Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/581/2001

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: Slovlik, spol. s r.o., so sídlom Štefánikova 12, Trenčín, IČO: 31 423 086, zastúpený JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom v Trenčíne, Nám. Sv. Anny 15/25, proti odporcovi: Slovenská republika, v konaní zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 3, Bratislava, za účasti okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín, o náhradu škody, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 12,44 eur.

odôvodnenie:

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 12.07.2001 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody vo výške 42.563.298,- Sk, titulom zodpovednosti odporcu za nesprávny úradný postup. Uznesením súdu č.k. -145 zo dňa 29.10.2004 súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania na základe návrhu navrhovateľa tak, že sa ním navrhovateľ po pripustení zmeny návrhu domáhal náhrady škody vo výške 135.724.560,- Sk. V odôvodnení pôvodného návrhu, v spojení s jeho písomnými doplneniami zo dňa 12.01.2005 a zo dňa 07.12.2009, navrhovateľ uviedol, že žalovaná čiastka pozostáva zo štyroch samostatných nárokov navrhovateľa voči odporcovi v celkovej výške 2.943.400,68 eur. Vzhľadom k tomuto podaniu, ktoré súd podľa jeho obsahu vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie návrhu, súd uznesením zo dňa 11.02.2010 konanie v časti žalovanej sumy 1.561.829,35 eur zastavil. Predmetom konania tak po právoplatnosti tohto uznesenia dňa 17.03.2010 zostalo právo na náhradu škody vo výške 2.943.400,68 eur s príslušenstvom.

Prvým nárokom vyčísleným vo výške 56.304,65 eur je nárok na náhradu škody, ktorá bola navrhovateľovi spôsobená nečinnosťou a nesprávnym úradným postupom Daňového úradu Trenčín v rámci daňovej exekúcie voči navrhovateľovi, formou prikázania pohľadávky, ktoré mal navrhovateľ voči svojim dlžníkom Lipafol, spol. s r.o., EURO ŠARM, s.r.o. a N. R.. Uvedené pohľadávky navrhovateľa boli nesprávnym úradným postupom zo strany Daňového úradu Trenčín znehodnotené tak, že v súčasnosti (v čase podania návrhu) sú už nevymožiteľné. Nesprávny úradný postup Daňového úradu Trenčín je daný jeho nečinnosťou, keď Daňový úrad Trenčín vydal exekučné príkazy, ktorými nariadil výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky voči dlžníkom navrhovateľa, zároveň navrhovateľovi zakázal vymáhať tieto jeho pohľadávky a následne počas doby trvania týchto exekučných príkazov sám Daňový úrad Trenčín nepostupoval účinným a efektívnym spôsobom pri vymáhaní týchto pohľadávok, až napokon po uplynutí značne dlhej doby, a to viac ako dvoch rokov, rozhodol o zastavení výkonu rozhodnutia.

Druhý nárok vo výške 328.093,77 eur predstavujú neoprávnene vyrubené penále navrhovateľovi zo strany Daňového úradu Trenčín. Nesprávny úradný postup daňového úradu je daný nedodržaním ustanovení , keď správca dane bol povinný podľa a tohto zákona bežné mesačné platby daňovej povinnosti - označené konštantným symbolom 1144 - priradiť na mesačné platby spotrebnej dane, čo správca dane neurobil a tieto priradil na najstaršie daňové nedoplatky navrhovateľa. Tým sa vytvoril stav, kedy mal navrhovateľ u správcu dane evidované nedoplatky na spotrebnej dani, ktoré boli následne penalizované a vymáhané, k čomu by nedošlo ak by správca dane postupoval v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. Škoda, ktorá takto navrhovateľovi vznikla, teda spočíva v neoprávnenej penalizácii bežnej mesačnej daňovej povinnosti navrhovateľa na spotrebnej dani, ktorú navrhovateľ fakticky zaplatil podľa daňových priznaní ale uvedeným nesprávnym úradným postupom správcu dane - nesprávnym priradením platieb - evidoval správca dane v podstate neexistujúce nedoplatky na tejto dani, ktoré penalizoval.

