Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-342-2021.pdf
PDF · 122.06 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/342/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - Z.. G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX U., zastúpená Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47239921, a otec - J.. J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F. XX, XXX XX U., zastúpený JUDr. Dašou Šulejovou, advokátkou so sídlom Fedinova 16, 850 00 Bratislava, v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 20P/81/2020-113, zo dňa 17.06.2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 20P/81/2020-113 zo dňa 17.06.2021 vo výroku I. upravil styk otca s maloletou X. J., nar. XX.XX.XXXX, každý párny kalendárny týždeň v stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň v utorok od 17.00 hod. do 19.00 hod., od piatku 17.00 hod. do soboty 17.00 hod., a v nedeľu od 09.00 hod. do 17.00 hod. okrem školských prázdnin a sviatkov, počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od soboty predchádzajúcej prvému dňu prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR do piatku každodenne od 10.00 hod. do 17.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od Veľkonočnej nedele 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka 17.00 hod., počas letných prázdnin v roku 2021 od 01.07. do 10.07. a od 01.08. do 10.08. každodenne od 10.00 hod. do 17.00 hod. a od roku 2022 každý kalendárny rok od 01.07. 10.00 hod. do 10.07. 17.00 hod. a od 01.08. 10.00 hod. do 10.08. 17.00 hod., počas Vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok dňa 24.12. od 09.00 hod. do 16.00 hod., od 25.12. 10.00 hod. do 26.12. 17.00 hod., každý nepárny kalendárny rok dňa 30.12. od 10.00 hod. do 17.00 hod., od 31.12. 17.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka 17.00 hod. tak, že miestom prevzatia a odovzdania maloletej je miesto bydliska matky, matke uložil povinnosť maloletú na styk pripraviť, vo výroku II. zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P/149/2014-499, zo dňa 23.02.2018, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/275/2018-582, zo dňa 09.10.2018, v časti úpravy styku otca s maloletou v bežnom párnom a nepárnom kalendárnom týždni a počas školských prázdnin a sviatkov, vo výroku III. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Rozhodnutie právne zdôvodnil § 24 ods. 2, 4, § 26 Zákona o rodine, majúc za preukázanú dôvodnosť návrhu na zmenu úpravy styku otca s maloletou jeho čiastočným rozšírením. Vykonaným dokazovaním
(výsluchom a vyjadreniami rodičov, zisteným názorom maloletej a stanoviskom kolízneho opatrovníka, pripojenými spismi OS Bratislava V, sp.zn. 17P/295/2016, 22P/65/2018, 17P/385/2014, 17P/195/2014, 17P/388/2014, 17P/149/2014, potvrdením o návšteve školy maloletej a jej lekárskymi správami) zistil, že otec sa s maloletou stretáva v zmysle posledného rozsudku o úprave styku z roku 2018, maloletá do domácnosti otca chodí a pozná ju, ale nikdy u neho neprenocovala. Zo vzájomných vyjadrení rodičov ustálil ich narušené vzťahy, kedy stále nedokážu spolu vecne komunikovať. Prihliadal na záujem maloletej, najmä na jej citové väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a pod.) a vývinové potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby a pod.), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné, ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a pod.). Uviedol, že z vyjadrenia maloletej (žiačky 3. ročníka základnej školy) nevzhliadol potrebu dokazovania znalcom. Z osobného prejavu a komplexného vyjadrenia maloletej mu nevyplynulo, že by nemala záujem o určité širšie stretávanie sa s otcom. Naopak, ustálil akútnu potrebu rozšírenia jej styku s otcom, pokiaľ ho ešte ako druhého rodiča vníma. Z vyjadrení maloletej zistil jej naviazanosť na matku, s ktorou však vyrastá od svojich 2,5 roka, ako aj jej neustále vystavenie tlaku v dôsledku konfliktu rodičov. Konštatoval rovnaké bytové podmienky u oboch rodičov v dvojizbových bytoch, avšak matka domácnosť prispôsobila osobnej starostlivosti o maloletú, v ktorej má maloletá na rozdiel od domácnosti otca k dispozícii detskú izbu. Obaja rodičia iné deti nemajú. Skonštatoval, že maloletá u otca ešte neprenocovala a nemala možnosť to ani len vyskúšať. Ničím logickým nezdôvodnila, prečo nechce u otca spať. To, že u neho nemá svoju postieľku, hračky a jej maminka je jediná na svete a nič ju nenahradí (ako uviedla), neustálil vo veku maloletej ako dôvod, ktorý neumožňuje prenocovanie v domácnosti otca. Za nevyhnutné však považoval k úprave styku ohľadom prespávania pristupovať citlivo. Zistil, že kým sa maloletá v domácom prostredí pripravuje do školy viac menej s matkou, u otca (počas víkendu) jej s úlohami pomáha viac otcova priateľka. Apeloval na otca venovať viac času a trpezlivosti na prípravu maloletej do školy ak to maloletá potrebuje, a to aj na úkor víkendových aktivít. Uviedol, že v prípade budúcich konaní, bude posudzovať ochotu otca vychádzať maloletej v ústrety pri spôsobe jej prípravy do školy a žiadostiam na skrátenie, prípadne niekedy aj nerealizovanie styku. Potreba upraviť styk aj s prespávaním (hoc aj v užšom rozsahu) vyplynula súdu prvej inštancie aj zo skutočnosti, že maloletá trávi viac času v prázdninovom a dovolenkovom období so starými rodičmi než s otcom (viac chodí na dovolenky len so starými rodičmi bez matky). Mal za to, že do budúcna nie je prospešné, aby maloletá trávila viac času so starými rodičmi na úkor otca.
