Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/8/2022

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. v právnej veci žalobcu TERRA BRAND, s.r.o., so sídlom v Prešove, Budovateľská 50, IČO: 47 113 596, právne zastúpeného JUDr. Adriána Kmecová, MBA, advokátka so sídlom Hlavná 11, Prešov proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 102206174/2021 zo dňa 09.11.2021 na základe všeobecnej správnej žaloby takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 9. novembra 2021 číslo: 102206174/2021 a rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 23. apríla 2021 číslo: 100677604/2021a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Správny súd z obsahu správnej žaloby, z obsahu odôvodnenia napadnutých rozhodnutí a z administratívneho spisu zistil tento priebeh administratívneho konania:

2. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2016. Daňovou kontrolou bolo zistené, že žalobca za kontrolované zdaňovacie obdobie december 2016 odpočítal daň na základe dodávateľských faktúr: č. VF/1612002 (interné č. A.) zo dňa 7.12.2016, základ dane 146789,25 eura, DPH 29 357,85 eura, celkom 176 147,10 eura za dodávku ultrafiltračného zariadenia Sanovo UF 1500 od dodávateľa Vector Invest, s.r.o., Petrovanská 34, Prešov, dátum, dodania 7.12.2016, č. 1612012 (interné č. A.) zo dňa 9.12.2016, základ dane 74 083,34 eura, DPH 14 816,66 eura, celkom 88 900,00 eur za dodávku krájacieho zariadenia na princípe sca/cut Falcom od dodávateľa Eggprodukt, a.s., Petrovanská 34, Prešov, dátum dodania 9.12.2016, č. B. (interne č, A.) zo dňa 12.12.2016, základ dane 76 600,00 eur, DPH 15 320,00 eur, celkom 91 920,00 eur za dodávku technologického zariadenia chladenia produktov GEA GRASSO 410 od dodávateľa Vector Invest, s.r.o., dátum dodania 12.12.2016.

3. Žalobca k výkonu daňovej kontroly predložil odberateľské faktúry o predaji tovaru, a to faktúru č. A. zo dňa 7.12.2016 (dátum dodania 7.12.2016) pre odberateľa CALA, s.r.o., Tkáčska 3, Prešov za dodanie ultrafiltračného zariadenia C. D. 1500 v celkovej sume 176 447,10 eura, z toho základ dane 147 03955 eura, DPH 29 407,85 eura, faktúru č. A. zo dňa 12.12.2016 (dátum dodania 12.12.2016) pre odberateľa CALA, s.r.o., za dodanie technologického zariadenia chladenia produktov GEA GRASSO 410 v celkovej

sume 92 055,60 eura, z toho základ dane 76 713,00 eur, DPH 15 342,60 eura, faktúru č. A. zo dňa 12.12.2016 (dátum dodania 12.12.2016) pre odberateľa CALA, s.r.o., za dodanie krájacieho zariadenia na princípe sca/cut Falcom v celkovej sume 89105,10 eura, z toho základ dane 74 254,25 eura, DPH 14 850,85 eura.

4. Zamestnanci správcu dane vykonali dňa 14.7.2017 miestne zisťovanie v spoločnosti Eggproduct, a.s. V priebehu miestneho zisťovania sa predseda predstavenstva Ing. Jozef Polomský vyjadril, že Eggproduct, a.s. dodala pre TERRA BRAND, s.r.o. tovar - krájacie zariadenie, v zdaňovacom období december 2016. Za dodanie tovaru bola vyhotovená faktúra č. XXXXXXX zo dňa 9.12.2016 v sume 88 900,00 eur, základ dane 74083,34 eura, DPH 14 816,66 eura, ktorá je zaevidovaná v evidencii DPH a zaúčtovaná v účtovníctve spoločnosti za príslušné zdaňovacie obdobie. Uhradená bola dňa 22.12.2016 prevodom na účet dodávateľa. Daň z pridanej hodnoty bola odvedená v zdaňovacom období december 2016. Na dodanie tovaru nebola uzatvorená zmluva. Spoločnosť Eggproduct, a.s. nadobudla tento tovar od dodávateľa Promt SR, s.r.o., Petrovanská 34, Prešov na základe faktúry č. B. zo dna 16.11.2016 v celkovej sume 140 000,00 eur (základ dane 116 666,67 eura, DPH 23 333,33 eura). Spoločnosť Promt SR, sr.o. nadobudla zariadenie formou leasingu so spoločnosťou VÚB Leasing, a.s., Bratislava.

5. Dňa 14.7.2017 zamestnanci správcu dane vykonali miestne zisťovanie aj v spoločnosti Vector Invest, s.r.o. na Petrovanskej 34 v Prešove. V priebehu miestneho zisťovania sa konateľ spoločnosti E. F. G. vyjadril, že Vector Invest, s.r.o. dodala pre žalobcu tovar - ultrafiltračné zariadenie Sanovo UF 1500 a technologické zariadenie chladenia produktov GEA GRASSO 410, v zdaňovacom období december 2016. Za dodanie tovarov boli vyhotovené faktúry č. B. zo dňa 7.12.2016 v sume 176 147,10 eura, základ dane 146 789,25 eura, DPH 29 357,85 eura a č. B. zo dňa 12.12.2016 v sume 91 920,00 eur, základ dane 76 600,00 eur, DPH 15 320,00 eur. K uvedeným faktúram boli vyhotovené faktúry za prijaté platby na základe zaplatených záloh. Faktúry sú zaevidované v evidencii DPH a zaúčtované v účtovníctve spoločnosti za príslušné zdaňovacie obdobie. Daň z pridanej hodnoty bola odvedená v zdaňovacom období december 2016. Faktúry za dodanie tovaru boli uhradené dňa 13.12.2016 a 21.12.2016 prevodom na účet dodávateľa. Na dodanie tovaru nebola uzatvorená zmluva. Spoločnosť Vector Invest, s.r.o. nadobudla tovar formou nepeňažného vkladu na základe zmluvy o nepeňažnom vklade do základného imania spoločnosti zo dňa 24.6.2015 (vkladateľ Eggproduct, a.s.). Technologické , zariadenie chladenia produktov GEA GRASSO 410 spoločnosť nadobudla od dodávateľa Eggproduct, a.s. v celkovej sume 182 640,00 eur (základ dane 152 200,00 eur, DPH 30 440,00 eur).

6. Z predložených účtovných dokladov bolo zistené, že žalobca predal nakúpený tovar-stroje a zariadenia, spoločnosti CALA s.r.o. Za účelom preverenia týchto zdaniteľných obchodov sa dňa 15.8.2017 zamestnanci správcu dane dostavili na adresu sídla daňového subjektu CALA, s.r.o.,. Miestnym zisťovaním bolo zistené, že na tejto adrese sa nachádza budova, v ktorej je kancelária spoločnosti CALA, s.r.o. Na dverách sa nachádzalo označenie spoločnosti, ale v kancelárii nebol nikto prítomný. Zamestnanci správcu dane telefonicky kontaktovali spoločnosť. Všetky telefónne čísla, ktoré mal správca dane k dispozícii, boli nedostupné, o čom bol spísaný úradný záznam č. 101866134/2017.

7. Zamestnanci správcu dane opäť vykonali dna 6.9.2017 miestne zisťovanie na adrese sídla daňového subjektu CALA, s.r.o. Konateľ spoločnosti JUDr. Ľubomír Kuchár, ktorý bol prítomný v kancelárii, sa vyjadril, že účtovné doklady v tomto čase nemá v kancelárii, sú u ekonóma spoločnosti. Po dohode mal ekonóm pripraviť účtovné doklady a telefonicky sa správca dane mal s konateľom spoločnosti dohodnúť na vykonaní miestneho zisťovania za účelom preverenia uskutočnenia zdaniteľných obchodov od žalobcu. O tejto skutočnosti bol spísaný úradný záznam č. 101899239/2017.

