Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/31/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. v právnej veci žalobcu WIN-POL s. r. o., Tolstého 5, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto (pôvodne IMPOL, s.r.o., Ľubochnianska 2, 080 06 Ľubotice), IČO: 36 482 978, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Adriánou Kmecovou, MBA, advokátska kancelária so sídlom Hlavná 11, Prešov, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o všeobecnej správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 22.03.2021 č. 100470534/2021, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 22. marca 2021 číslo: 100470534/2021 a rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 5. novembra 2020 číslo: 101687301/2020 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

Správny súd z obsahu správnej žaloby, z obsahu odôvodnenia napadnutých rozhodnutí a z administratívneho spisu zistil tento priebeh administratívneho konania:

Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) začal dňa 24.09.2014 u daňového subjektu IMPOL, s.r.o., Ľubochnianska 2,080 06 Ľubotice (ďalej len „žalobca“ alebo „daňový subjekt“) daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014.

Správca dane v rámci kontroly zistil, že kontrolovaný daňový subjekt si v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie máj 2014 uplatnil odpočítanie dane v sume 100 039,88 eura z faktúr č. 140027 zo dňa 06.05.2014, č. 140028 zo dňa 13.05.2014, č. 140029 zo dňa 09.05.2014, č. 140030 zo dňa 13.05.2014, č. 140031 zo dňa 29.05.2014, č. 140035 zo dňa 15.05.2014, č. 140051 zo dňa 26.05.2014, č. 140052 zo dňa 27.05.2014, č. 140053 zo dňa 28.05.2014 a č. 140054 zo dňa 29.05.2014 za dodanie tovaru (syry) od dodávateľa TEGY s.r.o., Nám. Sv. Imricha 500, 943 01 Štúrovo, IČO 45 845 557, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH A..

O preverenie uskutočnenia týchto zdaniteľných obchodov správca dane požiadal miestne príslušný Daňový úrad Nitra, ktorý vo svojej odpovedi č. 9413402/5/265704/2015 zo dňa 03.02.2015 uviedol, že vykonal miestne zisťovanie dňa 01.11.2014 na adrese sídla spoločnosti TEGY s.r.o., Nám. Sv. Imricha 500, 943 01 Štúrovo. Zistil, že adresa sídla tejto spoločnosti je virtuálne sídlo, na uvedenej adrese bola umiestnená poštová schránka s názvom spoločnosti TEGY s.r.o., nikto zo spoločnosti sa na adrese sídla nenachádzal, nič nenasvedčovalo tomu, že táto spoločnosť vykonáva ekonomickú činnosť. O miestnom zisťovaní spísal úradný záznam č. 9413402/5/5005619/2014. V odpovedi ešte dožiadaný správca dane uviedol, že daňovému subjektu TEGY s.r.o. bola registrácia na dani z pridanej hodnoty ukončená ku dňu 31.01.2015 podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Daňovému subjektu TEGY s.r.o. dožiadaný správca dane zaslal spoločnosti TEGY s.r.o. predvolanie, zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote a bola doručená uložením, konateľ spoločnosti TEGY s.r.o. B. C. sa nedostavil a žiadne doklady správcovi dane neboli predložené, a to ani pri opakovanom pokuse o ústne pojednávanie dňa 04.12.2014. Na základe zistenia, že B. C. bol konateľom spoločnosti TEGY s.r.o. do 11.07.2014 a novým konateľom spoločnosti TEGY s.r.o. sa počnúc dňom 12.07.2014 stal D. E., bytom nr. 432, Loc. Chet, Jud. Bihor, Rumunsko, správca dane zaslal predvolanie novému konateľovi spoločnosti do Rumunska, zásielka bola prevzatá dňa 22.01.2015. V termíne ústneho pojednávania dňa 03.02.2015 sa D. E. bez ospravedlnenia nedostavil, správcu dane nekontaktoval, žiadne doklady neboli predložené.

Bývalému konateľovi spoločnosti TEGY s.r.o. B. C. zaslal správca dane do Maďarska predvolanie na výsluch svedka dňa 08.01.2015, zásielka bola prevzatá dňa 16.01.2015. V určený termín vypočutia svedka dňa 03.02.2015 sa svedok B. C. dostavil, predložil zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 20.06.2014, žiadne iné doklady nepredložil a vyjadril sa, že účtovné doklady odovzdal novému konateľovi spoločnosti TEGY s.r.o. D. E.. B. C. sa na tomto ústnom pojednávaní vyjadril, že faktúry č. 140027 - 31, 140035, 140051 — 54 za mesiac máj nevystavil ani nepodpísal. Zároveň uviedol, že v mesiaci máj 2014 obchodoval so spoločnosťou IMPOL, s.r.o., bol im dodaný určitý tovar, ale nie v takom množstve ako na základe predložených faktúr. Tiež sa vyjadril, že predložené faktúry za mesiac máj 2014 sú sfalšované, a že k predloženým faktúram nevystavoval dodacie listy. Pri tovare, ktorý dodal on spoločnosti IMPOL, s.r.o., išlo o trojstranný obchod, dodávateľ zabezpečil dovoz tovaru pre odberateľa, tovar pochádzal z Poľska. O tomto vypočutí svedka správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9413402/5/260026/2015 zo dňa 03.02.2015.

Správca dane ďalej v rámci daňovej kontroly zistil, že žalobca v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie deklaroval intrakomunitáme dodania tovarov oslobodené od dane podľa v znení neskorších predpisov pre odberateľov: Neptún GmbH, Rakúsko, BASSARI LIMITED, Cyprus, LAKTOS, s.r.o., Česká republika, MARTINEZ EQUIPMENT LTD, Veľká Británia, Chef Market Zrt, Maďarsko, 2PACK IMPEX KFT, Maďarsko, AD&D FOOD TEAM KFT, Maďarsko, KRI-GA-MIKERESKEDELMIÉS, Maďarsko.

Za účelom preverenia týchto intrakomunitámych dodaní tovarov do iných členských štátov správca dane zaslal dňa 18.6.2015 žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 965794/2015 (Neptún GmbH, Rakúsko), žiadosť č. 96648/2015 (BASSARI LIMITED, Cyprus), žiadosť č. 966330/2015 (LAKTOS, a.s., Česká republika), žiadosť č. 955007/2015 (Chef Market Zrt, Maďarsko), žiadosť č. 966002/2015 (2PACK IMPEX TEAM KFT, Maďarsko), žiadosť č. 966162/2015 (AD&D FOOD TEAM KFT, Maďarsko) a žiadosť č. 965313/2015 (KRI-GA-MI KERESKEDELMI ÉS, Maďarsko). Príslušné finančné správy potvrdili intrakomunitáme dodania tovarov pre odberateľov deklarovaných vo faktúrach.

Správca dane zistil, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období deklaroval intrakomunitáme dodanie tovaru (repkového oleja) v celkovej sume 97 505,92 eura pre odberateľa MARTINEZ EQUIPMENT LTD, 1 Rinsdale road, London, SE20 8AG na základe faktúr č. 1151402 zo dňa 19.05.2014, č. 1051402 zo dňa 07.05.2014, č. 1091402 zo dňa 12.05.2014, č. 1141402 zo dňa 19.05.2014.

Správca dane za účelom preverenia tohto intrakomunitámeho dodania repkového oleja pre anglického odberateľa MARTINEZ EQUIPMENT LTD, London zaslal dňa 18.06.2015 žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií Č. 966604/2015. Z odpovede č. 44083A/15/Ska zo dňa 18.08.2015 vyplýva, že spoločnosť MARTINEZ EQUIPMENT LTD, 1 Rinsdale road, London má sídlo v prenajatom byte, za zdaňovacie obdobie máj 2014 nepodala žiadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty a s účinnosťou od 17.07.2014 jej bola z úradnej moci zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty.

