Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/202/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senátom zloženom z predsednícky JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. P. Q., CSc., nar. XX. X. XXXX, bytom S. XX, O., zastúpeného advokátom: Mgr. Peter Arendacký, Železničiarska 13, Bratislava, 2/ Q. S., nar. XX. P. XXXX, bytom O. XX, V., 3/ U. Q., nar. XX. P. XXXX, bytom B. XX, V., proti žalovaným: 1/ APEX-MOSNÝ, s. r. o., Vrbovská 351, Trebatice, IČO: 31450318, 2/ Ing. H. Q., bytom ul. Q. XXX/X, B., 3/ R. Q., nar. XX. Q. XXXX, bytom O. XXX/XX, B., 4/ X. Q., nar. X. W. XXXX, bytom ul. Q. XXX/X, B., žalovaní 1/, 3/ a 4/ zastúpení advokátom: JUDr. Tibor Sanák, Nám. SNP 2, Trnava, 5/ APEX, s. r. o., Teheľňa 1, Rakovice, o zaplatenie 1.787.085,90 eur, o odvolaní žalobcu 1/ a žalovaných 1/, 3/ a 4/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -1515 z 1. apríla 2014, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e a v časti trov konania m e n í tak, že žalovaným 1/ až 5/ náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobkyniam 2/ a 3/ vo vzťahu k žalovanej 1/ a žalovaným 2/ a 5/ vo vzťahu k žalobcovi 1/ náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa: I. uložil žalovanej 1/ zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ každému čiastku 7.731,51 eur s 22%-ným úrokom z omeškania ročne od 1. 1. 1995 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, II. vo zvyšku žalobu zamietol, III. voči žalovaným 2/ a 5/ žalobu zamietol a IV. účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami , § , veta prvá a , O. z. ( v znení neskorších zmien a doplnení - ). Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je len sčasti opodstatnená a to pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie za časť, ktorú užívala žalovaná 1/. Po predchádzajúcom rozsudku odvolacieho súdu (č. k. -1487 z 12. novembra 2013) zostalo predmetom konania rozhodovanie o tých častiach prejednávanej veci, v ktorých odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie - t. j. v časti vyhovujúcej žalobe, v časti zamietajúcej žalobu žalobcu 1/ proti žalovaným 1/, 2/ a 5/ o nájomné 150.114,04 eur s úrokom z omeškania, v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 232.640,90 eur s úrokom z omeškania a tiež v časti trov konania žalobcov 1/ až 3/ a žalovaných 1/ až 5/. Z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu účastníkov, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a vykonania ohliadky vyplýva, že nárok je potrebné posúdiť ako vzťah z bezdôvodného obohatenia (i vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu o časti nájomného), keď došlo k užívaniu časti nehnuteľnosti bez právneho dôvodu a bez toho, aby žalobcom bola platená náhrada. Jedná sa tak o plnenie bez právneho dôvodu, dôsledkom čoho je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Nárok uplatnený titulom náhrady škody - ušlého zisku, ako aj náhrada škody za znehodnotenie halového skladu, znehodnotenie strojov a

