Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/120/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.12.2014 v Humennom samosudcom JUDr. Ivanom Roháčom takto

rozhodol:

Obžalovaný:

H. Š. G. N. E. G. , Q.. X. X. XXXX T. F., W. U. U., F. X

j e v i n n ý , že

v mesiacoch máj a jún 2011 si najprv telefonicky a následne aj osobne v Ľ. Č.. XXX, okres Humenné, požičal od G. G. Z. F. sumu 2000,- eur a následne dňa 24. 06. 2011 naviedol Z. F., aby na svoje meno preňho vzal úver, ktorý mu bol poskytnutý vo výške 2040,- eur v Slovenskej sporiteľni, a. s., pobočka Humenné a dňa 28. 06. 2011 úver vo výške 5 600,- eur s odôvodnením, že on úver pre dlžoby dostať nemôže a peniaze im vráti z predaja jeho bytu v Bratislave a to v čase, keď už 21. 04. 2011 sa snažil byt previesť na svoju dcéru darovacou zmluvou, na základe čoho dňa 29. 06. 2011 podpísal u notárky JUDr. X. zmluvu o pôžičke od manželov F. na sumu 6 850,- eur, ktoré mal vrátiť do 29. 09. 2011 v hotovosti s úrokom, čo neurobil, spôsobiac tak Z. G. G. F. škodu vo výške 8 850,- eur s príslušenstvom,

t e d a

vylákal a na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a I

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa súd ukladá obvinenému povinnosť uhradiť škodu R. G. F., Q.. XX. XX. XXXX G. Z. F., Q.. XX. XX. XXXX, K. U. Ľ. XXX, K. F. vo výške 8 850,- eur.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe uhradiť spôsobenú škodu poškodeným G. F. G. Z. F..

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaného obžalobu pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe zo dňa 15.08.2013 č. -18 a aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výpoveďou poškodených, oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu, keďže vinu obžalovaného a dôvodnosť podanej obžaloby preukazujú listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný H. Š. sa necítil byť vinný. Obhajoval sa tým, že išiel za sestrou ako za niekým posledným, ktorý by mu vedel pomôcť, lebo sa dostal do veľkých finančných problémov, ktoré pretrvávajú doposiaľ. Bol ich viackrát žiadať o finančnú pomoc, nakoniec mu požičali. Takže nepoprel, že by si od nich požičal peniaze. Požičal si najprv nejakých 6.000 eur, potom 2.000,- eur. Uzatvorili zmluvu o pôžičke. Naliehal na sestru a švagra, aby si vzali úver z dôvodu, že on už o úver žiadať nemohol, pretože mal dlhy, o čom sestra vedela, on ich oboznámil s tým, čo mu hrozí, bol v omeškaní vo všetkých úveroch, ktoré mal. Obžalovaný potvrdil, že sľúbil poškodeným, že z čiastky, ktorú dostane za predaj bytu, im peniaze vráti, ale situácia sa vyvinula tak, že kým sa byt predal, jeho veritelia sa dozvedeli, že má peniaze a musel v prvom rade ich vyplatiť, dlžobu na hypotéke a žiaľ na sestru nezvýšilo. Priznal, že mal príjmy, kedy mohol vyplatiť sestru a uprednostnil iných. Komu konkrétne vrátil peniaze, nechcel uviesť, súviselo to s jeho bývalou prácou, kde pracoval ako colník, boli na neho kladené rôzne tlaky. Peniaze sa minuli a sestre nemal z čoho vrátiť. Priznal, že predal byt asi za 85 000,- eur, avšak musel povyplácať iné veci, ktoré boli pre neho a jeho rodinu dôležitejšie. Nebráni sa ani splácaniu, už im poslal 20 eur, ale jeho situácia nedovoľuje, aby mohol uhradiť viac. Hľadá si prácu v zahraničí, a keď sa to podarí zrealizovať, tak bude splácať po viac. V súčasnosti pracuje ako živnostník, popri tom pracuje na dohodu v nejakých SBS. Príjem, čo má 600,- - 700,- eur mu stačí akurát tak na prežitie, nestačí na to, aby splácal úvery. Je ochotný vrátiť peniaze, no zatiaľ je taká situácia, že nemá ani na zaplatenie odvodov a daní. Obhajoval sa tým, že išiel za rodinou v čase núdze, kedy nemal inú možnosť a nešiel tam s úmyslom konať podvodne. To, že nevrátil požičané peniaze doteraz, si uvedomuje, avšak nešiel za nimi s vedomím, že im peniaze nevráti.

