Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/13/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom 813 11 Bratislava, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody vo výške 175 eura a nemajetkovej ujmy vo výške 608,52 eur, takto

rozhodol:

Súd podaný návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa trovy konania nepriznávajú.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu majetkovej škody vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 608,52 eur. V podanom návrhu uviedol, že navrhovateľ v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt ( veriteľ zo zmluvy o úvere č. 4420106) navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym postupom podľa ustanovenia §-u 38 a nasl. ( ďalej len „ Exekučný poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhovateľ navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.: 4150120 dlžníkom: T. B. M.. X.X.XXXX ( povinným). Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 16404/2010. Exekútor postupoval podľa procesnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku, najmä podľa ust. §-u 44 ods. 1 Exekučného poriadku a predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu (Okresný súd Nitra) - pritom ho požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie, spísal dňa 18.5.2009 a podal postupom podľa ust. §-u 44 ods. 8 Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Legitímne pritom očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda , že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná:

- nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,

- si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu ( v skutočnosti súd nemá inú legálnu

možnosť, než o návrhu len na základe posúdenia osoby, nového exekútora rozhodnúť a teda do konania nevstupuje iné informačné podnety a nevykonáva sa dokazovanie).

nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.

Opísaný postup exekučného súdu navrhovateľ hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom , konkrétne ustanovením §-u 44 ods. 7 Exekučného poriadku, resp. od 1.12.2006 s ustanovením §- u 44 ods. 8 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 ( napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. : , , ). O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody sa navrhovateľ dozvedel po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 22.4.2010 o zmene súdneho exekútora. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočnenou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur, celkom sumu 175 eur. Nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 608,52 eur si navrhovateľ uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní , že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Výpočet nároku navrhovateľ uskutočnil alikvotným pomerom 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu teda 663,88 eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 eur za mesiac. Upozornil, že v danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 337 dní. Navrhovateľ postupoval podľa ust. §-u 15 ods. 1 a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporca však do podania tohto návrhu na žiadosť pozitívne nereagoval.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 24.2.2014 k podanému návrhu uviedol, že návrh považuje za právne neopodstatnený a žiada, aby súd návrh proti odporcovi v celom rozsahu zamietol a nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle Poukázal na zmätočnosť podania nakoľko v jednotlivých návrhoch sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. sú zmätočne označení povinní, sú odlišné dátumy narodenia, nie sú uvedené sp.zn. príslušných exekučných konaní , ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch, navrhovateľ nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy, uviedol časť dôkazov, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám. Tiež odporca poukázal na to, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Jednak navrhovateľ namieta „ nezákonné konanie“ v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. K uvádzaným prieťahom v konaní poznamenal, že navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie . Navrhovateľ ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie na náhradu škody boli odporcovi doručené dňa 23.4.2012 a už dňa

27.9.2012 bol okresnému súdu doručený predmetný návrh, je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal po uplynutí šesťmesačnej lehoty ale skôr. Z ustanovení vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Odporca mal za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Vcelku navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zák.č.. všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: l/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

Odporca k nesprávnemu úradnému postupu nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote uviedol, že odporca pripúšťa, že v niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30 dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu , najmä v prípadoch ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť; v takých prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora, tak, aby v tejto lehote rozhodol aj trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný spis pôvodného súdneho exekútora. Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), zákonom ustanovenú lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa i nevyhnutnosť vykonať pred resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony ( výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup. V tejto súvislosti poukázal na ust. §-u 44 ods. 8,9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom na zachovanie kontinuity konania. V prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v tom, že okresný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku ( premlčacia lehota) uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 30 dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora. Vzhľadom na tieto skutočnosti odporca vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30 dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009. ( t.j. tri roky pred dňom kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa je okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody. Navrhovateľ sa vo svojom návrhu konkrétne domáha náhrady škody pozostávajúcej z materiálnej škody v paušálnej sume 175 eur. Navrhovateľom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa Navrhovateľ ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje odporca za účelové. Pokiaľ navrhovateľ uvádza ako ďalšiu položku majetkovej škody „ udržiavanie“ systému. Tu ide o tiež o činnosť, ktorú musí navrhovateľ vykonávať na každodennej báze, najmä pri poskytovaní úverov v takom rozsahu, ako ich poskytuje navrhovateľ, aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti daného druhu. Spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytnutie a vymáhanie úverov, musí mať informačný systém.

Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti, je nesprávne a znovu účelové. Z tohto dôvodu má odporca za to, že uplatňovanie nároku na majetkovú škodu je nepodložené a uplatňovať si 175 eur paušálne za každého dlžníka je nielenže nadhodnotené, ale aj nepreukázané. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany navrhovateľa a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných návrhov, ťažkostí pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými navrhovateľ exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípady zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Navyše Ústavný súd SR vychádzal aj z významu sporu pre navrhovateľa, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám. Je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „ frustrácie ,úzkosti ,neistoty, nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Navrhovateľ uvádza aj „ zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Navrhovateľ tiež neupresnil v čom a ako situácia „ ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa“. Navrhovateľ opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené z návrhu nevyplýva a z toho dôvodu odporca nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Súd konal a prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, pričom navrhovateľ predvolanie mal riadne a včas doručené a navrhovateľ dňom 18.8.2014, právny zástupca navrhovateľa dňom 18.8.2014, neúčasť súdu ospravedlnil právny zástupca navrhovateľa emailovým podaním zo dňa4:12..2014 o 16,14 hod., ktoré bolo predložené súdu 5.2.2014 z dôvodu kolízie pojednávaní, pričom požiadal o odročenie pojednávania z tohto dôvodu, pretože klient trvá na účasti splnomocneného advokáta a vylučuje substitúciu. Odporca predvolanie mal riadne a včas doručené dňa 19.8.2014, neúčasť súdu ospravedlnil emailovým podaním zo dňa 28.11.2014 z dôvodu hospodárnosti konania, o odročenie nepožiadal. Neúčasť navrhovateľa a jeho právneho zástupcu súd neospravedlnil a ani neakceptoval žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa, o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, ale konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Urobil tak preto, že navrhovateľ svoje ospravedlnenie predložil súdu v deň pojednávania, nevyplýva z neho kedy sa dozvedel o kolízii, čo rozhodne nie je ospravedlnením riadnym a včasným v zmysle , Neobstojí ani prekážka spočívajúca v nesúhlase navrhovateľa so substitúciou , nakoľko v plnomocenstve zo dňa 13.9.2012 ( č.l.5 spisu) navrhovateľ vyslovil súhlas s tým, aby si splnomocnená spoločnosť ustanovila za seba zástupcu, a ak ich ustanoví viac súhlasí, aby každý z nich konal samostatne viď (uznesenie Najvyššieho súdu SR č.1Cdo/115/2011 a nález Ústavného súdu SR z 13.1.1999 o kolízii pojednávaní). Ku dňu rozhodnutia súdom navrhovateľ plnomocenstvo súdu zo dňa 13.9.2012 nemodifikoval.

S poukazom na tieto skutočnosti súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu podľa §-u 101 ods. 2

Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného exekučného spisu Okresného súdu v Nitre sp.zn.16Er/414/04 , s písomným návrhom zo dňa 17.9.2012, s písomným vyjadrením odporcu k návrhu zo dňa 24.2.2014, s doplnením rovnopisu, s reakciou na výzvu súdu o predloženie písomného podania spísaného navrhovateľom dňa 21.9.2013, článkom uverejneným v SME , stanoviskom Európskej komisie , znaleckým posudkom č. 1/2014, ktorý vyhotovila Ekonomická univerzita v Bratislave, znalecký ústav dňa 1.3.2013.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp.zn.16Er/414/04 vyplýva, že dňa 3.12.2004 bola doručená žiadosť súdneho exekútora Mgr. Kataríny Baňarovej, 929 01 Dunajská Streda Kukučínova 1211/17, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod č. v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom 831 02 Bratislava, Račianska 42/A, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martin Máčaj proti povinnému: T. B., M..X.X.XXXX , trvale Q. XX K. Č., Č. XXXX , pre vymoženie istiny vo výške 10 800,-Sk s príslušenstvom a to na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu, ktorým bola notárska zápisnica N 2464/2004 NZ 69425/2004 spísaná na notárskom úrade JUDr. Jarmilou Kováčovou, notárkou dňa 12.9.2004. . Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.12.2002. Okresný súd Nitra poveril súdneho exekútora Mgr. Kataríny Baňarovej vykonaním exekúcie vydaným poverením zo dňa 16.2.2005 pod č. 5403*007629. Dňa 18.15.2009 bol Okresnému súdu v Nitre doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ktorým žiadal exekučný súd poveriť vykonaním prebiehajúcej exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého súdneho exekútora so sídlom 821 08 Bratislava, Záhradnícka 62. Exekučný súd zaslal predmetný návrh súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Bańarovej dňa 8.7.2009 a súčasne ju vyzval, aby v lehote 14 dní predložil vyúčtovanie trov exekúcie v predmetnej exekučnej veci ak si ich uplatňuje s tým, aby sa vyjadrila k návrhu na zmenu súdneho exekútora.

Súdny exekútor Mgr. Katarína Baňarová prevzala výzvu Okresného súdu v Topoľčanoch dňa 12.10.2009.

Dňa 20.6.2011 súdny exekútor Mgr. Katarína Baňarová zaslala súdu stanovisko k návrhu na zmenu súdneho exekútora a súčasne predložila súdu špecifikáciu trov exekúcie.

Okresný súd v Nitre uznesením zo dňa 22.4.2010 pod č.k. -25 vyhovel návrhu na zmenu súdneho exekútora, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.5.2010.

Zo znaleckého posudku č. 1/2014 vyhotoveného Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Znaleckým so sídlom 852 35 Bratislava, Dolnozemská cesta 1vyplýva, že znalecký posudok bol vypracovaný na základe objednávky od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej repbuliky v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou , či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene exekútora. Znalecký posudok bol vypracovaný za obdobie rokov 2009-2012 tak ako to určil zadávateľ znaleckého posudku pre výpočet škody. Vypočítaná škoda obsahuje štyri základné časti : zvýšené mzdové náklady, náklady na tlač, náklady na úpravu informačného systému, náklady na telekomunikačné služby a poštovné. V závere znaleckého posudku znalecký ústav uvádza, že na základe vykonanej analýzy mzdových náklady, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému realizoval znalecký kolektív výpočet majetkovej ujmy vzniknutej v spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., pričom táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb nasledovne:

- žaloby NZP a NP v poradí položka a suma v eurách na jednu žalobu:

mzdové náklady 4,15 eur, náklady na tlač, 5,31 eura, náklady na úpravu informačného systému 13,86 eura, náklady na poštovné 3,01 eura, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eura, t.j. celkom 30,76 eura;

- žaloby ZE v poradí položka a suma v eurách na jednu žalobu:

mzdové náklady 5,07 eura, náklady na tlač, 5,31 eur, náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur, náklady na poštovné 3,01 eura, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur, t.j. celkom 31,68 eura.

Podľa §-u 3 ods.1 písm. d/ o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platného a účinného ku dńu doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa §-u 3 ods. 2 vyššie cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa §-u 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 vyššie cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa §-u 9 ods. 1 vyššie cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom . Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa §-u 9 ods. 2 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa §-u 15 ods. 1 vyššie cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím , zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škodu spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku ( ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa §-u 16 ods. 1 vyššie cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa §-u 17 ods. 1 vyššie cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa §-u 17 ods. 2 vyššie cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa §-u 19 ods. 1 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa §-u 19 ods. 3 vyššie cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa §-u 44 ods. 6 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonom v znení a platnom a účinnom ku dňu 3.12.2004, kedy bola Okresnému súdu Nitra doručená žiadosť o udelenie poverenia ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekútora poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa §-u 235 ods. 1 Exekučného poriadku exekúcie začaté do dňa vyhlásenia tohto zákona sa dokončia podľa tohto zákona.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný a preto ho zamietol.

