Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_15C-86-2011.pdf
PDF · 176.51 KB
No categories available
15C/86/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci navrhovateľky: S. S., bytom N., I. XXXX, práv. zast. JUDr. Petrom Novosadom, advokátom, AK Hlavná 29, Prešov, proti odporcovi: S. S., bytom N., L. XXX, práv. zast. JUDr. Olgou Šompľakovou, advokátkou, AK Námestie slobody 19, Humenné, za účasti mal. X. S., nar. XX.XX.XXXX, a mal. S. S., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností rodičov k mal. deťom, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletú X. S., nar. XX.XX.XXXX, a maloletého Maroša S., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej X. sumou 200,- eur mesačne a na výživu maloletého S. sumou 100,- eur mesačne, a to do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd u p r a v u j e styk otca s mal. X. S., nar. XX.XX.XXXX, a maloletým S. S., nar. XX.XX.XXXX, tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. deťmi každý párny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok od 15.00 hod do 18.00 hod. s tým, že otec si deti vyzdvihne a odovzdá ich matke pred bytom matky a matka je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podaným návrhom doručeným dňa 05.08.2011 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom, maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazal k plneniu vyživovacej povinnosti sumou 200,- eur mesačne na mal. X. a sumou 100,- eur mesačne voči mal. S.. V danej veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 10.07.2012 tak, že manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol, mal. X. a mal. S. zveril do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal k plateniu výživného v zmysle návrhu matky vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k jej rukám. Upravil aj styk odporcu s maloletými deťmi tak, že ho určil na každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s povinnosťou matky deti na styk pripraviť a povinnosťou otca deti prevziať a pred bytom matky v dohodnutom čase odovzdať.
Výrok tohto rozsudku o rozvode manželstva navrhovateľky a odporcu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.08.2012, pretože ani jeden z účastníkov proti nemu nepodal odvolanie. Odporca sa odvolal proti ostatným výrokom rozsudku s výnimkou výroku o trovách konania, teda voči výroku, ktorým súd zveril mal. X. a mal. S. do osobnej starostlivosti matke, voči výroku, ktorým ho súd zaviazal
k plateniu výživného voči maloletej X. sumou 200,- eur mesačne a voči maloletému S. sumou 100,- eur mesačne a voči výroku súdu o úprave jeho styku s maloletými deťmi. Odporca v podanom odvolaní žiadal, aby súd maloletú X. zveril do jeho osobnej starostlivosti a maloletého S. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v dvojtýždňových intervaloch s tým, že navrhovateľka sa môže stýkať s mal. X. každý týždeň od piatku do nedele, dva týždne počas letných prázdnin, každý párny rok počas vianočných sviatkov a každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov.
Krajský súd v Prešove rozhodol uznesením č.k. 11CoP/5/2012-351 dňa 09.04.2013 tak, že rozsudok zrušil v jeho napadnutej časti a vec v rozsahu zrušenia vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie zdôvodnil potrebou doplnenia znaleckého dokazovania s ohľadom na neprehľadnú situáciu týkajúcu sa maloletých detí, správanie ich rodičov vo vzťahu k nim i k sebe navzájom, ako aj s ohľadom na uplynutie času od vykonania znaleckého dokazovania, ktoré je potrebné doplniť a zistiť platnosť jeho záverov. Odvolací súd konštatoval, že do úvahy je potrebné zobrať správu opatrovníka zo dňa 14.03.2013 a jeho zistenia z vykonaného šetrenia.
Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p.) je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Súd po zrušení rozsudku zo dňa 10.07.2012 pre účely nového rozhodovania vo veci prevzal aj zistenia a závery doposiaľ vykonaného dokazovania, ktoré nebolo odvolacím súdom nijako spochybnené. Jedná sa o listinné dôkazy, výsluchy navrhovateľky, odporcu, zástupcov účastníkov, kolízneho opatrovníka, jeho správy z psychologických konzultácií, potvrdenia o podaných trestných oznámeniach, výsluch i písomné vyjadrenie svedkov, lekárske správy, pracovné hodnotenie navrhovateľky, ako aj znalecké posudky súdom ustanovenej znalkyne.
Doposiaľ vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:
Podľa sobášneho listu účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v N. a toto je zapísané v knihe manželstiev vo zv. 22, ročník 2003, strana 71, pod por. č. 5.
Z manželstva účastníkov pochádzajú dve maloleté deti, a to X. S., nar. XX.XX.XXXX, a S. S., nar. XX.XX.XXXX.
Zo stanoviska Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina zo dňa 12.10.2011 vyplynulo, že manželia žijú oddelene, navrhovateľka na rozvode jednoznačne trvá, vzťah manželov je dlhodobo konfliktný a narušený; medzi rodičmi prebiehajú opakovane spory o deti, ktoré sú tým traumatizované, preto sa javí ako nutné upraviť hlavne styk detí s rodičmi.
Dňa 19.10.2011 psychologička úradu práce vypracovala správu z psychologických konzultácií jednak s rodičmi, jednak s ich maloletou dcérou X.. Konzultácie boli zamerané výlučne na úpravu práv a povinností účastníkov k maloletým deťom. Rodičia sa najprv dohodli na úprave styku s deťmi, a to pre prípad ich predbežného zverenia matke i pre prípad ich zverenia otcovi. Styk bol len vo vzťahu k maloletému S., pretože podľa rodičov styk s mal. X. nie je potrebné upravovať. Rodičia prezentovali ochotu umožniť druhému rodičovi čo najčastejší styk s dieťaťom. Správa obsahovala aj odporučenie, aby sa k otázke úpravy práv a povinností rodičov k deťom vyjadril súdny znalec.
Z výsluchov oboch účastníkov konania na pojednávaní dňa 04.11.2011 bolo zistené, že obaja sa obviňujú navzájom. Navrhovateľka poukazovala na odporcovu žiarlivosť, pre ktorú nemohla nikam chodiť, a pokiaľ aj niekde bola, opakovane jej vyvolával a pýtal sa jej na podrobnosti. Podozrieval ju, keď sa krajšie obliekla, kontroloval každý jej krok, a to aj na prechádzke s maloletým dieťaťom. Napriek tomu, že po prvých harmonických rokoch sa ich vzťahy začali komplikovať niekedy v roku 2006 - 2007, navrhovateľka si od narodenia mal. syna S. sľubovala utuženie ich manželstva. Nestalo sa tak. Začali sa aj fyzické útoky zo strany odporcu, podávanie trestných oznámení, až napokon navrhovateľka dňa 28.07.2011 odišla zo spoločnej domácnosti k svojím rodičom, ktorí takisto bývali v Snine. U nich je doposiaľ a od odchodu si neplní manželské povinnosti. Odporca nesúhlasil s vyjadreniami navrhovateľky. Poukázal na jej neveru, ktorú môžu potvrdiť aj svedkovia. V roku 2008 bola tehotná, ale podrobila sa potratu, o ktorom jemu nepovedala. Následne pracovala v Tatrabanke a odvtedy pravidelne užíva alkoholické nápoje, a toto
užívanie sa prejavilo aj na správaní ich mal. syna. Uviedol, že dňa 04.05.2011 ho navrhovateľka napadla a spôsobila mu zranenie.
Podľa potvrdenia Obvodného oddelenia PZ v Snine zo 04.05.2011 vyplynulo, že navrhovateľka v uvedený deň oznámila na polícii priestupok proti občianskemu spolunažívaniu z dôvodu, že ju jej manžel dňa 03.05.2011 po výmene názorov a nadávkach fyzicky napadol.
Dňa 09.11.2011 navrhovateľka oznámila polícii priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť jej svokra S. S. zo N., ako aj jej manžel, čo bolo preukázané potvrdením z uvedeného dňa.
