Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/372/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a JUDr. Milana Končeka v právnej veci žalobcu: Správcovské bytové družstvo IV, Košice, Levočská 3, 040 12 Košice, IČO: 00216666, právne zastúpeného JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, Fejova 4, Košice, proti žalovanému: Štátna energetická inšpekcia Trenčín, Hurbanova 59, 911 01 Trenčín, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. zo 17.10.2012, takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. zo 17.10.2012, ako aj rozhodnutie Štátnej energetickej inšpekcie Košice č. z 24.7.2012 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 390,44 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

I.

1. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu žalobou podanou v lehote podľa §

250b ods. 1 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. zo 17.10.2012, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Krajského inšpektorátu Štátnej energetickej inšpekcie Košice č. z 24.7.2012 a potvrdil uvedené prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi vo výške 1.000,- Eur podľa o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov. Správneho deliktu uvedeného vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia Štátnej energetickej inšpekcie Krajského inšpektorátu Košice z 24.7.2012 sa mal žalobca dopustiť porušením povinností ako odberateľa tepla, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, „pretože pri rozpočítavaní nákladov na vykurovanie za rok 2010 podľa pomerových rozdeľovačov tepla na vykurovacích telesách nezohľadnil nepriaznivú polohu bytu konečného spotrebiteľa v zmysle podľa prílohy č. 2 vyhlášky úradu č. v bytovom dome Čiernomorská č. 3 v Košiciach, čím porušil ustanovenie “

2. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutie z 24.7.2012 odôvodnil nasledovne:

„Kontrolnou činnosťou inšpektorov inšpektorátu v zmysle ustanovenia písmeno a) bolo v kontrolovanom období od 1.1.2010 do 20.4.2012 zistené porušenie ustanovenia v Správcovskom bytovom družstve IV Košice, Levočská č. 3, 040 12 Košice.

Výsledkom kontrolnej činnosti bolo v súlade s ustanovením a napísanie protokolu číslo 8/018/12 o výsledku kontroly zo dňa 15.5.2012.

V protokole je konštatované, že ste nesplnili Správcovskému bytovému družstvu IV Košice, Levočská č. 3, 040 12 Košice v uložené povinnosti ako odberateľovi tepla, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, pretože ste pri rozpočítavaní nákladov na vykurovanie za rok 2010 podľa pomerových rozdeľovačov tepla na vykurovacích telesách nezohľadnili nepriaznivú polohu bytu konečného spotrebiteľa v zmysle podľa prílohy č. 2 vyhlášky v bytovom dome Čiernomorská č. 3 v Košiciach, čím ste porušil ustanovenie

Opodstatnenosť zistených nedostatkov ste sa pokúsili poprieť vo svojom vyjadrení k nedostatkom uvedeným v protokole č. 8/018/12 zo dňa 15.5.2012 svojou námietkou, že SBD IV Košice pri rozpočítavaní nákladov na vykurovanie za rok 2010 podľa pomerových rozdeľovačov tepla na vykurovacích telesách zohľadnilo nepriaznivú polohu bytu konečného spotrebiteľa v súlade s ustanovením vyhlášky na základe dohody spotrebiteľov podľa osobitného predpisu ( ) tým, že dňa 25.5.2000 schválil najvyšší orgán družstva Zhromaždenie delegátov svojím uznesením č. 15/17/2000 interný predpis družstva smernicu „Rozúčtovanie nákladov na ÚK so zohľadnením polohy bytov v termostatizovaných objektoch SBD IV“. K tomuto tvrdeniu je potrebné uviesť, že táto smernica bola prijatá v čase platnosti o energetike a vyhlášky č. , ktoré platili do roku 2004, resp. do roku 2005. Odvtedy a teda aj v roku 2010 pre rozpočítavanie množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a množstva dodaného tepla na vykurovanie platí vyhláška v znení vyhlášky č. s účinnosťou od 15.9.2009. Z uvedeného dôvodu ste boli povinný použiť korekcie, ktoré zohľadňujú nepriaznivú polohu bytu konečného spotrebiteľa podľa prílohy č. 2 vyhlášky. Túto povinnosť ste nesplnili a použili ste vlastné pravidlá, ktoré v čase platnosti a vyhlášky neboli vlastníkmi bytov bytového domu Čiernomorská č. 3 v Košiciach znova odsúhlasené, napriek tomu, že vyhláška v umožňuje vlastníkom bytov a nebytových priestorov dohodnúť sa podľa osobitného predpisu inak. Tieto námietky boli inšpektormi inšpektorátu prešetrené a zamietnuté v liste č.j. dňa 31.5.2012.

Po prevzatí Upovedomenia o začatí správneho konania dňa 27.6.2012, ste mohli navrhnúť námietky a podať dôkazy na podporu svojich možných tvrdení v stanovenej lehote v zmysle § 33 a § 34 správneho poriadku. Túto možnosť ste v zákonnej lehote využili na to, aby ste požiadali o zastavenie správneho konania, nakoľko predmet správneho konania podľa Vášho názoru nevznikol a ďalej vo Vašom stanovisku uvádzate skutočnosti, ktoré boli známe už v priebehu kontroly a námietky proti výsledku kontroly boli zamietnutá v dokumente Prešetrenie námietok k protokolu č. 8/018/12 zo dňa 31.5.2012. Opakovane sa odvolávate na znenie , ktorý Vám umožňuje dohodu medzi správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Uvádzate znova, že dňa 25.5.2000 schválil najvyšší orgán smernicu „Rozúčtovanie nákladov na ÚK so zohľadnením polohy bytov v termostatizovaných objektoch SBD IV“. Túto internú smernicu považujete za naplnenie povinností vyplývajúcich z ustanovenia vyhlášky. Toto tvrdenie vychádza z nepochopenia záverov kontroly a zakladá sa na zásadnom omyle, pretože interná smernica zo dňa 25.5.2000 nemôže riešiť povinnosti vyplývajúce zo ani vyhlášky.