8. Dňa 27.9.2017 sa dostavil na Daňový úrad Prešov konateľ spoločnosti CALA, s.r.o. JUDr. Ľubomír Kuchár. Nahliadnutím do daňových a účtovných dokladov daňového subjektu CALA, s.r.o. správca dane zistil, že daňový subjekt mal v podkladoch pre priznanie k DPH zaevidované faktúry č. A. — A., predmet fakturácie – dodaný tovar ultrafiltračné zariadenie Sanovo ÚF1500, technologické zariadenie chladenia produktov GEA GRASSO 410 a krájacie zariadenie na princípe sea/eut Falcom. Faktúry boli zaúčtované v účtovníctve spoločnosti a daň z pridanej hodnoty z predmetných faktúr v sume 59 601,30 eura (29 407,85 +15 342,60 4-14 850,85) si daňový subjekt odpočítal v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december 2016. V priebehu ústneho pojednávania sa konateľ spoločnosti CALA s.r.o. vyjadril, že spoločnosť TERRA BRAND, s.r.o. dodala spoločnosti CALA, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 1.8.2016 stroje a zariadenia uvedené na dodávateľských faktúrach č. A. - A.. Faktúry boli uhradené

bezhotovostne v októbri 2016 a v decembri 2016. Stroje a zariadenia mal podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti CALA s.r.o. prepraviť odberateľ Promt SR, s.r.o. Spoločnosť CALA s.r.o. nemá skladovacie priestory, tovar nebol uskladnený. Stroje a zariadenia boli dodané v zmysle zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Promt SR, s.r.o. S touto spoločnosťou CALA s.r.o. vyhrala súťaž na dodávku strojov a zariadení. Stroje a zariadenia spoločnosť nakúpila od rôznych dodávateľských spoločností, ktoré boli následne dodané spoločnosti Promt SR, s.r.o. O ústnom pojednávam bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102046322/2017.

9. Dňa 6.112017 sa dostavili zamestnanci správcu dane do sídla daňového subjektu Promt SR, s.r.o. na ulicu Petrovanská 34 v Prešove za účelom preverenia uskutočnenia zdaniteľných obchodov v zdaňovacom období december 2016. V priebehu miestneho zisťovania sa konateľ spoločnosti E. F. G. vyjadril, že spoločnosť Promt SR, s.r.o. nadobudla od spoločnosti CALA s.r.o. tento tovar: ultrafiltračné zariadenie Sanovo UF 1500 v zdaňovanom období december 2016 v zmysle faktúry č. B. zo dňa 8.12.2016 v sume 179 400,00 eur, základ dane 149 500,00 eur, DPH 29 900,00 eur, - krájacie zariadenie v zdaňovacom období december 2016 v zmysle faktúry č. B. zo dňa 13.12.2016 v sume 93 000,00 eur, základ dane 77 500,00 eur, DPH 15 500,00 eur a technologické zariadenie chladenia produktov GEA GRASSO 410 v zdaňovacom období december 2016 v zmysle faktúry č. B. zo dňa 13.12.2016 v sume 93 600,00 eur, základ dane 78 000,00 eur, DPH 15 600,00 eur.

10. Predmetné faktúry boli zaevidované v evidencii DPH a zaúčtované v účtovníctve (na úcte 052001) spoločnosti za príslušné zdaňovacie obdobie. Daň z pridanej hodnoty bola odpočítaná v zdaňovacom období december 2016. Faktúry za dodanie tovaru boli uhradené v dňoch 8.12.2016 (suma 179 400,00 eur) a 16.12.2016 (v sumách 93 000,00 eur a 93 600,00 eur) prevodom na účet dodávateľa. Na dodanie tovaru boli uzatvorené zmluvy s dodávateľom. Dodacia podmienka bola dohodnutá tak, že cena dopravy bola zahrnutá v cene tovaru. Prepravu mal zabezpečovať dodávateľ. Preverované zariadenia spoločnosť Promt SR, s.r.o. zakúpila za účelom využitia vo výrobe vlastných produktov. Obstarané zariadenia sa v čase výkonu miestneho zisťovania nachádzali v priestoroch spoločnosti a boli zamestnancami správcu dane obhliadnuté. Spoločnosť Promt SR, s.r.o. preverované zariadenia obstarala v rámci Programu rozvoja vidieka SR 2014 -2020 s poskytnutím nenávratného finančného príspevku na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XXXXXXXXXXX zo dna 28.4.2016 uzatvorenej s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou. Nenávratný finančný príspevok ku dňu vykonania miestneho zisťovania nebol vyplatený.

11. Na základe telefonických hovorov zo dna 11.122017 a 18.12,2017 (úradný záznam č. 100087736/2018) zaslala účtovníčka žalobcu H. I. na adresu správcu dane vyžiadané doklady pre účely výkonu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobe december 2016.

12. Správca dane zaslal listom č. 100237566/2018 zo dňa 26.1.2018 žalobcovi oznámenie, v ktorom ho oboznámil s výsledkami daňovej kontroly na zistenie oprávneností nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovanie obdobie december 2016. V oboznámení bol žalobca zároveň vyzvaný, aby sa v lehote 8 dní odo dňa doručenia vyjadril ku skutočnostiam zistenými pri daňovej kontrole a uviedol, či jeho vyjadrenia k zisteným skutočnostiam majú byť uvedené v protokole o daňovej kontrole.

13. Dňa 9.2.2018 žalobca elektronicky zaslal správcovi dane vyjadrenie k oboznámeniu s výsledkami daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2016.

14. Správca dane vyhotovil z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2016 protokol č. 100434544/2018 zo dňa 22.2.2018, ktorý spolu s výzvou č. 100435650/2018 zo dňa 22.2.2018 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil platiteľovi dane z pridanej hodnoty dňa 13.3.2018. Žalobca podal elektronicky dňa 4.4.2018 písomné vyjadrenie k protokolu.

15. Správca dane spísal so žalobcom zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101109614/2018 zo dňa 6.6.2018, predmetom ktorej bolo prerokovanie pripomienok žalobcu na základe jeho vyjadrenia. Správca dane konštatoval, že trvá na zisteniach uvedených v protokole z daňovej kontroly č. 100434544/2018

zo dňa 22.2.2017, ktorými nebolo uznané odpočítanie dane. Žalobca k vyjadreniu nepredložil žiadne nové dôkazy.

16. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 101195574/2018 zo dňa 19.6.2018, ktorým podľa a v znení neskorších predpisov určil rozdiel v sume 59 494,52 eura na dani z pridanej, hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016, t j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 87,38 eura a vyrubil daň v sume 59 407,14 eura. Daňový subjekt podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie.

17. Odvolací orgán rozhodnutím č. 102631081/2018 zo dňa 18.122018 zrušil rozhodnutie správcu dane č. 101195574/2018 zo dna 19.6.2018 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu.

18. Správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní. Dňa 20.12020 bol ako svedok vypočutý E. F. G., H., konateľ Vector Invest, s.r.o. a predseda predstavenstva Eggproduct, a.s. V priebehu ústneho pojednávania sa svedok vyjadril, že potvrdzuje, že obchod - dodanie strojov a zariadení (ultrafiltračné zariadenie Sanovo ZF 1500, technologické zariadenie chladenia produktov GEA GRÁŠSO 410 a krájacie zariadenie na princípe sca/cut Falcom) pre žalobcu bol uskutočnený a došlo k úhrade. S kontrolovaným daňovým subjektom nie sú v žiadnom vzťahu, nie sú ani personálne ani súkromne, ani majetkovo prepojení. Majú spoločnú účtovníčku, ktorá ich vzájomne nakontaktovala. Komunikoval priamo s konateľom kontrolovaného daňového subjektu, s ktorým bol obchod nakoniec zrealizovaný. Tovar nebol prepravovaný, zostával v sklade jednotlivých firiem tak, ako bolo uvedené pri miestnom zisťovaní, ktoré riešil správca dane. V každom prípade v ich spoločnostiach išlo o majetok, ktorý už u nich bol nevyužívaný a bol účtovne a daňovo odpísaný. Ak si pamätá, niečo bolo odkupované v roku 2011, resp. 2012 od VÚB Leasing a.s., týka sa to Falcon — krájacie zariadenie, zariadenie Sanovo priamo od spoločnosti Sanovo z Dánska, GEA GRASSO cez slovenskú pobočku spoločnosti GEA GRASSO, celkovo im vznikol v čase predaja zisk približne vo výške rozdielu medzi predajnou a zostatkovou cenou, čo bolo aj dôvodom predaja. V decembri 2016 sa predmetné stroje a zariadenia nevyužívali na ekonomickú činnosť. V súčasnosti stroje už nie sú v priestoroch na G. XX B. G., keďže boli v priebehu roku 2018 predané. V roku 2016 časť patrila spoločností Vector Invest, s.r.o., časť v Eggproduct, a.s. V roku 2018 patrili spoločností Promt SR s.r.o., ale priestory boli od spoločnosti ČSOB Leasing, a.s.

