vyživovaciu povinnosť, počas spolužitia s jej matkou jeho alkoholizmus viedol k jeho agresívnemu správaniu a násiliu z jeho strany, čo bolo skutočným dôvodom pre ktorý ho jej matka bola nútená opustiť. Ona sama aj s matkou boli často v ohrození života. V rokoch 1989 - 1993 v byte, kde spoločne bývali, opakovane zasahovala polícia kvôli domácemu násiliu. Jej pobyt s navrhovateľom začal tým, že ju vo veku jej 5-tich rokov /nie troch/ bez vedomia matky vyzdvihol zo škôlky a odviedol k starým rodičom, proti jej vôli a vôli jej matky a matke obmedzil kontakt s ňou, nerešpektoval ani súdne rozhodnutie, určujúce styk matky s ňou. Jej matka sa jej nikdy dobrovoľne nevzdelala, ani neopustila svojvoľne spoločnú domácnosť a už vôbec nie kvôli inej známosti. Navrhovateľ sa o ňu nikdy osobne nestaral, starali sa o ňu jeho rodičia, ktorým bola zverená do výchovy, pričom s nimi v spoločnej domácnosti ani nebýval a neplnil si ani riadne svoju vyživovaciu povinnosť tak, ako tvrdí v návrhu. Navrhovateľ jej matke bránil v starostlivosti o ňu výlučne z dôvodu, aby ju potrestal za to, že ho opustila. Nikdy nemal na pamäti jej najlepší záujem, nikdy sa o ňu osobne nestaral. Keď mala 12 rokov, podarilo sa jej v spolupráci s matkou dosiahnuť, aby bola zverená do jej osobnej starostlivosti. Navrhovateľ na ňu určené súdom výživné nikdy neuhradil, asi 3 x prišla platba výživného, ktorú však poslali jeho rodičia. Sám navrhovateľ v konaní, vedenom pod sp. zn. XP/XXX/XX uvádzal, že nie je schopný platiť výživné, pritom deklaroval, že je dobrovoľne nezamestnaný. Na navrhovateľom v návrhu uvádzanej ich dovolenke si sama z úspor hradila všetky výdavky a dovolenku navrhovateľ trávil v alkoholickom opojení s kamarátom. Vodičské oprávnenie jej zaplatila matka, po obdarovaní autom pochopila, že navrhovateľ, ktorý nikdy nemal vodičské oprávnenie, si chcel len zabezpečiť bezplatného šoféra na svoje alkoholické výjazdy. Po tom, čo navrhovateľ utrpel mozgovú príhodu, mimochodom zapríčinenú alkoholom a životným štýlom, mu bola v rámci možností nápomocná, navštevovala ho v nemocnici, pomerne často aj v domove sociálnych služieb, nosila mu veci a veľakrát ho vozila po vyšetreniach. K prevodu citovaných nehnuteľností došlo na základe dohody s navrhovateľom a jeho bratmi, ktorí mali dlhy, nehnuteľnosti boli zaťažené exekúciami, tiež dĺžili za služby, spojené s užívaním bytu, v ktorom bývali, dokonca im hrozilo vysťahovanie a zároveň mali dlhy v zdravotnej poisťovni, čo im komplikovalo poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Navrhovateľ a strýkovia od nej požadovali, aby tieto ich dlhy vyplatila s argumentom, že je to jej dedičstvo. Pôvodne nesúhlasila s podporovaním ich alkoholizmu, nakoniec súhlasila výlučne pod podmienkou, že budú nehnuteľnosti prevedené na ňu. Z prostriedkov, požičaných od matky a z ňou zarobených vyplatila ich dlhy na družstevnom byte, navrhovateľ a strýkovia následne previedli nájom bytu na ňu, ona následne byt odpredala tete, ktorá si na to vzala hypotéku a z nej jej potom poskytla finančné prostriedky na úhradu dlhov dlhy navrhovateľa strýkov v zdravotných poisťovniach. Okrem toho financovala nové plastové okná na rodinnom dome, kam sa strýko z družstevného bytu a neskôr aj navrhovateľ, presťahovali. Navrhovateľ sa jej opakovane vyhráža rôznymi žalobami, dokonca trestnými oznámeniami v prípade, ak nebude doslova plniť všetky jeho pokyny a požiadavky. Z toho dôvodu, hlavne odkedy má deti, minimalizovala osobné stretnutia s navrhovateľom. Od úmrtia Márie G tety navrhovateľa, ktorá sa o navrhovateľa starala, sa agresivita navrhovateľa jeho bratov zhoršila, požadujú od nej vrátenie všetkého, čo bolo predmetom darovacej zmluvy a sumy za družstevný byt. Nehnuteľnosti si vlastne vyplatením ich dlhov od nich odkúpila, preto uvedené odmieta a následkom je pomsta vo forme tohto návrhu. Nielenže sa o ňu navrhovateľ nikdy nestaral, ale nezmyslenými podaniami ju núti míňať čas a prostriedky, ktoré

by mohla venovať svojím deťom. Žiada preto o náhrade trov konania rozhodnúť priznaním jej nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100% , ako sankciu za procesné úkony navrhovateľa, ktoré celkom zjavne slúžia na bezúspešné uplatňovanie práva a jeho zneužitie. 5. Odporkyňa vo vyjadrení za dôkazné prostriedky označila /a k návrhu pripojila/: rodné listy maloletých detí, výpis z jej bankového účtu, výsluch svedkýň I. M. a U. C., doklady o úhrade nákladov za pohreb M. G., potvrdenia o úhradách dlhov z jej bankového účtu, výpoveď z nájmu družstevného bytu a v prípade potreby označila zdravotnú dokumentáciu navrhovateľa a záznamy zo zásahov PZ SR v spoločnom bydlisku. 