Kontrola vo Vašej spoločnosti bola vykonaná v zmysle o energetike a o zmene a niektorých Podľa

v znení ste ako dodávateľ povinný rozpočítavať množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi podľa pravidiel rozpočítavania.

Z uvedeného dôvodu nemôže o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nahrádzať alebo meniť obsah

Od 20.12.2005 platí vyhláška, ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla. V § 10a uvedenej vyhlášky sa uvádza, že podľa ustanovení účinných od 15.9.2009 sa prvýkrát postupuje pri rozpočítaní dodaného množstva tepla a teplej úžitkovej vode a množstva tepla na vykurovanie za rok 2010. Toto sa vo Vašom rozúčtovaní pre rok 2010 neuskutočnilo.

Pokuta uložená v uvedenej výške podľa ustanovenia bola uložená v spodnej hranici, nakoľko za porušenie ustanovení uvedených v tomto písmene je možné uložiť pokutu v rozpätí od 333, - Eur do 3.300,- Eur. Správny orgán sa rozhodol postupovať tak preto, aby neúmerne nezaťažil účastníka konania.

Uložená pokuta má v danej chvíli upozorniť na dôležitosť plnenia ustanovení , má teda preventívny a stimulačný charakter a primerane zohľadňuje závažnosť, spôsob, čas trvania, mieru zavinenia a možné následky porušenia povinností, v zmysle ustanovení zákona.“

3. Žalobca vo včas podanom odvolaní z 30.7.2012 proti hore uvedenému

prvostupňovému rozhodnutiu z 24.7.2012 uviedol nasledovné odvolacie námietky:

„Dňa 5.6.2012 sme listovou zásielkou obdŕžali zamietavé Stanovisko ŠEI k prešetreniu námietok voči výsledkom vykonanej kontroly. Dňa 7.6.2012 smer krajskému inšpektorátu ŠEI v Košiciach zaslali naše nesúhlasné Stanovisko k prešetreniu námietok. Dňa 27.6.2012 sme listovou zásielkou obdŕžali upovedomenie o začatí správneho konania. V rámci zákonnej 10-dňovej lehoty sme opätovne poukázali na dôkazy, ktoré boli inšpektorom predložené pri výkone kontroly, ktoré jednoznačne preukazovali, že k porušeniu povinností Správcovského bytového družstva nedošlo.

V rozhodnutí sa uvádza, že Správcovské bytové družstvo IV Košice v rámci svojej pracovnej činnosti porušilo ustanovenia o tepelnej energetike uložené v , pretože pri rozpočítavaní nákladov na vykurovanie za rok 2010 podľa pomerových rozdeľovačov tepla na vykurovacích telesách nezohľadnilo nepriaznivú polohu bytu konečného spotrebiteľa v zmysle podľa prílohy č. 2 vyhlášky ÚRSO č. 630/2005 v bytovom dome Čiernomorská 3 v Košiciach.

Ako sme už vo svojom stanovisku k zisteným nedostatkom zo dňa 18.5.2012 uviedli, toto tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko SBD IV Košice pri rozpočítavaní nákladov na vykurovanie za rok 2010 podľa pomerových rozdeľovačov tepla na vykurovacích telesách zohľadnilo nepriaznivú polohu bytu konečného spotrebiteľa v súlade s ustanovením vyhlášky URSO č. 630/2005 na základe dohody spotrebiteľov podľa osobitného predpisu ( ).

Dňa 25.5.2000 schválil najvyšší orgán družstva Zhromaždenie delegátov svojím uznesením č. 15/17/2000 interný predpis družstva - smernicu „Rozúčtovanie nákladov“ na ÚK so zohľadnením polohy bytov v termostatizovaných objektoch SBD IV“. Táto smernicu odo dňa schválenia nebola ani zmenená ani zrušená.

V stanovisku ŠEI k prešetreniu námietok voči výsledkom vykonanej kontroly sa uvádza, že táto smernica vychádzala zo o energetike a vyhlášky č. , ktoré platili do roku 2004, resp. 2005. Ako sme už vo svojom stanovisku uviedli, toto tvrdenie nemá žiadne reálne opodstatnenie z nasledovných dôvodov. o energetike a vôbec neupravujú podmienky rozpočítavania nákladov na teplo na vykurovanie a neobsahujú žiadne ustanovenia týkajúce sa rozpočítavania podľa pomerových rozdeľovačov nákladov či zohľadnenia nepriaznivej polohy miestností bytov v dome. Schválený interný predpis teda nevychádza a ani nemohol vychádzať zo ŠEI citovaných právnych noriem. Smernica SBD IV riešila výlučne problematiku zohľadňovania nepriaznivej polohy miestností. V čase jej schválenia neexistovala žiadna právna norma, ktorá by túto problematiku riešila, smernica preto zo žiadnej právnej normy nemohla vychádzať a teda jej platnosť nemôže byť obmedzená jej zánikom. Na základe vyššie uvedeného je nepochybné, že citovaná smernica je stále platná, nakoľko nebola a ani v súčasnosti nie je v rozpore s platnou legislatívou.

Dňa 21.11.2000 bola uzavretá písomná „Dohoda o užívaní termoregulačných prvkov a pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov namontovaných v rámci termostatizácie objektu“ medzi vlastníkmi bytov v bytovom dome Čiernomorská 3 v Košiciach a správcom, ktorá zaväzuje správcu bytového domu SBD IV Košice realizovať vyúčtovanie podľa pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov a platných legislatívnych a interných predpisov. V čase schvaľovania žiaden legislatívny predpis nepriaznivú polohu bytov neupravoval, išlo teda o dohodu o uplatňovaní interného predpisu družstva

- smernice o zohľadňovaní polohy. Keďže ide o dohodu medzi správcom a vlastníkmi, ide o dohodu podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Keďže tento zákon v čase schvaľovania dohody vlastníkmi v zmysle žiadnym spôsobom neupravoval spôsob rozhodovania vlastníkov, možno považovať podpísanie dohody za rozhodnutie vlastníkov bytov podľa . Dohodu podpísalo 49 vlastníkov bytov z 55 (byty zvyšných vlastníkov neboli sprístupnené), čo je podstatne viac ako nadpolovičná väčšina vlastníkov. Žiaden vlastník bytu toto rozhodnutie na súde nenapadol a vlastníci bytov do dnešného dňa toto svoje rozhodnutie nezmenili, nezrušili a toto ich rozhodnutie nie je ani v súčasnosti v rozpore so žiadnou platnou legislatívou. Je teda stále platné a správca je povinný sa ním riadiť. O skutočnosti, že túto dohodu vlastníci schválili, nie je v rozhodnutí žiadne zmienka, ako ani žiadne stanovisko ŠEI k tejto dohode.

