Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_45Ek-1946-2023.pdf
PDF · 158 KB
Case nature
Subarea
45Ek/1946/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Crossdefault Management Group, k. s., so sídlom Grösslingová 56, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 462 801, konajúci ako správca konkurznej podstaty úpadcu ETOP - TRADING, a.s. ,,v konkurze“, so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 300 314, zast. právnym zástupcom: JUDr. Róbert Šimko, advokát so sídlom Grösslingová 56, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnému: TATRA SPC20, s. r. o., so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 45 363 803, o vymoženie pohľadávky vo výške 3 555 752,72 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Kuna, so sídlom exekútorského úradu Miletičova 20, 821 08 Bratislava, pod sp. A. XXXXX XXX/XXXX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 20.12.2023 z a m i e t a.
II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 03.04.2024 z a m i e t a.
III. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
IV. Oprávnenému sa voči povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 3 782,72, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.09.2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3 555 752,72 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4Cbi/14/2017-315 zo dňa 10.02.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.03.2023 a Uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4Cbi/14/2017-325 zo dňa 22.05.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.06.2023 a vykonateľnosť dňa 19.06.2023 (ďalej ako ,,exekučný titul“).
2. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 22.11.2023 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Peter Kuna, so sídlom exekútorského úradu Miletičova 20, 821 08 Bratislava, ktorý exekúciu vedie pod sp. A. XXXXX XXX/XXXX.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 24.11.2023 bolo doručené ako elektronický dokument do elektronickej schránky povinného dňa 08.12.2023. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 20.12.2023 bol poverenému súdnemu exekútorovi doručený dňa 21.12.2023. Súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.
4. Súdny exekútor dňa 17.01.2024 doručil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami, vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie, doručenky a iné prílohy. 5. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza dôvody, pre ktoré žiada začatú exekúciu zastaviť, nakoľko sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Podľa vyjadrení povinného návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14.09.2023 sa opravený (ako veriteľ) nezákonne domáha proti povinnému (ako dlžníkovi) vymoženia pohľadávky v celkovej sume 3 555 594,56 Eur, na zaplatenie ktorej nemá oprávnený žiaden právny nárok (právny titul). Dňa 18.09.2023 bola spoločnosti TATRA SPC20, s. r. o. doručená Výzva zo dňa 11.09.2023 na zaplatenie pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V predmetnej výzve sa advokát oprávneného domáhal voči povinnému v lehote do troch dní odo dňa doručenia výzvy zaplatenia peňažnej pohľadávky v celkovej sume 3 555 594,56 Eur a náhrady trov konania v celkovej sume 158,16 Eur. Spoločnosť TATRA SPC20, s.r.o. zaujala stanovisko, v ktorom oznámila, že jeho požiadavky sú nedôvodné a právne nepodložené a nepreukázané, pričom odporujú platnej právnej úprave Slovenskej republiky aj súdom schválenému reštrukturalizačného plánu dlžníka. Stanovisko bolo doručené právnemu zástupcovi dňa 22.09.2023. Oprávnený ani jeho právny zástupca na predmetné stanovisko nereagovali. Pohľadávky, ktoré si veriteľ uplatnil prihláškou v reštrukturalizačnom konaní na majetok dlžníka boli reštrukturalizačným správcom v plnom rozsahu popreté. Úspech žalobcu v súdnom konaní o určenie pravosti pohľadávky nezakladá právo veriteľa domáhať sa uspokojenia jeho prihlásených pohľadávok vo veriteľovom požadovanom rozsahu 100 %. Reštrukturalizačný plán dlžníka TATRA SPC20, s. r. o. priznal veriteľovi spoločnosti ETOP TRADING, a.s. „v konkurze“, pomerné uspokojenie jeho prihlásených pohľadávok maximálne v sume 35 555,95 Eur. Taktiež sa pridržiavajú v plnom rozsahu námietky, že suma 3 555 594,56 Eur nie je spôsobilá vymáhania formou exekúcie. Podľa povinného, ak by na základe výzvy vyhovel požiadavke oprávneného, postupoval by v rozpore so zákonom a v rozpore so súdom schváleným reštrukturalizačným plánom a jeho konanie by mohlo naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu zvýhodňovania veriteľa. Povinný taktiež uvádza, že dňa 16.10.2023 uhradil nárok oprávneného a to v len na pomerné uspokojenie jeho prihlásených pohľadávok v sume 35 555,95 Eur a následne uhradil právnemu zástupcovi oprávneného – advokátovi JUDr. Róbertovi Šimkovi – trovy súdneho konania v sume 158,16 Eur. Povinný namieta aj skutočnosť, že nakoľko nikdy nebola naplnená zákonná podmienka neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, oprávnený porušil ustanovenie § 161 ods. 3 ZoKR, keďže návrh na vykonanie exekúcie môže oprávnený podať a exekúciu proti povinnému je možné viesť výlučne v prípade neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. Povinný výrazne zdôrazňuje, že oprávnený prostredníctvom jeho právneho zástupcu zaslal povinnému výzvu na zaplatenie dňa 11.09.2023, ktorá bola doručená až 18.09.2023, pričom oprávnený ani nečakal na doručenie výzvy na zaplatenie povinnému a na uplynutie zákonom stanovenej lehoty 30 dní na vykonanie úhrady, keďže oprávnený už dňa 14.09.2023 podal proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený bol v súlade s rozhodnutím súdu v spore o určenie pravosti pohľadávky a v súlade s reštrukturalizačným plánom dlžníka pomerne uspokojený povinným dňa 16.10.2023, teda v zákonom určenej lehote do tridsiatich dní odo dňa doručenia výzvy. V tomto prípade teda nikdy nenastala ex lege právna skutočnosť, s ktorou ZoKR spája neúčinnosť reštrukturalizačného plánu. Povinný má za to, že oprávnený ako veriteľ sa nemôže voči povinnému ako dlžníkovi domáhať vymoženia pohľadávky v celom rozsahu, v akom bola pohľadávka zistená rozhodnutím súdu v súdnom konaní o určenie pravosti pohľadávky. Oprávnený má právo len na pomerné uspokojenie pohľadávky, ktoré mu povinný ako dlžník už poskytol, a to vykonaním bezhotovostnej úhrady dňa 16.10.2023. Záverom povinný žiada, aby na základe vyššie uvedených skutočností súd exekúciu zastavil, a aby oprávnený po zastavení exekučného konania znášal a uhradil zbytočné trovy konania, trovy právneho zastúpenia a náklady súdneho exekútora. 