Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozhodnutie_7C-100-2014.pdf
PDF · 104.09 KB
Case nature
Subarea
7C/100/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Lučenec samosudcom Mgr. Petrom Strakom v právnej veci žalobcu BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47150513, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému M. K., E. K. C. - I. XXX, štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Košice, Park Angelinum 2, IČO: 42326923, zastúpený advokátom Mgr. Petrom Masarovičom so sídlom v Košiciach, Park Angelinum 2, o zaplatenie 248,95 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie v časti prevyšujúcej sumu vo výške 78,-Eur z a s t a v u j e .
Súd žalobu o zaplatenie 78,-Eur s úrokom z omeškania 9,25% ročne od 26.05.2011 do zaplatenia z a m i e t a .
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkov trovy konania vo výške 59,24 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 248,95 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 26.05.2011 do zaplatenia. Žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila na žalobcu svoju pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok zo. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom podľa § 43 zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách zmluvu o pripojení, na základe ktorej jej poskytol právny predchodca žalobcu služby elektronickej komunikácie. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať služby a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu služieb. Povinnosťou žalovaného bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve/dodatku o pripojení. Žalobca vystavil žalovanému faktúry za číslo 7104381164 splatnú 25.05.2011 vo výške 248,95 Eur. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, čím porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy v spojení so všeobecnými obchodnými podmienkami. Žalobca si uplatnil nárok na príslušenstvo spočívajúce z úroku z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v spojení s intertemporálnym ustanovením § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Žalobca čiastočne vzal návrh späť v časti zmluvnej pokuty vo výške 78,- Eur a žiadal priznať 78,- Eur ako sumu v cene štandardnej ceny mobilného telefónu, ktorú poskytol žalovanému za zľavnenú sumu. Podľa žalobcu zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jej viazanosti, teda aj v prípade, že dodávateľovi vznikne škoda v podstatne nižšej výške, než je výška zmluvnej pokuty. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy, nemôže neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom
zmluvy postihované zmluvnou pokutou spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu nato, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy k tomu došlo.
Vedľajší účastník uviedol, že v danej veci ide o spotrebiteľskú vec a zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku ohľadom zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta určená v tabuľke č. 1 dodatku k zmluve o pripojení, ktorú je povinný žalovaný uhradiť v prípade porušenia hociktorej zo zmluvných povinností uvedených v bode 2 alebo v čl. 3 a čl. 5 Všeobecných podmienok, je dojednaná pevnou sumou pre prípade akéhokoľvek porušenia zmluvnej povinnosti na strane spotrebiteľa, bez ohľadu na konkrétny zmluvný prípad, bez ohľadu na rozsah porušenia povinnosti ako aj dobu porušenia povinnosti s prihliadnutím na dobu viazanosti. Výška zmluvnej pokuty zostáva nezmenená bez ohľadu nato aký čas ostával doby viazanosti, aká suma bola spotrebiteľom uhradená, bez zreteľa či k porušeniu zmluvných povinností došlo na začiatku alebo na konci zmluvného vzťahu. Zmluvná pokuta určená pevnou sumou v tabuľke č. 1 spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy. Dojednaná pokuta nie je individuálne dojednaná s ohľadom na čl. 3 ods. 1 , 2 Smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorej za individuálnu podmienku nemožno považovať, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Vedľajší účastník poukázal na judikatúru - rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 10C/358/2012-43 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 24.02.2014 č.k. 16Co/8/2014 kde bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, rovnako aj vo veci Okresného súdu Trnava zo dňa 08.10.2012 č.k. 37/4/2012-64 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 27.11.2013 č.k. 10Co/206/2012. Pokiaľ by žalobca požadoval moderáciu neprijateľnej zmluvnej podmienky na náhradu škody vedľajší účastník považuje toto za absolútne neplatný právny úkon, pričom cena za ktorú žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón, je neprijateľná takáto moderácia, ďalej na žalobcu ako postupníka bola postupcom postúpená pohľadávka z titulu zaplatenej zmluvnej pokuty a žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný uplatniť nárok na náhradu škody, ktorý na neho postúpený nebol, s poukazom na faktúru č. 7104381164 na sumu 248,95 Eur. Navyše, keďže vzhľadom na § 106 ods. 1 OZ žaloba bola doručená dňa 15.05.2014, žalobca si uplatňuje úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty od 26.05.2011 do zaplatenia, nárok na náhradu škody si žalobca uplatnil po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá v danom prípade začala plynúť dňa 26.05.2011, kedy boli splnené kumulatívne podmienky pre začatie plynutia, vedomosť o škode a o subjekte, ktorý za ňu zodpovedá. Vedľajší účastník žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