Obhajobu obžalovaného súd považuje za účelovú, podanú v snahe zbaviť sa zodpovednosti za vylákanie predmetnej sumy od poškodených a jej nevrátenie. Obžalovaného priamo usvedčujú poškodení manželia F.Š..

Poškodená - svedkyňa G. F., sestra obžalovaného, k samotnému skutku uviedla, že niekedy v mesiaci máj prišiel k nim do Ľ. obžalovaný spolu s manželkou a žiadali ich, aby im finančne pomohli. Chceli požičať 20.000,- eur. Avšak oni nemali takú hotovosť. Nakoniec sa im ich podarilo presvedčiť a manžel poškodenej, ktorý bol v tom čase zamestnaný - príjem mal cca 400 eur ( ona bola na materskej dovolenke) v Slovenskej sporiteľni uzatvoril dňa 24.06.2011 zmluvu o poskytnutí úveru vo výške 2040 eur, kde výška splátky bola 32,33 eur, 119 splátok a celková čiastka, ktorú spotrebiteľ mal zaplatiť, bola vyčíslená na sumu 3803,41 eur. Asi o dva dni prišiel obžalovaný opäť za nim a žiadal ju a ich mamu, aby išli do banky navýšiť sumu úveru. Jej manžel zobral ďalší úver vo výške 5600 eur, kde ona s mamou sa zaviazali byť spoludlžníčkami. Výška splátky bola 143,44 eur, 52 splátok a celková čiastka, ktorú spotrebiteľ mal zaplatiť, bola vyčíslená na sumu 7333,61 eur. Po tomto úvere dali obžalovanému celkovo 6850 eur, o čom spísali notársku zápisnicu a priamo pred notárkou H.. X. odovzdali bratovi 6850 eur. Brat im tvrdil, že peniaze im vráti, keď predá byt v Bratislave. Po mesiaci formou SMS prosil o peniaze, chcel 2000 eur, tvrdil, že už majú kupca na byt, ale majú problémy na katastri. Potom jej telefonicky oznámil, že keď mu nepožičajú peniaze, tak im nebude môcť vrátiť peniaze, pretože nepredá byt. Tak sa s manželom dohodli, že mu požičajú 2 000 eur, ich úspory s tým, že túto sumu ona vložila na dňa 19.08.2011 vo VÚB v Humennom na netermínovanú detskú vkladnú knižku. Potom ešte niekoľkokrát ju žiadal o požičanie peňazí, ale už mu nepožičala. Je pravdou, že brat im hovoril, že chcú od neho nejakí ľudia peniaze, ale či to bolo vydieranie, to nevedela uviesť. Keď dotazovali brata, aby im vrátil peniaze,

tak stále hovoril, že až keď predá byt. Peniaze mu požičali v roku 2011, v roku 2013 pravdepodobne predal byt. Dovtedy ich stále ubezpečoval, že im peniaze vráti po predaji bytu. To, že predal byt, im nepovedal, dozvedela sa to od právnika. Zhruba pred dvoma rokmi s bratom poslednýkrát komunikovali, hľadal usb kľúč, ale vtedy o peniazoch reč nebola. Brata písomne neurgovala, aby jej vrátil peniaze. Písala mu iba sms, telefonovala mu, ale nezdvíhal jej. List bratovi neposielala, pretože na tej adrese, o ktorej ona mala vedomosť, nebýval.

