Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/470/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci navrhovateľa: Y. V., bytom B. XX, L., zastúpeného advokátom JUDr. J. C., O. 2, L., proti odporkyni: S. C., bytom R. XX, L., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -336, zo dňa 12.2.2013, v spojení s opravným uznesením č.k. -352, zo dňa 10.4.2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh s tým, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX v k.ú. J., ako pozemok parc. č. XXXX, zastavaná plocha, dom so súpisným číslom 2855/ II a dvor o výmere 182 m2, parcela číslo XXXX - záhrada, o výmere 298 m2, patria do dedičstva po V. V., nar. XX.X.XXXX, zomrelom dňa X.XX.XXXX a po H. V., rod. F., nar. X.X.XXXX, zomrelej dňa XX.X.XXXX. Podľa návrhu odporkyňa, ktorá je jeho sestra, uzavrela s rodičmi V. V. a H. V. dňa XX.X.XXXX kúpnopredajnú zmluvu, ktorou boli prevedené predmetné nehnuteľnosti; neplatnosť zmluvy navrhovateľ vzhliadol v skutočnosti, že podpis matky sfalšoval otec.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa sú deťmi V. V. a H. V.. Dňa XX.X.XXXX bola spísaná kúpnopredajná zmluva medzi V. V. a H. V. ako predávajúcimi a odporkyňou ako kupujúcou. Predmetom zmluvy boli predmetné nehnuteľnosti. Kúpna cena bola dohodnutá podľa znaleckého posudku vo výške 887.500,- Sk; kupujúca sa zaviazala vyplatiť predávajúcim kúpnu cenu v hotovosti v deň podpísania zmluvy. Kúpnopredajná zmluva bola podpísaná zmluvnými stranami dňa XX.X.XXXX a pravosť ich podpisov bola overená Obvodným úradom Bratislava 2 - matrika Ružinov.

V znaleckom posudku č. 366/2008 Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (na určenie pravosti podpisu H. V. na kúpnopredajnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX) dospel k záveru, že neboli zistené žiadne znaky, ktoré by nasvedčovali, že by bola použitá niektorá z metód technického falšovania podpisu menovanej. Na základe zistených znakov porovnaním sporného a porovnávacích podpisov nebolo možné spochybniť pravosť podpisu menovanej na kúpnopredajnej zmluve. Znalecký ústav dodal, že pri porovnávaní podpisov nemal vzhľadom k časovej väzbe plne vyhovujúce porovnávacie podpisy menovanej.

Vzhľadom na konštatovanie nedostatku porovnávacích podpisov po dodatočnom označení a založení listinných dôkazov navrhovateľom znalecký ústav v doplňujúcom posudku č. 102/2012 konštatoval, že napriek opakovanej analýze sporného podpisu neboli zistené žiadne znaky nasvedčujúce použitiu niektorej z metód technického falšovania podpisu. V okolí podpisu sa nevyskytovali stopy po predtlačených, predkreslených ťahoch, respektíve po ich mechanickom odstraňovaní (gumovaní). Bolo konštatované, že sporný podpis je výsledkom autentického pisárskeho prejavu osoby staršej vekovej kategórie. Porovnaním sporného podpisu s porovnateľnými podpismi predloženej vzorky porovnávacích ukážok podpisov H. V. boli vo všeobecnej i zvláštnej rovine skúmania zistené identifikačne hodnotné zhodné znaky. Opätovne bolo konštatované, že napriek ďalšiemu dodanému porovnávaciemu materiálu nemožno dospieť k inému záveru ako v znaleckom posudku č. 366/2008 zo dňa X.XX.XXXX a spochybniť pravosť podpisu H. V. na kúpnopredajnej zmluve.

