Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/490/2014

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Y. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., O. XXX/XX, zastúpený JUDr. Marekom Radačovským, advokátom so sídlom Košice, Žriedlova 3, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu škody vo výške 5.000.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 6. mája 2014 č. k. -32, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh žalovanej na zloženie preddavku na trovy konania zamietol. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , a , . Predmetom konania je žaloba na uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi pôvodne sumu 20.000.000 Sk s 9% úrokom z omeškania od 08. 08. 2008 a to titulom náhrady nemajetkovej škody spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom; v priebehu konania žalobca rozšíril žalobu na 5.000.000 eur. Žalovaná po tom, čo vec bola zrušená rozhodnutím NS SR podala vo veci návrh v zmysle na zloženie preddavku na trovy konania. Súd na základe návrhu žalovanej skúmal, či sú splnené zákonné podmienky pre použitie ust. , teda, či je dôvod uložiť žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, ktorý je 5% z peňažnej sumy uplatňovanej žalobcom, čo v danom prípade predstavuje 250.000 eur. Z ust. vyplýva povinnosť zložiť preddavok na trovy konania obom účastníkom, okrem účastníka, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa o konkurze a vyrovnaní, čo sa vzťahuje i na žalovanú. V danej veci, ako to vyplýva i zo stanoviska Najvyššieho súdu SR, je zrejmé, že žalobcom uplatňovaný nárok, čo do jeho základu, nepredstavuje svojvoľné a zrejmé bezúspešné bránenie práva, teda nemožno hovoriť, že takýto návrh je návrhom šikanóznym a tým nie je naplnený ani účel citovaného zákonného ust. . V prípade, ak by súd uložil žalobcovi zložiť preddavok na trovy konania, vlastne by tým obmedzil jeho právo na prístup k súdu, ktoré právo mu je zaručené článkom 46 ods. 1 SR a tiež článkom ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V neposlednom rade súd poukazuje i na to, že v predmetnom konaní nevznikli trovy štátu, aby bolo potrebné o nich rozhodovať podľa , a pokiaľ ide o trovy konania žalovanej, táto ich náhradu nežiadala. Súd preto návrh žalovanej na zloženie preddavku na trovy konania zamietol. Poučil účastníkov, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné ( ).

Uznesenie súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že uznesenie súdu prvého stupňa obsahuje nesprávne poučenie, keď podľa odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa . Logickým a gramatickým výkladom citovaného ustanovenia možno dospieť k jedinému záveru, že odvolanie nie je prípustné len proti takému uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým uložil

povinnosť zložiť preddavok. Preto uznesenie s opačným záverom, t. j. neuloženie takejto povinnosti, nie je odvolanie vylúčené a možno ho podrobiť prieskumu v odvolacom konaní (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 26. 02. 2013). Poukázala na citáciu ust. , z ktorého jednoznačne vyplýva povinnosť súdu uložiť navrhovateľovi zložiť preddavok na trovy konania vo výške 5% z peňažnej sumy uplatňovanej navrhovateľom, bez ohľadu na príslušenstvo, v lehote nie dlhšej ako 60 dní pri súčasnom splnení nasledovných podmienok: 1/ navrhovateľ si uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu; 2/ navrhovateľ nespĺňa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa v celom rozsahu a 3/ odporca požiadal súd o uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania navrhovateľovi. Podľa jeho názoru sú splnené podmienky pre uloženie povinnosti žalobcovi zložiť preddavok na trovy konania, pretože tento nespĺňa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa v celom rozsahu (čo súd prvého stupňa neskúmal), a tak je povinný súd zaviazať žalobcu na zloženie preddavku.

Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa a a dospel k záveru, že toto je potrebné podľa zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Predmetom konania je náhrada nemajetkovej škody spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v spojení s čl. 5 ods. 1 a 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 30. 09. 2013 č. k. rozhodol o mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku OS Topoľčany zo dňa 7. júla 2010 č. k. -238 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 21. júla 2011 č. k. tak, že rozsudok OS Topoľčany zo dňa 7. júla 2010 č. k. -238 vo vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa trov konaní v spojení s rozsudkom KS v Nitre zo dňa 21. júla 2011 č. k. , ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa v týchto častiach potvrdený, zrušil a vec vrátil OS Topoľčany na ďalšie konanie. Po rozhodnutí NS SR bola vec zapísaná na OS Topoľčany pod sp. zn. . Dňa 27. 02. 2014 bol súdu prvého stupňa doručený návrh žalovanej na zloženie preddavku na trovy konania podľa . Mal za to, že sú splnené všetky predpoklady pre postup v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, preto žiadal, aby súd vyzval žalobcu na zloženie preddavku na trovy konania vo výške vypočítanej podľa a v prípade jeho neuhradenia postupoval v súlade s poslednou vetou ust. . Zároveň podotkol, že žalovaná je účastníkom, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní, a preto nie je povinná zložiť preddavok na trovy konania.

Súd prvého stupňa návrh žalovanej na zloženie preddavku na trovy konania zamietol a proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa podala odvolanie žalovaná.

Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či v danom prípade ide o rozhodnutie podľa , proti ktorému zákon výslovne nepripúšťa podať odvolanie tak, ako to uviedol súd prvého stupňa v napadnutom uznesení.