Poškodený- svedok Z. F. vypovedal zhodne ako poškodená F., ktorá je jeho manželkou. Potvrdil, že niekedy v mesiaci máj -jún prišiel k nim do Ľ. obžalovaný spolu s manželkou a žiadali ich, aby im finančne pomohli. Chceli požičať 20.000,- eur. Avšak oni nemali takú hotovosť. Nakoniec sa im ich podarilo presvedčiť a on, ktorý bol v tom čase zamestnaný - príjem mal cca 462 eur, v Slovenskej sporiteľni uzatvoril dňa 24.06.2011 zmluvu o poskytnutí úveru vo výške 2040 eur, kde výška splátky bola 32,33 eur, 119 splátok a celková čiastka, ktorú spotrebiteľ mal zaplatiť, bola vyčíslená na sumu 3803,41 eur. Asi o dva dni prišiel obžalovaný opäť za nim a žiadal ich, aby išli do banky navýšiť sumu úveru. Svedok zobral ďalší úver vo výške 5600 eur, kde jeho manželka s mamou sa zaviazali byť spoludlžníčkami. Výška splátky bola 143,44 eur, 52 splátok a celková čiastka, ktorú spotrebiteľ mal zaplatiť, bola vyčíslená na sumu 7333,61 eur. Po tomto úvere dali obžalovanému celkovo 6850 eur, o čom spísali notársku zápisnicu a priamo pred notárkou H.. X. jeho manželka odovzdala bratovi 6850 eur. Svedok tam nebol prítomný, pretože bol v zahraničí. Obžalovaný im tvrdil, že peniaze im vráti, keď predá byt v Bratislave. Po mesiaci formou SMS prosil o peniaze, chcel 2000 eur, tvrdil, že už majú kupca na byt, ale majú problémy na katastri. Potom jeho manželke telefonicky oznámil, že keď mu nepožičajú peniaze, tak im nebude môcť vrátiť peniaze, pretože nepredá byt. Tak sa dohodli, že mu požičajú 2 000 eur, ich úspory s tým, že túto sumu vložila na dňa 19.08.2011 vo VÚB v Humennom na netermínovanú detskú vkladnú knižku. Potom ešte niekoľkokrát ich žiadal o požičanie peňazí, ale už mu nepožičali. Keď si obžalovaný požičal peniaze, sľuboval im, že ich vráti, keď predá byt. Svedok obžalovaného prvýkrát videl, keď prišiel pýtať peniaze. Nebol u nich ani na svadbe. Keby nemal záruku tým, že predá byt a vráti peniaze, nepožičal by mu.

Poškodení si uplatnili voči obžalovanému náhradu škody vo výške 8.850 eur + úroky, ktoré musia zaplatiť Slovenskej sporiteľni za poskytnutie úveru.

Svedkyňa Z.. T. Š., manželka obžalovaného v prípravnom konaní odoprela vypovedať.

Vinu obžalovaného a dôvodnosť podanej obžaloby preukazujú aj listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

V spise sa nachádzajú dve zmluvy : 1. Zmluva o splátkovom úvere z 24.06.2011 uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a dlžníkom Z. F., predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 2.040 eur, výška splátky bola 32,33 eur, 119 splátok a celková čiastka, ktorú spotrebiteľ mal zaplatiť, bola vyčíslená na sumu 3803,41 eur. 2. Zmluva o splátkovom úvere z 28.06.2011 uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a dlžníkom Z. F., G. F. G. J. Š.G., predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 5.600 eur, výška splátky bola 143,44 eur, 52 splátok a celková čiastka, ktorú spotrebiteľ mal zaplatiť, bola vyčíslená na sumu 7.333,61 eur. Suma 6.850 eur bola Slovenskou sporiteľňou, a.s. vložená na účet, ktorého vlastníkmi boli manželia F..

Z notárskej zápisnice č. Q., Q. XXXX/XX, Q. z 29.06.2011 vyplýva, že obžalovaný ako dlžník a poškodená G. F. ako veriteľ uzatvorili zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 6850 eur, dlžník svojim podpisom potvrdil prevzatie tejto sumy v hotovosti od veriteľa pri podpise zmluvy. Dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť jednorázovo do 29.09.2011 do rúk veriteľa s tým, že záväzok je úročený dohodnutou úrokovou sadzbou 10,90% ročne.

Z výpisu VÚB, a.s. vyplýva, že dňa 19.08.2011 vložila poškodená G. F. na netermínovanú detskú vkladnú knižku sumu 2.000 eur.

Z rozhodnutia Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 15.02.2012 č. T. mal súd za preukázané, že bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v k.ú.

Karlova Ves LV XXXX byt č. 31, číslo vchodu F. X, 4. p- v prospech G. T. na základnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi H. Š. G. T. Š. ako predávajúcimi a G. T. ako kupujúcim. Vklad bol povolený dňom 15.02.2012. Z listu vlastníctva č. XXXX- čiastočný vyplýva, že vlastníkom bytu č. 31, číslo vchodu F. X, 4. p. v U., je Z.. G. T. na základnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi H. Š. G. T. Š. ako predávajúcimi a G. T.Č. ako kupujúcim. Vklad bol povolený dňom 15.02.2012. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi H. Š. G. T. Š. ako predávajúcimi a G. T. ako kupujúcim zo dňa 13.02.2012 vyplýva, že predávajúci predali predmetný byt za 89.900 eur.