6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 15.01.2024. Oprávnený v úvode svojho vyjadrenia poznamenal, že právne závery prezentované povinným sú nesprávne a má za to, že povinným podaný návrh na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Za účelom vyvrátenia argumentácie povinného považuje oprávnený za nevyhnutné oboznámiť súd s okolnosťami vzniku nároku. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 6R/3/2017 zo dňa 24.04.2017, bola povolená reštrukturalizácia povinného. Na základe tejto skutočnosti si oprávnený súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 19.05.2017 uplatnil v reštrukturalizácii povinného nasledovné pohľadávky: pohľadávka por. č. 1 vo výške 250 234,28 Eur; pohľadávka por. č. 2 vo výške 336 477,10 Eur; pohľadávka por. č. 3 vo výške 492 606,82 Eur; pohľadávka por. č. 4 vo výške 687 721,95 Eur; pohľadávka por. č. 5 vo výške 866 451,68 Eur; pohľadávka por. č. 6 vo výške 1 199 787,32 Eur; pohľadávka por. č. 7 vo výške 157 791,33 Eur; pohľadávka por. č. 8 vo výške 217 566,72 Eur; pohľadávka por. č. 9 vo výške 321 242,41 Eur; pohľadávka por. č. 10 vo výške
442 937,24 Eur. Dňa 03.07.2017 bol povinnému doručený Záznam o popretí pohľadávky zapísanej do zoznamu pohľadávok reštrukturalizačným správcom povinného, v ktorom správca oprávnenému oznámil, že pohľadávky uplatnené prihláškou doručenou dňa 24.05.2017 v reštrukturalizácii povinného popiera čo do výšky, vymáhateľnosti a právneho dôvodu. Nakoľko oprávnený v celom rozsahu nesúhlasil so žiadnym z dôvodov popretia pohľadávky, žalobou podanou dňa 27.07.2017 inicioval na Okresnom súde Bratislava I incidenčné konanie, v ktorom sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že pohľadávky oprávneného ako žalobcu voči povinnému ako žalovanému dlžníkovi, tak ako boli prihlásené súhrnnou prihláškou zo dňa 19.05.2017 sú zistené čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Na základe podanej žaloby Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 4Cbi/14/2017 – 315 zo dňa 10.02.2023 (ďalej tiež len „Rozsudok“) rozhodol, že pohľadávky oprávneného ako žalobcu uplatnené v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok zo dňa 19.05.2017 v reštrukturalizácii povinného, sú čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti nesporné, a to pohľadávka zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 1 vo výške 248 674,56 Eur, z toho istina vo výške 161 962,50 Eur a úroky z omeškania vo výške 86 712,06 Eur, pohľadávka zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 2 vo výške 330 565,42 Eur z toho istina vo výške 330 565,42 Eur, pohľadávka zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 4 vo výške 671 713,67 Eur, z toho istina vo výške 671 713,67 Eur, pohľadávka zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 6 vo výške 1 179 342,76 Eur, z toho istina vo výške 1 179 342,76 Eur, pohľadávka zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 7 vo výške 156 832,65 Eur, z toho istina vo výške 102 240,00 Eur a úroky z omeškania vo výške 54 592,65 Eur, pohľadávka zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 8 vo výške 213 834,96 Eur, z toho istina vo výške 213 834,96 Eur, pohľadávka zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 9 vo výške 319 290,67 Eur, z toho istina vo výške 208 147,20 Eur a úroky z omeškania vo výške 111 143,47 Eur, pohľadávka zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 10 vo výške 435 339,87 Eur, z toho istina vo výške 435 339,87 Eur. Uvedený právoplatný a vykonateľný Rozsudok bol ako exekučný titul predložený v rámci návrhu na vykonanie exekúcie v prebiehajúcom exekučnom konaní. Oprávnený ďalej cituje ustanovenie § 158 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“) „Ak sa podľa plánu má plniť na popretú časť pohľadávky, dlžník a preberajúca osoba sú povinní spoločne a nerozdielne zložiť plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky do súdnej alebo notárskej úschovy alebo v celom rozsahu zabezpečiť splnenie tohto plnenia majetkom do 30 dní od splatnosti tohto plnenia; inak sa plán voči veriteľovi vo vzťahu k dotknutej popretej pohľadávke stáva neúčinným“. Reštrukturalizačný plán povinného ustanovil v súvislosti s plnením na popretú časť pohľadávok veriteľov nasledovné: „V prípade úspechu žalobcov v incidenčných sporoch, budú ich pohľadávky uspokojované rovnakým spôsobom (tzn. v rovnakej výške a v rovnakom počte splátok) ako by tomu bolo v príslušnej skupine. V zmysle ust. § 158 ZKR, ak sa podľa plánu má plniť na popretú časť pohľadávky, je dlžník povinný zložiť plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky do súdnej alebo notárskej úschovy alebo v celom rozsahu zabezpečiť splnenie tohto plnenia majetkom do 30 dní od splatnosti tohto plnenia. V prípade zistenia pohľadávok veriteľov, ktorí boli správcom popreté budú tieto po právoplatnom rozhodnutí súdu zaradené medzi pohľadávky ostatných podriadených veriteľov a uspokojované v rovnakom rozsahu ako pohľadávky ostatných podriadených veriteľov. Do právoplatného skončenia incidenčných konaní bude pripadajúca časť splátok skladaná do notárskej úschovy. Pripadajúca časť splátok bude do notárskej úschovy skladaná vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc nasledujúcim mesiacom po mesiaci, v ktorom bolo zverejnené uznesie o potvrdení reštrukturalizačného plánu dlžníka súdom v Obchodnom vestníku. Podľa reštrukturalizačného plánu povinného sa malo plniť na popretú časť pohľadávky oprávneného v celkovej výške 49 728,17 Eur, s termínom plnenia „v 72 mesačných splátkach vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc nasledujúcim mesiacom po mesiaci, v ktorom bolo zverejnené uznesie o potvrdení reštrukturalizačného plánu dlžníka súdom v Obchodnom vestníku. Reštrukturalizačný plán povinného bol potvrdený uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6R/3/2017 zo dňa 02.10.