19. Správca dane aj po doplnení dokazovania trval na svojich zisteniach a konštatoval, že stacionárny tovar uložený v sídle spoločnosti Promt SR, s.r.o. v Prešove na ulici Petrovanská 34 slúžil pre účely preukazovania jeho existencie. Pri dodávke tovaru v rámci tuzemských dodávateľov a odberateľov išlo o nepohyblivú dodávku tovaru pri vzájomnom ekonomickom a personálnom prepojení obchodujúcich daňových subjektov. Pri každej faktúre za nákup a predaj tovaru - strojov a zariadení, boli priložené odovzdávacie a preberacie protokoly súboru zariadení, kde miesto odovzdania bolo vždy totožné s miestom prevzatia, t. j. výrobné a skladové priestory spoločnosti Promt SR, s.r.o. Konateľ spoločnosti Promt SR, s.r.o. sa pri miestnom zisťovaní vyjadril, že cena dopravy bola zahrnutá v cene tovaru, a že prepravu mal zabezpečovať dodávateľ, teda spoločnosť CALA, s.r.o. Podľa správcu dane ide o rozporuplné vyjadrenia, keďže konateľ spoločnosti CALA, s.r.o. sa pri ústnom pojednávaní vyjadril, že prepravu zabezpečoval odberateľ, teda spoločnosť Promt SR, s.r.o. Pritom, ako je už vyššie uvedené, k žiadnej preprave strojov a zariadení nedochádzalo, keďže miesto odovzdania a prevzatia v každom prípade bolo totožné (Petrovanská 34). V súvislosti s prepravou tovaru sa konateľ spoločnosti CALA, s.r.o. vyjadril, že pri dodaní strojov spoločnosťou TERRA BRAND, s.r.o. bol s konateľom E. I. skontrolovať stroje v sklade na Budovateľskej ulici v Prešove, pritom predmetné stroje a zariadenia boli stále umiestnené vo výrobných a skladových priestoroch spoločnosti Promt SR, s.r.o. na ulici Petrovanská 34. K dodaniu strojov a zariadení podľa faktúr malo dôjsť v priebehu mesiaca december 2016, jednotlivé spoločnosti uvedené stroje nakupovali výlučne za účelom ich ďalšieho predaja a konečným spotrebiteľom bola personálne prepojená osoba, resp. tá istá spoločnosť ako na začiatku reťazca. Účtovníctvo jednotlivých spoločností v reťazci spracovávala jedna a tá istá osoba. K tejto skutočnosti správca dane ešte uviedol, že stroje a zariadenia, ktoré boli predmetom nákupu a predaja v zdaňovacom období december 2016, boli tak isto predmetom nákupu a predaja o rok neskôr, teda v zdaňovacom období december 2017.

20. V rámci reťazca sa pri jednotlivých strojoch a zariadeniach postupným predajom zvyšovala cena, a preto si konečný odberateľ v reťazci uplatnil vyššie odpočítanie dane. Spoločnosti nachádzajúce

sa v reťazci pred kontrolovaným daňovým subjektom (Eggproduct, a.s., Vector Invest, s.r.o.) za zdaňovacie obdobie december 2016 v podaných daňových priznaniach deklarovali vlastnú daňovú povinnosť a naopak kontrolovaný daňový subjekt a nasledujúce spoločnosti v reťazci v podaných daňových priznaniach uplatňovali nadmerné odpočty. Správca dane spochybnil nákup a predaj strojov a zariadení, ktoré boli predmetom zdaniteľných obchodov v zdaňovacom období december 2016, ktoré boli uskutočňované medzi personálne prepojenými spoločnosťami a nakoniec skončili v pôvodne predávajúcej spoločnosti.

21. Dňa 12.2.2020 Daňový úrad Prešov zaslal žalobcovi oznámenie č. 100406020/2020, v ktorom mu oznámil termín ústneho pojednávania na deň 9.3.2020, ktorého predmetom malo byť oboznámenie daňového subjektu so zisteniami správcu dane v rámci vyrubovacieho konania po odvolaní za zdaňovacie obdobie december 2016. Dňa 9.3.2020 sa so zamestnancami správcu dane telefonicky skontaktovala splnomocnená, zástupkyňa žalobcu ktorá uviedla, že cez víkend pricestovala z Talianska a v nadväznosti na všeobecné opatrenia štátu pri zamedzení šírenia koronavírusu je povinná ostať v karanténe. To znamená, že sa nemôže zúčastniť ústneho pojednávania. Na otázku splnomocnenej zástupkyne, či je možné určiť náhradný termín, resp. poslať písomne, zamestnanci správcu dane uviedli, že termín nie je možné nahradiť, a ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Daňový subjekt ani jeho zástupca sa dňa 9.3.2020 nezúčastnili predmetného ústneho pojednávania, o čom správca dane spísal úradný záznam č. 100643541/2020.

22. Následne dna 15.3.2020 prostredníctvom elektronickej podateľne žalobca podal žiadosť o ospravedlnenie neúčasti a žiadosť o písomné doručenie výsledkov vyrubovacieho konania. V predmetnej žiadosti splnomocnená zástupkyňa daňového subjektu požiadala o ospravedlnenie neúčasti na ústnom pojednávaní dňa 9.3.2020 z vyššie uvedeného dôvodu, s ktorým oboznámila správcu dane pri telefonickom hovore. Správca dane uviedol, že už v tejto veci oboznámil splnomocnenú zástupkyňu v telefonickom hovore dňa 9.32020, že termín nie je možné nahradiť.

23. Správca dane konštatoval, že za kontrolované zdaňovacie obdobie pri nákupe a predaji dochádzalo k miernemu navýšeniu predajnej ceny oproti nákupnej cene, až na konci reťazca došlo k podstatnému navýšeniu ceny z dôvodu odčerpania nadmerného odpočtu. Predmetné plnenia nepredstavujú ekonomickú činnosť, pretože nespĺňajú objektívne kritéria, na ktorých je tento pojem založený. Išlo o obchod s tovarom bez reálneho opodstatnenia, pri ktorom reálna pridaná hodnota nevznikla. Deklarované dodania tovarov sa ukázali len ako formálne, pričom k vecnému plneniu nedošlo. Nárokované právo bolo odvodené z hospodárskych činností, pre ktoré objektívne neexistuje žiadne iné vysvetlenie. Daňový subjekt nepreukázal ani nepredložil v priebehu vyrubovacieho konania žiadne nové skutočnosti, ktoré by správca dane posúdil a vyhodnotil, preto správca dane považoval oznámené ústne pojednávanie, predmetom ktorého malo byť prerokovanie výsledkov vyrubovacieho konania dňa 9.32020, za posledný úkon vo vyrubovanom konaní. O tejto skutočnosti spísali zamestnanci správcu dane úradný záznam č. 100643541/2020 dňa 9.3.2020.

24. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 100704210/2020 zo dňa 19.3.2020, ktorým podľa a v znení neskorších predpisov určil rozdiel v sume 59 494,52 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016, t j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 87,38 eura a vyrubil daň v sume 59 407,14 eura. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie.

25. Finančné riaditeľstvo SR v odvolacom konaní zrušilo rozhodnutie správcu dane č. 100704210/2020 zo dňa 19.3.2020 a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie.

26. Správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní a predvolal na výsluch svedka F. J. I., konateľa spoločnosti CALA, s.r.o., ktorá mala byť odberateľom kontrolovaného daňového subjektu. Dňa 20.10.2020 sa so správcom dane telefonicky skontaktovala manželka menovaného, ktorá zamestnancom správcu dane oznámila, že jej manžel F. J. I. sa nemôže zúčastniť na ústnom pojednávaní, pretože je dlhodobo pracovne neschopný. Zaslala kópiu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. Na opätovné predvolanie na výsluch svedka manželka F. J. I. správcovi dane telefonicky oznámila, že jej manžel je naďalej dlhodobo pracovne neschopný a nemôže sa zúčastniť na ústnom pojednávaní. Správcovi dane nevedela uviesť, kedy bude u jej manžela ukončená pracovná neschopnosť a bude možné uskutočniť vypočutie svedka. Dňa 1.32021 sa so zamestnancami správcu dane opäť telefonicky skontaktovala manželka F. I., ktorá oznámila, že jej manžel F. J. I. je naďalej

pracovne neschopný a nemôže sa z vážnych zdravotných dôvodov zúčastniť na ústnom pojednávaní. Zároveň uviedla, že na adrese sídla spoločnosti CALA, s.r.o., ktorej konateľom je F. J. I., sa nenachádza nikto, kto by preberal zasielané písomnosti. Tiež nemá k dispozícii žiadne doklady, ktoré by mohla poskytnúť správcovi dane a ani jej manžel si nepamätá, kde by mohli byť uložené.

27. Na základe uvedeného správca dane konštatoval, že z dôvodov dlhodobej práceneschopnosti F. J. I. nebolo možné vypočuť tohto svedka.

