Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/207/2014

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: P. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. - C. XXXX, o vymoženie 334 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 9. apríla 2014 č. k. -24, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa, exekučný súd) napadnutým uznesením zo dňa 09. 04. 2014 č. k. -24 vyhlásil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod značkou EX 14981/12 za neprípustnú a následne ju zastavil. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. Exekučného poriadku, , , , , , , , , , , a . V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že dňa 27. 07. 2012 bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica, ktorou podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie vo svoj prospech, na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 06076/11 zo dňa 19. 07. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08. 08. 2011 a vykonateľnosť dňa 11. 08. 2011. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo exekučným súdom súdnemu exekútorovi udelené dňa 11. 09. 2012 pod číslom 5403 *117585. Súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že v predmetnom exekučnom konaní existujú dôvody na zastavenie exekúcie. Konštatoval, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého exekučného konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto je oprávnený aj povinný v prípade niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení Exekučného poriadku následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže urobiť na návrh, ako aj bez návrhu, podľa Exekučného poriadku. V súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -18 zo dňa 13. 09. 2011 ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp. zn. . Exekučným titulom bola povinnej uložená povinnosť na zaplatenie sumy 334 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 334 eur od 04. 03. 2011 do zaplatenia, zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 334 eur od 18. 05. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 154,15 eura, do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere. Žalobca a žalovaná si záväzkový vzťah v zmysle Dohody o vyplnení zmenky zabezpečili neúplnou zmenkou (blankozmenkou). Nakoľko si žalovaná svoju povinnosť riadne nesplnila, dlh sa stal splatný vcelku dňa 04. 03. 2011. Žalobca - oprávnený vyplnil dňa13. 05. 2011 zmenku žalovanej na sumu 334 eur s dátumom začiatku úročenia dňa 04. 03. 2011, ktorú predložil na zaplatenie dňa 18. 05.

2011. Súd pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu a priloženej zmluvy o úvere zistil, že oprávnený s povinnou uzavreli dňa 18. 03. 2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnej úver vo výške 300 eur. Povinná sa zaviazala vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s príslušným poplatkom vo výške 288 eur v 12-tich mesačných splátkach po 49 eur, počnúc dňom 22. 05. 2009. Žalobca a žalovaná zabezpečili svoj záväzkový vzťah neúplnou zmenkou (blankozmenkou). Keďže povinná bola v omeškaní s plnením svojho záväzku, oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave s návrhom, aby bola povinná zaviazaná na zaplatenie predmetnej istiny spolu s príslušenstvom. Stály rozhodcovský súd návrhu oprávneného v celom rozsahu vyhovel, pričom z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalovaná suma pozostáva z nezaplateného úveru, poplatku za jeho poskytnutie a poplatku za upomienku. Súd prvého stupňa uviedol, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie a nasl. účinného od 01. 01. 2008 ako aj na znenie zákona o spotrebiteľských úveroch. Vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, je upravená výška úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy dlhu odo dňa splatnosti celého dlhu až do jeho uhradenia, pričom dohodnutý a rozhodcovským súdom priznaný úrok z omeškania predstavuje 91,25 % ročne. Takýto úrok z omeškania predstavuje hrubý nepomer medzi dohodnutým a zákonným úrokom z omeškania, a tým aj neprimerané zvýhodnenie oprávneného na úkor povinnej, pričom za jeden rok omeškania úrok z omeškania dosahuje takmer výšku istiny, a z toho vyplýva neproporcionálnosť úrokov z omeškania a nastáva tu rozpor s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými mravmi je aj v príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva určujúcou, bez ohľadu na výšku poskytnutého úveru; a ktoré súd v zmysle a považuje za „neprijateľné podmienky“, pretože spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čím sa aj následne zabezpečovacia zmenka vychádzajúca zo zmluvy o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru, stáva v zmysle neplatnou. Na základe uvedených skutočností súd konštatoval, že nakoľko je zmenka, ktorá bola podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku (exekučný titul) neplatná, nemohlo v rámci rozhodcovského konania dôjsť k vydaniu rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje na plnenie, ktoré bolo priznané v rozpore so zákonom ( zákona o spotrebiteľských úveroch), čím uvedený exekučný titul nemohol nadobudnúť materiálnu vykonateľnosť, ktorá je v zmysle Exekučného poriadku nevyhnutnou vlastnosťou exekučného titulu, na podklade ktorého sa môže vykonávať exekúcia. Taktiež samotné dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle neplatná. Svoj názor súd oprel aj o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko sú jej súčasťou aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Exekučný súd poznamenal, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, dáva síce zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu alebo pred rozhodcom, avšak samotný výber v konečnom dôsledku závisí od výberu toho účastníka, ktorý začne konanie skôr a v praxi je reálny predpoklad, že na súd sa neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ, ktorému konanie pred rozhodcovským súdom vyhovuje. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo v úverových podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, je ako taká v zmysle ustanovenia Občianskeho