technologického zariadenia a za znehodnotenie a zničenie linky Premix a mostovej váhy bol právoplatne zamietnutý. Užívaný bol len halový sklad na parc. č. XXXX/XX (porovnaj i konanie na Okresnom súde Piešťany sp. zn. ). Objekt treba považovať za celok a pre obnovenie jeho funkčnosti nebolo dobre možné ho využívať v situácii, keď bola časť - halový sklad - využívaná na iné účely. Nebolo to možné ani z hygienických dôvodov, i keď nebol ani preukázaný úmysel žalobcov reálne prevádzkovať nehnuteľnosť ako takú s pôvodným účelom. Medzi účastníkmi konania nebola uzavretá nájomná zmluva, avšak časť priestorov (halový sklad) žalovaná 1/, ktorej konateľom je žalovaný 2/ (ktorý je tiež podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, resp. výlučným vlastníkom pozemku pod skladom) užívala, v dôsledku čoho nebolo možné využiť objekt na doterajšie účely ako celok, a preto je povinná uhradiť žalobcom za užívanie týchto priestorov bez právneho dôvodu na ich podiely bezdôvodné obohatenie. S prihliadnutím na svedecké výpovede súd prvého stupňa dospel k záveru, že priestory využívala žalovaná 1/, nie však žalovaný 2/ vo vzťahu k zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Žalovaný 2/ užíval priestory ako ideálny spoluvlastník nehnuteľností (nie ako fyzická osoba), navyše pozemok pod skladom je v jeho výlučnom vlastníctve. Nebolo preto možné konštatovať, že by vzniklo na strane žalovaného 2/ bezdôvodné obohatenie. Nebolo rozhodujúce ani, aký bol vzťah žalovaného 2/ so žalovanými 1/ a 5/. Pokiaľ žalovaný 2/ alebo jeho spoločnosti do nehnuteľností investovali, udržiavali ju a mala im vzniknúť škoda (ako uvádza žalovaný 2/), táto nebola predmetom konania. Sporné však nebolo, že žalovaná 1/ užívala priestory bez toho, aby za ne uhrádzala platby žalobcom, a teda na jej strane jednoznačne vzniklo bezdôvodné obohatenie. Keď žalovaná 1/ neplatila úhrady za užívanie ani žalovanému 2/ ako spoluvlastníkovi, ide o samostatný právny vzťah, ktorý však nie je predmetom tohto konania. Súd prvého stupňa posudzoval osem samostatných nárokov žalobcov. Išlo o (1.) bezdôvodné obohatenie za užívanie parc. č. XXXX/X vo výmere 137 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 255 m2 a parc. č. XXXX/ X vo výmere 169 m2, ktorý nárok nebolo možné priznať, keď žiaden zo žalovaných predmetné parcely neužíval a žalobcom v ich užívaní bránené ani nebolo. Ďalším nárokom (2.) bol nárok žalobcov titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie inžinierskych a rozvodných sietí a nehnuteľnosti halový sklad č. s. XXX na parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/X za elektrickú sieť, silnoprúdové rozvody, vodovod, rozvody, bojler, čerpadlo, armatúry, telekomunikačná prípojka, mostová váha. Žalobcovia nepreukázali žiaden právny titul na vydanie bezdôvodného obohatenia v tejto časti. Žalovaná 1/ mala vlastnú prípojku na elektrickú energiu a telefóny a tento nárok žalobcov je od počiatku i preto neopodstatnený a nie je zrejmé, akým spôsobom mal vôbec vzniknúť. Užívanie žalovanými nebolo preukázané vôbec. V časti 3. nároku žalobcov o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie prízemia budovy bývalého mlyna bola žaloba žalobcov nedôvodná, pretože žalovaní tieto priestory neužívali a nebolo preukázané, že by sa majetok žalovaných zväčšil na úkor majetku žalobcov. V časti (4.) vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie hygienických, sociálnych zariadení a kancelárie bol nárok žalobcov rovnako nedôvodný, keď žalovaní tieto neužívali a žalobcom taktiež nebolo bránené v ich užívaní. Jediným dôvodným a oprávneným bol nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie halového skladu (5.). Tu súd prvého stupňa vychádzal z potvrdenia obce Trebatice, za použitia ktorého za využívanie 647 m2 v období od 1. 1. 1992 do 31. 12. 1997, kedy bol halový sklad skutočne i využívaný, je žalovaná 1/ povinná zaplatiť každému zo žalobcov sumu 7.731,51 eur (9,958 eur za 1 m2 ročne, t. j. 536,91 eur mesačne, 6.442,93 eur ročne a za 6 rokov 38.657,58 eur, keď žalobcovia 1/ až 3/ sú pätinovými vlastníkmi užívaného halového skladu). Halový sklad bol skutočne užívaný žalovanou 1/. Súd prvého stupňa ustálil, že keďže žalovaný 2/ bol výlučným vlastníkom pozemku pod halovým skladom, nemohlo sa uňho jednať o vznik bezdôvodného obohatenia. Stanovenie nájomného ako trhového nájomného tu preto neobstojí, keďže sa halový sklad nachádza na pozemku žalovaného 2/. O nárokoch 6. (ušlý zisk) a 7. (náhrada škody) bolo už právoplatne rozhodnuté zamietnutím žaloby. Posledným nárokom bol nárok žalobcov (8.) na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie priestorov, pričom ani tento nárok súd prvého stupňa nepovažoval za dôvodný a opodstatnený. Žalobcovia nepreukázali reálny úmysel podnikať a tak priestory na podnikanie skutočne užívať. Žalobcovia nevykonávali žiadnu inú, ani obdobnú podnikateľskú činnosť, s ktorou by bolo možné porovnať výpočet požadovaného zisku. Žalobcom nebolo bránené v užívaní priestorov a tento svoj nárok ani nešpecifikovali, preto za situácie, že niektorý zo žalovaných priestory užíval, nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Žalobcovia vo všetkých im nepriznaných nárokov neuniesli dôkazné bremeno, keď nepreukázali, že by im bolo akýmkoľvek spôsobom bránené v užívaní nehnuteľnosti. Pri ohliadke disponovali vlastným kľúčom, vstup do priestorov mali voľný. Tvrdenia žalobcov o úmysle podnikať považoval potom súd prvého stupňa len za účelové, keď žalobcovia nepodnikli žiadne reálne kroky k tomu, aby v priestoroch podnikali. Medzičasom došlo k odpredaju nehnuteľností, ktorú skutočnosť súd prvého stupňa zistil bez oznámenia žalobcami, čo taktiež potvrdzuje účelovosť nárokov žalobcov. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 150 ods. 1, keď žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože

zohľadnil majetkové pomery žalobcov, ktoré nie sú dočasné ani prechodné, v osobách žalobcov sa jedná o starobných dôchodcov. Súd prvého stupňa za účelom odstránenia tvrdosti zákona, aplikoval citované ustanovenie, keď by priznanie trov konania žalovaným, malo na sociálnu situáciu žalobcov nepriaznivý dopad. Dôvodom na uloženie povinnosti zaplatiť náhradu trov konania žalovaným nie je ani vyplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosť, pretože už pri oslobodení od súdnych poplatkov bola táto skutočnosť zohľadnená a dôvody pre oslobodenie tu boli dané. Súd prvého stupňa prihliadol i na to, že žalobcovia neboli celkom bezúspešní a vzhľadom na prepojenie žalovaných v rámci spoločností, bolo potrebné preukázať pasívne legitimovaného účastníka a ani priznanú čiastku neuznal žiadny z označených žalovaných, títo nárok popierali v celom rozsahu a ani u nich nemožno konštatovať úspech v celom rozsahu. I keď boli všetci žalovaní okrem žalovanej 1/ plne úspešní, bolo potrebné vzhľadom na personálne prepojenie skúmať povinný subjekt na plnenie.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa - proti časti rozsudku, ktorou bola žalovanej 1/ uložená povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ každému čiastku 7.731,51 eur s 22%-ným úrokom z omeškania ročne od 1. 1. 1995 do zaplatenia podala odvolanie žalovaná 1/ a proti časti rozsudku, v ktorej súdu prvého stupňa rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania podali odvolanie žalovaní 1/, 3/ a 4/. Žalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu žalobcov zamietol, pretože žalobcovia nepreukázali existenciu bezdôvodného obohatenia, neboli schopní ustáliť jeho výšku a ani subjekt, u ktorého malo vzniknúť bezdôvodné obohatenie a v časti rozhodnutia o trovách konaniach tak, že zaviaže žalobcov k trovám konania, trovám právneho zastúpenia, ktoré sú vyčíslené v podaní žalovaných zo dňa 9. 1. 2013. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením z hľadiska skutkového i z hľadiska právneho, keď pri skúmaní výšky bezdôvodného obohatenia súd (prvého stupňa) vychádzal len z nejakého potvrdenia Obce Trebatice. Takéto potvrdenie výšku nájomného stanovuje nesprávne a nemôže byť použité na výpočet nájomného a ustálenie výšky bezdôvodného obohatenia. Je potrebné skúmať v akom rozsahu žalovaná 1/ užívala halový sklad, na základe akého titulu a či užívaním došlo k znehodnoteniu skladového priestoru alebo k jeho znehodnoteniu, prípadne k jeho udržiavaniu v primeranom technickom stave a či ostatní žalobcovia mali záujem svoje podiely v halovom sklade využívať. Tieto skutočnosti žalobcovia nepreukázali. Žalovaná 1/ následne poukázala na to, že užívala len 1/5-inu halového skladu na základe povolenia žalovaného 2/ a tiež pozemok parc. č. XXXX/XX, na ktorom halový sklad stojí, i parc. č. XXXX/X - prístupovú parcelu do halového skladu. Žalovaná 1/ nikdy žalovanému 2/ neplatila žiadne nájomné za užívanie 1/5-iny halového skladu, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/X, žalovaná 1/ ale poskytla žalovanému 2/ protihodnotu za užívanie príslušných častí nehnuteľnosti v podobe údržby a opravy skladu. Žalovaná 1/ vykonala opravu brány, rín a strechy na sklade, vyrobila a osadila mreže na oknách skladu, vyrobila a osadila rozvodnú elektrickú skriňu, vybudovala elektrickú prípojku do rozvodnej elektrickej skrine, vykonala opravu vnútorných omietok na halovom sklade, tiež zasklievanie na horných oknách halového skladu, zrealizovala presklenie 1/5-iny strechy halového skladu, atď. Žalovaná 1/ poskytla žalovanému 2/ protihodnotu, vďaka čomu sa zhodnotil celý sporný sklad. Žalobcovia nenavrhli dokazovanie, ktorým by preukázali, že žalovaná 1/ užívala aj ich podiely v halovom sklade nad rámec podielu 1/5. Nepreukázali existenciu bezdôvodného obohatenia, neboli schopní ustáliť jeho výšku a ani subjekt, u ktorého malo vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Žalovaní 1/, 3/ a 4/ považovali za nesprávne i rozhodnutie o trovách konania dôvodiac, že každý zo žalobcov má dostatočný majetok a boli to oni, ktorí neustále menili žalobu a svoje nároky, pričom veľký počet pojednávaní bol vyvolaný nekvalitne podanou žalobou a uvádzaním zavádzajúcich skutočností, prípadne preukazovaním hypotetických nárokov zo strany žalobcov. Poukázali na skutočnosť, že by súd mal zvážiť odňatie žalobcom oslobodenia od súdnych poplatkov vzhľadom na to, že na základe kúpnej zmluvy každý zo žalobcov inkasoval podiel na kúpnej cene vo výške 14.816 eur. Žalovaní 3/ a 4/ sú presvedčení, že vo vzťahu k nim sa jednalo o svojvoľné a zrejme bezúspešné uplatňovanie a bránenie práva od samého začiatku. Dodali, že žalobcovia pôvodne žalovali sumu viac ako 70,000.000,- Sk (2,323.574,30 eur) a ich úspech v konaní je minimálny v porovnaní s pôvodne žalovanou sumou. V časti trov konania navrhli zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, že odvolací súd zaviaže žalobcov k trovám konania a trovám právneho zastúpenia (i odvolacieho konania).