6. K vyjadreniu odporkyne sa navrhovateľ vyjadril písomne zo dňa 6.2.2024 tak, že poprel jej tvrdenie o tom, že je alkoholik a nikdy sa o ňu nestaral s tým, že nikdy sa neliečil na závislosť na alkohole, nemal s alkoholom žiadne problémy v práci ani mimo nej. V spoločnej domácnosti s matkou odporkyne žili do troch rokov veku odporkyne v byte, zabezpečenom a zaplatenom v sume 13 500,- Kčs jeho rodičmi /on a matka odporkyne prispeli spoločne našetrenou sumou 8 000,- Kčs/, matka odporkyne si našla inú známosť, preto sa na rozchode dohodli s tým, že nakoľko mala matka odporkyne ešte 1 staršie dieťa/syna, odsťahovala sa s ním do 1 izbového bytu, získaného výmenou za ich 3 izbový byt, bez finančného vyrovnania. Neskôr tento byt predala a kúpila záhradný dom v záhradkárskej oblasti medzi Y. a K., kde dnes odporkyňa s rodinou býva. Zotrval tom, že matka odporkyne sa o odporkyňu nestarala a odporkyňa bola zverená súdom v konaní sp. zn. 15No XXX/XX jeho rodičom. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že odporkyňa neuviedla správne svoje majetkové pomery, neuviedla ďalší jej príjem, ktorý má od firmy na opravu rôznych vecí, pre ktorú robí rozvoz klientom. Ďalej poukázal na to, že z osvedčenia o dedičstve v dedičskom konaní po neb. M. I., rod. G. vyplýva, že odporkyňa nadobudla darom od neho a jeho bratov spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach LV XXX k. ú. O. vo všeobecnej hodnote podľa zhodných vyjadrení dedičov v dedičskom konaní v sume 105 000,- eur /na neho pripadá podiel 35 000,- eur/, čím sa zvýšila hodnota jej majetku. Z jej listinných dôkazov, pripojených k vyjadreniu vyplýva, že dlhy jeho a jeho bratov za byt, exekúcie a zdravotným poisťovniam uhradila v celkovej výške 18 293,59 eur. Získaním daru v hodnote 105 000,- eur + za prevod bytu v Pezinku, ktorý tiež predala, mínus úhrada ich dlhov v celkovej výške 18 293,59 eur sa zväčšil majetok odporkyne minimálne o sumu 141 700, takže jej tvrdenia sú klamlivé a zavádzajúce. Dôvod, prečo odišiel z Domova sociálnych služieb bol, že sa tam po čase necítil dobre, nikam nemohol ísť, nemohol cestovať, cítil sa ako vo väzení, zobrali mu všetky peniaze a nechali mu na mesiac iba 50,- eur, veľmi zle to vplývalo na jeho psychiku. V ďalšom opakoval a dopĺňal skutočnosti o neposkytovaní náležitej starostlivosti odporkyňou, ako obdarovanou, voči nemu, ako darcovi, nasvedčujúce skôr argumentácii o správaní sa v rozpore s dobrými mravmi, zakladajúcimi nárok na vrátenie daru. Záverom nesúhlasil s jej tvrdením o šikanóznom výkone práva podaním tohto návrhu a nesúhlasil s priznaním jej nároku na náhradu trov konania /navrhol žiadnemu z účastníkov nárok nepriznať/. 7. K vyjadreniu pripojil ďalšie listinné dôkazy: výzva OS Pezinok vo veci, vedenej pod sp. zn. XP/XXX/XX o zmenu zverenia mal. odporkyne, uznesenie OS Pezinok č.k.: XXD/XXX/XXXX-XXX zo dňa 25.9.2015 a osvedčenie o dedičstve č.k.: XXD/XXX/XXXX-XX, V. XXX/XXXX zo dňa 25.3.2015, vydané v konaní o dedičstve po poručiteľke M. I., rod. G. , uznesenie býv. OS Bratislava - vidiek v Bratislave sp. zn. XXNc XXX/XX zo dňa 25.1.1993, čestné prehlásenie I. M.. 8. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, 2 svedkýň, predloženými účastníkmi konania listinnými dôkazmi /ako sú uvádzané vyššie a predloženými počas konania/, ex offo bankovou lustráciou, lustráciu Sociálnej poisťovne a spisom tun. súdu sp. zn. 7P XXX/XX a zistil nasledovný skutkový stav: 9. Navrhovateľ je biologickým otcom odporkyne, narodenej z mimomanželského vzťahu navrhovateľa a I. M., nar. X.X.XXXX. 10. Dňa 13.11.1992 bol z úradnej povinnosti podaný Obvodným úradom Pezinok, na podnet matky v tom čase maloletej odporkyne na býv. Okresný súd Bratislava vidiek v Bratislave návrh na úpravu práv a povinností rodičov k mal. odporkyni a na určenie výživného otcovi s odôvodnením, že od 14.10.1992 rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, otec sa odsťahoval po tom, čo v rodine vrcholilo napätie a na mal. deti nepriaznivo vplývalo požívanie alkoholu otcom, fyzické napádanie matky a hrubé urážanie, čoho boli svedkami s tým, že otec nerešpektuje dohody a výživné na maloletú odporkyňu matke neplatí. Po doručení návrhu otcovi, /navrhovateľovi v tomto konaní/ bol do spisu dňa 8.12.1992 doručený návrh rodičov navrhovateľa /M. a N. I./ na zverenie mal. odporkyne do starostlivosti starých rodičov s odôvodnením, že matka sa o ňu nestará tak, ako by sa mala, vyhľadáva pánsku spoločnosť, rozbíja rodinu. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka /záznamu o pohovore s rodičmi mal. odporkyne/ vyplýva ich dohoda, že vzhľadom na nevhodný pracovný čas matky a skutočnosť, že stará matka /54 ročná/ nepracuje, bude najvhodnejšie do doby nástupu maloletej na povinnú školskú dochádzku, aby bola počas týždňa u starej matky /matka maloletú osobne v pondelok ráno starej matke odovzdá a v

