Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/29/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcov: 1. C. G., nar. XX. X. XXXX, bytom O. XXX, XXX XX O., štátny občan SR, 2. C. V., nar. X. X. XXXX, bytom O. XXX, XXX XX O., štátna občianska SR, oboch právne zastúpených spoločnosťou AK NOVIKMEC s.r.o., so sídlom Vranov nad Topľou, 093 01, Rázusova 125, IČO: 36 868 701, proti žalovanému: APARTMÁNY TORYSA, s.r.o., so sídlom Prešov, 080 01, Budovateľská 48, IČO: 36 801 062, právne zastúpeného advokátom JUDr. Vlastimilom Klepáčom, so sídlom Košice, 040 01, Krmanova 16, o zaplatenie 12.713,52 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. - 60 zo dňa 3. 12. 2013, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo veci samej, t.j. vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne 6.356,76 eur z titulu zmluvnej pokuty, ako aj vo výroku o náhrade trov konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 12.713,52 eur a trovy konania vo výške 937,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 798,20 eur na účet právneho zástupcu žalobcov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie súd zdôvodnil citáciou § 153a O.s.p. a tým, že na pojednávaní dňa 19. 11. 2013 právny zástupca žalovaného uznal nárok žalobcov uplatnený v žalobe, nakoľko

došlo k odstúpeniu od zmluvy a nároky, ktoré sú uplatnené v žalobe sú oprávnené. Navrhol uzavretie mimosúdnej dohody, na základe ktorej by došlo k posunu splatnosti až na koniec marca 2014. K takejto dohode nedošlo. Súd vo veci rozhodol na základe ustanovení upravujúcich nároky účastníkov v prípade odstúpenia od zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy a o prevode vlastníctva k bytu, ktorá bola uzavretá podľa § 262 a § 289 ods. 2 zák. č. 517/1991 Zb. (zrejme zák. 513/1991 Zb., ktorým sa vydáva ) a čl. VI zmluvy nazvaného odstúpenia od zmluvy. Odstúpením od zmluvy žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobcom vydať podľa ust. § 451 a násl. Občianskeho zákonníka, ako aj nahradiť škodu, ktorá im vznikla podľa ust. § 420 a násl. Občianskeho zákonníka. Ďalej oboznámil s čiastočným obsahom zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, na základe ktorej žalobcovia zaplatili žalovanému zálohu vo výške 6.356,76 eur. Na základe tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal dokončiť stavbu bytového domu najneskôr 30. 11. 2011 a v termíne do 30. 3.2012 dokončiť interiér bytového domu. Vzhľadom k tomu, že sa so stavbou

bytového domu a interiéru bytu žalovaný dostal do omeškania viac ako 60 dní, na základe čl. VIII. bodu 5 žalobcovia odstúpili od zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 240511. Odstúpením od zmluvy vznikol žalobcom v 1. a 2. rade nárok na vrátenie zaplatenej zálohy vo výške 6.356,76 eur. Na základe čl. VII. bod 1. zmluvy žiadali žalobcovia o zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie s dokončením stavby bytového domu, ktorá je dohodnutá vo výške 0,3 % z budúcej kúpnej ceny vrátane DPH (t.j. 190,79 eur) za každý deň omeškania, maximálne však 6.356,76 eur. Okrem toho si žalobca v 1. rade uplatnil aj nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním žalovaného a to tým, že si objednal a zaplatil kuchynskú linku vyrobenú priamo na mieru do žalovaným nezhotoveného bytu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní a žalobcovia odstúpili od zmluvy, uvedenú kuchynskú linku žalobca nepotrebuje a nemá ju ako využiť a z toho dôvodu si uplatnil náhradu škody vo výške 2.914,- eur. Žalovaný listom zo dňa 29. 10. 2012 oznámil, že v termíne do 30. 11. 2012 uhradí sumu 2.914,- eur a v termíne do 31. 12. 2012 sumu 6.356,76 eur (vrátenie zálohy). Zmluvnú pokutu bol žalovaný ochotný uhradiť len do výšky 2.000,- eur. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že nespochybňuje nárok žalobcov a pri osobných jednaniach priznal nedodržanie zmluvy a navrhol žalobcom kompenzáciu vo výške 3.000,- eur, s ktorou súhlasili. Výrok o trovách súd zdôvodnil odkazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a na plný úspech žalobcov. Priznal im náhradu trov za súdny poplatok z návrhu vo výške 937,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby a 287,14 eur za úkony vymenované v odôvodnení rozsudku, režijný paušál 2x 7,81 eur, cestovné výdavky za cestu motorovým vozidlom na pojednávanie dňa 3. 12. 2013 v čiastke 7,48 eur a náhradu straty času 49,40 eur, ako aj amortizáciu 18,30 eur, spolu hotovostné výdavky 75,18 eur, k čomu pripočítal ešte 20 % DPH.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že uznáva nárok žalobcov len do výške 6.356,76 eur. Na výške zmluvnej pokuty sa účastníci nedohodli a žalovaný ju neuznal. Žalovaný nemá finančné prostriedky, ktoré by mohol použiť na vyplatenie žalobcov. Upozornil žalobcov na to, že banka z poskytnutých finančných prostriedkov na dokončenie projektu pravdepodobne nedá súhlas na úhradu zmluvnej pokuty, ale len poskytnutej zálohy. Preto žalovaný nemôže nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6.356,76 eur uznať.