Podľa , odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa .

Gramatickým a logickým výkladom uvedeného zákonného ustanovenia (...ktorým sa rozhodlo o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa ) možno k jedinému záveru, že odvolanie nie je prípustné len proti takému uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým uložil povinnosť zložiť preddavok podľa . Proti uzneseniu s opačným záverom, t. j. neuložení takejto povinnosti, nie je odvolanie vylúčené a je ho preto možné podrobiť prieskumu v odvolacom konaní. V danej veci súd prvého stupňa uznesením zamietol návrh žalovanej na zloženie preddavku na trovy konania, teda povinnosť žalobcovi preddavok na trovy konania uložená nebola, preto bol správny názor žalovanej, prezentovaný vo svojom odvolaní, že proti uzneseniu súdu, ktorým súd neuložil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania,

je prípustné odvolanie, ktorý záver je potrebné vyvodiť z ust. výkladom a contrario. Z tohto dôvodu odvolací súd preto pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia aj z hľadiska jeho vecnej správnosti (uznesenie NS SR zo dňa 26. 02. 2013).

U navrhovateľa, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi, v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý mal povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví ( ).

Zo znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, ktoré bolo do zavedené novelou uskutočnenou účinnou od 01. 01. 2012 vyplýva, že uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania prichádza do úvahy za splnenia nasledovných zákonných podmienok: a/ predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, pričom právny titul uplatneného nároku nie je rozhodujúci; b/ to navrhol odporca; c/ skutočnosť, že u navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre oslobodenie od súdneho poplatku v zmysle v celom rozsahu (čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku alebo splnenie podmienok pre čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku neodôvodňuje neuloženie povinnosti preddavok na trovy konania zložiť). Súd uloží navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, ak sú všetky uvedené podmienky splnené súčasne.

Na zloženie preddavku (v rovnakej lehote a výške) súd vyzve aj odporcu, ak teda odporca súdu navrhne, aby súd uložil navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, sám musí počítať s tým, že on bude vyzvaný na zloženie takéhoto preddavku. Výnimkou, kedy účastník nie je povinný zložiť preddavok na trovy konania, je iba jediný prípad spočívajúci v tom, že jeho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý sa nevzťahuje na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Tento zákon sa nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je Národná banka Slovenska, fond ochrany vkladov alebo garančný fond investícií. Ak je teda účastníkom konania subjekt uvedený v ust. o konkurze a reštrukturalizácii, nemá povinnosť zložiť preddavok na trovy konania; právna úprava tieto subjekty výslovne vylučuje.

Štvrtá veta vyššie citovaného zákonného ustanovenia ustanovuje sankciu za nesplnenie povinnosti navrhovateľa zložiť preddavok za situácie, že tento preddavok zložil odporca, ktorý aj má povinnosť ho zložiť. Touto sankciou je zastavenie konania v lehote 15 dní od márneho uplynutia lehoty na jeho zloženie. U navrhovateľa, ktorý nezloží preddavok na trovy konania preto môžu nastať najmä situácie, že: 1/ tento preddavok zloží odporca, ktorý má povinnosť ho zložiť. 2/ preddavok nezloží odporca, ktorý ho ani nemá povinnosť zložiť. Sankcia v podobe zastavenia konania (v zmysle výslovného znenia zákona) sa vzťahuje len na prípady, v ktorých navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží, ale ho zloží odporca, ktorý má (súčasne) aj povinnosť ho zložiť. Rovnakú vec už judikoval Najvyšší súd SR pod sp. zn. .

Z uznesenia súdu prvého stupňa vyplýva, že v danej veci síce správne aplikoval ust. , avšak bez toho, aby preskúmal a následne aj odôvodnil naplnenie všetkých jeho atribútov, resp. predpokladov jeho uplatnenia. Súd prvého stupňa sa nezaoberal jednotlivými podmienkami, ktoré vyplývajú z ust. , ktoré musia byť v príčinnej súvislosti s preskúmaním dvoch základných predpokladov a ktoré musia byť kumulatívne naplnené, pričom je to jednak preskúmanie

predpokladu na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa , a jednak preskúmanie výšky žalovaného nároku, vzhľadom na sumu životného minima. Aj Ústavný súd SR vo svojom náleze zo dňa 6. júna 2012 IÚS 112/2012 vyslovil, že až faktickým (nie iba formálnym) preskúmaním uvedených predpokladov na strane dotknutého účastníka konania môže byť prijatý záver o splnení predpokladov na uloženie povinnosti tomuto účastníkovi konania spočívajúcej v nutnosti zložiť preddavok na trovy konania, avšak pri rešpektovaní princípu proporcionality, ktorý vyžaduje, aby zásahy do majetkových práv účastníka konania boli minimalizované na najnižšiu možnú rozumnú mieru, ktorou by vždy mala byť odhadnutá výška budúceho priznaného nároku v rámci náhrady trov konania.

Keďže súd prvého stupňa v zmysle vyššie uvedeného nepostupoval, odvolací súd jeho rozhodnutie podľa zrušil z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a predčasného rozhodnutia vo veci.

Povinnosťou súdu prvého stupňa bude opätovne posúdiť návrh žalovanej v zmysle ust. a vo veci opätovne rozhodnúť.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.