piatok o 17.00 hod. maloletú odporkyňu otec privedie do domácnosti matky/. Podľa záznamu kolízneho opatrovníka zo dňa 16.12.1991 prítomný navrhovateľ prehlásil, že sa bude slušne správať a nebude piť a matka potvrdila, že sa o deti riadne stará, len nemá s nimi kam ísť. Podľa obsahu v konaní podaného znaleckého posudku por. č. 685 zo dňa 28.3.1993 znalkyne PhDr. Márie Valášekovej sa mal. odporkyňa vyjadrila, že sa u starých rodičov cíti veľmi dobre, matka odporkyne prezentovala veľký záujem o mal. odporkyňu, avšak uznala, že prostredie u starých rodičov je pre dieťa, najmä na dobu do nástupu do školy, vhodné a starostlivosť starých rodičov o ňu je dobrá a navrhovateľ potvrdil že síce nie je alkoholik, ale si vypije tak, ako ostatní jeho rovesníci, ťažko sa vyrovnával s rečami o minulosti matky odporkyne, nevie prekonať v sebe hnev, že si našla iného /pričom sám má priateľku/ a potvrdil, že niekedy bol na matku tvrdší, aj ju udrel. Matka so záverom znalkyne, odporúčajúcim zverenie mal. odporkyne do osobnej starostlivosti starých rodičov nesúhlasila, znalkyňu označila za zaujatú voči nej. Rozsudkom býv. Okresného súdu Bratislava vidiek v Bratislave č.k.: XXNc XXX/XX-XX zo dňa 13.5.1993, právoplatným dňa 21.7.1993 /matka odporkyne sa neodvolala/, bola odporkyňa, ako maloletá, zverená do výchovy starých rodičov /zo strany navrhovateľa/ len z dôvodu, že u starých rodičov, vzhľadom na nezhody rodičov, má vytvorené dočasne kľudnejšie podmienky pre ďalší vývoj /stará matka sa venuje len jej, matka je zamestnaná s nevyhovujúcou pracovnou dobou, má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť/, rodičom bola uložená vyživovacia povinnosť k rukám starých rodičov a matke určený styk s maloletou každú stredu v týždni doobeda a každý párny víkend od soboty do nedele. Z odôvodnenia rozsudku tiež vyplýva, že mal. odporkyňa prestala navštevovať materskú školu na podnet otca a zostala v starostlivosti jeho matky, ktorá bola na predčasnom dôchodku a venovala sa len maloletej. Matka bola riadne zamestnaná, otec/navrhovateľ nezamestnaný. Po prenesení miestnej príslušnosti na tunajší súd, na návrh matky, podaný na tunajší súd dňa 25.8.2000, súd vykonal dokazovanie /navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že od roku 1998 bol dobrovoľne nezamestnaný, od 1.1.2001 evidovaný úradom práce, so zámerom založiť si živnosť /auto klampiarstvo/ a rozsudkom č.k.:7P XXX/XX-XX zo dňa 23.4.2001, právoplatným dňa 31.5.2001, rozhodol o zmene zverenia mal. odporkyne do výchovy matky, počnúc 1.1.1999, otca zaviazal výživným vo výške 500,- Sk mesačne od 1.1.199 do 31.8.2000 a vo výške 750,- Sk mesačne od 1.9.2000, k rukám matky. Súčasťou spisu je aj vyjadrenie otca o tom, že je dobrovoľne nezamestnaný a správa Okresného úradu Pezinok o šetrení pomerov zo dňa 21.11.2000, podľa ktorej mal. odporkyňa ostala u matky v januári 1999, často navštevuje starých rodičov, ktorí jej kupujú oblečenie a do domácnosti matky posielajú vajcia, koláče a iné a že otec neprispel na maloletú od januára 1999 finančne žiadnou čiastkou. 11. Podľa Registra obyvateľov SR je navrhovateľ slobodný a má len 1 dieťa - odporkyňu. Podľa lustrácie Sociálnej poisťovne navrhovateľ nepoberá žiadne dávky dôchodkového, nemocenského ani úrazového poistenia ani dávky v nezamestnanosti. Podľa potvrdení Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok je navrhovateľ poberateľom peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov, súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia /za rok 2022 spolu v sume 187,04 eur, za rok 2023 spolu v sume 280,32 eur/, peňažného príspevku na osobnú asistenciu /za rok 2022 spolu vo výške 722,80 eur, za rok 2023 spolu v sume 897,- eur/, dávok v hmotnej núdzi /za rok 2022 spolu v sume 925,60 eur, za rok 2023 spolu v sume 1 638,- eur; aktuálne vo výške 150,- eur mesačne s úč. od apríla 2023/. Podľa bankovej lustrácie má navrhovateľ sporiaci účet k bežnému účtu v Tatra banke a.s. s účtovným zostatkom ku dňu 10.11.2023 vo výške 1 235,37 eur. Iné príjmy, ani majetok navrhovateľa súd v konaní nezistil. Podľa oznámenia notárky v Pezinku JUDr. Jany Chovancovej zo dňa 9.1.2024 je navrhovateľ do úvahy prichádzajúcim dedičom /spolu s ešte jedným žijúcim bratom/ zo zákona v III. dedičskej skupine v konaní o dedičstve po poručiteľke M. G.. Predmetom dedenia bude minimálne jej spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach, zapísaných na LV č. XXX k. ú. Pezinok /rodinný dom súp. č. XXXX, záhrady, zastavaná plocha/, ktoré nehnuteľnosti navrhovateľ s bratom aj reálne obývajú. Podľa výpisu zo živnostenského registra SR je navrhovateľ od 15.12.2001 doposiaľ držiteľom oprávnenia č. XXX-XXXXX na výkon podnikateľskej činnosti pod obchodným menom M. I. Q., IČO: 40047521, miestom podnikania M. cesta XX, O.. Lekárske správy o svojom zdravotnom stave a neschopnosti vykonávať pracovnú činnosť v konaní nepredložil. 12. Písomnou darovacou zmluvou zo dňa 6.7.2015 /vklad povolený pod č. Z dňa 27.7.2015/ navrhovateľ spolu s bratmi N. a M., každý v podiele 1 k celku, ako darcovia, darovali odporkyni, ako obdarovanej, nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v kat. území Pezinok /LV č. XXX, XXXX/, W. /LV č. XXX, XXX, XXXX, XXXX/ a L. /LV č. XXX/, dedené po matke neb. M. I., rod. G. v roku 2015. S výnimkou nehnuteľností, vedených na LV č. XXX /rodinný dom, záhrady, zast. plocha v intraviláne/, išlo o nehnuteľnosti /trvalý trávnatý porast, ostatné plochy, orná pôda, vinica, nachádzajúce sa v extraviláne obcí, prevažne parcely reg. „E“. Darovacia zmluva neobsahovala dojednanie žiadneho vecného bremena. Kúpnou zmluvou zo