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa, proti zamietajúcej časti, podal odvolanie i žalobca 1/, ktorý považoval napadnutý rozsudok za nezákonný. Namietal predovšetkým posúdenie otázky o zámere podnikať, ktorý úmysel súd prvého stupňa posúdil ako nepreukázaný. Žalobcovia predložili podnikateľský plán i ponuku na odber krmiva, ktorá bola rozposlaná potenciálnym odberateľom. Súd prvého stupňa opomenul skutočnosť, že žalovaní prestali užívať nehnuteľnosti až po vyše 10 rokoch,

teda v čase, keď bol pôvodný podnikateľský zámer už nerealizovateľný. V danom čase boli už zariadenia žalovanými poškodené a znečistené a bolo potrebné vypracovať nový podnikateľský plán, ktorý by musel počítať s úplne inými vstupnými nákladmi. Zamýšľané podnikanie prekazili žalobcom žalovaní tým, že im znemožnili užívať priestory, ktorých boli spoluvlastníkmi. Za nesprávny považoval i záver súdu (prvého stupňa), že žalobcovia mohli využívať niektoré priestory, ktoré nevyužívali žalovaní, pretože sa jedná o uzavretý areál, ktorý však ako celok okupovali a užívali žalovaní. V konaní bol preukázaný mimoriadny rozsah užívania nehnuteľností žalovanými -budov so sociálnymi a hygienickými zariadeniami - tieto zariadenia sa aj primerane využívali a iný záver je v rozpore s logickým hodnotením dôkazov. Poukázal na nemožnosť stotožnenia užívania nehnuteľností vlastníkom (fyzickou osobou) a právnickými osobami, v ktorých je fyzická osoba spoločníkom. Z dokazovania nevyplynula žiadna dohoda spoluvlastníkov o užívaní nehnuteľností, preto nemožno tvrdiť, že by žalovaní 1/ až 5/ užívali nehnuteľnosti iba v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalovaného 2/. Nesprávnym je i záver súdu, že žalobcovia nevykonali žiadne kroky na zabezpečenie možnosti užívať nehnuteľnosti v ich spoluvlastníckom podiele, pretože v konaní bola preukázaná opakovaná a cieľavedomá aktivita žalobcov zameraná na ochranu ich spoluvlastníckych práv. Osobitne sa vyjadril k zamietnutiu žaloby voči žalovanej 5/ a žalovanému 2/, keď užívanie nehnuteľností žalovanou 5/ nebolo preukázané, resp. táto ich vôbec neužívala, keď napriek tomu, že žalovaná 5/ bola povinná predmetné nehnuteľnosti (sklad) vypratať, podľa názoru súdu prvého stupňa ich nikdy neužívala. Z čestných prehlásení zamestnancov žalovaných pritom vyplýva, že nehnuteľnosti užívala aj žalovaná 5/. Bezdôvodné obohatenie vzniklo i na strane žalovaného 2/, ktorý minimálne niektoré z nehnuteľností v areáli užíval. K pochybeniu zo strany súdu prvého stupňa došlo i pri výpočte bezdôvodného obohatenia, keď súd nepriznal žalobcom trhové nájomné, ale len nájomné uvedené vo vyhlásení obce Trebatice. Súd prvého stupňa opomenul, že obvyklé nájomné by sa vypočítavalo za prenájom nebytových priestorov, nie pozemku a to je rovnaké, bez ohľadu na to, kto vlastní pozemok. Je tak zrejmé, že bezdôvodné obohatenie žalovaných vzniklo vo výške plného bežného nájomného a o túto sumu boli žalobcovia ukrátení. Najmenšiu oporu v dokazovaní nemá ani predpoklad, že žalovaní prestali užívať predmetné nehnuteľnosti v roku 1998, keď súd vychádza z výpisu z obchodného registra žalovanej 1/, ktorý je však irelevantný. Mnoho spoločností vykonáva svoju činnosť aj mimo svojho sídla a tak tomu bolo i v danom prípade, pričom ide o skutočnosť, ktorú potvrdili viacerí svedkovia. I žalovaná 5/, ktorá podľa súdu prvého stupňa nikdy predmetné nehnuteľnosti neužívala, mala svoje vlastné sídlo v predmetnom areáli až do roku 2000.