1. januára 2006 nadobudla účinnosť vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví

č. 630/2005. V § 7 ods. 6 tejto vyhlášky sa uvádza povinnosť zohľadniť nepriaznivú polohu miestnosti bytu konečného spotrebiteľa podľa prílohy č. 2, ak sa koneční spotrebitelia nedohodnú podľa osobitného predpisu inak. Koeficienty zohľadňuje nepriaznivú polohu miestnosti v prílohe č. 2 sa pritom uvádzajú ako doporučené. Vo vyhláške sa nikde neuvádza povinnosť vlastníkov opätovne schváliť takúto dohodu, pokiaľ ju už majú, ani sa nikde neuvádza, že dohody uzavreté pred účinnosťou tejto vyhlášky sú neplatné. Ani novela č. 358/2009 vyhlášky 630/2005 v ustanoveniach § 7 ods. 6 nepriniesla žiadnu zmenu a v prechodných ustanoveniach neuvádza povinnosť vlastníkov opätovne schváliť takúto dohodu, pokiaľ ju už majú, ani sa nikde neuvádza, že dohody uzavreté pred účinnosťou tejto vyhlášky sú neplatné. V rozhodnutí sa však uvádza, že dohodnuté pravidlá pre zohľadnenie polohy mali byť znovu vlastníkmi odsúhlasené po nadobudnutí účinnosti vyhlášky č. 630/2005. Nie je však uvedené žiadne konkrétne ustanovenie vyhlášky, či iného predpisu, na základe ktorého mala táto povinnosť vlastníkom bytov resp. správcovi vzniknúť.

Zároveň poukazujeme na skutočnosť, že spôsob rozpočítania nákladov na teplo na vykurovanie - zohľadnenie nepriaznivej polohy v objekte v kontrolovanom období bol vlastníkmi na schôdzi dňa 25.4.2012 znovu prejednaný a opätovne schválený a potvrdený bola j spôsob rozpočítavania v predchádzajúcich obdobiach.

Správca teda v kontrolovanom období vykonal rozpočítanie výhradne v súlade s vôľou nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov, ktorým platná legislatíva umožňuje dohodu a vlastníci bytov túto svoju vôľu na schôdzi opätovne deklarovali. Uloženie pokuty rozúčtovateľovi - správcovi domu preto nemožno plniť deklarovaný účel.“

4. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia zo 17.10.2012 žalovaný, reagujúc na

odvolacie námietky žalobcu uvedené v odvolaní z 30.7.2012 uviedol:

„V písomných dôkazoch opakovane sa odvolávate na znenie , ktorý Vám umožňuje dohodu medzi správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Uvádzate znova, že dňa 25.5.2000 schválil najvyšší orgán družstva Zhromaždenie delegátov svojim uznesením č. 15/17/2000 interný predpis družstva smernicu „Rozúčtovanie nákladov na ÚK so zohľadnením polohy bytov v termostatizovaných objektoch SBD IV“. Túto internú smernicu považujete za naplnenie povinností vyplývajúcich z ustanovení vyhlášky č. Žiadate o zastavenie správneho konania, nakoľko predmet správneho konania podľa Vášho názoru nevznikol.

KI ŠEI Košice v súlade s ustanovením , vykonávajúci štátny dozor nad dodržiavaním týchto zákonov s územnou pôsobnosťou pre Košický kraj a ktorý v zmysle ustanovenia je zároveň aj prvostupňovým správnym orgánom, vydal v súlade s ustanovením zákona č. 71/167 Zb. rozhodnutie Č.j. zo dňa 24.07.2012, v ktorom ukladá účastníkovi správneho konania SBD IV Košice v zmysle v spojení s pokutu vo výške 1.000,- € slovom tisíc Eur za porušenie povinnosti odberateľa uloženej v zákona tým, že rozpočítanie množstva dodaného tepla na vykurovanie v objekte rozpočítania nebolo vykonané podľa pravidiel rozpočítavania, pretože pri rozpočítavaní nákladov na vykurovanie za rok 2010 podľa pomerových rozdeľovačov tepla na vykurovacích telesách nezohľadnil nepriaznivú polohu bytu konečného spotrebiteľa v zmysle podľa prílohy č. 2 vyhlášky č. v bytovom dome Čiernomorská č. 3 v Košiciach.

V rozhodnutí Č.j. zo dňa 24.07.2012 prvostupňový správny orgán poučil účastníka správneho konania o možnosti odvolania sa proti tomuto rozhodnutiu do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom KI ŠEI Košice na Štátnu energetickú inšpekciu Trenčín.

Účastník správneho konania SBD IV Košice v súlade s poučením podal v zákonnej lehote na Štátnu energetickú inšpekciu Trenčín prostredníctvom KI ŠEI Košice odvolanie proti rozhodnutiu KI ŠEI Košice Č.j. zo dňa 24.07.2012.

V odvolaní SBD IV Košice uvádza podobné skutočnosti ako boli uvedené vo vyjadrení k protokolu a v upovedomení o začatí správneho konania.

SBD IV Košice v odvolaní uvádza, že vo vyhláške č. sa nikde neuvádza povinnosť vlastníkov opätovne schváliť takúto dohodu, pokiaľ ju už majú, ani sa nikde neuvádza, že dohody uzavreté pred účinnosťou tejto vyhlášky sú neplatné. Poukazuje na Dohody o užívaní termoregulačných prvkov a pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov namontovaných v rámci termostatizácie objektu medzi vlastníkmi bytov v bytovom dome Čiernomorská 3 v Košiciach a správcom, ktoré boli uzavreté dňa 21.11.2002 a ktoré zaväzujú správcu bytového domu SBD IV Košice realizovať vyúčtovanie podľa pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov a platných legislatívnych a interných predpisov.