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 192/2017 zo dňa 09.10.2017. V zmysle reštrukturalizačného plánu, s prihliadnutím na moment zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku (09.10.2017), mal povinný jednotlivé splátky plnenia na popretú časť pohľadávok oprávneného skladať k 20. dňu príslušného mesiaca, t. j. počnúc dňom 20.11.2017. Povinný však povinnosť stanovenú v reštrukturalizačnom pláne a v ustanovení § 158 ods. 1 ZoKR nesplnil a splátky, ku ktorým sa v reštrukturalizačnom pláne zaviazal, do notárskej úschovy nezložil. K zloženiu príslušných splátok do notárskej úschovy nedošlo ani do 30 dní od splatnosti plnenia prvej splátky (splatná 20.11.2017), t. j. ani do 20.12.2017. V zmysle ust. § 158 ods. 1 časť vety za bodkočiarkou ZoKR, dňom nasledujúcim po uplynutí 30-dňovej lehoty splatnosti prvej splátky plnenia, t. j. dňom 21.12.2017 sa reštrukturalizačný plán povinného voči popretým pohľadávkam oprávneného stal ex lege na základe zákonom predpokladanej právnej skutočnosti (nezloženie plnenia do notárskej úschovy)
v celom dotknutom rozsahu neúčinným. Nakoľko reštrukturalizačný plán povinného na základe vyššie uvedených skutočností je počnúc dňom 21.12.2017 ex lege neúčinný podľa § 158 ZoKR, právoplatným a vykonateľným Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4Cbi/14/2017 – 315 zo dňa 10.02.2023 boli pohľadávky oprávneného prihlásené v reštrukturalizácii určené ako nesporné a zistené, čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti, v zmysle ustanovení § 161 ods.1, § 161 ods. 3 písm. b) ZoKR sa predmetný rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4Cbi/14/2017 – 315 zo dňa 10.02.2023 stal podkladom na vedenie exekúcie voči povinnému pre súdom určené pohľadávky oprávneného v rozsahu ich zistenia. Oprávnený má za to, že argumentácia povinného ohľadom nezákonnosti vedenej exekúcie je v celom rozsahu nesprávna. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na § 159 ZoKR, podľa ktorého „Ak dlžník alebo preberajúca osoba ani do 30 dní od doručenia výzvy nesplní riadne a včas voči účastníkovi plánu pohľadávku alebo iný záväzok vyplývajúci mu z plánu, plán sa tým stáva voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným“. Podľa povinného neboli splnené podmienky predpokladané citovaným zákonným ustanovením, na základe ktorých by sa plán stal voči oprávnenému neúčinným. K tejto argumentácii povinného oprávnený zdôrazňuje, že uvedené zákonné ustanovenie § 159 ZoKR nie je aplikovateľné v predmetnej právnej veci. Povinný tu zavádzajúco podsúva právnu úpravu, ktorá sa však na daný prípad nevzťahuje. Ustanovenie § 159 ZoKR je označené podnadpisom „Nesplnenie plánu“. Už len z toho je zrejmé, že dané ustanovenie upravuje samostatnú skutkovú podstatu neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči účastníkovi plánu. Ako vyplýva zo znenia tohto ustanovenia, je ním riešená situácia, kedy dlžník (v tomto prípade by to bol povinný) ani do 30 dní od doručenia výzvy účastníka plánu nesplní riadne a včas voči účastníkovi plánu pohľadávku alebo iný záväzok vyplývajúci mu z plánu. V predmetnej exekučnej veci sa však oprávnený domáha svojho nároku na základe § 158 ZoKR označeného podnadpisom „Plnenie na popretú pohľadávku“, ktorý samostatne upravuje osobitnú skutkovú podstatu neúčinnosti plánu, ktorá je celkom odlišná od situácie upravovanej v § 159 ZoKR. V danom prípade teda dôvodom neúčinnosti plánu a následného exekučného vymáhania nie je nesplnenie pohľadávky vyplývajúcej z plánu podľa § 159 ZoKR, ktorý vyžaduje uplynutie lehoty 30 dní od doručenia výzvy na takéto plnenie. V posudzovanej veci ide o naplnenie podmienok podľa § 158 ods. 1 ZoKR, § 161 ods. 1 ZoKR a následné uplatnenie nároku v exekučnom konaní postupom podľa ust. § 161 ods. 3 písm. b) ZoKR. Na tento postup sa nevyžaduje predchádzajúca výzva na plnenie s márnym uplynutím lehoty 30 dní. Povinný nijako nepreukázal, že by splnil povinnosti, ktoré mu ukladá ust. § 158 ods. 1 ZoKR. Len naplnenie týchto zákonných povinností by povinného zbavovalo následku v podobe neúčinnosti plánu voči oprávnenému. Povinný ďalej v návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na to, že dňa 16.10.2023 poukázal oprávnenému čiastku 35 555,95 Eur a toho istého dňa poukázal právnemu zástupcovi oprávneného čiastku 158,16 Eur ako náhradu trov incidenčného súdneho konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Oprávnený potvrdzuje prijatie uvedených čiastočných úhrad. V prvom rade oprávnený podotýka, že návrh na začatie exekúcie bol podaný ešte dňa 14.09.2023. Čiastku 35 555,95 Eur a čiastku 158,16 Eur povinný uhrádzal až dňa 16.10.2023, tzn. až po začatí exekučného konania (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Odhliadnuc od uvedeného oprávnený opätovne zdôrazňuje, že nesplnením povinností podľa § 159 ZoKR sa reštrukturalizačný plán stal voči oprávnenému vo vzťahu k dotknutej popretej pohľadávke v celom rozsahu neúčinným. To znamená, že povinnosť povinného voči oprávnenému sa už neobmedzuje iba na maximálny rozsah uspokojenia stanovený v reštrukturalizačnom pláne. V dôsledku neúčinnosti plánu totiž povinnému v zmysle § 161 ods. 1 ZoKR vznikla povinnosť uhradiť plnú sumu prihlásených pohľadávok oprávneného, tak ako boli zistené Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4Cbi/14/2017 – 315 zo dňa 10.02.2023. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nie je splnený žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Skutočnosti uvedené povinným v návrhu na zastavenie exekúcie nenapĺňajú zákonom ustanovené predpoklady, ktoré by v zmysle Exekučného poriadku zastavenie exekúcie z ktoréhokoľvek zákonom ustanoveného dôvodu umožňovali. Oprávnený preto navrhuje, aby návrhu povinného na zastavenie exekúcie nebolo vyhovené. Oprávnený si zároveň uplatňuje voči povinnému nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v celkovej výške 3 782,72 Eur. Náhradu trov právneho zastúpenia oprávnený žiada uhradiť na účet právneho zástupcu oprávneného vedený v B. C., D., č. účtu – IBAN: E.. 7. Dňa 04.04.2024 povinný zaslal súdu v poradí druhé podanie „Vyjadrenie povinného k vyjadreniu oprávneného zo dňa 15.01.2024“ v ktorom uviedol, že naďalej trvá na uvedených argumentoch a má za to, že pohľadávka oprávneného tak ako bola uvedená v súdom potvrdenom reštrukturalizačnom pláne povinného bola v celom rozsahu uhradená. Reštrukturalizačný plán predpokladal uspokojenie pohľadávky oprávneného v rozsahu 1% zo zistenej sumy. Podľa povinného prísne formalistický výklad, ktorý prezentuje oprávnený nie je v danej situácii na mieste. Reštrukturalizačné konanie má sledovať spoločný záujem veriteľov, ktorý je nadradený individuálnym záujmom jednotlivých veriteľov. Tvrdí,
