Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-177-2022.pdf
PDF · 172.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Csp/177/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, sudkyňou Mgr. Janou Trnečkovou, v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej F. O., nar. XX. L. XXXX, trvale bytom K. X, zastúpenej splnomocneným zástupcom Centrom správnej pomoci Košice, občianskym združením, IČO: 51 847 124, so sídlom Tomášikova 147/3, Košice, v konaní o zaplatenie 3 096,91 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Košice - okolie dňa 27. marca 2022 sa pôvodný žalobca - obchodná spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava (ďalej v rozhodnutí aj len "pôvodný žalobca" alebo "právny predchodca žalobcu," prípadne "postupca" či "banka") - domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 3 096,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3 096,91 eur od 29. augusta 2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žaloba bola odôvodnená tým, že z titulu zlúčenia je pôvodný žalobca právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, ktorá dňa 13. decembra 2016 uzatvorila so žalovanou zmluvu o pôžičke, evidenčné č. XXXXXXX, autorizačný kód: XXXXXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 3 400,00 eur. Žalovaná mala pôžičku splácať v pravidelných 120-tich mesačných splátkach v sume 61,89 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 7 426,80 eur. Z vyššie uvedenej zmluvy žalovaná uhradila do dňa podania žaloby sumu 1 877,25 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, respektíve jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, pôvodný žalobca listom z 26. júna 2019, označeným ako Predžalobná upomienka, vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok v dodatočnej lehote na plnenie a zároveň ju upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Keďže žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradila, pôvodný žalobca dňa 19. augusta 2019 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom z 23. augusta 2019 označeným ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Ku dňu podania žalobného návrhu mala žalovaná uhradiť sumu 4 974,16 eur, pozostávajúcu zo súčtu splátok predpísaných do zosplatnenia spolu vo výške 1 918,59 eur (31 x 61,89 eur) a sumy po zosplatnení vo výške 3 055,57 eur, pričom uhradila sumu 1 877,25 eur, predstavujúcu sumu riadnych splátok poskytnutého finančného plnenia. Celkový dlh žalovanej tak ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 3 096,91 eur (4 974,16 eur - 1 877,25 eur). Pôvodný žalobca si zároveň uplatnil aj zákonný úrok z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po vyhlásení okamžitej splatnosti, keďže Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní. Pôvodný žalobca súčasne poznamenal, že zmluvnú pokutu vo výške 358,42 eur ani náklady na vymáhanie pohľadávky vo výške 37,80 eur, vyplývajúce z predložených listinných dôkazov, si v tomto konaní neuplatňuje.
3. Na preukázanie svojich tvrdení pôvodný žalobca v žalobe označil a súdu predložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z 13. decembra 2016, vrátane Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, osobitne podpísaných žalovanou dňa 13. decembra 2016, Informácie o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, taktiež osobitne podpísanej žalovanou 13. decembra 2016, a Informácií v zmysle zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov, ďalej Udelenie súhlasu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov, osobitne podpísané žalovanou 13. decembra 2016, fotokópiu občianskeho preukazu žalovanej, fotokópie výplatných pások žalovanej za obdobia 9/2016 a 10/2016, vystavených spoločnosťou H., Q..J..H.., fotokópie výplatných pások žalovanej za obdobia 9/2016 a 10/2016, vystavených spoločnosťou E. Q. J. V..H..Q.., Výpis detailu bežného účtu žalovanej, vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s., so zostatkom k 13. decembru 2016, Prehľad obratov na bežnom účte žalovanej, vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s., za obdobie od 1. novembra 2016 do 13. decembra 2016, Výpis zo systému pôvodného žalobcu, zachytávajúci proces schvaľovania pôžičky, vyhotovený dňa 13. decembra 2016, Predžalobnú upomienku z 26. júna 2019 s fotokópiou doručenky, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 23. augusta 2019, Prehľad splátok a úhrad žalovanej k č. zmluvy XXXXXXX za obdobie od 13. decembra 2016 do 31. januára 2022 a osvedčený odpis Notárskej zápisnice, sp. zn. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, z 11. decembra 2017.
4. V zmysle návrhu pôvodného žalobcu súd dňa 20. apríla 2022 vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná prostredníctvom splnomocneného zástupcu dňa 6. júna 2022 v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením, následkom čoho došlo v zmysle § 267 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") k zrušeniu platobného rozkazu ex lege.
