Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25C-122-2014.pdf
PDF · 120.1 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/122/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: C. C. Q.. J.. H.., D.: XXX XX XXX, X.. H.. B.: Z. H. C., A. Č.F. L. XXXX/XXA, X. X, Č. J., v konaní právne zastúpený T. A.J. G. X., Q.. J.. H.., U. X, B., proti žalovanej: F. U., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. - Q., B. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka: H. I. V. H. X. Q., D.: XX XXX XXX, Š. Z.. X, B., v konaní práve zastúpený P.. X. X.F., T. Q. Q. V. B., I. XX, v konaní o zaplatenie XXX,XX Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
pripúšťa vstup vedľajšieho účastníka, H. I. V. H. X. Q., Š. Z.. X, B., do konania na strane žalovanej,
žalobu zamieta,
náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca dňa XX.XX.XXXX tlačivom A - návrhom na uplatnenie pohľadávky (vzor je prílohou nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 8614/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške XXX,XX Eur, zmenkového úroku vo výške X,XX % denne zo sumy XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia.
Žalobca zároveň žiadal priznať aj úrok vo výške X % ročne zo zmenkovej sumy XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške X/X % zmenkovej sumy, teda X,XX Eur a náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške XX Eur a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX Eur s DPH.
Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX Eur. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu XXX,XX Eur spolu s X,XX %-ným denným úrokom od XX.XX.XXXX. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu.
Súd mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre použitie už spomínaného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Podľa čl. 2 ods. 1 citovaného nariadenia sa totiž toto nariadenie uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota
pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.
Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.
Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.
Podľa čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené v prílohe III.
Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.
Podľa čl. 5 ods. 3 citovaného nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo tribunálu alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.
Podľa čl. 5 ods. 4 citovaného nariadenia, do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.
Podľa čl. 7 ods. 1 citovaného nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo: a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s čl. 9 alebo c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.
Podľa čl. 7 ods. 2 citovaného nariadenia, súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od uskutočnenia ústneho pojednávania alebo po doručení všetkých potrebných informácii na vydanie rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s čl. 13.
Podľa čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď´ dotknutej strany v lehote ustanovenej v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti pohľadávke.
V danom prípade súd doručil vyplnené tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky aj s prílohami a vzorovým tlačivom C na odpoveď súdu žalovanému dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný vyplnené tlačivo na odpoveď súdu nepredložil.
Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa XX.XX.XXXX zdôraznil, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom a nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Žalobca predložil platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti, pričom voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli vznesené žiadne námietky. Poukázal na ustanovenie § 17 zákona č. 191/1950 Zb., v zmysle ktorého je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky, avšak námietka musí byť vznesená zo strany odporcu a predovšetkým odporca v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto iniciatívu na seba prevzal súd. Uvedené námietky majú pritom hmotnoprávny charakter a preto v záujme zachovania rovnosti strán súd nie je oprávnený odporcu na nich upozorniť.
Súd, vzhľadom k tomu že ide o konanie s drobnou hodnotou sporu, vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom, zo zmenky zo dňa XX.XX.XXXX ako aj z pripojeného spisu tunajšieho súdu č. k. XXEr XXX/XXXX a zistil tento stav:
Dňa XX.XX.XXXX žalovaný uzavrel úverovú zmluvu. Veriteľom bola spoločnosť X., Q.. J.. H.. Výška úveru bola XXX Eur. Žalovaný dňa XX.XX.XXXX vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti X., Q.. J.. H.. sumu XXX,XX Eur a zmenkový úrok X,XX % denne od XX.XX.XXXX. Predmetná zmenka bola žalovaným vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť X., Q.. J.. H.. indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.
Žalovaný doposiaľ z úveru nič nezaplatil.