že pokiaľ by akceptovali argumentáciu oprávneného, že pokiaľ dlžník nezloží jednotlivé splátky na popretú časť pohľadávok veriteľa ani do 30 dní od splatnosti plnenia do notárskej úschovy, stal by sa plán voči veriteľovi neúčinný, znamenalo by to navodenie takého stavu, kde je veriteľ pohľadávky, ktorá bola v reštrukturalizačnom konaní popretá, vo výhodnejšom postavení oproti veriteľovi, ktorého pohľadávka bola v celom rozsahu zistená. Voči veriteľovi, ktorého pohľadávka bola v celom rozsahu zaistená sa totižto plán nestáva neúčinný uplynutím 30 dní od splatnosti príslušných splátok, ale až v lehote 30 dní od doručenia výzvy veriteľa dlžníkovi na plnenie záväzku. Takáto situácia by neoprávnene zvýhodňovala veriteľa popretej pohľadávky oproti veriteľovi zistených pohľadávok a bolo by v rozpore so spoločným záujmom všetkých veriteľov. Povinný následne odkazuje na § 9 ZoKR a uvádza, že povinný bol osobou zapísanou v registri partnerov verejného sektora. Oprávnený v reštrukturalizačnom konaní prihlásil pohľadávky v celkovej sume nad 1000 000 Eur, a preto do času, kým správcovi neosvedčí svoj zápis do registra partnerov verejného sektora považuje sa za osobu spriaznenú s dlžníkom. Povinný však takýto zápis správcovi do zániku jeho funkcie neosvedčil, a preto sa aj naďalej považuje za spriaznenú osobu. Funkcia reštrukturalizačného plánu zanikla dňa 10.10.2017, čo vyplýva aj zo samotného výpisu z Obchodného registra SR spoločnosti TATRA SPC20, s.r.o. Taktiež povinný navyše uviedol, že zabezpečil finančné prostriedky určené na prípadné plnenie popretej pohľadávky na oddelenom účte, pričom presahovali výšku plnenia pre prípad úspechu popretého veriteľa v incidenčnom konaní. Nie je preto možné považovať plán voči oprávnenému za neúčinný z dôvodu, že nezložil plnenia pripadajúce na popretú pohľadávku do notárskej úschovy, nakoľko povinný toto plnenie zabezpečil zákonom predpokladanou alternatívou, a to zabezpečením majetku (vo forme finančných prostriedkov) na svojom účte. Povinný za obdobie od 2017 – 2023 ani nerozdeľoval zisk, ktorý spoločnosť za toto obdobie dosiahla a tento nerozdelený zisk predstavoval ďalší majetok, z ktorého mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená. Má preto za to, že keďže dlžník neporušil žiadne ustanovenie § 158 ZKR a v zmysle § 159 riadne splnil účastníkovi plánu, t. j. povinnému, svoj záväzok zo súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu do 30 dní od doručenia výzvy, považuje sa pohľadávka povinného za riadne uhradenú v zmysle reštrukturalizačného plánu prijatého schvaľovacou schôdzou a potvrdeného Okresným súdom Bratislava I v súvislosti s rozsudkom o určení pohľadávky. Z tohto dôvodu nie je možné viesť na pôvodnú pohľadávku oprávneného exekúciu. Na základe skutočností uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj skutočností uvedených v tomto vyjadrení a najmä skutočnosti, že plán sa nestal voči veriteľovi neúčinným má povinný za to, že sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie, nakoľko oprávneným vymáhaná pohľadávka bola splnená v rozsahu určenom reštrukturalizačným plánom v nadväznosti na rozsudok o určení pohľadávok, a preto v celom rozsahu zotrvávame na našej žiadosti na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie, resp. uznesenie súdu o zastavení exekúcie a o uloženie povinnosti oprávnenému nahradiť povinnému trovy exekučného konania a o uloženie povinnosti oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy a náklady exekučného konania (náhradu hotových výdavkov exekútora). 8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
11. Podľa § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3. 12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 14. Podľa § 45 ods. 2 písm. n) Exekučného poriadku, exekučným titulom je aj exekučný titul podľa osobitného predpisu. 15. Podľa § 158 ods. 1 ZoKR, ak sa podľa plánu má plniť na popretú časť pohľadávky, dlžník a preberajúca osoba sú povinní spoločne a nerozdielne zložiť plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky do súdnej alebo notárskej úschovy alebo v celom rozsahu zabezpečiť splnenie tohto plnenia majetkom do 30 dní od splatnosti tohto plnenia; inak sa plán voči veriteľovi vo vzťahu k dotknutej popretej pohľadávke stáva neúčinným. 16. Podľa § 158 ods. 2 ZoKR, plnenie zložené do úschovy podľa odseku 1 sa uvoľní v prospech veriteľa popretej pohľadávky alebo jeho zložiteľa podľa rozhodnutia súdu, prípadne podľa uznania popretej pohľadávky dlžníkom bezodkladne po právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo po uznaní popretej pohľadávky dlžníkom. 17. Podľa § 159 ZoKR, ak dlžník alebo preberajúca osoba ani do 30 dní od doručenia výzvy nesplní riadne a včas voči účastníkovi plánu pohľadávku alebo iný záväzok vyplývajúci mu z plánu, plán sa tým stáva voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným. 18. Podľa §161 ods. 1 ZoKR, v prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi sú dlžník a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu25) počítaným zo zistenej časti pohľadávky od začatia reštrukturalizačného konania. Pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti. 19. Podľa § 161 ods. 3 písm. b) ZoKR, pre pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu podľa odseku 1 možno v prípade neúčinnosti plánu voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu, a to na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení pohľadávky, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 158. 20. Podľa § 161 ods. 3 písm. c) ZoKR, pre pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu podľa odseku 1 možno v prípade neúčinnosti plánu voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu, a to na podklade výpisu zo zoznamu pohľadávok uloženého na súde, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 159. 21. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu. 22. Návrh na zastavenie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Povinný sa môže proti exekúcii relevantne brániť tvrdením, že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané,