Po zaslaní žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií správca dane vydal dňa 23.06.2015 rozhodnutie č. 20414430/2015 o prerušení daňovej kontroly, a to z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia. Po doručení odpovedí na zaslané žiadosti a následných urgencií o poskytnutie doplňujúcich informácií správca dane dostal konečnú odpoveď, konkrétne od cyperskej finančnej správy v elektronickej podobe dňa 30.11.2016. Správca dane zaslal žalobcovi dňa 01.12.2016 oznámenie č. 104392577/2016, v ktorom uviedol, že dňom 30.11.2016 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, a správca dane pokračuje vo výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014.

Dňa 14.02.2017 sa správca dane dostavil na adresu sídla žalobcu, aby vykonal ústne pojednávame s konateľom žalobcu F. F. vo veci oboznámenia sa so zisteniami správcu dane z kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014. Správca dane na tomto ústnom pojednávaní podrobne informoval žalobcu o zisteniach v súvislosti s deklarovanými obchodmi so spoločnosťou TEGY s.r.o., a teda, že nebolo preukázané uskutočnenie dodania tovaru od tejto spoločnosti. Tiež správca dane uviedol, že preverením cez medzinárodnú výmenu informácií anglickou daňovou správou nebolo potvrdené intrakomunitáme dodanie pre odberateľa MARTINEZ EQUIPMENT LTD, London. Konateľ kontrolovaného daňového subjektu sa k týmto zisteniam správcu dane nevyjadril. Správca dane o tom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100277702/2017 zo dňa 14.02.2017.

Dňa 17.02.2017 zaslal kontrolovaný daňový subjekt žiadosť, v ktorej uviedol, že po opätovnom dôkladnom preštudovaní zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100277702/2017 zo dňa 14.02.2017 vo veci oboznámenia s výsledkami daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie máj 2014, preto žiada správcu dane o opätovné vypočutie správcom dane, pretože nesúhlasí so zisteniami správcu dane. Tiež požiadal správcu dane, aby dôkazy, ktoré predloží správcovi dane, boli uvedené v protokole z daňovej kontroly.

Následne správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 100338630/2017 zo dňa 22.02.2017, ktorý spolu s výzvou č. 100339458/2017 zo dňa 22.02.2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol daňovému subjektu doručený dňa 27.02.2017.

Daňový subjekt podal dňa 06.03.2017 vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, v ktorom uviedol, že kontrolné zistenia uvedené v protokole vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, ako aj z nesprávneho zisteného skutkového stavu veci. Tiež poukázal na procesné pochybenie správcu dane, keďže v žiadosti zo dňa 17.02.2017 žiadal správcu dane ešte pred vydaním protokolu o opätovné vypočutie a tiež uviedol, že predloží nové dôkazy.

Dňa 27.11.2017 správca dane na ústnom pojednávaní prerokoval pripomienky daňového subjektu s konateľom F. F. a následne vydal rozhodnutie č. 102536448/2017 zo dňa 08.12.2017, ktorým podľa v znení neskorších predpisov, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel v sume 119 541,06 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014. Proti tomuto rozhodnutiu podal dňa 28.12.2017 daňový subjekt odvolanie.

Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 100594983/2019 zo dňa 20.03.2018 zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 102536448/2017 zo dňa 08.12.2017 a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Počas vyrubovacieho konania po odvolaní správca dane zaslal Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. výzvu č. 100905405/2018 zo dňa 09.05.2018, v ktorej ju vyzval, aby zaslala správcovi dane detailný výpis mýtnych transakcií za mesiac máj 2014 s vymedzenými úsekmi ciest u konkrétnych motorových vozidiel s presnými EČV.

Národná diaľničná spoločnosť, a.s. poskytla správcovi dane vyžiadané údaje listom č. zo dňa 01.06.2018. Z týchto údajov vyplýva, že motorové vozidlá s EČV G., GDA8EX1, GDA8EX2, KTA24319, NBA53FS, NMR40KR, NMR83NC, PKA54H6, H., SWD1XX9, WOTFK53 a ZK90762 sú/boli zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme. Prílohou bol aj detailný výpis mýtnych transakcií týchto vozidiel za obdobie od 01.05.2014 do 31.05.2014. Vozidlá s EČV NBA14RL, NBA19HR, NBA59JV, NMR60PT, NMR76P5, NMR96PT a NO4044H nie sú/neboli v požadovanom období zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme.

Dňa 11.07.2019 sa uskutočnilo ústne pojednávanie vo veci oboznámenia daňového subjektu so zisteniami v rámci vyrubovacieho konania. Dňa 26.02.2020 sa uskutočnilo ústne pojednávanie vo veci oboznámenia daňového subjektu so zisteniami v rámci vyrubovacieho konania po odvolaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014. Správca dane na tomto ústnom pojednávaní oznámil kontrolovanému daňovému subjektu, že splnil zákonom stanovené podmienky uplatnenia oslobodenia od dane v zmysle a pri dodávkach repkového oleja pre odberateľa MARTINEZ EQUIPMENT LTD realizované v zdaniteľnom období máj 2014 v celkovej sume 97 505,92 eura. Čo sa týka neuznania odpočítania dane z faktúr od spoločnosti TEGY s.r.o. za nákup syra, správca dane zotrval na svojom závere a oznámil daňovému subjektu, že mu nepriznáva právo na odpočítanie dane v celkovej sume 100 039,88 eura.

Dňa 27.03.2020 daňový subjekt podal vyjadrenie k zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100534151/2020 zo dňa 26.02.2020. Vo vyjadrení uviedol, že preverím prepravy bolo jednoznačne preukázanie reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov.

Správca dane následne vydal rozhodnutie č. 101687301/2020 zo dňa 05.11.2020, ktorým podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane v sume 100 039,88 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014. Správca dane odôvodnil rozhodnutie tým, že v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2014 si kontrolovaný daňový subjekt neoprávnene uplatnil odpočítanie dane v sume 100 039,88 eura, pretože nebola preukázaná reálnosť dodania tovaru a vznik daňovej povinnosti od spoločnosti TEGY s.r.o. Odpočítaním dane daňový subjekt porušil a v nadväznosti na v znení neskorších predpisov, pri dodaní nevznikla u dodávateľa daňová povinnosť v zmysle vyššie citovaného zákona, a preto správca dane neuznal daňovému subjektu odpočítanie dane.

Proti rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 22.03.2021 tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 05.11.2020 potvrdil.

II.

Zhrnutie rozhodnutia žalovaného

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že správca dane v rámci vyrubovacieho konania po odvolám doplnil dokazovanie v zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho orgánu. Aj na základe doplneného dokazovania správca dane priznal kontrolovanému daňovému subjektu oslobodenie od dane pri dodávkach repkového oleja pre odberateľa MARTINEZ EQUIPMENT LTD, realizované v zdaniteľnom období máj 2014 v celkovej sume 97 505,92 eura.

K rozporu tvrdení svedka B. C. a konateľa žalobcu F. F. o spôsobe nadviazania obchodnej spolupráce spoločností IMPOL, s.r.o. a TEGY s.r.o., na ktorý správca dane poukázal vo svojom rozhodnutí žalovaný konštatoval, že zo svedeckej výpovede B. C. vyplýva, že komunikácia prebiehala cez email, že osobne sa nikdy s nikým nestretol. Obchodných partnerov si hľadal spôsobom, že inzeroval na maďarskej webovej stránke. F. F. sa naopak vyjadril, že B. C. bol vo februári 2014 v spoločnosti IMPOL, s.r.o. Táto nezrovnalosť vo výpovediach vyvolala u správcu dane pochybnosť, a bolo na daňovom subjektu túto nezrovnalosť odstrániť. Daňový subjekt sa síce odvoláva na skutočnosť, že B. C. v inej zápisnici o ústnom pojednávaní z inej daňovej kontroly (zdaňovacie obdobie jún 2014) už uviedol, že otázke nerozumel a zle sa vyjadril, ale odvolací orgán toto tvrdenie daňového subjektu považuje za účelové a zavádzajúce. Týka sa iného zdaňovacieho obdobia a inej daňovej kontroly. Navyše do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9413402/5/260026/2015 zo dňa 03.02.2015 B. C. jednoznačne uviedol, že predložené faktúry sú sfalšované, že takéto faktúry nevystavil, ani nepodpisoval. Pokiaľ v tejto súvislosti žalobca v odvolaní namietal, že za zdaňovacie obdobie jún 2014 na základe výpovedí B. C. správca dane priznal odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti TEGY s.r.o. za nákup syrov, žalovaný k tomu uviedol, že síce B. C. ústne opravil svoju výpoveď a potvrdil realizáciu zdaniteľných obchodov s daňovým subjektom, ale jeho odpoveď bola viac-menej všeobecná, a žiadne dôkazy k svojim vyjadreniam správcovi dane nepredložil.

