Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/120/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnej veci žalobcu: I. U., F..: XX.XX.XXXX, U., K.. J. I. XXX/XX právne zastúpený : advokátskou JUDr. Helenou Knopovou, Košice, ul. Štúrova 20 proti žalovanému : SR - Ministerstvo spravodlivosti, Bratislava, Župné námestie 13 v konaní o náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci takto

rozhodol:

I . Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 05.11.2012 doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 07.11.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2 112 069,90 Eur a nahradila mu trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že nezákonným vykonaním väzby mu vznikla materiálna i morálna nemajetková škoda. Uviedol, že dňa 30.12.2003 bola na neho podaná obžaloba pre trestný čin vraždy a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. konania : zo dňa 25.06.2008 bol uznaný za vinného z trestného činu vraždy podľa ust. v znení zákona č. 253/01 Z.z. účinného od 01.08.2001 a bol mu za to uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov so zradením do III. nápravnovýchovnej skupiny, trest zákazu činnosti nosenia a držania strelnej zbrane na dobu 5 rokov a trest prepadnutia zbrane. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie tak prokurátor a to proti výroku o uloženom treste ako aj žalobca a to proti výroku o vine a výroku o uloženom treste. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. konania zo dňa 28.05.2009 bol napadnutý rozsudok zrušený v celom rozsahu a vec vrátená Krajskému súdu v Košiciach, aby ju znova v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.09.2011 č. konania : bol žalobca zo skutku uvedeného v obžalobe oslobodený. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie krajský prokurátor, ktoré Najvyšší súd SR na verejnom zasadnutí uznesením č. konania : zo dňa 30.03.2011 zamietol a rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. konania : zo dňa 28.09.2010 sa stal týmto dňom právoplatným. Žalobca ďalej uviedol, že v tejto trestnej veci bol uznesením Okresného súdu Košice I č. konania vzatý dňa 18.03.2003 do väzby z dôvodov podľa a väzba začala plynúť dňom 15.03.2003 od 09.30 hod a trvala do 09.09.2003, kedy okresný súd uznesením zo dňa 09.096.2003 nepredĺžil trvanie väzby a žalobca bol z väzby prepustený. Dňa 10.02.2012 požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nárok na náhradu škody, pričom konanie sa viedlo pod číslom 16985/2012/34 a listom zo dňa 02.08.2012 mu bolo doručené oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR o tom, že jeho žiadosť ministerstvo posúdilo ako nedôvodnú. Pokiaľ ide o materiálnu škodu tú si uplatňuje vo výške 1 0 12 069,90 Eur, pričom táto pozostáva z ušlého zisku vo výške 1 000 000,- Eur a z náhrady trov konania vo výške 12 069,90 Eur.