Podľa vyjadrení kupujúceho, ten sa o predaji bytu dozvedel z inzercie na inzeráte. Išlo o stránku spoločnosti topreality. sk.. Predtým obžalovaného nepoznal.

Snaha obžalovaného previesť byt na svoju dcéru darovacou zmluvou je preukázaná darovacou zmluvou zo dňa 21.04.2011, ktorou obžalovaný daroval svoj podiel z bytu č. 32, číslo vchodu F. X, 4. p. v U. svojej dcére. Dňa 21.04.2011 bol podaný návrh na vklad do vlastníckeho práva. Rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 18.05.2011 č. T.- XXXX/XX bolo konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva prerušené.

Dňa 16.11.2011 obžalovaný uzatvoril s dcérou darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol na LV XXXX zapísaný byt č. 32, číslo vchodu F. X, 4. p.. Dňa 16.11.2011 bol podaný návrh na vklad do vlastníckeho práva. Rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 12.01.2012 č. T.- XXXXX/XX bolo konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva zastavené.

Zo záznamu z 22.05.2013 vyplýva, že dňa 23.05.2013 telefonicky vyšetrovateľovi OR PZ Humenné obžalovaný potvrdil, že od sestry si požičal sumu 6650 eur a 2000 eur, teda celkovo sumu 8850 eur.

V daňovom priznaní obžalovaného k dani z príjmov FO za rok 2012 je uvedené, že obžalovaný nemal žiadne príjmy v roku 2012. V správe Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné z 22.01.2013 sa uvádza, že obžalovaný bol v období od 01.01.2011 vedený v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia ako zamestnanec - FO, ktorá vykonáva práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru: od 17.12.2009 do 09.03.2012 -T. F. - F., U. od 08.01.2011 do 31.12.2011 -Z. Q. Y..N..K.., U. od 25.01.2011 do 09.03.2011 -Y. Y. Y..N..K.., U. od 27.01.2011 do 31.12.2011 -G. R. Y.. Y..N..K.., U. od 01.06.2011 do 31.08.2011 - T. Ú. M.- R. Z. Y., U. ako zamestnanec v pracovnom pomere od 13.05.2011 do 13.05.2011 -D. Y..N..K.., U. od 25.11.2011 do 10.02.2012 - E.G.G.- s.r.o.- P. E. E., U. od 01.02.2013 do 31.03.2013 -X. Y..N..K.., U.

Súčasťou spisu sú aj listy obžalovaného, ktoré písal rodine a v ktorých ich žiadal o finančnú pomoc.

Vykonaním previerok k zisteniu pôžičiek u nebankových subjektov za účelom určenia bonity obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný mal v spol. Consumer Financ Holging a.s. uzavreté a ukončené zmluvy pred rokom 2010, zmluva č. XXXXXXX bola v marci 2012 odpredaná spol. EOS KSI Slovensko s.r.o. pre neplatenie. V spol. Home Credit Slovakia mal 3 zmluvy, pričom poslednú doplatil 20.04.2011. V spol. Pohotovosť s.r.o. mal uzatvorenú zmluvu o úvere z 01.10.2010 a z 27.10.2010. Zmluvu o pôžičke mal uzavretú aj so spol. Provident z 26.08.2013.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že obžalovaný skutočne spáchal žalovaný skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, z čoho bol usvedčený predovšetkým svedeckou výpoveďou poškodených a dôkazmi v podobe listinných dôkazov. Obhajobu obžalovaného v tom smere, že poškodení mu peniaze poskytli dobrovoľne ako rodina formou finančnej výpomoci na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie a on im chcel požičané peniaze vrátiť, súd posúdil ako tendenčnú podanú v snahe zbaviť sa plnej trestnej zodpovednosti za svoje protiprávne konanie. Z existujúceho písomného dôkazu - z notárskej zápisnice je zrejmý vznik pôžičky, teda vznik záväzku obžalovaného voči poškodeným i jeho predstieraná ochota splatiť ho, najneskôr do 29.09.2011. V konaní nebolo preukázané, žeby obžalovaný túto listinu podpísal pod nátlakom. Súd má za to, že od samého