Podľa žalovaného správca dane vychádzal aj z ďalších dôkazov, ktoré svedčia o tom, že spoločnosť TEGY s.r.o. nemohla dodať tovar uvedený na faktúrach. Správca dane v rámci daňovej kontroly získal informácie, že spoločnosť TEGY s.r.o. je nekontaktná, nekomunikujúca so správcom dane a sídli na virtuálnom sídle. Spoločnosti TEGY s.r.o. bola ku dňu 31.01.2015 zrušená registrácia na dani z pridanej hodnoty v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že B. C. bol konateľom do 11.07.2014. Novým konateľom sa dňa 12.07.2014 stal rumunský občan D. E.. Tento je tiež nekontaktný a nespolupracoval (predvolanie č. 9413402/5/4387/2015 zo dňa 08.01.2015). Spoločnosť TEGY s.r.o. bola dňom 30.04.2019 ex offo vymazaná z obchodného registra. Okrem toho bolo zistené, že tento tovar mala spoločnosť nadobudnúť od spoločnosti LEND MANAGEMENT s.r.o., ale táto spoločnosť je takisto nekomunikujúcou spoločnosťou, a žiadne dôkazy o nadobudnutí tovarov od tejto spoločnosti neboli správcovi dane predložené.

K odvolacej námietke žalobcu, že preverením prepravy bola preukázaná realizácia zdaniteľných obchodov žalovaný poukázal na to, že v danom prípade prepravu zabezpečovala spoločnosť IMPOL, s.r.o. Tovar bol prepravený priamo z Poľska do spoločnosti IMPOL, s.r.o. Skutočnosť, že preverením prepravy bolo zistené, že v čase zdaniteľného obchodu boli motorové vozidlá zachytené elektronickým mýtnym systémom, je irelevantná vzhľadom na zistenie, že tovar nebol dodaný spoločnosťou TEGY s.r.o. Odvolací orgán k tomu navyše uvádzal, že aj v prípade, ak sú nasimulované zdaniteľné obchody, všetky doklady majú časovú, vecnú a cenovú súvislosť, tovar je však nakúpený napr. v zahraničí (v tomto prípade v Poľsku) za podstatne nižšie nákupné ceny a v tuzemsku sa vyhotovia faktúry za účelom odpočítania dane za podstatne vyššie ceny.

K požiadavke daňového subjektu vypočuť šoférov vozidiel žalovaný uviedol, že ide o osoby s trvalým pobytom mimo územia Slovenska, a správcovi dane neboli predložené ich presné identifikačné údaje, takže správca dane ich vypočutie nemohol uskutočniť ani zabezpečiť. Pokiaľ správca dane nemá k dispozícii kompletné údaje o osobách, ktoré mali vykonávať prepravu tovarov, nemá možnosť ani dôvod požiadať o vypočutie šoférov daňovú správu iného členského štátu EÚ. Samotný daňový subjekt ani jeho dodávateľ takéto informácie správcovi dane neposkytli. Navyše, ani vypočutie šoférov dopravnej

spoločnosti by nemalo vplyv na zistenie, že spoločnosť TEGY s.r.o. nedodala tovar spoločností IMPOL, s.r.o.

K námietke žalobcu, že správca dane vyhodnotil pozitívny dôkaz o realizácii zdaniteľného obchodu v neprospech daňového subjektu, ktorý si svoju povinnosť vyplývajúcu z § 8 daňového poriadku splnil, so správcom dane spolupracoval, predkladal všetky dôkazné prostriedky, ktoré mal k dispozícii, a preukázal, že došlo k reálnemu plneniu v zmysle predložených daňových dokladov, žalovaný uviedol, že žalobca predložil správcovi dane faktúry od spoločnosti TEGY s.r.o. za nákup tovarov, ale šetrením správcu dane sa ukázalo, že fakturované tovary - syry, táto spoločnosť daňovému subjektu nedodala. Všetky zistenia a dôkazy, ktoré získal správca dane počas daňovej kontroly a v rámci ďalšieho konania, potvrdzujú jeho záver, že daňovému subjektu nevznikol nárok na odpočet dane z faktúr od spoločnosti TEGY s.r.o.

K odvolacej námietke, že správca dane viedol dokazovanie v rozpore s ustanovením v znení neskorších predpisov žalovaný konštatoval, že všetky dôkazy boli zistené v súlade s platnými právnymi predpismi. Správca dane prijal záver k predmetnej veci na základe výsledkov, ktoré boli zistené v priebehu výkonu daňovej kontroly, a ktoré boli správcom dane uskutočňované v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Poukázal tiež na to, že správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa. Správca dane iba prejednáva dôkazy predložené platiteľom. Dôkazná povinnosť je na strane platiteľa v zmysle v znení neskorších predpisov a je vecou daňového subjektu, ako a či si preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov. Podľa žalovaného daňový subjekt nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali materiálnu podstatu veci, t. j. reálne dodanie tovaru tak, ako bolo deklarované v predložených listinných dôkazoch. Daňovým subjektom nebolo preukázané dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom z dôvodov, na ktoré poukázal odvolací orgán vyššie, a ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Bolo na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia, ako i komunikácia s dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí. Je na ňom, akým spôsobom preukáže komunikáciu s dodávateľom, spôsob preverovania množstva a kvality tovaru, jeho súlad s požiadavkou uvedenou v objednávke a pod. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii obchodu skutočne došlo tak, ako deklaruje. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky, pohyb tovaru, žiadne doklady o účtovníctve nepredložil, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení daňového subjektu o reálností jeho dodávok. V takom prípade nastupuje procesná povinnosť daňového subjektu obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo práve daňový subjekt je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní.

Žalobca vo svojom odvolaní poukázal aj na rozsudky najvyššieho súdu v súvislosti s nekontaktnosťou dodávateľa a tvrdil, že skutočnosť, že došlo k zmene konateľa, a že nebolo možné preveriť účtovnú evidenciu, nemôže mať vplyv na nepriznanie práva na odpočítanie dane kontrolovanému daňovému subjektu. K tomu žalovaný uviedol, že nesúhlasí s touto námietkou. Podmienky uvedené v a a v sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovedností inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa prijímajúceho zdaniteľný obchod. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuj e, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný ( ).

K poukazu žalobcu na rozsudok Vrchného súdu v Prahe (č. k. -23) žalovaný citoval z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , kde sa uvádza vysvetlenie obsahu pojmu ustálená

rozhodovacia prax a konštatoval, že rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe, Ústavného súdu ČR a Najvyššieho správneho súdu ČR pod tento pojem nespadajú.

K námietkam daňového subjektu, týkajúcim sa dôkazného bremena, žalovaný uviedol, že rozloženie dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom judikoval Najvyšší súd SR vo viacerých rozsudkoch, v ktorých prijal záver k dôkaznému bremenu v tom smere, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný on sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.