Čo sa týka ušlého zisku žalobca uviedol, že pred vzatím do väzby podnikal ako fyzická osoba v troch prevádzkach a to prevádzkoval predajňu potravín na železničnej stanici v Košiciach, kde mal aj druhú predajňu a to predajňu drobného pečiva a tretia prevádzka bola v Trebišove na ulici Gorkého č. 20, kde bola predajňa potravín, v ktorej vystupoval ako osobitný príjemca sociálnych dávok zapísaný na Okresnom úrade v Trebišove. V dôsledku toho, že bol vzatý do väzby , klesol obrat v jeho prevádzkach v Košiciach a v Trebišove z 857 527,- Eur v roku 2002 na 704 953, -Eur v roku 2003, v tomto roku jeho zisk klesol na nulu a na 532 235,- Eur v roku 2004, zároveň v dôsledku vzatia do väzby došlo k ukončeniu inštitútu osobitného príjemcu sociálnych dávok a tým k rapídnemu poklesu tržieb, ktoré dosahoval v predajni v Trebišove a zároveň v tejto predajni aj došlo k podstatnému úbytku zákazníkov. V rokoch nasledujúcich po jeho väzbe a po prepustení z nej jeho obrat a zisk aj naďalej klesali, pretože došlo k diskreditácii jeho osoby a mnoho jeho obchodných partnerov už s nim nechcelo mať nič spoločné a nemali naďalej záujem s ním obchodovať. Nemalou mierou okrem šírenia informácii o väzbe a o skutku, ktorý sa stal v meste Trebišov k poškodeniu jeho mena prispeli aj médiá, kde bol nimi jednoznačne označovaný za vraha. Pokiaľ ide o ušlý zisk, tu mu vznikla ujma vo výške 1 000 000,- Eur. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, tie boli žalobcom vyčíslené na sumu 12 069,90 Eur a ide tu o trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s jeho trestnou vecou spočívajúcou v trovách obhajoby, ktoré si jeho obhájkyňa vyčíslila v zmysle vyhlášky MS SR č. ako aj v zmysle vyhlášky č. Žalobca si žalobou uplatnil aj náhradu nemajetkovej morálnej škody v celkovej výške 1 100 000,- Eur. Túto odôvodnil tým, že v dôsledku 6 mesiacov trvajúcej väzby mu vznikla psychickými útrapami ujma vo výške 250 000,- Eur; zdravotnými ťažkosťami v dôsledku väzby mu bola spôsobená ujma vo výške 50 000,- Eur; utrpenú spoločenskú ujmu spočívajúcu v tom, že stratil svoju povesť, vážnosť a česť, ktorej sa dovtedy tešil v meste Trebišov, stratou známych, ktorí sa od neho odvrátili, vyhýbaním iných ľudí, ktorých stretol, ich odmeraným prístupom, rozchodom s družkou, rozviazaním pracovného pomeru zo strany jeho účtovníčky vyhodnotil na sumu 500 000,- Eur; a utrpenú ujmu na povesti rodiny ohodnotil na sumu 100 000, -Eur a za poškodenie dobrého mena článkami v médiách si uplatňuje sumu 200 000, -Eur .

Žalovaná vo svojom podaní 07.03.2013, ktoré bolo súdu doručené dňa 20.03.2013 vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku na náhradu škody. Poukázala na ustanovenie podľa ktorého právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy sa premlčí za rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené a na ustanovenie podľa ktorého ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne, premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie. Podľa žalovanej počiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa v tomto prípade odvíja od okamihu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol oslobodený spod obžaloby, pričom v tomto prípade oslobodzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 30.03.2011. Ročná premlčacia lehota by bola uplynula dňa 30.03.2012, nakoľko si žalobca uplatnil svoj nárok žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku v zmysle ust. na Ministerstve spravodlivosti DR dňa 13.02.2012, premlčacia lehota neplynula v súlade s ustanovením v období od 13.02.2012 do 13.08.2012 a posledným dňom premlčacej doby tak bol deň 30.09.2012. K podaniu žaloby došlo až dňa 07.11.2012, teda v čase, keď bola nárok v dôsledku uplynutia ročnej premlčacej doby už premlčaný ( ). Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania tak žalovaná nepovažovala za potrebné sa vyjadrovať k splneniu pričom sa odvolala aj na platnú judikatúru.

Podaním zo dňa 26.08.2013, ktoré bolo súdu doručené dňa 28.08.2013 žalobca uviedol, že svojou žalobou sa nedomáha len náhrady škody za trvanie väzby ale aj za trvanie dlhotrvajúceho súdneho sporu a škody ním vzniknutej. Uviedol, že škoda mu vznikla už za platnosti a účinnosti , kde v zmysle sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia ( oznámenia ) rozhodnutia.

Na pojednávaní dňa 18.09.2014 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že zotrváva na podanej žalobe v plnom rozsahu s tým, že pokiaľ ide o nárok na náhradu škody za dlhotrvajúci spor k tomuto sa vyjadrí písomne. Zároveň právny zástupca žalobcu navrhol vykonanie dôkazu - výsluch žalobcu.