V súvislosti s návrhom navrhovateľa na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, keď znalecký posudok považoval za skreslený, pričom poukázal na to, že nebol skúmaný podpis V. V., súd prvého stupňa opakovane poukázal na grafologickú expertízu, ktorou neboli zistené žiadne znaky nasvedčujúce, že by bola použitá niektorá z metód technického falšovania podpisu H. V.; porovnaním sporného a porovnávacích podpisov nebolo možné spochybniť pravosť jej podpisu na kúpnopredajnej zmluve. V tejto súvislosti poukázal i na výpoveď H. V. dňa XX.X.XXXX v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. ; podľa jej vlastného vyjadrenia kúpnopredajnú zmluvu podpísala slobodne, nebola nikým k takémuto úkonu donútená. Nepovažoval za potrebné ani hospodárne nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie na posúdenie pravosti podpisu V. V. na kúpnopredajnej zmluve z dôvodu, že podpis otca navrhovateľ v konaní nenamietal a v súvislosti s posudzovaním pravosti podpisu H. V. by takýto dôkaz bol nadbytočný.

Navrhovateľ namietal platnosť zmluvy aj z dôvodu nesplnenia podmienok § 46 ods. 2 Obč. zákonníka. Právny zástupca navrhovateľa v uvedenej súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 16.12.2008, podľa ktorého pre jednotu listiny, predmetom ktorej je prevod nehnuteľností, sa vyžaduje taký spôsob pevného spojenia formou tzv. zošitia jej jednotlivých listov, aký využíva notár pri svojej činnosti, keď spája dokopy jednotlivé listiny a dodatky, prípadne znalec pri podávaní znaleckého posudku.

Súd prvého stupňa k uvedeným námietkam uviedol, že § 46 ods. 2 veta druhá Obč. zákonníka stanovuje pre zmluvy o prevode nehnuteľnosti ako ďalšiu náležitosť písomnej formy, že písomné prejavy jej účastníkov, včítane ich podpisov, musia byť na tej istej listine. Žiadnu osobitnú pojmovú náležitosť v prípade, že takúto zmluvu tvorí viac ako jeden list, neurčuje. Nevyžaduje pevné spojenie jednotlivých listov a neurčuje ani konkrétny spôsob, ako majú byť jednotlivé listy spojené, aby zodpovedali požiadavke uvedenej v predmetnom ustanovení. Ak teda Obč. zákonník výslovne nevyžaduje v prípade, že zmluva o prevode nehnuteľnosti pozostáva z viac ako jedného listu, pevné spojenie jednotlivých listov formou ich zošitia šnúrou, ako špecifickú pojmovú náležitosť zodpovedajúcu požiadavke uvedenej v § 46 ods. 2 veta druhá Obč. zákonníka, nemôže mať nedodržanie takéhoto spojenia bez ďalšieho za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Pokiaľ zmluva nie je technicky jednotná, ide o nedostatok, na odstránenie ktorého musí byť účastník vyzvaný príslušným orgánom katastra. Splnenie tejto technickej podmienky je správa katastra povinná skúmať v rámci posudzovania platnosti zmluvy o prevode nehnuteľností podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Ak by uvedená požiadavka podľa ustanovenia § 46 ods. 2 Obč. zákonníka nebola splnená, správa katastra konanie preruší a vyzve účastníkov na odstránenie nedostatku technickej jednoty zmluvy. Na uvedenom závere podľa súdu prvého stupňa nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že súdna prax sa s otázkou technickej jednoty listiny - zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ak pozostáva z viac ako jedného listu, zaoberala v stanovisku označenom právnym zástupcom navrhovateľa (sp. zn. ). Opačný názor by totiž presahoval rámec platnej právnej úpravy určujúcej náležitosti písomnej formy zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Negatívnym spôsobom by zasiahol nielen do právnej istoty účastníkov predmetného konania, ale by mohol negatívne ovplyvniť aj množstvo ďalších občianskoprávnych vzťahov. V prípade prijatia názoru právneho zástupcu navrhovateľa, že zmluva o prevode nehnuteľnosti uzatvorená v roku 1993 je absolútne neplatná výlučne z dôvodu, že jej chýba pevné spojenie listov formou ich zošitia, rovnakou vadou by mohlo byť postihnutých množstvo ďalších zmlúv v tom čase uzavretých; s odstupom času by mohlo dôjsť k vážnemu narušeniu aj tých občianskoprávnych vzťahov, ktoré sú ich účastníkmi dlhú dobu rešpektované, čo je z hľadiska právnej istoty týchto subjektov, ale aj tretích osôb, neprijateľné (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 26.9.2012).

