Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-36C/63/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: F. A., narodený: XX.X.XXXX, bytom: Č. Č.. X, V., proti žalovanému: Správcovské bytové družstvo IV Košice, sídlo: Levočská č. 3, Košice, IČO: 00 216 666, zastúpený advokátom: JUDr. Tibor Sásfai, sídlo: Fejova č. 4, Košice, v konaní o zaplatenie 1.387,00 eur s príslušenstvom,

rozhodol:

I. Žaloba sa v plnom rozsahu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania žalovaného vo výške 748,02 eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu advokátovi JUDr. Tiborovi Sásfaiovi v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Trovy konania v časti 83,00 eur predstavujú náhradu za zaplatený súdny poplatok a v časti 665,02 eur predstavujú nárok na nahradenie trov právneho zastúpenia žalobcu.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 9.3.2012 v spojení s jej upresneniami zo dňa 12.4.2012 a 23.5.2012 (ohľadom uplatneného úroku z omeškania) domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.387,00 eur titulom nároku na nahradenie škody. Podľa vyjadrenia žalobcu mu žalovaný spôsobil škodu tak, že ako príslušný správca bytového domu žalobcovi nesprávne a protizákonne vyúčtoval náklady za spotrebu tepla nasledovne: za rok 2003 vo výške 134,11 eur, za rok 2004 vo výške 144,11 eur, za rok 2005 vo výške 146,56 eur, za rok 2006 vo výške 148,80 eur, za rok 2007 vo výške 213,24 eur, za rok 2008 vo výške 309,02 eur, za rok 2009 vo výške 90,77 eur a za rok 2010 vo výške 200,39 eur, t.j. celkom 1.387,00 eur. Žalobca taktiež požadoval priznať aj príslušenstvo pohľadávky, t.j. úrok z omeškania vo výške 9,5% z dlžnej sumy ročne od 3.11.2011 do zaplatenia.

Žalovaný sa k veci vyjadril tak, že ani čiastočne neuznal žalobcom uplatnený nárok. Ďalej uviedol, že nárok žalobcu nie je dôvodný a je ním iba vymyslený, pričom žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal súdu na základe čoho a akými presnými výpočtami žalobca dospel k svojmu tvrdenému nároku. Žalovaný zároveň z opatrnosti vzniesol námietku premlčania, pretože podľa jeho názoru si žalobca uplatnil svoj nárok po uplynutí zákonnej premlčacej doby v zmysle .

Žalobca ako vlastník bytu a žalovaný ako správca bytového domu dňa 29.5.1997 uzavreli Zmluvu o výkone správy, predmetom ktorej bolo zabezpečenie prevádzky a správy bytového domu č. súpisné IV-1383 na ulici Č. Č.. X v V.. Táto skutočnosť súd zistil z citovanej zmluvy.

Žalobca svojim listom zo dňa 12.10.2011 oznámil žalovanému, že vykonal analýzu svojich platieb za teplo a následného rozúčtovania nákladov, pričom dospel k tomu, že napriek výmene okien vo svojom byte za kvalitnejšie okná (vákuové dvojsklo s tepelnou vodivosťou U ... 1,1w/M2k) a následnom znížení tepelných strát v jeho byte zaplatil za dodané teplo podstatne viac. Žalobca v tomto liste zároveň

upozornil žalovaného na nesprávnu metodiku rozúčtovania tepla a vyzval ho na vykonanie objektívneho rozúčtovania. Predmetný list bol žalovanému doručený dňa 13.10.2011. Tieto skutočnosti súd zistil z citovaného listu žalobcu.

Žalovaný svojim listom zo dňa 3.11.2011 odpovedal na list žalobcu zo dňa 12.10.2011, pričom vo veci zaujal stanovisko, že spôsob rozúčtovania nákladov za teplo je plne v súlade s platnou legislatívou a zmluvou o výkone správy. Túto skutočnosť súd zistil z citovaného listu žalovaného.