a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti. Pre vykonávacie konanie platí, že sa v ňom vymáha plnenie, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Exekučný súd nesmie skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje. Znamená to, že exekučný súd nemôže prehodnotiť, že vymáhaná pohľadávka nevznikla. Základným predpokladom na zákonné vedenie exekúcie voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné, čo je v tomto prípade Rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4Cbi/14/2017-315 zo dňa 10.02.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.03.2023 a Uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4Cbi/14/2017-325 zo dňa 22.05.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.06.2023 a vykonateľnosť dňa 19.06.2023. 23. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že každý voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, a to pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 24. Súd dáva vopred do pozornosti tú skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto súd sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhoch na zastavenie exekúcie, ale iba tými ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie týchto návrhoch. 25. Po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a predložených dokumentov súd konštatuje, že exekučné konanie je vedené dôvodne. Exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4Cbi/14/2017-315 zo dňa 10.02.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.03.2023, ktorým súd určil, že pohľadávky žalobcu uplatnené v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok zo dňa 19.05.2017 v reštrukturalizácii dlžníka TATRA SPC20, s.r.o., IČO: 45 363 803, ktorá sa vedie na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6 R 3/2017, sú čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti nesporné, a to pohľadávka zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 1 vo výške 248 674,56 Eur, z toho istina vo výške 161 962,50 Eur a úroky z omeškania vo výške 86 712,06 Eur, pohľadávka zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 2 vo výške 330 565,42 Eur z toho istina vo výške 330 565,42 Eur, pohľadávka zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 4 vo výške 671 713,67 Eur, z toho istina vo výške 671 713,67 Eur, pohľadávka zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 6 vo výške 1 179 342,76 Eur, z toho istina vo výške 1 179 342,76 Eur, pohľadávka zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 7 vo výške 156 832,65 Eur, z toho istina vo výške 102 240,00 Eur a úroky z omeškania vo výške 54 592,65 Eur, pohľadávka zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 8 vo výške 213 834,96 Eur, z toho istina vo výške 213 834,96 Eur, pohľadávka zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 9 vo výške 319 290,67 Eur, z toho istina vo výške 208 147,20 Eur a úroky z omeškania vo výške 111 143,47 Eur, pohľadávka zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 10 vo výške 435 339,87 Eur, z toho istina vo výške 435 339,87 Eur. 26. Predtým ako boli tieto špecifikované pohľadávky popreté príslušným správcom, boli tieto po povolení reštrukturalizácie povinného prihlásené oprávneným súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 19.05.2017, avšak dňa 03.07.2017 príslušný reštrukturalizačný správca v celom rozsahu poprel tieto prihlásené pohľadávky oprávneného. Veriteľ, ktorému bola popretá pohľadávka musel podať žalobu o určenie proti dlžníkovi, čo oprávnený urobil. Dňa 28.07.2017 bol zostavený reštrukturalizačný plán povinného (prvé predloženie), dátum druhého predloženia plánu ku dňu 15.08.2017. V jeho znení v kapitole označenej ako: „Stanovenie termínu uspokojenia veriteľov“ je stanovené pravidlo pre uspokojenie veriteľov (žalobcov) pre prípad ich úspechu žalobcov v incidenčných sporoch, v zmysle ktorého budú ich pohľadávky uspokojované rovnakým spôsobom (tzn. v rovnakej výške a v rovnakom počte splátok) ako by tomu bolo v príslušnej skupine. V prípade zistenia pohľadávok veriteľov, ktorí boli správcom popreté budú tieto po právoplatnom rozhodnutí súdu zaradené medzi pohľadávky ostatných podriadených veriteľov a uspokojované v rovnakom rozsahu ako pohľadávky ostatných podriadených veriteľov. Tento reštrukturalizačný plán s doslovným odkazom na ust. § 158 ZoKR zaviedol povinnému povinnosť v nasledovnom znení: „Do právoplatného skončenia incidenčných konaní bude pripadajúca časť splátok skladaná do notárskej úschovy. Pripadajúca časť splátok bude do notárskej úschovy skladaná vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc nasledujúcim mesiacom po mesiaci, v ktorom bolo zverejnené uznesie o potvrdení reštrukturalizačného plánu dlžníka súdom v Obchodnom vestníku.“ 27. Podľa predmetného reštrukturalizačného plánu sa malo plniť plnenie na popretú pohľadávku oprávneného v pomernom rozsahu, teda v sume 49 728,17 Eur formou plnenia skladaného do
úschovy, a to prostredníctvom 72 mesačných splátkach vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc nasledujúcim mesiacom po mesiaci, v ktorom bolo zverejnené uznesie o potvrdení reštrukturalizačného plánu dlžníka súdom v Obchodnom vestníku. Reštrukturalizačný plán povinného taktiež určil, že plnenie zložené do úschovy sa uvoľní v prospech veriteľa popretej pohľadávky alebo jeho zložiteľa podľa rozhodnutia súdu, prípadne podľa uznania popretej pohľadávky dlžníkom bezodkladne po právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo po uznaní popretej pohľadávky dlžníkom. V danom prípade predmetný reštrukturalizačný plán povinného bol potvrdený uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6R/3/2017 zo dňa 02.10.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 192/2017 zo dňa 09.10.2017. Súčasne tento súd týmto rozhodnutím ukončil reštrukturalizáciu úpadcu - povinného. Ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stali účinnými voči všetkým účastníkom plánu. 