dňa 18.11.2016 odporkyňa odplatne previedla tieto nehnuteľnosti na svoju matku I. M. za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu 600,- eur. 13. Odporkyňa je vydatá, má 3 vyživovacie povinnosti k maloletým deťom: L. Y., nar. XX.XX.XXXX, L. Y., nar. XX.X.XXXX a Y. Y., nar. XX.XX.XXXX. Je poberateľkou prídavkov na deti spolu vo výške 180,- eur mesačne a od júna 2023 poberateľkou rodičovského príspevku na mal. Y. /na rodičovskej dovolenke/ vo výške 301,- eur mesačne za jún, júl 2023, vo výške 345,20 eur mesačne od augusta 2023. Iné jej príjmy, alebo majetok v jej výlučnom vlastníctve, neboli zistené. Podľa bankovej lustrácie má vedený bankový účet v Slovenskej sporiteľni a.s. s účtovným zostatkom 21,26 eur. Podľa predložených dokladov sa v júli 2023 postarala o pohreb tety navrhovateľa, M. G. /vyzdvihnutie tela, úhrada nákladov na pohreb vo výške 112,40 eur a 221,- eur/, taktiež za navrhovateľa a jeho bratov uhradila dlžné platby za služby, spojené s užívaním družstevného bytu, ktorý v danom čase obývali navrhovateľ s 2 bratmi / členmi bytového družstva boli ich rodičia, ktorým bola dňa 9.4.2015 daná bytovým družstvom výpoveď z nájmu bytu z dôvodu neuhrádzania platieb v rokoch 2011 až 2015, spolu vo výške 1 478,15 eur + príslušenstvo /k 31.3.2015 vo výške 357,52 eur/.; v rokoch 2016 - 2018 vykonala aj úhrady dlžného poistného zdravotnej poisťovni za navrhovateľa a jeho bratov a vyplatila dlhy navrhovateľa, vymáhané v exekúcii tak, ako to uviedla vo vyjadrení k návrhu /čo navrhovateľ v písomnom vyjadrení následne ani nepoprel/. Podľa listov vlastníctva, pripojených navrhovateľom k návrhu, odporkyňa a jej manžel sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: v kat. území Grinava v podiele 1/8 parc. reg. „E“ č. XXXX orná pôda o výmere 5050m2 /LV č. XXX/, v podiele 1/8 parc. reg. „E“ č. XXXX orná pôda o výmere 4262m2 a parc. reg. „E“ č. XXXX trvalý trávnatý porast o výmere 971m2 /LV č. XXX/, v podiele 1 parc. reg. „E“ č. XXXX/X orná pôda o výmere 516m2 a parc. reg. „E“ č. XXXX trvalý trávnatý porast o výmere 3097m2 /LV č. XXXX/, v podiele 1/8 parc. reg. „E“ č. 2000 vinica o výmere 7549m2 /LV č. XXXX/, v podiele 1 parc. reg. „E“ č. XXXX orná pôda o výmere 2215m2, parc. č. XXXX trvalý trávnatý porast o výmere 1521m2 a parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 1487m2 /LV č. XXXX/, v podiele 1 parc. reg. „E“ č. XXXX orná pôda o výmere 2187m2, parc. č. XXXX trvalý trávnatý porast o výmere 2010m2 a parc. č. XXXX trvalý trávnatý porast o výmere 942m2 /LV č. XXXX/, v podiele 1 parc. reg. „E“ č. XXXX/ X orná pôda o výmere 592m2 a parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 985m2 /LV č. XXXX/ a nakoniec v kat. území L., parcely reg. „E“ č. 743 vinica o výmere 2529m2 a parc. č. XXX lesný pozemok o výmere 302m2 /LV č. XXX/, všetko titulom kúpy - kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený pod zn. V XXXX/ XXXX. Ďalej má odporkyňa s manželom v bezpodielovom spoluvlastníctve titulom kúpy /kúpna zmluva, vklad povolený pod V XXXX/XXXX zo dňa 26.11.2020/ nehnuteľnosti /obydlie/, nachádzajúce sa v k. ú. K.: v podiele 1/1 záhradná chata súp. č. XXXX, záhrada o výmere 351m2 a zastavaná plocha o výmere 15m2 /LV č. XXXX/, v podiele 1/1 záhradná chata súp. č. XXXX, záhrada o výmere 293m2 a zastavaná plocha o výmere 65m2 /LV č. XXXX/ a spoluvlastnícky podiel 1/77 na priľahlých pozemkoch /zapísané na LV č. XXXX, XXXX/. 14. Navrhovateľ v konaní vypovedal k veci len toľko, že jeho jediným príjmom sú dávky v hmotnej núdzi vo výške 150,- eur mesačne a dávka na ošatenie vo výške 20,- eur mesačne. Nárok na invalidný dôchodok mu nevznikol z dôvodu, že mal dlh na poistnom. V minulosti sa živil ako auto klampiar, v roku 2014 mal mozgovú príhodu, odvtedy je na pol tela ochrnutý, odkázaný na invalidný vozík. Býva v rodinnom dome, kde má trvalý pobyt /súhlas mu bol daný ešte jeho rodičmi/ spolu s mladším bratom, taktiež na invalidnom vozíku /jeden brat mu zomrel v novembri 2023/, o domácnosť sa chodí starať opatrovateľka z charity /aj navarí/ a má osobného asistenta, ktorý ho sprevádza na úrady, k lekárovi. Návrh podal, aby si zlepšil životnú úroveň. 15. Odporkyňa v konaní podrobne a vecne vypovedala, že pred podpisom darovacej zmluvy navrhovateľovi pomáhala ako sa dalo, navrhovateľ nerešpektuje, že má aj iné záväzky, nemôže mu hneď vyhovieť, potom sa navrhovateľ správa neznesiteľne, je agresívny, vulgárny, vyhráža sa. Po darovaní sa jej vyhrážal, že ju bude žalovať za podvod na chránenej osobe, mal podať návrh na vrátenie daru, predpokladala, že problémy budú pokračovať. Vždy keď navrhovateľ a jeho bratia narobili dlhy, platila to za nich babka, po jej smrti to už nemal kto platiť, vznikli aj dlhy na družstevnom byte, hrozilo im vysťahovanie, potom mal navrhovateľ mozgovú príhodu a jeho brat dostal gangrénu, nevedel vychádzať z bytu, žiadali ju, aby vyrovnala ich dlhy na zdravotnom poistení, aby mohli byť riadne ošetrení, aby navrhovateľ mohol ísť do domova sociálnych služieb. Povedala im, že nie je ich mama, že sa to takto nedá donekonečna, na čo povedali, že ak o to prídu oni, tak o to prídem aj ona, povedala im, že sa už rozlúčila s dedičstvom, lebo vždy narobili len ďalšie dlhy. Nakoniec im povedala, že ak to má všetko zaplatiť, tak aby napísali všetko na ňu, aby im to potom už nezobrali a zostalo by to jej tak, ako to chcela aj babka, že bude po nich dediť. Preto došlo k tomu, že všetci traja bratia na ňu jednou darovacou zmluvou previedli všetky nehnuteľnosti /svoje spoluvlastnícke podiely/ tak, ako ich dedili po svojej mame /rodinný dom s pozemkami a pozemky v W. a B./. Nevie aká bola hodnota domu a