Súdu je z jeho činnosti známe, že k vyplneniu zmenky došlo na základe bodu 17 VÚP pôvodného veriteľa, ktorý obsahuje dohodu o vyplnení zmenky. V ňom sa uvádza nasledovné: „na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystaviteľ vystavil zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j., keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, keď v zmysle bodu 4 týchto podmienok sa stal splatný celý dlh.“
Predmetom konania je spor zo zmenky. Súd preto predovšetkým skúmal, či zmenka spĺňa náležitosti v zmysle Zákona č. 191/1950 Zb. (zmenkový a šekový zákon, ďalej len zšz) a dospel k záveru, že zmenka spĺňa formálne náležitosti § 75 citovaného zákona. Podľa daného ustanovenia vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Označenie zmenka je pojaté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj zročnosti ako aj údaj miesta, kde sa má platiť, tiež meno toho na rad koho sa má platiť, obsahuje dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že žalobca nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.
Napriek záveru o splnení formálnych náležitostí platnej zmenky súd podrobil súdnej kontrole aj dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyplývajúcej z článku 17 VÚP remitenta. Ako už bolo konštatované, pri uzatváraní príslušnej úverovej zmluvy a v súvislosti s ňou aj vystavenie zmenky ide o spotrebiteľský právny vzťah a preto je potrebné aplikovať aj normy na ochranu práv spotrebiteľov.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Úverovú zmluvu, na zabezpečenie ktorej bola vystavená predmetná zmenka, je potrebné posúdiť podľa Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, v danom prípade ku dňu 30.11.2009 (ďalej len citovaného zákona).
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona a medzi nimi pod písm. g) je konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, pod písm. h) ročná úroková sadzba, pod písm. i) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a pod písm. j) ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Súd zastáva názor, že spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky. Zmenka má síce formálne náležitosti platnej zmenky, no je nepochybné, že táto vznikla, resp. bola vystavená na základe spotrebiteľského vzťahu. Stále je totiž potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Vychádzajúc z tohto princípu preto pri kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami žalovanej musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa.
Dohodu o vyplňovacom práve zmenky súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na § 53 ods. 1 OZ.
Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti, ktoré sú uvedené v § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) Zákona č. 258/2001 Z.z., čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka však túto skutočnosť nezohľadňuje a dokonca umožňuje aj vymáhať zmenkový úrok X,XX % denne, čo je ročne XX,XX %. Nepochybne takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť (§ 39 OZ v nadväznosti na § 3 ods. 1 OZ). Dohoda o vyplňovacom práve zmenky bola uvedená vo VÚP, teda formulári, ktorý spracoval právny predchodca žalobcu a žalovaná nemala možnosť ich ovplyvniť. Nepochybne teda táto podmienka nebola individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom (či už pre spomínanú neplatnosť dohody o zmenkovom úroku alebo pre dôsledok chýbajúcich obligatórnych náležitostí zmluvy). Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná s poukazom na § 53 ods. 6 OZ. Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Tento záver možno prijať aj vzhľadom na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Q. XObo XXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Najvyšší súd v danom prípade mal za to, že z neplatnej úverovej zmluvy nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky a neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti podmienok účastníkov zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku.
V súvislosti s rozhodnutím v tejto veci je možné poukázať aj na rozhodnutie ESD sp. zn. C. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (Č. Q.T. X. U. G.). V tomto konaní napriek tomu, že taktiež boli uplatnené práva zo zmenky, súd skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Dôležitý je aj list Európskej komisie z 25.04.2013 pod č. 2012/4165 adresovaný Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského práva EÚ a výslovne v liste sa spomína v tejto súvislosti obchodná spoločnosť X., Q.. J.. H.. Poukazuje sa na jej praktiky, ktorými sa vymáhajú nezákonné pohľadávky založené na nekalých podmienkach a konkrétne sú spomenuté aj blankozmenky.
Dohodu o vyplňovacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ). O obchádzanie zákona ide, ak právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V danom prípade vystavením zmenky sa právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch, dôsledkom čoho je, že žalovaná by veriteľovi mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1 OZ) a keďže žalobca si uplatnil právo výslovne zo zmenky a tú súd považoval za neplatnú, jeho žalobu zamietol.