Súd prvého stupňa na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 ST-o-KS 55/2006, zo dňa 5.10.2006 (R 32/2008), podľa ktorého pevné spojenie (zošitie) jednotlivých listín (hárkov) zmluvy o prevode nehnuteľností vrátane jej nedielnych príloh a geometrického plánu, ktorým má dôjsť k rozdeleniu nehnuteľností, predstavuje tzv. technickú jednotu zmluvy o prevode nehnuteľností. Pokiaľ zmluva nie je technicky jednotná, ide o nedostatok, na odstránenie ktorého musí byť navrhovateľ vyzvaný príslušným orgánom katastra. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí rovnako technickú jednotu zmluvy o prevode nehnuteľnosti nehodnotil ako podmienku platnosti právneho úkonu. Výklad vyžadujúci pevné spojenie (zošitie) jednotlivých listov zmluvy o prevode nehnuteľnosti nemožno vyvodiť ani s použitím analógie poukazujúcej na výslovné riešenie tejto otázky v § 44 ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb., podľa ktorého ak notársku listinu tvorí niekoľko listov alebo hárkov, musia byť zošité šnúrou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou opatrenou odtlačkom úradnej pečiatky. Notárske listiny majú totiž povahu verejných listín a sú spisované notármi v rámci výkonu notárskej činnosti, ktorí pre dodržanie postupu vyplývajúceho z uvedeného ustanovenia majú potrebné technické možnosti. Okrem toho táto úprava je len pre prípady notárskych listín a nevzťahuje sa na prípady zmlúv o prevode nehnuteľnosti. Nesplnenie tzv. technickej jednoty zmluvy o prevode nehnuteľnosti (pevné spojenie jednotlivých listov formou zošitia šnúrou) v prípade, ak zmluva má viac ako jeden list, preto nemá za následok neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40 ods. 1 v spojení s § 46 ods. 2 Obč. zákonníka. Zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania spĺňa podľa názoru súdu prvého stupňa náležitosti podľa § 46 ods. 2 Obč. zákonníka. Skladá sa z dvoch listov, ktoré sú očíslované, spojené kovovou spinkou v ľavom hornom rohu, pričom spoj je opatrený okrúhlou pečiatkou Obvodného úradu Bratislava II, matrika Ružinov.

Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa návrh s poukazom na § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 46 ods. 1, 2 Obč. zákonníka zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 1, 3 O.s.p.).

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť. Uviedol, že súd prvého stupňa vychádzal síce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktoré však nebolo publikované v zbierke stanovísk. Naproti tomu právne závery navrhovateľa majú plnú oporu v zjednocujúcom stanovisku občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. . Rozhodnutie sp. zn. 3 Sž-o-KS 55/2006 je plne v súlade s publikovaným stanoviskom, na toto odkazuje a toto rozvíja. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva podstatný rozdiel medzi jednotlivými prípadmi - kým v predmetnej veci neboli na jednej listine podstatné náležitosti zmluvy, vo veci sp. zn. 3 Sž-o-KS 55/2006 netvorila jednu listinu spolu so zmluvou jej príloha - geometrický plán. Pri porovnaní skutkového stavu v uvedených veciach sú zrejmé jasne rozdiely; v predmetnej veci neboli na jednej listine podstatné náležitosti zmluvy, pričom uvedenie všetkých podstatných náležitostí vyžadovaných na jednej listine je podmienka, ktorú stanovuje hmotnoprávny predpis v § 46 ods. 2 Obč. zákonníka a preto ide o podmienku, ktorej nenaplnenie má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Nejde teda o rozširovanie podmienok platnosti nad rámec hmotnoprávnych predpisov, ako by tomu bolo v prípade geometrického plánu, ktorého pripojenie k zmluve vyžaduje iba procesnoprávny predpis - .