28. Dňa 26.3.2021 bolo vykonané ústne pojednávanie za účelom oboznámenia s výsledkami vyrubovacieho konania, kde sa prítomná právna zástupkyňa žalobcu vyjadrila, že nesúhlasí so závermi správcu dane, trvá na všetkých doterajších tvrdeniach a vyjadreniach a žiada správcu dane o priznanie ním uplatneného nadmerného odpočtu v mesiaci december 2016.

29. Správca dane opätovne konštatoval, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu , v nadväznosti na v znení neskorších predpisov tým, že si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane na základe faktúr č. B. (interné č. A.), B. (E. K. A.), B. (E. K. A.) v celkovej sume 59 494,52 eura napriek tomu, že nebolo daňovým subjektom preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov a následne vydal rozhodnutie č. 100677604/2021 zo dňa 23.42021, ktorým podľa a o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil rozdiel v sume 59 494,52 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016, t j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 87,38 eura a vyrubil daň v sume 59 407,14 eura.

30. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II.

Zhrnutie rozhodnutia žalovaného

31. V napadnutom rozhodnutí žalovaný konštatoval, že žalobca si za kontrolované zdaňovanie obdobie december 2016 odpočítal daň vo výške 59 494,52 eura na základe faktúr za dodanie strojov a zariadení od dodávateľa Vector Invest, s.r.o. a dodávateľa Eggproduct, a.s. Žalobca predal nakúpené stroje a zariadenia odberateľovi CALA, s.r.o., ktorý ich následne predal spoločnosti Promt SR, s.r.o. Uvedené stroje a zariadenia boli predmetom obchodu v reťazci spoločností, a to v prípade ultrafiltračného zariadenia Sanová UF 1500 bola na začiatku spoločnosť DOMA, a.s. G. XX, G. (od 11.9.2014 Eggproduct, a.s.), následne bolo toto zariadenie v decembri 2016 predané spoločnosti Vector Invest, s.r.o., Petrovanská 34, Prešov, ktorá ho predala žalobcovi. Žalobca ho následne predal spoločností CALA, s.r.o. a tá ho predala spoločnosti Promt SR, s.r.o. U krájacieho zariadenia Falcom bola na začiatku reťazca spoločnosť Promt SR, s.r.o. (obstarala ho v roku 2011 od VÚB Leasing, a.s.), následne ho predala Eggproduct, a.s., tá ho predala žalobcovi, ktorý ho predal CALA, s.r.o. a táto spoločnosť ho predala prvej spoločnosti v reťazci Promt SR, s.r.o.

32. Podľa výpisov z obchodného registra konateľom Vector Invest, s.r.o. je E. F. G., predsedom predstavenstva Eggproduct, a.s. je E. F. G. a konateľom Promt SR, s.r.o. je E. F. G., teda tá istá osoba.

33. Žalovaný poukázal aj na zistenia, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného správcom dane. Tento vypočul svedka E. F. G., H., konateľa Vector Invest, s.r.o. a predsedu predstavenstva Eggproduct, a.s. Uvedené spoločností mali dodať tovar žalobcovi, čo svedok aj potvrdil. Uviedol, že obchod — dodanie strojov a zariadení (ultrafiltračné zariadenie Sanovo ZF 1500, technologické zariadenie chladenia produktov GEA GRASSO 410 a krájacie zariadenie na princípe sca/cut Falcom) pre žalobcu, bol uskutočnený a došlo k úhrade. Taktiež správca dane vyvinul snahu vypočuť svedka F. J. I., konateľa CALA, s.r.o., avšak neúspešne z dôvodu jeho dlhodobej práceneschopnosti. Menovaný sa však už v priebehu daňovej kontroly na ústnom pojednávam vyjadril k zdaniteľným obchodom, pričom správca dane zistil rozpory vo vyjadreniach E. G. a F. I.. F. I. uviedol, že nemá skladovacie priestory a tovar si mal prepraviť odberateľ, teda Promt SR, s.r.o., zatiaľ čo E. G. pri miestnom zisťovaní uviedol, že prepravu mal zabezpečovať dodávateľ.

34. Žalovaný poukázal na to, že pohyb tovaru - strojov a zariadení, medzi jednotlivými subjektmi v preverovanom reťazci nebol preukázaný, išlo o nepohyblivé dodávky pri vzájomnom ekonomickom a personálnom prepojení obchodujúcich daňových subjektov. Pri každej faktúre za nákup a predaj tovaru boli priložené odovzdávacie a preberacie protokoly súboru zariadení, kde miesto odovzdania bolo vždy totožné s miestom prevzatia, t j. výrobné a skladové priestory spoločnosti Promt SR, s.r.o. v Prešove na ulici Petrovanská 34.

35. Správca dane sa podľa žalovaného dostatočne zaoberal aj ekonomickou opodstatnenosťou obchodnej transakcie. Uviedol, že pri nákupe a predaji tovaru dochádzalo k miernemu navýšeniu ceny medzi jednotlivými obchodnými partnermi, pričom rozdiel medzi nákupom á predajom bol najnižší v reťazci, na konci reťazca došlo k podstatnému navýšeniu ceny za účelom odpočítania dane. Nákup a predaj tovaru sa uskutočňoval medzi persolnálne prepojenými osobami v rozsahu niekoľkých dní späť k dodávateľovi, resp. personálne prepojenej osoby. K fyzickej preprave tovaru nedošlo, tovar sa riešil fakturačne a dostal sa k pôvodnému dodávateľovi, resp. personálne prepojenej spoločnosti. Tovar bol uložený stále na G. XX, ktorá je sídlom spoločností Doma, a.s. (od 11.92014 Eggproduct, a.s), Vector Invest, s.r.o. a Promt SR, s.r.o. Správca dane ešte poukázal na to, že po vyhotovení a odoslaní protokolu boli inými kontrolnými skupinami vykonané miestne zisťovania, pri ktorých bolo zistené, že stroje a zariadenia, ktoré boli predmetom nákupu a predaja v kontrolovanom zdaňovacom období december 2016, boli rovnako predmetom nákupu a predaja o rok neskôr, teda v zdaňovacom období 2017. Spoločnosti v reťazci pred kontrolovaným daňovým subjektom v podaných daňových priznaniach za zdaňovacie obdobie december 2016 deklarovali vlastnú daňovú povinnosť a kontrolovaný daňový subjekt a nasledujúce spoločnosti deklarovali v daňových priznaniach nadmerné odpočty.

36. K odvolacej námietke žalobcu, že správca dane nesprávne vyhodnotil dôkazy a nedostatočne zistil skutkový stav, žalovaný uviedol, že správca dane v súlade s v znení neskorších predpisov za účelom posúdenia podmienok umožňujúcich uplatnenie práva na odpočítanie dane skúmal každé zdaniteľné plnenie jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, či išlo o prevod tovaru za hospodársku protihodnotu.

37. K rozsahu vykonaného dokazovania žalovaný uviedol, že rozsah vykonaného dokazovania bol dostatočný pre zistenie skutkového stavu. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane síce nemohol vypočuť ako svedka F. J. I., ale z jeho činnosti sú mu známe dôkazy ako kontrolné výkazy, ktoré v konaní nepoužil a nevyhodnotil, žalovaný k tomu uviedol, že správca dane nespochybnil skutočnosť, že všetky spoločnosti v reťazci uviedli vo svojich kontrolných výkazoch jednotlivé vyhotovené faktúry, avšak ani podanie kontrolného výkazu ešte nepreukazuje, že k dodaniu tovaru reálne došlo. Taktiež ani poukázanie žalobcu, že správca dane mohol kontaktovať účtovníka, ktorý viedol v tom účtovníctvo CALA, s.r.o. žalovaný neakceptoval, keďže správca dane mal účtovné doklady CALA, s.r.o. už v priebehu daňovej kontroly od F. J. I..

38. Žalovaný tiež uviedol, že, žalobcom predložené faktúry nezodpovedali reálnym ekonomickým plneniam, zdaniteľné obchody neboli reálne. Išlo o nepreukazné doklady. Samotná existencia účtovných a daňových dokladov ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných obchodov tak, ako to stanovuje v nadväznosti na o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia jednoznačne preukazovať vecný súvis medzi zdaniteľným obchodom a daňovým dokladom, ktorým platiteľ uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklaruje. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Podľa v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane vzniká v prípade, ak je preukázané, že daňová povinnosť vôbec vznikla v zmysle v znení neskorších predpisov. Z dokazovania vykonaného správcom dane vznik daňovej povinností u deklarovaných dodávateľov tovaru preukázaný nebol, teda daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane. Správca dane preto správne konštatoval porušenie a v nadväznosti na v znení neskorších predpisov.