Čo sa týka skutočností tvrdených žalobcom o tom, že v zmysle zmenkového šekového zákona platí zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie, súd dodáva, že nemožno s týmto tvrdením súhlasiť, pokiaľ sa jedná o oblasť práva, ktorú upravujú tzv. spotrebiteľské zákony. Tu súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktorý v obdobných veciach poukázal na skutočnosť, že takéto plnenie by bolo v rozpore s dobrými mravmi a jednalo by sa o plnenie právom nedovolené. Zo spisového materiálu vyplynulo, že nároky, ktoré uplatňuje žalobca v tomto konaní, sú určite neprimerané alebo možno ich hodnotiť ako neprimerané sankcie vo vzťahu k žalovanému a takéto konanie nemôže požívať súdnu ochranu, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka).
Z dôvodu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah upravený spotrebiteľským právom, je nutné vychádzať z úverovej zmluvy, ktorá bola základom pre vystavenie zmenky a ktorú súd vyhodnotil ako bezúročnú a bez poplatkov a samotnú zmenku ako neplatnú pre rozpor so zákonom, a preto nebolo možné priznať
ani ďalšie položky, ktoré uplatňoval žalobca v tomto konaní, a teda ani zákonný úrok vo výške X % ročne ako ani zmenkovú odmenu vo výške X,XX Eur.
Písomným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX H. I. V. H. X. Q. ako vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu oznámilo vstup do konania na strane žalovaného v zmysle § 93 ods. 2, ods. 3 a ods. 4 O.s.p. a zároveň si uplatnilo náhradu trov konania.
Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX žalobca vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. X C. XXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že „Oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Neprichádza preto do úvahy podanie odporu proti platobnému rozkazu takýmto subjektom.“
Žalobca tiež poukázal na nesúlad ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. s Ústavou SR, konkrétne s článkom 19 ods. 2 a 3. Žalobca uviedol, že samotný súhlas žalovaného pokladá za osobitný predpoklad účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného a že vedľajší účastník by vstupom do konania získal informácie o citlivých údajoch týkajúcich sa spotrebiteľa ako účastníka konania na strane žalovaného, a to o jeho osobných údajoch a jeho súkromí, pričom by zároveň došlo aj k porušovaniu ústavného práva žalobcu na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním a zneužívaním údajov týkajúcich sa žalobcu. . Podľa § 93 ods. 2, 3 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) združenie môže podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Komisiou (ďalej len "zoznam oprávnených osôb"), bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa združenie podľa odseku 1 môže na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa.
Predpokladom účasti občianskeho združenia, predmetom činnosti ktorého je ochrana práv podľa zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v konaní ako vedľajšieho účastníka vychádzajúc z výslovného znenia ust. § 93 ods. 2 O.s.p. a sledovaného účelu tohto vedľajšieho účastníctva je, aby konanie vo svojom predmete poskytovalo priestor na ochranu spotrebiteľského práva bez ohľadu na to, či sa jedná o spotrebiteľskú vec individuálnu alebo sa týka skupiny spotrebiteľov a bez ohľadu nato, či spotrebiteľ vystupuje na strane navrhovateľa alebo odporcu. Pokiaľ zákon umožňuje občianskemu združeniu, predmetom činnosti ktorého je ochrana práv podľa osobitného predpisu, zúčastniť sa konania a dáva mu rovnaké práva a povinnosti aké má účastník konania, tak nevyhnutne predpokladá aj to, že vstupom do konania získa prístup k informáciám vyplývajúcim z obsahu spisu, čo logicky vylučuje, aby účasťou v konaní mohlo dôjsť k porušeniu noriem chrániacich telekomunikačné tajomstvo alebo osobné údaje. Ani kritérium účelnosti samo o sebe nemôže byť dôvodom pre nepripustenie vstupu vedľajšieho účastníka do konania, súd ho zohľadňuje až v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania.