5. V podanom odpore žalovaná uviedla, že uplatnený nárok neuznáva čo do dôvodu a výšky, a žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako zjavne nedôvodnú. Argumentovala tým, že právny predchodca pôvodného žalobcu postupoval pri poskytnutí spotrebiteľského úveru bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Mala za to, že uzatvorená zmluva o úvere obsahovala nesprávne uvedenú RPMN v jej neprospech, z ktorého dôvodu, ako aj pre nedostatok odbornej starostlivosti považovala predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Súčasne trvala na tom, že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru. Žalobnému návrhu vytýkala, že z neho nie je jasné, akým spôsobom pôvodný žalobca dospel k sume 3 096,91 eur. Rovnako jej nebolo zrejmé, ako pôvodný žalobca započítaval jej úhrady na istinu a úroky. Nesprávnosť v zmluve uvedenej RPMN ako ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch požadovanej náležitosti úverovej zmluvy videla žalovaná v tom, že jej výška bola totožná s výškou úrokovej sadzby. To podľa žalovanej nie je možné, pričom v danom prípade to pripisovala tomu, že veriteľ pri výpočte RPMN nezohľadnil deň skutočného poskytnutia finančných prostriedkov, ale časový interval od prvého čerpania (13. decembra 2016) po prvú splátku (20. januára 2017) zaokrúhlil na periódu jedného mesiaca, hoci išlo o viac ako jeden mesiac. Keďže takýto časový údaj nie je v súlade s reálnym časovým intervalom, ani RPMN uvedená v zmluve nie je reálnou RPMN podľa údajov platných v čase reálneho poskytnutia úveru, čo v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Žalovaná napadla aj dohodu o úroku vo výške 19,90 % ročne, ktorú označila za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, keďže uvedený úrok viac ako 2,3-krát prevyšuje úrok, za aký boli v rozhodnom období poskytované spotrebiteľské úvery pre domácnosti, vychádzajúc z toho, že ročná miera úrokov poskytovaná peňažnými ústavmi v mesiaci december 2016 dosahovala hodnotu 8,71 %. Napokon, žalovaná uviedla, že pôvodný žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca postupoval pri poskytovaní predmetného spotrebiteľského úveru s odbornou starostlivosťou a dostatočne posúdil jej schopnosť splácať predmetný úver. Poukázala na to, že veriteľa vôbec nezaujímali jej reálne výdavky, vôbec sa nezaoberal predloženým výpisom z jej účtu, z ktorého je zrejmé, že splácala úvery, v rozpore s čím uviedol v úverovej zmluve do kolónky „finančné výdavky“ sumu 0,00 eur. Rovnako veriteľa obvinila z toho, že ho nezaujímali ani iné jej mesačné výdavky - náklady na bývanie, telekomunikačné služby a sporenia, ktoré, ako vyplýva z výpisu z jej účtu, žalovaná mala a mesačne uhrádzala. Veriteľ však v zmluve aj do kolónky „iné mesačné výdavky“ uviedol sumu 0,00 eur, čím umelo docielil stav, že žalovanej bol poskytnutý úver napriek tomu, že jej bonita reálne nebola dostatočná na jeho poskytnutie. Žalovaná mala za to, že za hrubé porušenie povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver sa považuje aj účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenia zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver. Žalovaná v tejto súvislosti upriamila pozornosť na pôvodným žalobcom predložený dokument z procesu schvaľovania predmetného úveru, v ktorom je uvedené: „POZOR - nedostatočná fin. rezerva na splácanie“, „POZOR
- vysoká dlhová zaťaženosť klienta voči jeho príjmu.“ Z uvedeného žalovaná vyvodzovala, že právny predchodca pôvodného žalobcu preukázateľne mal vedomosť o tom, že už len jej mesačné výdavky na splátky úverov, odhliadnuc od jej iných pravidelných mesačných výdavkov, prekračujú vzhľadom k jej príjmom možnosť poskytnúť jej ďalšiu pôžičku. Žalovaná uzavrela, že hrubé porušenie povinnosti veriteľa s odbornou starostlivosťou skúmať bonitu spotrebiteľa má za následok, okrem bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru, aj to, že veriteľ nie je oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Záverom dodala, že z dôvodu, že pôvodný žalobca nepreukázal, že vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, a že ona sa o tom dozvedela, respektíve že oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru sa dostalo alebo mohlo dostať do jej dispozičnej sféry, má za to, že nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti predmetného úveru.
6. V reakcii na odpor podaný žalovanou pôvodný žalobca v podaní z 24. júna 2022 uviedol, že uzatvorená zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Vo vzťahu k náležitosti rozpisu splátok odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, kde je konštatované, že zmluva nemusí obsahovať rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky. Pozornosť upriamil aj na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15, kde sa uvádza, že zmluva o úvere na dobu určitú, stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Pôvodný žalobca tiež trval na tom, že dodržal všetky zákonom stanovené predpoklady pre vyhlásenie okamžitej splatnosti dlhu, teda existenciu dohody o zosplatnení dlhu v čl. 9 bode 9.2 zmluvných podmienok, zaslanie výzvy pred zosplatnením a dodržanie zákonnej 90-dňovej lehoty v súvislosti s omeškaním žalovanej. Vysvetlil, že Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo žalovanej zasielané len obyčajnou poštou, keďže pred zosplatnením bola žalovanej adresovaná výzva aj s doručenkou, v ktorej bola žalovaná upozornená na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. Dodal, že predmetná listina má len deklaratórny charakter a jej účinky nastanú spätne momentom oboznámenia sa žalovanej s jej obsahom. V súvislosti s overovaním bonity žalovanej pôvodný žalobca predovšetkým zdôraznil, že občiansky preukaz žalovanej nebol odcudzený a žalovaná spĺňala štandardné riskové podmienky. Poukázal na to, že žalovaná uviedla v žiadosti priemerný čistý mesačný príjem 570,00 eur a tento dokladovala výplatnými páskami za mesiac 09/2016 vo výške 400,54 eur + 322,82 eur, t.j. spolu 723,36 eur, a za mesiac 10/2016 vo výške 200,63 eur + 368,97 eur, t.j. spolu 596,60 eur. Jej priemerný čistý mesačný príjem za uvedené mesiace tak predstavoval 646,48 eur (723,36 eur + 596,60 eur = 1292,96 eur / 2). Žalovaná ďalej uviedla, že je slobodná, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť ani mesačné finančné náklady a iné mesačné výdavky. Pôvodný žalobca zdôraznil, že pre zistenie skutočných finančných nákladov žalovanej bol dňa 13. decembra 2016 vykonaný dopyt do registra NRKI, ktorým boli zistené reálne mesačné finančné náklady vo výške 256,00 eur, a následne bol vykonaný prepočet schopnosti splácať, pri ktorom veriteľ vychádzal z údajov o výške príjmu žalovanej: 570,00 eur, o výške iných mesačných výdavkov (napríklad SIPO, náklady na bývanie, telefón): 0,00 eur, o výške mesačných finančných nákladov (splátky úverov, hypoték, lízingov) 0,00 eur, o počte vyživovaných osôb: 0, o výške životného minima žalovanej: 198,09 eur, o výške mesačných splátok žalovanej uvedených v registri NRKI (splátkové operácie): 256,00 eur a o výške mesačných splátok žalovanej uvedených v registri NRKI (kreditné operácie vrátane stavebných úverov, ktoré sa nachádzajú v kreditných operáciách) 0,00 eur. Vychádzajúc z uvedených údajov, dospel veriteľ k výsledku, že rozdiel medzi príjmami a výdavkami žalovanej predstavuje suma vo výške 115,91 eur, pričom splátka poskytnutého úveru bola dojednaná vo výške 61,89 eur. Pôvodný žalobca zhrnul, že keďže výsledkom porovnania príjmov a výdavkov bola suma vyššia ako výška schválenej splátky, bola žiadosť schválená. Zastával názor, že bonita žalovanej bola vzhľadom na uvedené posúdená s odbornou starostlivosťou. V súvislosti s RPMN pôvodný žalobca trval na tom, že táto, rovnako ako celková suma pôžičky, sú v zmluve uvedené správne, doplniac, že všetky obligatórne náležitosti zmluvy sú premietnuté do vzorca pre výpočet RPMN, ktorý je súčasťou čl. 7 zmluvných podmienok, s ktorými bola žalovaná riadne oboznámená. Súčasne vyslovil presvedčenie, že uplatňované úroky zo zmluvy nie sú v rozpore s dobrými mravmi. V prílohe vyjadrenia žalobca okrem už skôr predložených fotokópií výplatných pások žalovanej za obdobia 9/2016 a 10/2016 predložil Výsledok dopytu z registra NRKI.