39. K námietke žalobcu, že nie je subjektom na konci popisovaného reťazca žalovaný konštatoval, že predmetom obchodu v reťazci bol tovar, pri ktorom pohyb medzi spoločnosťami nebol preukázaný. Išlo

o stacionárny tovar uložený v sídle spoločnosti Promt SR, s.r.o, čo dokazujú odovzdávacie a preberacie protokoly súboru zariadení, podľa ktorých miesto odovzdania je vždy totožné s miestom prevzatia. Konateľ Promt SR, s.r.o. rozporne s konateľom dodávateľskej firmy CALA, s.r.o. uviedol, že cena dopravy bola zahrnutá v cene tovaru, a že prepravu mal vykonať dodávateľ. V súvislosti, s prepravou tovaru sa konateľ CALA, s.r.o. vyjadril, že pri dodaní strojov žalobcom bol s konateľom žalobcu skontrolovať stroje v sklade na Budovateľskej ulici, pričom stroje boli umiestnené ha Petrovanskej 34. Ako už bolo vyššie uvedené tovar predávaný a kupovaný v decembri 2016, bol predmetom predaja a nákupu znovu v decembri 2017.

40. Žalovaný poukázal na v znení neskorších predpisov, podľa ktorého pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Podľa zistení správcu dane konečný odberateľ strojov Promt SR, s.r.o. ich obstaral v rámci Programu rozvoja vidieka SR 2014 - 2020 s poskytnutím nenávratného finančného príspevku na základe zmluvy p poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Majetok, ktorý bol predmetom deklarovaných obchodných transakcií, už nebol v kontrolovanom zdaňovacom období používaný na ekonomickú činnosť, keďže už bol účtovne a daňovo odpísaný. K dodaniu strojov a zariadení malo podľa faktúr dôjsť v priebehu jedného mesiaca december 2016. Spoločnosti v reťazci stroje nakupovali výlučne za účelom ich ďalšieho predaja, pričom konečným odberateľom bola personálne prepojená osoba, resp. tá istá spoločnosť ako na začiatku reťazca. Pri nákupe a predaji dochádzalo k miernemu navýšeniu predajnej ceny oproti nákupnej cene a na konci reťazca v spoločnosti Promt SR s.r.o. došlo iba k odpočítaniu dane. Išlo o obchod bez reálneho opodstatnenia, pri ktorom nevznikla pridaná hodnota. Zariadenia boh predmetom nákupu a predaja aj v zdaňovacom období 2017. Účtovníctvo jednotlivých spoločností v reťazci viedla tá istá, osoba. Na základe týchto skutočností správne vyhodnotil skutkový stav a odvolací orgán sa so záverom správcu dane stotožnil.

41. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na rozsudok ESD vo veci Halifax, žalovaný poukázal na to, že správca dane v spise nikde rozsudok Halifax neuvádzal, ani sa na neho neodvolával a neprijal záver o zneužití práva.

42. Pokiaľ žalobca v ďalšej argumentácii poukázal na rozsudky týkajúce sa momentu prechodu vlastníckeho práva žalovaný konštatoval, že v danom prípade bol spochybnený nákup a predaj strojov a zariadení, ktoré boli uskutočňované medzi personálne prepojenými spoločnosťami a nakoniec sa dostali do pôvodne predávajúcej spoločnosti, a to pri krájacom zariadení, pri ďalších strojoch do personálne prepojených spoločností. Predloženie dokladov ešte nedokazuje, že tovar bol skutočne aj dodaný. Daňový doklad má deklarovať, že došlo k zdaniteľným obchodom medzi daňovými subjektmi. Správca dane posudzoval doklady nielen po formálnej stránke, ale preveroval aj jeho vierohodnosť a správnosť. Rovnako skutočnosť, že daň na vstupe, ako aj na výstupe bola priznaná a odvedená a platby boli uskutočnené, ešte neznamená, že pri deklarovaných obchodných transakciách bolo splnené právo na odpočítame dane.

43. K námietke týkajúcej sa zákonnosti miestnych zisťovaní žalovaný poukázal na to, že žalobca bol oboznámený o vykonaných miestnych zisťovaniach a ich výsledkoch v oboznámení s výsledkami daňovej kontroly. Pri každom miestnom zisťovaní bol prítomný konateľ daňového subjektu, v ktorom bolo vykonané miestne zisťovanie a o vykonaných miestnych zisťovaniach boli spísané zápisnice o miestnom zisťovaní podpísané prítomným zástupcom daňového subjektu. Správca dane umožnil Zaslaním oboznámenia so zisteniami oboznámiť sa s jednotlivými úkonmi a dôkazmi a vyjadriť sa, čo kontrolovaný daňový subjekt aj urobil. V prípade ústneho pojednávania, predmetom ktorého bolo vypočutie svedka, bol daňový subjekt riadne upovedomený, a tohto ústneho pojednávania sa zúčastnila splnomocnená zástupkyňa daňového subjektu.

44. Tvrdenie žalobcu, že daňového subjektu, že nebol oboznámený so zisteniami po daňovom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, odvolací orgán považoval za nepravdivé, keďže dňa 12.2.2020 správca dane zaslal žalobcovi oznámenie č. 100406020/2020 o termíne ústneho

pojednávania, ktorého sa však nemohla splnomocnená zástupkyňa žalobcu zúčastniť. Správcom dane bola riadne informovaná o nemožnosti zmeny termínu ústneho pojednávania a o potrebe ustanoviť si za seba zástupcu. Žalobca bol o všetkých úkonoch správcu dane a s jeho závermi oboznámený na ústnom pojednávaní pred vydaním rozhodnutia (zápisnica č. 100495103/2021 zo dňa 26.32021).

45. K námietke, že žalobca nebol s inými subjektmi personálne prepojenou osobou žalovaný uviedol, že v rámci reťazca sú spoločnosti, ktoré sú personálne prepojené - začiatok a koniec reťazca, a do tohto reťazca bol vsunutý aj kontrolovaný daňový subjekt a jeho odberateľ.

46. Napokon žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola vykonaná podľa platných ustanovení v znení neskorších predpisov, bola dodržaná zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly, preto nie je dôvod na jej zrušenie. Zistenia z miestnych zisťovaní boli rovnako vykonané v súlade s citovaným zákonom.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

47. Žalobca včas podanou správnou žalobou namieta v podstatnom rozsahu rovnaké skutočnosti, ako boli predmetom jeho odvolania proti rozhodnutiu správcu dane č. 100677604/2021 zo dňa 23.4.2021.

48. Poukazuje na to, že správca dane po prvom zrušení ním vydaného rozhodnutia žalovaným vykonal len jeden úkon, a to výsluch E. F. G., H., konateľa spoločnosti Vector Invest, s.r.o., ktorý na ústnom pojednávaní dňa 20.1.2020 okrem iného v súvislosti s otázkou ekonomickej opodstatnenosti kontrolovaného zdaniteľného obchodu uviedol, že spoločnosti Vector Invest, s.r.o. vznikol v čase predaja zisk približne vo výške rozdielu medzi predajnou a zostatkovou cenou, čo bolo aj dôvodom predaja (išlo o majetok, ktorý už bol nevyužívaný a bol účtovne a daňovo odpísaný). Žalobca takisto realizoval kontrolované zdaniteľné obchody za účelom dosiahnutia zisku. V ostatnom sa správca dane nespravoval závermi žalovaného a opätovne dostatočne nepreveril skutkový stav veci, aj napriek tomu, že bol k tomu viazaný závermi zrušujúceho rozhodnutia žalovaného.

49. Správca dane podľa žalobcu po druhom zrušení napadnutého rozhodnutia v danej veci vykonal úkony smerujúce k výsluchu svedka F. J. I., výsluch však z dôvodu jeho vážnych zdravotných problémov nebolo možné vykonať. Správca dane v záveroch napadnutého rozhodnutia opätovne uviedol, že za kontrolované zdaňovacie obdobie pri nákupe a predaji dochádzalo k miernemu navýšeniu predajnej ceny oproti nákupnej cene, až na konci reťazca došlo k podstatnému navýšeniu ceny z dôvodu odčerpania nadmerného odpočtu. Podľa správcu dane išlo o obchod s tovarom bez reálneho opodstatnenia, pri ktorom reálna pridaná hodnota nevznikla.