So zreteľom na to, že riadne predvolaný žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaniach a žiadal, aby bolo rozhodnuté v jeho neprítomnosti, žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť a vedľajší účastník, ktorí mal doručenie riadne vykázané sa nedostavil na pojednávanie, súd potom postupoval podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania, prihliadol pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonaných dôkazov.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením a prečítaním faktúry č.l. 4, Zmluvy o pripojení Fix na č.l. 5, Dodatku k zmluve o pripojení na č.l. 6, 7, Faktúry na č.l. 8, Overenia totožnosti účastníka na č.l. 9 a zistil nasledovné skutočnosti:
Právny predchodca žalobcu T-Mobile Slovensko, a.s. uzatvoril so žalovaným zmluvu o pripojení FIX a dodatok k zmluve o pripojení dňa 18.09.2009. Zmluvou o pripojení FIX sa zaviazal a Dodatkom k zmluve o pripojení sa žalovaný zaviazal využívať služby právneho predchodcu žalobcu program FIX 9 na telefónne číslo XXXXXXXXXX, A. karta č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX a zároveň sa zavial včas a riadne realizovať zmluvné dobíjanie podľa bodu 3.1 osobitných podmienok, pričom mu bol odovzdaný mobilný telefón Nokia 3110 black za 1,-Eur. Podľa tabuľky č. 1 Dodatku k Zmluve o pripojení, žalovaný bol povinný vykonávať minimálne mesačné zmluvné dobitie 9,- Eur. Podľa bodu 3 Dodatku k zmluve o pripojení FIX v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c/ v bode 2 tohto dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných podmienok, v dôsledku ak dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku, t.j. vo výške 248,95 Eur. Z faktúry za obdobie od 08.04.2011 do 07.05.2011 č. 7104381164 splatnou dňa 25.05.2011 súd zistil, že žalobca vyfakturoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur.
Podľa § 96 ods. 1, 2, 3, 4 veta prvá O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. S poukazom na to, že žalobca vzal žalobu späť v časti zmluvnej pokuty a požadoval nahradiť zmluvnú pokutu vo výške 78,-Eur, súd späťvzatiu vyhovel podľa § 96 ods. 1 O. s. p., nakoľko toto späťvzatie bolo uskutočnené pred prvým pojednávaním a nesúhlas žalovaného by bol neúčinný podľa § 96 ods. 4 O. s. p. Nakoľko v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v zmysle § 11 a položky 1 prílohy k zákonu je stanovená minimálna výška poplatok z návrhu na začatie konania v sume 16,50 Eur, ktorá bola zaplatená v konaní, z uvedeného preto súd nerozhodoval o vrátení poplatku žalobcovi.
Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 43 ods. 1, 2 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších právnych predpisov zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b) Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších právnych predpisov podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ust. § 52 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.
Zmluvu o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo inej verejnej sieti a sprístupní účastníkovi súvisiace služby. Súčasťou zmluvy ex lege sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Poskytovateľ k prístupu verejnej telefónnej sieti má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu a účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify. Tieto práva a povinnosti zmluvných strán sú vzájomne (synalagmatické), z čoho vyplýva, že každý z účastníkov je povinný plniť, teda obe strany sú si navzájom dlžníkmi a veriteľmi, pričom pri týchto záväzkoch existuje nielen vzájomnosť práv a povinností, ale aj vzájomná podmienenosť plnenia s odkazom na ustanovenie § 560 Občianskeho zákonníka. Vzájomná podmienenosť plnenia znamená, že plnenia sa môže domáhať len účastník záväzkového právneho vzťahu, ktorý už sám dlh splnil alebo preukázateľne je pripravený ho splniť.
V zmysle ust. § 544 Občianskeho súdneho poriadku účastníci pre prípad nesplnenia záväzku alebo pre prípad akejkoľvek zmluvnej povinnosti môžu dohodnúť zmluvnú pokutu, ktorá je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov a má akcesorickú povahu, teda pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Jej cieľom je dosiahnutie väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia.