Navrhovateľ ďalej poukázal na rozpornosť rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom súd výslovne uvádza neplatnosť právneho úkonu, ktorý nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon. Zároveň uznáva, že zákon vyžaduje, aby zmluva o prevode nehnuteľností bola na tej istej listine. Rovnako konštatuje, že súdna prax ustálila, že písomná zmluva spĺňa požiadavku jednotnosti listiny, iba keď je zviazaná notárom. Následne však uvádza, že keďže povinnosť zviazať jednotlivé hárky notárom nestanovil priamo Občiansky zákonník, nemôže nesplnenie tejto povinnosti mať za následok absolútnu neplatnosť. Súd teda na jednej strane uznáva, že zmluva musí mať pod sankciou neplatnosti zákonnú formu, uznáva, že táto zákonná forma znamená spojenie listinu spôsobom, ako ich spája notár, no zároveň odmieta ako následok nedodržania tejto formy zákonom predpokladanú sankciu, ktorou je neplatnosť zmluvy.

Navrhovateľ mal za nespochybniteľné, že Občiansky zákonník stanovuje pod sankciou neplatnosti povinnosť zachytiť zmluvu o prevode nehnuteľnosti na jedinej listine. Pokiaľ teda obsahové náležitosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti nie sú zachytené na hárkoch spojených spôsobom, akým spája listiny notár pred podpisom zmluvy, táto je absolútne neplatná.

V súvislosti s námietkou sfalšovaného podpisu navrhovateľ odkázal na svoje podanie zo dňa 31.5.2012, v ktorom uviedol námietky spochybňujúce závery posudku. Uviedol, že súd prvého stupňa sa s nimi nijako nevysporiadal. Pritom už na prvý pohľad podpis na kúpnopredajnej zmluve je odlišný od podpisov, ktoré boli porovnávané a naopak sa charakteristickými znakmi plne zhoduje s podpisom otca na zmluve. Vysvetlenia Ústavu súdneho inžinierstva k odlišnostiam v podpisoch v tom, že môže ísť o zmenu zdravotného stav neobstojí, nakoľko matka bola vážne chorá už od roku 1971, teda ešte pred podpisom kúpnopredajnej zmluvy. V roku 1993 bol jej stav veľmi vážny a kritický; je preto nemysliteľné, aby práve v tomto období pri takom stave bol jej podpisu najúhľadnejší. Poukázal na skutočnosť, že v otázke zdravotného stavu nebolo vykonané žiadne dokazovanie porovnávajúce zdravotný stav v čase podpisu zmluvy a v čase vyhotovenia porovnávacích podpisov. Mal preto za neprípustné, aby súd a rovnako znalec na základe svojich domnienok robili relevantné závery. Zdôraznil, že samotný znalecký ústav potvrdil rozdielnosť podpisov, avšak túto rozdielnosť zdôvodnil práve iba na základe domnienok o zdravotnom stave, ktoré však preukázané neboli. Navrhovateľ ďalej namietol, že súd prvého stupňa ignoroval jeho zistenie, že v Sociálnej poisťovni sa musia nachádzať ďalšie relevantné podpisy, na základe ktorých by bolo možné vyhotoviť riadny znalecký posudok a nie odborné stanovisko. Rovnako namietol, že súd prvého stupňa ignoroval jeho návrh na preskúmanie podpisu matky vo vzťahu k podpisu otca, nakoľko už z letmého porovnania je zrejmé, že ide o totožného pisateľa.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 11.12.2014 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že podľa stanoviska občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. , zo dňa 3.10.2001 „Ak je zmluva o prevode nehnuteľnosti napísaná na viac ako jednom liste alebo ak jej súčasťou je nadväzujúci geometrický plán potvrdený príslušným orgánom, potom zákonnej požiadavke, že prejavy vôle účastníkov musia byť na tej istej listine, zodpovedá len také spojenie jednotlivých hárkov, aby tieto tvorili technicky (nie vôľovo či obsahovo) nedeliteľný celok, teda jednu listinu, a to už pred podpísaním zmluvy. Požiadavku zákonnej technickej jednoty viacerých listín nespĺňa prejav vôle účastníkov zmluvy, hoci aj výslovne vyjadrený v zmluve, rešpektovať ustanovenie § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, avšak bez patričného pevného spojenia (zošitia) jednotlivých listín (hárkov), napr. len kovovou sponou ap. Spôsob pevného spojenia (zošitia) bude podobný ako u listín a iných dodatkov, ktoré spája vo svojej činnosti notár [§ 44 ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov] alebo znalec (§ 19 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 263/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch). Splnenie tejto technickej podmienky je povinný skúmať príslušný katastrálny orgán v rámci posudzovania platnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti [v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam ()] a v prípadnom spore o neplatnosť takejto zmluvy podľa ustanovenia § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka i súd v občianskom súdnom konaní.“