K odvolaniu žalobcu 1/ sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý navrhol, aby odvolací súd zamietol žalobu žalobcov, pretože užíval len svoj majetok a žalobcovia za žalovaného 2/ nič neplnili. Uviedol, že žalobcovia mali od budovy mlyna kľúče, ktoré prevzal žalobca 1/. Žalobcovia nemali reálny záujem podnikať, nikdy nepožiadali o mimosúdnu dohodu z dôvodu, aby nejakú podnikateľskú činnosť začali v miešarni krmív vykonávať. Nepravdivým je i tvrdenie, že žalovaný 2/ znemožnil založenie firmy, keďže žalobcovia sa odmietli spolupodieľať na dovtedy vzniknutých nákladoch, ktoré musel žalovaný 2/ uhradiť sám. Žalobkyňa 3/ pred podpisom spoločenskej zmluvy MLYN-MOSNÝ, s. r. o. vyhlásila, že ona podnikať nemieni a nebude, následkom čoho sa nenachádza ani v spoločenskej zmluve. Žalobcovia nepreukázali, že im bolo bránené v užívaní nehnuteľností, pričom neboli dané podmienky na vznik nároku na nájom a na zaplatenie náhrady škody. Exekučné konanie bolo zbytočné, keď exekútor upustil od vykonania exekúcie, keďže priestory neboli užívané, čo svojím podpisom potvrdil i žalobca 1/. Žalobcovia sa nikdy nedomáhali žiadnou formou žaloby užívania, nenavrhli žiadnu zmluvu o hospodárení so spoločnou vecou tak, aby prípadnú podnikateľskú činnosť mohli vykonávať sami a sami sa zbavili svojím ničnerobením nejakého možného prospechu, neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali existenciu bezdôvodného obohatenia.

K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila i žalovaná 5/ prostredníctvom svojho konateľa, ktorý uviedol, že so žalobcami táto spoločnosť nemala nič spoločného, pričom bola založená z 2 dôvodov, a to pre technologický inžiniering v cestnej nákladnej doprave s logickými službami, kde spracovával technologické postupy pre nákladnú dopravu. Spoločnosť bola vtiahnutá do sporu bez uvedenia dôvodov.

K odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalobkyne 2/ a 3/, ktoré žiadali odvolací súd, aby vo veci právoplatne rozhodol a zaviazal všetkých žalovaných spoločne a nerozdielne na uhradenie vzniknutej škody a neoprávneného majetkového prospechu. Uviedli, že firmy žalovaných a žalovaní podnikali v ich priestoroch až do vypratania súdnym exekútorom v roku 2004. O priestory sa nestarali, zlikvidovali chemické laboratórium, hlavné technologické zariadenie, zmizli vysokozdvižné vozíky a rôzne iné motory

a zariadenia, atď., majetok zanechali v zúboženom stave, preto sa i predal za smiešnu sumu. K preskleniu 1/5-iny strechy halového skladu uviedli, že museli strechu nejako uzatvoriť, pretože tam zostala diera o rozmere asi 4x4 m. Majetok bol nedeliteľný, preto neobstojí tvrdenie, že žalovaní užívali len 1/5-inu. Nebol dôvod vylúčiť žalovaných 2/ až 5/ z úhrady žalobcom a ponechať len žalovanú 1/, ktorá nemá žiadny majetok.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenými osobami, účastníkmi konania ( a ) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní ( ) postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní ( ) a dospel k záveru, že odvolania žalobcu 1/ a žalovaných 1/, 3/ a 4/ nie sú dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné vo veci samej celom rozsahu potvrdiť ako správny po vecnej i právnej stránke ( a ) a v časti trov konania len pre formulačnú nesprávnosť zmeniť.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa v odvolaniami napadnutých častiach: I. výrok - ukladajúci povinnosť žalovanej 1/ zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ každému čiastku 7.731,51 eur v celom rozsahu (odvolanie žalovanej 1/), II. výrok - vo zvyšku zamietajúci žalobu vo vzťahu žalobcu 1/ a žalovanej 1/ (odvolanie žalobcu 1/), III. výrok - zamietnutie žaloby voči žalovaným 2/ a 5/ vo vzťahu k žalobcovi 1/ (odvolanie žalobcu 1/) a IV. výrok - nepriznanie práva na náhradu trov konania účastníkom (odvolanie žalovaných 1/, 3/ a 4/ i žalobcu 1/).