ŠEI Trenčín ako druhostupňový správny orgán v súlade s preskúmal v celom rozsahu nepadnuté rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom a zistil nasledovné skutočnosti:

Štátna energetická inšpekcia podľa vykonáva štátny dozor nad dodržiavaním povinnosti fyzických osôb a právnických osôb a podľa Inšpektori v protokole č. 8/018/12 o výsledku kontroly zo dňa 15.05.2012 uviedli, že SBD IV Košice je odberateľom, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi.

Kontrolou dodržiavania ustanovení v subjekte SBD IV Košice inšpektori KI ŠEI Košice zistili, že ako odberateľ nerozpočítal množstvo dodaného tepla na vykurovanie v objekte rozpočítania podľa pravidiel rozpočítania, čím porušil povinnosť podľa v spojení s podľa prílohy č. 2 vyhlášky č. tým, že pri rozpočítavaní nákladov na vykurovanie za rok 2010 podľa pomerových rozdeľovačov tepla na vykurovacích telesách nezohľadnil nepriaznivú polohu bytu konečného spotrebiteľa v bytovom dome Čiernomorská č. 3 v Košiciach.

Toto zistenie je uvedené v protokole č. 8/018/12 o výsledku kontroly zo dňa 15.05.2012.

Kontrolovaný subjekt SBD IV Košice vykonal rozpočítavanie nákladov množstva dodaného tepla na vykurovanie iným spôsobom ako stanovuje vyhláška ÚRSO č. , keď pri rozpočítavaní nákladov na vykurovanie za rok 2010 podľa pomerových rozdeľovačov tepla na vykurovacích telesách nezohľadnil nepriaznivú polohu bytu konečného spotrebiteľa v bytovom dome Čiernomorská č. 3 v Košiciach podľa podľa prílohy č. 2 vyhlášky č. , ale na základe internej smernice, ktorú dňa 25.5.2000 schválil najvyšší orgán družstva „Rozúčtovanie nákladov na ÚK so zohľadnením polohy bytov v termostatizovaných objektoch SBD IV“. Túto internú smernicu druhostupňový správny orgán nemôže považovať za naplnenie povinností vyplývajúcich z ustanovenia vyhlášky č. To, že ste vykonali rozpočítavanie nákladov množstva dodaného tepla na vykurovanie za rok 2010 podľa internej smernice zo dňa 25.05.2000 nie je v súlade s vyhláškou č. , nakoľko táto nadobudla účinnosť 01.01.2006 a v danom prípade ste boli povinní dať Vašu internú smernicu zo dňa 25.05.2000 do súladu s predmetnou vyhláškou. V danom prípade sa tak nestalo a nevykonali ste to ani po novelizácii vyhlášky č. s účinnosťou od 15.09.2009, ktorá platila pre rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa pomerových rozdeľovačov tepla na vykurovacích telesách za rok 2010, pričom stále zotrvávate na stanovisku, že ste rozpočítavali náklady na vykurovanie za rok 2010 správne v súlade s vyhláškou č. v znení vyhlášky č. , čo sa však nezakladá na pravde, nakoľko uvedený spôsob rozúčtovania nadobudnutím účinnosti predmetnej vyhlášky je nesprávny.

K porušeniu povinnosti uvedenom v vyhlášky ÚRSO č. v znení neskorších predpisov sa účastník konania opiera o nepodloženú Dohodu o užívaní termoregulačných prvkov a pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov namontovaných v rámci termostatizácie objektu medzi vlastníkmi bytov v bytovom dome Čiernomorská 3 v Košiciach a správcom, ktoré boli uzavreté dňa 21.11.2002 a ktoré zaväzujú správcu bytového domu SBD IV Košice realizovať vyúčtovanie podľa pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov a platných legislatívnych a interných predpisov. Druhostupňový správny orgán k tomu uvádza, že uvedenú dohodu nemôže akceptovať z dôvodu, že od roku 2005 platí a od roku 2009 platí novelizovaná a účastník konania mal veľký časový priestor, aby svoju internú smernicu zosúladil s uvedenými záväzkovými právnymi predpismi. Vaše argumentácie, že ste rozpočítavali náklady na vykurovanie za rok 2010 správne sa nezakladajú na pravde.

Druhostupňový správny orgán preskúmal vyššie uvedené skutočnosti uvedené vo Vašom odvolaní v súvislosti s predmetným rozhodnutím a dospel k záveru, že účastník konania OSBD Michalovce bol povinný dodržať pravidlá rozpočítavania množstva dodaného tepla v zmysle a vyhlášky ÚRSO č.

Druhostupňový správny orgán konštatuje, že prvostupňový správny orgán zistil úplne a presne skutkový stav a ani Vaše odvolanie zo dňa 30.07.2012 k uloženiu pokuty nevyvrátilo, resp. nezmenilo ale potvrdilo kontrolné zistenie a stotožňuje sa s odôvodnením prvostupňového správneho orgánu ako je uvedené v rozhodnutí Č.j. zo dňa 24.07.2012.

Pokuta uložená v uvedenej výške podľa ustanovenia primerane zohľadňuje závažnosť, spôsob, čas trvania, mieru zavinenia a možné následky porušenia povinností v zmysle ustanovení Pokuta bola uložená skôr na spodnej hranici, nakoľko za porušenie uvedeného ustanovenia je možné uložiť pokutu v rozpätí od 330,- € do 3. 300,- €.

Výška pokuty zohľadňuje aj skutočnosť, že ste ani do dňa vydania rozhodnutia nepredložili na KI ŠEI Košice správu o splnení opatrení na odstránenie zistených závad a nedostatkov a ich príčin, ktorú ste mali predložiť v lehote do 13.08.2012.