Z čestného prehlásenia zo 16.11.2011 S. X. ako bývalého suseda účastníkov konania bolo zistené, že menovaný videl navrhovateľku niekoľkokrát pod vplyvom alkoholu v čase, keď jej manžel bol v práci a ona sa starala o deti. Popísal udalosti zo dňa 06.07.2011, keď sa p. S. u nich zdržiavala od deviatej hodiny ráno do večera; uviedol, že doobedu si viackrát popýtala pivo, ktoré je jej obľúbeným nápojom. V ten deň sa neskutočne opila a on ju musel odniesť domov. Na druhý deň sa im prišla ospravedlniť a prizanala, že ona už musí vypiť. Jeho manželka jej navrhovala, aby sa išla liečiť. Obdobné prehlásenia učinila dňa 30.11.2011 aj jeho manželka S. X.. Potvrdila, že boli dobré kamarátky, takmer ako sestry, denne sa navštevovali. Takto zistila, že navrhovateľka často požíva alkoholické nápoje. Tie spočiatku konzumovali spoločne, ale ona rýchlo pochopila, že toto nie je cesta pre ňu, preto s pitím prestala. Vedela, že alkohol je vážnou príčinou konfliktov medzi účastníkmi konania. Potvrdila, že odporca navrhovateľku často kontroloval, telefonoval jej. Ju to obmedzovalo a zle to vplývalo na jej psychiku, a vraj preto pila. Z ich bytu bolo často počuť hádky, buchot a krik, ale najčastejšie to bolo pre jej alkoholizmus. V noci počula aj polhodinový plač mal. S. a podľa telefonátu zistila, že navrhovateľka mala vypité a odporca bol v tom čase v službe. Často deti nechávala samé doma a popíjala so susedou M.. Potvrdila, že koncom júna 2011 navrhovateľku aj s modrinami v skorých ranných hodinách viezla aj s deťmi k jej rodičom. Toto svoje prehlásenie urobila S. X.Č. aj vo forme notárskej zápisnice dňa 08.12.2011.
Z písomného vyjadrenia navrhovateľky z 15.12.2011 bolo preukázané, že navrhovateľka písomné čestné prehlásenie p. X. považuje za neobjektívne a jednostranné. Menovaný sa dlhodobo pracovne zdržiaval v zahraničí, preto sa nemôže objektívne vyjadriť k ich manželskému spolužitiu. Poukázala na to, že v prehlásení sa vôbec nezmieňuje o dlhodobom psychickom a fyzickom týraní zo strany odporcu, o ktorom vedomosť mal.
Podľa lekárskej správy na žiadosť navrhovateľky jej praktický X. S.. Z. E. dňa 23.11.2011 potvrdil, že doposiaľ nebola liečená v psychiatrickom zariadení a že nevykazuje známky psychického ochorenia.
Pracovné hodnotenie z Tatrabanky a.s. zo dňa 18.10.2011 opisuje navrhovateľku pracujúcu na pozícii servisný poradca od 01.06.2008 do 01.06.2010 ako osobnosť s dobrou komunikáciou s klientom a schopnosťou vytvoriť si s ním profesionálny vzťah. Hodnotí ju ako svedomitého a čestného zamestnanca so zodpovedným prístupom k pracovným úlohám, ktorý dosahoval očakávané výsledky. Pri práci a plnení zverených úloh prejavovala dostatočné skúsenosti a zručnosti. V pracovnom kolektíve bola obľúbená.
Zo stanoviska úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 27.11.2011 je zrejmé, že referát poradensko- psychologických služieb sa nedokáže jednoznačne vyjadriť, ktorému z rodičov majú byť maloleté deti zverené po rozvode manželstva ich rodičov. Psychologička uviedla, že predbežným opatrením súdu boli deti zverené otcovi a bol upravený styk, čo sa v danom čase javilo ako najvhodnejšie riešenie. V osobnej a rodinnej anamnéze oboch rodičov sa vyskytujú závažné okolnosti ( udávané násilie zo strany otca voči matke, alkohol u matky, neadekvátna starostlivosť z jej strany a pod. ), preto sa k ich rodičovským spôsobilostiam mal vyjadriť súdny znalec.
Na pojednávaní dňa 01.12.2011 sa odporca vyjadril tak, že pokiaľ navrhovateľka pôjde na protialkoholické liečenie, on sa rozviesť nebude chcieť. Navrhovateľka na toto liečenie nevidí dôvod. Odporca uviedol, že v takom prípade za takých okolností s rozvodom súhlasí.
V správe psychologičky úradu práce zo dňa 04.01.2012 je opätovne uvedená nemožnosť objektívneho vyjadrenia, ktorý z rodičov má lepšie osobnostné predpoklady pre výchovu a starostlivosť o maloleté deti. Navrhla, aby aj v tomto prípade, kde rodičia nie sú schopní dohodnúť sa na úprave práv a povinností voči maloletým deťom a vyhrocujú napätie svojim neuváženým správaním, bolo vykonané
psychodiagnostické vyšetrenia osobnosti rodičov so zameraním na vylúčenie patologických prejavov v ich správaní.
Z podania navrhovateľky doručenému 11.01.2012 bolo zistené, že navrhovateľka vykresľuje odporcu ako človeka, ktorý jej fyzickým a psychickým týraním spôsobil niekoľkoročnú traumu. Snaží sa dokazovať svoje fiktívne obvinenia a ťaží z toho, že sa s mnohými príslušníkmi polície osobne dobre pozná.
Podľa potvrdenia Obvodného oddelenia Policajného zboru v Snine z 23.12.2011 navrhovateľka polícii oznámila, že jej manžel odmietol vydať maloleté deti, aj keď má na ne zákonný nárok.
V lekárskej správe S.. E. z 05.05.2011 je opísané napadnutie navrhovateľky jej manželom dňa 03.05.2011 o 23.45 hod. s popisom zranení, ktoré zodpovedali bitke päsťami do tváre a hodeniu do radiátora. Tento čin navrhovateľka nahlásila aj na polícii v Snine dňa 04.05.2011.
Svedkyňa M. M. na pojednávaní dňa 12.01.2012 uviedla, že po jej návrate z Anglicka sa jej navrhovateľka s plačom priznala, že ju odporca týra, a to psychicky i fyzicky. V máji 2011 ju osobne videla s modrinami po tele. Fyzicky napadnutá bola viackrát a mala aj zošívanú nohu. Pokiaľ sa aj k odporcovi po prvom odchode vrátila, bolo to len kvôli svadbe v rodine. Navrhovateľka sa jej priznala aj k znásilneniu zo strany odporcu, po ktorom ostala tehotná a po dohode s odporcom sa podrobila zákroku. Odporcu hodnotila ako dobrého človeka, pokiaľ nemal vypité - vtedy mal skrat a navrhovateľka sa ho bála. Svedkyňa vedela o jeho žiarlivosti, pretože počas jednej návštevy u nej zatelefonoval navrhovateľke aj desaťkrát. Podľa jej názoru navrhovateľka s ním žila len kvôli deťom. Pokiaľ aj užívala alkoholické nápoje, nebolo to v takom rozsahu, aby to zneužívala, teda neopíjala sa. Sám odporca jej občas kúpil pivo.
Uznesením z 25.01.2012 súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie a vypracovaním znaleckého posudku poveril PhDr. Darinu Hubovú. V obšírnom a kompletnom znaleckom posudku č. 16/12 znalkyňa po vykonaní psychiatrického vyšetrenia oboch účastníkov a ich maloletej dcéry X., ako aj laboratórneho vyšetrenia navrhovateľky prizvanou znalkyňou z odboru alkohológie dospela k záverom, že aj keď ani jeden z rodičov nemá ideálne emocionálne a osobnostné kvality, za daného stavu odporúča zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s ohľadom na útly vek maloletého S. a potrebu udržania a ďalšieho posilňovania súrodeneckej väzby s mal. X.. U matky je navyše predpoklad, že nebude deti indukovať voči otcovi. Pokiaľ ide o styk mal. detí s rodičom, ktorému nebudú zverené do osobnej starostlivosti, odporúča ho upraviť formou predĺženého víkendu v párnom týždni od piatku 17.00 hod. do pondelka 17.00 hod. a v nepárnom týždni v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 17.00 hod., počas letných prázdnin aspoň v dĺžke dvoch týždňov v týždňových intervaloch u mal. S. a 2-3 týždňový nepretržitý pobyt u maloletej X.. Psychiatrické vyšetrenie navrhovateľky znalkyňou MUDr. Ivicou Mitrikovou z odboru Psychiatria, odvetvie Liečba alkoholizmu a toxikománie z 02.04.2012 prinieslo diagnostický záver, že u S. S. bol zistený občasný konzum alkoholu, ktorý nemá charakter chorobného návyku či závislosti. Známky duševnej poruchy ani choroby u menovanej neboli psychiatrickým vyšetrením zistené, a teda nie je dôvod na obmedzenie alebo upretie jej rodičovských práv k maloletým deťom.