Vo vzťahu k argumentácii žalobcu súd uvádza, že z citovaného ustanovenia § 93 O.s.p. nevyplýva podmienka vstupu vedľajšieho účastníka do konania spočívajúca v súhlase žalovaného so spracovaním jeho osobných údajov vedľajším účastníkom. Ani ustanovenia zákona o ochrane osobných údajov takúto podmienku vstupu vedľajšieho účastníka do občianskeho súdneho konania nestanovujú. Pokiaľ sa jedná
o žalobcom namietané porušenie práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, resp. práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe zakotvených v článku 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, súd zdôrazňuje, že uvedené ústavné práva vzhľadom na procesné postavenie účastníkov tohto konania patria výlučne žalovanému. O prípadnom porušení týchto ústavných práv žalovaného v súvislosti so vstupom vedľajšieho účastníka do konania má v zmysle článku 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky právomoc rozhodovať výlučne Ústavný súd Slovenskej republiky, a to len na podklade sťažnosti žalovaného (§ 49 a nasl. zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov). Posúdenie prípadného porušenia týchto ústavných práv žalovanej tak nespadá do právomoci všeobecného súdu a zároveň zakladá nevyhnutnosť procesnej aktivity žalovaného v podobe podania ústavnej sťažnosti. Z tohto dôvodu žalobcom namietaný prípadný zásah do ústavných práv žalovaného nemôže byť dôvodom na nepripustenie vedľajšieho účastníka do konania. Ďalšími predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a/ výzva účastníka konania alebo podnet vedľajšieho účastníka konania, b/ uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník vystupovať, c/ preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákon, d/ rozhodnutie súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva), e/ súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f/ súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník.
Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania. Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa stal vedľajším účastníkom konania. Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.
Podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní je súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 O.s.p. nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu „ním podporovaného“ účastníka; svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať.
Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť.
Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho.
Účastník konania má preto právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá.
Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený.
Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo žalovanému doručené dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný nijako nereagoval a výslovný nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka - H. I. V. H. X. Q.
- nevyjadril.
Skutočnosť, že absentuje výslovný nesúhlas účastníka konania, na strane ktorého by mal vedľajší účastník vystupovať, nebráni naplneniu samotného účelu účasti vedľajšieho účastníka v konaní. Tento záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XCdo XXX/XXXX.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd účasť H. I. V. H. X. Q.Ľ. v konaní ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného pripustil, pretože pre účasť tejto právnickej osoby v konaní, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv spotrebiteľov, sú splnené procesné podmienky podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, žalobcovi náhrada trov nepatrí a vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal.
Čo sa týka vedľajšieho účastníka, súd mal za to, že je právom občianskeho združenia vstupovať do konaní na strane spotrebiteľa a dávať zaňho vyjadrenia, aj keď vzhľadom na novelu Zákona o ochrane spotrebiteľa súd z úradnej moci skúma či už premlčanie, prípadne ďalšie zákonné možnosti ochrany spotrebiteľa. Vo vzťahu k právnemu zastúpeniu má však súd za to, že toto nie sú účelne vynaložené trovy konania. Občianske združenie vstupujúce do konaní, ktorého činnosť smeruje k ochrane spotrebiteľa, má samé mať vo svojich radoch osoby pôsobiace na úseku ochrany spotrebiteľa, s určitou predchádzajúcou praxou v tejto oblasti. To je aj základný predpoklad pre zaradenie združenia do zoznamu oprávnených osôb, ktorý vedie Ministerstvo hospodárstva SR. Samotné občianske združenie má teda dostatočné vedomosti a skúsenosti slúžiace na to, aby zastupovalo záujmy spotrebiteľa a tak napĺňalo účel svojej existencie. Je teda taktiež právom vedľajšieho združenia zastúpiť sa právnym zástupcom, avšak občianske združenie ako vedľajší účastník si musí byť vedomé, že tieto náklady advokáta musí znášať z vlastných zdrojov, pretože v opačnom prípade sa vytvára dojem účelovosti konania združenia, ktorého činnosť by spočívala len vo vstupe do konania, spolu so splnomocnení advokáta, s cieľom dosiahnutia odmeny. Súd má za to, že právne zastúpenie je odôvodnené len v mimoriadne náročných právnych veciach, čo táto právna vec nebola. Z tohto dôvodu súd náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.