ŠEI Trenčín ako odvolací orgán v zmysle o správnom konaní v znení neskorších predpisov preskúmal napadnuté rozhodnutie postúpené druhostupňovému správnemu orgánu v celom rozsahu a na základe ním zistených ďalších skutočností nezistil v postupe KI ŠEI Košice pri kontrole ako i v priebehu správneho konania porušenie platnej legislatívy a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“

II.

Obsahom žaloby z 20.12.2012 sú nasledovné žalobné námietky:

„Žalobou napadnuté rozhodnutie považuje žalobca za nezákonné. Trvá naďalej na dôvodoch, ktoré boli uvedené v odvolaní zo dňa 30.7.2012, s ktorými sa odvolací správny orgán v zásadných námietkach vôbec nezaoberal a na tieto námietky nereagoval ani prvostupňový orgán.

Žalovaný ako odvolací správny orgán skonštatoval, že prvostupňový správny orgán zistil úplne a presne skutkový stav a ani odvolanie zo dňa 30.7.2012 k uloženiu pokuty nevyvrátilo, resp. nezmenilo ale potvrdilo kontrolné zistenie a stotožňuje sa s odôvodnením prvostupňového správneho orgánu ako je uvedené v rozhodnutí Č.j. zo dňa 24.07.2012. Dospel k záveru, že účastník konania OSBD Michalovce (účastníkom konania bol žalobca, SBD IV Košice, zrejme ide len o kopírovanie dôvodov z iného rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu) je povinný dodržať pravidlá rozpočítavania množstva dodaného tepla v zmysle a vyhlášky ÚRSO č. Takto uzavrel, že dôvodne bola žalobcovi uložená pokuta v primeranej výške 1.000 € z dôvodu, že SBD IV Košice ako odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi porušil povinnosť, pretože pri rozpočítavaní nákladov na vykurovanie za rok 2010 podľa pomerových rozdeľovačov tepla na vykurovacích telesách nezohľadnil nepriaznivú polohu bytu konečného spotrebiteľa v zmysle podľa prílohy č. 2 vyhlášky č. v bytovom dome Čiernomorská č. 3 v Košiciach, čím porušil ustanovenie

S takým rozhodnutím prvostupňového aj odvolacieho správneho orgánu žalobca nemôže súhlasiť, považuje ich za protizákonné. Na preukázanie skutočnosti a to predložených 49 dohôd uzavretých medzi správcom a vlastníkmi bytu „o využívaní termoregulačných prvkov a pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov“ z 21.11.2002 podľa rozhodnutia vlastníkov bytov, ktorou bol žalobca ako správca viazaný, vôbec neprihliadal, nehodnotil ani skutkovo ani právne, len to nazval ako „nepodloženú dohodu, nevedno prečo, teda prečo dohodnutý spôsob rozpočítavania nákladov na vykurovanie na konečného spotrebiteľa zohľadňujúc nepriaznivú polohu bytu nemožno považovať za dohodu podľa vyhl. č.

Odvolací správny orgán v napadnutom rozhodnutí na strane 5 v druhom odstavci uvádza, že SBD IV predložilo „nepodloženú Dohodu o využívaní termoregulačných prvkov a pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov“ medzi vlastníkmi bytov a správcom a to napriek tomu, že túto dohodu žalobca dokladoval 49 dohodami. Podľa nášho názoru ŠEI ako správny orgán nemá v rámci svojej pôsobnosti kompetencie rozhodovať a posudzovať, či dohoda medzi správcom a vlastníkmi je platná alebo neplatná, resp. teda tzv. nepodložená. O platnosti dohody vlastníkov môže rozhodovať podľa zákona len súd. Vylúčením tohto dôkazu, následne argumentoval správny orgán porušenie povinností tým, že

rozúčtovanie bolo vykonané podľa neplatnej internej smernice. Internú smernicu, ktorá vznikla v čase, keď zohľadňovanie nepriaznivej polohy miestností neupravoval žiaden právny predpis, používalo SBD IV výhradne v spojení so súhlasom vlastníkov - s dohodou. Preto považujeme tvrdenie správneho orgánu, že platnosť smernice a najmä dohody skončila vydaním vyhlášky za nepodložené, pretože práve vyhláška umožňuje dohodu umožňuje, nevidíme žiaden rozpor predchádzajúcej dohody s ustanoveniami tejto vyhlášky, ak správca mal s vlastníkmi úpravu skôr, než to upravil tento právny predpis. Spätnú účinnosť tento predpis neobsahuje a čo je už zmluvne upravené, nie je potrebné to opakovane upravovať, zmeniť to možno len na základe ďalšej dohody.

Vo vyhláške neexistujú žiadne ustanovenia, ktoré by ukladali povinnosť opätovne predchádzajúcu dohodu schvaľovať, resp. ustanovenia o tom, že dohody pred účinnosťou tejto vyhlášky nie sú dohodami podľa tejto vyhlášky.

Poukazujeme na to, že od doby uzavretia dohody v r. 2002 až do r. 2011 žiaden vlastník bytu túto dohodu nespochybnil a ani správnosť vyúčtovania z tohto dôvodu nereklamoval. Je potrebné poukázať aj na to, že v nadväznosti na reklamáciu sťažovateľa, ktorý podnet na ŠEI zaslal, správca 19.4.2012 zvolal schôdzu vlastníkov bytov na 25.4.2012, na ktorej vlastníci opätovne hlasovaním potvrdili dovtedy používaný spôsob polohovania miestností, schválili tento spôsob aj pre budúce obdobie a potvrdili nemennosť vykonaných vyúčtovaní v predchádzajúcich rokoch, pokiaľ súd nerozhodne inak.