Z iniciatívy odporcu sa súd v rámci vykonávaného dokazovania oboznámil aj s čestnými prehláseniami štyroch navrhovaných svedkov. Podľa M. K., ktorá je tetou a krstnou matkou odporcu, požívanie alkoholu u navrhovateľky zistila už dávno na rôznych rodinných akciách, kde si alkohol neraz aj pýtala. Neodmietla ho, ani keď bola tehotná ani keď kojila mal. S.. Niekoľkokrát sa opila tak, že stratila nad sebou kontrolu. Bolo to aj 28.11.2009 na oslave narodením jej sestry, keď spadla zo stoličky dozadu, dorezala si ruku na rozbitej fľaši a museli ju kriesiť. Záchranku nevolali pre jej opitosť. O týždeň 05.12.2009 bola ďalšia oslava 80.narodenín jej otca, kde si nalievala sama a znova sa opila. Opakovane spadla na schodoch, neskôr odišla k svokre, kde ju našli v kaluži krvi, mala vybité dva zuby a rozbité obe kolená. V tom čase bola tehotná s mal. S.. Na Šírave sa opila na mol; plačúcej X. kričala, že ju utopí v Šírave. Pila aj vo vysokom štádiu tehotenstva, na X. narodeniny, desať dní pred narodením syna.
S. N. ako bývalý suded účastníkov konania prehlásil, že navrhovateľku videl po návšteve susedovcov X. opitú, pričom spadla z nôh a rozprávala z cesty. Odporca na ňu v byte kričal, že zasa pila a z ich bytu bolo počuť často hádky.
Podľa X. I. v čase jej bývania u sestry S. X. navrhovateľku videla takmer sústavne opitú, často niekam odchádzala a ona jej pomáhala strážiť dcéru. Pila denne a prichádzala k nim aj v skorých ranných hodinách a popíjala v kuchyni, niekedy aj do polnoci. Nemala zábrany piť ani vtedy, keď dojčila mal. S., pričom argumentovala tým, že aspoň skôr zaspí. Nikdy nevidela, aby bol odporca na ňu hrubý alebo aby ju udrel. Ona však bola chladná a arogantná, keď pre ňu prišiel. Videla, ako odpila alkohol z fľaše a doliala do nej vodu.
Otec odporcu Z. S. čestne prehlásil, že v lete 2008 bol svedkom toho, ako sa jeho nahá nevesta dopustila nevery so susedom Š.. Po tomto incidente on s manželkou odišiel a neskôr sa odsťahovali z bytovky, aby zachránili svoje manželstvo. Aj u nich doma často popíjala alkohol, vypila aj celú fľašu a niekedy naliala do nej vodu. Museli pri nej fľaše zamykať, v tom prípade si išla požičať peniaze od svojej matky, aby si mohla fľašu kúpiť.
Na návrh právnej zástupkyne odporcu súd vo veci vypočul poverenú znalkyňu PhDr. Hubovú na pojednávaní dňa 10.07.2012. Znalkyňa ako svedkyňa v celom rozsahu trvala na svojom znaleckom posudku. Potvrdila, že nezistila nijaké skutočnosti nasvedčujúce alkoholizmu matky, jej závislosti na ňom. Nevidí dôvod, pre ktorý by jej nebolo možné zveriť obe maloleté deti do osobnej starostlivosti. Uviedla, že nemožno vylúčiť požívanie alkoholu navrhovateľkou v období od začiatku manželstva, ale obaja účastníci priznali užívanie alkoholu, holdovali mu aj vo väčšej miere, chodili sa zabávať, navštevovali diskotéky. V rokoch, na ktoré poukazuje odporca, bola zamestnaná v banke, denne chodila do práce, a pracovné hodnotenie jej zamestnávateľa je pozitívne. Nedá sa vylúčiť, že unikala do užívania alkoholu pre odporcovu žiarlivosť a nedôveru, aby zmiernila vnútorné napätie vznikajúce pre jeho správanie. Aj v súčasnej dobe si navrhovateľka dopraje pivo alebo pohár vína, ale nie je od alkoholu závislá a nemá problém vzdať sa ho a odolať mu, teda nie je u nej vytvorený návyk. Ide u nej o príležitostné, niekedy nadmerné užitie alkoholických nápojov. Ani jeden z rodičov nie je celkom zodpovedný vo vzťahu k deťom, ale aj jeden aj druhý majú predpoklady k tomu, aby sa vedeli o ne postarať, a teda sú rodičovsky spôsobilí. Z výpovede mal. X. nepostrehla jej nezáujem o matku, aj keď pri výpovedi uviedla, že radšej by ostala v starostlivosti otca. Treba však brať do úvahy záujem maloletých detí, medzi ktorými by mal ostať súrodenecký vzťah, aj keď mal. S. je v útlom veku. Podľa názoru znalkyne súdne rozhodnutie v prejednávanej veci by mohlo skonsolidovať situáciu účastníkov konania.
Prvostupňový súd po vrátení veci Krajským súdom Prešov vykonával ďalšie dokazovanie smerujúce k zisteniu, aký je aktuálny stav vo vzťahoch účastníkov konania a ich maloletých detí.
Dňa 13.09.2013 zástupca navrhovateľky doručil súdu dôkaz - odpoveď Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z 19.06.2013 na sťažnosť matky detí, z ktorej vyplynulo, že správa ÚPSVaR Humenné, pracovisko Snina, zo 14.03.2013 v kontexte obsahu spisovej dokumentácie detí nevyhodnocuje situáciu komplexne a neberie do úvahy všetky objektívne skutočnosti dôležité pre rozhodnutie súdu.
Ďalšie dôkazy navrhovateľky predstavujú čestné vyhlásenia svedkov. S. E. v prehlásení zo 16.09.2013 uviedla, že jej bývalý zať natáča zinscenované odovzdanie vnučky X. pred ich domom, vnučku však zadrží a do domu nepustí, aby vytvoril dojem dodržiavania súdneho rozhodnutia. Ovplyvňuje sociálnych pracovníkov a tvrdí, že je vzorný otec. Oblečenie od matky bývalý zať spálil a priznal to aj pred sociálnymi pracovníkmi.
F.. S. E. ako brat navrhovateľky potvrdil, že bol osobne prítomný počas cestnej kontroly a zadržania vodičského preukazu odporcovi dňa 30.07.2006 po pozitívnej dychovej skúške na alkohol za volantom. Aj on potvrdil, že bol viackrát osobne svedkom zinscenovaného predstieraného odovzdávania mal. X. matke. Jeho sestra je dlhodobo vystavená nátlaku, urážaniu, fyzickým útokom a ohováraniu zo strany odporcu, jeho matky, otca a sestry. Bola a stále je cieľom lží a neskutočných výmyslov.
Svedkyňa K. O. ako suseda navrhovateľky uviedla, že matku detí dobre pozná. Je neustále svedkom a pozorovateľkou ohavných a neprípustných činov odporcu a jeho rodiny. Bola svedkom fyzického napadnutia navrhovateľky jej svokrou pred domom, keď držala mal. S. na rukách; vulgárne jej nadávala a osočovala ju. Potvrdila, že odporca hodil sladkosti pre deti od matky do koša pred domom. Popísala niekoľko situácií pri odovzdávaní detí, pri ktorých matka mala obmedzovaný prístup k deťom alebo
bola osočovaná svokrou. Rodičia odporcu predvádzajú psychický teror, ktorý je dôkazom neskutočnej nenávisti voči matke detí a jeho cieľom je ubližovať jej a trápiť ju.
Dňa 06.11.2013 bola súdu podaná nová správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, o prešetrení pomerov o rodičov mal. detí. Matka opakovane oslovila úrad s prosbou o pomoc pri úprave vzťahu s dcérou. Dieťa t.č. odmietlo stretnutia s matkou na referáte napriek tomu, že do budúcna nevylučuje kontakt s ňou. Psychologička u dieťaťa vníma obavu, že mama ju nevráti tak, ako pred časom nevrátila brata. V prípade dcéry zo strany matky však nehrozí žiadny násilný akt. V správe sa uvádza, že akýkoľvek návrh na úpravu vzťahu matky s dcérou momentálne zlyháva a bude zlyhávať do doby, pokiaľ rodičia neprestanú viesť súdne spory, o ktorých je informované aj dieťa. Komunikácia medzi rodičmi je stále konfrontačná a obviňujúca. Dieťa nemá v takejto situácii inú možnosť, len sa navonok stotožniť s jedným z rodičov a t.č. je to otec. Mal. X. žije s otcom v dvojpodlažnom rodinnom dome, ktorý je udržiavaný, kontakt s matkou dlhodobo a sústavne odmieta. Vidí ju len pri preberaní a odovzdávaní mal. S.M. počas niekoľkých minút za prítomnosti otca a kamier na oboch stranách. Matka detí tiež žije v dvojpodlažnom rodinnom dome, kde je hygiena na dobrej úrovni. Obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky potrebné pre riadnu starostlivosť o maloleté deti. Problémom je, že sa nevedia dlhodobo dohodnúť na úprave styku so svojimi deťmi.