Žalobcovia sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Podaným odvolaním nebol dotknutý výrok rozsudku v časti týkajúcej sa sumy 6.356,76 eur zodpovedajúcej zaplatenej zálohe. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 Obchodného zákonníka). Žalovaný napadol rozsudok len čo do výroku o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu v tej istej výške 6.356,76 eur.

Prvostupňový súd rozhodol vo veci rozsudkom na základe uznania podľa § 153a O.s.p.. Proti takémuto rozsudku je odvolanie prípustné len za podmienky, že odvolanie bolo podané z dôvodu nesplnenia podmienok na vydanie takéhoto rozhodnutia alebo že bol podaný z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 202 ods. 1 O.s.p.). V danom prípade žalovaný svoje odvolanie zdôvodnil práve nesprávnym právnym posúdením veci. Preto je odvolanie proti tomuto rozsudku prípustné a odvolací súd v napadnutom rozsahu preskúmal vec samu. Keďže žalovaný v podanom odvolaní nenamietal nesplnenie podmienok pre vydanie rozsudku na základe uznania, nemá odvolací súd právo preskúmavať splnenie týchto podmienok.

Rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený. Preto v súlade s § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený túto časť rozsudku preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Zistené vady konania nemohli byť v priebehu odvolacieho konania odstránené. Vada spočíva jednak v tom, že žalobcovia sa v podanej žalobe domáhali vydania platobného rozkazu na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom v 1. a 2. rade sumu 12.713,52 eur a súčasne aj žalobcovi ďalšiu sumu 2.914,- eur. V tom istom návrhu sa však domáhali vyhlásenia rozsudku, ktorým si uplatnili len prvý zo skôr uvedených

nárokov. Túto vadu žaloby prvostupňový súd odstránil tak, že žalobca v 1. rade zobral späť svoju žalobu na zaplatenie 2.914,- eur. Hoci k tomuto späťvzatiu došlo až po vydaní platobného rozkazu na druhom pojednávaní dňa 3. 12. 2013, súd si nevyžiadal súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby a ani nerozhodol o zastavení konania v späťvzatej časti (§ 96 ods. 1, 2 a § 172 ods. 6 O.s.p.).

Nakoľko však konanie vo veci samej bolo skončené vyhlásením rozsudku na základe uznania podľa § 153a ods. 1 O.s.p., ktorý je možné odvolaním napadnúť len z dôvodov taxatívne uvedených v § 202 ods. 1 O.s.p., pričom ani jeden z účastníkov nepodal návrh na vyhlásenie dopĺňacieho rozsudku na rozhodnutie o čia točnom späťvzatí žaloby, predmetom odvolacieho konania zostalo len zaplatenie zmluvnej pokuty. V dôsledku toho nebol oprávnený odvolací súd túto vadu v priebehu odvolacieho konania odstrániť.

Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného v konečnom dôsledku nie je opodstatnené.