Inšpektori na základe poverenia zo dňa 23.4.2012 vykonali kontrolu v období . Z uvedeného vyplýva, že vlastníci v tejto veci rozhodli a zaviazali správcu ešte pred výkonom kontroly. O tejto skutočnosti bol kontrolný orgán informovaný a táto skutočnosť bola uvedená aj v našom stanovisku k upovedomí o začiatku správneho konania. Z tohto pohľadu je zrejmé, že SBD IV ako rozúčtovateľ a kontrolovaný subjekt nemohol vykonať žiadne opatrenia na odstránenie nedostatkov (ani zmeniť koeficienty, ani opraviť vyúčtovania), nakoľko je viazaný rozhodnutím vlastníkov bytov. V odôvodnení výšky pokuty správne orgán uvádza, že výška pokuty zohľadňuje aj skutočnosť, že SBD IV ako kontrolovaný subjekt nepredložil na KI ŠEI ani do dňa vydania rozhodnutia správu o splnení opatrení na odstránenie zistených závad a nedostatkov a ich príčin. Ako bolo vyššie uvedené SBD IV na základe rozhodnutia vlastníkov bytov žiadne opatrenia prijať nemohlo.

Žalobca tvrdí, že nekonal v rozpore s vyhl č. a neporušil ust. § 18 ods. 4 písm. d) zák. č. 6578/2004 Z.z. pri rozpočítavaní množstva dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, uloženie pokuty je nedôvodné a nezákonné, rovnakej chyby sa dopustil aj prvostupňový správny orgán.“

Z uvedených dôvodov žalobca navrhol zrušiť rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

III.

Žalovaný v písomnom vyjadrení z 26.2.2013 k obsahu žaloby uviedol:

„Žalobca namieta, že odvolací správny orgán nesprávne právne posúdil vyhlášky č. , čo sa týka dohody vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Opiera sa o internú smernicu, ktorú dňa 25.5.2000 schválil najvyšší orgán družstva Zhromaždenie delegátov svojim uznesením č. 15/17/2000 ako interný predpis družstva „Rozúčtovanie nákladov na ÚK so zohľadnením polohy bytov v termostatizovaných objektoch SBD IV“. Vo vyhláške neexistuje žiadne ustanovenie, ktoré by ukladali povinnosť opätovne predchádzajúcu dohodu schvaľovať, resp. ustanovenia o tom, že dohody pred účinnosťou tejto vyhlášky nie sú dohodami podľa tejto vyhlášky. V žalobe ďalej uvádza, že v nadväznosti na reklamáciu sťažovateľa, ktorý podnet podal na KI ŠEI Košice, správca 19.04.2012 zvolal schôdzu vlastníkov bytov na 25.04.2012, na ktorej vlastníci opätovne hlasovaním potvrdili dovtedy používaný spôsob polohovania miestnosti, schválil tento spôsob aj pre budúce obdobie a potvrdili nemennosť vykonaných vyúčtovaní v predchádzajúcich rokoch, pokiaľ súd nerozhodne inak.

Žalovaný odmieta v plnom rozsahu tvrdenia žalobcu a na podporu svojho stanoviska uvádza:

Inšpektori KI ŠEI Košice na základe poverenia na vykonanie kontroly Č.j. zo dňa 23.4.2012 vykonali v dňoch od 26.04.2012 do 15.05.2012 kontrolu dodržiavania ustanovení o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej ) za kontrolované obdobie od 01.01.2010 do 20.04.2012 na základe podania č. zo dňa 20.02.2012 v subjekte SBD IV, Košice.

Kontrolou dodržiavania ustanovení v subjekte SBD IV Košice inšpektori KI ŠEI Košice zistili, že ako odberateľ nerozpočítal množstvo dodaného tepla na vykurovanie v objekte rozpočítania podľa pravidiel rozpočítavania, čím porušil povinnosť podľa v spojení s podľa prílohy č. 2 vyhlášky č. tým, že pri rozpočítavaní nákladov na vykurovanie za rok 2010 podľa pomerových rozdeľovačov tepla na vykurovacích telesách nezohľadnil nepriaznivú polohu bytu konečného spotrebiteľa v bytovom dome Čiernomorská č. 3 v Košiciach.

Žalovaný odmieta tvrdenia žalobcu, že uloženie pokuty prvostupňovým správnym orgánom a jeho potvrdenie žalovaným bolo nezákonným z dôvodov, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca SBD IV, Košice ako odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi Košice vykonal rozpočítavanie nákladov množstva dodaného tepla na vykurovanie iným spôsobom ako stanovuje vyhláška ÚRSO č. , keď pri rozpočítavaní nákladov na vykurovanie za rok 2010 podľa pomerových rozdeľovačov tepla na vykurovacích telesách nezohľadnil nepriaznivú polohu bytu konečného spotrebiteľa v bytovom dome Čiernomorská č. 3 v Košiciach podľa podľa prílohy č. 2 vyhlášky č. , ale na základe internej smernice, ktorú dňa 25.5.2000 schválil najvyšší orgán družstva Zhromaždenie delegátov svojim uznesením č. 15/17/2000 ako interný predpis družstva „Rozúčtovanie nákladov na ÚK so zohľadnením polohy bytov v termostatizovaných objektoch SBD IV,“. Túto internú smernicu druhostupňový správny orgán nemôže považovať za naplnenie povinností vyplývajúcich z ustanovenia vyhlášky č. To, že sa vykonalo rozpočítavanie nákladov množstva dodaného tepla na vykurovanie za rok 2010 podľa internej smernice zo dňa 25.05.2000 nie je v súlade s vyhláškou č. , nakoľko táto nadobudla účinnosť od 01.01.2006 a v danom prípade žalobca bol povinný zosúladiť internú smernicu zo dňa 25.05.2000 s predmetnou vyhláškou. V danom prípade sa tak nestalo a žalobca to nevykonal ani po novelizácii množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa pomerových rozdeľovačov tepla na vykurovacích telesách za rok 2010, pričom stále zotrváva na stanovisku, že rozpočítaval náklady na vykurovanie za rok 2010 správne a v súlade s vyhláškou č. v znení vyhlášky č. , čo sa však nezakladá na pravde, nakoľko uvedený spôsob rozúčtovania nadobudnutím účinnosti predmetnej vyhlášky je nesprávny a v rozpore so všeobecne záväznou vyhláškou č. v znení neskorších predpisov.