Psychologička Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, v správe zo 06.11.2013 uviedla, že pri realizácii dohodnutého styku pred domom matky, ktoré malo byť bez otca a kamier, došlo ku konfliktu vyvolanému starou matkou, čo opäť ovplyvnilo vzťah dcéry k matke. Napriek opakovaným pokusom meniť negatívne postoje dcéry voči matke psychologička konštatuje, že dospelí svojimi neuváženými vyjadreniami a správaním v prítomnosti detí maria hlavne mal. X. vytvorenie dôvery k matke, čím dieťa poškodzujú. Pokiaľ nebude medzi rodičmi bez ohľadu na súdne rozhodnutie spolupráca na probléme dcéry, je akékoľvek poradenské vedenie neúčinné. Pre matku je neprijateľná navrhnutá alternatíva ponechať dcéru v starostlivosti otca.
Zástupkyňa odporcu dňa 11.11.2013 spochybnila vierohodnosť tvrdenia svedkyne K. O. o incidente medzi navrhovateľkou a jej svokrou z dôvodu, že Obvodný úrad Humenné záznamom z 12.06.2013 vec odložil. Čestné prehlásenie brata navrhovateľky Ing. S. E. spochybnila, pretože je bez overeného podpisu. Prehlásenie S. E.j považuje za nedôveryhodné a podložila ho podaným oznámením odporcu o spáchaní priestupku menovanej dňa 18.10.2013. Doložila potvrdenie ošetrujúcej lekárky o zranení mal. X. po konflikte z 18.10.2013 a potvrdenie o jej zdravotnom stave, o zdravotnom stave mal. S. a správu materskej školy, ktorú navštevuje mal. S.. Vo svojom písomnom vyjadrení z 25.11.2013 uviedla, že styk s maloletými deťmi je upravený predbežne, a to u mal. X. uznesením OS Humenné 19P/424/2011 z 11.11.2011, ktorým bola zverená do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na jej výživu s tým, že je oprávnená stýkať sa s ňou každý týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., a u mal. S. uznesením OS Humenné 12P/42/2011 zo 07.11.2011, ktorým bola zverená do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na jej výživu s tým, že je oprávnená stýkať sa s ním každý týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Uviedla, že u mal. S. takto upravený styk je právoplatný a vykonateľný od 13.04.2012, ale navrhovateľka ho nerešpektovala a odporcovi maloletého vydala až takmer po roku - dňa 10.03.2013. Jej návrh na zmenu takto upraveného styku súd v júli 2013 zamietol. Upravený styk u oboch detí vzájomne korešponduje, čo je v záujme maloletých detí, ich zdravého psychického vývoja a zabezpečuje ich súrodenecké väzby. Od právoplatnosti a vykonateľnosti predbežných opatrení uplynulo viac ako jeden a pol roka u mal. S. a viac ako dva roky u mal. X., a počas uvedenej doby na strane odporcu nedošlo k žiadnym závažným skutočnostiam, ktoré by odôvodňovali zmenu takto ustálenej starostlivosti o deti. Otec sa o deti stará vzorne a zodpovedne, dôkazom čoho je neustále opakovaná vôľa mal. X. žiť s ním a bratom. Matka o mal. X. v skutočnosti záujem nemá. Uviedla, že závery znaleckého posudku, na ktorý sa navrhovateľka odvoláva, odporujú skutkovému stavu, sú v rozpore s vyjadreniami kolízneho opatrovníka a s vykonaným dokazovaním, ako aj v hrubom rozpore s čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa.
Zo správy psychologičky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, vypracovanej dňa 29.11.2013, bolo zistené, že v uvedený deň boli prevedené psychologické konzultácie s mal. X. a jej rodičmi, ktorých cieľom bolo posúdenie súčasného vzťahu maloletej k matke. Z individuálnej konzultácie s maloletou vyplynulo, že sklamanie a hnev X. voči matke je sčasti prebratý a sčasti k nemu prispelo okolie aj samotná matka. X. sa k matke správa prevažne odmietavo vzhľadom na rozpory medzi rodičmi, neuvážené výroky a správanie rodičov a vzhľadom na svoje negatívne pocity
voči matke. Pozitívne emócie X. voči matke sú t.č. len potlačené a je predpoklad, že po zverení otcovi by dokázala s matkou tráviť voľný čas. Zo spoločnej konzultácie maloletej a matky vyplynulo, že dieťa sa k matke správa odlišne v situáciách, kedy nie je prítomný otec. S matkou komunikovala, nevyhýbala sa žiadnej téme, bola spontánna a veselá. Uvoľnene prebehlo ich stretnutie po dlhšom čase v Tescu, ktoré si obe pochvaľovali. Následná realizácia styku opäť negatívne ovplyvnila vzťah dcéry k matke, pretože dieťa očakávalo od matky v danej situácii iné správanie. X. aj pred matkou prezentovala svoj postoj, že chce byť zverená otcovi a svoj kontakt s mamou podmieňuje zverením otcovi. Z individuálnych konzultácií s rodičmi vyplynulo, že pre matku nie je prijateľné zverenie dcéry otcovi. Rozumie postoju mal. X. a nedožaduje sa styku s ňou násilím, pretože jej na nej záleží. Psychologička poukázala na to, že na konzultácii dňa 15.11.2013 matka by už prijala riešenie, aby bola mal. X. L.verená otcovi a postupne si hľadali cestu k sebe, pričom otec sa vyjadril, že v takom prípade sám bude u dcéry podporovať návštevy u matky.
Dňa 06.01.2014 sa k veci písomne vyjadril nový splnomocnený právny zástupca navrhovateľky. Uviedol, že odporcova stratégia v tomto konaní bola a je založená na diskreditácii matky. Vykonané dokazovanie ukázalo, že sú to krivé obvinenia, ktoré sú len v rovine tvrdení bez podloženia dôkazmi. Aj kolízny opatrovník naposledy vo svojej správe zo 06.11.2013 o prešetrení pomerov proklamoval, že navrhovateľka je spôsobilá riadne sa starať o svoje maloleté deti a má na to osobnostné predpoklady a vytvorené životné podmienky. Znalecké dokazovanie ju charakterizovalo ako ženu s dobre rozvinutými materinskými citmi, ktorá má úprimne rada maloleté deti, prejavuje sa k nim vrelo a láskavo, k prežívaniu detí je empatická a má predpoklady k tomu, aby poskytla deťom potrebný pocit bezpečia, istoty a primeranú starostlivosť pri uspokojovaní ich potrieb. Odmieta tvrdenie, že matka nemá záujem o mal. X. v čase odovzdávania. Viackrát kontaktovala úrad práce a žiadala o pomoc a spoluprácu pri úprave vzťahu s dcérou. Poukázal na ovplyvňovanie mal. X. otcom, čo naznačila aj súdna znalkyňa, a teda vonkajšie prejavy X. nemusia korešpondovať s jej skutočnými vnútornými potrebami a úprimnými záujmami. Dieťa nesmie byť do rozhodnutia vmanipulované, ani vystavené nevhodnému vplyvu či tlaku; dieťa má právo vyjadriť svoje vlastné názory a nie názory iných. Tým, že otec ovplyvňuje maloletú aj verbálne, zaťahuje ju do problémov rozvodu, v jeho výchovnom prostredí sa dospelí pred maloletou vyjadrujú negatívne k osobe matky, otec maloletú citovo vydiera afektmi plaču a suicdálnymi proklamáciami s cieľom pripútať si ju k sebe a odcudziť vo vzťahu k matke, vážne tak ohrozuje citový vývin maloletej, najmä jej väzbu na matku. K záverom znalkyne sa priblížil aj kolízny opatrovník vo svojej správe z 21.06.2013, v ktorej konštatoval, že dieťa nemôže už dlhšiu dobu slobodne rozvíjať svoj vzťah k matke, je zakliesnené v predchádzajúcich aj v súčasných obvineniach matky zo strany okolia, dieťa preberá negatívne vyjadrenia, názory, postoje a nastavenie otca a jeho príbuzných voči matke. Pokiaľ ide o mal. S., ten s ohľadom na svoj vek nevie hodnoverne vyjadriť svoj záujem a názor. Materinskú lásku však trojročnému chlapcovi dokáže dať len matka. Pri otcovej práci hasiča - záchranára pracujúceho aj na smeny sa o neho jednoznačne dokáže lepšie postarať matka. Uviedol, že pri meritórnom rozhodovaní súd nie je viazaný predbežnými opatreniami, ktoré majú charakter dočasnej úpravy vzťahov. Poukázal na to, že Krajskú súd v Prešove nespochybnil vecnú správnosť rozsudku v tejto veci, iba dal pokyn prvostupňovému súdu na zabezpečenie aktuálnych záverov znalkyne.