Žalobca svojim listom zo dňa 2.1.2012 požiadal žalovaného o vykonanie opravy vyúčtovania za predchádzajúce roky. Žalobca v tomto liste okrem iných skutočností tiež poukázal na to, že spôsob vyúčtovania žalovaného je v rozpore s Vyhlášky URSO č. . Predmetný list bol žalovanému doručený dňa 3.1.2012. Tieto skutočnosti súd zistil z citovaného listu žalobcu.

Žalovaný svojim listom zo dňa 24.1.2012 odpovedal na list žalobcu zo dňa 3.1.2012. Žalovaný v tomto liste vysvetlil žalobcovi spôsob rozúčtovania nákladov za teplo za predchádzajúce obdobia. Túto skutočnosť súd zistil z citovaného listu žalovaného.

Žalovaný svojim listom zo dňa 24.1.2012 doplnil svoju predchádzajúcu korešpondenciu o sumy preplatkov, ktoré požadoval vrátiť. Zároveň žalovanému určil termín na preskúmanie jeho žiadosti a tiež v prípade uznania nárokov žalobcu o vrátenie preplatkov do 28.2.2012. List bol žalovanému doručený dňa 25.1.2012. Tieto skutočnosti súd zistil z citovaného listu žalobcu.

Žalobca svojim listom zo dňa 13.2.2012 vyúčtoval žalovanému náhradu škody spôsobenej nezákonným spôsobom rozpočítania spotreby tepla a to tak, že žalovaného požiadal o preplatenie čiastky 1.387,00 eur na svoj účet. List bol žalovanému doručený dňa 15.2.2012. Tieto skutočnosti súd zistil z citovaného listu žalobcu.

Žalovaný svojim listom zo dňa 29.5.2012 požiadal žalovaného o zmenu vyúčtovania nákladov za dodávku tepla za rok 2011. Túto skutočnosť súd zistil z citovaného listu žalobcu.

Žalobca na pojednávaní dňa 31.10.2012 uviedol, že žalovaný od roku 2003 vytvoril a postupne zvyšoval diskriminačné prostredie nezákonnými rozhodnutiami. Ďalej uviedol, že žalovaný porušuje , pretože iba na základe zákona a v jeho zmysle môže správca vykonávať správu cudzieho majetku, čo má uložené v citovaného zákona. Na pojednávaní dňa 12.3.2013 žalobca tiež uviedol, že podľa jeho vedomostí Štátna energetická inšpekcia Košice na základe jeho podnetu vydala rozhodnutie, v ktorom skonštatoval, že so strany žalovaného došlo k porušeniu zákona. Žalobca na otázku súdu, či má nejaké návrhy na vykonanie dokazovania uviedol, že nemá žiadne návrhy na vykonanie dokazovania a že všetky dôkazy, ktoré navrhol vykonať a ktoré mienil v konaní použiť boli vykonané a príslušné doklady sa nachádzajú v súdnom spise.

Žalovaný na pojednávaní dňa 31.10.2013 namietal označenie žalobcu, pretože podľa jeho tvrdenia v žalobe označený subjekt s takým IČO-m neexistuje. Zároveň poukázal na to, že žalobca nepreukázal akým spôsobom dospel k uplatnenej škode, neuviedol, v čom bol výpočet žalovaného nesprávny a ako mal podľa žalobcu vyzerať správny výpočet spotreby tepla a v tomto smere považoval žalobný návrh za zmätočný. Žalovaný zároveň poukázal na to, že predmetné vyúčtovania vykonával podľa väčšinového rozhodnutia vlastníkov bytov, ktoré musel rešpektovať. Na pojednávaní dňa 12.3.2013 ohľadom žalobcom spomínaného rozhodnutia Štátnej energetickej inšpekcie uviedol, že toto rozhodnutie žalovaný napadol žalobou na správnom súde, pričom toto konanie nebolo doposiaľ ukončené.