50. Podľa žalobcu v prejednávanom prípade správca dane nesprávne vyhodnotil dôkazy v jeho neprospech, čím nedostatočne, neúplne a nesprávne zistil skutkový stav, a postupoval nad rámec zákona, čím došlo k porušeniu ústavného práva v zmysle SR. 51. Žalobca uvádza, že , že správca dane síce nevypočul F. J. I. z objektívnych dôvodov, avšak nič mu nebránilo, aby zistil číslo licencie účtovníka, ktorý viedol v tom čase účtovníctvo spoločnosti CALA, s.r.o. a vyžiadal si potrebné podklady, aby ich preveril a vyhodnotil ako dôkaz v konaní. Týmto nekonaním správca dane podľa žalobcu porušil daňového poriadku v spojení s tohto zákona.

52. Správca dane podľa žalobcu neviedol dokazovanie za účelom zisteného skutkového stavu a svojim nekonaním porušil zásadu hospodárnosti, ktorá správcovi dane vyplýva zo o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Správca dane vydaním napadnutého rozhodnutia, ktoré trpí vadou zákonnosti, vyvolal ďalšie konanie – odvolacie konanie, čím zvýšil ďalšie náklady tak na strane daňového subjektu, ako aj na strane štátu.

53. Žalobca trvá na skutočnosti, že v danom prípade boli naplnené všetky zákonné podmienky pre uplatnenie si práva na odpočítame, dane (tak formálne, ako aj reálne). Žalobca tovar nakúpil a predal ďalej, čím si splnil všetky povinností, ktoré mu zákony Slovenskej republiky s takto vykonaným obchodom ukladajú. Preukázal nadobudnutie tovaru ako vlastník všetkými písomnými dokladmi, ktoré

boli vyhotovené v zmysle , daň na vstupe, ako aj na výstupe bola priznaná a odvedená, platby za tovar boli realizované výlučne bezhotovostne, čo správca dane nespochybňuje. Všetky obchodné transakcie boli realizované zákonným spôsobom a ceny boli určené na základe vzájomných súhlasov obidvoch strán, t j. vždy odsúhlasené kupujúcim a predávajúcim aj s adekvátnou obchodnou maržou.

54. Žalobca namieta, že nie je subjektom, ktorý je na konci reťazca, ktorý podstatne navýšil cenu z dôvodu odčerpania nadmerného odpočtu. Za kontrolované zdaňovacie obdobie si žalobca uplatnil nadmerný odpočet vo výške 87,38 eura. Cieľom tejto obchodnej transakcie nemohlo byť uplatnenie odpočítania DPH, pretože u daňového subjektu by práve bez tejto obchodnej transakcie bola daňová výhoda dokonca vyššia - nadmerný odpočet vo výške 194,16 eura. Dôkaz o tejto skutočnosti je súčasťou spisu správcu dane (zápisnica o ústnom pojednávam č. 101109614/2018 zo dňa 6.6.2018).

55. Žalobca trvá na skutočnostiach, že v danom prípade ide o bežnú obchodnú prax, keď tovar nakúpil s dodaním na ten istý sklad. V danom prípade samotná skutočnosť, že tovar sa stále nachádzal na ulici Petrovanská 34, Prešov, nie je dôvodom pre správcu dane, aby na základe tejto skutočnosti spochybnil zákonné zrealizovanie obchodu. Žalobca ani v tomto bode žiadnym spôsobom neporušil žiaden zákon, pretože pri ustanoveniach o kúpnej zmluve nevylučuje možnosť, aby sa dodanie tovaru realizovalo na to isté miesto, prípadne ten istý sklad. Nepohyblivá dodávka tovaru je vo svojej podstate vôľové odovzdanie a nadobudnutie tovaru, tzv. traditio longa manu. 56.V danom prípade je podľa žalobcu potrebné správne aplikovať , podľa ktorého miesto dodania, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Správca dane nesprávne uplatňoval citovaného zákona.

57. Žalobca poukázal na skutočnosť, že dodanie tovaru je v zásade definované ako „prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník'' v zmysle a čl. 14 ods. 1 Smernice. Dodanie tovaru však nemá podľa žalobcu zhodný obsah s prevodom/prechodom vlastníckeho práva podľa predpisov občianskeho práva. Dodanie tovaru pokrýva akýkoľvek prevod hmotného majetku jedným účastníkom, ktorý splnomocňuje druhého účastníka skutočne nakladať s tovarom, ako keby tento druhý bol vlastníkom, a to aj keď k prechodu vlastníctva nedošlo, tak ako to uviedol Súdny dvor Európskej únie vo veci C-320/88 Shipping and Forwarding Enterprise Safe a potvrdil v rozsudkoch vo veciach C-l85/01 Auto Lease Holland a C-435/03 British American Tobacco International Ltd. Z pohľadu uplatňovania je potom potrebné správne určiť okamih a miesto, kde odberateľ nadobúda možnosť, či právo s tovarom nakladať, a nie okamih a miesto, kde nadobúda vlastníctvo. 58. Žalobca zastáva stanovisko, že skutkový stav posudzovaných daňových transakcií nemožno v danom prípade považovať za konanie účelové, za účelom získania neoprávnenej daňovej výhody, na ktorú by inak nebol oprávnený. Poukazuje na marginálny bod 75 rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax plc, podľa ktorého zákaz zneužitia nie je viac relevantný, keď môžu mať predmetné plnenia nejaké iné vysvetlenie ako číre dosiahnutie daňových výhod. Túto skutočnosť správca dane žiadnym spôsobom počas daňovej kontroly neskúmal, ani nevyhodnotil v napadnutom rozhodnutí. Žalobca v tejto súvislosti uviedol aj ďalšie rozsudky SD EÚ uvádza aj ďalšie rozsudky, najmä rozsudok vo veci C-78/12 vo veci Evita-K a rozsudok C-159/14 vo veci Koela-N. V danom prípade je podľa žalobcu nespochybniteľným faktom, že došlo k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako vlastník na strane žalobcu, teda aj na strane spoločností, na ktoré bolo toto právo prevedené a s tovarom následne mohli nakladať ako so svojim (napr. ho predať ďalej inému subjektu). 59. Žalobca uvádza, že riadne vykonával ekonomickú činnosť v súlade s ustanovením a aj kontrolované zdaniteľné plnenia boli súčasťou jeho riadnej ekonomickej činnosti. Svoje tvrdenia odôvodňuje rozsudkom NS SR sp. zn. , podľa ktorého v súvislosti s posudzovaním oprávnenosti uplatnenia práva na odpočítanie DPH zo zdaniteľných obchodov na vstupe sa ako jeden z kľúčových problémov od počiatku javí otázka rozloženia dôkazného bremena, teda posúdenie, ktoré skutočnosti významné pre správne posúdenie práva uplatneného žalobcom ako daňovým subjektom preukazuje daňový subjekt, a kedy naopak dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane. Daňový subjekt v procese správy daní (t j. aj počas daňovej kontroly) zásadne preukazuje skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje ( v spojení s daňového poriadku), okrem iného, že vykonal ekonomickú činnosť ( ) najmä vo forme kvázi prevodu vlastníckeho práva k tovaru ( a ), v rozsahu,