Tretím nárokom vo výške 402.658,90 eur je nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom správcu dane spočívajúcim v tom, že správca dane bez zákonného opodstatnenia a podkladu udelil svojim potvrdením na zmluve zn. E. č. S 1/02-K zo dňa 16.09.2002 uzavretej medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu - navrhovateľa a spoločnosťou NADA a.s. Snina súhlas k tomu, aby počas konkurzného konania, t.j. v období od 01.08.2002 do 14.04.2003 v priestoroch navrhovateľa vyrábala a predávala liehoviny spoločnosť NADA a.s. Snina, ktorá z výkonu tejto činnosti neodviedla príslušné dane a tieto po skončení konkurzného konania správca dane začal neoprávnene vymáhať od navrhovateľa. Menovaná spoločnosť NADA a.s. Snina navyše ani nemala licenciu na výrobu liehovín udeľovanú Ministerstvom pôdohospodárstva SR. Bez súhlasu správcu dane by k uvedenému postupu nemohlo dôjsť, pričom práve uvedeným postupom - tým, že spoločnosť NADA a.s. Snina neoprávnene vstúpila do priestorov navrhovateľa, používala jeho technické zariadenia a celú technológiu navrhovateľa, došlo ku vzniku škody na strane navrhovateľa spočívajúcej v tom, že spoločnosť NADA, a.s. Snina počas celej doby tejto svojej činnosti neodvádzala príslušné dane zo získaných peňažných prostriedkov z predaja liehovín a správca dane následne po skončení konkurzu začal tieto neodvedené dane vymáhať od navrhovateľa a v súvislosti s ich nezaplatením aj sankcionovať.

Štvrtý nárok navrhovateľa vo výške 2.156.343,36 eur je nárokom na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom správcu dane, výsledkom ktorého bolo v danom prípade aj nezákonné rozhodnutie správcu dane o zabezpečení tovaru zn. /Ruž zo dňa 19.12.2002, na základe ktorého došlo k tomu, že boli zapečatené výrobno-prevádzkové priestory navrhovateľa od 16.12.2002 a navrhovateľovi bol tak znemožnený akýkoľvek prístup do týchto priestorov a výkon akejkoľvek podnikateľskej činnosti v týchto priestoroch, v ktorých sa nachádzali aj všetky jeho technologické zariadenia. Uvedené nezákonné rozhodnutie správcu dane bolo potom v konečnom dôsledku nadriadeným daňovým orgánom zrušené, a to rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR, pracovisko Trenčín č.k. VIII/256/9503/03/Mer zo dňa 30.09.2003. Správca dane potom až oznámením č. /Ruž zo dňa 07.04.2004 oznámil navrhovateľovi, že nemá dôvod k ďalšiemu zabezpečeniu jeho skladových a výrobných priestorov úradnými uzávermi a že navrhovateľ môže tieto úradné uzávery odstrániť a používať svoje výrobné a skladové priestory bez obmedzenia. Takýmto postupom správcu dane a vydaním nezákonného rozhodnutia došlo k úplnej likvidácii akejkoľvek podnikateľskej činnosti navrhovateľa, keďže výkon tejto podnikateľskej činnosti bez využitia všetkých priestorov navrhovateľa, vrátane v nich sa nachádzajúcich technologických zariadení, bol po dlhú dobu celkom znemožnený. Tým došlo k úplnému znehodnoteniu podniku navrhovateľa. Úhrnom sa tak navrhovateľ domáha od odporcu náhrady škody na istine 2.943.400,68 eur, ktorej výška bola zistená a vyčíslená znalcom pribratým do konania v rámci znaleckého posudku č. 11/2007 zo dňa 24.09.2007.

O základe návrhu navrhovateľa bolo najskôr rozhodnuté medzitímnym rozsudkom Okresného súdu Trenčín -296 zo dňa 31.05.2006, ktorý bol na základe odvolania odporcu uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.03.2007, č.k. -318 zrušený a vec bola prvostupňovému súdu vrátená na ďalšie konanie.