spoluvlastníckych podielov v tom čase. Čudovala sa, že tak rýchlo súhlasili, ale asi preto, že by prišli o byt, v ktorom bývali, museli by ísť na dom a aj tak by nemali uhradené zdravotné poistenie. Nakoľko z dôvodu zlého zdravotného stavu všetkých troch bolo dlžné zdravotné poistenie a zistilo sa, že byt ešte nebol prededený po starých rodičoch, vybavila začatie dedičského konania, na ktorom sa bratia dohodli ako dedičia, že členské práva k bytu nadobudne brat N., ktorý bol jediný z nich mobilný. K tomuto prevodu bolo však potrebné vyplatiť všetky ich dlhy, tak bola aj so strýkom N. na družstve, kde podpísali tlačivo o prevode členských práv zo strýka na ňu. Následne poprosila maminu sestru, ktorej jedinej dôverovala, že ju neoklame a dohodli sa, že členské práva prevedie na ňu, ona byt vyčistila dala do poriadku /20 rokov tam bývali alkoholici, fajčiari, byt bol zanedbaný/ a následne ho odkúpila od bytového družstva do vlastníctva, potom ho založila a vzala si hypotekárny úver, z ktorého jej poskytla prostriedky, aby mohla uhradiť dlžné zdravotné poistenie otca a jeho bratov. Sama finančné prostriedky na to nemala. V tom čase išiel strýko bývať na dom a otec do domova sociálnych služieb. Istý čas na dome bývala aj ona a teta, ktorá je spoluvlastníčkou v 1 , lenže akonáhle mali otec a jeho bratia dlhy poplatené, stále od nich chceli ďalšie peniaze. Je pravdou, že aj so súhlasom tety, spoluvlastníčky v 1, zaťažila rodinný dom hypotekárnym úverom avšak za účelom toho, keďže v tom dome aj s manželom ako tehotná ďalej nemohla bývať, svadbu sme mali v roku 2017, aby si zabezpečili vlastné bývanie ako rodina. Pred nástupom na rodičovskú dovolenku v roku 2017 /prvú v poradí/ pracovala ako predavačka, mám stredné odborné vzdelanie s maturitou odbor kaderníčka. Od roku 2017 doposiaľ je na rodičovskej dovolenke, jej jediný príjem je 345,20 eur a dostáva na tri mal. deti prídavky vo výške 180,- eur. Manžel je zamestnaný, pracuje ako obsluha zváracieho stroja. Nevie presne jeho príjem, je v rozpätí 1500,- až 1800,- eur mesačne. Maloleté deti sú zdravé, nemá s nimi žiadne mimoriadne výdavky, 2 staršie deti už navštevujú MŠ, poplatky sú okolo 60,- eur na obe. Najstaršie dieťa sa učí online anglicky, suma je 300,- eur na tridsať lekcií, zhruba na tri mesiace. Sama je zdravá, manžel sa lieči na cievne problémy, len užíva na to predpísané lieky. Pokiaľ ide o majetkové pomery, ako rodina bývajú v rekreačnej chate, ktorú majú v bezpodielovom spoluvlastníctve. Kúpili ju v roku 2017 z úveru za 65 000,- eur. Ďalej do bezpodielového spoluvlastníctva patrí osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Turan ročník 2008, kúpený za 6 500,- eur, vo výlučnom vlastníctve má osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fábia ročník 2003, kúpený pred uzatvorením manželstva. V bezpodielovom spoluvlastníctve s manželom má spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach v extraviláne k. ú B. a W., ktoré sme kúpili za 3 000, eur späť od jej mamy a sú to tie isté spoluvlastnícke podiely na pozemkoch extraviláne, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy z roku 2015, ktoré jej otec a jeho bratia darovali. Na otázku súdu, aby sa vyjadrila k ďalšiemu nakladaniu s predmetom daru po roku 2015 odporkyňa vypovedala, že začala mať strach, že o to príde, lebo otec a jeho bratia sa jej vyhrážali rôznymi udaniami, kričali, osočovali ju, tak predmet daru predala svojej matke za symbolickú cenu, takto sa to pokúsila nejako ochrániť. K svojej minulosti /detstvu/ vypovedala, že to bolo neustále alkoholické vystrájanie navrhovateľa, mlátenie mamy, otec po nej skákal, ako dieťa si pamätá, že sa s ním a bratom /nevlastným/ zamkla pred navrhovateľom, ktorý trieskal, búchal do dverí, mame vulgárne nadával a ich označoval za „parchantov“. Keď mala asi 4 roky, otec prišiel domov opitý, mama s bratom stihli z bytu utiecť, jej sa to už nepodarilo, preto vyliezla na parapetu a z okna kričala na mamu, aby ju tiež zobrala preč. Mam privolala políciu, otec bol zabarikádovaný v izbe s nožmi a zaspal. Ju musela mama navigovať, ako má odomknúť dvere zvnútra. V byte opakovane 2 - 3x mesačne zasahovala polícia, aj ho odviedli, ale po hodine sa vrátil, s policajtmi si tykal. Pokiaľ aj bola neskôr s otcom v kontakte, on si to vždy zariadil tak, aby sa o ňu staral niekto iný. Nevie pre aké boli dôvody bola