3. Styk upravil každý párny týždeň v stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod. (a nie každú stredu v zmysle návrhu otca), aby maloletá mohla byť v stredu aj s matkou. Úpravu styku počas nepárneho týždňa odôvodnil úpravou utorka aj v pôvodnom právoplatnom rozhodnutí, prenocovanie maloletej u otca od piatku do soboty považoval v jej záujme, aby trávila čas s otcom intenzívnejšie a osobitne určil styk aj v nedeľu. Mal za to, že aj keď spočiatku bude maloletá u otca prespávať jednu noc, pokiaľ bude mať záujem, rodičia by sa mali dohodnúť na rozšírení styku aj počas uceleného víkendu. Takto ponechal jednak na vôli maloletej a aj na schopnosti otca s ňou komunikovať tak, aby mala sama záujem byť u neho aj dlhšie. Akceptoval otcov návrh na stretávania sa s maloletou cez jarné prázdniny (väčší priestor na budovanie ich vzťahu počas voľného času), avšak odkazujúc na argumentáciu k styku s presávaním, styk určil bez prespávania, každodenne od 10.00 hod. do 17.00 hod. Počas Veľkonočných sviatkov upravil styk širšie (od nedele do pondelka nepretržite), prihliadal na doterajšiu úpravu a fakt, že otcovi má byť poskytnutý priestor viesť maloletú k tradíciám a aj navštíviť príbuzných. Styk počas letných prázdnin upravil osobitne v roku 2021 bez prespávania (ktoré nasledujú necelý mesiac po vyhlásení rozsudku), a od roku 2022 s prespávaním, čas odovzdávania maloletej určil v zmysle návrhu otca. Styk počas Vianočných sviatkov čiastočne rozšíril, vychádzajúc z doteraz súdom určenej a realizovanej úpravy a tak, aby mal otec čas a priestor (ktorého sa domáha) na sviatočné trávenia času s maloletou, spoločnú prípravu jedál, spoločnú štedrovečernú večeru a odovzdať si darčeky, kedy ju následne o 16.00 hod. odovzdá matke. Následne styk upravil s prespaním od 25.12. 10.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod., každý nepárny kalendárny rok dňa 30.12. od 10.00 hod. do 17.00 hod., od 31.12. od 17.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 17.00 hod., čiže v prvý deň bez prespania a ďalšie dni s prespaním. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP).
