Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8To-126-2014.pdf
PDF · 78.68 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/126/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej a sudcov JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Martina Michalanského, v trestnej veci proti obžalovanému E. P. pre zločin ublíženia za zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. 7T/33/2014 zo dňa 9. 10. 2014 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 8. decembra 2014 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného E. P..
odôvodnenie:
Okresný súd Trebišov napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného vinným zo zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr. zák., z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť tak, že
dňa 3. 1. 2014 v čase okolo 11.00 hod. došiel na dvor rodinného domu nachádzajúceho sa v obci Hraň na ul. Lipovej č. 344/4, ktorý je riadne oplotený, došiel k oknu a tu sa vyhrážal poškodenej U. O., nar. XX. XX. XXXX, slovami „kedz vijdzeš von ta ce zabijem ty kurvo“ a následne rukou rozbil sklenenú výplň okna, cez ktoré vošiel do rodinného domu a na chodbe nachádzajúcej sa na druhom poschodí dobehol poškodenú U. O. a túto následne trikrát udrel po temene hlavy plochou časťou kovovej násady sekery, ktorú si so sebou priniesol, pričom sa jej vyhrážal slovami „zabijem ce a tu dneška zdechneš“, na to poškodená ušla na ul. Lipovú k potravinám Coop Jednota, kde ju obvinený dobehol a znova ju trikrát udrel po temene hlavy plochou časťou kovovej násady sekery, na to sa poškodená U. O. ukryla do budovy predajne Coop Jednota a obvinený následne z miesta ušiel preč, čím takto poškodenej Eve O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P., R. XXX/XX, spôsobil zranenie, a to sečnú ranu vlasatej časti hlavy a povrchové ranky oboch rúk, čo si podľa znaleckého posudku č. 5/2014 zo dňa 12. 2. 2014, ktorý vyhotovil znalec MUDr. G. J., vyžiadalo práceneschopnosť 7 dní, pričom je taktiež konštatované, že vzhľadom na charakter útočného predmetu by mohlo za určitých okolností dôjsť až k závažnejšiemu poraneniu, a to zlomenine klenby lebečnej s lokálnym zakrvácaním do mozgových obalov s liečbou nad 42 dní a poškodenej majiteľke domu C. O., nar. 5. 4. XXXX, trvale bytom P., Z. XXX/X, spôsobil škodu na zariadení vo výške 56,30 eur.
Súd mu za to podľa § 155 ods. 1, § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov nepodmienečne a podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona pre výkon uloženého trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona uložil mu aj trest prepadnutia veci - sekery o dĺžke rukoväte 49 cm a kovovej násady o dĺžke 18 cm.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému uložil povinnosť nahradiť spôsobenú škodu na zdraví poškodenej U. O., nar. XX. XX. XXXX v V., trvale bytom P., R. XXX/XX vo výške 322 eur a škodu na majetku poškodenej C. O., nar. 5. 4. XXXX v F., trvale bytom P., Z. XXX/X vo výške 56,30 eur.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že vykonaným dokazovaním nebol preukázaný jeho úmysel spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví. V tejto súvislosti poukázal na znalecký posudok č. 5/2014, z ktorého je zrejmé, že poškodenej spôsobil len ľahké zranenia s dobou liečenia do 7 dní a že údery viedol slabšou intenzitou. Konštatoval, že úmysel páchateľa spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví nemožno vyvodzovať len z povahy predmetu, ktorým bol vedený útok, ale je potrebné zvážiť aj ďalšie okolnosti prípadu, ako je spôsob jeho použitia, intenzita vedeného úderu a pod. Ak by totiž bola akceptovaná kvalifikácia skutku iba na základe povahy použitého predmetu, potom by akékoľvek konanie páchateľa, kde bol použitý rovnaký predmet, musel byť kvalifikovaný ako pokus o spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví. O pokus trestného činu v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 Tr. zák. môže ísť len vo vzťahu k úmyselnému trestnému činu, pričom páchateľ si musí zámerne počínať tak, aby spôsobil zamýšľaný následok. Pre posúdenie určitého konania ako pokusu trestného činu má význam aj to, aké okolnosti a dôvody zabránili páchateľovi v dokonaní trestného činu. Všetky uvedené skutočnosti pritom musia súhrnne vyjadrovať spoľahlivý záver, že úmyselné konanie páchateľa bezprostredne smerovalo k spôsobeniu následku trestného činu, ktorý zostal v štádiu pokusu. Dodal, že ak by mal skutočne v úmysle spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví, zranenia by u nej boli podstatne väčšie so zreteľom na to, že ju zasiahol dokopy 6-krát do hlavy. Namietala tiež, že jeho údajné vyhrážky neboli potvrdené žiadnym iným relevantným dôkazom okrem výpovede samotnej poškodenej. Dospel k záveru, že jej výpoveď nie je vierohodná, nakoľko má záujem na jeho odsúdení so zreteľom na svoju neochotu vyplatiť mu jeho majetkový podiel na nehnuteľnosti.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa. Zotrval na písomných dôvodoch podaného odvolania.
Krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné, pretože podľa jeho názoru rozhodnutie okresného súdu je zákonné.
Obžalovaný sa pripojil záverečnému návrhu svojho obhajcu a uviedol, že je nevinný.