V ďalšom priebehu konania rozsudkom konajúceho súdu č.k. - 528 zo dňa 12.10.2010 bolo rozhodnuté o celom návrhu navrhovateľa tak, že súd rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 56.304,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 01.01.2005 do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Na základe odvolania oboch účastníkov konania a okresného prokurátora, Krajský súd Trenčín, ako odvolací súd, tento rozsudok v

zamietajúcej časti potvrdil a v časti uloženej povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 56.304,65 eur s príslušenstvom a o trovách konania rozsudok zrušil a vec vrátil v tejto časti súdu na ďalšie konanie. Z uvedeného vyplýva, že o návrhu navrhovateľa pozostávajúceho z druhého až štvrtého nároku bolo právoplatne rozhodnuté a predmetom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu tak zostávalo rozhodnúť o prvom nároku, teda o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 56.304,65 eur s príslušenstvom. Právo navrhovateľa na zaplatenie tejto časti žalovanej sumy vyplýva z jeho nároku na náhradu škody, ktorá bola navrhovateľovi spôsobená nečinnosťou (neefektívnosťou) a teda nesprávnym úradným postupom Daňového úradu Trenčín v rámci daňovej exekúcie voči navrhovateľovi formou prikázania pohľadávok, ktoré mal navrhovateľ voči svojim dlžníkom Lipafol, spol. s r.o., EURO ŠARM, s.r.o. a Milanovi Kozárovi. Uvedené pohľadávky navrhovateľa mali byť nesprávnym úradným postupom (nečinnosťou, neefektívnosťou) zo strany Daňového úradu Trenčín znehodnotené tak, že v čase podania návrhu boli už nevymožiteľné.

Z vyššie uvedených dôvodov sa súd v ďalšom konaní zaoberal iba existenciou práva navrhovateľa na náhradu tejto škody, resp. existenciou vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi z titulu jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh Daňového úradu Trenčín nesprávnym úradným postupom v daňovom exekučnom konaní, v ktorom rozhodol o prikázaní pohľadávok, ktoré mal navrhovateľ voči svojim dlžníkom Lipafol, spol. s r.o., EURO ŠARM, s.r.o. a N. R... Odporca, rovnako ako prokurátor, v tomto konaní okrem popretia samotnej zodpovednosti odporcu za škodu, takisto vzniesli námietku premlčania pohľadávky navrhovateľa.

Súd rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, ktorá je jednou z hlavných zásad občianskeho súdneho konania, sa prioritne zaoberal vznesenými námietkami premlčania pohľadávky navrhovateľa. Premlčanie práva má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať v súdnom konaní, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne splniť. Skúmanie ďalších skutočností, od ktorých navrhovateľ odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu (teda existencia škody, existencia nesprávneho úradného postupu a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom), by v prípade premlčania tohto práva bolo bez právneho významu pre výsledok konania, teda rozhodnutie súdu.

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ďalej len „zákon o zodpovednosti štátu za škodu“ štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa zákona o zodpovednosti štátu za škodu pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone .

Podľa § 22 ods.1 zákona o zodpovednosti štátu právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

Podľa ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

V prejednávanom prípade sa jedná o uplatnenie práva navrhovateľa na náhradu škody vzniknutej v dôsledku nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu, daňového úradu. Preto pre posúdenie začatia plynutia a uplynutia premlčacej doby je potrebné aplikovať ustanovenie § 22 ods. 1 vety prvej zákona o zodpovednosti štátu za škodu.

K podmienkam, za ktorých sa uplatní ustanovenie § 22 ods. 1 vety prvej zákona o zodpovednosti štátu za škodu, teda vo vzťahu k zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup štátnych orgánov sa vyslovil pomerne rozsiahlo Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp.zn. z 20. marca 2012. Z neho vyplýva, že podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody pre nesprávny úradný postup, je pre začiatok plynutia trojročnej subjektívnej premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 vety prvej uvedeného zákona rozhodujúci okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Predpoklad hypotézy právnej normy § 22 ods. 1 uvedeného zákona (pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby práva na náhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu) sa totiž nespája s vedomosťou poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá, ale ani s jeho vedomosťou o tom, či a prípadne kedy nesprávnosť úradného postupu bola vyslovená (konštatovaná) príslušným orgánom; teda nevyžaduje sa, aby poškodený mal vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá (v zmysle uvedeného zákona za škodu je zodpovedný vždy štát). Jediným predpokladom začiatku plynutia premlčacej doby je okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Poškodený sa dozvie o škode vtedy, ak sú mu známe skutkové okolnosti, z ktorých možno zistiť vznik škody (v predpokladanej výške) zakladajúcej jej uplatnenie v zmysle uvedeného . Preto nie je určujúce, či napríklad (ne)správnosť úradného postupu bola v inom konaní zisťovaná, prípadne vzniknuté následky mohli byť v takom konaní reparovateľné a či výsledky takéhoto konania (jeho právne závery) boli poškodenému známe; v uvedenom okamihu teda nemusí byť daná (napr. z rozhodnutia súdu vyplývajúca) nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednosti povinného subjektu. S vyššie uvedenými závermi najvyššieho súdu sa súd vo svojom rozhodovaní stotožňuje.