4. Proti tomuto rozhodnutiu podala prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podľa § 62. ods. 1 CMP odvolanie matka, navrhujúc rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a styk otca s maloletou upraviť každý párny kalendárny týždeň v stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň v utorok od 17.00 hod. do 19.00 hod. a v sobotu a nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod., počas jarných
prázdnin každý nepárny kalendárny rok od soboty predchádzajúcej prvému dňu prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR do piatku každodenne od 09.00 hod. do 17.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od Veľkonočnej nedele 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka 17.00 hod., počas letných prázdnin roku 2021 od 01.07. do 10.07. a od 01.08. do 10.08. denne od 10.00 hod. do 17.00 hod., každý kalendárny rok počnúc rokom 2022 od 01.07. od 10.00 hod. do 07.07. do 17.00 hod. a od 01.08. od 10.00 hod. do 07.08. do 17.00 hod., počas Vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok dňa 24.12. od 09.00 hod. do 16.00 hod., od 25.12. 10.00 hod. do 26.12. 17.00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 31.12. 16.00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka 16.00 hod.. Namietala nerešpektovanie vyjadrenia maloletej (9 rokov), že u otca nechce prespávať z dôvodu, že by jej chýbala prítomnosť matky a otec nemá pre ňu zázemie. Nesúhlasila so záverom súdu, že pokiaľ maloletá nemala možnosť si prespanie u otca vyskúšať, dôvody jej záporného postoja nemôžu byť relevantné aby nemohla u otca prespať. Výsluchom maloletej sa preukázalo, že maloletá si prespávanie u otca spája s fyzickým aj psychickým nepohodlím. Tvrdila, že ak by maloletá kedykoľvek požiadala o prespanie u otca, nebránila by jej. Uvedené je potrebné osobitne vnímať v kontexte preukázanej skutočnosti, že otec nie je ochotný akceptovať jej vôľu a v minulosti opakovane odmietol skoršie ukončenie styku. Poukázala na absenciu pomoci otca s prípravou maloletej do školy. Napriek tomu, súd styk sústredil viac cez víkend než týždeň a opomenul, že nejde o nedostatok času ale názor otca, že by sa maloletá mala učiť samostatne a víkend využíva viac na organizovanie voľného času. Otec bol už v skorších konaniach upozornený na potrebu zmeniť celkový prístup k maloletej a napr. si nevynucovať nasilu styk, čo sa ukázalo ako bezvýsledné. Poukázala na nedostatočne vytvorené zázemie a súkromie na prespatie maloletej u otca. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že otec nerešpektuje vôľu maloletej a styk si vynucuje aj proti jej vôli, čo jasne vyplýva z jeho zdôraznenia, aby sa s maloletou naučiť lepšie komunikovať (aby mala záujem u neho prespávať). Nevhodné správanie otca pri vynucovaní si styku s maloletou už bolo konštatované aj v pôvodnom konaní. Znaleckým posudkom č. 28/2016 Mgr. Martina Balka bolo vtedy zistené, že viac než na rozvíjanie vzťahu s maloletou a vnímanie jej individuálnych potrieb sa otec zameriava na presadzovanie formálnej stránky rodičovskej starostlivosti mocenským štýlom a v prítomnosti maloletej volí nedostatočne empatický spôsob komunikácie. Znalec aj odvolací súd už vtedy otcovi odporučili, aby sa sústredil na prehlbovanie ich vzájomného vzťahu bez tlaku, ale maloletú vhodne motivovať. Otec však svoj doterajší postoj nijako nezmenil, pretrvávajú tiež negatívne výpady voči nej ako matke, bez záujmu aspoň bežne komunikovať.
5. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdiť. Považoval ho za riadne odôvodnený, spravodlivý, vychádzajúci zo správne o riadne zisteného skutkového stavu a v záujme maloletej. Odvolanie matky označil za nedôvodné, zmätočné, pričom matkou navrhovaný spôsob úpravy styku nie je v záujme maloletej. Matka sa len snaží dosiahnuť, aby sa zas predĺžil čas, kedy bude môcť maloletá u neho tráviť viacej času. Uviedol, že má rovnako ako matka 2 izbový byt, v ktorom má vytvorené prostredie na prespanie maloletej, ktorá neraz, keď bola unavená, bez problémov si ľahla do postele a zaspala. Maloletá má u neho osobné veci, domáce oblečenie, prezuvky, hračky, knižky, spoločenské hry, často už roky spolu varia, hrajú sa, čítajú, počúvajú hudbu alebo pozerajú televíziu, rozprávajú sa a pod.. Prezradila mu, že keď niečo urobí zlé alebo neposlúcha, tok jej doma hovoria, že keď neprestane, tak pôjde spoť k otcovi, že jej matka a babka nedovolia si k nemu nič zobrať. Zdôraznil, že maloletá trávi často 2 týždne prázdniny a víkendy so starými rodičmi, bez prítomnosti svojej matky, čo matka odôvodnila tým, že na nich je zvyknutá. Matka pritom doposiaľ neumožnila, aby maloletá u neho prespala. Maloletá je žiačkou 3. triedy základnej školy a vždy mala splnené úlohy do školy. Vedie ju však k samostatnosti, aj pri plnení úloh do školy. Maloletá si vie úlohy robiť sama a keď niečomu nerozumie, spýta sa ho. Po tom, oko zistil, že maloletá mala modriny na miestach, kde by sa nemali vyskytovať, podal podnet na políciu, ale tento nesmeroval na matku, pritom matka podala niekoľko trestných oznámení na neho, záležitosť riešili obaja rodičia s Úradom práce sociálnych veci a rodiny (obsah rozvodového spisu). Matka dodnes nerešpektuje rozhodnutie súdu a maloletú mu odovzdáva stará matka, a tiež ho dlhodobo neoboznamuje so záležitosťami a potrebami maloletej. Maloletá vo veku 9 rokov nechodí na žiadny krúžok, do detských táborov, nevie plávať, držať rovnováhu na bicykli ju naučil on.