Ďalším podaním doručeným 15.01.2014 navrhol zástupca navrhovateľky vykonať dôkaz v zmysle pokynu odvolacieho súdu a doplniť znalecké dokazovanie PhDr. Dariny Hubovej v tom zmysle, či aj v súčasnosti platí jej záver vyslovený v ňou vypracovanom znaleckom posudku. Súčasne navrhol, aby s ohľadom na závery šetrenia ústredia PSVaR súd neprihliadal na správu opatrovníka zo dňa 14.03.2013, ktorá bola neštandardná, neobjektívna a zavádzajúca.
Dňa 22.01.2014 kolízny opatrovník vypracoval pre potreby súdu správu o realizovaní odovzdávania mal. X. medzi rodičmi. Uviedol, že dňa 10.01.2014 dieťa voči matke reagovalo drzo, nechcelo sa dať ani pohladiť a odmietlo zobrať si darčeky od matky s odôvodnením, že matka klamala na súde. Matka nasadla s mal. S. do auta a odišla. Dňa 17.01.2014 sa stretnutie nezrealizovalo, dcéra odmietla ísť k matke a tá odišla len s mal. Marošom. Na otázku kolízneho opatrovníka svoje správanie zdôvodnila tým, že matka ju bila, resp. že sa jej nezastala, keď ju bila baba s metlou. Mal. X. už nie je ochotná dodržiavať ani skoršiu dohodu o tom, že s matkou pôjde aspoň do Tesca.
Napriek nesúhlasu zástupkyne odporcu a návrhu kolízneho opatrovníka na nariadenie nového znaleckého dokazovania novým znalcom súd vo veci nariadil doplnenie znaleckého dokazovania znalkyňou PhDr. Darinou Hubovou, a to v zmysle usmernenia odvolacieho súdu uznesením zo dňa
12.02.2014. Medzitým kolízny opatrovník súdu doručil ním vyžiadané znalecké posudky, ktoré boli vypracované pre OR PZ Humenné v zastavenej trestnej veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby.
Zo znaleckého posudku PhDr. Eugena Čížeka č. 110/2013 zo dňa 15.12.2013 súd zistil, že odporca a otec detí má intelektové schopnosti v pásme mierneho nadpriemeru, rovnako tak úroveň pamäťových schopností a vie správne vnímať, vybavovať a reprodukovať prežité skutočnosti. Bola u neho zistená snaha javiť sa v lepšom svetle a skresľovať skutočnosti vo svoj prospech. Jeho osobnosť je bez zistených porúch štruktúry, všeobecná hodnovernosť je plne zachovaná, ale špecifická vierohodnosť je znížená. Má tendenciu disimulovať, podávať o sebe sociálne prijateľný obraz. Vo všetkých aplikovaných technikách na meranie „lži skóre“ dosahuje zvýšené hodnoty. Uviedol, že sa stotožňuje so závermi znaleckého posudku vypracovaného PhDr. Darinou Hubovou v rámci konania o rozvod manželstva.
Zo znaleckého posudku PhDr. Eugena Čížeka č. 111/2013 zo dňa 17.12.2013 súd zistil, že navrhovateľka a matka detí má intelektové schopnosti v pásme nadpriemeru, rovnako tak úroveň pamäťových schopností a vie správne vnímať, vybavovať a reprodukovať prežité udalosti. Nebola u nej zistená snaha javiť sa v lepšom svetle a skresľovať skutočnosti vo svoj prospech. Jej osobnosť je bez zistených zmien či porúch, vo všetkých aplikovaných technikách na meranie „lži skóre“ dosiahla hodnoty v norme. Pri vyšetrení jej psychického stavu nezistil skutočnosti signalizujúce narušenie jej psychického zdravia dôsledkom spolužitia a správania sa svedka S. S. a nejaví ani známky fyzického či psychického týrania. Všeobecná hodnovernosť jej výpovedí je plne zachovaná, prežité udalosti primerane interpretuje. Aj špecifická vierohodnosť je u nej zachovaná. Znalec konštatoval, že k skresleniu interpretácie niektorých prežitých udalostí pri stretnutí so svedkom S. S. vyplýva z emočného vkladu a prežívania vzniknutého sporu a nie zo snahy podávať skreslený popis udalostí. Uviedol, že na základe svojich zistení sa stotožňuje so závermi znaleckého posudku vypracovaného PhDr. Darinou Hubovou v rámci konania o rozvod manželstva.
Znalecký posudok PhDr. Eugena Čížeka č. 112/2013 zo dňa 19.12.2013 hodnotí intelektové schopnosti mal. X. S. v pásme mierneho nadpriemeru, úroveň jej pamäťových schopností zodpovedá jej intelektovej výbave a je mierne nadpriemerná, maloletá je schopná správne vnímať, vybavovať a reprodukovať prežité udalosti a nebola u nej zistená snaha javiť sa v lepšom svetle ani snaha vedome skresľovať skutočnosti vo svoj prospech. Jej osobnosť je bez známok patológie štruktúry, neboli zistené zmeny ani poruchy osobnosti. Maloletá X. sa dôsledkom konfliktov medzi jej rodičmi dostala do situácie, kedy je vystavená psychickému tlaku zo strany otca smerovaného proti jej matke. Otec maloletej má sklon k manipulatívnemu správaniu, jeho postoj k bývalej manželke je hostilný, útočný. Svoju kritickú produkciu na adresu matky nedokáže ovládnuť ani v prítomnosti dcéry, čo neprispieva k jej psychickej pohode a tiež negatívne vplýva na jej ďalší vývoj. O otca absentujú racionálne princípy, ktoré by mu dovoľovali efektívnym spôsobom zaobchádzať so svojou rodičovskou výbavou. Matka vo vzťahu k dcére nevyvoláva zbytočne dramatické situácie. Nebola u nej zistená tendencia k manipulácii dcéry vo vzťahu k otcovi v zmysle devastácie tohto vzťahu či jeho znevažovania. Vzniknutá situácia vyvoláva u maloletej Lenky, ktorá je vzhľadom na svoj vek zvýšene sugestibilná a ovplyvniteľná, postupnú devastáciu jej vzťahu k osobe matky a dôsledkom toho vytvorenie nekritického, idealizujúceho vzťahu k osobe svojho otca. Identifikuje sa s jeho negatívnymi tvrdeniami smerujúcimi k osobe jej matky.
V Doplnku k znaleckému posudku č. 16/12 vypracovanom súdnou znalkyňou PhDr. Darinou Hubovou dňa 06.06.2014 sa uvádza, že kvalita vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi sa nezmenila, citové väzby sú vzájomne pozitívne. X. je na otcovi citovo závislá, je s ním v koalícii proti matke, nekriticky zdieľa a identifikuje sa s otcovými emóciami, názormi a postojmi k osobe matky a matkinej rodiny. Kvalita vzájomného vzťahu matky a X. sa zhoršila, postupne sa u maloletej objavujú príznaky syndrómu zavrhnutého rodiča. Vzájomný citový vzťah matky a mal. S. je pozitívny, chlapček má vytvorenú citovú väzbu k matke, potrebuje jej materskú starostlivosť, neprejavuje z matky strach, neodmieta ju. Pokiaľ sa u dieťaťa objavuje odmietavé správanie k matke počas odovzdávania na styk, ide o napodmieňované správanie, vyvolávané emočnou záťažou z konfliktov, ktoré vyvolávajú rodičia a ich príbuzní. Znalkyňa nezistila také skutočnosti, v dôsledku ktorých by mala korigovať svoje pôvodné závery a naďalej doporučuje zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Styk s rodičom, ktorému nebudú deti zverené do osobnej starostlivosti, doporučuje upraviť vo forme predĺžených víkendov každý párny týždeň, v nepárnom týždni v utorok a štvrtok od 15. do 17., príp. 18. hodiny, aby sa rodič mohol podieľať aj na príprave dieťaťa do školy. Odporúča určiť styky aj na čas prázdnin a sviatkov.