7. Žalovaná na repliku pôvodného žalobcu, ktorá jej bola, vrátane jej príloh, doručená 1. júla 2022, reagovala písomným podaním z 20. júla 2022. V ňom poprela tvrdenia pôvodného žalobcu a zotrvala na argumentoch uvedených v podanom odpore, opakujúc, že dotknutá zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu nepreukázania skúmania bonity s odbornou starostlivosťou, a že keďže nedošlo ani k platnému zosplatneniu úveru, bola žaloba podaná predčasne. Žalovaná sa nestotožnila s názorom pôvodného žalobcu, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru má len deklaratórny charakter, majúc za to, že pokiaľ má vyvolať hmotnoprávny účinok, musí sa dostať do dispozičnej sféry adresáta. V tejto súvislosti odkázala na body 11.3., 12.7. a 12.8. odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo/36/2020 (R 4/2021). Vo vzťahu k preukázaniu skúmania jej bonity s odbornou starostlivosťou žalovaná zotrvala na svojej argumentácii aj napriek doloženiu výpisu z NRKI, majúc za to, že táto skutočnosť nič nemení na podstatných dôvodoch neskúmania bonity s odbornou starostlivosťou uvedených v odpore, ktoré pôvodným žalobcom neboli vyvrátené. Nad rámec tvrdení uvedených v odpore žalovaná poukázala na to, že veriteľ nepreveril ani jej príjem žiadnou relevantnou listinou, napríklad potvrdením o príjme alebo dopytom do Sociálnej poisťovne, keďže z ňou doložených výplatných pások nie je zrejmé, v akom pracovnom pomere bola u jednotlivých zamestnávateľov a na akú dobu boli pracovné pomery uzatvorené. Na margo úrokov žalovaná vyslovila, že veriteľ zneužil jej finančnú tieseň dohodou o neprimerane vysokom úroku.
8. Duplika žalovanej, ktorá bola pôvodnému žalobcovi doručená dňa 9. augusta 2022, ostala z jeho strany bez odozvy.
9. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 7. októbra 2022, pôvodný žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu. Návrh odôvodnil tým, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi ním a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcami a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava ako postupníkom, bola jeho pohľadávka voči žalovanej, zaplatenie ktorej je predmetom tohto sporového konania, postúpená spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. Spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. vyjadrila súhlas so vstupom do tohto konania. K návrhu pôvodný žalobca priložil Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok z 30. novembra 2017, Dodatok č. 5 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, uzavretý dňa 30. novembra 2021, Žiadosť o postúpenie a prevod z 8. septembra 2022, prevzatú 16. septembra 2022, Prílohu č. 3 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok a Oznámenie o postúpení pohľadávky z 22. septembra 2022, adresované žalovanej.
10. Uznesením č. k. 10Csp/177/2022-102 z 10. októbra 2022, právoplatným dňa 4. novembra 2022, súd vyhovel návrhu pôvodného žalobcu na zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, z pôvodného žalobcu na obchodnú spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava a pripustil, aby vstúpila do konania na miesto žalobcu. Vzhľadom na uvedené súd ako so žalobcom ďalej konal s obchodnou spoločnosťou Intrum Slovakia, s.r.o. (ďalej len "žalobca").
11. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 13. januára 2023. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, pričom svoju neúčasť vopred ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, opakujúc, že vzhľadom na to, že žalovaná svoj záväzok voči nemu doposiaľ neuhradila, trvá na žalobe v plnom rozsahu. Na pojednávanie sa dostavila zástupkyňa žalovanej, ktorá žiadala, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu, a to z dôvodov uvedených v jej skorších písomných vyjadreniach. S ohľadom na to, že v priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorú z dôvodov uvedených v písomných vyjadreniach považovala za neplatne zosplatnenú, súčasne vzniesla námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keďže nemohlo dôjsť k postúpeniu nesplatnej pohľadávky. Zároveň uviedla, že náhradu trov konania si neuplatňuje. S ohľadom na uvedené, súd, vychádzajúc z ustanovenia § 180 CSP, vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.