zákonníka neplatná, a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom a ako taká je v zmysle ustanovenia neplatná. V súvislosti s neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky poukázal súd aj na Smernicu Rady EÚ č. 93/13/EHS.Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti tohto uznesenia. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia, v prípade, ak si ich súdny exekútor uplatní. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby konanie podľa prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky. Uviedol, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. v spojení s ust. ), rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. ), nepodal sa návrh na začatie konania hoci bol podľa zákona potrebný (ust. v spojení s ust. 221 ods. 1 písm. e/ ), odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom (ust. v spojení s ust. ), nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal náležité dokazovanie, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. ). Uviedol, že mu exekučný súd neumožnil konať pred súdom a viesť kontradiktórne konanie, v ktorom by mohol uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým aj právnym otázkam nastoleným samotným súdom súvisiacich s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky. Uviedol, že nemal možnosť predniesť svoju argumentáciu a vyjadriť sa k argumentácii povinného s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Tvrdil, že ak exekučný súd založil svoje rozhodnutie na aplikácii smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, musela byť táto aplikácia založená na správnej interpretácii, ktorá neodporuje interpretácii uskutočnenej Súdnym dvorom EÚ. Poukázal na rozhodovaciu činnosť Spolkového súdneho dvora, Ústavného súdu Českej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Krajského súdu v Bratislave. Súd prvého stupňa vydal rozhodnutie bez zreteľa na ust. Exekučného poriadku a nevytýčil vo veci ústne pojednávanie, aj keď tak bol podľa zákona povinný učiniť. Tým porušil právo na spravodlivý súdny proces, t. j. odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, a preto je nutné, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie s poukazom na porušenie základných práv a procesných zásad zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie. Všeobecný súd založil svoju právomoc na ust. o rozhodcovskom konaní, avšak všeobecný súd sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu (ust. EP). Všeobecný súd, ktorý konal v pozícii exekučného súdu, nebol legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévroval veriteľa do situácie akoby bol exekučný titul zrušený. Podotkol, že k uvedenému revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (ust. EP). Exekučný súd nie je súdom v zmysle ust. ZoRK, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže ten istý štátny orgán (všeobecný súd) dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie dlžníka tam, kde neexistujú, a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Právna úprava, ktorá umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do právoplatných rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom je v právnom štáte neakceptovateľná, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Zákon o rozhodcovskom konaní zámerne určuje lehotu, v ktorej je možné právny akt alebo jeho účinky právnou cestou napadnúť. Platí, že ak márne uplynie lehota, rozhodnutie rozhodcovského súdu je právoplatné. Okrem iného je všeobecným súdom daná právomoc posudzovať zákonnosť rozhodnutí rozhodcovských súdov iba v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku a nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či príslušné deklaratórne rozhodnutie rozhodcovského