6. Kolízny opatrovník navrhol v záujme maloletej rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne a v záujme maloletej potvrdiť.
7. Matka v doplnení odvolania zo dňa 09.11.2021, poukázala na neprimerané výchovné metódy otca, ktorý mal dňa 17.07.2021 na obede v reštaurácii maloletej uštedriť facku po tom, čo ho v hneve kopla
lebo nerešpektoval, že už chce ísť domov. Takéto konanie otca voči maloletej označila za zásah do jej integrity a dôstojnosti, ktoré nemožno považovať za akceptovateľný výchovný prostriedok, alebo vnímať ako menej závažné. Zdôraznila, aké negatívne následky na dieťati zanecháva fyzické trestanie. Poukázala na obsahu pojmu telesné trestanie Výborom pre práva dieťaťa a čl.19 Dohovoru o právach dieťaťa. Je podľa nej zrejmé, že otec nezvláda svoju agresivitu a ventiluje ju na maloletej. Na jeho správanie upozorňovala už v minulom konaní (krik, vyhrážky políciou, sociálkou, či ťahaním maloletej nasilu). Žiadala prihliadnuť na agresivitu otca, ktorá vygradovala do fyzického násilia voči maloletej. Tvrdila, že otec po poslednom pojednávaní podal jej zamestnávateľovi voči nej podnet, v ktorom ju hrubo zavádzajúco a dehonestujúco osočil, čo musela objasňovať (navrhla predmetné podanie od jej zamestnávateľa vyžiadať). Takéto verejné osočovanie označila za psychické násilie. Zákonodarca pritom uznáva, že dieťa je obeťou násilia zo strany svojho rodiča, ak vníma násilie na blízkej osobe, čo je v poručenských sporoch potrebné zohľadniť. Maloletá je pritom dlhodobo svedkom zosmiešňovania, ponižovania, šikany, a vyhrážok otca voči nej ako matke. Rozšírená úprava styku preto nie je v najlepšom záujme maloletej a je namieste, aby bol ponechaný v doterajšom rozsahu. Tvrdila, že otec nemá skutočný záujem byť s maloletou, keď si v čase styku vybavuje iné aktivity (pracovné, poštu, úrady a pod.). S maloletou je málokedy sám, počas víkendov k nemu chodí jeho priateľka, s ktorou si pred maloletou prejavujú náklonnosti. Útočí na sebavedomie maloletej, vyvoláva v nej stres a pocit, že nie je dosť dobrá (keď niečo nevie, karhá ju a vyhrážal sa kontaktovaním učiteľky), čím si nemôže budovať vzťah s maloletou. Maloletá pravidelné prespávanie u otca odmieta, čo môže potenciálne vyplývať z neochoty otca vyhovieť jej požiadavke na skoršie odovzdanie. Uviedla, že otec nie vždy riadne využíva určený styk, preto nie je dôvod na jeho rozšírenie (poukazujúc na e-mailovú komunikáciu rodičov v období 02-09/2021).