28. V danom prípade preukázateľne povinný bol po potvrdení tohto reštrukturalizačného plánu v jeho intenciách a ako aj podľa ustanovenia § 158 ods. 1 ZoKR povinný v pravidelných splátkach zložiť plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky oprávneného do notárskej úschovy, teda povinnosť určená počnúc dňom 20.11.2017. V pravidelných intervaloch povinný bol povinný hradiť do notárskej úschovy tieto splátky na pomernú časť popretej pohľadávky oprávneného za účelom zabezpečenia jej splnenia v prípade procesného úspechu oprávneného v incidenčnom konaní. Povinný nepreukázal súdu na to určenými listinnými prostriedkami, že by v rozhodujúcom období ukladal tieto čiastkové plnenia (počnúc prvou až poslednou splátkou) v prospech popretej pohľadávky oprávneného do notárskej úschovy. Rovnako povinný nepreukázal súdu v exekučnom konaní, že v rozhodujúcom období plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky v celom rozsahu zabezpečil splnenie tohto plnenia majetkom do 30 dní od splatnosti tohto plnenia (teda iným spôsobom v intenciách § 158 ods. 1 ZoKR, avšak v rozpore s reštrukturalizačným plánom). Následkom nesplnenia tejto povinnosti, tak ako to zakotvuje § 158 ods. 1 ZoKR posledná veta je neúčinnosť reštrukturalizačného plánu voči veriteľovi vo vzťahu k dotknutej popretej pohľadávke. Keďže sa podľa potvrdeného reštrukturalizačného plánu malo plniť na popretú pohľadávku do notárskej úschovy a súd nemal zatiaľ z listín nachádzajúcich sa súdnom spise ani z tvrdení povinného preukázané, že by povinný túto svoju zákonnú povinnosť splnil, právnym dôsledkom nesplnenia tejto povinnosti je neúčinnosť plánu voči veriteľovi dotknutej pohľadávky. Následkom neúčinnosti plánu je potom v zmysle § 161 ods. 1 ZoKR povinnosť povinného ako dlžníka splniť pôvodnú pohľadávku oprávneného ako veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená spolu s úrokom podľa osobitného predpisu odo dňa začatia reštrukturalizačného konania. 29. V zmysle § 124 ods. 6 ZoKR, rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému, právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú a vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať. Ako to vyplýva zo spisového materiálu rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4Cbi/14/2017-315 zo dňa 10.02.2023, dotknuté príslušným správcom popreté pohľadávky, a ktoré boli uplatnené v reštrukturalizačnom konaní vedenom na majetok povinného sa považujú za nesporné a zistené, čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.03.2023. V zmysle reštrukturalizačného plánu dovtedajšie povinným zložené plnenia do notárskej úschovy sa právoplatnosťou rozhodnutia súdu mali vyplatiť v prospech oprávneného ako dovtedajšieho veriteľa popretej pohľadávky. Keďže oprávnený mal preukázateľný úspech v incidenčnom spore uspokojenie jeho pohľadávky mali byť následne uspokojované rovnakým spôsobom tzn. (v rovnakej výške a v rovnakom počte splátok) ako by tomu bolo v príslušnej skupine (pohľadávka oprávneného zaradená podľa reštrukturalizačného plánu do skupiny podriadených veriteľov - uspokojenie vo výške 1% zistenej sumy). Uvedené platí len za predpokladu, že povinný v rozhodujúcom období riadne a včas skladal do notárskej úschovy jednotlivé splátky za účelom zabezpečenia popretej pohľadávky oprávneného. Zo spisového materiálu je zrejmé, že povinný realizoval úhradu sumy predstavujúcej pomernú časť uspokojovanej pohľadávky oprávneného až dňa 16.10.2023, teda v rozpore so spôsobom stanoveným samotným reštrukturalizačným plánom. 30. Povinný vo svojom podaní netvrdil a ani nepreukázal na to určenými listinnými prostriedkami, že by nenastala neúčinnosť reštrukturalizačného plánu povinného podľa § 158 ods. 1 posledná veta. Teda nepredložil súdu listinné dokumenty, ktorými by preukázal súdu, že by po potvrdení reštrukturalizačného plánu povinného súdu spôsobom určeným týmto plánom skladal do notárskej úschovy každé jednotlivé splátky predstavujúce plnenia na popretú časť pohľadávky oprávneného, v čoho dôsledku povinný nepreukázal, že by si splnil povinnosť mu uloženú reštrukturalizačným plánom podľa § 158 ods. 1 prvá veta ZoKR. Povinný nepreukázal súdu právne relevantnými dôkazmi, že by neúčinnosť reštrukturalizačného plánu podľa uvedeného ustanovenia nenastala. Keďže nastala neúčinnosť reštrukturalizačného plánu podľa § 158 ods. 1 posledná veta ZoKR oprávnenému ako veriteľovi voči povinnému má oprávnenie požadovať splnenie pôvodnej pohľadávky v celom jej rozsahu
(100 %), ako bola táto pohľadávka prihlásená a zistená. A preto oprávnený mohol iniciovať exekučné konanie na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení pohľadávky v rozsahu pôvodnej pohľadávky, ktorá bola riadne prihlásená a zistená, keďže nastala neúčinnosť reštrukturalizačného plánu povinného podľa § 158 ods. 1 ZoKR, tak ako to predpokladá ust. § 161 ods. 3 písm. b) ZoKR. 31. Súd nepovažoval tvrdenie povinného o nesplnení podmienok na vyhlásenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu povinného podľa § 159 ZoKR za právne relevantné, keďže predmetné exekučné konanie sa nevedie na podklade exekučného titulu, ktorým by bol výpis zo zoznamu pohľadávok uloženého na súde (exekučným titulom je právoplatné rozhodnutie súdu o určení pohľadávky), a to znamená, že na daný prípad nemožno aplikovať požiadavku výzvy na splnenie pohľadávky podľa § 159 ZoKR, a preto oprávnený nebol ani len povinný v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie vyzývať povinného na splnenie pohľadávky v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy, aj keď tak oprávnený preukázateľne učinil. V danom prípade nenastala neúčinnosť voči pohľadávke oprávneného neúčinnosť reštrukturalizačného plánu podľa § 159 ZoKR po márnom uplynutí lehoty 30 dní odo dňa doručenia výzvy. Súd ďalej konštatuje, že ani vyhovenie takejto výzve, keďže došlo po nej k úhrade časti pohľadávky oprávneného, nemôže predstavovať naplnenie skutkovej podstaty trestného činu zvýhodňovania veriteľa, tak ako uvádza povinný. A taktiež neodporuje povinným namietanému účelu reštrukturalizačného konania, keďže predstavuje len zákonný následok porušenia právnej povinnosti zo strany povinného. 