Z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva pre dodávateľa povinnosť zdržať sa používania zmluvnej podmienky, ktorú súd v akomkoľvek súdnom konaní označil za neprijateľnú alebo ak neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplýva zo samotného súdneho rozhodnutia, v ktorom súd na základe žaloby podanej spotrebiteľom alebo dodávateľom rozhodol o nároku spotrebiteľa, ktorý vyplýva alebo je odvodený od takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Z tohto ustanovenia možno vyvodiť precedentný charakter súdneho rozhodnutia v spotrebiteľských veciach, to znamená, ak sa súd zaoberá žalobou spotrebiteľa, ktorá sa týka zmluvnej podmienky, ktorá už bola iným súdom riešená v prospech spotrebiteľa, potom musí každý súd z takéhoto rozhodnutia vychádzať. Podmienkou aplikácie citovaného ustanovenia je, že ide o zmluvný vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorý je založený štandardnou (adhéznou) zmluvou, pri ktorej dodávateľ opakovane používa na dojednanie zmluvy so spotrebiteľom, rovnaké štandardizované obchodné podmienky, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah spotrebiteľskej zmluvy. Toto ustanovenie sa ale netýka prípadov, keď zmluva bola dojednaná individuálne. Zákaz používania zmluvnej podmienky môže byť daný výsledkom štyroch rôznych druhov konaní, v ktorých súd rozhodoval o nároku spotrebiteľa v spore s dodávateľom. Ide o prípad, keď súd a) výslovne určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky (súd môže určiť zmluvnú podmienku dodávateľa za neplatnú, ak zmluvná podmienka nevyhovuje podmienkam uvedeným v ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom neprijateľné zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách vyhlási súd na návrh spotrebiteľa za absolútne neplatné a to i bez návrhu), b) neprizná plnenie dodávateľovi na základe jeho žaloby voči spotrebiteľovi z dôvodu neplatnosti zmluvnej podmienky pre jeho neprijateľnosť, c) uložil dodávateľovi povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, d) uložil dodávateľovi povinnosť nahradiť spotrebiteľovi škodu alebo zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie.
Podľa ust. § 153 ods. 4 O. s. p. platí, že ak súdu určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia. Ak súd už raz vyslovil neprijateľnosť konkrétnosť zmluvnej podmienky,
dodávateľovi vzniká ex lege povinnosť zdržať sa ďalšieho používania takejto zmluvnej podmienky. V praxi to znamená, že dodávateľ je na základe právoplatného rozhodnutia súdu vo vyššie uvedených veciach povinný odstrániť zo svojich všeobecných obchodných podmienok neprijateľnosť zmluvnej podmienky a do tej doby je povinný zdržať sa dojednávania ďalších zmlúv so spotrebiteľmi, ak ide o dotknuté obchodné podmienky.
Právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebolo urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne) je absolútne neplatný. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Súd musí na absolútnu neplatnosť prihliadať ex officio t. j. z úradnej povinnosti, nakoľko verejný záujem prevažuje nad osobnými záujmami účastníkov absolútne neplatného právneho úkonu a to aj tých, ktorí neplatnosť sami nespôsobili ani ju nezavinili. Právny úkon je nezrozumiteľný, ak jeho obsah je vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladu v zmysle § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonník nemožno ustáliť, čo sa ním chcelo vyjadriť. Právny úkon je neurčitý, keď je síce zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujú vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu, nemožno odstrániť ani prostredníctvom interpretačného pravidla vyjadreného v § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka.
Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol právny vzťah v zmysle § 488 OZ a bola uzavretá zmluva o pripojení podľa § 43 ods. 1, 2 Zákona č. 610/2003 Z. z. Súčasťou zmluvy o pripojení bolo dojednanie o zmluvnej pokute. Tento nárok si uplatnil žalobca v zníženej sume vo výške 78,- Eur. Súd návrh vo zvyšnej časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty vo výške 78 Eur zamietol z titulu, že zmluvy o pripojení sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka, pričom právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatváraní predmetných zmlúv ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Pri dojednaniach o zmluvnej pokute súd nepovažoval za individuálne dojednané s poukazom na ust. § 53 ods. 2 O. s. p., nakoľko ustanovenie je v zmluve uvedené podobne ako v ďalších formulárových zmluvách uzatvorených s právnym predchodcom žalobcu so svojimi zákazníkmi, pričom žalovaný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty a výška zmluvnej pokuty bola rovnaká po celú dobu viazanosti. Ustanovenie o zmluvnej pokute uvedené v zmluve, súd považoval za neprijateľné zmluvné dojednania, nakoľko spôsobili nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa s poukazom na to, že zmluvná pokuta nezohľadňovala, kedy došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, či na začiatku zmluvného vzťahu alebo na konci zmluvného vzťahu, pričom výška zmluvnej pokuty zostala nemenná počas celej doby viazanosti v prípade porušenia zmluvy teda aj v prípade, ak by účastník zmluvy si splnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované žalobcom, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti (a to i v prípade nezaplatenia poslednej úhrady) mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Neprimeranosť sankcie sa v danom prípade tak ako i v ostatných zmluvách, ktoré uzatváral žalobca so spotrebiteľmi prejavila osobitne v spojení s časovým aspektom jej uloženia. So zreteľom na to, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniu § 52 a nasledovne Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu.