Žalobca na pojednávaní dňa 15.7.2014 (obdobne aj na pojednávaní dňa 2.12.2014) uviedol, že žalovaný pri rozpočítavaní nákladov na teplo konal v rozpore s ods. 2. Čl. XII a použitím vlastných pravidiel poškodil a znevýhodnil časť vlastníkov bytov a iných zvýhodnil, čo je v rozpore s Čl. XIII ods. 1 písm. a) ako aj s , pretože tieto neumožňujú správcovi meniť pravidlá energetickej legislatívy pri výkone jeho správy. Žalobca konkrétne namietal, že žalovaný konal v rozpore so zákonom, ak pri vyúčtovaní konal na základe rozhodnutia zhromaždenia delegátov a neskôr rozhodnutia členskej schôdze, pretože ich

rozhodnutie nemôže meniť platnú legislatívu. Na otázku súdu žalobca opätovne v tomto konaní uviedol, že nenavrhuje znalecké dokazovanie a ani nemá návrh na vykonanie žiadneho ďalšieho dôkazu.

Žalovaný v rámci svojej obrany predložil súdu Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. značka zo dňa 10.10.2013, ktorým bolo v rámci správneho súdnictva rozhodnuté o žalobe žalovaného o preskúmaní správneho orgánu Štátna energetická inšpekcia Trenčín č. zo dňa 17.10.2012. Týmto rozhodnutím správny orgán ako príslušný štátny orgán energetickej inšpekcie zamietol odvolanie žalovaného proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu, ktorým bola žalovanému uložená pokuta vo výške 1.000,00 eur a to za porušenie jeho povinností ako odberateľa tepla, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, „pretože pri rozpočítavaní nákladov za rok 2010 podľa pomerových rozdeľovačov tepla na vykurovacích telesách nezohľadnil nepriaznivú polohu bytu konečného spotrebiteľa v zmysle podľa prílohy Vyhlášky úradu č. v bytovom dome Č. Č.. X U. V., čím porušil ustanovenie “

Vyššie citovaný Rozsudok Krajského súdu v Košiciach žalovaným napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako nezákonné zrušil, pričom v zásade konštatoval, že rozúčtovanie vykonané žalovaným nebolo v rozpore so zákonom, nakoľko zo znenia Vyhlášky č. vyplýva dispozičné oprávnenie vlastníkov bytov na odlišnú úpravu prostredníctvom súkromnoprávnej dohody, pričom v tejto súvislosti poukázal aj na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo dňa 8.6.2010 vydaný v obdobnej veci.

Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (Správa domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome): „Na správu domu sa zriaďuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len ""), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom.“

Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „Správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.“

Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „Správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy.“

Podľa o energetike: „Koncový odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa , sú povinní rozpočítavať množstvo dodaného tepla podľa pravidiel rozpočítavania.“

Úprava v VYHLÁŠKY Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. upravuje spôsob Rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa pomerových rozdeľovačov tepla alebo určených meradiel tepla.

Podľa VYHLÁŠKY Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. : „Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu 6) inak, rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 2 až 9 sa neuplatňuje.“

Podľa a : „(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.“

Zodpovednosť za škodu spôsobenú správcom bytového domu podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je druhom občianskoprávnej zodpovednosti, ktorá vzniká,

keď sú zároveň splnené nasledovné predpoklady: 1. existencia porušenia povinnosti správcu domu, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti správcu a vznikom škody.

Ako z obsahu vyjadrení žalobcu vyplýva, tak podľa jeho názoru žalovaný porušil svoju povinnosť správcu domu riadne vykonávať svoju správu domu a to tým, že nesprávnym spôsobom vykonal vyúčtovanie nákladov za dodávku tepla v bytovom doma na Č. G. Č.. X U. V.. Nesprávnosť vyúčtovania videl v tom, že pri vykonávaní rozúčtovania postupoval podľa dohody vlastníkov bytov, čo je podľa neho v rozpore s príslušnými zákonmi ako aj s .

Žalobcom namietané konanie žalovaného pri vykonávaní vyúčtovaní však nebolo protiprávne, čo vyplýva z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Pokiaľ žalovaný vykonal rozpočítanie dodávky tepla pre konečných spotrebiteľov v zmysle ich dohody prijatej na schôdzi vlastníkov bytov, toto nebolo protiprávne, pretože táto možnosť a v danom prípade vlastne povinnosť žalovaného (vychádzať z dohody vlastníkov bytov) vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia VYHLÁŠKY Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. , ktorá podľa o energetike bližšie upravuje postup pri rozpočítavaní množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi.