Podľa a odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho dôvodmi pojatými do odôvodnenia a vzhľadom na potrebu vyporiadania sa s námietkami odvolateľov dodáva nasledovné:

Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobcovia sa svojou žalobou ešte zo 6. februára 1996 domáhali spolu 11 nárokov - náhrady škody, náhrady za užívanie parciel, náhrady za stratu trhu, náhrady za užívanie inžinierskych sietí, telefónu a trafostanice, náhrady za užívanie prízemia mlynskej budovy miešarne krmív, náhrady za užívanie halového skladu, náhrady za užívanie kancelárií, náhrady za užívanie hygienických a sociálnych zariadení, náhrady v podiele na zisku z užívania halového skladu miešarne krmív, náhrady za odpisy strojovotechnologického zariadenia miešarne krmív a náhrady za devastáciu pozemkov, vytrhanie stromov a likvidáciu ornice. Nárok za užívanie parciel a objektov od 1. 8. 1994 do 31. 12. 1995 vyčíslili na 3,319.373,- Sk, nárok na náhradu škody na 14,750.000,- Sk a podiel na zisku na 18,069.373,- Sk. V čase podania žaloby bolo tak možné ohodnotiť predmet konania sumou 36,138.746,- Sk, t. j. 1,199.586,60 eur.

Žalovaní 2/ až 5/ boli do konania pribratí uznesením č. k. -668 z 21. januára 2008. V priebehu konania zomrel žalobca 2/, pričom jeho právni nástupcovia do konania na jeho miesto nevstúpili. K zmene petitu došlo uznesením č. k. -837 z 21. januára 2009 tak, že žalobcovia sa domáhali od žalovaných zaplatenia I/ nájomného za parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X každému zo žalobcov (vtedy 4-och) vo výške 239.966,- Sk, II/ nájomného za nájom inžinierskych a rozvodných sietí a nehnuteľností halový sklad s. č. XXX na parc. č. XXXX/XX, XXXX/X vedenej na LV č. XXX za obdobie od 1. 1. 1992 do 31. 12. 1998 každému zo žalobcov (4-och) vo výške 58.187,- Sk, III/ nájomného, úhrady za užívanie prízemia budovy bývalého mlyna každému zo žalobcov (4-och) vo výške 28.500,- Sk, IV/ nájomného, náhrady za užívanie hygienických a sociálnych zariadení a kancelárie každému zo žalobcov (4-och) 14.175,- Sk, V/ nájomného, náhrady za užívanie halového skladu od 1. 1. 1992 do 30. 11. 2002 každému zo žalobcov (4-och) 4,414.427,- Sk), VI/ náhrady spôsobenej škody, t. j. náhrady ušlého zisku miešarne krmív od 1. 8. 1994 do 30. 11. 2002 každému zo žalobcov (4-och) 5,937.500,- Sk, VII/ náhrady škody za znehodnotenie halového skladu, strojov a technologického zariadenia a zničenie linky Premix a mostovej váhy každému zo žalobcov (4-och) vo výške 122.310,- Sk, VIII/ vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie priestorov bez súhlasu žalobcov každému zo žalobcov (4-och) vo výške 7,008.540,- Sk, toto všetko s ročnými úrokmi z omeškania vo výške 17,6% od 13. 1. 1996 do 31. 12. 2001, 15,5% od 1. 1. 2002 do 26. 4. 2002, 16,5% od 27. 4. 2002 do 29. 10. 2002, 16% od 30. 10. 2002 do 17. 11. 2002, 13% od 18. 11. 2002 do 25. 9. 2003, 12,5% od 26. 9. 2003 do 21. 12. 2003,

12% od 22. 12. 2003 do 28. 3. 2004, 11% od 29. 3. 2004 do 28. 4. 2003, 10% od 26. 4. 2004 do 30. 6. 2004, 9% od 1. 7. 2004 do 28. 11. 2004, 8% od 29. 11. 2003 do 28. 2. 2005 a 6% od 1. 3. 2005 do zaplatenia. Spolu tak žalobcovia požadovali od žalovaných sumu vo výške 71,294.420,- Sk (slovom 71 miliónov dvestodeväťdesiatštyritisíc štyristodvadsať niekdajších slovenských korún) spolu s príslušnými úrokmi z omeškania, ktorá suma v súčasnosti predstavuje 2,366.541,19 eur.