Podľa rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sž-o-KS 55/2006, zo dňa 5.10.2006 (R 32/2008) „pevné spojenie (zošitie) jednotlivých listín (hárkov) zmluvy o prevode nehnuteľností vrátane jej nedielnych príloh a geometrického plánu, ktorým má dôjsť k rozdeleniu nehnuteľností, predstavuje tzv. technickú jednotu zmluvy o prevode nehnuteľností. Pokiaľ zmluva nie je technicky jednotná, ide o nedostatok, na odstránenie ktorého musí byť navrhovateľ vyzvaný príslušným orgánom katastra“. Podľa najvyššieho súdu v tomto prípade nie je technická jednota zmluvy o prevode nehnuteľnosti podmienkou platnosti právneho úkonu, ale iba podmienkou katastrálneho konania. Obdobne na účely dedičského práva aj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. , zo dňa 28.7.2010.

Rovnako podľa uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. , zo dňa 26.9.2012 „Zákon v ustanovení § 46 ods. 2 veta druhá stanovuje u zmluvy o prevode nehnuteľnosti ako ďalšiu náležitosť písomnej formy, že písomné prejavy účastníkov takejto zmluvy, včítane ich podpisov, musia byť na tej istej listine. Žiadnu osobitnú pojmovú náležitosť v prípade, že takúto zmluvu tvorí viac ako jeden list, neurčuje. Nevyžaduje pevné spojenie jednotlivých listov a neurčuje ani konkrétny spôsob, ako majú byť jednotlivé listy spojené, aby zodpovedali požiadavke uvedenej v citovanom zákonnom ustanovení. ...

Podľa dovolacieho súdu opačný názor, by presahoval rámec platnej právnej úpravy určujúcej náležitosti písomnej formy zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Negatívnym spôsobom by zasiahol nielen do právnej istoty účastníkov tohto konania (viď okolnosti daného prípadu), ale by mohol negatívne ovplyvniť aj množstvo ďalších občianskoprávnych vzťahov. Ak by sme totiž v súčasnosti prijali názor odvolacieho súdu, že zmluva o prevode nehnuteľnosti uzatvorená v roku 1998 je absolútne neplatná výlučne z dôvodu, že jej chýba pevné spojenie listov formou ich zošitia, postihnuté rovnakou vadou, vzhľadom na zaužívanú prax, by mohlo byť množstvo ďalších zmlúv v tom čase uzavretých. Mohlo by tak dôjsť s odstupom času k vážnemu narušeniu aj tých občianskoprávnych vzťahov, ktoré sú ich účastníkmi dlhú dobu rešpektované, čo je z hľadiska právnej istoty týchto subjektov, ale aj tretích osôb, neprijateľné.