kvalite a spôsobom vyplývajúcim z predložených účtovných dokladov ( o účtovníctve v znení neskorších predpisov) a od dodávateľa zákonným spôsobom uvedeného na faktúre ( ). Ak preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môžu orgány finančnej správy neuznať daňovému subjektu právo na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na daňovom podvode. Iba toto v zmysle hore citovanej judikatúry Súdneho dvora prelamuje zásadu neutrality dane, podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému režimu DPH. 60. Zatiaľ čo v prípade preukazovania vzniku práva na odpočítanie dane (vychádzajúc najmä z vyššie uvedených ustanovení ) zaťažuje dôkazné bremeno v zmysle daňového poriadku zásadne daňový subjekt, ktorý si uvedené právo uplatnil, v prípade preukazovania zneužitia práva (najmä daňového poriadku) je dôkazné bremeno len na správcovi dane. O zneužitie práva podľa Najvyššieho súdu SR nejde v prípade, ak dotknuté ekonomické činnosti môžu mať iné objektívne vysvetlenie ako iba dosiahnutie daňového zvýhodnenia. 61.Žalobca na základe vyššie uvedeného uviedol, že zneužitie práva ako dôvod nepriznania odpočtu dane na vstupe zo strany správcu dane sa v tomto štádiu javí ako nezrozumiteľnou a argumentačne nedostatočne podloženou právnou kvalifikáciou, ktorá v konečnom dôsledku spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a spôsobila nezákonnosť napadnutého rozhodnutia správcu dane. 62. Poukázal na to, že nakúpil tovar od spoločnosti s obvyklou obchodnou maržou a tiež tovar, ktorý bol predmetom tejto daňovej kontroly, ďalej predal s obvyklou obchodnou maržou, čím naplnil podstatu a účel podnikania v súlade s , kde v súlade s ustanovením v danom prípade vykonal činnosť za účelom dosiahnutia zisku. Správca dane v časti „vyhodnotenie dôkazov“ len stroho konštatuje, že išlo o „formálne obchodné transakcie s tovarom bez reálneho opodstatnenia“ ale jasne nešpecifikuje, čo konkrétne bolo predmetom získania daňovej výhody, v čom daňový subjekt konkrétne porušil definované kritériá pri „preukázaní zneužitia“ v správcom dane uvedených tézach. Čo sa týka preukazovania zneužitia práva, správca dane musí jednoznačne deklarovať, v čom zneužitie práva spočíva, a o akú daňovú výhodu ide, ktorá je v rozpore s cieľom sledovaným smernicou2006/112/ES, a musí piesne definovať, že v rámci obchodov, ktoré boli uskutočnené, bola identifikovaná umelá konštrukcia, na základe ktorej daňové subjekty získali daňovú výhodu, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným smernicou 2006/112/ES a príslušnými úpravami zákona o dani z pridanej hodnoty, do ktorého sú prevzaté ustanovenia uvedenej smernice. 63. Nezákonnosť použitých dôkazov v rámci daňovej kontroly, konkrétne miestnych zisťovaní, žalobca namieta, pretože s ich vykonaním nebol oboznámený, v dôsledku čoho sa ich nemohol zúčastniť, a tým chrániť svoje práva a právom chránené záujmy. V rámci vykonaného miestneho zisťovania dožiadaní správcovia dane kládli štatutárnym orgánom partnerských obchodných spoločností otázky k existencii a priebehu kúpy a predaja sporného tovaru. Podľa názoru najvyššieho súdu, ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa iných osôb, ktoré sú jej známe, ide o výsluch svedka. Vzhľadom na vyššie uvedené správca dane v priebehu daňovej kontroly nevytvoril podmienky pre realizáciu práva žalobcu upraveného v ustanovení v znení neskorších predpisov, čím ho poškodil na jeho právach počas daňového dokazovania. Toto sa však stalo s následkom, ktorý mohol mať priamy dosah na zákonnosť prijatých daňových rozhodnutí. 64. Žalobca tiež namieta skutočnosť, že nebol oboznámený so zisteniami po daňovom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia. 65.Žalobca zastáva názor, že pre uplatnenie odpočítania dane vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, počas celej daňovej kontroly so správcom dane riadne komunikoval, predložil všetky ním požadované podklady, odpovedal na všetky správcom dane kladené otázky, čím si splnil všetky povinnosti v procese daňovej kontroly. Naopak, správca dane nevykonal dokazovanie v súlade s ustanovením daňového poriadku. Za úplnosť dokazovania, bez ohľadu na dôkazné bremeno daňového subjektu, resp. na jeho súčinnosť a návrhy na vykonanie dôkazov, zodpovedá len správca dane. Bolo v kompetencii správcu dane pri aplikovaní základných zásad správy daní a v súlade s ustanovením daňového poriadku presne a úplne zistiť podklady potrebné pre rozhodnutie a za týmto účelom určiť spôsob dokazovania. Správca dane takto nekonal a po zistení rozporov uvedených v rozhodnutí ukončil dokazovanie bez toho, aby sa pokúsil odstrániť všetky zistené rozpory. 66. K záveru správcu dane o tom, že obchodné transakcie prebiehali cez personálne prepojené osoby, žalobca uviedol, že nakupoval tovar od predávajúceho a tovar predal kupujúcemu, ktorí nie sú

personálne prepojení. Tiež správca dane potvrdzuje v napadnutom rozhodnutí, že tak svedok E. G. ako aj svedok F. I. potvrdili realizáciu spochybnených zdaniteľných obchodov. 67. Žalobca rezolútne odmietol akúkoľvek správcom dane uvádzanú účasť na personálne prepojenom reťazci, o takejto skutočnosti nevedel a vzhľadom na všetky okolnosti a iné skutočnosti ani vedieť nemohol. 68. V bode XV žaloby žalobca sumarizoval hlavné dôvody žaloby:

- rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,

- zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,

- rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

69. V bode XVI. žaloby požiadal žalobca o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia a poukázal pritom na dôvody podaného návrhu ako aj na skutočnosť, že žalobcovi hrozí závažná ujma a značná hospodárska škoda. IV. Vyjadrenie žalovaného. 70. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný stanoviskom zo dňa 26.05.2021 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

71. Poukázal na to, že žalobné dôvody sú totožné ako dôvody uvedené v zo dňa 11.06.2021 a s týmito dôvodmi sa žalovaný už dostatočne vysporiadal v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, preto v plnom rozsahu na závery uvedené v tomto rozhodnutí poukazuje.

72. K jednotlivým žalobným bodom žalovaný v zásade zopakoval argumentáciu uvedenú už v jeho rozhodnutí, ktorá bola rekapitulovaná v časti II. tohto rozsudku.

73. Žalovaný navrhol zamietnuť návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

74. K vyjadreniu žalovaného žalobca repliku nepodal. V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 75. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle , oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a v zmysle o veci rozhodol na nariadenom pojednávaní dňa 17.01.2023. 76. Pojednávania sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobcu, žalovaný sa pojednávania nezúčastnil. Žalobca v rámci svojho prednesu zotrval v celom rozsahu na obsahu písomných podaní, ktoré im boli vzájomne doručované krajským súdom, a ku ktorým mali možnosť sa vyjadriť. 77. Uznesením sp. zn. -63 zo dňa 8.7.2022 správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 78. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 79. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 80. Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 81. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 82. Podľa daňového poriadku, pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obci a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

83. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 84. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 85. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a/skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 86. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy dani boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 87. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 88. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 89. Podľa § 37 ods. 2 daňového poriadku, miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní. 90. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 91. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová Kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadriť sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. 92. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhotovenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane urči lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 93. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8. 94. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov. 95. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

96. Podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak sa pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane oznámi účastníkom konania. 97. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. 98. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 99. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov nim predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a nim predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa dňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov nim predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tomto prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu. 100. Podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, možno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov, po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný zaplatiť bez povinností podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná. 101. Podľa článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 z 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac. 102. Podľa § 3 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. 103. Podľa § 3 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. 104. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) (prvá veta) zákona o dani z pridanej hodnoty dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným tovarom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak. 105. Podľa § 19 ods. 1 (prvá veta) zákona č. o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. 106. Podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 107. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane, ktorá je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7, Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 108. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) o dani z pridanej hodnoty právo na odpočítame dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 109. Správny súd v prvom rade konštatuje, že žalovaný, ale tiež správca dane odôvodnili svoje rozhodnutie zmätočnými závermi vo vzťahu k podstatným skutočnostiam.