Kolízny opatrovník sa k doplnku znaleckého posudku vyjadril dňa 16.07.2014 tak, že berie jeho závery týkajúce sa odporučenia zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matke na vedomie a poukazuje na to, že rodičia medzi sebou vedú neustále spory, zlyháva akékoľvek sociálne a psychologické poradenstvo zo strany úradu a obaja rodičia nie vždy rešpektovali a využili jeho odporúčanie. Zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky bude ťažko realizovateľné. Maloletá X. dlhodobo a jasne odmieta matku a opakovane zdôrazňuje, že sa s matkou bude stretávať len v prípade, ak bude súdom zverená otcovi. Maloletá nezvládne bez psychickej ujmy zmenu súčasného stavu a pre mal. S. bude znamenať takáto zmena tiež záťaž. Z uvedených dôvodov dáva do pozornosti súdu protichodné názory súdneho znalca a kolízneho opatrovníka.
Zástupkyňa odporcu vo svojom vyjadrení k doplnku znaleckého posudku doručeného súdu 21.07.2014 uviedla, že s jeho závermi nesúhlasí, považuje ich za neodborné a nesprávne, pretože sú neobjektívne a v rozpore so záujmami mal. detí. Poukázala na to, že navrhovateľka svojím nezodpovedným konaním bezmála rok bránila kontaktu mal. S. s odporcom v zmysle predbežnej úpravy a u mal. X. vytvorila pocity strachu, nedôvery, neistoty a nelásku voči matke. Tieto skutočnosti znalkyňa vyhodnotila neobjektívne a jednoznačne v prospech navrhovateľky a v absolútnej nezaujatosti voči odporcovi. Vôbec nezohľadnila túžbu mal. X. Ž.iť spolu s bratom a otcom s tým, že tento názor vyjadrila ako osemročná. Dnes má X. 10 rokov, je zdravá a vyspelá a dokáže jasne vyjadriť svoj názor. Nerešpektovanie jej vôle je hrubým porušovaním jej práva vyplývajúceho z čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Súdu predložila správu od detského psychiatra, ktorý u mal. S. konštatoval nedobrý vzťah k matke, strach z nej s uvedením, že nie je vhodné dieťa nútiť ísť k matke. Doložila aj správu od detskej psychologičky, ktorá pre zdravotné ťažkosti u mal. S. odporučila zákaz styku dieťaťa s matkou. Znalkyňa sa nevysporiadala ani s právoplatným odsúdením navrhovateľky pre skutok kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. uznesením OS Humenné 1T/58/2012 zo dňa 19.09.2012. Podľa zástupkyne odporcu nenastali žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu v živote mal. detí a ich zverenie do osobnej starostlivosti matky. Závery znalkyne v doplnku posudku sú podľa nej nesprávne a navrhla ďalšie dokazovanie jej výsluchom, výsluchom mal. X., kolízneho opatrovníka a kontrolné znalecké dokazovanie.
Právny zástupca navrhovateľky so závermi doplnku znaleckého posudku v zásade súhlasil. Uviedol, že znalecký posudok súdom ustanoveného znalca je dôkazom s vyššou výpovednou hodnotou ako je správa kolízneho opatrovníka, ktorá plní doplňujúcu funkciu pre potreby súdu. Naďalej tvrdí, že otec formuje názor maloletej X., manipuluje ju proti matke, zaťahuje ju do jeho problémov a dcére svojsky podáva informácie týkajúce sa tohto konania. X. pôvodne milovala oboch rodičov a vyše dvoch rokov prechádza skúsenosťou „brainwashingu“ ( vymývania mozgu ), ktorá ju ďalekosiahlo ovplyvní do budúcna.
Na súdnom pojednávaní dňa 28.10.2014 súdna znalkyňa PhDr. Hubová v rámci svojho výsluchu popísala a vyhodnotila niektoré situácie, ktoré mala možnosť vidieť alebo zažiť. Problémový styk mal. X. s matkou sa začal v roku 2011; v tom čase aj kolízny opatrovník konštatoval, že maloletá je pod vplyvom otca a v jeho prítomnosti sa k matke správa inak ako v jeho neprítomnosti. Aj psychológ konštatoval, že maloletá má k matke citový vzťah, ale preberá názory, postoje a citové pnutia otca, ktorého v tom čase preferovala. Táto preferencia ostala aj v súčasnosti. Dcéra je v koalícii s otcom a rodičia vzhľadom na nepriateľský vzťah k sebe sa pri svojich stretnutiach a pri odovzdávaní a preberaní detí dostávajú neustále do konfliktov. Účastní toho boli aj starí rodičia z oboch strán a to situáciu ešte viac eskalovalo. Takéto situácie zle vplývali na mal. X. a tá začala stále viac odmietať svoju matku na základe toho, čo videla, čo počula a ako to bolo spracovávané otcom a jeho rodinou. Otec je navonok kľudný a sporiadaný človek, ale je emocionálne labilný. Vývoj celej záležitosti vychádza z jeho postojov, z jeho názorov. Vyjadril sa, že pokiaľ žije, nedokáže existovať ani jeden deň bez svojich detí a urobí všetko pre to, aby boli zverené do jeho starostlivosti. Robí to už tri roky. Maloletý S. mal k matke dobrý citový vzťah a nebol u neho žiadny problém. Matke možno vytknúť len to, že ho otcovi nedala 10-11 mesiacov; počas tejto doby však dokázala, že napriek všetkým obvineniam je spôsobilá o dieťa sa postarať. Po tejto dobe nastala u neho zmena a začal sa k nej správať odlišným spôsobom. Pokiaľ otec tvrdí, že dieťa má zdravotné problémy neurotické, lekár ich konštatuje iba na základe informácií z jednej strany a môže ísť o účelové konanie otca. Podobne aj psychológ či psychiater. Nemôžu preto zasahovať svojimi vyjadreniami do vhodnej úpravy styku, takého vyjadrenie má byť právnym vyjadrením. Dohoda o úprave rodičovských práv medzi rodičmi do úvahy neprichádza a situácia je patová. Otec zo svojej pozície neustúpi a nezmenil svoje správanie tak, aby styk matky s deťmi uľahčil. Nedokáže ani k dcére vyslať signál, aby sa k matke
správala dôvernejšie alebo pozitívnejšie a popísala to na konkrétnej situácii, ktorú zažila a ktorá si žiadala iný zásah otca. Keďže obe deti sú v osobnej starostlivosti otca, ktorý si neželá zo strany detí verbálne, dotykové či iné citové prejavy voči matke, sú pod otcovým vplyvom a preberajú jeho správanie. Ani jeden z rodičov nie je u znalkyne idealizovaný, ale nie je to matka, kto sa nedokáže postarať o deti. Matka ich ani nevedie vo vzťahu k otcovi negatívne. Deje sa to však na strane otca, ktorý nepreukazuje rodičovskú spôsobilosť v tom, že deti nevychováva k úcte a k rešpektu voči ich matke. Nemá záujem na tom, aby sa mal. X. vo vzťahu k matke cítila citovo komfortne. Bojí sa, že príde o obe deti, že ich nebude mať vo svojej starostlivosti, ale je to nezrelý postoj. X. má vo svoje matke svoj identifikačný vzor správania ženského typu, pretože na rozdiel od fyzickej starostlivosti nemožno nahradiť citový vzťah dieťaťa s matkou. Pokiaľ v živote dieťaťa takýto kontakt chýba, dieťa sa vyvíja nevyrovnane a to má neblahé následky v jeho ďalšom vývine. Nie je isté, či si mal Lenka napriek prezentovaným názorom uvedomuje, aké následky nastanú, ak je vychovávaná v negatívnom až v nenávistnom postoji k matke. To si uvedomí až v pubertálnom alebo postpubertálnom vývinovom období. Znalkyňa pri svojom výsluchu poukázala aj na neblahé dôsledky v prípade roztrhnutia súrodencov. Trvala na svojich znaleckých nálezoch a uviedla, že matka je schopná deti vychovávať tak, aby nestratili svoj citový vzťah k otcovi, ale v prípade zverenia detí do výchovy otca ten nebude mať v budúcnosti ochotu, aby sa deti stretávali s matkou. Na otázku zástupkyne odporcu dodala, že odporca je dobrým otcom, ale čo sa týka jeho výchovného usmernenia detí vo vzťahu k matke, v tomto smere sú jej charakteristiky vo vzťahu k nemu negatívne.