Správnosť dovolacím súdom vysloveného názoru potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. októbra 2006 sp. zn. 3 Sž-o-KS 55/2006 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2008 pod por. č. 32... Pokiaľ zmluva nie je technicky jednotná, ide o nedostatok, na odstránenie ktorého musí byť navrhovateľ vyzvaný príslušným orgánom katastra. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí rovnako technickú jednotu zmluvy o prevode nehnuteľnosti nehodnotil ako podmienku platnosti právneho úkonu.

Výklad vyžadujúci pevné spojenie (zošitie) jednotlivých listov zmluvy o prevode nehnuteľnosti nemožno vyvodiť ani s použitím analógie poukazujúcej na výslovné riešenie tejto otázky v § 44 ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), podľa ktorého ak notársku listinu tvorí niekoľko listov alebo hárkov, musia byť zošité šnúrou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou opatrenou odtlačkom úradnej pečiatky. Notárske listiny majú totiž povahu verejných listín a sú spisované notármi v rámci výkonu notárskej činnosti, ktorí pre dodržanie postupu vyplývajúceho z uvedeného ustanovenia majú potrebné technické možnosti. Okrem toho táto úprava je len pre prípady notárskych listín a nevzťahuje sa na prípady zmlúv o prevode nehnuteľnosti.

Na základe uvedeného možno zhrnúť, že nesplnenie tzv. technickej jednoty zmluvy o prevode nehnuteľnosti (pevné spojenie jednotlivých listov formou zošitia šnúrou) v prípade, ak zmluva má viac ako jeden list, nemá za následok neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40 ods. 1 v spojení s § 46 ods. 2 .“

Napokon aj podľa rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. , zo dňa 18.1.2011 „Právnu otázku - technickú jednotu zmluvy o prevode nehnuteľnosti ako právneho úkonu uzavretého podľa Občianskeho zákonníka, odvolací súd nehodnotí ako podmienku platnosti zmluvy ale ako nedostatok, na odstránenie ktorého musí byť účastník správneho konania vyzvaný príslušným orgánom katastra. Podmienky platnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti ustanovuje hmotnoprávny predpis (Občiansky zákonník), a nie , ako právny predpis správneho práva, z ktorého sa v danom prípade aplikujú procesné ustanovenia týkajúce sa katastrálneho konania.“

Okrem toho najvyšší súd v rozsudku sp. zn. , zo dňa 27.3.2012 v bode 54 uvádza, že na splnenie podmienky technickej jednoty listín postačuje „akékoľvek kancelárske spojenie jednotlivých listov“.

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že pôvodné zjednocujúce stanovisko bolo prekonané neskoršou judikatúrou najvyššieho súdu (zhodne Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č.k. -77, zo dňa 28.4.2014), čo v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa zohľadnil. Nedôvodná je preto odvolacia námietka týkajúca sa absolútnej neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy pre nedostatok jej technickej jednoty.

Navrhovateľ v odvolaní ďalej poukázal na svoje podanie zo dňa 31.5.2012, v ktorom uviedol námietky voči záverom odborného stanoviska. V tomto podaní uviedol, že už na prvý pohľad je podpis matky