8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), rozsudok preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 1 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
9. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380 ods. 2 CSP). 10. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie riadne zistený skutočný stav (§ 35 CMP), pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie spornej otázky styku otca s maloletou, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie návrhom uplatneného nároku na rozšírenie styku otca s maloletou, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi účastníkov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď súd prvej inštancie správne zistil všetky skutočnosti potrebné k rozhodnutiu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa v celej miere podmienky § 220 ods. 2 CSP na riadne a dostatočné odôvodnenie.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Maloletá X., nar. XX.XX.XXXX sa narodila počas manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P/149/2014-169, zo dňa 23.03.2015 (právoplatným dňa 22.05.2015), rozvedené a maloletá na čas po rozvode manželstva bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Rodičia spoločnú výchovu a starostlivosť o maloletú nezabezpečujú v jednej domácnosti od 2,5 roka jej veku. Rozsah styku otca s maloletou naposledy upravil rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P/149/2014-499, zo dňa 23.02.2018, v spojení so zmeňujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/275/2018-582, zo dňa 09.10.2018, (právoplatným dňa 12.11.2018), mimo
školských prázdnin a sviatkov každý párny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a v sobotu a nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod., počas školských prázdnin a sviatkov každý párny rok dňa 25.12. a 26.12 od 09.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny rok dňa 24.12. od 09.00 hod. do 16.00 hod. a 26.12. od 09.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny rok vo Veľkonočný pondelok od 09.00 hod. do 18.00 hod., každý rok od 16.07. do 22.07. a od 16.08. do 22.08. vždy v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod..
13. V danom prejednávanom prípade matka svojim odvolaním napadla rozsah upraveného styku počas každého nepárneho kalendárneho týždňa od piatku 17.00 hod. do soboty 09.00 hod. (a ponechať ho iba v sobotu a nedeľu od 09.00 hod od 18.00 hod.), v nepárny kalendárny rok dňa 30.12. a od 31.12 do 02.01. (a upraviť ho od 31.12. 16.00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka 16.00 hod.). a počas letných školských prázdnin, navrhujúc jeho zúženie v mesiaci júl aj august z 10 kalendárnych dní na 7.
14. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie o zmene rozsahu úpravy styku otca s maloletou jeho čiastočným rozšírením považuje za vecne správny a v záujme maloletej. Odvolania matky a jej odvolacie návrhy, odvolací súd vyhodnotil v celosti ako nedôvodné. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, s vyhodnotením celkových rodinných pomerov, posúdenia záujmu maloletej, ktoré správne premietol do zmeny rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 17P/149/2014-499 zo dňa 23.02.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/275/2018-582 zo dňa 09.10.2018. Súdom prvej inštancie upravený rozsah styku vychádzajúci zo zisteného skutočného stavu (§ 35 CMP), názoru maloletej a jej veku, osobnostných vybavení obidvoch rodičov a ich rodičovských kompetencií, vzťahových väzieb medzi maloletou a otcom a s ohľadom na doposiaľ realizovaný styk, je aj podľa názoru odvolacieho súdu primeraný a v záujme maloletej.