Dňa 06.11.2014 právny zástupca navrhovateľky predložil súdu doklady preukazujúce jej príjmovú situáciu v roku 2014. Navrhovateľka bola v období od 01.01.2014 do 10.06.2014 dobrovoľne nezamestnaná, čo vyplynulo z jej čestného prehlásenia z 30.10.2014. Od 11.06.2014 do 31.08.2014 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a uvedené dokladovala potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné z 31.10.2014. V máji a v júni 2014 poberala dávku v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur, v júli a v auguste 2014 v sume 96,30 eur, v septembri opäť 61,60 eur. Od septembra 2014 je zamestnaná v ČSOB a.s., jej príjem za september 2014 bol vo výške 583,64 eur.
V rovnaký deň predložila potvrdenie o príjme odporcu aj jeho právna zástupkyňa. Za obdobie od januára do septembra 2014 mal odporca čistý príjem 5 905,33 eur, čo priemerne predstavuje 656,15 eur mesačne.
Podaním doručeným súdu 10.11.2014 zástupkyňa odporcu oznámila, že závery súdnej znalkyne v doplnku k posudku sú neodborné, nesprávne a neobjektívne. Znalkyňa nemala pri vypracovávaní posudku a jeho doplnku niektoré súvisiace súdne spisy a spochybňuje všetko, čo je v prospech odporcu, Jej postoj k veci je jednostranný, neobjektívny a svedčí o jej predpojatosti voči odporcovi. Navrhovala vo veci nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, vyslúchnuť kolízneho opatrovníka a maloletú X..
Na súdnom pojednávaní dňa 11.11.2014 právny zástupca navrhovateľky trval na zverení oboch detí do osobnej starostlivosti matky a odporcu zaviazať k vyživovacej povinnosti voči mal. X. sumou 200,- eur mesačne a u mal. S. sumou 100,- eur mesačne. Pokiaľ ide o úpravu styku, navrhoval, aby sa odporca s deťmi stýkal každý párny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že otec si deti vyzdvihne a odovzdá ich matke pred bytom matky a matka je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť.
Právna zástupkyňa odporcu trvala na vykonaní ďalších dôkazov tak, ako to navrhla vo svojom písomnom podaní zo 07.11.2014. Maloleté deti žiadala zveriť odporcovi a upraviť výživné a styk navrhovateľky s nimi. Odporca výšku výživného konkretizoval a žiadal, aby navrhovateľka prispievala na mal. X. sumou 150,- eur mesačne a na mel. S. sumou 100,- eur mesačne a pokiaľ ide o úpravu styku, navrhol ho realizovať každý týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a cez týždeň každý utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. Vyzval navrhovateľku, aby rešpektovala vôľu mal. X.. Právna zástupkyňa odporcu v závere svojho vyjadrenia žiadala, aby súd neupravoval styk matky s mal. X., pretože táto si styk s matkou nepraje a súd by mal jej názor rešpektovať.
Kolízny opatrovník na súdnom pojednávaní uviedol, že rozhodnutie o zverení detí do osobnej starostlivosti jednému z rodičov ponecháva na úvahe súdu a odporúčal takú úpravu styku, ktorá by umožňovala stretávania druhého rodiča s deťmi aj počas týždňa vo vyhovujúcom čase a aby sa odovzdávanie detí uskutočňovalo na neutrálnej pôde. Poukázal na to, že doposiaľ do výchovy aj do úpravy styku vstupovali aj starí rodičia, najmä staré matky z oboch strán.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že o návrhu navrhovateľky v časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva s odporcom možno rozhodnúť.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi ( § 24 ods 4 ZR).
Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
V zmysle § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich deti podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada sa na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sa aj na starostlivosť rodičov o spoločnú domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť ( § 62 ods. 5 ZR).
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie ( § 75 ods. 1 ZR).
Predmetom tohto konania bol okrem rozvodu rodičov aj návrh matky detí - maloletej X., nar. XX.XX.XXXX, a maloletého S., nar. XX.XX.XXXX, na úpravu rodičovských práv a povinností k nim, teda zverenia detí do osobnej starostlivosti jedného rodiča, určenia výživného k obom deťom zo strany rodiča, ktorému deti nebudú zverené do osobnej starostlivosti, ako aj úpravy styku s deťmi. V predmetnej veci súd manželstvo rodičov rozviedol rozsudkom zo dňa 10.07.2012. Tento výrok rozsudku ani jeden z účastníkov konania nenapadol odvolaním. Odvolanie voči ostatným výrokom rozsudku týkajúcich sa úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom podal odporca; odvolací súd rozsudok v napadnutých častiach zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s tým, že zdôraznil potrebu doplnenia znaleckého dokazovania. Počas celého priebehu konania, tj. ani po vrátení veci odvolacím súdom, účastníci ako rodičia mal. X. a mal. S. nedospeli k dohode o úprave práv a povinností k deťom; obaja naďalej prezentujú záujem o obe deti osobne sa starať. Súd po vrátení veci
Krajským súdom v Prešove doplnil dokazovanie naznačeným smerom a nariadil doplnenie znaleckého dokazovanie ustanovenou znalkyňou. Podľa záverov znalkyne neboli zistené také skutočnosti, v dôsledku ktorých by mala korigovať svoje pôvodné závery; naďalej doporučuje zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a styk s druhým rodičom, ktorému nebudú deti zverené do osobnej starostlivosti, doporučuje upraviť vo forme predĺžených víkendov každý párny týždeň, v nepárnom týždni v utorok a štvrtok od 15. do 17., príp. 18. hodiny, aby sa aj tento rodič mohol podieľať na príprave dieťaťa do školy. Odporučila upraviť styky aj na čas prázdnin a sviatkov. Ďalšie vykonané dokazovanie bolo plné invektív, osočovania, predkladania dôkazov vo forme svedeckých výpovedí alebo listinných dôkazov tak, ako to bolo pred odvolacím konaním. Za najdôležitejší dôkaz pri rozhodovaní o právach a povinnostich rodičov k deťom pojal súd aj tentoraz znalecký posudok znalkyne PhDr. Dariny Hubovej v spojitosti s jeho doplnkom. Aj keď podľa znalkyne ani jeden z rodičov nemá ideálne predpoklady pre osobnú starostlivosť o deti, navrhla zverenie oboch detí do starostlivosti matky a na tomto stanovisku zotrvala aj po tom, čo vypracovala aktuálnejší doplnok k znaleckému posudku. V pôvodnom posudku síce nevylúčila, že matka rada užíva alkohol, ale podobne to bolo aj u odporcu, ktorý s popíjaním prestal po odchode navrhovateľky zo spoločnej domácnosti. Vylúčila na základe psychiatrického vyšetrenia alkohologičkou MUDr. Mitríkovou matkinu závislosť na alkohole, jeho užívanie ohraničila na príležitostné situácie, aj keď niekedy vo väčšej miere. Podľa nej príčinou častejšieho užívania alkoholu navrhovateľkou mohli byť odporcova žiarlivosť a prehnané kontrolovanie, ktoré navrhovateľka riešila únikom do popíjania, aby zmiernila u seba nahromadené vnútorné napätie. Zohľadnila však intenzívnejšie útoky zo strany odporcu voči navrhovateľke a snahy o podávanie jednostranných skreslených informácií, o kriminalizáciu matky, spochybňovanie jej roly matky a indukovanie detí voči nej, čo u nej predpokladom vylúčila. Vyslovila nádej, že súdnym rozhodnutím vo veci sa situácia v rodine môže skonsolidovať. Súd pri vyhodnocovaní dôkazov okrajovo prihliadol na kladné pracovné hodnotenie navrhovateľky bývalým zamestnávateľom