12. Súd sa následne oboznámil s obsahom žaloby a písomných podaní pôvodného žalobcu, žalobcu i žalovanej, posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalujúcej i žalovanej strany, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
13. Dňa 13. decembra 2016 uzavreli právny predchodca pôvodného žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok (ďalej len "právny predchodca pôvodného žalobcu" alebo aj "spoločnosť"), ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj len "Zmluva") (č. l. 10-16 spisu), predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru v celkovej výške 3 400,00 eur (čl. III. Zmluvy) a záväzok žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom za podmienok uvedených v tejto Zmluve (čl. IX. bod 1., bod 5. ods. 5.4, bod 6. ods. 6.1 Zmluvy). Výška splátky bola určená sumou 61,89 eur mesačne so splatnosťou k 20. dňu v mesiaci. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov boli uvedené v Splátkovom kalendári obsiahnutom v čl. X. tejto Zmluvy. Počet splátok bol 120 s tým, že prvá splátka bola splatná 20. januára 2017 a termín konečnej splatnosti bol určený dňom 20. decembra 2026. V Zmluve bola ďalej uvedená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej aj len "RPMN") vo výške 19,90 %, fixná ročná úroková sadzba vo výške 19,90 %, odplata vo výške 19,90 %, údaj o priemernej hodnote RPMN vo výške 13,89 %, údaj o najvyššej prípustnej výške odplaty vo výške 20,00 %. Celková čiastka, ktorú mala spotrebiteľka zaplatiť, tak v zmysle Zmluvy predstavovala 7 426,80 eur, a teda celkové náklady spotrebiteľky boli v Zmluve vyjadrené údajom vo výške 4 026,80 eur. Doba trvania Zmluvy bola určená do splatenia všetkých záväzkov klientky podľa tejto Zmluvy (čl. III. Zmluvy). Poistenie schopnosti splácať splátky pôžičky nebolo dojednané (čl. IV. Zmluvy).
Obsahom čl. I. Zmluvy boli Osobné údaje o klientovi a čl. II. Zmluvy Údaje klienta o zamestnaní a finančnej situácii. Z týchto častí Zmluvy vyplýva, že žalovaná bola v čase uzavretia Zmluvy slobodná, nemala žiadnu vyživovaciu povinnosť, bola zamestnancom s priemerným čistým mesačným príjmom 570,00 eur a s mesačnými finančnými výdavkami (napríklad splátky úverov, hypoték, lízingov) vo výške 0,00 eur a inými mesačnými výdavkami (napríklad SIPO, telefón, náklady na bývanie) vo výške 0,00 eur.
Bod 7. (RPMN) čl. IX. Zmluvy, upravujúceho Zmluvné podmienky, uvádza, že RPMN sa vypočíta podľa klientom zvoleného (spoločnosťou určeného) spôsobu splácania pôžičky podľa vzorca uvedeného v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Príslušný vzorec aj s jeho jednotlivými premennými je zároveň explicitne uvedený aj v tomto (7.) bode čl. IX. Zmluvy.
V čl. IX. bode 9. (Následky nesplácania spotrebiteľského úveru a zmluvná pokuta) ods. 9.2 Zmluvy je dojednané vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky tak, že spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
Čl. X. Zmluvy obsahuje Splátkový kalendár, z ktorého vyplýva dátum splatnosti každej zo 120-tich splátok, ako aj spôsob, akým sa jednotlivé splátky započítavajú na úhradu istiny a úrokov, a tiež výška zostatku istiny po úhrade tej ktorej splátky.
14. Z Výpisu zo systému právneho predchodcu pôvodného žalobcu, zachytávajúceho proces schvaľovania pôžičky, vyhotoveného dňa 13. decembra 2016 (č. l. 22 spisu), súd zistil, že podľa interného systému právneho predchodcu pôvodného žalobcu na posudzovanie schopnosti spotrebiteľov splácať úvery bolo v možnostiach žalovanej hradiť mesačné splátky vo výške 12,83 eur, a teda pri požadovanom počte 120 splátok bola výška systémom odporúčanej pôžičky 600,00 eur. Vzhľadom na žalovanou požadovanú pôžičku vo výške 3 400,00 eur pri splátkach vo výške 61,89 eur bolo výsledkom zhodnotenia automatizovaným systémom upozornenie na nedostatočnú finančnú rezervu žalovanej na splácanie (platobná kapacita), ako aj na vysokú dlhovú zaťaženosť žalovanej voči jej príjmu. Napriek takémuto výstupu bola podľa poznámky na uvedenej listine pôžička za požadovaných podmienok žalovanej schválená.
15. Z fotokópií pôvodným žalobcom predložených výplatných pások žalovanej (č. l. 18-19 spisu) vyplýva, že spoločnosťou H., Q..J..H.. bola z titulu vedľajšieho pracovného pomeru vyplatená žalovanej za obdobie 9/2016 čistá mzda vo výške 400,54 eur a za obdobie 10/2016 vo výške 200,63 eur; a spoločnosťou E. Q. J. V..H..Q.., do pracovného pomeru u ktorej žalovaná nastúpila 1. augusta 2016, jej bola vyplatená za obdobie 9/2016 čistá mzda vo výške 332,72 eur a za obdobie 10/2016 vo výške 380,01 eur.
16. Z Výpisu detailu bežného účtu žalovanej, vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. (č. l. 19 p. v. spisu), a z Prehľadu obratov na ňom za obdobie od 1. novembra 2016 do 13. decembra 2016 (č. l. 20-21 spisu) súd zistil, že k 13. decembru 2016 bol zostatok na bežnom účte žalovanej 371,88 eur.
