Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Co-490-2014.pdf
PDF · 81.38 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/490/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Y. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., O. XXX/XX, zastúpený JUDr. Marekom Radačovským, advokátom so sídlom Košice, Žriedlova 3, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu škody vo výške 5.000.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 6. mája 2014 č. k. 6C/424/2013-32, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh žalovanej na zloženie preddavku na trovy konania zamietol. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 137, § 138 ods. 1 a § 141a ods. 1, 4 OSP. Predmetom konania je žaloba na uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi pôvodne sumu 20.000.000 Sk s 9% úrokom z omeškania od 08. 08. 2008 a to titulom náhrady nemajetkovej škody spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom; v priebehu konania žalobca rozšíril žalobu na 5.000.000 eur. Žalovaná po tom, čo vec bola zrušená rozhodnutím NS SR podala vo veci návrh v zmysle § 141a OSP na zloženie preddavku na trovy konania. Súd na základe návrhu žalovanej skúmal, či sú splnené zákonné podmienky pre použitie ust. § 141a OSP, teda, či je dôvod uložiť žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, ktorý je 5% z peňažnej sumy uplatňovanej žalobcom, čo v danom prípade predstavuje 250.000 eur. Z ust. § 141a OSP vyplýva povinnosť zložiť preddavok na trovy konania obom účastníkom, okrem účastníka, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a vyrovnaní, čo sa vzťahuje i na žalovanú. V danej veci, ako to vyplýva i zo stanoviska Najvyššieho súdu SR, je zrejmé, že žalobcom uplatňovaný nárok, čo do jeho základu, nepredstavuje svojvoľné a zrejmé bezúspešné bránenie práva, teda nemožno hovoriť, že takýto návrh je návrhom šikanóznym a tým nie je naplnený ani účel citovaného zákonného ust. § 141a OSP. V prípade, ak by súd uložil žalobcovi zložiť preddavok na trovy konania, vlastne by tým obmedzil jeho právo na prístup k súdu, ktoré právo mu je zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a tiež článkom ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V neposlednom rade súd poukazuje i na to, že v predmetnom konaní nevznikli trovy štátu, aby bolo potrebné o nich rozhodovať podľa § 148 ods. 1 OSP, a pokiaľ ide o trovy konania žalovanej, táto ich náhradu nežiadala. Súd preto návrh žalovanej na zloženie preddavku na trovy konania zamietol. Poučil účastníkov, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. g/ OSP).
Uznesenie súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že uznesenie súdu prvého stupňa obsahuje nesprávne poučenie, keď podľa § 202 ods. 3 písm. g/ OSP odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa § 141a OSP. Logickým a gramatickým výkladom citovaného ustanovenia možno dospieť k jedinému záveru, že odvolanie nie je prípustné len proti takému uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým uložil
povinnosť zložiť preddavok. Preto uznesenie s opačným záverom, t. j. neuloženie takejto povinnosti, nie je odvolanie vylúčené a možno ho podrobiť prieskumu v odvolacom konaní (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 107/2012 zo dňa 26. 02. 2013). Poukázala na citáciu ust. § 141a ods. 1 OSP, z ktorého jednoznačne vyplýva povinnosť súdu uložiť navrhovateľovi zložiť preddavok na trovy konania vo výške 5% z peňažnej sumy uplatňovanej navrhovateľom, bez ohľadu na príslušenstvo, v lehote nie dlhšej ako 60 dní pri súčasnom splnení nasledovných podmienok: 1/ navrhovateľ si uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu; 2/ navrhovateľ nespĺňa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a 3/ odporca požiadal súd o uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania navrhovateľovi. Podľa jeho názoru sú splnené podmienky pre uloženie povinnosti žalobcovi zložiť preddavok na trovy konania, pretože tento nespĺňa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 OSP v celom rozsahu (čo súd prvého stupňa neskúmal), a tak je povinný súd zaviazať žalobcu na zloženie preddavku.
Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že toto je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Predmetom konania je náhrada nemajetkovej škody spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v spojení s čl. 5 ods. 1 a 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 30. 09. 2013 č. k. 6Mcdo/15/2012 rozhodol o mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku OS Topoľčany zo dňa 7. júla 2010 č. k. 6C/164/2008-238 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 21. júla 2011 č. k. 7Co/115/2010 tak, že rozsudok OS Topoľčany zo dňa 7. júla 2010 č. k. 6C/164/2008-238 vo vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa trov konaní v spojení s rozsudkom KS v Nitre zo dňa 21. júla 2011 č. k. 7Co/115/2010, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa v týchto častiach potvrdený, zrušil a vec vrátil OS Topoľčany na ďalšie konanie. Po rozhodnutí NS SR bola vec zapísaná na OS Topoľčany pod sp. zn. 6C/424/2013. Dňa 27. 02. 2014 bol súdu prvého stupňa doručený návrh žalovanej na zloženie preddavku na trovy konania podľa § 141a OSP. Mal za to, že sú splnené všetky predpoklady pre postup v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, preto žiadal, aby súd vyzval žalobcu na zloženie preddavku na trovy konania vo výške vypočítanej podľa § 141a ods. 2 OSP a v prípade jeho neuhradenia postupoval v súlade s poslednou vetou ust. § 141a ods. 1 OSP. Zároveň podotkol, že žalovaná je účastníkom, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní, a preto nie je povinná zložiť preddavok na trovy konania.
Súd prvého stupňa návrh žalovanej na zloženie preddavku na trovy konania zamietol a proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa podala odvolanie žalovaná.
Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či v danom prípade ide o rozhodnutie podľa § 202 ods. 3 písm. q/ OSP, proti ktorému zákon výslovne nepripúšťa podať odvolanie tak, ako to uviedol súd prvého stupňa v napadnutom uznesení.
Podľa § 202 ods. 3 písm. q/ OSP, odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa § 141a.
Gramatickým a logickým výkladom uvedeného zákonného ustanovenia (...ktorým sa rozhodlo o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa § 141a) možno k jedinému záveru, že odvolanie nie je prípustné len proti takému uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým uložil povinnosť zložiť preddavok podľa § 141a OSP. Proti uzneseniu s opačným záverom, t. j. neuložení takejto povinnosti, nie je odvolanie vylúčené a je ho preto možné podrobiť prieskumu v odvolacom konaní. V danej veci súd prvého stupňa uznesením zamietol návrh žalovanej na zloženie preddavku na trovy konania, teda povinnosť žalobcovi preddavok na trovy konania uložená nebola, preto bol správny názor žalovanej, prezentovaný vo svojom odvolaní, že proti uzneseniu súdu, ktorým súd neuložil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania,
je prípustné odvolanie, ktorý záver je potrebné vyvodiť z ust. § 202 ods. 3 písm. q/ OSP výkladom a contrario. Z tohto dôvodu odvolací súd preto pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia aj z hľadiska jeho vecnej správnosti (uznesenie NS SR 7Cdo 107/2012 zo dňa 26. 02. 2013).
U navrhovateľa, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 OSP v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi, v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý mal povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví (§ 141a ods. 1 OSP).
Zo znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené novelou uskutočnenou zák. č. 388/2011 účinnou od 01. 01. 2012 vyplýva, že uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania prichádza do úvahy za splnenia nasledovných zákonných podmienok: a/ predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, pričom právny titul uplatneného nároku nie je rozhodujúci; b/ to navrhol odporca; c/ skutočnosť, že u navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre oslobodenie od súdneho poplatku v zmysle § 138 OSP v celom rozsahu (čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku alebo splnenie podmienok pre čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku neodôvodňuje neuloženie povinnosti preddavok na trovy konania zložiť). Súd uloží navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, ak sú všetky uvedené podmienky splnené súčasne.
Na zloženie preddavku (v rovnakej lehote a výške) súd vyzve aj odporcu, ak teda odporca súdu navrhne, aby súd uložil navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, sám musí počítať s tým, že on bude vyzvaný na zloženie takéhoto preddavku. Výnimkou, kedy účastník nie je povinný zložiť preddavok na trovy konania, je iba jediný prípad spočívajúci v tom, že jeho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý sa nevzťahuje na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Tento zákon sa nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je Národná banka Slovenska, fond ochrany vkladov alebo garančný fond investícií. Ak je teda účastníkom konania subjekt uvedený v ust. § 2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, nemá povinnosť zložiť preddavok na trovy konania; právna úprava tieto subjekty výslovne vylučuje.
Štvrtá veta vyššie citovaného zákonného ustanovenia ustanovuje sankciu za nesplnenie povinnosti navrhovateľa zložiť preddavok za situácie, že tento preddavok zložil odporca, ktorý aj má povinnosť ho zložiť. Touto sankciou je zastavenie konania v lehote 15 dní od márneho uplynutia lehoty na jeho zloženie. U navrhovateľa, ktorý nezloží preddavok na trovy konania preto môžu nastať najmä situácie, že: 1/ tento preddavok zloží odporca, ktorý má povinnosť ho zložiť. 2/ preddavok nezloží odporca, ktorý ho ani nemá povinnosť zložiť. Sankcia v podobe zastavenia konania (v zmysle výslovného znenia zákona) sa vzťahuje len na prípady, v ktorých navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží, ale ho zloží odporca, ktorý má (súčasne) aj povinnosť ho zložiť. Rovnakú vec už judikoval Najvyšší súd SR pod sp. zn. 6Cdo 355/2012.
Z uznesenia súdu prvého stupňa vyplýva, že v danej veci síce správne aplikoval ust. § 141a OSP, avšak bez toho, aby preskúmal a následne aj odôvodnil naplnenie všetkých jeho atribútov, resp. predpokladov jeho uplatnenia. Súd prvého stupňa sa nezaoberal jednotlivými podmienkami, ktoré vyplývajú z ust. § 141a ods. 1 OSP, ktoré musia byť v príčinnej súvislosti s preskúmaním dvoch základných predpokladov a ktoré musia byť kumulatívne naplnené, pričom je to jednak preskúmanie
predpokladu na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 OSP, a jednak preskúmanie výšky žalovaného nároku, vzhľadom na sumu životného minima. Aj Ústavný súd SR vo svojom náleze zo dňa 6. júna 2012 IÚS 112/2012 vyslovil, že až faktickým (nie iba formálnym) preskúmaním uvedených predpokladov na strane dotknutého účastníka konania môže byť prijatý záver o splnení predpokladov na uloženie povinnosti tomuto účastníkovi konania spočívajúcej v nutnosti zložiť preddavok na trovy konania, avšak pri rešpektovaní princípu proporcionality, ktorý vyžaduje, aby zásahy do majetkových práv účastníka konania boli minimalizované na najnižšiu možnú rozumnú mieru, ktorou by vždy mala byť odhadnutá výška budúceho priznaného nároku v rámci náhrady trov konania.
Keďže súd prvého stupňa v zmysle vyššie uvedeného nepostupoval, odvolací súd jeho rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a predčasného rozhodnutia vo veci.
Povinnosťou súdu prvého stupňa bude opätovne posúdiť návrh žalovanej v zmysle ust. § 141a OSP a vo veci opätovne rozhodnúť.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.