32. Na základe uvedených skutočností súd v exekučnom konaní dospel k právnemu záveru, že vymáhanie pohľadávky oprávneného v rámci exekúcie je dôvodné. Predmetná pohľadávka sa v dôsledku neúčinnosti reštrukturalizačného plánu povinného podľa § 158 ods. 1 ZoKR sa stala podľa § 161 ods. 1 ZoKR v celom jej prihlásenom a zistenom rozsahu (exekučný titul) splatnou pohľadávkou, ktorej splnenia sa oprávnený mohol domáhať aj formou iniciovania exekučného konania podľa § 161 ods. 3 písm. b) ZoKR. Povinný preukázal súdu, že dňa 16.10.2023 uhradil oprávnenému sumu vo výške 35 555,95 Eur a sumu vo výške 158,16 Eur. Oprávnený prijatie týchto platieb potvrdil vo svojom vyjadrení. Exekučné konanie začalo dňa 14.09.2023, a exekúcia začala dňa 22.11.2023. Z uvedeného je zrejmé, že tieto platby boli realizované zo strany povinného v čase po začatí exekučného konania a pred začatím exekúcie. Vo všeobecnosti platí skutočnosť, že ak povinný uhradí pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie môže to byť dôvodom na zastavenie exekúcie súdom, avšak len v prípade ak k úhrade, došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania, a v prípade ak by došlo k úhrade celej pohľadávky. Ak povinný plní v prospech oprávneného alebo odstráni protiprávny stav po začatí exekučného konania, teda po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, nejde o dôvod zastavenia exekúcie súdom v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, a preto nie je možné predmetnú platbu považovať za platbu vykonanú pred podaním návrhu na začatie exekúcie a danú úhradu povinného tak zohľadní súdny exekútor. V dôsledku nadobudnutia neúčinnosti reštrukturalizačného plánu povinného vo vzťahu k pohľadávke oprávneného, ktorej sa obnovil pôvodný rozsah v zmysle § 161 ods. 1 ZoKR, predstavuje táto úhrada len časť vymáhaného nároku. A teda je zrejmé, že s ňou nie sú spojené účinky zániku vymáhaného nároku v celom jeho rozsahu, v čoho dôsledku ďalšie vedenie exekúcie na majetok povinného je dôvodné. V zmysle uvedeného súd konštatoval nedôvodnosť námietky povinného o nenaplnení predpokladov pre nadobudnutie pôvodného rozsahu pohľadávky oprávneného, resp. námietky o nenadobudnutí neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. Súd vzhľadom na uvedené návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 20.12.2023 v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol. 33. Súd preskúmal aj v poradí druhé podanie povinného zo dňa 03.04.2024, ktorým povinný doplnil prvý návrh na zastavenie exekúcie, a ktorý súd podľa obsahu posúdil ako v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie a konštatuje, že pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinným platná právna úprava zakotvila tzv. koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané po uplynutí tejto lehoty. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, môže povinný tvrdiť a preukazovať akékoľvek skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu, a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, a v prípade ak bol podaný po skoršom návrhu na zastavenie exekúcie môže namietať len skutočnosti, ktoré nastali po
skoršom návrhu na zastavenie exekúcie. Zmyslom novej právnej úpravy exekučného konania účinnej od 01.04.2017 a tejto zásady je včasné podávanie procesných úkonov, ktoré sú spôsobilé viesť k zastaveniu exekúcie a to pod hrozbou neprihliadnutia na ne v prípade, že budú podané oneskorene. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, súd v exekučnom konaní na ňu neprihliadne a návrh na zastavenie exekúcie zamietne, s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii (viď. napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 231/2021 zo dňa 24.05.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 149/2022 zo dňa 09.03.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 112/2022 zo dňa 16.03.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21.02.2023). 34. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 08.12.2023. Lehota podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku uplynula dňa 23.12.2023. Povinný podal prvý v poradí návrh na zastavenie exekúcie dňa 21.12.2023. Tento návrh má odkladný účinok a tento bolo možné relevantne doplniť o akékoľvek dôvody, ktoré môžu byť namietané v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku len do uplynutia tejto lehoty. Povinný dňa 04.04.2024 predložil súdu doplňujúce vyjadrenie k vyjadreniu oprávneného zo dňa 15.01.2024. Je zrejmé, že predmetné podanie zo strany povinného bolo realizované po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku súd mohol predmetné posudzovať len ako neskôr podaný, resp. druhý v poradí návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bez odkladného účinku, v ktorom povinný môže namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a ktoré nastali po podaní prvého v poradí návrhu na zastavenie exekúcie. Uvedené pravidlo je prejavom striktnej koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Keďže o namietaných dôvodoch musel mať vedomosť už pri doručení upovedomenia o začatí exekúcie, bolo jeho povinnosťou vyššie uvedené namietať len v návrhu na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, čo sa však v úplnom rozsahu nestalo, a preto súd odkazujúc na zásadu koncentrácie konania v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 61k ods. 3 Exekučného poriadku na uvedené tvrdenia povinného obsiahnuté v predmetnom podaní neprihliadal. V danom prípade nemožno aplikovať ani výnimku z uvedeného pravidla v zmysle § 61k ods. 3 tretia veta Exekučného poriadku, keďže povinný podal prvý návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom mohol a mal namietnuť všetky právne relevantné námietky, ktoré nastali do uplynutia lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. V neskoršom podaní povinný nenamietol nového skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty stanovenej podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a preto bol daný dôvod na neprihliadnutie na tieto povinným vznesené námietky. A preto z uvedeného dôvodu súd v exekučnom konaní rozhodoval o predmetnom podaní povinného samostatným výrokom tohto uznesenia, a to tak, že predmetný v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 35. Napriek uvedenému pravidlu je potrebné nad rámec povinnosti uviesť k námietke povinného o neoprávnenom zvýhodňovaní veriteľa popretej