na kúpnopredajnej zmluve odlišný od podpisov, ktoré boli porovnávané a naopak sa charakteristickými znakmi plne zhoduje s podpisom otca na zmluve. Nesúhlasil s vysvetlením ohľadom možnej zmeny zdravotného stavu, keď matka bola vážne chorá už od roku 1971 a v roku 1993 bol jej stav veľmi vážny a kritický; je preto nemysliteľné, aby práve v tomto období pri takom stave bol jej podpis najúhľadnejší. Odvolací súd v súvislosti s týmito námietkami plne odkazuje na závery odborného stanoviska (označovaného súdom prvého stupňa i navrhovateľom ako znalecký posudok) a jeho doplnku, z ktorých správne vychádzal súd prvého stupňa. Na jednoznačných záveroch stanoviska, podľa ktorých neboli zistené žiadne znaky nasvedčujúce sfalšovanie podpisu Matildy Trepáčovej, pričom pravosť jej podpisu na kúpnopredajnej zmluve nemožno spochybniť, potom nič nemôže zmeniť subjektívny názor navrhovateľa o plnej zhodnosti charakteristických znakov podpisu Matildy V. s podpisom V. V. na zmluve; nebolo preto ani potrebné skúmať uvedené podpisy vo vzájomnej súvislosti (uvedené dostatočne odôvodnil aj súd prvého stupňa). Vzhľadom na jednoznačné závery stanoviska neobstojí ani poukaz na zdravotný stav H. V.; vzhľadom na predmet konania tento nebol a ani nemusel byť predmetom dokazovania.

Navrhovateľ ďalej namietol, že súd prvého stupňa ignoroval jeho zistenie, že v Sociálnej poisťovni sa musia nachádzať ďalšie relevantné podpisy, na základe ktorých by bolo možné vyhotoviť riadny znalecký posudok a nie odborné stanovisko. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa žiadal Sociálnu poisťovňu o súčinnosť vo forme zaslania originálov listín opatrených podpisom H. V. za rok XXXX, v počte 10 ks. R. poisťovňa v oznámení zo dňa XX.X.XXXX uviedla, že nedisponuje listinami opatrenými podpisom menovanej. Navrhovateľ v podaní zo dňa XX.X.XXXX navrhol opätovne požiadať Sociálnu poisťovňu o predloženie dokladov, na ktorých sa nachádzajú podpisy H. V. s tým, že R. poisťovňa je povinná takéto dokumenty uchovávať, čo malo vyplývať aj z jej registratúrneho plánu (najmä dokumenty pod bodmi G DA04, GC01). Zo založeného registratúrneho plánu vyplýva, že tvorí prílohu č. 1 k príkazu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 23/2010; časť D upravuje lekársku posudkovú činnosť, DA kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu, kontrolu dodržiavania liečebného režimu a lekárskej posudkovej činnosti, bod DA03 predstavuje spisovú dokumentáciu ako podklad pre rozhodovanie o dávkach dôchodkového poistenia a dávke úrazového poistenia (úrazovej rente), posudky pre účely odvolacieho konania vo veciach posúdenia zdravotného stavu, bod DA04 predstavuje záznamy z kontrolnej činnosti vo veci lekárskej posudkovej činnosti nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia; časť G upravuje ekonomiku, správu fondov a štatistiku, GC výber poistného a vymáhanie pohľadávok, bod GC01 predstavuje spis zamestnávateľa, registračné listy fyzických osôb - zamestnancov. Vzhľadom na rok vydania označeného registratúrneho plánu (v porovnaní s dátumom smrti Matildy V.) ako aj vzhľadom na obsah označených bodov (týkajúci sa lekárskej posudkovej činnosti a výberu poistného a vymáhania pohľadávok) odvolací súd nemá pochybnosti o pravdivosti oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 18.2.2008, že nedisponuje listinami opatrenými podpisom H. V.. Súdu prvého stupňa tak nemožno vytknúť tvrdené ignorovanie zistenia navrhovateľa, že v Sociálnej poisťovni sa musia nachádzať ďalšie relevantné podpisy, na základe ktorých by bolo možné vyhotoviť riadny znalecký posudok a nie odborné stanovisko; takéto zistenie navrhovateľa preukázané nebolo a zo strany súdu prvého stupňa preto nebolo potrebné žiadať opätovne Sociálnu poisťovňu o predloženie dokumentov s podpisom Matildy Trepáčovej.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.