15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil skutkové okolnosti podstatné pre vyhodnotenie zmeny pomerov, dôvodnej pre zmenu posledného rozhodnutia súdu o úprave styku otca s maloletou (§ 26 Zákona o rodine). Nestotožnil sa s námietkami matky o nedostatočnom zohľadnení názoru maloletej, ktorý súd prvej inštancie správne vyhodnotil a vo svojom rozhodnutí aj dostatočne vysvetlil. Z pohovoru s maloletou neboli zistené žiadne podstatné zistenia, ktoré by svedčali v neprospech aspoň čiastočného rozšírenia styku. Názor maloletej neobsahoval vážne a dôvodné výhrady. Práve s poukazom na vyjadrenie maloletej dospel súd prvej inštancie k záveru v súlade so stanoviskom kolízneho opatrovníka, o citlivom a postupnom rozšírení styku, tento rozšíril iba v minimálnom rozsahu a vo zvyšku návrh otca zamietol. Pritom ponechal na vôli maloletej, či bude mať záujem u otca zotrvať nepretržite počas celého víkendu. Súd prvej inštancie správne zohľadnil aj kvalitatívnu stránku vzťahu medzi otcom a maloletou. Odvolací súd vyhodnotiac dôvody odvolania a zistený skutočný stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania, rovnako ako súd prvej inštancie nezistil žiaden relevantný dôvod, ktorý by neumožňoval postupné rozširovanie styku otca s maloletou v rozsahu aktuálnej úpravy. Nemožno súhlasiť s názorom matky, že ide o výrazné rozšírenie styku s negatívnym dopadom na prežívanie maloletej, keď uvedenému nesvedčí žiaden predpoklad z vykonaného dokazovania. Naviazanosť maloletej na matku, či dôvody uvedené maloletou (že jej u otca chýba matka, nemá tam svoje hračky, posteľ..), správne neboli prekážkou čiastočného rozšírenia styku, s prenocovaním maloletej u otca počas 1 noci každý nepárny kalendárny týždeň v piatok. Maloletá je v školskom veku, kedy oproti predchádzajúcemu obdobiu prebehla jej prirodzená separácia od matky a je dôvodné, navyše ak tomu nebráni v konaní preukázaný nepriaznivý psychický alebo zdravotný stav maloletej, aby bol v ďalšom jej živote otec plnohodnotnejšie prítomný. V konaní nebol preukázaný vážne narušený vzťah maloletej k otcovi, s ktorým sa stretáva v pravidelných intervaloch, otec sa jej venuje, voľný čas trávia aktívne, jeho domácnosť pozná. Súdu prvej inštancie napokon z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by maloletá nemala záujem o širšie stretávanie sa s otcom. Maloletá otca nevníma negatívne a rada s ním trávi čas. Nebolo preukázané, že otec si styk s maloletou vynucuje nasilu, naopak z vykonaného dokazovania je zrejmé, že styk sa realizuje pravidelne, maloletá styk s otcom neodmieta (ako aj matka uviedla), a otec počas víkendu maloletej vytvára primeraný program na trávenie voľného času. Nie je potrebné rozšírenie styku (prenocovanie) chápať iba ako autoritatívne rozhodnutie súdu, ktoré podľa matky nebude viesť k zmene postoja maloletej, ale vytvorenie možnosti, ktorú maloletá doposiaľ z dôvodu pretrvávajúceho konfliktu rodičov a absencie ich spolupráce pri výchove, nemala. Postupné rozšírenie styku maloletej s otcom zodpovedá veku maloletej, ktorá je strašia, samostatnejšia a je prirodzené a aj potrebné na dostatočné rozvinutie bezpečnej vzťahovej väzby s otcom. Dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie dostatočne preukázalo, že otec je spôsobilý sa v rozsahu upraveného styku o maloletú postarať. Odvolávanie sa matky na skutkové
zistenia v predchádzajúcom konaní o úprave styku otca s maloletou v zásade nemali vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Nebolo preukázané, že otec si styk s maloletou vynucuje, napr. políciou a pod. (naposledy matka oznámila otcom iniciovaný styk za pomoci polície v predchádzajúcom súdnom konaní dňa 06.04.2016). Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že pri úprave víkendového styku je potrebné upraviť možnosť styk realizovať aj v rozsahu jedného prenocovania, pri zohľadnení plynutia času, dospievania maloletej, jej väčšej samostatnosti a vývoja jej vzťahu s otcom. Je pritom nesporne dôležité, aby budovanie vzťahu medzi otcom a maloletou prebiehalo na báze vzájomného rešpektu, dôvery a dobrovoľnosti ako správne uviedol aj súd prvej inštancie. Potreba istoty maloletej vo vzťahoch so svojimi rodičmi, je pre dieťa z pohľadu jej zdravého vývoja nevyhnutná. Tvrdenie, že pokiaľ by maloletá mala záujem u otca prespať, matka to umožní, nie je možné pre pretrvávajúci konflikt rodičov a vzájomnú animozitu akceptovať, navyše keď rodičia spolu nekomunikujú (matka si otca v telefóne blokovala) a v konaní nebolo preukázané, že matka má záujem motivovať maloletú k požiadavke otca na rozšíreniu styku. Je v záujme maloletej, aby s otcom, na strane ktorého neboli zistené objektívne ani subjektívne prekážky participácie na výchove maloletej, trávila viac času a mala tak zabezpečený rovnocennejší kontakt s obidvoma rodičmi.