17. Pôvodný žalobca súdu dodatočne predložil aj Výsledok dopytu z registra NRKI (č. l. 75-78 spisu), vytvorený dňa 13. decembra 2016. Podľa v ňom obsiahnutých dát žalovaná k uvedenému dňu splácala štyri spotrebiteľské úvery, a to mesačnými splátkami vo výške 11,00 eur, 144,00 eur, 75,00 eur a 26,00 eur. Celkové mesačné splátky žalovanej tak predstavovali sumu vo výške 256,00 eur.
18. Z osvedčeného odpisu Notárskej zápisnice, sp. zn. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, vydaného 11. decembra 2017 (č. l. 5-9 spisu), vyplýva, že v uvedený deň spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako zanikajúca spoločnosť a Všeobecná úverová banka, a.s. (pôvodný žalobca) a VÚB Leasing, a.s. ako nástupnícke spoločnosti uzavreli projekt rozdelenia zlúčením.
19. Listom z 26. júna 2019, označeným ako Predžalobná upomienka a vyhotoveným a odoslaným pôvodným žalobcom, t.j. Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (č. l. 25 spisu), pôvodný žalobca žalovanej oznámil, že k uvedenému dňu eviduje k Zmluve č. XXXXXXXXXX, evidenčné č. XXXXXXX, uzavretej 13. decembra 2016, nedoplatok na splátkach v celkovej výške 179,45 eur, a žalovanú žiadal o jeho bezodkladnú úhradu s upozornením, že ak do 5. augusta 2019 nedôjde k jeho úhrade, bude oprávnený úver zosplatniť. Z pripojenej fotokópie doručenky (č. l. 25 p. v. spisu) vyplýva, že zásielka obsahujúca predmetnú listinu bola odoslaná pôvodným žalobcom a žalovanou bola prevzatá dňa 4. júla 2019.
20. Z Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, vyhotoveného dňa 23. augusta 2019 pôvodným žalobcom, t.j. Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (č. l. 26 spisu), vyplýva, že pôvodný žalobca žalovanej oznámil, že keďže napriek výzve na doplatenie splatných splátok a upozorneniu na stratu možnosti splácať poskytnutý úver formou mesačných splátok, dlžné splátky v stanovenej lehote neuhradila, stal sa jej dlh zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX splatným v celom rozsahu. Zároveň ju informoval, že dlžná čiastka predstavuje k uvedenému dňu sumu v celkovej výške 3 247,33 eur a táto sa bude ďalej úročiť zákonným úrokom z omeškania.
21. Z Prehľadu splátok a úhrad žalovanej k Zmluve č. XXXXXXX (č. l. 27 spisu) súd zistil, že celkom 21 platieb po 61,89 eur, jedna platba vo výške 147,56 eur, jedna platba vo výške 80,00 eur, jedna platba vo výške 100,00 eur a dve platby vo výške po 50,00 eur, uskutočnené žalovanou v období od 16. januára 2017 do 19. júla 2019, teda spolu suma vo výške 1 727,25 eur bola započítaná na úhradu spolu 27 celých splátok predpísaných žalovanej a splatných v období od 20. januára 2017 do 20. marca 2019 a časť v poradí 28. splátky splatnej 20. apríla 2019 vo výške 56,22 eur, ktorá tak ostala neuhradená vo výške 5,67 eur. Na následne predpísané splátky, každú vo výške 61,89 eur, splatné 20. mája 2019, 20. júna 2019 a 20. júla 2019, už žalovaná neuhradila žiadnu sumu. Ku dňu 19. augusta 2019 potom v Prehľade splátok a úhrad figuruje ako predpis splátky suma vo výške 3 055,57 eur. Po uvedenom dátume žalovaná uskutočnila v dňoch 28. novembra 2019, 29. novembra 2019 a 30. decembra 2019 úhrady vo výške po 100,00 eur a dňa 27. decembra 2019 úhradu vo výške 50,00 eur, z ktorých dve úhrady po 100,00 eur boli k 27. februáru 2020 preúčtované. Spolu tak na úver uhradila sumu vo výške 1 877,25 eur (1 727,25 eur + 350,00 eur - 200,00 eur).
22. Z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 30. novembra 2017, jej Dodatku č. 5 z 30. novembra 2021 a Žiadosti o postúpenie a prevod z 8. septembra 2022 a jej Prílohy č. 3 vyplýva, že spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila svoju pohľadávku voči žalovanej, vyčíslenú k 1. septembru 2022 ako k rozhodujúcemu dňu vo výške 3 096,91 eur, na žalobcu, a to s účinnosťou k 16. septembru 2022 (č. l. 92, č. l. 95-101 spisu).
23. Listom z 22. septembra 2022 postupca oznámil žalovanej, že k 16. septembru 2022 postúpil svoju pohľadávku zo Zmluvy č. XXXXXXX uzavretej 13. decembra 2016 so žalovanou na žalobcu (č. l. 93 spisu).
24. Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:
25. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
26. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 31. decembra 2016 (ďalej len "Obchodný zákonník"), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
27. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
28. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 26. septembra 2018 (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa"), na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania,
b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.
29. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 31. decembra 2016 (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z."), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
30. Podľa § 2 písm. a) a písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
31. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
32. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
33. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
34. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 15 a 16.
35. Podľa § 7 ods. 15 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
36. Podľa § 7 ods. 16 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
37. Podľa § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je povinný v záujme odbornej starostlivosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať systém poskytovania spotrebiteľských úverov.
38. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
39. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
40. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 31. augusta 2018 (ďalej len "Občiansky zákonník"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
41. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
42. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
43. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
44. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
45. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
46. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
47. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ustanovenie odseku 1 neplatí, ak sa postupuje podľa predpisov upravujúcich riešenie krízových situácií na finančnom trhu, upravujúcich konkurzné konanie, alebo ide o prechod pohľadávky z banky, pobočky zahraničnej banky alebo finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu na banku, pobočku zahraničnej banky alebo finančnú inštitúciu podľa osobitného predpisu s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska.
48. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 31. decembra 2016 (ďalej len "zákon o bankách"), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
49. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 13. decembra 2016 bola medzi právnym predchodcom pôvodného žalobcu a žalovanou uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej právny predchodca pôvodného žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníčke spotrebiteľský úver v sume 3 400,00 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť veriteľovi spolu s úrokmi v dohodnutých mesačných splátkach. Rovnako, nesporným bolo tvrdenie žalobcu, že žalovaná neplnila dohodnuté splátky riadne a včas a že do dňa podania žaloby uhradila len sumu vo výške 1 877,25 eur. Na druhej strane, z prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, uplatnených v priebehu konania sporovými stranami, vyplynulo, že sporné medzi nimi ostali tvrdenia o platnosti predčasného zosplatnenia zostatku úveru z dôvodu nedodržania podmienok predvídaných § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj z dôvodu, že právny predchodca pôvodného žalobcu nepostupoval pri poskytnutí úveru s odbornou starostlivosťou vyžadovanou zákonom o spotrebiteľských úveroch, následkom čoho nebolo možné požadovať splatenie celého úveru naraz, a teda aj otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu; ďalej tvrdenia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, spôsobených rovnakou okolnosťou, ako aj RPMN nesprávne uvedenou v neprospech žalovanej; a napokon, aj o platnosti dohody o úroku, respektíve jej súlade s dobrými mravmi.
50. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že z dôvodu, že žalovaná účinne poprela splnenie podmienok na predčasné zosplatnenie zostatku úveru, je žaloba žalobcu nedôvodná. Medzi žalovanou a právnym predchodcom pôvodného žalobcu bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú súd vyhodnotil ako úverovú zmluvu, riadiacu sa režimom Obchodného zákonníka, a zároveň ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1. apríla 2015 doplnila ustanovenie § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Žalovaná obsah Zmluvy, jej formulárových zmluvných podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že právny predchodca pôvodného žalobcu používal vzorový text zmluvy, zmluvných podmienok vo viacerých prípadoch pri poskytovaní pôžičiek spotrebiteľom. Žalovanej poskytol veriteľ úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom žalovaná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľka, čo je zrejmé aj z jej označenia v Zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu. Na uvedenú Zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z. z., pretože právny predchodca pôvodného žalobcu poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovanej bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel ako na výkon povolania alebo podnikania, pričom opak žalobca netvrdil a ani nepreukazoval. Z uvedených dôvodov bolo potrebné Zmluvou založený právny vzťah posúdiť aj podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a podľa relevantných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 129/2010 Z. z.
51. Základnou otázkou pre rozhodnutie, ktorú bolo nielen s ohľadom na jej spornosť medzi sporovými stranami, ale aj ex offo nevyhnutné vyriešiť skôr, než by súd pristúpil k samotnému posúdeniu výšky nároku a jeho súdnej vymáhateľnosti, bola, a to s ohľadom na skutočnosť, že veriteľom, s ktorým žalovaná uzavrela úverovú zmluvu, na základe ktorej mala vzniknúť žalovaná pohľadávka, nebol žalobca, ale právny predchodca pôvodného žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ktorá na základe projektu rozdelenia zlúčením zanikla a jej nástupníckou spoločnosťou sa stala banka
- Všeobecná úverová banka, a.s. - ako aj tvrdenie žalobcu, že pohľadávka voči žalovanej mu bola pôvodným žalobcom ako bankou postúpená, otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
52. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého subjektu - žalobcovi vyplýva ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
53. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalobcom predloženými dôkazmi nebola preukázaná jeho aktívna vecná legitimácia, teda platné postúpenie pohľadávky voči žalovanej na žalobcu.
54. Zákonná úprava postúpenia pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bankou alebo pobočkou zahraničnej banky je obsiahnutá v zákone o bankách, ale aj v zákone č. 129/2010 Z. z. a vo vzťahu k úprave postúpenia pohľadávky obsiahnutej v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka predstavuje osobitnú úpravu (lex specialis). Postúpenie pohľadávky (cesia), všeobecne upravené v § 524 Občianskeho zákonníka, spočíva v tom, že do existujúceho záväzku vstúpi namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nový veriteľ (postupník) na základe medzi nimi uzavretej zmluvy. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stáva postupník, ktorý tak nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými.
55. Zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymedzené vo vyššie citovanom § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. a § 92 ods. 8 zákona o bankách, z ktorých vyplýva, že pre platné postúpenie takejto pohľadávky banky musia byť kumulatívne splnené všetky tam upravené podmienky, pričom predovšetkým a najmä pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo jej časť môže byť postúpená bankou len vtedy, ak je splatná, a až po predchádzajúcej písomnej výzve banky, a ak je klient napriek nej nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku. Uvedené podmienky sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase jej postúpenia. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku z 24. apríla 2018, sp. zn. 1 Cdo 147/2017, ktorý nadväzuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017, v zmysle ktorého nerešpektovanie zákonnej úpravy § 92 ods. 8 zákona o bankách má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom a spôsobuje nedostatok aktívnej vecnej legitimácie.
56. Z uvedeného a z označených zákonných ustanovení je zrejmé, že nielen v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, ale aj podľa § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. môže byť spôsobilým predmetom postúpenia iba taká pohľadávka banky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo jej časť, ktorá je už splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy nasledujúcej po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. To znamená, že predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky je konečná splatnosť alebo účinné zosplatnenie pohľadávky a zároveň kvalifikovaná výzva dlžníkovi upozorňujúca ho na nesplnenie jeho zmluvných povinností s možnosťou okamžitého zosplatnenia pohľadávky a jej postúpenia na iný subjekt.