S poukazom na predchádzajúci zrušujúci (ale i potvrdzujúci) rozsudok odvolacieho súdu č. k. -1487 z 12. novembra 2013 z týchto jednotlivých nárokov žalobcov zostali predmetom konania len nároky žalobcov 1/ až 3/ voči žalovanej 1/ a žalovanému 2/ pod bodmi V., t. j. zaplatenie nájomného, náhrady za užívanie halového skladu od 1. 1. 1992 do 30. 11. 2002 a nároky žalobcu 1/ voči žalovaným 1/, 2/ a 5/ pod bodmi I. až V. a VIII.

Podľa § 420 ods. 1 a 3 O. z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti (1). Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (3).

Podľa § 438 ods. 1 O. z. ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

Podľa § 442 ods. 1 O. z. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 451 ods. 1 a 2 O. z. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (1). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (2).

Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Pri úplnom zničení veci, pri jej odcudzení alebo strate veci môže skutočná škoda spočívať aj v celej hodnote veci.

Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody, t. j. to, čo v dôsledku spôsobenia škody ušlo zo zisku poškodeného, keď nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným plnením.

Nároky:

I/ nájomné za parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X každému zo žalobcov vo výške 239.966,- Sk, Žalovanými (žalovanou 1/) neužívané parcely. Súd prvého stupňa rozhodol správne, keďže žalobcovia nepreukázali užívanie týchto parciel žalovanými. Bezdôvodné obohatenie tak na strane žalovaných vzniknúť nemohlo.

II/ nájomné za nájom inžinierskych a rozvodných sietí a nehnuteľností halový sklad s. č. XXX na parc. č. XXXX/XX, XXXX/X vedenej na LV č. XXX za obdobie od 1. 1. 1992 do 31. 12. 1998 každému zo žalobcov vo výške 58.187,- Sk, Súd prvého stupňa rozhodol správne zamietnutím tohto nároku, pričom žalovaná 1/ mala vlastnú prípojku na elektrickú energiu a telefón. Tento nárok žalobca 1/ v odvolaní ani nespomína.

III/ nájomné, úhrady za užívanie prízemia budovy bývalého mlyna každému zo žalobcov vo výške 28.500,- Sk, Žalovanými (žalovanou 1/) neužívaný priestor. Rovnako ako v bode I., ani tu žalobcovia nepreukázali využívanie prízemia budovy bývalého mlyna, a preto je nárok neopodstatnený a bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej 1/ vzniknúť tak nemohlo.

IV/ nájomné, náhrady za užívanie hygienických a sociálnych zariadení a kancelárie každému zo žalobcov 14.175,- Sk, Podľa názoru súdu prvého stupňa žalovanými (žalovanou 1/) taktiež neužívané zariadenia a kancelária. Žalovaný 2/ uvádza, že kanceláriu mal vo svojom dome. Tu by bola možno namieste otázka, aké

hygienické a sociálne zariadenia zamestnanci žalovanej 1/ v práci využívali. Žiadne dôkazy o skutočnom využívaní zariadení ale žalobca 1/ neuvádza, okrem logiky veci.

V/ nájomné, náhrady za užívanie halového skladu od 1. 1. 1992 do 30. 11. 2002 každému zo žalobcov 4,414.427,- Sk. Nárok je možné priznať za obdobie skutočného (alebo aspoň približného) užívania skladu. Keďže presné relevantné dôkazy o užívaní skladu žalobcovia nepredložili, žalovaní či už úmyselne, či neúmyselne užívanie nehnuteľnosti čo do rozsahu, doby, osoby užívateľa zahmlievali, je potrebné vychádzať z údajov obchodného registra, pričom súd prvého stupňa priznal nárok za 6 rokov od 1. 1. 1992 do 31. 12. 1997. Tvrdenie žalobcu 1/, že sa bežne stáva, že spoločnosti sídlia aj v sídle, v ktorom ho nemajú oficiálne zapísané, neobstojí, keďže to sa deje i opačne. Žalovaní (1/ a 2/) neuvádzajú akým zdrojom sa treba riadiť pri určení bezdôvodného obohatenia, žiadajú žalobu zamietnuť aj v tejto časti. Súd má skúmať (podľa žalovaného), či žalobcovia mali záujem využívať svoje podiely v sklade, či mali podklady a predpoklady na vstup na priľahlé pozemky a na pozemok pod skladom. Toto však súd vôbec nemusí skúmať, bolo preukázané, že žalovaná 1/ sklad skutočne využívala a žalovaná 1/ sa preto na úkor žalobcov bezdôvodne obohatila, preto jej bola povinnosť zaplatiť určené obohatenie uložená správne.