Podľa vyjadrenia odporcu vyplýva, že navrhovateľ prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručil odporcovi dňa 23.4.2012. Navrhovateľ podal návrh na súd dňa 27.9.2012. Napriek

tomu, že navrhovateľ podal návrh na súd pred uplynutím šesť mesačnej lehoty odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uvedená lehota už uplynula, nárok navrhovateľa uspokojený nebol a preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu šesťmesačná lehota uplynula, návrh nemožno považovať za predčasne podaný a v súdnom konaní možno o veci rozhodnúť.

Súd pri rozhodovaní neprihliadal na vznesenú námietku premlčania odporcom. Žiadosť o zmenu súdneho exekútora došla na Okresný súd v Nitre dňa 25.5.2009, pričom od podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu neuplynula lehota troch rokov. Samotný návrh zo strany navrhovateľa bol podaný na súd dňa 27.9.2012.

Návrh vo veci samej obsahoval všetky potrebné náležitosti a preto súd nepovažoval za dôvodné postupovať podľa ustanovenia a vyzývať navrhovateľa na odstraňovanie vád podania. Návrh mal všetky potrebné náležitosti a pravidovosť tvrdených skutkových okolností si súd mal možnosť overiť z pripojenej fotokópie exekučného spisu.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon, resp. škodová udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus), d/ zavinenie ( len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt zavinil vznik škody alebo nie)

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako zodpovednosť objektívna- nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti ( podľa zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť). Stačí preukázať, že škoda ( ak vznikla) je výsledkom činnosti príslušného orgánu tzv. zodpovednosť za výsledok. Článok 46 ods. 3 je ústavným základom tejto zodpovednosti „Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom“.

Škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda t.j. majetková ujma, za ktorú je náhrada požadovaná. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom.

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzhľadom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, neprerušený , bezprostredný, nie je postačujúce, ak je iba sprostredkovaný. V kontexte zisťovania príčinnej súvislosti je potrebné preto skúmať všetky skutočnosti prichádzajúce do úvahy ako ( priama) príčina škody, či existuje skutočnosť, s ktorou len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve ( iba) týmto postupom , ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim t.j., ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

Právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje akémukoľvek subjektu domáhať sa ochrany svojich práv podaním ústavnej sťažnosti podľa ustanovenia . Otázku či v konkrétnom prípade bolo alebo nebol porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ( garancia v článku 48 ods. 2 SR) je kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju v súlade s ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä podľa týchto základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu ( napr. ). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č . Opačný výklady by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu ohľadne vzniku zbytočných prieťahov. Nebolo vedené žiadne konanie, v ktorom by bolo skonštatované, že došlo k prieťahom v konaní. Pokiaľ by konajúci súd o náhrade škody mohol

hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov znamenalo by to záver, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, čo by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu súdnictva. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať aj z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o disciplinárnom previnení sudcu, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Za nesprávny úradný postup v dôsledku, ktorého vznikla navrhovateľovi škoda, navrhovateľ považuje nevydanie rozhodnutia o zmene súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod č. EX 151/04 do 30 dní odo dňa doručenia tohto návrhu exekučnému súdu. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na to, že o predmetnom návrhu zo dňa 18.5.2009 bolo rozhodnuté až po uplynutí zákonnej lehoty, pričom exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 357 dní a neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nitrapod sp. zn. 16Er/414/2004mal súd za preukázané, že návrh na zmenu súdneho exekútora bol Okresnému súdu Nitra doručený dňa 25.5.2009. Exekučný súd zaslal predmetný návrh súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Baňarovej s prípisom zo dňa 8.7.2009 a vyzval ju, aby súdu v lehote 14 dní predložil vyúčtovanie trov exekúcie v predmetnej veci, ak si ich uplatňuje a aby sa vyjadrila k návrhu na zmenu súdneho exekútora. Súdna exekútorka prevzala výzvu dňa 12.10.2009.