16. Bytové podmienky u otca ktoré matka namieta, sú postačujúce na prenocovanie maloletej v jeho domácnosti v určenom rozsahu. To, že otec vo svojej domácnosti nemá pre maloletú zariadenú detskú izbu ako matka (ktorá má maloletú zverenú do osobnej starostlivosti a jej domácnosť je primárna na výchovu a starostlivosť o maloletú) nevylučuje, aby maloletá pri čiastočnom rozšírení styku u otca aj prenocovala. Otec obýva riadne zariadený 2 izbový byt, bez hygienických závad, s oddeleným lôžkom pre maloletú, teda jeho bytové podmienky nemožno hodnotiť ako nedostatočné, alebo nevhodné (matka napokon prespávanie maloletej u otca počas osobitnej úpravy sviatkov a prázdnin nenamieta). Čiastočné rozšírenie styku nemá zásadný vplyv na spôsob prípravy maloletej do školy, keď v samej podstate ide o rozšírenie styku u otca počas jednej noci z piatka na sobotu (2 x mesačne), pričom doposiaľ upravený styk v sobotu a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. zostal aj v takomto rozsahu zachovaný (posledné rozhodnutie súdu o úprave styku). Poukazovanie matky na rozdielne prístupy rodičov k potrebám maloletej, jej výchove ako aj príprave maloletej do školy (pritom nebolo preukázané, že otec nevytvára priestor maloletej pre prípravu do školy počas víkendového styku, alebo sa o jej výsledky v škole nezaujíma), ani odvolací súd nepovažoval za vážnu prekážku v starostlivosti otca o maloletú, ktorá by mala byť dôvodom na neumožnenie takéhoto prenocovania maloletej u otca. Absencia prípravy maloletej do školy u otca, resp. že spôsob prípravy má priamy dopad na zhoršenie prospechu maloletej preukázané nebolo a uvedené matka napokon ani netvrdila. Názor otca na prípravu maloletej do školy (viac samostatnosti) je jeho rodičovskou zodpovednosťou vo vzťahu k výchove maloletej a v rozsahu matkou namietaného čiastočného rozšírenia styku, ho ani odvolací súd nevyhodnotil ako dôvod na jeho obmedzenie. Všetky matkou uvedené námietky súd prvej inštancie dôkladne a starostlivo zvážil a aj správne vyhodnotil a styk rozšíril oproti obdobiu posledného rozhodnutia súdu iba minimálne. Odvolací návrh matky by napokon obmedzil rozsah styku určený posledným rozhodnutím súdu v roku 2018. Súd prvej inštancie v samej podstate zachoval rozsah styku počas bežného týždňa, keď ho usporiadal iným spôsobom (pridal prespanie z piatka na sobotu a vynechal styk počas jedného pracovného dňa), čo nemá vplyv na prípravu maloletej u do školy.
17. Pokiaľ matka v podaní zo dňa 09.11.2021, počas celého (vrátane odvolacieho) konania poukazuje na jeden incident zo dňa 17.07.2021 (kedy mal dať otec na obede v reštaurácii maloletej facku preto, že ho v hneve kopla do nohy pre údajne nerešpektovanie jej požiadavky ísť skôr domov), odvolací súd toto nevyhodnotil ako agresivitu otca s následkom fyzického násilia na maloletej (ako matka tvrdí). Z uvedeného nie je možné vyvodiť, že sa jedná o matkou tvrdené fyzické trestanie maloletej, keďže opis celej situácie je matkou sprostredkovaný, na základe jej subjektívneho vnímania incidentu, bez uvedenia celého priebehu udalosti a jeho intenzity. Matka takúto námietku pri starostlivosti otca o maloletú uplatnila iba jediný krát, pričom trestanie maloletej otcom a neakceptovateľné výchovné prístupy neboli v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie preukázané a ani tvrdené. Matka v podaní zo dňa 09.11.2021 okrem toho, že poukázala na obsah pojmu telesné trestanie Výborom pre práva dieťaťa a jeho nepriaznivý vplyv na vývoj maloletých detí všeobecne, neuviedla, že by uvedený incident ktorý označila ako neprimerané trestanie maloletej (ktoré musí vykazovať určitú intenzitu, opakovanie), mal vplyv na psychický stav maloletej, jej prežívanie, alebo že by v jeho dôsledku došlo k zásadnému odmietaniu kontaktu maloletej s otcom. Odvolací súd síce samozrejme zdôrazňuje, že fyzické trestanie maloletého dieťaťa nie je akceptovateľným výchovným prístupom, avšak v danom prípade matkou popísaný incident zo dňa 17.07.2021, z vyššie uvedených dôvodov, nevyhodnotil ako predpoklad pre