K žalobcom citovanému rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého, ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb sa tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno žalovaný v rozhodnutí uviedol, že v predmetnom rozsudku bolo zásadnou právnou otázkou posúdenie rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom (platiteľom dane) a správcom dane, ak prijatý zdaniteľný obchod materiálne existuje, ale sú pochybnosti o osobe dodávateľa (platiteľa dane), keď dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodaný tovar vyrobil, resp. ako ho obstaral a následne predal platiteľovi dane. Zo spisového materiálu však nevyplýva, že by správca dane preniesol dôkazné bremeno iba na daňový subjekt, pretože správca dane si zabezpečoval dôkazy vo svojej kompetencii. Požiadavky správcu dane, aby daňový subjekt preukázal nákup tovaru od dodávateľskej spoločnosti, čo deklaroval faktúrami predloženými k daňovej kontrole, nemožno považovať za nadštandardné požiadavky správcu dane, resp. povinnosť daňového subjektu nadštandardné zabezpečovať dôkazy. Odvolací orgán opakovane uvádza, že v zmysle daňového poriadku je dôkazné bremeno predovšetkým na daňovom subjekte, ktorý si uplatňuje odpočet dane v zmysle až .

Napokon k žalobcom namietanej dĺžke trvania daňovej kontroly a nedodržaniu časových limitov pri medzinárodnej výmene informácií žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola vykonaná v súlade s ustanovením § 46 ods. 10 daňového poriadku, podľa ktorého lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia (v danom prípade 24.09.2014), teda bola ukončená v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka posúdenia zákonnosti prerušenia daňovej kontroly a jej vplyvu na protokol z daňovej kontroly ako zákonného dôkazného prostriedku, podľa žalovaného právne riziká prerušenia daňovej kontroly nie sú spôsobilé vyvolať nezákonnosť, a tým aj nepoužiteľnosť protokolu ako jej finálneho formálneho výsledku, a preto nie sú samy osebe spôsobilé ani viesť k nezákonnosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní. Počas prerušenia daňovej kontroly správca dane nemôže realizovať kontrolné úkony, ktoré svojou podstatou kontrolovaný daňový subjekt zaťažujú, a tým ho v jeho slobode a základných právach obmedzujú. Správca dane týmto svojím postupom neporušil subjektívne práva daňového subjektu, pričom o všetkých výsledkoch zistených na základe MVI informoval správca dane daňový subjekt, pričom postupoval podľa ustanovení daňového poriadku.

Pokiaľ bol žalobca názoru, že zo strany správcu dane nebol zachovaný postup a lehoty na vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, v dôsledku čoho daňová kontrola trvala dlhšie ako jeden rok (vrátane jej prerušenia), mohol sa svojich práv a právom chránených záujmov domáhať v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, čo však v tomto prípade zo strany daňového subjektu vykonané nebolo.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

Včas podanou správnou žalobou žalobca sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane, ktoré rozhodnutiu žalovaného predchádzalo.

Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je vydané v rozpore so skorším rozhodnutím žalovaného č. 100594983/2018 zo dňa 20.03.2018, ktorým žalovaný zrušil rozhodnutie správcu dane č. 102536448/2017 zo dňa 08.12.2017. Žalovaný v tomto rozhodnutí vo vzťahu k rovnakému zdaňovaciemu obdobiu uložil správcovi dane zaoberať sa obsahom svedeckej výpovede svedka B. C., ktorý uviedol, že so spoločnosťou žalobcu obchodoval v mesiaci máj 2014 a že jej dodal určitý tovar. Taktiež považoval za nevyhnutné preveriť prepravu tovaru a platby vykonané za predmetný tovar. Žalobca žalovanému vytýka, že hoci správca dane dôkazy o preprave tovaru neakceptoval a platby za tovar nepreveril, žalovaný jeho rozhodnutie potvrdil.

Vo vzťahu k zdaniteľným plneniam od spoločnosti TEGY s.r.o. žalobca poukázal na tú skutočnosť, že svedok B. C. v zápisnici zo dňa uviedol, že dňa 18.11.2015 uviedol na otázku, prečo pri svojej skoršej výpovedi dňa 03.02.2015 tvrdil, že tovar spoločnosti IMPOL, s.r.o. nedodal, že otázke vtedy nerozumel a zle sa vyjadril. Podľa žalobcu svedok C. dostatočne vysvetlil nezrovnalosti vo svojich výpovediach a potvrdil realizáciu zdaniteľných plnení. Jeho výpovede však správca dane a žalovaný napriek tomu vyhodnotili výlučne v neprospech daňového subjektu.

Pokiaľ ide o otázku nadviazania spolupráce medzi spoločnosťou TEGY, s.r.o. a IMPOL, s.r.o. rozpory medzi výpoveďou svedka C. a konateľom žalobcu podľa žalobcu neexistujú, keďže s ohľadom na to, že proces začatia obchodnoprávnych vzťahov je často zdĺhavý, mohli platiť obe tvrdenia, a teda najprv si mohol svedok C. vyhľadať spoločnosť IMPOL, s.r.o. cez web a následne navštíviť spoločnosť, ako to uvádzal konateľ žalobcu F. F..

Podstatnou skutočnosťou je tiež podľa žalobcu to, že pri spochybnených obchodoch bola preukázaná preprava tovaru od spoločnosti TEGY s.r.o. Tento fakt nebol spochybnený ani tým, že niektoré evidenčné čísla neboli vygenerované v mýtnom systéme, keďže tieto evidenčné čísla boli číslami návesov k jednotlivým ťahačom, pričom mýtny systém eviduje iba evidenčné čísla ťahačov. Preverenie prepravy tovaru jednoznačne preukázalo, že ku kontrolovaným zdaniteľným plneniam došlo tak ako ich deklaroval daňový subjekt.

Žalovaný poukázal aj na to, že vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu jún 2014 reálnosť obchodov so spoločnosťou TEGY s.r.o. bola jednoznačne potvrdená bývalým konateľom tejto spoločnosti svedok B. C..

V žalobe poukázal žalobca aj na to, že správca dane nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, a to najmä dôkazy na preverenie prepravy sporného tovaru od žalobcu k jeho odberateľom. Nevykonanie týchto dôkazov správca dane neodôvodnil a žalovaný iba všeobecne konštatoval, že preverenie prepravy nebolo potrebné, navyše žalobca neposkytol potrebné údaje o šoféroch, aby ich mohol správca dane vypočuť. K tomu žalobca uviedol, že on ako súkromná osoba nemá vo svojej dispozičnej sfére údaje o šoféroch a aj s ohľadom na ochranu osobných údajov nemá ani možnosť sa k nim dostať.

Nevykonaním navrhovaných dôkazov postupoval teda správca dane v rozpore s § 3 ods. 5 daňového poriadku, nedostatočne zistil skutkový stav a umelo vyvolal odvolacie konanie, čím zároveň porušil aj zásadu hospodárnosti konania.

Žalovaný poukázal na to, že zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania.

Za podstatnú skutočnosť, ktorú žalovaný ani správca dane nevzali do úvahy označil žalobca to, že na žalobcu prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, pričom v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-159/14 vo veci „Koela-N“ sa v zmysle čl. 14 ods. sa nevyžaduje, aby strana na ktorú bol tento hmotný majetok prevedený tento majetok fyzicky vlastnila, ani aby bol tento hmotný

majetok k nej fyzicky transportovaný a/alebo aby ho fyzicky obdržala. Obdobne z rozsudku C-494/12 vo veci Dixons Retail plc. zo dňa 21.11.2013 vyplýva, že k dodaniu tovaru dôjde v momente, keď kupujúci má právo fakticky nakladať s tovarom ako vlastník, napr. môže tento tovar previesť na iného.

Žalobca má za to, že preukázal splnenie všetkých zákonných podmienok, správca dane mu však napriek tomu právo na odpočet nepriznal z dôvodu, že žalobca podľa neho nenadobudol vlastnícke právo ku kontrolovanému tovaru, teda nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Z vykonaného dokazovania však podľa žalobcu nespochybniteľne vyplynulo, že u žalobcu došlo k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako vlastníkom, keďže preukázateľne došlo k fyzickému naskladneniu tovaru, fyzickému prepraveniu tovaru (čo potvrdil aj žalovaný a správca dane v napadnutých rozhodnutiach) a za tovar boli aj uhradené faktúry.