- Tatrabankou a.s. v období rokov 2008-2010, ďalej na lekárske stanovisko, podľa ktorého u matky nebadať nijaké známky psychického ochorenia, ako aj na postreh znalkyne, ktorá uviedla, že aj keď navrhovateľka pochybila, keď mal. S. nevydala otcovi po dobu 11 mesiacov, zároveň preukázala, že napriek všetkým útokom a obvineniam je schopná o dieťa sa postarať. Pri rozhodovaní o tom, komu zveriť deti do osobnej starostlivosti, nebolo možné neprihliadnuť aj na znalecké posudky PhDr. Eugena Čížeka č. 110, 111 a 112/2013 zo dňa 15.12.2013, 17.12.2013 a 19.12.2013 pre potreby OR PZ Humenné v zastavenej trestnej veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Uvedený znalec sa plne stotožnil so závermi znaleckého posudku vypracovaného PhDr. Darinou Hubovou v rámci konania o rozvod manželstva. Maloletá X. sa podľa jeho názoru dôsledkom konfliktov medzi jej rodičmi dostala do situácie, kedy je vystavená psychickému tlaku zo strany otca smerovaného proti jej matke. Otca detí vyhodnotil uvedený znalec ako osobu so sklonom k manipulatívnemu správaniu, s hostilným a útočným postojom k bývalej manželke, pričom svoju kritickú produkciu na adresu matky detí nedokáže ovládnuť ani v prítomnosti dcéry, čo neprispieva k jej psychickej pohode a tiež negatívne vplýva na jej ďalší vývoj. O odporcu podľa znalca absentujú racionálne princípy, ktoré by mu dovoľovali efektívnym spôsobom zaobchádzať so svojou rodičovskou výbavou. Matka na rozdiel od neho vo vzťahu k dcére nevyvoláva zbytočne dramatické situácie, nebola u nej zistená tendencia k manipulácii dcéry vo vzťahu k otcovi v zmysle devastácie tohto vzťahu či jeho znevažovania. Existujúca situácia vyvoláva u maloletej X., ktorá je vzhľadom na svoj vek zvýšene sugestibilná a ovplyvniteľná, postupnú devastáciu jej vzťahu k osobe matky a dôsledkom toho vytvorenie nekritického, idealizujúceho vzťahu k osobe svojho otca. Nie je účelom tohto konania detailne skúmať pohnútky konania odporcu, ktorý aj za cenu vzniku výchovných a vývinových porúch u mal. detí tieto ovplyvňuje negatívnym smerom a za každú cenu sa snaží oddeliť deti od matky nielen fyzicky, ale aj citovo. Práve tým, že deti má otec predbežnými súdnymi rozhodnutiami vo svojej opatere, má vytvorené všetky predpoklady k tomu, aby deťmi manipuloval, brojil proti matke a vykresľoval ju v ich očiach len v negatívnom svetle. Toto jeho správanie a konanie súd považuje za zvláštne až nezodpovedné, smerujúce proti záujmom maloletých detí a ako také ho aj vyhodnotil. Vychádzal z toho, že obaja rodičia sú schopní deti vychovávať, obaja majú podobné podmienky na bývanie, obaja pracujú a majú približne rovnaké príjmy, obaja svoje deti milujú a chcú sa o nich starať, a ani jeden z nich nie je so svojou rodičovskou výbavou ideálny. Súd však musel mať pri svojom rozhodovaní na mysli predovšetkým záujem maloletých detí. Ten je prioritný a nemôže ho prevýšiť ani záujem rodiča či iné okolnosti. Desaťročná X. O.áva výrazne najavo svoje želanie ostať pri otcovi, a to spolu s mladším štvorročným bratom S., o stretávanie s matkou nemá záujem. Aj súd z vykonaného dokazovania a počas niekoľkoročného trvania súdneho konania získal indície o prehnanej manipulácii odporcu hlavne s mal. X., ako aj o nedostatku jeho rodičovskej spôsobilosti v tom, že deti nevychováva k úcte a k rešpektu voči ich matke. Ignoruje tak ustanovenie § 30 ods. 3 zákona o rodine, v zmysle ktorého má pri výchove dieťaťa použiť primerané výchovné prostriedky tak, aby okrem
zdravia a dôstojnosti neohrozil ani citový vývoj dieťaťa. Z uvedených dôvodov súd nevykonal dôkaz
- výsluch mal. X. navrhovaný zástupkyňou odporcu, pretože jej vôľa ostať v starostlivosti otca bola v konaní prezentovaná jasne a jej výsluch by nepriniesol nové skutočnosti navyše v situácii, keď aj ani ona sama nevie a pri výchovnom pôsobení otca ani nemôže vedieť, čo je v jej záujme. U maloletého S. nie je situácia až taká kritická. Chlapec je ešte malý a vo svojom útlom veku ešte nedokáže byť tak ovplyvnený názormi iných ako jeho staršia sestra. Je však nepochybné, že matku potrebuje a že nebolo by vhodné, keby vyrastal bez svojej sestry, teda aby súd súrodenecké puto detí pri rozhodovaní o osobnej starostlivosti jedného z rodičov pretrhol. Všetky zistenia znalkyne z tohto konania i znalca ustanoveného v trestnom konaní považuje za natoľko podstatné, že aj po vrátení veci odvolacím súdom maloletú X. a mal. S. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Pokiaľ ide o výživné, súd zaviazal odporcu k povinnosti prispievať na výživu detí sumou 200,- eur mesačne na mal. X. a 100,- eur mesačne na mal. S., a to od právoplatnosti rozsudku.
Súd pri rozhodovaní o adekvátnom výživnom vychádzal z toho, že matka detí do augusta 2014 nepracovala a poberala len dávku v hmotnej núdzi. Od septembra 2014 sa matka zamestnala v banke a jej prvý plat bol 583,64 eur mesačne. O otca detí súd vychádzal z jeho preukázaného príjmu hasiša-záchranára v roku 2014 v sume 656,15 eur. Z takto zisteného príjmu otca súd určil jeho vyživovaciu povinnosť voči deťom s ohľadom na vek detí sumou 200,- eur mesačne na mal. X. a sumou 100,- eur mesačne na mal. S.. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného na maloleté deti je namieste, pretože konajúci súd zohľadnil tak odôvodnené potreby maloletých oprávnených, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery výživou povinného otca. Výživné súd určil od právoplatnosti tohto rozsudku, pretože otázka platenia výživného, vystihujúc osobnú starostlivosť o deti, bola doposiaľ upravená predbežnými opatreniami. Otec je povinný platiť určené výživné k rukám matky maloletých detí vždy vopred, a to k 15. dňu príslušného mesiaca.
Pri rozhodovaní o styku otca s maloletými deťmi súd vychádzal jednoznačne z toho, aby bol v prvom rade v záujme detí, ale súčasne aby boli rešpektované aj práva rodiča, ktorému deti neboli zverené do osobnej starostlivosti. V priebehu konania bola zistená a znalcami potvrdená ústretovosť matky, ktorá je v tomto ohľade rodičovsky spôsobilejšia a nijako nemieni obmedzovať otca pri osobných stretnutiach s deťmi. Súd si uvedomuje, že doterajšia predbežná úprava styku permanentne zlyhávala, a to z viacerých dôvodov. Svoj veľký podiel na tom mal samotný otec, ktorý s cieľom minimalizovať možnosť citového zblíženia detí s matkou vyvíjal snahy smerujúce k tomu, aby deti trávili s navrhovateľkou čo najmenej času. Styk detí s matkou často dopadol ako „ukázanie detí matke“ a nie ich odovzdanie matke, pričom citované vyjadrenia či správanie detí opísané kolíznym opatrovníkom v podaných správach svedčia o manipulácii detí a ich vedení k zaujímaniu nepriateľského postoja voči matke. Súd nesúhlasí s tvrdením odporcu, že matka o deti, resp. o mal. X. nejavila záujem. Za existujúcich okolností, keď správanie dcéry voči matke a jej vyjadrenia boli až nenávistné, nebolo vhodné, aby si navrhovateľka stretnutia s dcérou vynucovala. Svoj záujem riešiť veci za pomoci psychológa a oddelenia sociálnoprávne ochrany detí a sociálnej kurately prejavila navrhovateľka dostatočne, a to opakovanými žiadosťami a prosbami o pomoc adresovanými úradu práce. Súd si veľmi dobre uvedomuje, že realizácia osobnej starostlivosti o deti matkou ako aj realizácia styku detí s otcom môže priniesť aj veľa problémov či konfliktov, ale po zvážení všetkých kladov a záporov nemohol rozhodnúť inak, len deti zveriť do osobnej starostlivosti matke a otcovi umožniť styk s nimi tak, aby s deťmi trávil striedavo víkendy a dve popoludnia v pracovnom týždni. Otcovi preto súd umožnil stýkať sa s mal. deťmi každý párny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok od 15.00 hod do 18.00 hod. s tým, že otec si deti vyzdvihne a odovzdá ich matke pred bytom matky a matka je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť. Obaja rodičia by si zhodne mali uvedomiť, že prioritne je potrebné obnoviť narušený vzťah medzi matkou a deťmi, a pri tejto obnove by mali byť nápomocní nielen sociálni pracovníci a psychológ, ale aj starí rodičia. Jedine vyriešením tohto základného vzťahu existuje reálna možnosť, že sa vzťahy v rodine stabilizujú, a to napriek rozvodu rodičov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod manželstva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktoré mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.