Na pojednávaní dňa 18.09.2014 žalovaná zotrvala na podanom vyjadrení a pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody za dlhotrvajúci spor uviedla, že mu chýba právna kvalifikácia, nie je zrejmé na základe čoho sa žalobca domáha tejto škody s tým, že aj keby žalobca špecifikoval svoj nárok, chýba mu hmotnoprávna podmienka podľa zákona a to podmienka predbežného prerokovania nároku na náhradu škody.

Podaním zo dňa 13.11.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 21.11.2014 žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že pokiaľ ide o náhradu škody za dlhotrvajúci súdny spor, tento nárok nebol samostatne uplatňovaným nárokom a v tomto konaní si uplatňuje nárok tak, ako ho špecifikoval v návrhu na predbežné prerokovanie nároku škody zo dňa 09.02.2012 a žaloby o náhradu škody podľa zo dňa 07.11.2012 a žiadneho iného titulu náhrady škody sa nedomáha.

V písomnom podaní zo dňa 01.12.2014 žalovaná uviedla, že zotrváva na vznesenej námietke premlčania, na ktorej zotrvala aj na pojednávaní dňa 02.12.2014.

Na pojednávaní dňa 02.12.2014 zotrval žalobca na podanej žalobe s tým, že nárok bol dostatočne špecifikovaný už pri samotnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a pokiaľ ide o podanie zo dňa 26.08.2013 to nemá súd chápať ako procesné podanie v zmysle zmeny návrhu alebo rozšírenia.

Nakoľko žalovaná vzniesla v tomto konaní námietku premlčania nároku, bolo povinnosťou súdu v zmysle zásady hospodárnosti konania sa prioritne zaoberať otázkou premlčania a až následne sa zaoberať otázkou samotného nároku.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn.: bolo zistené, že uznesením tunajšieho súdu zo dňa 18.03.2003 bol žalobca vzatý do väzby podľa ust. , pričom väzba začala plynúť dňa 15.03.2003 od 09.30 hod. Z tohto spisu bolo zistené, že uznesením tunajšieho súdu zo dňa 09.09.2003 nebola predĺžená väzba žalobcovi vtedy ako obvinenému lehota trvania väzby.

Z pripojeného trestného spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: z čl. 2091 bolo zistené, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.09.2010 č. konania : - 2091, ktorým bol žalobca oslobodený spod skutku obžaloby prokurátora kvalifikovaného ako trestný čin vraždy podľa a z dôvodu podľa č. v znení neskorších predpisov lebo skutok nie je trestným činom. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.03.2011.

Podaním zo dňa 09.02.2012 ( čl. 251 - 255 spisu prejednávanej veci ) požiadal žalobca žalovanú o predbežné prerokovanie nárok na náhradu škody, pričom z obsahu tejto žiadosti vyplýva, že si uplatňuje náhradu materiálnej i morálnej nemajetkovej škody vo výške 2 112 069,90 Eur, ktorá mu vznikla nezákonným vykonaním väzby preto, že bol rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. konania : zo dňa 28.09.2011 zo skutku uvedeného v obžalobe oslobodený. Návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola podaný žalobcom na pošte dňa 10.02.2012 a na Ministerstvo spravodlivosti SR bol doručený dňa 13.02.2012, čo vyplýva z pečiatky nachádzajúcej sa na návrhu na predbežné prerokovanie nároku ( čl. 271 spisu prejednávanej veci ).

Podaním zo dňa 02.08.2012 ( čl. 69 a čl. 283 spisu prejednávanej veci ) bol žalobcovi oznámený výsledok predbežného prerokovania nároku s tým, že jeho žiadosti nebolo vyhovené, pretože nebolo v tejto veci preukázané splnenie a teda žalovaná posúdila žiadosť žalobcu ako nedôvodnú.

Na základe takto zisteného súd právne uzatvára :

Podľa ust. Prechodné ustanovenie o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov Zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa ust. Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa ust. Prvej časti Druhej hlavy Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený.

Podľa ust. zodpovednosti podľa ustanovení a 6 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. prvá a druhá veta nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni.

