Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-74-2022.pdf
PDF · 102.73 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/74/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Pavla Lacza, v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpeného splnomocnencom: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: František Olah, nar. XX.X.XXXX, bytom A. B. C. XXX, podnikajúci pod obchodným menom František Oláh St., IČO: 41429974, s miestom podnikania Križovany nad Dudváhom 148, o zaplatenie 102,41 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 20. júna 2022 č. k. 26Cb/40/2021-81 - proti výroku II. o trovách konania, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o trovách konania p o t v r d z u j e.
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 166a ods. 1, § 166b, § 166c ods. 1, § 166e ods. 2, § 167e ods. 1 a 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „ZKR“), § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.4.2021 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 102,41 eura s príslušenstvom, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a zároveň požadoval priznanie trov konania. Súd prvej inštancie zistil, že uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 60OdK/36/2021-12 z 28.10.2021 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 212 dňa 4.11.2021, bol na majetok žalovaného - dlžníka vyhlásený konkurz a súčasne bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, a to v rozsahu, v akom sa neuspokojili v konkurze a v rozsahu dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
Súd prvej inštancie k procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu podľa štvrtej časti konkurzného zákona uviedol, že na rozdiel od likvidačného konkurzu (druhá časť, prvá hlava konkurzného zákona), súdne konania, v ktorých sa uplatňujú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a a nasl.) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b) sa neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167e). Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na úhradu pohľadávky zo zmluvy o dodávke plynu pre
odberateľov kategórie malé podnikanie a organizácie, ktorý mal podľa žalobcu vzniknúť pred vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného v rámci jeho oddlženia. Vzhľadom na to, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok žalovaného sa začal konkurz, ako aj na skutočnosť, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok žalovaného, súd prvej inštancie konštatoval, že boli naplnené zákonné predpoklady na zastavenie predmetného konania voči žalovanému s poukazom na § 167e ods. 1 ZKR.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil vecne tým, že vychádzajúc zo situácie, že zákonným dôvodom zastavenia konania bola objektívna skutočnosť, vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného ako zákonný dôvod zastavenia konania, ku ktorej právnej skutočnosti došlo až v prebiehajúcom konaní, žiadnej zo strán sporu z procesného hľadiska nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, preto potom ani žiadna zo strán sporu nemôže mať právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto uzneseniu výlučne v časti trov konania (výrok II.) podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací súd žalobcovi voči žalovanému prizná právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %; alternatívne navrhol zrušenie rozhodnutia v napadnutej časti a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP. Dôvodil, že vyhlásením konkurzu súd zbavil žalovaného všetkých dlhov, ktoré vznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz, teda pred mesiacom november roku 2021. S poukazom na §166a ods. 1 ZKR mal za to, že nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu trov konania vznikol po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz, a teda nárok žalobcu voči žalovanému na uhradenie náhrady trov konania vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného nezanikol. Zdôraznil, že svoje oddlženie môže iniciovať len samotný dlžník, a teda pokiaľ žalovaný inicioval konanie o oddlžení formou konkurzu podľa § 167 ods. 1 ZKR, tým samým v prípade vyhlásenia konkurzu spôsobuje aj procesný následok vo forme zastavenia sporového konania, v ktorom sa uplatňuje voči nemu pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze. S súvislosti s trovami zastaveného konania žalobca poukázal na R 72/1995, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28.10.2010 sp. zn. 2MObdo/4/2010 a osobitne na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25.9.2019 sp. zn. 5Obdo/41/2019, v ktorom dovolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov dovolacieho konania podľa § 256 ods. 1 CSP, pretože oddlženie môže iniciovať len samotný dlžník a pokiaľ teda dlžník iniciuje konanie o oddlžení, v prípade vyhlásenia konkurzu tým spôsobuje aj procesný následok vo forme zastavenia sporového konania, v ktorom sa uplatňuje voči nemu pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená v konkurze. Ďalej poukázal i na rozhodnutia prvoinštančných súdov.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej časti vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti trov konania vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
Vzhľadom na to, že zastavujúci výrok I. nebol napadnutý odvolaním, je v tejto časti uznesenie súdu prvej inštancie právoplatné a nebolo predmetom prieskumu odvolacieho súdu.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom rozsah podaného odvolania, obsah preskúmavaného rozhodnutia, jeho odôvodnenie a žalobcom uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom odôvodňujúcim nepriznanie žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ods. 2).
Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (ods. 1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2).
Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 13.4.2021 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 102,41 s príslušenstvom, avšak v priebehu konania bolo dňa 4.11.2021 v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 60OdK/36/2021-12 z 28.10.2021, ktorým bol na majetok dlžníka – žalovaného vyhlásený konkurz a súd zároveň rozhodol o oddlžení žalovaného. V súlade s kogentným ustanovením § 167e ZKR preto súd prvej inštancie predmetné sporové konanie zastavil, pričom mal za dôvodné žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznať, keďže zákonným dôvodom zastavenia konania bola objektívna skutočnosť, vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného ako zákonný dôvod zastavenia konania, ku ktorej právnej skutočnosti došlo až v prebiehajúcom konaní, preto žiadnej zo strán sporu z procesného hľadiska nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania a potom ani žiadna zo strán sporu nemôže mať právo na náhradu trov konania.
Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 a 2 CSP), ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). V zmysle zásady úspechu vo veci je neúspešná strana sporu povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli, pričom v zásade musí ísť o trovy, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Zásada procesnej zodpovednosť za zavinenie potom znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zavinenie v zmysle § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej strane trovy konania. Najčastejšie dochádza k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby (celkom alebo čiastočne), pričom v tom prípade môže exitovať zavinenie buď na strane žalobcu (napr. ak vzal žalobu späť bez dôvodu) alebo na strane žalovaného (napr. dobrovoľné uhradenie pohľadávky).
Podľa § 167e ods. 1 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
Podľa § 166a ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej
len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu (ods. 1). Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou (ods. 2).
Podľa § 166b ZKR, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára (ods. 1). Nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky (ods. 2).
Podľa § 166c ods. 1 ZKR oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: a) pohľadávka veriteľa – fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa Trestného zákona, h) nepeňažná pohľadávka.
Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone (ZKR) dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti, druhej hlavy ZKR) alebo splátkovým kalendárom (podľa štvrtej časti, tretej hlavy ZKR). Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, tento nepodáva všeobecný návrh na oddlženie, kde by vhodnú formu určil súd, príp. správca, ale voľbu spôsobu oddlženia vykoná dlžník podaním príslušného návrhu.
K procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu podľa štvrtej časti ZKR odvolací súd vyzdvihuje, že na rozdiel od likvidačného konkurzu (druhá časť, prvá hlava ZKR), súdne konania, v ktorých sa uplatňujú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a a nasl.) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b) sa neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167e).