Súd poukazuje na to, že súdy Slovenskej republiky určili neplatnosť zmluvnej podmienky dojednanej v zmluvách o pripojení uzatváraných s právnym predchodcom žalobcu z dôvodu neprijateľnej podmienky (napríklad rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/16/2011 zo dňa 28.09.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/132/2011 zo dňa 23.05.2012, rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/161/2011-24 zo dňa 06.12.2011 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 13Co/18/2012 zo dňa 11.09.2012, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C/46/2012 zo dňa 13.07.2012), preto žalobca bol povinný zdržať sa zmluvnej podmienky v dodatku zmlúv o pripojení zo dňa 18.09.2009 v bode 3, pretože išlo o podmienku týkajúcu sa zmluvnej pokuty, ktorá zaväzovala žalovaného ako aj ostatných spotrebiteľov k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, pričom neprimeranosť sankcie sa prejavila osobitne v spojení s časovým aspektom jej uloženia a žalobca bol povinný ex lege s poukazom na ust. § 53a Občianskeho zákonníka zdržať sa používania predmetnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvárala vo viacerých prípadoch so všetkými spotrebiteľmi, súd potom návrh žalobcu v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty vrátane príslušenstva pohľadávky zamietol. Súd mal za to, že dojednanie o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení v bode 3. prvá veta v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka
(v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedené v bode 1 písm. c) alebo v bode 2 alebo v čl. 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v Čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke číslo 1 dodatku je neplatným právnym úkonom podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko nie je určite a zrozumiteľne špecifikovaný v prípade porušenia zmluvnej povinnosti s poukazom na použitú terminológiu, „akejkoľvek povinnosti“ pretože nie je konkretizovaný dôvod na uloženie zmluvnej pokuty z titulu, že nie je možné konkrétne určiť, aké konanie žalovaného (spotrebiteľa) nie je možné postihnúť zmluvnou pokutou.
Súd tiež s poukazom na právoplatné rozsudky, v ktorých vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu bola predmetná zmluvná pokuta judikovaná ako neprijateľná vo svetle imperatívu zdržania sa ďalšieho používania predmetnej zmluvnej pokuty (§ 53a Občianskeho zákonníka) žalobca v podstate ďalším uplatňovaním tejto zmluvnej pokuty voči iným spotrebiteľom vytvára protiprávny stav. Právoplatne zakázanú neprijateľnú zmluvnú pokutu súd za žiadnych okolností priznať nemôže a to aj keby bol iného názoru na otázku jej neprijateľnosti, inak by sa nedal naplniť cieľ smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zabrániť súvislému používaniu neprijateľných podmienok (Čl. 6 ods. 1 a Čl. 7 ods. 1. Z uvedených dôvodov zamietol žalobu žalobcu.
Súd sa nestotožnil s námietkou premlčania, ktorú vzniesol vedľajší účastník, vzhľadom k tomu, že žalobca si neuplatňoval zaplatenie sumy z dôvodu náhrady škody nemožno prihliadať na uplatnenú námietku premlčania.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobca nemal v spore procesný úspech, žalovanému žiadne účelne vynaložené náklady nevznikli, vedľajšiemu účastníkovi, ktorý bol zastúpený právnym zástupcom, vznikli trovy konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia. Právny zástupca vedľajšieho účastníka si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 59,24 Eur za dva úkony právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci vychádzajúcej z tarifnej hodnoty veci 248,95 Eur, kde odmena za jeden úkon právnej služby činila 21,58 Eur (podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) a 1 x režijný paušál vo výške 8,04 Eur za rok 2014 podľa § 16 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z. z., , dokopy za dva úkony právnej pomoci a dvakrát režijný paušál činí odmena advokáta 59,24 Eur vypočítaná na základe § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktoré súd v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. ako úspešnému účastníkovi, priznal na účet právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne v troch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.