Podľa ust. právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy sa premlčí za rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené.

Podľa ust. Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie.

Z ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2004 a ktorým bol zrušený vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postup, pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravuje doterajšími predpismi. Keďže ku škode malo podľa tvrdenia žalobcu dôjsť nezákonným vykonaním väzby a ako vyplýva zo spisu tunajšieho súdu pod sp. zn.: o väzbe bolo rozhodnuté uznesením pred 01.07.2004 kedy nadobudol účinnosť na túto vec je potrebné aplikovať v zmysle ust. ustanovenia

Keďže žalovaná vzniesla v tomto konaní námietku premlčania nároku žalobcu, bolo povinnosťou súdu sa v zmysle hospodárnosti konania prednostne zaoberať dôvodnosťou tejto námietky a až potom samotným nárokom žalobcu.

V konaní súd považoval za nesporné to, že žalobca bol uznesením tunajšieho súdu zo dňa 18.03.2003 sp. zn.: vzatý do väzby a následne bol v trestnom konaní rozsudkom Krajského súdu zo dňa 28.09.2010 č. konania : - 2091 oslobodený spod obžaloby. Náhradu škody si uplatňuje za nezákonné vykonanie väzby, pričom ako vyplýva z vyššie uvedeného ( z pripojených trestných spisov ) vo väzbe bol žalobca v období od 15.03.2003 od 09.30 hod. do 09.09.2003, kedy bol prepustený z väzby. Žalobca v konaní uviedol, že škoda mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím o väzbe. Ako vyplýva z pripojeného spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: rozsudkom zo dňa 28.09.2010. ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.03.2011 bol žalobca oslobodený spod obžaloby, čím podľa ust. je splnená podmienka pre vznik nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe. Dňom právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č. konania : zo dňa 28.09.2010, t.j. dňom 30.03.2011 začala plynúť v zmysle ust. jednoročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe. Ako bolo súdu preukázané v tomto konaní, žalobca počas plynutia tejto jednoročnej lehoty požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to podaním, ktoré bolo žalovanej doručené dňa 13.02.2012. Od tohto dňa v zmysle ustanovenia prestala plynúť, teda spočívala premlčacia lehota a to až do dňa 02.08.2012 ( skončenie prerokovania žiadosti žalobcu ). K pokračovaniu plynutia premlčacej lehoty tak došlo odo dňa 03.08.2012 a k uplynutiu jednoročnej premlčacej lehoty došlo dňa 30.09.2012. Žalobca podal svoj návrh na súde dňa 07.11.2012, teda po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej lehoty.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej lehoty .

Súd preto z dôvodu, že nárok žalobcu je premlčaný, tak ako to uviedol vyššie v odôvodnení tohto rozsudku nevykonal ďalšie dokazovanie, čo sa týka predpokladu vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím ani čo sa týka preukázania existencie škody, a takisto ani na preukázanie existencie príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Súd na základe vyššie uvedených preukázaných skutočností a právneho posúdenia veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď žalobu žalobcu ako nedôvodnú z dôvodu premlčaného nároku voči žalovanej zamietol.

O trovách úspešného žalovaného rozhodol súd na pojednávaní dňa 02.12.2014 tak, že mu priznal náhradu trov konania a to podľa ust. , podľa ktorého účastníkovi ktorý mal vo veci plný úspech prizná súd náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách úspešného žalovaného bolo rozhodnuté na pojednávaní dňa 02.12.2014. Žalovaný však súdu zaslal vyčíslenie trov konania elektronicky a faxom až dňa 10.12.2014, pričom lehota v zmysle ust. druhá veta v tomto prípade bola daná do 05.12.2014. Keďže teda k vyčísleniu došlo až po zákonom stanovenej lehote a zo spisu žalovanej nevyplynuli žiadne trovy, súd rozhodol o trovách žalovanej tak, že jej náhradu trov konania nepriznal s poukazom na to, že v takomto prípade podľa ust. súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).