Takéto zistenie (správnosť postupu pri vykonávaní rozúčtovania) potvrdil aj vyššie uvedený Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. značka zo dňa 10.10.2013 vydaný v rámci správneho súdnictva.

Na základe vyššie uvedených zistení súd konštatuje, že žalovaný pri výkone svojej správy bytového domu na Č. G. Č.. X U. V. neporušil svoje povinnosti vykonávať túto správu riadne, t.j. nekonal protiprávne, čo je základným predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu, respektíve pre vznik škody ako takej. Z uvedeného dôvodu, teda súd žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol.

Podľa ods. 2 Článku 12 : „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“

Podľa písm. a) ods. 1 Článku 13 : „Povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.“

Žalobca na podporu svojich tvrdení uviedol, že konanie žalovaného je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami . Z vyššie uvedených zistení súdu vyplýva, tak žalovaný konal v zmysle zákona a nijako nebola preukázaná ani diskriminácia žalobcu, ktorá by bola v rozpore s Čl. 12 .

Podľa : „Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“

Podľa a : „(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Žalovaný v rámci svojej obrany vzniesol tiež námietku premlčania. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že aj v prípade, že by bola zodpovednosť žalovaného za škodu preukázaná, tak uplatnené nároky na nahradenie škody za obdobia rokov 2003 minimálne do roku 2008 sú premlčané (suma 1.095,84 eur), pretože tieto nároky sa podľa vyššie citovaného ustanovenia premlčali, t.j. súd by tieto prípadne oprávnené nároky žalobcu musel zamietnuť.

Námietku žalobcu spočívajúcu v nesprávnom označení žalovaného v žalobe súd nepovažuje za opodstatnenú, pretože žalobca žalovaného dostatočne identifikoval uvedením identifikačného čísla

organizácie (tzv. IČO). Takúto nepresnosť súd považuje za drobnú chybu v písaní, pričom žalovaný neskôr svojim podaním zo dňa 3.10.2012 túto chybu odstránil.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , pretože žalovaný mal vo veci úspech v plnom rozsahu. Náhrada trov konania spočíva v sume, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť na úhrade súdneho poplatku za podanie odporu vo výške 83,00 eur podľa o súdnych poplatkoch a taktiež aj v náhrade trov právneho zastúpenia, pretože žalovaný bol v konaní zastúpený advokátom. Trovy právneho zastúpenia predstavujú: 1. odmenu za 7 úkonov právnej pomoci v hodnote po 71,37 eur (prevzatie zastúpenia, podanie odporu, účasť na pojednávaní dňa 31.10.2012, účasť na pojednávaní dňa 12.3.2013, písomné podanie stanoviska k odvolaniu, účasť na pojednávaní dňa 15.7.2014 a účasť na pojednávaní dňa 2.12.2014), 2. 3 x tzv. režijný paušál po 7,63 eur, 2 x režijný paušál v hodnote 7,81 eur a 2 x režijný paušál v hodnote 8,04 eur a 3. príslušnú daň z pridanej hodnoty (t.j. 20% z: 7 x 71,37 eur + 3 x 7,63 eur + 2 x 7,81 eur + 2 x 8,04 eur). To všetko v súlade s , , a Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Žalovaný si v rámci práva na nahradenie trov konania uplatnil aj odmenu za písomné podanie zo dňa 31.10.2012 v sume 71,37 eur + paušál a daň z pridanej hodnoty. Súd tento nárok žalovanému nepriznal z dôvodu, že sa v súdnom spise nenachádza žiadne písomné podanie žalovaného vo veci samej zo dňa 31.10.2012.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol. Na výslovnú otázku súdu žalobca uviedol, že nenavrhuje vykonanie žiadneho ďalšieho dokazovania (ani znaleckého dokazovania) a navrhuje rozhodnúť v zmysle predložených listinných dôkazov.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach ( ) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v ods. ( 1 ) , 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené ( ), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.