Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20CoE-65-2014.pdf
PDF · 80.11 KB
Case nature
Subarea
20CoE/65/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, K. R., o vymoženie 843,13 Eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom O. XX, P., pod sp.zn. EX 17340/14, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6Er/778/2014-19 zo dňa 4. júla 2014, takto jednomyseľne
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 9 ods. 7, § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
V odôvodnení uviedol, že právny zástupca oprávneného spísal dňa 25.03.2014 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým do zápisnice návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 00976/12 zo dňa 20.9.2013, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným obchodnou spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava. Z predloženého rozhodcovského spisu okresný súd zistil, že rozhodcovské konanie prebehlo na základe písomnej rozhodcovskej zmluvy, ktorú účastníci uzatvorili dňa 26.07.2011. Z formulárovej Zmluvy o úvere č. 500300375 zo dňa 26.07.2011 vyplýva, že oprávnený uzatvoril zmluvu s povinným, ktorý je v zmluve označený dvoma spôsobmi, a to ako podnikateľ vykonávajúci podnikateľskú činnosť pod obchodným menom Martin Baláž, s miestom podnikania Hrušková 516/5, Liptovský Mikuláš, IČO: 45 918 201 a ako fyzická osoba bližšie identifikovaná rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. V nadväznosti na predmetnú zmluvu oprávnený vyplnil zmenku zo dňa 12.12.2011 (správne malo byť uvedené „26.07.2011“ - poznámka Krajského súdu v Žiline), v ktorej je povinný označený podnikateľským menom. Okrem označenia povinného aj podnikateľským menom nie je zo zmluvy o úvere inak preukázané, že dlžník pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, a preto na základe vyššie uvedeného okresný súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou. Normy spotrebiteľského práva sú vo vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnymi ustanoveniami, preto sa na daný vzťah uplatní právna zásada aplikačnej prednosti špeciálnej právnej úpravy pred všeobecnou. Okresný súd
zistil, že rozhodcovský súd tým, že pri rozhodovaní o návrhu oprávneného neaplikoval ustanovenia upravujúce ochranu spotrebiteľa, zaviazal povinného k plneniu, ktoré nie je možné vymáhať, a to k plneniu plynúcemu zo zmenky, pričom priznal aj príslušenstvo pohľadávky, na ktoré oprávnenému nevznikol nárok. Poskytnutý úver sa podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve o úvere absentuje údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, nie sú v nej uvedené podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčná úroková sadzba, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako ani časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny a údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.
Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Ako odvolacie námietky uviedol, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu zveril Exekučný poriadok v spojení so zákonom o rozhodcovskom konaní. Súd o. i. nesprávne aplikoval aj ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní na správne zistený skutkový stav. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale okresný súd dané ustanovenie nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu - dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Rozpor s týmito kritériami však musí mať charakter zjavného nedostatku exekučného titulu a nemôže vyplývať z vád konania. Postupom okresného súdu došlo k nahradeniu konania o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 40 zákona o rozhodcovskom konaní). Odvolateľ tiež vytkol súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská doložka. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok. Zmluvné strany sa v zmysle článku 2 odsek 2 druhá veta dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t.j. povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd. Súčasne poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Vo vyjadrení zo dňa 26.09.2014 (č. l. 36 spisu) sa zákonná sudkyňa vyjadrila, že rozhodca priznal oprávnenému pohľadávku plynúcu zo zmenky, čo je v rozpore s ust. § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho bolo priznané zákonom nedovolené plnenie. V celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia, v ktorých sú podrobne rozvedené skutočnosti, pre ktoré nie je možné vykonať exekúciu na základe uvedeného exekučného titulu. Odvolaniu nemieni vyhovieť.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Odvolací súd mal z obsahu súdneho spisu preukázané, že právnym dôvodom konania pred rozhodcovským súdom bolo domáhanie sa plnenia zo zmenkového záväzkového vzťahu na základe Zmenky vyplnenej v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky (bod 13 VOP zmluvy o úvere). Povinný dňa 26. júla 2011 vystavil zmenku, v ktorej v čase vystavenia absentovala zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Touto neúplnou zmenkou (blankozmenkou) oprávnený a povinný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere zo dňa 26.07.2011). Oprávnený v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky doplnil dňa 2.1.2012 chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, keďže povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o úvere riadne neplnil a zmenka bola predložená povinnému na zaplatenie. Krajský súd poukazuje na to, že právnym základom nároku oprávneného nie je právny vzťah plynúci zo zmenky; aj z bodu 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že Dohoda o vyplnení zmenky sa viaže na zabezpečenie peňažného záväzku plynúceho z úverovej zmluvy, teda takáto dohoda o vyplnení zmenky je svojou podstatou dojednaním zo zmluvy. Rozhodcovský súd uvádzané skutočnosti v exekučnom titule nezohľadnil. Právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi oprávneným a povinným mal aj podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľský charakter.
Súd sa zaoberal odvolacími námietkami, ktoré tvorili medze odvolania a k týmto konkrétne uvádza:
Čo sa týka námietky, že exekučný súd prekročil svoju právomoc, keď zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia, keď z § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní mu vyplýva právo len zastaviť exekučné konanie, krajský súd uvádza, že keďže Zákon o rozhodcovskom konaní vo vzťahu k exekúcii explicitne zakotvuje len procesnú situáciu, pri ktorej sa môže exekučné konanie zastaviť, je potrebné na ostatné procesné situácie, ktoré nie sú v tomto špeciálnom právnom predpise upravené, použiť všeobecný právny predpis o exekučnom konaní, ktorým je Exekučný poriadok. Ten v § 44 ods. 2 priamo ukladá súdu, aby preskúmal exekučný titul a až v prípade, ak nezistí rozpor exekučného titulu so zákonom, môže vydať poverenie. Ak prvostupňový súd takto postupoval a preskúmal možný rozpor exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) so zákonom, postupoval v súlade s právnymi predpismi a preto táto námietka nie je dôvodná. Exekučný súd je povinný skúmať exekučný titul z hľadísk uvedených v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (okrem výnimiek tam stanovených). Tým nie je narušený princíp právnej istoty súvisiaci s formálnou a materiálnou vykonateľnosťou exekučných titulov, pričom dôraz sa kladie na prieskum materiálnej aj formálnej vykonateľnosti exekučných titulov, keďže vždy môžu nastať určité vady z týchto hľadísk, a preto exekučnému súdu zákonodarca priamo ustanovil takúto právomoc. Prvostupňový súd teda len využil svoje oprávnenie v zmysle § 44 Exekučného poriadku. Uvedená námietka je preto nedôvodná.
K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu došlo k nahradeniu konania o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, odvolací súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo/1/2012: „To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.“ V preskúmavanej veci exekučný súd správne konštatoval, že rozhodcovským rozsudkom bolo priznané plnenie zo zmenky, teda plnenie právom nedovolené, s poukazom na ust. § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2011, podľa ktorého „V súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.“ Ani táto námietka oprávneného nie je dôvodná.
Čo sa týka námietky, že exekučný súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namieta, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská doložka, krajský súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná, nakoľko nekorešponduje s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, naopak, okresný súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že rozhodcovské konanie prebehlo na základe písomnej rozhodcovskej zmluvy, ktorú účastníci uzatvorili dňa 26.07.2011.
Čo sa týka tvrdenia odvolateľa, ktorý dával v odvolaní do pozornosti dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, súd len konštatuje, že dôvodová správa nie je súčasťou textu právnej normy a nemá záväzný charakter.
Keďže všetky odvolacie námietky oprávneného boli nedôvodné, súd napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.