obmedzenie styku otca s maloletou v zmysle odvolacieho návrhu matky. Tvrdenie matky, že maloletá je svedkom psychického násilia otca voči nej (ako uvádza v doplnení odvolania), ktorého je nepriamou obeťou, v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané a ani matkou tvrdené nebolo. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od 2.5 roku veku maloletej. Obaja sú však zodpovední za vystavenie maloletej ich dlhoročnému konfliktu (vzájomné negatívne nastavenia, obviňovanie, podávanie oznámení, nezhody pri styku otca s maloletou, čo vyplýva najmä z obsahu spisového materiálu sp.zn 17P/149/2014), ktorý neboli schopní v záujme maloletej doposiaľ (hoc aj za pomoci odbornej intervencie), v potrebnej miere eliminovať. Matka svoje tvrdenie uvedené v doplnení odvolania, že maloletá je svedkom jej zosmiešňovania, ponižovania, šikany a vyhrážok nijako nekonkretizovala. Pokiaľ opakuje tvrdenie, že otec sa aj pri banálnych nezhodách uchyľuje k vyhrážkam políciou a pod., z obsahu celého spisového materiálu vyplýva, že naposledy otcom iniciovaný styk za pomoci polície oznámila v predchádzajúcom súdnom konaní o rozvod manželstva dňa 06.04.2016. K matkou tvrdenému podnetu, ktorý mal otec na ňu podať jej zamestnávateľovi (v ktorom ju mal zavádzajúco a dehonestujúco osočiť), označujúc takéto konanie za psychické násilie, neuviedla potrebné vysvetlenie (kedy ho podal, čoho sa údajný podnet týkal, aký mal dopad na jej pracovnú pozíciu a pod.) a najmä, prečo by mala byť maloletá s touto udalosťou konfrontovaná. Odvolací súd preto nevzhliadol potrebu uvedenú skutkovú okolnosť osobitne preukazovať dopytom na zamestnávateľa matky, ako navrhla. Odvolací súd za dôvodnú pre matkou navrhovanú úpravu (obmedzenie) styku, nepovažoval ani jej námietku o nevyužívaní doterajšej úpravy styku otcom. Matka v tomto smere nepreukázala, že ide o pravidelné a bezdôvodné nevyužívanie doposiaľ upraveného styku zo strany otca (z ňou predloženej emailovej komunikácie rodičov vyplýva, že otec styk nerealizoval dňa 27.02.2021, 16.03.2021, 13.04.2021, 23.09.2021). Nerealizovanie styku otcom z pracovných alebo iných vážnych dôvodov v občasných intervaloch, odvolací súd nezohľadnil ako dôvod na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.
18. Odvolanie matky na zmenu rozsudku v časti úpravy styku otca s maloletou počas letných školských prázdnin (skrátenie úpravy styku z 10 na 7 dní) a v nepárny kalendárny rok dňa 30.12. a od 31.12. do 02.01., (skrátenie od 31.01. do 01.01.) neobsahuje osobitné odvolacie dôvody. Rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tejto matkou namietanej časti úpravy styku odvolací súd po jeho vecnom preskúmaní v zmysle § 65, § 66 CMP, považuje za správny. Skrátenie styku počas letných školských prázdnin v zmysle odvolacieho návrhu matky (bez jeho zdôvodnenia), nie je v kontexte celého vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie opodstatnené, kedy je styk upravený v ucelenom rozsahu 10 dní v mesiacoch júl aj august, počas ktorých bude mať otec možnosť si s maloletou plnohodnotne a bez prerušenia zariadiť trávenie voľného času, napr. zabezpečiť dovolenkový pobyt (ktorý nemali možnosť doposiaľ absolvovať). Z vyjadrení maloletej vyplýva, že od svojho útleho detstva viac menej dovolenky trávi v prevažnej miere so svojimi starými rodičmi z matkinej strany, na čo aj súd prvej inštancie poukázal a správne zohľadnil. Rozsah styku otca s maloletou počas letných školských prázdnin aj odvolací súd považoval za primeraný, zodpovedajúci výsledkom dokazovania a aj záujmu maloletej. Rovnako za neopodstatnený považoval odvolací návrh matky na skrátenie styku iba od 31.12. do 01.01., za stavu, že otec nemá upravený styk počas zimných školských prázdnin a ide o minimálny rozsah styku, počas ktorého otec môže s maloletou navštíviť príbuzných alebo aktívne tráviť voľný čas.
19. Odvolací súd pri zohľadnení najlepšieho záujmu maloletej ako prioritného kritéria pre rozhodovaciu činnosť súdu v konaní starostlivosti o maloleté deti rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 52 CMP.
21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).