V rozsudku súdu č.k. - 528 zo dňa 12.10.2010, ktorý bol v časti rozhodnutia o prvom nároku navrhovateľa zrušený, súd ohľadne premlčania pohľadávky navrhovateľa uviedol, že námietku premlčania treba posudzovať podľa § 22 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, podľa ktorého sa právo na náhradu škody podľa tohto zákona premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Z dikcie zákona vyplýva, že ide o subjektívnu lehotu, ktorej začiatok plynutia sa nemôže viazať na inú skutočnosť ako na vedomosť poškodeného o vzniku škody, o jej rozsahu a o tom, kto za škodu zodpovedá. Ďalej v tomto rozsudku uviedol, že sa nemohol stotožniť s právnym názorom odporcu, že premlčanie začalo plynúť najneskôr dňom doručenia rozhodnutia o zrušení exekučných príkazov. Súd sa stotožnil s právnym názorom navrhovateľa, že subjektívna premlčacia lehota začala najskôr plynúť až na základe časovo neskorších skutočností, a to jednak výzvy správcu dane zo dňa 07.07.1999 č. /Chu, ktorou bol navrhovateľ vyzvaný k úhrade daňového nedoplatku vo výške 20.005.920,- Sk, jednak skutočnosti, že v septembri 1999 správca dane nevrátil navrhovateľovi preplatok na spotrebnej dani, a jednak vyrubenia penálov v septembri 2000. Až z týchto skutočností sa totiž navrhovateľ mohol dozvedieť, a skutočne sa aj dozvedel, o znehodnotení jeho pohľadávok voči svojim dlžníkom, t.j. o vzniku škody, o jej rozsahu a o tom, kto za škodu zodpovedá. Preto skonštatoval, že právo na náhradu tejto škody premlčané nie je.

Skutočnosťou, ktorá je významná, resp. rozhodujúca pre rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľa po zrušení rozsudku súdu č.k. - 528 zo dňa 12.10.2010 je to, že odvolací súd vo svojom rozsudku zo dňa 18.12.2012, ktorým zrušil výrok rozsudku o tejto časti návrhu uviedol, že z hľadiska posudzovania počiatku plynutia premlčacej doby podľa § 22 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, sa odvolací súd stotožňuje s názorom odporcu a prokurátora, že premlčaciu dobu je potrebné posudzovať odvtedy, ako sa navrhovateľ dozvedel - bolo mu doručené rozhodnutie správcu dane o zastavení výkonu rozhodnutia prikázaním pohľadávok navrhovateľa voči EURO ŠARM, s.r.o., Milanovi Kozárovi a LIPAFOL, s.r.o.. Ďalej v tomto rozhodnutí vytkol súdu prvého stupňa, že z obsahu spisu nie je zrejmé, kedy boli rozhodnutia daňového úradu doručené navrhovateľovi a kedy sa mohol ako veriteľ sám starať o svoje pohľadávky. Z uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý je podľa pre súd prvého stupňa v ďalšom rozhodnutí záväzný vyplýva, že po zistení skutočnosti, kedy bolo navrhovateľovi doručené rozhodnutie správcu dane o zastavení

výkonu rozhodnutia prikázaním pohľadávok navrhovateľa voči EURO ŠARM, s.r.o., Milanovi Kozárovi a LIPAFOL, s.r.o., je potrebné posúdiť začiatok plynutia premlčacej doby od tohto dňa.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že podľa účinnej právnej úpravy je právny názor odvolacieho súdu pre súd záväzný. Súd viazaný povinnosťou konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom, nemohol sa od tohto (jasne vysloveného) názoru odchýliť.