57. Z predloženej Zmluvy je zrejmé, že konečná splatnosť úveru mala nastať až poslednou splátkou splatnou dňa 20. decembra 2026, teda v čase účinnosti postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej zostatku poskytnutého úveru (k 16. septembru 2022) mohol byť tento splatný v celom rozsahu iba z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.
58. Žalobca v konaní preukazoval účinné zosplatnenie pohľadávky listinnými dôkazmi, a to Predžalobnou upomienkou z 26. júna 2019 s fotokópiou doručenky a Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 23. augusta 2019. V zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka môže veriteľ pristúpiť k zosplatneniu úveru za predpokladu, že takéto oprávnenie veriteľa bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že spotrebiteľ bol na uplatnenie tohto práva upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní, že od omeškania so zaplatením splátky uplynuli tri mesiace a že k realizácii tohto práva pristúpi do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ako na to správne poukázala žalovaná, k uvedeným podmienkam pre zosplatnenie úveru zo spotrebiteľskej zmluvy pristupuje v prejednávanom prípade požiadavka, osobitne vyplývajúca pre pohľadávky zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere z § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a contrario v spojení s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a spočívajúca v hodnovernom preukázaní [§ 7 ods. 15 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.], že veriteľ vynaložil odbornú starostlivosť pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v rozsahu a kvalite predpísaných ustanovením § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., bližšie konkretizovaných ustanoveniami § 7 ods. 4 a § 7 ods. 16 písm. b) a § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z. z.
59. Dohodu strán o práve veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok žalobca preukázal predložením Zmluvy, v čl. IX., bode 9., ods. 9.2 ktorej bolo dojednané oprávnenie právneho predchodcu pôvodného žalobcu v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok žiadať od klientky (žalovanej) zaplatenie celej jeho pohľadávky.
60. Žalobca však v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že jeho právny predchodca disponoval týmto oprávnením aj v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Z ustanovenia § 11 ods. 2, prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. a contrario totiž vyplýva, že veriteľ je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru len za predpokladu, že konal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 uvedeného zákona, ktorá v zmysle § 7 ods. 17 označeného zákona zahŕňa aj vytvorenie a udržiavanie systému posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a potom a najmä v súlade s ním postupovať.
61. S ohľadom na v konaní predložené listinné dôkazy nemožno poprieť, že právny predchodca pôvodného žalobcu podnikol v súvislosti s posudzovaním schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver určité, zákonom predvídané kroky, keď údaje o finančnej situácii uvádzané žalovanou v Zmluve preukázateľne overil vo vzťahu k výške jej príjmu výplatnými páskami za mesiace bezprostredne predchádzajúce mesiacu, v ktorom bola Zmluva uzavretá, a zároveň vykonal v zmysle § 7 ods. 16 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. vlastné zisťovanie peňažných záväzkov žalovanej dopytom do jedného zo zákonom predvídaných registrov. Avšak, z dôvodu, že nerešpektoval negatívny výsledok vyhodnotenia, ktorému takto získané a overené aktuálne informácie o príjmoch a peňažných záväzkoch žalovanej podrobil, súd nemohol mať za spoľahlivo preukázané, že veriteľ (právny predchodca pôvodného žalobcu) postupoval v danom prípade pred poskytnutím spotrebiteľského úveru so zákonom požadovanou odbornou starostlivosťou, keď navyše, samotný žalobca, a to aj napriek týmto zisteniam zodpovedajúcim výslovne uplatneným prostriedkom procesnej obrany žalovanej, na tieto žiadnym spôsobom nereflektoval a neobjasnil dôvod, pre ktorý jeho právny predchodca postupoval v rozpore s povinnosťou vyplývajúcou mu z ustanovenia § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z. z.
62. Na základe vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že právny predchodca pôvodného žalobcu nekonal s odbornou starostlivosťou, a teda pri uzatváraní predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nedodržal zákonom predpokladaný postup. Pritom, ako už bolo uvedené, v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. platí, že ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
63. Vychádzajúc z uvedeného, dospel súd k záveru, že z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca postupoval spôsobom zodpovedajúcim náležitému vyhodnoteniu informácií získaných o finančnej situácii žalovanej, ale práve naopak, ním predložené dôkazy svedčia o vedomom poskytnutí spotrebiteľského úveru žalovanej za finančných podmienok násobne prevyšujúcich zistené schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver, nebol právny predchodca žalobcu v zmysle § 11 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. oprávnený vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie predmetného spotrebiteľského úveru. To znamená, že nemohlo dôjsť k účinnému zosplatneniu úveru.