pohľadávky proti ostatným veriteľom, že nie je právne relevantná. Uvedené platí aj o námietke povinného o zákonnom prezumovanej spriaznenosti oprávneného ako veriteľa s povinným ako dlžníkom podľa § 9 ods. 5 ZoKR. Tieto námietky žiadnym spôsobom nezakladajú akúkoľvek okolnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu. Pre posúdenie opodstatnenosti a dôvodnosti vymáhaného nároku vrátane jeho vykonateľnosti, tak ako to bolo v prejedávanom prípade preukázané, je len skutočnosť nadobudnutia neúčinnosti reštrukturalizačného plánu povinného, ktorá nastala v rozsahu pohľadávok oprávneného, z dôvodu porušenia povinnosti povinného podľa § 158 ods. 1 ZoKR (nezloženie plnenia na popretú pohľadávku oprávneného do notárskej úschovy), v čoho dôsledku oprávnenému vzniklo oprávnenie požadovať od povinného splnenie aj cestou exekúcie jeho pôvodnú pohľadávku v celom jej rozsahu, tak ako to predpokladá § 161 ods. 1 ZoKR. Výkon tohto oprávnenia nezakladá predpoklad, ktorý možno považovať za neoprávnené zvýhodňovanie veriteľa, keďže predstavuje len nevyhnutný následok, ktorý je spojený s podstatným porušením právnych povinností zo strany povinného vyplývajúcich pre neho z jeho reštrukturalizačného plánu, z ktorým je spojené obnovenie pôvodnej pohľadávky v rozsahu, v akom bola táto pohľadávka oprávneného prihlásená. Na základe uvedeného súd konštatoval nedôvodnosť týchto povinným prezentovaných námietok. 36. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
37. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
38. Podľa § 199e Exekučného poriadku prvá veta, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
39. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
40. Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 33 193,92 eura 486,29 eura + 6,64 eura za každých aj začatých 3 319,39 eura prevyšujúcich sumu 33 193,92 eura.
41. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
42. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
43. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
44. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 45. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
46. Na účely vyčíslenia trov právneho zastúpenia je potrebné vychádzať z výšky peňažného plnenia tak ako to predpokladá § 10 ods. 2 Vyhlášky, ktorým je len hodnota (istina) pohľadávky bez jej príslušenstva. Vyhláška totiž neustanovuje, že v prípade exekučného konania sa na účely výpočtu trov právneho zastúpenia peňažné plnenie zvyšuje o príslušenstvo pohľadávky. Ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky výslovne hovorí o hodnote pohľadávky, a nie aj o hodnote príslušenstva pohľadávky. Ak by základom pre výpočet odmeny mala byť aj hodnota príslušenstva, musel by to zákonodarca výslovne uviesť v už spomínanom ustanovení § 10 ods. 2 vyhlášky. Tarifnou hodnotou je tak len hodnota uplatnenej peňažnej pohľadávky. Súd na podporu svojich tvrdení zároveň odkazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý z rozhodnutí napr. sp. zn. 8ECdo 238/2014, sp. zn. 3Oboer 134/2015 pri priznávaní náhrady trov exekúcie, spočívajúcich v náhrade trov právneho zastúpenia v dovolacom konaní, vzal za základ pre výpočet trov právneho zastúpenia iba istinu vymáhaného nároku.
47. Do pozornosti súd dáva tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/13/2014 zo dňa 29.10.2015, kde dovolací súd skonštatoval, že: „Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (t. j. veci hlavnej) podľa ustanovenia § 121 ods. 3 OZ a znášajú osud hlavnej veci, preto ak sú uplatnené spolu s istinou, netvoria osobitný predmet konania a nejde ani o spojenie dvoch samostatných vecí. Tarifnou hodnotou veci v danom prípade nie je nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ale nárok na zaplatenie istiny. Cenu jej príslušenstva nemožno rozširujúcim výkladom ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky zahrnúť do základu pre určenie tarifnej odmeny za tento právny úkon.“
48. Podľa nálezu Ústavného súdu SR zo 16. júna 2020, sp. zn. III. ÚS 144/2020: „Zmena ceny veci alebo práva, ku ktorej dôjde v priebehu poskytovania právnej služby, má vplyv na výšku tarifnej hodnoty a tým aj spôsob výpočtu základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby.“
49. Povinný si oboma návrhmi na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania, avšak bez konkrétnej špecifikácie. Nakoľko povinný v tomto konaní nebol úspešný, pretože súd návrhy povinného na zastavenie exekúcie zamietol, voči oprávnenému mu tak nevznikol nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP). Aj samotné ustanovenie § 199d ods. 2 Exekučného poriadku hovorí o tom, že povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať, avšak v danom prípade súd návrhy povinného na zastavenie exekúcie zamietol, preto súd rozhodol tak, že povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. 50. Oprávnený si uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 3 782,72 Eur. Náhradu trov právneho zastúpenia oprávnený žiada uhradiť na účet právneho zástupcu oprávneného vedený v B. C., D., č. účtu – IBAN: E..
51. O trovách konania súd rozhodoval v zmysle § 199a, § 199d Exekučného poriadku a § 255 Civilného sporového poriadku v nadväznosti na § 200 Exekučného poriadku. Keďže súd návrhy povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nárok na náhradu trov vznikol oprávnenému, ktorý bol v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspešný, trovy si vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v sume 3 782,72 Eur, pozostávajúcich z písomného vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie pri tarifnej hodnote 3 555 752,72 Eur so základnou sadzbou za jeden úkon právnej služby v sume 7 537,97 Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky), v zmysle ust. § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky zníženej na jednej polovicu základnej sadzby, t. j. 3 768,99 Eur + paušálna náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné za 1 úkon vo výške 13,73 Eur. Trovy, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinných vymáhané v tomto exekučnom konaní na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, vydanom po právoplatnosti uznesenia v zmysle § 199d Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.