V konaní bolo tiež podľa žalobcu preukázané, že tovar bol fyzicky prepravený do iného členského štátu, čo potvrdil správca dane prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti. Žalovaný tiež predložil správcovi dane všetky faktúry spolu s dodacími listami, príjemky na sklad, doklady o vykonaných platbách za tovar, pričom z týchto dokladov vyplývajú všetky jednotlivé miesta nakládky a vykládky, názvy prepravných spoločností aj mená šoférov, ktorí prepravu realizovali.

V ďalšej časti správnej žaloby žalobca namietal, že bol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 30.01.2019 a poukázal na to, že v rámci dokazovania preukázal splnenie všetkých formálnych povinností, ktoré podložil aj množstvom ďalších dôkazov, ktoré dal správcovi dane k dispozícii. Požiadavky správcu dane na plnenie dôkaznej povinnosti daňového subjektu musia byť praktické, reálne a realizovateľné, čo už nezahŕňa predkladanie dôkazov a vysvetlení za iný daňový subjekt.

Žalovaný aj správca dane pripísali na ťarchu žalobcu nesplnenie si povinností iným subjektom, a to v rozpore s aktuálnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, na ktorú žalobca poukázal (napr. C-439/04, C-440/04, C-277/14, C-80/11 a C-142/11, C-354/03, C-439/04). Poukázal na to, že spoločnosť žalobcu má všetky obchodné transakcie riadne zaevidované, tieto boli potvrdené tak na vstupe ako aj na výstupe, preukázal reálne plnenie a naplnil podmienky vyplývajúce zo pre uplatnenie si práva na odpočet dane.

Samotná skutočnosť, že bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti B. C. nepotvrdil realizáciu obchodu so spoločnosťou žalobcu, hoci v inej daňovej kontrole toho istého daňového subjektu svoje tvrdenia korigoval a realizáciu obchodov potvrdil, neznamená, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo.

Žalobca tiež namietal, že žalovaný nekontaktnosť dodávateľa žalobcu pripísal na ťarchu žalobcu, pričom aj v zmysle záverov Súdneho dvora EÚ v rozsudku č. 277/14 nie je možné na žalobcu za žiadnych okolností preniesť povinnosti a záväzky jeho obchodných partnerov.

Žalovaný podľa žalobcu nerozhodol v súlade so zásadou neutrality, nezachoval nestrannosť a nepoužil všetky prostriedky k tomu, aby čo najúplnejšie zistil a vyhodnotil skutkový stav veci, čím porušil práva žalobcu a zásady správy daní vyplývajúce z § 3 ods. 1 až 9 daňového poriadku.

V poslednom bode žaloby namietal žalobca aj dĺžku trvania daňovej kontroly. V súvislosti s prerušeným konaní z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií (MVI) žalobca poukázal na to, že správca dane nedodržal zákonnú dĺžku dňovej kontroly, čím došlo k nezákonnosti celej daňovej kontroly, pričom táto bola začatá 24.09.2014 a ukončená bola dňom 22.02.2017. Žalobca svoje tvrdenie o nezákonnosti

daňovej kontroly opiera o to, že daňová kontrola mala končiť v zásade dňom 24.09.2015, avšak bola ukončená až po dva a pol roku. Prerušenie daňovej kontroly bolo podľa žalobcu neúčelné a neboli dodržané maximálne lehoty na vybavenie žiadostí v rámci MVI. Žalobca poukázal na lehoty vyplývajúce zo smernice Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 a Nariadenie Rady EÚ 904/2010 zo 7. októbra 2010, ako aj na znenie § 61 ods. 4 daňového poriadku. Tento je potrebné podľa žalobcu vykladať tak, že pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňové kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií. Nedodržanie maximálnej lehoty na vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií nesmie byť na ťarchu práv žalobcu, nakoľko uvedené by malo za následok porušenie princípu proporcionality. Podľa žalobcu nezákonnosť čo i len jedného dôkazného prostriedku, ktoré je podkladom napadnutého rozhodnutia má za následok taký stav, že spôsobí tam nezákonnosť vydaného rozhodnutia, ako aj v konečnom dôsledku nezákonnosť konania správcu dane, ktorému predchádzalo, teda nezákonnosť celej daňovej kontroly od začiatku.

V bode XI žaloby žalobca uviedol hlavné dôvody žaloby:

- rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,

- zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,

- rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

V bode XII. žaloby požiadal žalobca o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia a poukázal pritom na dôvody podaného návrhu ako aj na skutočnosť, že žalobcovi hrozí závažná ujma a značná hospodárska škoda.

IV.

Vyjadrenie žalovaného

K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný stanoviskom zo dňa 26.10.2021 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Poukázal na to, že žalobné dôvody sú totožné ako dôvody uvedené v odvolaní, ktoré žalobca podal proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 05.11.2020 a s týmito dôvodmi sa žalovaný už dostatočne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v plnom rozsahu na závery uvedené v tomto rozhodnutí poukazuje.

Konštatoval, že v daňovom konaní sa preukázalo, že fakturované tovary – syry dodávateľská spoločnosť TEGY s.r.o. žalobcovi nedodala.

Žalovaný tiež vyjadril svoj nesúhlas s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a žalobu navrhol v celom rozsahu zamietnuť.

K vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe sa žalobca v súdom určenej lehote nevyjadril.

Uznesením sp. zn. -118 zo dňa 26.11.2021 správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok a odložil vykonateľnosť rozhodnutí žalovaného, ako aj Daňového úradu Prešov do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. .

V.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle , oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a v zmysle o veci rozhodol na nariadenom pojednávaní dňa 17.01.2023.

Pojednávania sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobcu aj zástupca žalovaného, ktorí v rámci svojich ústnych prednesov zotrvali v celom rozsahu na obsahu písomných podaní, ktoré im boli vzájomne doručované krajským súdom, a ku ktorým mali možnosť sa vyjadriť.

Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obci a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a/skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy dani boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 37 ods. 2 daňového poriadku, miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.

Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová Kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadriť sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhotovenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane urči lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8.

Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije §

Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

Podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak sa pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane oznámi účastníkom konania.

Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov nim predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a nim predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa dňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov nim predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tomto prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.

Podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, možno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov, po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný zaplatiť bez povinností podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná.

Podľa článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 z 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.

Podľa , zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

Podľa , ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

Podľa (prvá veta) dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným tovarom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 19 ods. 1 (prvá veta) zákona č. o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorá je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7, Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) o dani z pridanej hodnoty právo na odpočítame dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Správny súd preskúmaním napadnutých rozhodnutí daňových orgánov zistil, že správca dane po zrušení jeho skoršieho rozhodnutia Finančným riaditeľstvom SR - žalovaným rozhodol vo veci rozhodnutím č. 101687301/2020 z 05.11.2020 tak, že žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 100 039,88 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014, keďže mu nepriznal právo na odpočítanie dane. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ani po doplnení dokazovania preverením dopravných služieb prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. Bratislava nebolo preukázané, že tovar pre žalobcu ako odberateľa deklarovaný na faktúrach č. 140027, 140028, 140029, 140030, 140035, 140051, 140052, 140053 a 140054 bol žalobcovi skutočne dodaný spoločnosťou TEGY s.r.o., ktorá bola ako dodávateľ uvedená na predmetných faktúrach. Svoj záver oprel o skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť TEGY s.r.o. je nekontaktná, adresa spoločnosti je iba virtuálnym sídlom a v rámci vykonaného miestneho zisťovania nič nenasvedčovalo tomu, že by spoločnosť TEGY s.r.o. vykonávala ekonomickú činnosť. V rámci odôvodnenia tohto svojho záveru poukázal tiež na tvrdenia bývalého konateľa spoločnosti TEGY s.r.o. (do 11.07.2014), ktorý vo svojej výpovedi ako svedok dňa 03.02.2015 uviedol, že predmetné faktúry nevystavil ani nepodpísal a má podozrenie, že podpisy sú sfalšované, ako aj na rozpory v neskoršej výpovedi tohto svedka, ktorú označil pre za nehodnovernú a spochybniteľnú. K ďalším dôkazom predloženým žalobcom formou príloh k vyjadreniu k protokolu (faktúry, príjemky, výpisy z bankových účtov) iba stručne konštatoval, podstatne ovplyvniť zistenia z daňovej kontroly.