Súd za účelom rozhodnutia o zvyšku nároku navrhovateľa doplnil dokazovanie v potrebnom rozsahu. Súd sa oboznámil s exekučným príkazom na prikázanie pohľadávky z č.l. 609, rozhodnutím o oprave zrejmých omylov a nesprávností zo dňa 09.05.1996 z č.l. 611, rozhodnutím o zastavení výkonu rozhodnutia zo dňa 11.03.1998 z č.l. 613, kópiami doručeniek z č.l. 614, 620 a 624, kópiami exekučného príkazu na prikázanie pohľadávky zo dňa 16.02.1996 z č.l. 615, rozhodnutím o oprave zrejmých omylov a nesprávností zo dňa 21.05.1996 z č.l. 617, rozhodnutím o zastavení výkonu rozhodnutia zo dňa 11.03.1998 z č.l. 619, exekučným príkazom na prikázanie pohľadávky zo dňa 16.02.1996 z č.l. 621, rozhodnutím o zastavení výkonu rozhodnutia zo dňa 11.03.1998 z č.l. 623, návrhom na začatie konania z pripojeného spisu , podaním JUDr. Evy Baginovej z č.l. 17 z pripojeného spisu , rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -57 zo dňa 18.09.1995, návrhom na začatie konania z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. a rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. -52.

Z predtým vykonaného dokazovania vyplynulo, že Daňový úrad Trenčín vydal exekučné príkazy na prikázanie pohľadávky, a to pod č. /km, č. 645/23/5032/96/km, č. 645/23/3652/96/km, č. 645/23/3672/96/km. Tieto boli vydané dňa 16.02.1996. Exekučný príkaz č. /km bol vydaný dňa 30.07.1996. Uvedenými príkazmi mal byť postihnutý majetok dlžníkov navrhovateľa, a to subjektov EURO ŠARM, s.r.o., Martin, N. R., Nové Mesto nad Váhom, LIPAFOL, s.r.o., Malacky. Z rozhodnutí Daňového úradu Trenčín č. /NIŽ, č. /NIŽ, č. /NIŽ vyplýva, že exekučné konanie voči vyššie uvedeným subjektom bolo dňa 11.03.1998 zastavené bez toho, aby pohľadávka bola uhradená.

Rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č.k. /Niž zo dňa 11.03.1998 o zastavení výkonu rozhodnutia Daňového úradu Trenčín č.k. 645/23/3671/96/km zo dňa 16.02.1996, č.k. 645/240/5031/96/ km zo dňa 09.05.1996, /km zo dňa 09.05.1996 a /km zo dňa 30.07.1996, ktorými boli vydané exekučné príkazy na prikázanie pohľadávky daňového dlžníka SLOVLIK, s.r.o. Trenčín k pohľadávke poddlžníka EURO ŠARM, s.r.o., bolo navrhovateľovi doručené dňa 16.03.1998.

Rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č.k. /Niž zo dňa 11.03.1998 o zastavení výkonu rozhodnutia Daňového úradu Trenčín č.k. 645/23/3652/96/km zo dňa 16.02.1996 a č.k. /km zo dňa 21.05.1996, ktorými bol vydaný exekučný príkaz na prikázanie pohľadávky daňového dlžníka SLOVLIK, s.r.o. Trenčín k pohľadávke poddlžníka N. R., Karpatská 27, Nové Mesto nad Váhom, bolo navrhovateľovi doručené dňa 16.03.1998.

Rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č.k. /Niž zo dňa 11.03.1998 o zastavení výkonu rozhodnutia Daňového úradu Trenčín č.k. 645/23/3672/96/km zo dňa 16.02.1996, ktorým bol vydaný exekučný príkaz na prikázanie pohľadávky daňového dlžníka SLOVLIK, s.r.o. Trenčín k pohľadávke poddlžníka Lipafol s.r.o. Malacky, bolo navrhovateľovi doručené dňa 16.03.1998.