Dňa 4.11.2009 sa súdna exekútorka Mgr. Katarína Baňarová vyjadrila písomne k návrhu na zmenu súdneho exekútor a zaslala súdu vyčíslenie trov exekúcie. Dňa 4.2.2010 súdna exekútorka zaslala súdu originál exekučného spisu EX 151/04. Súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel uznesením zo dňa 22.4.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.5.2010 vo výroku o zmene súdneho exekútora. Z takéhoto postupu exekučného súdu nemožno vyvodiť jeho dlhodobejšiu nečinnosť a ani zbytočné prieťahy, ktoré by v predmetnej veci konštatoval iný príslušný orgán. Vzhľadom na potrebu realizovať nevyhnutné úkony predchádzajúce vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora, ktoré boli viazané na súčinnosť pôvodného exekútora, ktorú tento poskytol až s odstupom 211 dní, v celom rozsahu nakoľko 4.2.2010 zaslal aj exekučný spis nebolo možné podanému návrhu skôr vyhovieť. Navrhovateľ v tejto súvislosti nepreukázal , že by musel za obdobie od podania návrhu na zmenu súdneho exekútora až do jeho rozhodnutia o ňom vynaložiť osobitné náklady na správu pohľadávky na udržiavanie a správu jeho informačného systému, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. V exekučnom spise sa žiadne urgencie ani žiadosti o informácie o stave konania nenachádzajú. S prihliadnutím na okolnosti prípadu, že oprávnený žiadal vo viacerých exekučných konaniach o zmenu exekútora, o ktorých bolo potrebné rozhodnúť v tom istom čase po predchádzajúcom vyžiadaní vyčíslenia trov exekúcie a exekučných spisov, súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade bolo o návrhu na zmenu exekútora rozhodnuté ešte stále v primeranej lehote, a preto nemohlo dôjsť ani k vzniku nemajetkovej ujmy tvrdenej navrhovateľom.

Navrhovateľ nepreukázal, že v danej právnej veci súd nesprávne úradne postupoval, čím mal zapríčiniť navrhovateľovi škodu v uplatnenej výške a že existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym rozhodnutím a vznikom škody. Naopak bolo jednoznačne preukázané, že súd pri rozhodovaní o zmene exekútora postupoval v zmysle zákona a vo veci rozhodol v primeranej lehote.

Doposiaľ ani nie je preukázané, že by navrhovateľovi skutočne vznikla nejaká škoda v súvislosti s rozhodovaním súdu o zmene exekútora aj napriek tomu, že súd nerozhodol do 30 dní od podania návrhu.

Nebolo preukázané, akým nesprávnym úradným postupom vznikla navrhovateľovi škoda, že nesprávnym úradným postupom súdu mu vznikla majetková škoda a nemajetková ujma v žalovanej výške, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol. Aj keď je súd toho právneho názoru , že neporušil pri

rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora príslušné zákonné ustanovenia, je potrebné uviesť, že nedodržanie zákonnej lehoty nezakladá automaticky nárok na náhradu škody, pretože je potrebné preukázať vznik škody, o akú škodu ide a v akej výške je škoda a tiež kauzálny nexus príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzhľadom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je len sprostredkovaný. Pri zisťovaný príčinnej súvislosti je potrebné v dôsledku toho skúmať, či komplexe, skutočností prichádzajúcich do úvahy ako ( priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákona spája zodpovednosť za škodu.