súdu bolo vydané v súlade s platnými predpismi. Rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Ďalej prvostupňový súd interpretoval a následne aplikoval ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní tak, akoby upravovalo konanie bez návrhu vždy vtedy, ak súd zistí v rozsudku rozhodcovského súdu nedostatky (§ 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/ ZoRK). Uvedené ustanovenie explicitne upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov v rozhodcovskom konaní a nie v rozsudku rozhodcovského súdu. Uviedol, že exekučný súd môže zastaviť konanie o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia len na návrh účastníka konania. Tvrdil, že exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej právomoci a ignoroval procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou (princíp legality, zásada rovnosti, kontradiktórnosti súdneho konania, právo na súdnu ochranu, právo na spravodlivé súdne konanie, zásada dvojinštančnosti súdneho konania). Súd v rozhodnutí konštatuje skutočnosti, akoby vykonal dokazovanie, avšak všetky skutočnosti tvrdené súdom boli založené len na domnienkach bez zistenia skutočného stavu. Úvaha súdu preto nemohla byť použitá ako podklad pre rozhodnutie. V odôvodení odvolania poukázal na tvrdenie súdu, že rozhodcovská doložka rozhodcovského súdu je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a aj jej výkon je konaním v rozpore s dobrými mravmi. Exekučný súd je oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky. Namietol tvrdenie súdu, že spotrebiteľ nemal možnosť voľby rozhodnúť o tom, ktorý orgán spor rozhodne. Skutočnosť, že v prejednávanej veci si povinnosť nesplnil spotrebiteľ, žalobcom bol dodávateľ, nemôže byť na ťarchu osoby, ktorá vo vzťahu nie je spotrebiteľom. Na tomto základe nebolo možné dospieť k záveru, že možnosť voľby medzi rozhodujúcim orgánom je len fiktívna, resp. že môže patriť len spotrebiteľovi. Takéto zdôvodnenie by nemalo logický, právny ani faktický základ. Oprávnený nesúhlasí ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V odvolaní ďalej poukazoval na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania, keďže tieto úroky majú len sankčný charakter a dlžníkovi sa účtujú len v prípade, že by porušil zmluvné podmienky. Uviedol, že súd sa zaoberal otázkou úrokov z omeškania a skúmal ich z hľadiska dobrých mravov, pričom zdôraznil, že nie je možné odvolávať sa zo strany povinných na dobré mravy, keďže každý povinný v čase, keď bol pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka, mal možnosť zvážiť, či zmluvu uzatvorí a či je schopný svoj záväzok splácať. V závere zdôraznil, že súd v exekučnom konaní nie je oprávnený z úradnej povinnosti vysloviť neprípustnosť exekúcie. Žiadal odvolací súd, aby alternatívne prerušil konanie podľa a Súdnemu dvoru EÚ na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v znení: „či sa má ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov; či v prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu; či je v súlade s čl. 17 a č. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa procesným postupom podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa a zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čím bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom a z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Podľa , súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení , čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 , ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania. Podľa , súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu do právomoci, ktorého patrí. Odvolací súd v predmetnej veci zastáva jednoznačný názor, že rozhodnutie musí byť riadne odôvodnené, musí byť presvedčivé a musí mu predchádzať dostatočné zisťovanie skutkového stavu, na ktorý bude možné bez akýchkoľvek pochybností aplikovať príslušné ustanovenia procesného predpisu. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa Exekučného poriadku, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/. Podľa proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený svojím návrhom na vykonanie exekúcie požiadal súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62, Bratislava o vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie pohľadávky 334 eur s príslušenstvom. Ako exekučný titul označil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn.: SR 06076/11 zo dňa 19. 07. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08. 08. 2011 a vykonateľnosť dňa 11. 08. 2011. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil dňa 24. 08. 2012 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe ktorej mu súd dňa 11. 09. 2012 toto poverenie udelil. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom. Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie je v rozpore s dobrými mravmi. Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví sú uvedené v , Exekučného poriadku. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takého konania, pričom jedným z predpokladov je aj relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Podľa Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených ( Exekučného poriadku). Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa síce správne zistil skutkový stav, keď poukázal na to, že právnym základom exekučného titulu je zmluva o úvere uzavretá medzi navrhovateľom a povinnou dňa 18. 03. 2009. Zároveň správne zistil, že v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v bode 18 je zakotvená rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B. Ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné stany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Odvolací súd dospel k záveru, že došlo k predčasnému vydaniu napadnutého rozhodnutia. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že exekučný titul bol vydaný na základe štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy podľa , a preto ju bolo potrebné aj bez návrhu podrobiť súdnej kontrole zmluvných podmienok. Preskúmavajúc Zmluvu o úvere zo dňa 18. 03. 2009 odvolací súd zistil, že súčasťou Zmluvných dojednaní je aj rozhodcovská doložka (bod 18), a preto majúc na zreteli hospodárnosť konania, považoval za nevyhnutné zamerať sa i na hodnotenie rozhodcovskej doložky, jej posúdenie z hľadiska prijateľnosti. V tomto smere je potrebné posúdiť, či

existujú okolnosti odôvodňujúce záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky, či nie je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Ak by súd prijal záver o jej neprijateľnosti, v zmysle , išlo by o absolútne neplatnú zmluvnú podmienku, na ktorú je potrebné prihliadať aj bez návrhu. Pokiaľ by teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, rozhodcovský rozsudok ako celok by bol vydaný v rozpore so zákonom a nemohol by byť, a to ani sčasti, spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému vznikol voči povinnej nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Na základe vyššie uvedených skutočností, v odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje úvaha súdu o tom, za akých okolností prvostupňový súd dospel k záveru, že exekúciu je potrebné vyhlásiť za neprípustnú a následne ju zastaviť. Odvolací súd upozorňuje na to, že v odôvodnení napadnutého uznesenia chýba presné vymedzenie jednotlivých paragrafov, v zmysle ktorých bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zároveň bola zastavená. Keďže súd prvého stupňa síce exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil, odvolaciemu súdu sa javí predmetný postup prvostupňového súdu za zjavne správny, avšak vzhľadom k dikcii ust. , ktoré vyžaduje, aby bolo odôvodnenie rozhodnutia presvedčivé, čo v sebe zahŕňa aj konkretizovanie a vymedzenie ustanovení relevantných právnych predpisov, daný postup prvostupňového súdu je podľa názoru odvolacieho súdu nepreskúmateľný. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa a zrušil z dôvodu nepreskúmateľnosti a z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ), v ktorom bude súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ). Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.