110. Z podstatného obsahu preskúmavaných rozhodnutí správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný ani správca dane nespochybnil reálnu existenciu tovaru, ktorý bol predmetom zdaniteľných obchodov, ani to, že medzi sebou účastníci reťazca, v ktorom boli jednotlivé transakcie vykonané, uzatvorili platné zmluvy o odplatnom prevode vlastníckeho práva, na základe ktorých došlo aj k zaplateniu dojednanej kúpnej ceny. 111. Správca dane v rozhodnutí, ktoré predchádzalo rozhodnutiu žalovaného, a ktoré je potrebné z hľadiska jeho odôvodnenia vnímať ako jeden celok s odôvodnením potvrdzujúceho rozhodnutia žalovaného konštatoval, že deklarované dodania sa ukázali ako formálne, pričom k vecnému plneniu nedošlo. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v reakcii na odvolacie námietky žalobcu voči týmto záverom správcu dane na str. 16 konštatoval, že v danom prípade išlo o nepohyblivú dodávku tovarov, kedy dodávaný tovar neopustil skladové priestory na Petrovanskej ulici, ktoré patrili prvotnému predávajúcemu a zároveň aj poslednému kupujúcemu v reťazci. 112. Záver o čisto formálnej povahe realizovaných dodávok tovaru rozporoval žalobca v odvolaní ako nepreukázaný, keďže dodaním tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH je „prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník“, pričom miestom dodania tovaru je podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, podľa ktorého ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. 113. Žalovaný sa s touto námietkou vôbec nevysporiadal napriek tomu, že vysporiadanie sa s touto otázkou je nevyhnutné na to, aby bolo z rozhodnutia možné ustáliť, či žalobcovi nebolo právo na odpočet dane priznané preto, z dôvodu nepreukázania splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet dane, (t. j. I/ aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, II/ tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a III/ požiadavka aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení [čl. 168 písm. a/ Smernice, rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24]), alebo z dôvodu, že v danom prípade malo ísť o zneužívajúce konanie. Túto druhú možnosť celkom zrozumiteľne naznačujú tie závery žalovaného a správcu dane, z ktorých vyplýva, že realizované transakcie nemali žiaden reálny hospodársky účel, iba získanie daňovej výhody (str. 30 rozhodnutia správcu dane, s. 16 a 17 rozhodnutia žalovaného). 114. Z judikatúry súdneho dvora, najmä rozsudku vo veci sp. zn. C-255/02 Halifax a spol., vyplýva, že o zneužitie práva ide vtedy, keď napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených právnym poriadkom, bolo získané daňové zvýhodnenie, ktoré je v rozpore s cieľmi právnej úpravy DPH, pričom z okolností prípadu je zrejmé, že získanie tohto daňového zvýhodnenia je spojené s vytvorením umelých podmienok na jeho dosiahnutie a bolo hlavným účelom posudzovaných plnení. 115. Zneužívajúce konanie, na ktoré poukázal žalobca aj odkazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Halifax, je aj v domácej judikatúre (Najvyšší súd SR v rozsudku z 10. 12. 2019, sp. zn. publikovanom pod č. R 4/2020) charakterizované tým, že pri zneužití práva dochádza k uskutočneniu zdaniteľných plnení. 116. Z uvedeného vyplýva, že v prípade žalobcu nie je možné akceptovať v rozhodnutí daňových orgánov zároveň argumentáciu o tom, že dôvodom pre nepriznanie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty bolo to, že v skutočnosti nedošlo k dodaniu tovaru a správca dane „neprijal záver o zneužití práva“ (s. 18 rozhodnutia žalovaného) a zároveň argumentáciu o ekonomickej neopodstatnenosti realizovaných transakcií s jediným zámerom v podobe daňovej výhody. 117. Správny súd zdôrazňuje, že k žalobnej námietke týkajúcej sa preukázania podmienok pre konštatovanie zneužívajúceho konania zo strany žalobcu žalovaný ako aj správca dane iba stroho konštatovali, že nikde v ich rozhodnutiach sa netvrdí, že došlo k zneužívajúcemu konaniu a že odvolanie sa žalobcu na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Halifax nie je dôvodné, keďže tento rozsudok správca dane nikde necitoval. Takáto argumentácia je z pohľadu správneho súdu neprijateľná, keďže žalovaný v zásade ospravedlňuje nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia práve poukázaním na to, čo v rozhodnutí neuviedol, hoci to podľa správneho súdu uviesť mal. Nie je tiež možné vyhnúť sa prenosu dôkazného bremena ohľadom preukázania, že zo strany daňového subjektu došlo k zneužitiu práva iba tým, že určité konanie, ktoré implicitne vykazuje znaky zneužitia práva definované stabilizovanou judikatúrou, za takéto konanie daňové orgány v rozhodnutí výslovne neoznačia. 118. Z použitých formulácii v odôvodnení rozhodnutia žalovaného aj správcu dane vyplýva, že v prípade spochybnených obchodných transakcií nešlo podľa názoru daňových orgánov o reálne ekonomické plnenia a jediným cieľom transakcií malo byť odčerpanie nadmerného odpočtu, keďže tovar po celý čas neopustil skladovacie priestory na Petrovanskej ulici. V prípade, ak správca dane dospel k takémuto

záveru, mal sa (a rovnako tak žalovaný) v odôvodnení rozhodnutia riadne a vyčerpávajúco vysporiadať aj s úlohou žalobcu v popisovanom reťazci, s jeho vedomosťou či úmyslom podieľať sa na takomto konaní a uniesť v tomto smere dôkazné bremeno, keďže existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak, než len na základe domnienok (rozhodnutie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37,43). 119. Bez ohľadu na uvedené sa mal tiež žalovaný podrobnejšie vysporiadať s otázkou, prečo za ekonomicky opodstatnenú transakciu nepovažuje predaj tovaru medzi jednotlivými spoločnosťami v reťazci, pokiaľ žalobca v tomto smere namietal, že ekonomické opodstatnenie spočívalo v dosiahnutí zisku, pričom dosiahnutie zisku bolo preukázané a nebolo správcom dane rozporované. 120. Taktiež z vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplynulo, že by žalobca ako nadobúdateľ tovaru nemal možnosť s týmto tovarom právne disponovať. Možnosti jeho faktickej dispozície neboli v rámci dokazovania dostatočne zisťované, avšak samotná skutočnosť, že tovar sa nachádzal v skladových priestoroch spoločnosti Promt SR, s.r.o. aj po jeho nadobudnutí žalobcom sama osebe možnosť faktickej dispozície s predmetom kúpy nevylučuje. 121. Správny súd na tomto mieste dáva do pozornosti, že zásada zákazu zneužitia práva, ktorá sa uplatňuje v oblasti DPH, zakazuje len vyslovene umelé konštrukcie zbavené hospodárskej reality s jediným cieľom dosiahnuť daňovú výhodu, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľmi smernice 2006/112 (napr. rozsudok zo 17. decembra 2015, WebMindLicenses, C-419/14, EU:C:2015:832, body 35 a 36, ako aj tam citovaná judikatúra). 122. V napadnutých rozhodnutiach daňové orgány poukázali na ďalší predaj rovnakého tovaru v roku 2017. Z tohto konštatovania, ktoré je kontextovo uvádzané v neprospech žalobcu, však žiadnym spôsobom nevyplýva, akým spôsobom a či vôbec bol do tohto predaja žalobca zapojený. Navyše, tento argument opakovane použitý žalovaným aj správcom dane pri hodnotení predmetnej obchodnej transakcie vychádza z nijak bližšie nešpecifikovaných výsledkov nekonkretizovaných miestnych zisťovaní u nekonkretizovaných subjektov. Správca dane tak svoje rozhodnutie oprel o tvrdenia a zistenia, ktoré sú s ohľadom na ich nekonkrétnosť nepreskúmateľné. 123. V zmysle ustálenej judikatúry „úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať dôkazy vykonané v daňovom konaní. Naopak, jeho úlohou je posúdiť, okrem iného to, či správca dane, resp. žalovaný postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, nasledovali pritom pravidlá logického uvažovania a či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy. Práve pri tomto prieskume do popredia často vystupuje právna otázka dôkazného bremena, teda ktoré tvrdenia či domnienky je povinný preukazovať daňový subjekt, a čo naopak už dokazovať nemusí - v takom prípade dôkaz o opaku zaťažuje správcu dane. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (viď. napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. - 21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. , sp.zn. ) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.“ (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 9.4.2018) 124. Správny súd nespochybňuje, že finančné orgány vykonali rozsiahle dokazovanie a dospeli aj k podozrivým zisteniam. Tieto zistené skutočnosti je však potrebné jasne a zrozumiteľne právne kvalifikovať tak, aby určitý konkrétny dôvod pre nepriznanie práva na odpočítanie dane bolo možné považovať za dostatočne podložený dôkazmi. Na tomto mieste poukazuje správny súd aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke pod č. R 3/2014, z ktorého vyplýva, že za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal. 125. V ďalšom konaní bude potrebné, aby žalovaný (prípadne správca dane) nanovo právne kvalifikoval svoje závery, podľa potreby doplnil dokazovanie a vo veci opätovne rozhodol. Ak žalovaný opäť neprizná žalobcovi právo na odpočítanie dane, z rozhodnutia musí byť jednoznačne a bez pochybností zrejmé, či právo na odpočet nepriznal z dôvodu spochybnenia dodania tovaru, alebo z dôvodu, že v danom prípade išlo o konštrukciu zneužívajúcu právo. V oboch prípadoch je potrebné zrozumiteľne a jednoznačne uviesť, na základe akých skutkových a právnych dôvodov je dodanie tovaru spochybnené resp. v čom spočíva zneužitie práva. Taktiež musí v prípade záveru o zneužití práva z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplývať, že sťažovateľ vedel alebo musel vedieť o tom, že je súčasťou schémy zneužívajúcej právo. Zároveň je potrebné, aby tieto závery boli súladné s pravidlami vyplývajúcimi z aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ. 126. Z uvedených dôvodov správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutia s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

127. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobca mal vo veci plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 128. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ). Z dôvodu čerpania dovolenky JUDr. Mariana Hoffmanna, Phd. v dobe od 28.02.2023 do 14.03.2023 bolo podpisovanie vyhotovenia uznesenia realizované v súlade s .