Vzhľadom na to, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného v Obchodnom vestníku sa začal konkurz, ako aj na skutočnosť, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok žalovaného, boli v danom prípade naplnené zákonné predpoklady na zastavenie konania s poukazom na § 167e ods. 1 ZKR, k čomu správne pristúpil i súd prvej inštancie. Účelom uvedeného zákonného ustanovenia je jednoznačne zastavenie konania bez rozhodnutia o uplatnenej pohľadávke, ktorá pohľadávka môže byť uspokojená iba v konkurze. Odvolací súd má za to, že potom nie je možné hovoriť o zavinení zastavenia konania
niektorou zo sporových strán, pretože k zastaveniu sporového konania došlo na základe osobitného zákona. Skutočnosť, že žalovaný podal návrh na svoje oddlženie znamená, že iba využil svoje právo dané mu ZKR. Splnenie podmienok pre vyhlásenie konkurzu a pre oddlženie skúma výlučne konkurzný súd. V prípade, ak dospeje k záveru, že tieto podmienky sú splnené, konkurz na majetok dlžníka vyhlási a rozhodne o jeho oddlžení. V dôsledku toho v prebiehajúcom sporovom konaní nastáva procesná situácia, kedy konanie musí byť podľa ZKR zastavené, avšak žiadnej zo sporových strán nemožno pričítať zavinenie jeho zastavenia. Žalobca ani žalovaný v tomto sporovom konaní neurobili žiaden úkon, ktorým by zastavenie konania zavinili. Žalobca sa nevzdal svojej pohľadávky, žalovaný pohľadávku žalobcu dobrovoľne neuhradil, ani neuznal, nedošlo ani k mimosúdnej dohode sporových strán. Zákonným dôvodom zastavenia konania, bola objektívna skutočnosť, ktorou bolo vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, ku ktorej právnej skutočnosti došlo počas prebiehajúceho sporového konania, čím potom žiadnej zo sporových strán nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, preto ani žiadna zo strán sporu nemôže mať právo na náhradu trov konania. To, že žalovaný využil možnosť danú mu zákonom a za splnenia všetkých podmienok podal návrh na svoje oddlženie, ktorému návrhu bolo konkurzným súdom vyhovené, mu nemožno pričítať ako zavinenie zastavenia prebiehajúceho sporového konania. Je bez významu, či takýto návrh podal pred začatím sporu alebo počas neho. Rovnako tak by totiž bolo možné skúmať, či žalobca podal žalobu poznajúc pomery dlžníka, počet jeho veriteľov, jeho platobnú schopnosť, prípadne, či s uplatnením pohľadávky voči žalovanému zbytočne dlho neotáľal. To však v predmetnej veci nie je vôbec podstatné. Rozhodujúca je okolnosť, že v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného a rozhodnutia o jeho oddlžení sa všetky sporové konania vedené pre pohľadávky, ktoré možno uspokojiť iba v oddlžovacom konkurze zastavujú. Ide teda o okolnosť vyplývajúcu zo zákona.
Odvolací súd má preto za to, že súd prvej inštancie rozhodol v danom prípade vecne správne, pokiaľ o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania je v tomto prípade, keď k zastaveniu konania došlo na základe zákona, dôvodné rozhodnúť s analogickým použitím ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V tomto spore nie je možné konštatovať ani len čiastočný úspech žiadnej zo sporových strán, pretože o veci nebolo meritórne rozhodnuté a nie je teda možné posúdiť, či žaloba žalobcu bola podaná dôvodne. Civilný sporový poriadok, pritom takúto procesnú situáciu výslovne neupravuje. Analogická aplikácia ust. § 255 ods. 2 CSP na tento prípad, kedy konanie končí bez prevažujúceho úspechu niektorej zo sporových strán, je dôvodná preto, lebo je spravodlivé, aby za procesnej situácie keď konanie bolo zastavené na základe zákona, pričom nie je zrejmé, ktorá zo strán sporu by bola inak v merite veci úspešná, si každá zo sporových strán znášala svoje trovy konania, keďže ako už bolo uvedené vyššie, dôvodom zastavenia konania bola objektívna skutočnosť, a to vyhlásenie konkurzu a rozhodnutie o oddlžení žalovaného.
Pokiaľ ide o poukaz žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súd SR sp. zn. 5Obdo/41/2019 z 25.9.2019, toto rozhodnutie nie je možné považovať za ustálenú súdnu prax, odklon od ktorej by bol odvolací súd povinný odôvodňovať. Napriek tomu odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle prevažnej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu v obdobných veciach, t.j. v prípadoch, ak bolo konanie zastavené z dôvodu oddlženia, žiadnej/jednej zo strán sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva (napr. 7Cdo/219/2019 zo dňa 28.10.2020, 7Cdo/162/2019 zo dňa 27.11.2019, 5Cdo/97/2019 zo dňa 29.10.2019, 2Obdo/107/2020 zo dňa 30.3.2022).
S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.
V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom nároku v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí.
Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade úspešný žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).