K porušeniu povinností uvedených v vyhlášky ÚRSO č. v znení neskorších predpisov sa žalobca opiera aj o Dohodu o užívaní termoregulačných prvkov a pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov namontovaných v rámci termostatizácie objektu medzi vlastníkmi bytov v bytovom dome Čiernomorská 3 v Košiciach a správcom, ktoré boli uzavreté dňa 21.11.2002 a ktoré zaväzujú správcu bytového domu SBD IV Košice realizovať vyúčtovanie podľa pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov a platných legislatívnych a interných predpisov. Druhostupňový správny orgán k tomu uvádza, že uvedenú dohodu nemôže akceptovať z dôvodu, že od roku 2005 platí a od roku 2009 platí novelizovaná a účastník konania mal veľký časový priestor, aby svoju internú smernicu zosúladil s uvedenými záväznými právnymi predpismi. Argumentácie žalobcu, že rozpočítaval náklady na vykurovanie za rok 2010 správne sa nezakladajú na pravde.

Správca na základe sťažnosti pána K.a zvolal schôdzu vlastníkov bytov na 25.04.2012, na ktorej vlastníci opätovne hlasovaním potvrdili dovtedy používaný spôsob polohovania miestností, schválili tento spôsob aj pre budúce obdobie a potvrdili nemennosť vykonaných vyúčtovaní v predchádzajúcich rokoch. Žalovaný k tomu uvádza, že ak by bol žalobca túto schôdzu zabezpečil a predložil by takúto zápisnicu kontrolnému orgánu ešte pred vydaním vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2010, tak žalovaný by nebol pristúpil k uloženiu sankcie za porušenie a vyhlášky č. Nepredloženie zápisnice žalobcom pri vykonávaní kontroly je jednou z podstatných náležitostí porušenia ustanovení vyhlášky č. v znení neskorších predpisov.

Z uvedeného preukázateľne vyplýva, že žalobcom uvádzané námietky sú účelové a neopodstatnené.“

Navrhol preto zamietnuť žalobu a nepriznať žalobcovi právo na náhradu trov konania.

IV.

Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti ( a nasl. ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v právnych medziach žaloby ( ), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, a dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci je potrebné zrušiť z právnych dôvodov uvedených v ustanovení

Na základe splnenia procesnoprávnych podmienok uvedených v ustanoveniach súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

Podľa súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu, ako aj zo žaloby z 20.12.2012, podstata právnej argumentácie žalobcu k postupu správnych orgánov oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci a ich záverov uvedených v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí, t.j. k vyvodeniu administratívnoprávnej zodpovednosti voči žalobcovi a uloženiu sankcie spočívala v nezohľadnení dohody vlastníkov bytov v bytovom dome Čiernomorská č. 3, Košice z roku 2012 následne potvrdenej schôdzou vlastníkov bytov z 25.4.2012, t.j. v priebehu administratívneho konania vedeného pred správnym orgánom prvého stupňa. Žalobca poukazoval na znenie vyhlášky č. v znení neskorších predpisov umožňujúcej dohodu vlastníkov bytov o polohových koeficientoch, pričom tvrdil, že zo znenia uvedenej vyhlášky, ani z iného právneho predpisu nemožno vyvodiť záver o potrebe zosúladiť obsah dohody vlastníkov bytov v bytovom dome ohľadom rozpočítavania množstva dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi so znením vyhlášky č. v znení neskorších predpisov. V celom priebehu správneho konania pritom žalobca uvádzal, že je viazaný rozhodnutím vlastníkom bytov o predmetných skutkových a právnych otázkach.

S obsahom danej právnej argumentácie sa žalovaný správny orgán, ani správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojich rozhodnutí podľa názoru súdu dôsledne nevysporiadali uvedením konkrétnej a právne vyčerpávajúcej argumentácie, ktorou by boli právne vyvrátené tvrdenia žalobcu, následne zopakované aj obsahom jeho žaloby.

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania v danej právnej veci bolo posúdenie zákonnosti postupu správnych orgánov pri ukladaní pokuty za porušenie povinnosti účastníka na trhu s teplom, konkrétne za

porušenie povinností žalobcu ako odberateľa, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi podľa zákona o tepelnej energetike a jeho vykonávacích predpisov.

Podľa uvedeného zákon ( o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov) dodávateľ alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi je povinný rozpočítavať množstvo dodaného tepla podľa pravidiel rozpočítavania.

Pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a na vykurovanie ustanovuje v znení neskorších predpisov.

Podľa uvedenej vyhlášky v platnom znení (v znení vyhlášky č. ), ak sú v objekte rozpočítavania zapojené pomerové rozdeľovače tepla rovnakého typu, alebo určené meradlá tepla rovnakej triedy, presnosti na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov, náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 60 % a spotrebná zložka 40 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie.

Podľa § 7 ods. 6 uvedenej vyhlášky rozdiel nákladov spotrebnej zložky a nákladov určených náhradným spôsobom podľa ods. 4 a 5 sa rozpočítava medzi konečných spotrebiteľov podľa indikovaných údajov pomerových rozdeľovačov tepla alebo určených meradiel tepla s použitím korekcií, ktoré zohľadňujú nepriaznivú polohu miestnosti bytu alebo nebytového priestoru konečného spotrebiteľa podľa prílohy č. 2, ak sa koneční spotrebitelia nedohodnú podľa osobitného predpisu ( v platnom znení) inak, alebo metódou, ktorá priamo zohľadňuje nepriaznivú polohu miestnosti. Spotrebná zložka pre jedného konečného spotrebiteľa sa určí v pomere súčtu korigovaných indikovaných údajov pomerových rozdeľovačov tepla alebo určených meradiel tepla konečného spotrebiteľa k celkovému súčtu korigovaných indikovaných údajov v objekte rozpočítavania podľa vzorca uvedeného v ustanovení vyhlášky č. v znení vyhlášky č.

Podľa uvedenej vyhlášky, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu () inak, rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa ods. 1 až 9 sa neuplatňuje.

Podľa § 10a uvedenej vyhlášky (prechodné ustanovenie účinné od 15. septembra 2009) podľa ustanovení účinných od 15. septembra 2009 sa prvýkrát postupuje pri rozpočítavaní množstva dodaného tepla v teplej úžitkovej vode a množstva tepla na vykurovanie za rok 2010.