Navrhovateľom uvádzaná majetková škoda nebola nijakým spôsobom preukázaná, navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku. Tvrdenia o tom, že ak by súd rozhodol včas, nemusel by sa prostredníctvom svojich zamestnancov venovať urgenciám, sťažnostiam evidencii prípadov sú nedostatočným argumentom a zároveň nepreukazujú príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím exekučného súdu a podaným návrhom na zmenu exekútora. Naviac navrhovateľom uvádzaná majetková škoda nebola v konaní preukázaná, jej vyčíslenie paušalizáciou vecných nákladov spočívajúcich v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca je podľa súdu nepreukázané, nezdôvodnené a navrhovateľ neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce ním uvádzanú škodu. Škodou sa rozumie majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení ( úbytku) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predchádzajúceho stavu nie je možné alebo účelné.

Navrhovateľ nepreukázal, že obdobie, ktoré uplynulo od doručenia žiadosti na zmenu súdneho exekútora až do rozhodnutia exekučného súdu zasiahlo navrhovateľa negatívne, vyvolalo v ňom neistotu ako morálnu ujmu, ovplyvnilo jeho plánovanie a rozhodovanie, viedlo k strate legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný zákonom a vyvolalo riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky. Súd nesúhlasí ani s názorom navrhovateľa , že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní. Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Pre spravodlivé rozhodnutie je akákoľvek lehote irelevantná. Objektívne nie možné vždy rozhodnúť v zákonnej lehote. Je potrebné skúmať aj dôležitosť rozhodnutia pre ďalšie vzťahy účastníkov konania a priebeh konania. Rozhodovanie o zmene súdneho exekútora nijako vzťah medzi účastníkmi nemení a vplyv na priebeh konania nebol preukázaný. V danej exekučnej veci súd o návrh rozhodol od zadováženia potrebných podkladov v primeranej dobe, ani nie mesiac od dôjdenia žiadaných podkladov od súdneho exekútora.

Za účelom preukázania výšky spôsobenej škody navrhovateľ predložil súdu znalecký posudok č. 1/2014, ktorý však neodzrkadľuje, neodráža údajnú škodu vzniknutú mu v exekučnom konaní, ale sa len všeobecne vzťahuje na škodu ohraničenú na obdobie rokov 2009 až 2012. S výškou škody vyčíslenou v tomto posudku sa súd bližšie nezaoberal, keďže nezistil príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, ku ktorému nedošlo a škodou, resp. nemajetkovou ujmou, ktorú mal navrhovateľ nerozhodnutím exekučného súdu v zákonnej lehote údajne utrpieť.

Podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a žiadnu z nich navrhovateľ v konaní nepreukázal, nemôže byť preto daná zodpovednosť odporcu za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu uplatnenú v tomto konaní.

Je potrebné poukázať aj na to, že exekučné konanie bolo začaté3.12.2004 , pričom podľa § 235 ods. 1 Exekučného poriadku sa exekúcie začaté do dňa vyhlásenia tohto zákona dokončia podľa tohto zákona. K 3.12.2004 v ustanovení § 44 nebola stanovená lehota 30 dní na rozhodnutie o zmene exekútora a preto navrhovateľ neodôvodnene argumentuje, že malo dôjsť ku škode nedodržaním zákonnej 30 dňovej lehoty pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora aj z tohto dôvodu nemohla navrhovateľovi vzniknúť škoda nerozhodnutím o zmene exekútora v lehote 30 dní.

Pre tieto skutočnosti súd podaný návrh zamietol.

Podľa §-u 142 ods. 1 veta prvá účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa §-u 151 ods. 1 o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa §-u 151 ods. 2 , ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia, ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorý m sa konanie končí.

Odporca mal v konaní plný úspech a preto má právo proti navrhovateľovi na náhradu trov konania. Odporca si trovy konania uplatnil, tieto ale nevyčíslil ani v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú a preto súd odporcovi žiadne trovy nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa . jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

-15-

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( . ).