Žalovaný sa s hodnotením dôkazov správcom dane ako aj s jeho právnym posúdením veci stotožnil, pričom konštatoval, že dodávateľ TEGY s.r.o. bola ku dňu 31.01.2015 zrušená registrácia na dani z pridanej hodnoty a následne bola dňa 30.04.2019 ex offo vymazaná z obchodného registra. Zdôraznil tiež, že tovar, ktorý mal byť dodaný žalobcovi, mala spoločnosť TEGY s.r.o. nadobudnúť od spoločnosti LEND MANAGEMENT s.r.o., avšak táto spoločnosť je tiež nekomunikujúcou spoločnosťou a žiadne dôkazy o nadobudnutí tovarov od tejto spoločnosti neboli správcovi dane predložené. K doplnenému dokazovaniu správcom dane vo vyrubovacom konaní po zrušujúcom rozhodnutí žalovaného žalovaný konštatoval, že zistenie, podľa ktorého v čase zdaniteľného obchodu boli motorové vozidlá označené žalobcom ako vozidlá prepravujúce sporný tovar zachytené elektronickým mýtnym systémom, je irelevantná, vzhľadom na zistenie, že tovar nebol dodaný spoločnosťou TEGY s.r.o. ani žalobcom navrhované vypočutie konkrétnych šoférov realizujúcich prepravu tovaru by nemalo vplyv na zistenie, že tovar spoločnosti IMPOL, s.r.o. nedodala spoločnosť TEGY s.r.o.

Zo sumarizovaných zistení a argumentov daňových orgánov správny súd ustálil, že dôvodom, pre ktorý daňové orgány nepriznali žalobcovi právo na odpočet dane z pridanej hodnoty za mesiac máj 2014 z vyššie uvedených faktúr bol ich záver o tom, že tovar nebol žalobcovi dodaný spoločnosťou TEGY s.r.o., čo viedlo správcu dane k spochybneniu reálnosti deklarovaného dodania tovaru žalobcovi.

Správny súd v prvom rade konštatuje, že samotnú existenciu tovaru ako materiálneho plnenia daňové orgány dostatočne nespochybnili, keďže dokazovanie v tomto smere považovali za nadbytočné a argumenty žalobcu smerujúce k dostatočnému preukázaniu reálnej existencie tovaru, jeho dodania konkrétnymi prepravnými spoločnosťami, prijatia na sklad a zaplatenia zaň, resp. aj jeho následného dodania ďalším odberateľom považovali za irelevantné. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že z dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise (odpovede z MVI, dôkazy predložené žalobcom formou príloh k vyjadreniu k protokolu - faktúry, príjemky, výpisy z bankových účtov, reklamačný lístok k poškodeniu tovaru) nevyplýva zásadná pochybnosť o tom, že by tovar deklarovaný na faktúrach reálne neexistoval ako materiálne plnenie, čo napokon na str. 8 rozhodnutia v podstate akceptoval aj správca dane a vyššie citovanými závermi z odôvodnenia rozhodnutia (str. 13) aj žalovaný.

Dôvodom pre nepriznanie práva na odpočet dane teda bol záver daňových orgánov o tom, že tovar nebol dodaný dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach, spoločnosťou TEGY s.r.o.

V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade poukázať na závery aktuálnej a s prejednávanou vecou súvisiacej rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie (ďalej „SD EÚ“), konkrétne vo veci Kemwater ProChemie a veci Vikingo Fővállalkozó Kft., ktoré boli reflektované aj v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. z 15.02.2022. V zmysle uvedených rozhodnutí finančná správa je naďalej povinná vyhodnocovať všetky zadovážené dôkazy aj spôsobom, ktorý je na prospech daňového subjektu (napr. body 39 a 40 rozsudku z 9. decembra 2021, Kemwater ProChemie, C-154/20), a teda finančná správa musí prijať záver kladný pre daňový subjekt, ak vie taký záver získať aj z iných dôkazov než len tých, ktoré tento subjekt predložil. Pochybnosti o identite dodávateľa či o presnom priebehu dodávateľského reťazca však samé osebe nestačia na prijatie záveru, že právo na odpočítanie dane nemožno priznať (body 45, 47 a 49 uznesenia z 3. septembra 2020, I. J., C-610/19,).

Podľa záverov Súdneho dvora EÚ v uznesení vo veci Vikingo Fővállalkozó, C-610/19:

Skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nevyrobila ani nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ, najmä z dôvodu, že tieto osoby nemali potrebné ľudské a materiálne zdroje, však nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť spoločnosti Vikingo odopreté právo na odpočítanie, keďže táto skutočnosť môže byť dôsledkom tak podvodného zatajovania dodávateľov, ako aj jednoduchého využitia subdodávateľov (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. septembra 2012, Tóth, C-324/11, EU:C:2012:549, bod 49, a z 13. februára 2014, Maks Pen, C-18/13, EU:C:2014:69, bod 31)“. Daňové orgány odôvodňovali svoj záver o nedodaní tovaru spoločnosťou TEGY s.r.o. okrem nekontaktnosti dodávateľa a jeho subdodávateľa aj obsahom svedeckých výpovedí bývalého konateľa spoločnosti TEGY s.r.o. B. C.. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že napadnuté rozhodnutie nemá v tejto časti argumentácie oporu v administratívnom spise. V predloženom žurnalizovanom originálnom administratívnom spise správcu dane k daňovej kontrole za mesiac máj 2014 sa totiž nenachádza ani odpoveď na dožiadanie od Daňového úradu Nitra č. 9413402/5/265704/2015 zo dňa 03.02.2015, na ktorú správca dane v rozhodnutí poukazuje, ani zápisnica o výpovedi svedka B. C. z rovnakého dátumu, z ktorých by mali vyplývať rozporné tvrdenia uvádzané v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Rovnako sa v predloženom origináli administratívneho spisu nenachádza ani zápisnica z ústneho pojednávania zachytávajúca svedeckú výpoveď B. C. zo dňa 18.11.2015, ktorej obsahom žalovaný ako aj správca dane argumentovali existenciu rozporov v tvrdeniach svedka a tvrdeniach konateľa žalobcu p. F. F.. Správny súd preto priebeh administratívneho konania v časti I. tohto rozsudku rekapituloval vychádzajúc z obsahu správnej žaloby a odôvodnení rozhodnutia žalovaného a správcu dane.

Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že všetky dôkazy, ktoré správca dane v konaní použije, a z ktorých pri rozhodovaní vo veci samej vychádza, majú tvoriť súčasť administratívneho spisu predloženého správnemu súdu. V danom prípade bol spis riadne žurnalizovaný, zviazaný a jeho jednotlivé listy boli číslované, pričom obsahoval aj sumarizovaný prehľad obsahu spisu s uvedením poradového čísla, čísla záznamu, veci, čísla listu a počtu listov. Z tohto prehľadu a z číslovania listov spisu nevyplýva, že by predmetné zápisnice či odpoveď na dožiadanie od Daňového úradu Nitra boli súčasťou tohto spisu, nachádzali sa v prehľade jeho obsahu a iba chybou pri žurnalizácii

neboli predložené správnemu súdu. Naopak, v prehľade obsahu spisu nie je o zápisniciach, na ktoré sa daňové orgány odvolávajú v odôvodnení podstatných záverov svojich rozhodnutí ani zmienka. Správny súd zdôrazňuje že administratívny spis žalovaného tvoria všetky dokumenty týkajúce sa tej istej veci. Súdna prax považuje za spis žalovaného iba úplný, riadne zažurnalizovaný a originálny spisový materiál orgánu verejnej správy. Pokiaľ správny orgán odôvodňuje svoje rozhodnutie skutočnosťami, o ktorých neexistuje v administratívnom spise žiaden záznam, zaťažuje tiež svoje rozhodnutie vadou jeho nepreskúmateľnosti, čo napĺňa aj dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa . Keďže z číslovania listov spisu ani z prehľadu jeho obsahu nevyplýva, že by pôvodne predmetné listiny súčasťou administratívneho spisu boli a k ich strate došlo iba pri predkladaní administratívneho spisu správnemu súdu, správny súd nevyzýval žalovaného na dodatočné doplnenie administratívneho spisu, a to aj s ohľadom na existenciu ďalších dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, ako na to bude poukázané v ďalšej časti odôvodnenia tohto rozsudku.