zverená jeho rodičom. Nestalo sa, že by ju mama opustila, otec ju odviedol k babke, neskôr jej povedal, že uplatil psychologičku aby nezostala s mamou, pritom nebol problém, lebo sa starala o brata. Potom si pamätá, že ju zatajovali pred mamou, že je chorá, keď ju chcela prísť navštíviť. V ostatnej dobe sa snaží navrhovateľovi vyhýbať, nedá sa to znášať, sú to stále vyhrážky, alebo zhadzovanie. Na ďalšie otázky doplnila, že za prevod členského podielu v družstevnom byte od tety dostala sumu okolo 20 000,- eur, teta ju, už tehotnú, aj s manželom, v byte následne nechala bývať asi tri roky. 16. Svedkyňa I. M., matka odporkyne, vypovedala že s navrhovateľom žila asi - 1992/, po 2 rokoch spolužitia sa im narodila odporkyňa, 8 - 9 mesiacov to bolo v pohode, ale navrhovateľ mal všeobecne problém s alkoholom, týždeň abstinoval, potom to mesiac dobiehal. Spolužitie sa zhoršilo po tom, čo sa pod vplyvom alkoholu správal arogantne, vyústilo to do bitiek a násilia, niekedy jej dal facku len tak preventívne, aby sa nepýtala, kde bol. K fyzickému násiliu dochádzalo 2-3 x do mesiaca, niekedy častejšie. Nepamätá si, či boli deti priamo svedkami tohto násilia, dochádzalo k tomu za zatvorenými dverami v obývačke s matným sklom, mohli vidieť obrysy čo sa deje. Nájom bytu uhrádzala z dávok v materstve, stávalo sa, že jej časť zobral a prepil. Pomáhali im jeho rodičia, ak finančne, tak to skončilo v krčme. Ku koncu spolužitia na navrhovateľa aj podala trestné oznámenie. Niekoľko krát, asi v roku 1992 mu aj zobrali kľúče od bytu. Tr. konanie nepokračovalo, vzala to späť po tom, čo sľúbil, že jej odporkyňu

vráti späť. Keď sa totiž rozišli, bývala s dcérou sama, jedného dňa ju navrhovateľ zobral zo škôlky a odviedol ku svojím rodičom, ktoré jej ju odmietli vydať. Pod tlakom navrhovateľa aj podali návrh na jej zverenie do ich výchovy a z nej spravili tu zlú, lebo si našla novú známosť, vďaka nej sa jej však podarilo vymaniť zo spolužitia s navrhovateľom. Navrhovateľ ju totiž manipuloval tvrdením, že ak zostane žiť s deťmi sama, tak ich neuživí. Keď navrhovateľ zobral odporkyňu, odviedol ju k svojim rodičom, si súdne vymohol jej zverenie jeho rodičom, pritom sám s nimi nebýval, ale so svojou priateľkou, alebo s bratom a o odporkyňu sa starali jeho rodičia. Vyživovaciu povinnosť k odporkyni si neplnil, mal dlh na výživnom vo výške 98 000,- Sk. K pracovnej morálke navrhovateľa svedkyňa uviedla, že navrhovateľ bol riadne zamestnaný len do svojich 30-tich rokov veku, potom išiel na voľnú nohu, nevie či na živnosť, robil autoklampiarske práce a za to bral peniaze. Keď sa pochválil, že zarobil 6 000,- Sk, tešili sa na Vianoce, ktoré dopadli tak, že zarobené peniaze prepil v krčme a vianočnú večeru mali len vďaka starým rodičom. Keď mu dala peniaze, aby kúpil darček k narodeninám pre jej syna, lebo pri starostlivosti o 2 deti sa do obchodu nedostala, dopadlo to tak, že peniaze prepil, domov prišiel tak opitý, že za dverami padol na zem, zablokoval vchodové dvere a na pomoc musel prísť jeho otec a brat a odsunúť ho., aby sa dostali dnu. 17. Svedkyňa U. C., bývalá priateľka navrhovateľa, úvodom vyslovila názor, že návrh navrhovateľa na výživné od odporkyne považuje za veľmi amorálne od človeka, čo celý život nerobil, preflákal, pil, keď si takýto stav zavinil sám. Vypovedala, že s navrhovateľom sa priatelili v rokoch 1996 - 1998, niečo vyše roka bývali spolu v jej byte, niekedy cez víkend tam doviedol odporkyňu, inak s ňou bol v kontakte u jeho rodičov, kde sa zdržiaval, lebo tam mal garáž, kde opravoval autá. Keď bola odporkyňa u nej, bola utiahnutá, zakríknutá v dôsledku toho, že ju navrhovateľ okrikoval. aká bola pracovná morálka K pracovnej morálke navrhovateľa sa svedkyňa vyjadrila tak, že žiadnu nemal, nemohol byť zamestnaný, lebo nemohol dodržiavať pravidlá, nevedel ich dodržiavať, preňho žiadne neexistovali, ani nepodnikal, bol dobrovoľne nezamestnaný, príjem mal keď sa mu chcelo robiť, aj to prepil, nevie ako si privyrábal, mal garáž kde robil autá ako auto-klampiar, týždeň robil, týždeň nerobil ako sa mu chcelo, bral od ľudí zálohy aby mal na pitie a na cigarety, potom ho naháňali kedy to budú mať hotové. Na otázku, či zažila od navrhovateľa niekedy domáce násilie odpovedala, že vzhľadom na jej telesnú konštrukciu nie, s výnimkou jedného razu, keď sa už odsťahoval, resp. ho prinútila odísť, prišiel a žiadal aby mu vrátila mikrovlnu rúru ktorú on kúpil asi za dnešných 30,- eur, ktorú mu odmietla vydať s tým, že počas ich spolužitia nijak na spoločnú domácnosť neprispieval, iba občas priniesol od mamy zo záhrady zeleninu, tak priamo vo dverách dostala od neho päsťou do tváre. K dôvodom jej rozchodu s navrhovateľom vypovedala, že sa to už nedalo vydržať, starala sa o domácnosť, o svoje dve maloleté deti, mala dve práce, na druhej strane navrhovateľ nepracoval, nemal žiadnu morálku, pod vplyvom alkoholu sa správal doma tak, že si napríklad vytiahol jedlo z chladničky, ostala na zemi rozbitá misa a on to nechal tak, alebo sa vymočil na stenu a podobne.