64. Len pre úplnosť súd poznamenáva, že vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci by účinné zosplatnenie úveru nemohol mať za preukázané ani v prípade, ak by žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že jeho právny predchodca takýmto oprávnením disponoval, respektíve toto v dôsledku porušenia ustanovením § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vymedzenej povinnosti nestratil. Právny predchodca žalobcu totiž nielenže realizoval právo (na zosplatnenie úveru), ktoré mu neprináležalo, ale navyše, žalovaná v konaní úspešne poprela účinnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru. Pre účinné zosplatnenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy sa totiž vyžadujú dva rôzne právne úkony veriteľa, a to upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky. Predpokladom riadneho zosplatnenia dlhu je potom riadne doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi. To teda znamená, že nielen písomné upozornenie a výzva na úhradu dlžnej sumy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ale aj samotná následná realizácia práva veriteľa na predčasné zosplatnenie úveru, ktorý sa mal uhrádzať v splátkach, z dôvodu neplnenia povinnosti zo strany dlžníka, má povahu jednostranného právneho úkonu adresovaného dlžníkovi. V danom prípade teda nenastáva automatická splatnosť poskytnutého úveru neuhradením čo i len jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace v zmysle § 53 ods. 9 s použitím § 565 Občianskeho zákonníka, ale naopak, vychádzajúc z toho, že zosplatnenie úveru je právom (nie však povinnosťou) veriteľa, je toto právo, t.j. uplatniť zosplatnenie úveru, viazané na prejav vôle veriteľa voči dlžníkovi, že si takéto právo aj uplatňuje. Toto svoje právo veriteľ môže, ale nemusí využiť. Uplatnenie práva na predčasnú splatnosť úveru (predčasné zosplatnenie) je právnym úkonom, keďže jeho dôsledkom dochádza k zmene záväzku, keď sa spôsob úhrady záväzku v splátkach mení na povinnosť uhradenia pohľadávky v celom rozsahu. Bez toho, aby boli zosplatneniu úveru priznané účinky právneho úkonu, by nemohlo dôjsť k zmene pôvodného záväzku, a to k zmene dohodnutého spôsobu úhrady z formy splátok na povinnosť úhrady záväzku v celku. Súd by sa preto nemohol stotožniť s obranou žalobcu, že ním predložená listina - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 23. augusta 2019 má len deklaratórny charakter. Naopak, majúc za to, že účinky žiadosti veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky, respektíve jej neuspokojeného zvyšku, ako jednostranného adresovaného právneho úkonu sú podmienené tým, že dôjde dlžníkovi (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka), by si musel osvojiť argumentáciu žalovanej. Odhliadnuc od neplatnosti predčasného zosplatnenia úveru v zmysle § 11 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z., totiž zo strany žalobcu nebolo, a to napriek žalovanou explicitne artikulovanej námietke, preukázané ani len samotné doručenie predmetnej listiny
- Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 23. augusta 2019. Tvrdenie žalobcu, že uvedená listina bola jeho právnym predchodcom žalovanej doručovaná, nebolo podložené žiadnym listinným dôkazom, pričom žalovanou bolo rozporované, a preto súd nemohol považovať za preukázané, že predmetná písomnosť sa dostala do sféry dispozície žalovanej.
65. V zmysle čl. III. Zmluvy bol termín konečnej splatnosti určený dňom 20. decembra 2026. Vychádzajúc zo súdom konštatovanej neplatnosti predčasného zosplatnenia úveru, to potom znamená, že tento naďalej trvá. Podmienka splatnosti pohľadávky banky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vyžadovaná § 92 ods. 8 zákona o bankách i § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. pre platné postúpenie takejto pohľadávky, teda nebola naplnená.
66. Z uvedeného dôvodu nie je potom ani následný právny úkon, t.j. samotné postúpenie pohľadávky, platným právnym úkonom, ale je neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, dôsledkom čoho žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v konaní.
67. Vzhľadom na uvedené súd žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, spôsobeného neplatnosťou zosplatnenia úveru a z tohto dôvodu i neplatnosťou následného postúpenia pohľadávky, keďže pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia, nebola podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. spôsobilá na postúpenie, zamietol.
68. K tomu sa žiada dodať, že žalobcovi nebolo možné priznať nárok ani len na sumu zodpovedajúcu tým splátkam, ktoré už boli splatné pred postúpením pohľadávky. Zo znenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. totiž vyplýva, že zákon vyžaduje pre platné postúpenie pohľadávky, aby pohľadávka ako celok bola po konečnom termíne splatnosti alebo sa stala splatnou pred konečným termínom splatnosti. Podstatným pre naplnenie tejto podmienky je teda skúmanie, kedy došlo alebo malo dôjsť k termínu konečnej splatnosti poskytnutého úveru ako celku, nielen jeho jednotlivých splátok.
69. Záverom súd považuje za dôležité uviesť, že je nepodstatné, že napriek vyššie uvedeným záverom o neplatnom postúpení pohľadávky z pôvodného žalobcu na terajšieho žalobcu bola súdom v priebehu konania pripustená zmena strany sporu na strane žalobcu uznesením č. k. 10Csp/177/2022-102 z 10. októbra 2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4. novembra 2022, keďže inštitút zmeny strany sporu je procesným inštitútom, pri ktorom sa súd zaoberá splnením podmienok len podľa § 80 CSP, a teda rozhoduje na návrh oprávneného subjektu s tým, že musí byť preukázaný súhlas toho, kto má vstúpiť na miesto žalobcu, a že nastala skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná. Jedná sa teda o splnenie formálnych podmienok, pričom otázkou, či tvrdené právo alebo povinnosť, ktoré mali byť prevedené, skutočne existujú a skutočne prešli na iný subjekt, sa súd môže zaoberať len v rozhodnutí vo veci samej, a nie pri skúmaní procesného nástupníctva (podobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. júla 2018, sp. zn. 3 Obo 2/2018, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. júla 2018, sp. zn. 3 Obo 1/2018, prípadne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2018, sp. zn. 8 Cdo 28/2017).
70. Vzhľadom na záver súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu a zamietnutie žaloby považoval súd za nadbytočné zaoberať sa ďalšími námietkami (bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru z dôvodu hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a z dôvodu nesprávne uvedenej RPMN a platnosti dohody o úroku, respektíve jej súladu s dobrými mravmi) obsiahnutými v písomných podaniach žalovanej. Majúc na zreteli zásadu hospodárnosti konania, už tieto z uvedeného dôvodu neposudzoval.
71. K tomu súd len pre úplnosť uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. novembra 2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
72. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
73. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
74. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami CSP. Žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, avšak vzhľadom na to, že v konaní výslovne uviedla, že si náhradu trov konania neuplatňuje, súd, postupujúc v súlade s princípom uvedeným v čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu v zmysle § 262 ods. 2 CSP, ale priamo rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalobca ako neúspešná strana sporu nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice - okolie (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).