Po doplnení dokazovania, teda najmä po oboznámení sa s vyžiadanými spismi daňovej exekúcie súd konštatuje, že deň, kedy sa navrhovateľ dozvedel (bolo mu doručené rozhodnutie správcu dane) o zastavení výkonu rozhodnutia prikázaním pohľadávok navrhovateľa voči EURO ŠARM, s.r.o., Milanovi Kozárovi a LIPAFOL, s.r.o., je deň 16.03.1998.

Premlčanie práva je tak potrebné posudzovať od 16.03.1998. V zmysle , začala navrhovateľovi plynúť premlčacia doba (trojročná) dňa 17.03.1998 a uplynula v zmysle zákona o zodpovednosti štátu dňom 19.03.2001 (deň 17.03.2001 pripadol na sobotu). Návrh navrhovateľa bol súdu doručený po tomto dni, a to dňa 12.07.2001, teda po uplynutí premlčacej doby. Podľa nemožno premlčané právo veriteľovi, teda navrhovateľovi priznať, a preto súd návrh navrhovateľa zamietol.

Súd záverom považuje za potrebné uviesť aj to, že pohľadávka navrhovateľa voči jeho dlžníkovi EURO ŠARM s.r.o. Martin bola vymáhateľná až dňa 09.02.2001 kedy nadobudol právoplatnosť exekučný titul, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -57, ako to vyplýva z doložky právoplatnosti tohto rozsudku. Preto táto pohľadávka nemohla byť v rozhodnom čase ani riadne vymáhaná v daňovom exekučnom konaní (pohľadávka bola sporná, bola predmetom uvedeného súdneho konania). Takisto pohľadávka navrhovateľa voči jeho dlžníkovi LIPAFOL, s.r.o. bola vymáhateľná až dňa 13.04.1999, kedy nadobudol právoplatnosť exekučný titul, rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. -52, ako to vyplýva z doložky právoplatnosti tohto rozsudku. Preto ani táto pohľadávka nemohla byť v rozhodnom čase riadne vymáhaná v daňovom exekučnom konaní (pohľadávka bola sporná, bola predmetom uvedeného súdneho konania). V čase nadobudnutia právoplatnosti oboch exekučných titulov bol výkon predmetných rozhodnutí Daňového úradu Trenčín, ktorými boli vydané exekučné príkazy na prikázanie pohľadávky navrhovateľa voči LIPAFOL, s.r.o. a EURO ŠARM s.r.o., už právoplatne zastavený. Preto exekúciu voči týmto svojim dlžníkom mohol odvtedy viesť len samotný navrhovateľ.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa , pretože odporca bol v konaní plne úspešný a právo na náhradu trov konania si uplatnil v záverečnom návrhu. Odporca vyčíslil jeho trovy konania podaním zo dňa 03.12.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 05.12.2014. V rámci trov konania si uplatnil náhradu cestovných výdavkov, ktoré vynaložil v súvislosti s jeho účasťou na vykonaných pojednávaniach v priebehu celého konania. Pri ich vyčíslení vychádzal z ceny cestovného pri použití hromadnej vlakovej dopravy, ktorá bola platná v deň 03.12.2014, a to vo výške 6,22 eur. Teda aj za cesty na pojednávania, ktoré vykonal v rokoch 2002, 2003, 2004, 2005, 2006, 2008, 2009 a 2010. Je objektívnou skutočnosťou, že cena cestovného nebola počas tohto obdobia rovnaká, pričom bola v minulosti v porovnaní so súčasnosťou v dôsledku zmeny cien prepravcu nižšia. Z vyčíslenia trov konania odporcu však nie je zrejmá a riadne preukázaná výška cestovného, ktoré odporca vynaložil na cestu na každé z pojednávaní. Preukázaná je len výška cestovného na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 02.12.2014. Preto súd odporcovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z cestovného z miesta sídla odporcu na pojednávanie a späť iba v súvislosti s uvedeným pojednávaním. Cena jednej cesty bola v tento deň vo výške 6,22 eur, preto celkové náklady odporcu za vykonanú cestu predstavujú sumu 12,44 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené //, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.