počiatku mal obžalovaný úmysel vôbec nevrátiť peniaze a zmluvu o pôžičke s poškodenými uzatváral len z dôvodu, že chcel vylákať od nich finančné prostriedky. Následne ešte o nich vylákal ďalších 2000 eur pod vyhrážkou, že nebude spravený vklad vlastníckeho práva. Súd podvodný úmysel u obžalovaného vyvodil aj z toho, že obžalovaný vôbec nevedel hodnoverným spôsobom vysvetliť, na čo použil poskytnuté finančné prostriedky. Obžalovaný podvodným konaním úmyselne uviedol do omylu poškodených, presvedčil ich, aby si vybavili pôžičky, resp. úvery, pričom obžalovaný už v čase uzavretia zmluvy vedel, že peniaze im nevráti, pretože už v tom čase sa snažil previesť byt na svoju dcéru. Zavádzanie poškodených v otázke vrátenia sumy pôžičky len potvrdzuje nepoctivý zámer obžalovaného. Vedel o tom, že jeho finančná situácia mu nedovolí vrátiť včas peniaze, nemal zabezpečený stály príjem. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že obžalovaný od samého začiatku konal s úmyslom poškodzovacím, resp. s úmyslom poškodiť poškodených. Obžalovaný už v čase uzavierania zmluvy o pôžičke nemal totiž potrebné a dostatočné finančné prostriedky na to, aby mohol pôžičku v dohodnutej lehote a za dohodnutých podmienok vrátiť, teda konal s úmyslom vypožičané peniaze nevrátiť v dohodnutej lehote a s vedomím, že tým uvádza iného do omylu, aby sa na škodu jeho majetku obohatil. Konanie obžalovaného spočívajúce v tom, že už pri podpise zmluvy mal úmysel neplniť zmluvne dohodnuté podmienky a iba predstieral úmysel požičané peniaze vrátiť podľa dohodnutých podmienok, hoci vedel, že tak neurobí, napĺňa preto znaky prečinu podvodu. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd zato, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. po stránke objektívnej aj subjektívnej a na základe týchto skutočností ho uznal vinným, pretože na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že iného uviedol do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Aj výška spôsobenej škody o tom svedčí.

Zo správy MÚ X. T. U. o povesti obžalovaného je obžalovaný hodnotený len všeobecne, je ženatý, má jedno dieťa. Jeho správanie nebolo prerokúvané komisiou verejného poriadku. Nedopustil sa žiadneho z priestupkov, na prejednávanie ktorých je kompetentná mestská časť. Register trestov nenasvedčuje odsúdeniu, na ktoré by bolo namieste prihliadať.

Pri úvahách o treste a jeho výmere súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, úmyselné zavinenie, ziskuchtivú pohnútku, existenciu poľahčujúcej okolnosti, na osobu páchateľa, jeho usporiadané pomery, ako aj priaznivé možnosti jeho nápravy. U obžalovaného bola zistená len poľahčujúca okolnosť § 36 písm. j/ Tr. zák., že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Nebola zistená priťažujúca okolnosť. Súd teda použil § 38 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, s prihliadnutím na účel trestu vyjadrený v zákone, ako aj samotnú osobu obžalovaného, uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu dva roky. Takýto trest je podľa názoru súdu na ochranu spoločnosti ako aj nápravu obžalovaného potrebný. Výchovný účel u obžalovaného môže splniť aj hrozba nepodmienečného trestu odňatia slobody, pretože aj takto uložený trest považuje za dostačujúci, ktorý bude na obžalovaného pôsobiť v tom smere, že si uvedomí nesprávnosť svojho konania a v budúcnosti sa už nedopustí nielen podobnej ale akejkoľvek protispoločenskej činnosti.

Keďže poškodené strany si nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnili, podľa súd s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a ustálenú výšku škody, uložil obžalovanému nahradiť poškodeným G. F., Q.. XX. XX. XXXX G. Z. F., Q.. XX. XX. XXXX, K. U. Ľ. XXX, K. F. škodu vo výške 8 850,- eur. V súlade s účelom trestu bude ale aj to, aby obžalovaný bol motivovaný urovnať svoj finančný dlh voči poškodeným ako súčasť narovnania porušených vzťahov medzi rodinnými príslušníkmi. Súd v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody obžalovanému preto uložil povinnosť nahradiť škodu poškodeným vo výške 8850 eur najneskôr v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody a to podľa Tr.zák..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci, obhajca, zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za mladistvého obžalovaného. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.