VI/ náhrada spôsobenej škody, t. j. náhrady ušlého zisku miešarne krmív od 1. 8. 1994 do 30. 11. 2002 každému zo žalobcov 5,937.500,- Sk, Právoplatne zamietnuté

VII/ náhrada škody za znehodnotenie halového skladu, strojov a technologického zariadenia a zničenie linky Premix a mostovej váhy každému zo žalobcov (4-och) vo výške 122.310,- Sk, Právoplatne zamietnuté

VIII/ vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie priestorov bez súhlasu žalobcov každému zo žalobcov vo výške 7,008.540,- Sk, toto všetko s ročnými úrokmi z omeškania vo výške 17,6% od 13. 1. 1996 do 31. 12. 2001, 15,5% od 1. 1. 2002 do 26. 4. 2002, 16,5% od 27. 4. 2002 do 29. 10. 2002, 16% od 30. 10. 2002 do 17. 11. 2002, 13% od 18. 11. 2002 do 25. 9. 2003, 12,5% od 26. 9. 2003 do 21. 12. 2003, 12% od 22. 12. 2003 do 28. 3. 2004, 11% od 29. 3. 2004 do 28. 4. 2003, 10% od 26. 4. 2004 do 30. 6. 2004, 9% od 1. 7. 2004 do 28. 11. 2004, 8% od 29. 11. 2003 do 28. 2. 2005 a 6% od 1. 3. 2005 do zaplatenia. Duplicitne žalovaný nárok, keď pri neexistencii nájomnej (hocijakej) zmluvy musí vždy ísť o bezdôvodné obohatenie a nie aj o zmeškané nájomné. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcom nebolo nijako bránené v napĺňaní ich podnikateľského plánu. So žalovaným 2/ boli i viackrát dohodnutí na založení spoločnosti. Vo využívaní ich parciel, resp. priľahlých budov im bránené nebolo, mali od nich kľúče, mali k nim voľný prístup. V časti ušlého zisku však bola žaloba už právoplatne i tak zamietnutá. Na strane žalovaných nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu.

Žalobcovia predali svoje podiely v nehnuteľnostiach spoločnosti STAVOPRAC, s. r. o. kúpnymi zmluvami zo 7. 7. 2011.

Odvolací súd sa stotožnil i s nepriznaním náhrady trov konania, keď však súd prvého stupňa nesprávnym výrokom nepriznal náhradu účastníkom konania, zrejme všetkým a nielen v konaní úspešným žalovaným 1/ až 5/. Odvolací súd zmenil formulačne výrok v časti trov konania, ktorá zmena však neznamenala úspech odvolania žalovaných ale len zosúladenie výroku s ustanoveniami a a

V sporovom konaní (i v danom prípade ide o také konanie) sa otázka náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci ( ). Výnimočne nemusí súd v konaní úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. v ustanovení priznáva súdu moderačné právo zmierniť dôsledky ustanovení upravujúcich náhradu trov konania. Predmetné ustanovenie tak v nadväznosti na napomáha zabezpečiť spravodlivú ochranu práv, ktorú aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy dôsledne neumožňuje.

Ustanovenie (citované už súdom prvého stupňa) umožňujme súdu prvého pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým k

odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo uplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania.

Výnimočnosť aplikácie tohto ustanovenia musí byť daná osobitnými okolnosťami. Súd prvého stupňa tieto okolnosti v odôvodnení náležite vysvetlil a konkretizoval. Odvolací súd ku komplexu okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa v prejednávanej veci dodáva príčinu vzniku sporu (správanie žalovaného 2/), vzájomné postavenie účastníkov konania (pri fyzických osobách súrodenecký vzťah, pri právnických osobách sú spoločníci žalovaní), trvanie sporu (18 rokov) majetkové, sociálne pomery žalobcov (nepriaznivé), majetkové pomery žalovaných (funkčné právnické osoby, fyzické osoby - spoločníci u žalovaných právnických osôb).

V súlade s vyššie uvedenými dôvodmi odvolací súd rozhodol i o trovách tohto odvolacieho konania a ani v odvolacom konaní úspešným žalobkyniam 2/ a 3/, žalovaným 2/ a 5/ náhradu trov nepriznal.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.