Súd sa v preskúmavanej právnej veci zaoberal, vzhľadom na obsah žalobných námietok predovšetkým právnou otázkou existencie dôvodov pre postup podľa § 7 ods. 10 citovanej vyhlášky aplikovaný žalobcom a v danom právnom zábere preskúmavacieho konania, reagujúc na obsah žalobných námietok súd skúmal, či sa žalovaný správny orgán a správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojich rozhodnutí dôsledne vysporiadali s tvrdeniami žalobcu v právne naznačenom smere. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia zo 17.10.2012 vo vzťahu k právnej argumentácii žalobcu poukazujúcej na dohodu vlastníkov bytov v bytovom dome Čiernomorská 3 a k existencii internej smernice, ktorú dňa 25.5.2000 schválil najvyšší orgán družstva Zhromaždenie delegátov svojim uznesením č. 15/17/2000 ako interný predpis družstva „Rozúčtovanie nákladov na ÚK so zohľadnením polohy bytov v termostatizovaných objektoch SBD IV“ uviedol, že túto internú smernicu druhostupňový správny orgán nemôže považovať za naplnenie povinností vyplývajúcich z ustanovenia vyhlášky č. , keďže to nie je v súlade s uvedenou vyhláškou, „nakoľko táto nadobudla účinnosť od 1.1.2006 a v danom prípade ste boli povinní dať Vašu internú smernicu zo dňa 25.5.2000 do súladu s predmetnou vyhláškou. V danom prípade sa tak nestalo a nevykonali ste to ani po novelizácii vyhlášky č. s účinnosťou od 15.9.2009, ktorá platila pre rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa pomerových rozdeľovačov tepla na vykurovacích telesách za rok 2010...“.

Takáto právna argumentácia žalovaného podľa názoru súdu nie je dostatočne konkrétna a právne relevantná a neobstojí z dôvodu, že v znení účinnom do 15.9.2009 ani v znení účinnom po tomto termíne neobsahovala ustanovenie, ktorým by bolo uložené subjektom postupujúcim podľa ňou upravených právnych podmienok upraviť obsah dohôd uzatvorených v právnom režime uvedenej vyhlášky (v znení účinnom od 15.9.2009) právnym podmienkam upraveným v ďalších ustanoveniach uvedenej vyhlášky. Vzhľadom na ustanovenie vyhlášky č. v znení neskorších predpisov a ďalšie ustanovenia tohto právneho predpisu umožňujúce dohodu vlastníkov bytov podľa v platnom znení súd konštatuje, že je právnou úpravou majúcou dispozitívnu právnu povahu, uprednostňujúcou možnosť odchýlnej úpravy pomerov od kogentných ustanovení tejto vyhlášky právne záväzných v preskúmavanej právnej veci iba v prípade nepreukázania existencie právnej akceptovateľnej dohody vlastníkov bytov podľa osobitného predpisu.

Súd v tejto súvislosti ďalej uvádza, že pokiaľ správne orgány postupujúce v preskúmavacej právnej veci aj podľa ustanovení v platnom znení dospeli k záveru o nutnosti uložiť žalobcovi pokutu, potom museli zobrať do úvahy subsidiárny účinnosť Správneho poriadku ( o správnom konaní v znení neskorších predpisov) na toto konanie v zmysle

Podľa sa na konanie vo veciach upravených týmto zákonom vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkou a , ak tento zákon neustanovuje inak.

Je jednoznačné, že správne konanie je založené na rešpektovaní svojich základných zásad (základné pravidlá konania), medzi ktoré patrí aj zásada materiálnej pravdy uvedená predovšetkým v § 3 ods. 4 a § 46 Správneho poriadku.

Podľa § 3 ods. 1 uvedeného zákona správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods. 4 uvedeného zákona).

Podľa § 46 zákona o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva jednoznačná požiadavka na právnu kvalitu administratívnych rozhodnutí konštatujúca nevyhnutnosť, aby správne orgány v odôvodneniach svojich rozhodnutí vyčerpávajúcim právnym spôsobom reagovali na všetky zásadné právne otázky nastolené účastníkmi konania v priebehu administratívneho konania. Ide o právne náhľady súdu na preskúmavanú právnu vec v rámci správneho súdnictva opierajúce sa predovšetkým o ustanovenie § 47 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Na dôvažok súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. z 8. júna 2010 v obdobnej právnej veci, v odôvodnení ktorého súd konštatoval: „ s argumentáciou žalovanej, že žiadna smernica vydaná bytovým družstvom, ktorá má nižšiu právnu silu, nemôže nahradiť právnu normu, ktorou je a ďalej , tiež nemôže Najvyšší súd vysloviť súhlas, lebo z textu veta druhá vyhlášky č. (v znení účinnom do

15.9.2009) jednoznačne vyplýva dispozičné oprávnenie pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov na odlišnú úpravu výšky jednotlivých zložiek prostredníctvom súkromnoprávnej dohody.“

Vychádzajúc z hore uvedených skutkových a právnych dôvodov súd konštatoval v preskúmavanej právnej veci absenciu vyčerpávajúcich právnych dôvodov v odôvodneniach rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov vzťahujúcich sa na námietky uplatňované žalobcom v priebehu administratívneho konania, ako aj v obsahu podanej žaloby. Preto súd žalobe vyhovel zrušením rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov z procesných dôvodov podľa

Podľa správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal právo na náhradu trov konania.

Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 70,- Eur a z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení za nasledovné úkony právnej služby: 1.) prevzatie a príprava právneho zastúpenia a 2.) spísanie žaloby, vo výške vyčíslenej právnym zástupcom žalobcu nasledovne:

- 2 x (127,16 Eur + 25,43 Eur 20% DPH + 7,63 Eur režijný paušál) = 320,44 Eur.

Súdom priznané trovy konania vrátane súdneho poplatku predstavujú celkovú sumu 390,44 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu, a to v lehote do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. v spojení s ust. prvá veta .

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (, posledná veta v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.