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Z obsahu spisu je zrejmé, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z výpovede obžalovaného, z výpovede poškodenej U. O., svedkyne C. O., E. F., E. J., H. F., C. P. a U. E. a zo znaleckého posudku a výpovede znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia H.. G. J., na podklade ktorých dospel k záveru, že skutok sa stal, je trestným činom tak, ako ho kvalifikoval prokurátor v podanej obžalobe a spáchal ho obžalovaný. V tejto súvislosti poukázal na predmet útoku, teda oblasť hlavy a aj na predmet, ktorým obžalovaný útočil. Okresný súd dodal, že ak by sa obžalovaný prestal ovládať, resp. keby sa poškodenej nepodarilo tlmiť údery a nedokázala by sa vyšmyknúť a skryť, mohlo by dôjsť k omnoho závažnejším poraneniam a následkom. Pokiaľ ide o motív údajnej krivej výpovede poškodenej, okresný súd zistil, že poškodená je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorú obývala s obžalovaným, pričom nie je úlohou súdu skúmať, kto sa akou mierou podieľal na jej kúpe.
Krajský súd sa s týmto záverom okresného súdu stotožnil.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil žalovaných skutkov, ktoré aj správne právne posúdil a následne kvalifikoval a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje a k odvolaniu obžalovaného uvádza nasledovné.
Pokiaľ obžalovaný namietal, že mu nebol preukázaný úmysel spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví, krajský súd uvádza, že v tejto súvislosti stačí zistenie, že páchateľ vedel, že môže spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a bol s tým uzrozumený. Je nesporné, že obžalovaný si musel byť vedomý toho, že opakovaným útokom sekerou na hlavu poškodenej môžeš dôjsť aj k oveľa závažnejším zraneniam, ako v skutočnosti došlo (čo potvrdil aj znalec v podanom znaleckom posudku) a že bol s možnými ťažšími následkami aj uzrozumený, nakoľko v opačnom prípade by od svojho konania včas upustil, prípadne by útok smeroval iným predmetom na inú časť tela.
Krajský súd zároveň zdôrazňuje, že k ťažkým zraneniam poškodenej nedošlo vôľou obžalovaného a nižšou intenzitou jeho útoku, ako sa snažil presvedčiť krajský súd, ale len priaznivou polohou hlavy poškodenej, nakoľko znalec vo svojej výpovedi skonštatoval, že vzhľadom na charakter útočného predmetu by za určitých okolností (práve pri zmene polohy hlavy a nie pri väčšej intenzite útoku) mohlo dôjsť k závažnejšiemu poraneniu poškodenej.
Krajský súd sa stotožňuje s tvrdením obžalovaného, že úmysel páchateľa pôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví nemožno vyvodiť len z povahy použitého prostriedku, ale aj zo spôsobu vykonania útoku, z jeho intenzity, z toho, či sa intenzita útoku niečím zmiernila bez pričinenia páchateľa, z pohnútky činu, z okolností, ktoré predchádzali násilnému konaniu a aj z povahy vzťahu medzi účastníkmi konfliktu.
V predmetnej veci mal krajský súd preukázané, že obžalovaný útočil na poškodenú plochou časťou sekery a to až 6-krát, pričom útok smeroval na hlavu a bol ukončený len tým že poškodená pred obžalovaným ušla. Okrem toho mal krajský súd preukázané, že útoku obžalovaného predchádzali jeho vyhrážky, že ju zabije.
Na podklade takto komplexne preukázaných skutočností aj krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný mal v úmysle spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví, o čom svedči nielen predmet, s ktorým útočil, ale najmä počet opakovaní útoku, miesto na ktoré útok smeroval, jeho predchádzajúce vyhrážky ako aj to, že od svojho konania dobrovoľne neupustil.
Ani skutočnosť, že poškodená utrpela len ľahké zranenia neznamená, že konanie obžalovaného nemalo byť posudzované ako pokus ťažkej ťažkej ujmy na zdraví, nakoľko pri správnom posudzovaní konania páchateľa, ktorým útočil na zdravie občana nemožno vychádzať iba z toho, akú ujmu na zdraví skutočne spôsobil, ale je potrebné prihliadať aj na okolnosti, za ktorých sa útok uskutočnil, akým predmetom sa útočilo a aké nebezpečenstvo napadnutému útoku hrozilo.
Z okolností, za ktorých sa útok v danej veci uskutočnil a z predmetu, ktorým sa útočilo je nepochybné, že konanie obžalovaného smerovalo k ťažkej ujme na zdraví poškodenej, ku ktorej nedošlo pravdepodobne len v dôsledku priaznivej polohy jej hlavy, toho, že sa pred ním skryla a dostatočne kryla údery.
Aj zo súdnej praxe je zrejmé, že 6-násobný útok sekerou na hlavu poškodenej osoby sa považuje za pokus ťažkej ujmy na zdraví.
Krajský súd považoval výpoveď poškodenej za vierohodnú, nakoľko nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by jej vierohodnosť spochybňovali v zmysle odvolacích námietok obžalovaného. Krajský súd neakceptoval ako možný motív jeho krivého obvinenia záujem poškodenej na jeho časti nehnuteľnosti, nakoľko z listinných dôkazov založených v spise je zrejmé, že sporná nehnuteľnosť je vo výlučnom vlastníctve poškodenej. Krajský súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že nie je jeho úlohou skúmať, kto sa akou mierou podieľal na jeho kúpe a či obžalovaný má nárok na časť z domu. Obžalovaný pritom ani
do rozhodnutia krajského súdu nepreukázal, že by podal nejaký návrh na vyporiadanie takých vzťahov s poškodenou, o ktorých tvrdil, že boli príčinou jeho krivého obvinenia.
Aj pri rozhodovaní o treste okresný súd zobral do úvahy všetky podstatné okolnosti, ktoré mal na jeho určenie a nepochybil, keď obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody na spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby v trvaní 6 rokov, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia so zreteľom na to, že v posledných 10-tich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.