Absencia listín zachytávajúcich výpovede svedka B. C. v predloženom administratívnom spise neumožňuje správnemu súdu náležite posúdiť argumentačnú líniu daňových orgánov odvíjajúcu sa od uvedených svedeckých výpovedí, keďže tieto nemá správny súd možnosť vidieť v ich autentickej podobe a ich obsah mu je známy iba z jeho reprodukcie v správnej žalobe a napadnutých rozhodnutiach.

Napriek tomu, správny súd vychádzajúc z predpokladu existencie popisovaných svedeckých výpovedí (keďže ani žalobca existenciu predmetných svedeckých výpovedí nespochybnil) považuje za potrebné uviesť, že ani za predpokladu autentickosti reprodukovaných tvrdení svedka nie je možné spôsob, akým sa daňové orgány v odôvodnení napadnutých rozhodnutí vysporiadali s reprodukovaným obsahom výpovedí svedka B. C. vnímať ako dostatočne zrozumiteľný, určitý a preskúmateľný. Správca dane totiž na str. 8 rozhodnutia konštatuje nehodnovernosť a spochybniteľnosť svedeckej výpovede B. C., nešpecifikuje však, ktorú svedeckú výpoveď má namysli, a to napriek tomu, že v predchádzajúcom texte popisuje dve rôzne výpovede tohto svedka v rôznych dňoch - 03.02.2015 a 18.11.2015. Aj v následnom texte správca dane zmätočne cituje časti svedeckých výpovedí, pričom z rozhodnutia nie je zrejmé, z ktorej výpovede pochádza daná replika. Hoci teda správca dane dospieva k záveru, že výpoveď svedka je nehodnoverná, zároveň časti a konkrétne tvrdenia z tejto výpovede hodnotí, a to v neprospech žalobcu.

Správny súd tu konštatuje, že pokiaľ je svedecká výpoveď spochybnená a označená ako nevierohodná, mal by správny orgán v prípade existencie viacerých svedeckých výpovedí rovnakej osoby konkretizovať, ktorú výpoveď má namysli a zároveň tento svoj záver riadne odôvodniť. Následne by na konkrétne jednotlivé pochybné a nehodnoverné tvrdenia svedka nemal prihliadať pri výslednom hodnotení dôkazov a abstrahovaní právneho záveru. V opačnom prípade rozhodnutie pôsobí zmätočne.

Obdobný záver je možné prijať aj vo vzťahu k záverom uvedeným v rozhodnutí žalovaného, ktorý neskoršiu svedeckú výpoveď svedka C. zo dňa 18.11.2015, ktorou mal svedok korigovať svoje tvrdenia uvedené vo výpovedi dňa 03.02.2015 označil za viac-menej všeobecnú, bez predloženia ďalších dôkazov, a to napriek tomu, že vo vzťahu k inému zdaňovaciemu obdobiu výpoveď rovnakého svedka akceptoval.

Správny súd sa s ohľadom na doposiaľ uvedené zaoberal otázkou právneho posúdenia veci v intenciách tých pochybností a reálnom uskutočnení zdaniteľného obchodu, ktoré vyplývajú z nekontaktnosti dodávateľa žalobcu TEGY s.r.o., ako aj zo zistení, že adresa sídla tejto spoločnosti je virtuálne sídlo, na uvedenej adrese bola umiestnená poštová schránka s názvom spoločnosti TEGY s.r.o., nikto zo spoločnosti sa na adrese sídla nenachádzal, nič nenasvedčovalo tomu, že táto spoločnosť vykonáva ekonomickú činnosť.

Pre právne posúdenie predmetnej veci je podľa správneho súdu významná okrem už citovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ aj reflexia tohto judikatórneho posunu v aktuálnych rozhodnutiach Ústavného súdu SR.

V uznesení č. k. -12 z 15. februára 2022 a č. k. -50 zo 14. apríla 2022 ústavný súd poukázal na citované uznesenie Súdneho dvora EÚ z 3. septembra 2021 vo veci Vikingo Fovállalkozó, C-610/19, z ktorého podľa ústavného súdu vyplýva, že dôkazný štandard a rozloženie dôkazného bremena vyžadované Súdnym dvorom pre oblasť DPH nie sú priamočiare v tom zmysle, že by zaťažovali výlučne daňový subjekt, ba naopak, rozsiahle povinnosti kladú i na finančnú správu.

Ústavný súd uviedol, že „V možnostiach finančnej správy je uskutočňovať príslušné šetrenia, na ktoré daňový subjekt nemá dostatočnú kapacitu a ani to od neho nemožno spravodlivosti požadovať (bod 56 uznesenia Vikingo Fovállalkozó). Daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako je nekontaktnosť jeho dodávateľov či odberateľov, nesplnenie si rôznych povinností na ich strane či neodvedenie sumy dane do štátneho rozpočtu týmito inými osobami (bod 42 uznesenia Vikingo Fovállalkozó). Inými slovami, oprávnenia prináležiace finančnej správe, resp. negatívne dôsledky porušenia povinností inými osobami nemožno prenášať na daňový subjekt. V zmysle tejto judikatúry sa daňový subjekt, ktorý spĺňa formálne podmienky potrebné na priznanie práva na odpočítanie DPH, dostáva do vyváženejšej pozície voči finančnej správe. Uvedené ale neznamená, že iba splnenie formálnych podmienok na odpočítanie dane postačuje na také odpočítanie, t. j. že by daňový subjekt nebol povinný dokazovať aj niektoré skutočnosti rozhodné pre splnenie hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočítanie DPH (ako to Súdny dvor rozviedol v nedávnom rozsudku z 9. 12. 2021 vo veci Kemwater ProChemie, sp. zn. C-154/20). A naopak, ak daňový subjekt splní hmotnoprávne podmienky, nedostatky v splnení formálnych podmienok nemusia automaticky znamenať negatívny následok pre daňový subjekt (bod 29 rozsudku Kemwater ProChemie). Z toho možno odvodiť, že finančná správa je naďalej povinná vyhodnocovať všetky zadovážené dôkazy aj spôsobom, ktorý je na prospech daňového subjektu (napr. body 39 a 40 rozsudku Kemwater ProChemie), a teda finančná správa musí prijať záver kladný pre daňový subjekt, ak vie taký záver získať aj z iných dôkazov než len tých, ktoré tento subjekt predložil.“ S prihliadnutím na citovanú judikatúru je možné uzavrieť, že medzi materiálne podmienky pre priznanie práva na odpočet dane patrí postavenie dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, avšak identita dodávateľa resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod. 25, Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26,27, ale tiež napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 28. júla 2022, bod 31).

Z uvedeného vyplýva, že samotné spochybnenie dodávateľa uvedeného na faktúrach nepostačuje pre záver správcu dane o tom, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, pokiaľ nebolo preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom (napr. už citované rozhodnutie Najvyššieho správneho súdi SR sp. zn. zo dňa 30.06.2022).