Pod nesprávnym právnym posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval nesprávnu právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah

interpretoval nesprávne alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

Predmetom odvolacieho konania zostalo zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutej medzi účastníkmi v zmluve o budúcej zmluve uzavretej podľa § 262 a § 289 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zmluvná pokuta ako taká je upravená v ust. § 300 - § 302 Obchodného zákonníka a za použitia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v ust. § 544 - § 545a Občianskeho zákonníka. Podľa čl. X. bod 1 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 1. 7. 2011 sa zmluvné strany dohodli na tom, že na vzťahy neupravené touto zmluvou sa použijú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Akékoľvek zmeny alebo doplnenia tejto zmluvy môžu byť vykonané výlučne písomnou formou so súhlasom oboch zmluvných strán.

V čl. VII. bod 1 zmluvy si zmluvné strany dohodli, že ak budúci predávajúci (žalovaný) poruší povinnosť dokončiť stavbu bytového domu v čase definovanom v bode II.7.

tejto zmluvy, je povinný zaplatiť budúcim kupujúcim (žalobcom v 1. a 2. rade) zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % z budúcej kúpnej ceny (vrátane DPH) za každý deň omeškania, maximálne však do výšky 10 % budúcej kúpnej ceny (vrátane DPH 63.597,60 eur). Maximálna výška tejto zmluvnej pokuty sa rovná práve čiastke 6.356,76 eur (inak za obdobie od 1.12.2011 do 27.8.2012 51.704,84 eur). Aplikáciu článku VII. 2 zmluvy zo dňa 1.7.2011 upravujúceho výpočet maximálnej výšky zmluvnej pokuty, a teda správnosť uplatňovanej výšky pokuty, v nadväznosti na dĺžku omeškania žalovaného žalovaný nespochybňuje. Jeho obrana spočíva len v tom, že banka mu neposkytne peniaze na zaplatenie zmluvnej pokuty, čo je z hľadiska posudzovania dôvodnosti uloženie zmluvnej pokuty nepodstatné. Naviac je treba poukázať na to, že žalovaný v podaní zo dňa 29. 10. 2012 uznal aj svoj záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty, avšak len do výšky 2.000,- eur. Vtedy ako dôvod pre neuznanie zvyšku záväzku uviedol, že uplatňovaná suma zmluvnej pokuty je nadhodnotená, keďže žalobcovia uhradili iba prvú časť kúpnej ceny (10 %) vo výške 6.356,76 eur. Táto listina spĺňa všetky predpoklady uznania záväzku upravené v § 558 Občianskeho zákonníka, a to písomné uznanie o zaplatení dlhu určeného čo do dôvodu aj výšky.

K ďalšiemu písomnému uznaniu, aj keď len čiastočnému, záväzku týkajúcemu sa zaplatenie zmluvnej pokuty došlo v odpore proti platobnému rozkazu napísanom dňa 22 . 4. 2013, kde žalovaný tvrdil, že po rokovaniach so žalobcami sa dohodli na sumu 3.000,- eur.

Na pojednávaní dňa 19. 11. 2013 žalovaný urobil do zápisnice prvostupňového súdu ďalší prejav vôle o uznaní celého nároku žalobcov uplatneného v žalobe, pričom nezaplatenie týchto nárokov zdôvodňoval

len tým, že banka mu neposkytla finančné prostriedky. Aj keď tento prejav vôle bol spísaný do súdnej zápisnice, nespĺňa náležitosti uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, pretože tento prejav vôle žalovaného nebol ním podpísaný. Aj z tejto listiny a z tohto prejavu vôle však sa potvrdzuje opodstatnenosť uplatňovania zaplatenia zmluvnej pokuty, a to tak čo do dôvodu, ako aj do výšky. Skutočnosť, že prvostupňový súd pri zdôvodňovaní svojho rozhodnutia nepoukázal aj na ust. § 544 - § 545a Občianskeho zákonníka upravujúce podmienky dojednania zmluvnej pokuty, nemajú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže tieto podmienky boli uvedené citáciou príslušného článku zmluvy. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo veci samej.

Potvrdený bol aj výrok o náhrade trov prvostupňového konania. Aj v tejto časti je odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania, ktoré v preskúmavanej veci sa o trovách prvostupňového konania nezmieňuje. Žalovaný teda nespochybňuje správnosť náhrady trov prisúdenej napadnutým rozsudkom žalobcom.

Úspech v odvolacom konaní mali žalobcovia. Preto im v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Žalobcom však v priebehu tohto odvolacieho konania žiadne trovy nevznikli a ani si nepodali návrh na ich priznanie. Preto odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.