18. Navrhovateľ k výpovediam svedkýň uviedol, že všetci zavádzajú. So svedkyňou M. sa zoznámil keď prišiel z vojny, prakticky ju zobral na ulici, ona zviedla jeho a pritom už bola tehotná s jeho najlepším kamarátom. Tiež svedkyňa zavádzala, lebo odporkyňa bola zverená jeho rodičom na základe kolíznej opatrovníčky a sociálky, oni boli u jeho rodičov u jeho mamy, jedno s druhým. Na výzvu súdu, aby uviedol priebeh svojich zamestnaní, prípadne obdobia nezamestnanosti a evidencie úradom práce, ev. výkon živnosti a z akého obdobia mu vznikli dlhy v sociálnej a zdravotnej poisťovne, v súvislosti s ktorými mu pomáhala odporkyňa, navrhovateľ vypovedal, že bol riadne zamestnaný do revolúcie 1989 ako kurič v kotolni, potom sa prepúšťalo, lebo to prerábali, potom robil rôzne práce /na družstve, geologický prieskum a pod./, bol evidovaný na ÚP, aj živnosť mal, časovo si to nepamätá. Je pravdou, že si neplatil sociálku, bola to chyba, je generácia z čias komunizmu, nebol na toto zvyknutý. 19. Podľa lekárskej správy ambulantného psychiatra odporkyne zo dňa 4.6.2024 má odporkyňa diagnostikovanú neurotickú poruchu podmienenú stresom /reakcia na stres/ bez nutnosti psychofarmakoterapie; v minulosti krátkodobo sledovaná pre úzkostnú poruchu/. 20. Podľa /ďalej len „C.m.p.“/ na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Podľa C.m.p., na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd osoby oprávnenej na výživu. 22. Podľa C.m.p., konanie sa začína len na návrh. 23. Podľa C.m.p., účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. 24. Podľa Zák. o rodine deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

25. Podľa § 67 ods. 1,2 Zák. o rodine každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. 26. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 27. Podľa Zák. o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 28. Podľa s použ. C.m.p. právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 29. „Vyživovacia povinnosť, ktorú má matka k dieťaťu, predchádza vyživovacej povinnosti, ktorú má k svojim rodičom“ /rozhodnutie NS ČSSR sp. zn. zo dňa 16.6.1967, judikát R 102/1967/. 30. „Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku“ /uznesenie Ústavného súdu SR č. k. -19 z 24. 2. 2011/. 31. „Dobrými mravmi sa v občianskoprávnych vzťahoch v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem /rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.4.2012/. 32. Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané splnenie prvej z podmienok pre vznik vyživovacej povinnosti odporkyne voči navrhovateľovi/rodičovi a to existenciu rodinnoprávneho vzťahu /otec - dcéra/. Pokiaľ išlo o druhú podmienku /potreba na strane rodiča/, nebolo v konaní sporné tvrdenie navrhovateľa /i keď samotnú lekársku správu o jeho zdravotnom stave súdu nepredložil/ o jeho nepriaznivom zdravotnom stave /ochrnutie polovice tela s nutnosťou používania invalidného vozíka, teda čiastočná fyzická imobilita, odkázanosť na pomoc tretej osoby, ako aj jeho zárobkové a majetkové pomery /nemajetný, v hmotnej núdzi, poberateľ iba dávok v hmotnej núdzi a príspevku na ošatenie.../. Rovnako je splnená po formálnej stránke aj ďalšia podmienka a to schopnosť odporkyne/dieťaťa samostatne sa živiť, keď v prípade odporkyne, jediného dieťaťa navrhovateľa, ide o plnoletú osobu, bez obmedzenia pracovnej schopnosti. Z pohľadu faktického stavu jej však v zárobkovej činnosti objektívne bráni skutočnosť, že v čase rozhodnom pre určenie výživného je na rodičovskej dovolenke a teda sa osobne celodenne stará o mal. dieťa Y., nar. XX.XX.XXXX, teda nie je schopná vykonávať zárobkovú činnosť. V tejto súvislosti bolo potrebné, s poukazom na cit. a cit. ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít, v prípade výživou voči navrhovateľovi povinnej odporkyne, matky 3 maloletých detí, vziať zreteľ na existenciu jej 3 vyživovacích povinností k nim, ktoré majú prednosť pred vyživovacou povinnosťou voči navrhovateľovi, ako rodičovi. Pokiaľ v rozhodnom čase / od podania návrhu na súd ku dňu tohto rozhodnutia/ jediným príjmom odporkyne je rodičovská dávka vo výške 345,20 eur mesačne, pri existencii prednostných 3 vyživovacích povinnostiach, nie je priestor pre uloženie ďalšej vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi/rodičovi v tomto súdnom konaní, keďže nie je ani fakticky, ani potenciálne v schopnostiach a možnostiach odporkyne ďalšiu vyživovaciu povinnosť plniť. Pri posudzovaní schopností a možností odporkyne prispievať na výživné navrhovateľovi, vzhľadom na jej minimálny príjem, súd skúmal, či odporkyňa v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov, alebo z iných titulov nemá účasť na majetkových hodnotách, ktoré presahujú rámec nevyhnutne potrebných na uspokojenie základných hmotných a kultúrnych potrieb odporkyne a jej rodiny. Z tohto pohľadu na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že odporkyňa takými majetkovými hodnotami nedisponuje. Príjem jej manžela, tak, ako ho uviedla, v spojení s jej príjmom, ledva pokrývajú základné hmotné a kultúrne potreby odporkyne a jej rodiny /s 3 maloletými deťmi v pomerne útlom veku/ a majetok, patriaci do ich BSM tvorí len ich obydlie, pomerne malé spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, ktorých prípadné scudzenie je v prevažnej miere limitované zákonnými obmedzeniami v zmysle osobitných predpisov /tzv. zákaz drobenia pozemkov/ a hnuteľné veci nepatrnej hodnoty /osobné motorové vozidlá/. Pokiaľ právny zástupca navrhovateľa v konaní argumentoval,