Žalovaný ani správca dane neklasifikoval konanie žalobcu alebo jeho dodávateľa spoločnosti TEGY s.r.o. ako daňový podvod, ani ako zneužívajúce konanie, touto otázkou sa vôbec nezaoberali a v tomto smere teda ani neprodukovali žiadne dôkazy, z ktorých by mala vyplývať účasť žalobcu na daňovom podvode, resp. to, že o takomto konaní vedel alebo vedieť mal, a to napriek tomu, že sami poukazovali na tvrdenia svedka B. C. uvedené v jeho výpovedi zo dňa 03.02.2015 o tom, že predložené faktúry sú sfalšované, že ich nevystavil ani ich nepodpisoval, a že podľa Súdneho dvora EÚ môže byť jedným zo znakov účasti alebo vedomosti daňového subjektu o účasti na daňovom podvode aj vedomé vystavenie faktúry s uvedením fiktívneho dodávateľa (rozhodnutie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 53). V takom prípade by však malo byť dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak, než len na základe

domnienok (rozhodnutie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37,43).

Keďže daňové orgány nedospeli z uvedených zistení k záveru o možnom daňovom podvode, na preverenie splnenia materiálnych podmienok pre odpočítanie dane nepostačovalo uspokojiť sa iba so záverom o nekontaktnosti a spochybnení dodávateľa a jeho subdodávateľa, ale bolo potrebné náležite skúmať, či došlo k dodaniu deklarovaného tovaru žalobcovi a či bol tento tovar žalobcovi dodaný platiteľom dane.

Žalobca (ale v zásade aj správca dane a žalovaný) mohli s ohľadom na skoršiu judikatúru iba ťažko predpokladať, že pre posúdenie podmienok vzniku nároku na odpočet DPH v prípade nepreukázania konkrétneho dodávateľa bude významnou aj otázka, či napriek tomu nie sú s ohľadom na skutkové okolnosti k dispozícii údaje potrebné na overenie toho, že dodávateľom bol nepochybne subjekt v postavení platiteľa DPH. Dôkazné bremeno v tomto smere primárne zaťažuje žalovaného, avšak s výnimkou, ak má daňový orgán k dispozícii také informácie, z ktorých postavenie dodávateľa ako platiteľa DPH vyplýva. V danom prípade skutočnosť, že dodávateľ musel byť platiteľom DPH vyplýva aj z hodnoty deklarovaného obchodu, ktorým bol žalobcovi dodaný tovar, a to s prihliadnutím na fakturovanú sumu, ktorá v úhrne, ale tiež v prípade viacerých jednotlivých faktúr (č. 40027, 140029, 140030, 140031, 140035, 140051, 140052, 140054) presahuje čiastku obratu, pri ktorej sa v zmysle osoba stáva povinnou podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty.

S ohľadom na uvedené dospel správny súd k záveru, že žalovaný ako aj správca dane vec nesprávne právne posúdili, keď iba na základe pochybností o deklarovanom dodávateľovi žalobcu nepriznali žalobcovi právo na odpočítanie dane a to bez toho, aby bol v jeho prípade preukázaný daňový podvod alebo zneužívajúce konanie a zároveň bez toho, aby sa v potrebnom rozsahu vysporiadali s dôkazmi predkladanými žalobcom za účelom preukázania, že v prípade spochybnených obchodných transakcií skutočne došlo k dodaniu tovaru žalobcovi a k jeho následnému dodaniu odberateľom žalobcu.

Správny súd preto napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane z dôvodov podľa a zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní po vrátení veci bude potrebné, aby správca dane, pokiaľ disponuje svedeckými výpoveďami B. C. na ktoré poukázal v odôvodnení zrušených rozhodnutí, tieto vyhodnotil z hľadiska ich zákonnosti a použiteľnosti v tomto daňovom konaní a doplnil ich do administratívneho. Rovnako tak bude potrebné dať priestor na ďalšie dokazovanie, prípadne náležitým spôsobom vyhodnotiť dôkazy predkladané a navrhované žalobcom, z ktorých vyplýva, že žalobcovi bolo poskytnuté materiálne plnenie, teda že mu bol skutočne dodaný fakturovaný tovar a to platiteľom dane, bez ohľadu na to, či pôjde o spoločnosť TEGY s.r.o., alebo iný, v doterajšom konaní nestotožnený subjekt.

Správny súd napokon konštatuje, že sa nestotožnil s námietkou žalobcu o nezákonnosti dĺžky trvania daňovej kontroly v súvislosti s prerušeným daňovej kontroly za účelom medzinárodnej výmeny informácií. V tejto súvislosti správny súd argumentuje poukazom na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobným veciach (napr. rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. , a ), z ktorej bezpochyby vyplýva, že ak rozhodujúcou skutočnosťou ovplyvňujúcou určenie žalobcom priznanej dane z pridanej hodnoty z dôvodu deklarovaného uskutočnenia intrakomunitárneho obchodu dodaním tovaru dodávateľovi registrovanému na DPH v zahraničí bolo v rámci preukazovania oprávnenosti jeho nároku podstatnou skutočnosťou preveriť základné atribúty určujúce podmienky priznania dane, je prerušenie daňovej kontroly na potrebný čas dôvodné a súladné so zákonom. Ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynie a teda mu

uplynúť nemôže. Prerušeným daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinnosti vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly.

V súdenej veci z dôvodu podozrenia o fiktívnosti žalobcom deklarovaného dodania tovaru správca dane plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t.j. využitím medzinárodnej výmeny informácií overoval informácie potrebné na správne a úplne určenie dane. Ide preto o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľoch žalobcu a prepravcoch tovaru.

S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. správny súd uvádza, že správca dane môže prerušiť konanie na čas potrebný na zistenie skutočnosti potrebných na správne vymeranie dane. Prerušenie daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií znamená, že počas prerušenia daňového konania neplynú žiadne procesné lehoty, neplynú lehoty na vydanie rozhodnutia v daňovom konaní alebo lehoty na ukončenie daňovej kontroly.

Z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane a z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že v priebehu prerušenia daňovej kontroly správca dane realizoval žiadosti o MVI do iných členských štátov za účelom preverenia dodania tovarov zdaniteľným osobám v zahraničí. Nakoľko posúdenie dôvodnosti dĺžky prerušenia daňovej kontroly bolo potrebné chápať v kontexte toho, či doba trvania prerušenia daňovej kontroly bola zapríčinená subjektívnou nečinnosťou správcu dane alebo objektívnymi okolnosťami, ktoré nemohol správca dane žiadnym spôsobom ovplyvniť, pričom v danom prípade správca dane nedostával požadované informácie v rámci MVI v primeranom čase vyplývajúcom z článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 z 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, nemohla byť táto skutočnosť správnym súdom pojatá na ťarchu správcu dane a takúto okolnosť bolo potrebné považovať za objektívne danú a preto nemohla byť vyhodnotená ako subjektívna nečinnosť správcu dane.

Správny súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ z 30. septembra 2021 vo veci C-186/20, v ktorom vyslovil Súdny dvor právny záver ohľadom článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2020 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.

Z uvedeného vyplýva, že samotná skutočnosť, že trojmesačná lehota na vybavenie žiadosti o MVI bola dožiadanou stranou prekročená, nemá vplyv na zákonnosť prerušenia konania podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku, ani na skutočnosť, že lehota na vykonanie daňovej kontroly počas prerušenia konania v zmysle § 61 ods. 5 daňového poriadku neplynula. V prejednávanom prípade teda nedošlo k prekročeniu maximálnej jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, a to ani s prihliadnutím na žalobcom tvrdenú skutočnosť, že protokol z daňovej kontroly bol pre nesprávne uvedené čísla protokolu doručovaný opakovane. Vytýkaný nedostatok prvého vyhotovenia protokolu doručeného 22.02.2017 je totiž celkom zjavne iba pisárskou chybou, ktorá bola odstránená doručením totožného protokolu s uvedením správneho čísla protokolu č. 100338630/2017.

O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobca mal vo veci plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).