že odporkyňa má z čoho plniť voči navrhovateľovi vyživovaciu povinnosť, nakoľko od neho darom nadobudla nehnuteľnosti v hodnote, určenej súhlasným vyhlásením dedičov /navrhovateľa a jeho bratov/ v dedičskom konaní po ich neb. matke, mal súd za to, že ide o fiktívnu sumu, keďže ňou odporkyňa nedisponuje / s použ. C.m.p./; rovnako tak nedisponuje ani predmetom daru /rodinný dom s pozemkami/. V súvislosti s darom súd považuje za potrebné uviesť, že v prvom rade k nemu došlo z iniciatívy darcov, v roku 2015, v súvislosti s tým, že sa navrhovateľ /a jeho bratia/ ocitli v ťaživej existenčnej situácii /dlhy na nájomnom a v tej súvislosti hrozba straty obydlia, exekúcie, dlhy na zdravotnom poistení a v tej súvislosti hrozba poskytnutia iba neodkladnej zdravotnej starostlivosti/, ktoré nebola odporkyňa schopná a ani ochotná bez ďalšieho /a bez právneho dôvodu/ za nich uhradiť; zo žiadnych okolností nevyplýva, že by zo strany navrhovateľa išlo o dar odporkyni v zmysle určitej morálnej satisfakcie za odporkyňou prežité nie celkom šťastné detstvo. Zistené okolnosti bezodplatného prevodu / daru/ dokonca evokujú simulovaný právny úkon, absenciu princípu bezodplatnosti, keď za dar darcovia požadovali, resp. ho podmienili následnou úhradou ich dlhov zo strany odporkyne/obdarovanej, čo aj realizovala. Pokiaľ odporkyňa dar scudzila, realizovala len svoje vlastnícke oprávnenie. Pre nenaplnenie zákonných kritérií pre určenie požadovanej vyživovacej povinnosti súd návrh zamietol. 33. Okrem vyššie uvedeného súd návrhu nevyhovel aj pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Odôvodnenosť tohto kritéria je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzu subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenie, založené práve na takomto osobnom vzťahu. V právnej vede existuje ustálený právny názor, že právna norma má byť dostatočne všeobecná, aby dokázala pokryť čo najviac spoločenských vzťahov a regulovať správanie a konanie adresátov právnej normy. Nie je možné pokryť úplne všetky spoločenské vzťahy, a preto zákonodarca zakotvil v právnych predpisoch inštitút dobrých mravov, aby tak bolo možné regulovať aj tie spoločenské vzťahy, ktoré žiadna právna norma výslovne nepredvída. V prípade rodinnoprávnych vzťahov možno korektív dobrých mravov v súdenej veci odvíjať od ust. a nasl. Zákona o rodine, podľa ktorého súčasťou rodičovských, teda oboch rodičov, povinností je sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. V danom prípade, hoc u navrhovateľa nebolo v konaní tvrdené a ani súd nezistil, nedošlo v čase maloletosti odporkyne k obmedzeniu alebo pozbaveniu jeho rodičovských práv /a povinností/ a ani nebol neznámy / Zákona o rodine/, čo by z hľadiska dobrých mravov odôvodňovalo/ospravedlňovalo skutočnosť, že odporkyňa bola ako maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti iných osôb /hoc aj starých rodičov zo strany navrhovateľa/ rozhodnutím súdu; je zrejmé, že zo strany navrhovateľa nedošlo k zabezpečovaniu riadnej osobnej starostlivosti o v tom čase maloletú odporkyňu /v danom čase z obsahu pripojeného spisu nevyplýva nemožnosť navrhovateľa poskytovať maloletej odporkyni v danom čase osobnú starostlivosť a zverenia maloletej do svojej výchovy sa dokonca v poručenskom konaní vôbec ani nedomáhal/. Z obsahu poručenského spisu, ale aj z vykonaného dokazovania v súdenej veci /výpoveď odporkyne, výsluchy svedkýň/ mal súd za preukázané /a navrhovateľ pokiaľ v návrhu na začatie konania tvrdil opak, tento v konaní nepreukázal/, že to bol práve životný štýl navrhovateľa /požívanie alkoholu s následkom agresívneho správania k matke odporkyne a to aj v prítomnosti maloletej, nestarostlivosť o rodinu, nezabezpečovanie jej materiálnych potrieb/, kto prispel k rozpadu rodiny, k odňatiu maloletej matke /odnesenie maloletej z materskej škôlky bez informovania matky k starým rodičom, do ktorej materskej škôlky z rozhodnutia iba navrhovateľa, za podpory jeho matky, už viac nenastúpila, hoc v prostredí u starej matky nemala vytvorený okruh kamarátskeho prostredia/, nezáujem o maloletú v zmysle osobnej starostlivosti o ňu. Navrhovateľ si tak neplnil zákonné povinnosti rodiča, nepodieľal sa na jej výchove, na rozvoji jej osobnosti po sociálnej, kultúrnej, emočnej stránke, nepodieľal sa na jej osobnej starostlivosti, keďže s ňou a starými rodičmi ani nebýval v spoločnej domácnosti /u rodičov sa zdržiaval len v súvislosti s užívaním garáže, kde si privyrábal opravami áut, ev. možno vykonával živnosť/, neplatil na odporkyňu určené výživné, ktorým, podľa názoru súdu, nezodpovedným životným prístupom stigmatizoval odporkyňu s celoživotnými následkami /viď ostatná lekárska správa z ambulantného psychiatrického vyšetrenia odporkyne/. Naostatok súd dodáva, že pokiaľ u navrhovateľa vznikla „potrebnosť“/odkázanosť na výživné, túto životnú situáciu /bez ohľadu na utrpenú mozgovú príhodu a zohľadniac skutočnosť, že po zmene spoločenských pomerov po roku 1989 prestala existovať povinnosť pracovať/, si privodil sám nezodpovedným prístupom k plneniu prinajmenšom zákonných odvodových povinností /ak by si ich totiž plnil, mohol mu vzniknúť ako nárok na plnohodnotnú zdravotnú starostlivosť, tak aj nárok na dôchodkové dávky /napr. na invalidný dôchodok vzhľadom na jeho zdravotný stav/.

34. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 35. Podľa C.m.p., súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 36. Podľa C.m.p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 37. vymedzuje okruh konaní, v ktorých sa prioritne v civilnom procese poskytuje ochrana okruhu práv pod režimom verejného záujmu, t. j. takých práv, ktoré nemajú len individuálny rozmer, ale z hľadiska ich postavenia v spoločnosti rozmer širší. Z uvedeného dôvodu nemôžu byť v týchto prípadoch, t. j. v okruhu vecí, ktoré sa prejednávajú a rozhodujú v režime , vnímané trovy konania ako forma sankcie za vyvolanie a vedenie konania pred súdom. Predmetná zásada je vyjadrená v tom, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ neustanovuje inak //. Z uvedeného pravidla pripúšťa dve výnimky. Druhú výnimku z generálnej klauzuly, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov mimo sporového konania, vymedzuje všeobecne . Súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Podľa predmetných kritérií nebude vylúčené nárok na náhradu trov konania žiadať, ak sa to bude súdu javiť spravodlivé, vzhľadom na okolnosti prípadu. 38. Súd o trovách konania v tomto prípade rozhodol podľa C.m.p. tak, že odporkyni, na základe jej procesného návrhu na priznanie náhrady trov konania, priznal plný /100%-ný/ nárok na náhradu trov konania, keď sa takéto rozhodnutie súdu javilo vzhľadom na okolnosti prípadu ako spravodlivé. Súd vyzval navrhovateľa na späťvzatie zjavne nedôvodného návrhu /na pojednávaní dňa 11.1.2024/, pričom navrhovateľ napriek tomu trval na pokračovaní v konaní a meritórnom rozhodnutí, čím vyvolal na strane odporkyne potrebu nákladov, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia /za účelom čo najkvalifikovanejšej obrany voči zjavne bezdôvodnému návrhu/. 39. O výške priznaného nároku rozhodne súdny úradník / v spojení s C.m.p./.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok. Podľa , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.